Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, chcel by som požiadať plénum o presun bodu číslo 47, číslo parlamentnej tlače 45, návrh poslancov Vašečku a Záborskej, na nasledujúcu schôdzu so začiatkom 22. októbra.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som na začiatok oceniť dve vyjadrenia. Jedno pána poslanca Škripeka a jedno pani poslankyne Kosovej. A oceňujem ich v tom, že povedali niečo osobného, bolo to pozitívne napriek tomu, že máme rozdielne názory, tak to oceňujem. Ja si vážim každého človeka, ktorý, ktorý sa vážne zamyslí nad situáciou, vyhodnotí si ju a snaží sa rozhodnúť čím lepšie. A oceňujem to rozhodnutie a toto vyjadrenie pani poslankyne Kosovej, aj keď sa môžme baviť o tom, ako si predstavujeme realizáciu niektorých vecí. Rovnako som už spomínal, že oceňujem aj príklad, alebo svedectvo od pána poslanca Škripeka.
Myslím si, že toto by sme mali si tak uvedomiť, že iste sme v parlamente, iste je tu Ústava Slovenskej republiky, rôzne dokumenty slovenské právne, medzinárodné a som rád, ak sa k tomu vyjadrujú aj právnici. Ale my nezastupujeme len právnikov. Poslanci a myslím, že drvivá väčšina nie sú, nie sú právnici a je dobré, že sú tu aj právnici, že máme medzi asistentami právnikov, môj asistent je právnik profesionál, takže je to v poriadku, ale je to vysoko osobná vec.
Ak hovoríme o živote, ak hovoríme o nenarodenom živote, je to niečo veľmi citlivé a nie je to len otázka, či zacitujeme z takej charty alebo z takého rozhodnutia Ústavného súdu, ale že keď sa naozaj pozrieme ešte hlbšie. A myslím si, myslím si a dúfam v to, že medzitým, že v tom až taký rozpor medzi nami nie je, že filozoficky sme za život. Vy síce tvrdíte, že keď ste za interrupcie, vtedy ste za život, to som počul dneska prvýkrát a budem sa nad tým musieť hlbšie zamyslieť, lebo naozaj mi to nejde dohromady.
A možno teda keď ste za život, tak by ste mohli prísť v nedeľu do Košíc. Ten program tam začína 12.30 hod., myslím, že taký spoločný, potom sú nejaké vyjadrenia, vystúpenia, 13.30 hod. až 14.30 hod. začína samotný pochod. Myslím, že viacerých z nás, aj to spomenuli, tam stretnete. Nie je to pochod proti potratom alebo proti niekomu, je to pochod za život.
Takisto boli spomenuté už v rozprave mnohé veci, čo s tým úzko súvisia. Napríklad organizácie, ktoré pracujú v prospech života, v prospech matiek nenarodených, ale aj narodených detí. Viete, pre nás to nie je až taký rozdiel, lebo ja verím, že sú také dva, nazvem to, že absolútne momenty v existencii človeka – počatie a smrť. Medzi tým je ľudskou bytosťou, tak ako to Braňo Škripek dobre povedal, pred narodením to nie je mačička ani psíček, je to proste človek v nejakom štádiu vývoja. Takisto ako deti, ktoré napríklad nedosiahnu nejakú mentálnu, mentálnu úroveň, tak nie sú pokladané menej za človeka len preto, lebo napríklad nie sú mentálne na úrovni dvadsiatich rokov, ale na úrovni troch rokov, lebo majú nejaké mentálne znevýhodnenie, ale bereme ich ako plnohodnotných ľudí.
Tak takisto dieťa v lone matky je plnohodnotný človek a to je dôvod, to je dôvod, prečo sa zastávame. A ešte jedna vec, že naozaj za, za tieto deti častokrát nemá kto hovoriť, a preto hovoríme. Oni nemajú volebné právo. A ja neobviňujem matky, že sú vrahyne a dokonca ja si myslím, že každá matka je nastavená skôr pozitívne, keď zistí, že čaká dieťatko. Ale viete, ono je to také zvláštne, že, rozprával nám to jeden manželský pár. Čakali prvé dieťatko a všetci im gratulovali. Hovorili, kedy sa narodí, gratulujeme vám k dieťatku a tak ďalej. A potom zistili, bohužiaľ, že to dieťatko vysoko pravdepodobne je zdravotne postihnuté, znevýhodnené. Ešte teda v lone matky a mnohí z ich priateľov začali, prestali nazývať, prestali hovoriť o dieťatku a začali hovoriť: „to“. Dajte to preč. Ako keby to je problém aj v našej spoločnosti, aj v tomto parlamente, aj v tom diskurze, že, že akoby to záviselo od nejakej našej svojvôle, a ja absolútne, absolútne neodsudzujem a nepozerám sa zhora na, na ľudí, lebo aj otcovia majú v tom svoje miesto, ktorí, ktorí začnú s tým zápasiť, lebo to je veľmi ťažká vec, veľmi ťažká. Ale povedať, že riešením v 21. storočí jedine ukončiť, prerušiť život. Keby som povedal, že tuto pánu spravodajcovi preruším život, no tak prerušenie znamená ukončenie. Ono sa k tomu nedá už vrátiť, to nám je jasné. Hej? Asi by nesúhlasil, ani ja by som s tým nesúhlasil. Čiže myslím si, že mám aj iné riešenia, ako to urobiť takto, a poďme sa o nich baviť.
