Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem vám, kolegovia, kolegyne, ktorí tu takto už poobede v piatok sedíte. Niekoľko vecí, už ktoré v prebiehajúcej rozprave mi napadajú, chcel by som na ne reagovať. Začnem asi z tej najčerstvejšej.
Pán poslanec z Progresívneho Slovenska, pán poslanec Prostredník reagoval na vystúpenie pani poslankyne Kolíkovej, ktorá hovorila o tom, že Slovensko nie je náboženský štát, nie je viazaný na náboženstvo a ideológiu, a on jediný v tejto debate, nie navrhovatelia z KDH, nie my, ktorí sme komentovali, on jediný použil náboženský argument, citát z Biblie, a navyše, ako to aj pred chvíľkou bolo povedané, ho použil úplne zle. Tá vec, ktorú on citoval, ja na to zareagujem, pretože to použil v rozprave, vôbec nebola niečím, čo by Boh kázal alebo schvaľoval, naopak, to bol vlastne krok slabej viery zo strany Sáry a má dodnes, dodnes, aj po 3 500 rokoch minimálne zlé následky, zlé ovocie. Čiže to nie je niečo, čím sa to dalo obhajovať a vôbec, ale my nepoužívame náboženské a cirkevné argumenty pri týchto témach. Stále sme z toho obviňovaní, pričom je to úplne legitímne, lebo náboženstvo patrí k spoločnosti, ale používame prirodzené veci, používame normálne argumenty.
Ja by som chcel začať teda k tým politickým, pretože máme prvé čítanie, tu sa hovorí hlavne o základnej filozofii a vôbec aj politických okolnostiach. Takže skúsme takú, takú predstavu.
Predstavte si, že by táto vládna koalícia povedzme na podnet poslancov z HLAS-u, nech mi odpustia, je to len predstava, priniesla návrh na registrované partnerstvá. Čo by robili kolegovia v PS alebo prípadne z SaS? Hovorili by – nie, nie, to my vôbec nejdeme o tom ani uvažovať, vôbec to nerozoberajme! My za to nebudeme určite hlasovať, to je pasca, to je pasca!
Ja vám môžem povedať, čo si netreba predstavovať. Vždy, keď tu bol návrh na registrované partnerstvá, vždy ho títo poslanci, ja som hlavne zažil SaS-ku, vždy ho obhajovali a vždy zaňho hlasovali a vôbec ich nikdy nezaujímalo, či to rozbíja opozíciu, alebo nerozbíja opozíciu. To znamená, toto sú úplne falošné, politologické argumenty. O tom to nie je. Navrhovateľ za KDH pán predseda Majerský, to povedal, my sa tu teraz nebavíme o tom, či sme v opozícii, v koalícii, ale o nejakom zákone, o nejakých hodnotách, o nejakom hlasovaní.
Som presvedčený aj na základe skúseností, ktoré mám za tie volebné obdobia, že poslanci progresívni, liberálni, by hlasovali všetkými desiatimi za návrh za registrované partnerstvá a vyhlasovali by, že je to historická šanca, treba ju využiť, treba využiť otvorené dvere – a mali by zo svojho pohľadu pravdu. Preto je také dosť falošné, alebo ako povie slovami, slovami pani Kolíkovej, kradmé, že používajú tento falošný argument, že my o tom tu nemôžme rokovať, nemôžme to navrhovať, že nemôžme za to hlasovať.
Ja musím povedať, ja tu vidím naozaj otvorené dvere a príležitosť o týchto veciach rokovať a hlasovať. A keďže sme v prvom čítaní, verím tomu, že je správne dať priestor obom návrhom, aj vládnemu, ktorý má teda garantovať, má aj podporu, aj návrhu KDH, ktorý sa mi v mnohom páči, dať šancu, aby sme rokovali na ďalšej schôdzi v druhom čítaní. Takisto, takisto je tu aj, bolo tu aj MPK, ktoré bolo poňaté seriózne, dali sme pripomienky a takisto aj my z Kresťanskej únie, môžem povedať, že boli sme pozvaní na rokovanie s našimi pripomienkami, ktoré boli podporené aj viac ako 500 ľuďmi, to znamená, že, že to malo aj oporu v spoločnosti, nielen v nejakých našich súkromných názoroch jednotlivcov ako poslancov, ale, že to bol naozaj hlas voličov a boli tieto pripomienky prijaté, aj niektoré pripomienky KDH, resp. z ich návrhu boli prijaté do vládneho, ktorý bol predložený.
Ja si myslím, že zatiaľ to ide dobrým smerom, že máme o čom, máme o čom rokovať, máme sa nad čím zamyslieť. Ja som povedal už vo faktickej poznámke, že som smutný, ale nie z toho, že tu o tom rokujeme, ale že tu o tom vôbec musíme rokovať, pretože je potrebné si povedať niektoré veci, pretože, bohužiaľ, už nie sú zrejmé, zvlášť mladí ľudia sú nielen zmätení, ale sú mätení tými mnohými ľuďmi, ktorí hovoria o tom, oni síce budú hovoriť, že však my neprotestujeme, sú dve pohlavia. No tak, používajú slovo rod. Je 72, neviem čoho, proste, hej.
Ja k tomu chcem povedať toľko, že my za Kresťanskú úniu sme preto hovorili, že možno by bolo dobré dať do ústavy, aj keď je to trošku také nadnesené, možno aj definíciu slova „rod“, aby sme si to teda mali jasné, čo je rod a čo je pohlavie, a že keď hovoríme o pohlaví, hovoríme o pohlaví, a tie sú naozaj mužské a ženské, a takisto sme navrhovali a navrhujeme a myslím, že by to bolo správne, aby tam bolo zadefinované, že pohlavie sa definuje na biologickom základe, pretože to je objektívna skutočnosť, ktorú viete dostať z bunky ľudského tela.
Ale po všetkých týchto nejakých úvodných glosách, by som chcel povedať niečo k tej podstatnej veci, ktorá mne konkrétne ako učiteľovi, ako rodičovi, ako bývalému predsedovi školského výboru leží na srdci, a to je vec, ktorá sa dostala aj nakoniec do vládneho návrhu, a to je vec, aby rodičia mali zvrchované právo rozhodovať o výchove svojich detí. S týmto návrhom som prišiel už v minulom volebnom období do parlamentu, čiže už je to, sú to nejaké tri roky, dokonca v prvom čítaní bol aj schválený aj hlasmi poslancov za SMER a kvôli nejakým zmätkom na konci volebného obdobia nebol dotiahnutý v druhom čítaní. Ja som ho potom predkladal aj