A dokonca my nemusíme mať ani teraz dnes rovnaký názor na to, ako to vyriešiť, a myslím si a teraz úprimne, že tu to, čo vy nazývate kultúrnou vojnou, ktorá existuje a prebieha, tu v pléne dneska nevykopol Rasťo Krátky, ale jednak ako hovorí on, reaguje na, na uznesenie z Európskeho parlamentu, ktoré predložil aj váš poslanec, a takisto potom vystúpenie pani poslankyne, ktorá teda tu takmer 30 minút hovorila veľmi emotívne a veľmi ostro. Áno. Je to niečo silné, je to niečo emotívne, ale je to veľmi dôležité, aby sme si to my na pôde slovenského parlamentu prebrali a aby sme naozaj tým nenarúšali myšlienku Európskej únie. (Ruch v sále.)
Chcem vás poprosiť, že ja by som rád sa venoval téme, keď ma nechcete počúvať, ako častokrát hovorí pán predsedajúci, keď predsedá, že pre tých je salónik. Môžte sa pokojne porozprávať a mne to nebude vadiť.
Myšlienka Európskej únie je veľmi, veľmi dobrá myšlienka. Európska únia ako, ako, ako organizácia, inštitúcia dostala Nobelovu cenu za mier, ja sa veľmi rád venujem histórii a skutočne tá história vojen, strašných vojen na tomto území bola dlhodobá, dlhotrvajúca, strašné množstvá životov a strašné množstvá majetku sa zničili a Európska únia je jedným z prostriedkov mieru v Európe, že hlavne Francúzi a Nemci proste spolupracujú a obchodujú a nevedú vojny a nezatiahnu do toho celú Európu. A je to veľmi dobrá myšlienka a bolo by, bolo by veľmi smutné, keby sme naozaj my tu teraz mali urobiť nejaké rozbroje na základe takých viet, viet alebo vecí, ktoré, ktoré hovoria o tom, že máme nejaké ľudské právo. Kde sa to zobralo ľudské právo na potrat? Je tu možnosť potratu. Možnosť tu je. Áno, aj na Slovensku máme aktuálne podľa zákona, majú vo Francúzsku, majú v zásade všade v Európe. Ale kde sa zobralo, že je to ľudské právo a že to musí byť v Charte ľudských práv popri práve na život?
Ak hovoríte o práve ženy na súkromie, samozrejme, kto z nás pochybuje o tom, že žena má právo na súkromie, a ctíme ho, čo sa týka počatia dieťaťa, čo sa týka prežívania tehotenstva. Ale my tu hovoríme o tom, že je tu právo na život verzus právo na súkromie. No tak právo na život má prednosť. Takže ja vás povzbudzujem, skúsme o tom pokojne uvažovať pozitívne, ja navrhujem, aby sme podporili uznesenie pána poslanca Krátkeho, a ak nie, ak proste to nezíska väčšinu, tak aby teda vláda Slovenskej republiky pri rokovaniach v Európe aj v Európskej rade, v Rade, v Európskej rade, aby naozaj prezentovala stanovisko, že my si to chceme vyriešiť tu doma, a myslím si, že sme naklonení tomu, riešiť to pozitívne.
Ďakujem.

Dievča sa pýta svojho chlapca: „A ty si aké znamenie?“ – „Dinosaurus.“ – „Ale však také neexistuje.“ A on hovorí: „Žiadne z nich neexistuje.“
Právo na potrat neexistuje, preto ho nechceme mať v Charte ľudských práv, lebo neexistuje. A ďalšia vec je okrem toho, že hovoríte stále, že len nebudeme môcť zakázať potraty, výhrada vo svedomí.
Ďakujem, Rasťo, že to pripomínaš.

Ďakujem veľmi pekne, Anka, za tvoje vystúpenie, ktoré malo vysokú aj kultúrnu, aj intelektuálnu úroveň, niekedy až tak nebývalú na tento parlament, ale je to dané aj tvojou osobnosťou, charakterom a skúsenosťami, ktoré si pretavila, ktoré si zažila.
A ja by som sa pozastavil pri všetkých tých veciach, lebo asi sa úplne zhodneme v tom, čo si hovorila, že si to zasadila do rámca Európskej únie. Ja považujem, my považujeme myšlienku Európskej únie za výbornú. Vďaka nej máme dlhodobý mier v Európe a mnohé ďalšie veci, nemusím teraz to tu rozoberať, a preto ma mrzí, že niektoré skupiny, sily, niektoré orgány v Európskej únii robia veci, ktoré Európsku úniu ohrozujú a rozbíjajú. A to je to, aj čo pán poslanec Krátky vo svojom uznesení, vôbec na čo poukazuje, aj ako to odôvodňuje. Myšlienka Európskej únie je veľmi dobrá, ale ak budeme tlačiť na takéto absurdity, asi to slovo použijem, absurdity, ako je právo na potrat, mňa naozaj, mne to proste hlava neberie, tak proste sa nám tá Európska únia rozpadne. Jednoducho je tu veľká skupina ľudí a národov, ktoré to proste akceptovať nebudú. Môžme akceptovať slobodu, že vo Francúzsku, ktoré si dosť podrobne rozoberala, si také niečo schvália, je to ich vec.
Ale ak budú tlačiť na to, aby sme museli nejaké takéto veci a zmýšľanie nasledovať aj na Slovensku, alebo v Poľsku, vo V4, kdekoľvek, ohrozujeme existenciu Európskej únie. A to je veľké negatívum, veľké negatívum, ku ktorému určite nikto z nás nechceme dospieť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Braňo, ty si ponúkol niečo, čo je veľmi dôležité do tejto debaty, jedna bola medzinárodná skúsenosť, teda európska v prvom rade, ako to tam chodí, ako vznikajú takéto uznesenia veľmi užitočné, a takisto aj zo Spojených štátov amerických si priniesol nejaké fakty, vieme, že oni majú, ešte inak prežívajú, majú iný právny systém ako my a možno aj iné zvyklosti v iných podmienkach sa vyvíjal ich, ich politický systém, ale čo je pre mňa také najcennejšie je, že si povedal osobné svedectvo. Nehovoríš, že musí to tak byť u všetkých, ale u teba to tak bolo, jasne si sa priznal, že u teba to bolo spojené aj s vierou v Ježiša Krista. A znova, nemusí to tak byť u všetkých, pretože ľudský život je univerzálny, svedomie je univerzálne. A toto my chceme chrániť a zachovať.
Mňa mrzí, že ak som to dobre si všimol, tak, tak budem, aby som nebol osobný, niektoré z tých kolegýň, ktoré tak vehementne sa vyjadrovali, odišli, je mi ľúto, že to nepočuli, možnože to niekde počúvajú, hej, možno počúvajú, lebo to naozaj bolo dotýkajúce sa tých, ktorí majú otvorené srdce a uši a myseľ, a možno to nebolo niečo čo zmení názor, veď nakoniec to nie je ani cieľ, že si tu vymeníme názory, ale že si položíme otázky a skúsime sa na to pozrieť inak.
A preto si myslím, že je dobré, aby sme, že máme túto debatu a že si povieme z rôznych strán tieto, tieto dôvody, tieto dilemy, ktoré máme, ale je to správne, aby sme si to tu my na Slovensku, v Slovenskej republike, v Národnej rade Slovenskej republiky povedali a rozhodli sa, vnímajúc, aj ako sa na to pozerajú občania, naši voliči, a nie aby nám to niekto nadiktoval, aby nás niekto do toho nútil, aby nás znásilňoval.
Ďakujem.

Pán poslanec, ďakujem ti, že si vystúpil ako navrhovateľ a že si dal veci na pravú mieru, že si do toho dal aj srdcem, aj emóciu, pretože naozaj niektoré výroky, ktoré zazneli, na ktoré si ty reagoval, že napríklad, že, že kto je za interrupcie, za život alebo, naopak, kto je proti interrupciám, je proti životu, sú naozaj také, že sa mi až parí z hlavy, keď sa to snažím pochopiť, ako je toto možné.
A ďalšia vec, ktorú si jasne povedal je, že ten, ten postup, to uznesenie vyzýva našu vládu, aby práve, keď bude na tej Európskej rade, alebo resp. keď bude na nejakom fóre ďalšom, ktoré bude k tomuto poriadané, aby dala jasný signál, lebo som presvedčený, že ak by ste sa rozprávali s ľuďmi na Slovensku úplne bežne, tak mnohí z nich, drvivá väčšina by si ťukala na čelo, keby počula, že niekto chce, aby potrat bolo základné ľudské právo alebo právo v Charte ľudských práv. My to nechceme, ľudia na Slovensku to nechcú. Veď sa bavme o tom, diskutujme pokojne. Na to máme právo. Mňa osobne vôbec neznepokojuje to, že napríklad kolegovia z Progresívneho Slovenska majú o 180 stupňov opačný názor. To je v poriadku, to je normálne. Máme slobodu, máme demokraciu. Ale riešme to tu na Slovenku. Je to veľmi vážna vec.
Ešte jedna z tých vecí, ktorú aj ty si naznačil, že mňa tak zaráža. Neviem, neviem, čo to je, ani to, nebudem to pomenovávať, ale niekto povie tu v roku 2024 to musíme... A čo, v roku 2034 to bude lepšie alebo v roku 2014 to bolo horšie? Viete v dejinách sa dejú všelijaké veci. Neviem či Hitler bol lepší ako cisár Vilhelm, ťažko povedať, to, že bol, o 20 rokov po ňom vládol, to vôbec nie je žiaden argument.
My tu máme hodnoty, ktoré pretrvávajú, máme tu Hippokratovu prísahu, takže ďakujem ti, pán poslanec, že to pripomínaš.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem pánu poslancovi Rastislavovi Krátkemu za to, že týmto svojím návrhom vykúril z nory progresívcov a demaskoval ich. A ak niekto pochybuje, že Progresívne Slovensko, minimálne niektorí konkrétnI jeho predstavitelia sú extrémisti, tak teraz to videl na vlastné oči. To znamená, škoda, že právo na potrat nebude v Charte ľudských práv. Progresívne Slovensko si praje, aby právo na potrat bolo v Charte ľudských práv. Čo na tom, že najpodstatnejšie ľudské právo, ktoré má, prá... je nad všetkými ostatnými právami, je právo na život, na život dieťaťa. Chráňme ženy, chráňme deti.
Nejde len o to, čo hovorila pani poslankyňa, ale ako to hovorila. Ja som ju asi ešte nevidel s takým zápalom hovoriť o ochrane detí, o ochrane rodín, len o tom, aby si žili podľa seba a robili niečo, na čo chcú mať ešte aj právo a nútiť iných, aby to museli akceptovať. Pani poslankyňa zamlčala, že súčasťou toho uznesenia Európskeho parlamentu je, že sa ohradzujú proti výhrade svedomia. Oni nás chcú nútiť do takýchto vecí. To vôbec nie je pravda.
Ja som veľmi, ešte raz, vďačný pánu poslancovi, že prišiel s týmto uznesením. Prečo vy stále, Progresívne Slovensko, riešite potraty? Toto nerieši potraty, toto rieši... (Reakcia z pléna.) Áno, vy to riešite stále dokolečka. Vy ste tu vystúpili za klub a tridsať minút ste hovorili o tom, aké sú potraty skvelé. Potraty nie sú skvelé, potraty sú tragédia. Život je skvelý. A my chceme to... (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa, potom reagujte. A my chceme to, aby sme si to mohli prebrať tu na Slovensku, a nie aby o tom rozhodoval niekto iný.
A národný štát, keď neviete, čo je národný štát, tak Slovensko je národný štát, vďakabohu. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, keď vidím nejaký dokumentárny film o prírode, o zvieratách, tak sa mi páči, že naozaj niektoré vzácne druhy, ktoré sú ohrozené, tak sú skupiny ľudí, ktorí nielen o tom teda rozprávajú a šíria osvetu, ale aj pomáhajú. Napríklad u nás je taký typický ohrozený druh napríklad orol. Chránia sa hniezda počas hniezdenia, sú nejaké obmedzenia prístupov do tých lokalít. Myslím si, že usúdime, že je to správne. A o to viac je správne, ak viac ako prírodu, ako zvieratá chránime človeka, chránime ľudský život.
A keď som pozorne počúval úvodné slovo pani predkladateľky, pani poslankyne Záborskej, tak hovorila o tom, a teraz tak obrazne, že takým ohrozeným druhom sú na Slovensku, nielen na Slovensku, ale najmä na Slovensku tehotné mamičky. Že ich vidíme čoraz menej a menej. Že je to vzácne, ak žena je v požehnanom stave, ak čaká bábätko, ak ho donosí, je zdravé, ak sa rozhodne dieťa prijať. A preto pokladám za úplne správne a myslím, že to tak cítime bez rozdielu na to, ako by sme to možno robili, že je dobre mať v úcte tehotné ženy, tehotné mamičky, podporovať ich nejakým spôsobom.
A toto je veľmi konkrétny spôsob, ktorý predkladáme. Ak bude snemovňa taká, by som povedal, konštruktívna, a prijme tento opozičný návrh, bude to výborné. Keď nie, tak nejak povzbudzujeme koaličných kolegov, môžu premyslieť, ako oni potom môžu tento návrh podať. Lebo ide nám o to, aby sme naozaj, tiež to zaznelo aj teraz vo faktickej poznámke pani kolegyne, zaplnili tú dieru na trhu alebo dieru v legislatíve.
Teda to, že máme nejakú podporu pre tehotné študentky, nejaké tehotenské štipendium a potom, samozrejme, máme materskú, rodičovský príspevok, ale je tam tá medzera, že ak teda si ešte neplatila 270 dní, tých deväť mesiacov odvody, tak vlastne zostane akoby tak na suchu. Nie je to teória, nie je to iba hypotetické. Poznám viacero takýchto mladých žien, ktoré takto otehotneli a vlastne dostávali len nejaké to minimum pretože, pretože padli presne do tejto medzery, ktorú my by sme chceli týmto zákonom vyplniť. Pritom hovoríme o ľuďoch, ktorí študujú, ktorí končia strednú, poťažmo vysokú školu, a to znamená, je to sústavná príprava na povolanie, na zamestnanie. Takže nie je to, že niekto si kdesi žije lárom-fárom a štát má naňho pamätať. On pamätá na to, on sa pripravuje, ale je tam tá medzera, keď nemôže splniť tú súčasnú požiadavku zákona, a teda nejak by spadol s príjmom, resp. tie zvýšené príjmy, ktoré vyplývajú z toho tehotenstva a z tej prípravy na rodičovstvo, by neboli pokryté. A sme presvedčení, že tak ako v prípade ohrozených druhov v prírode a akýchkoľvek skupín obyvateľstva, ktoré potrebujú pomoc, tak určite do tejto skupiny patria tehotné mamičky, absolventky štúdia.
A preto by som chcel požiadať o podporu tohto zákona, prípadne o jeho prevzatie a podanie potom po šiestich mesiacoch zo strany koalície, kde by bola teda väčšia šanca, že tento zákon prejde. Ale ak by sme vedeli ušetriť tých 6 mesiacov, tak by to bolo fajn.
Ja ešte poslednú, takú osobnú poznámku. Tým, že som dlhoročný učiteľ na strednej škole a s mnohými svojimi študentami sa stretávam, či už preto, lebo žijú v tom regióne, alebo máme nejaké vzťahy v rámci nejakých tých komunitných vzťahov, tak vidím, že naozaj sa to deje, že skutočne dnes mnohí mladí ľudia sa neboja vstúpiť do manželstva, neboja sa rodičovstva, neboja sa mať deti, prijať deti. A niektoré z týchto vecí pokrýva to študentské štipendium, ale mnohým sa práve udeje to, že sú odvážni, vstupujú do manželstva, vstupujú do rodičovstva, čo je veľmi žiadané, veľmi pozitívne. Zvlášť v dnešnej dobe, keď mnohí ľudia už nechcú vstupovať do manželstva, odkladajú svoje rodičovstvo, tak ak sú takíto odvážni, ochotní, otvorení na život, tak je veľmi dobre, aby sme ich podporili aj takto konkrétnou vecou, ktorá má také dva rozmery.
Prvý je ten konkrétny, praktický, finančný, že dostanú nejakú sumu peňazí na to, aby mohli vo väčšom pokoji prežívať to tehotenstvo a pripravovať sa na rodičovstvo, ale tak isto aj symbolicky. Že tak, ako nám záleží na tých ohrozených druhoch v prírode, tak nám určite záleží na ohrozenom druhu, ktorým je tehotná mamička. A chceme ich podporiť, že to bude prejav nielen nejakých finančných prostriedkov, ale aj úcty, ocenenia, podpory.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, pri hlasovaní č. 55, tlač 397, ma vykázalo, že som sa zdržal, chcel som byť proti, pre záznam. Ďakujem.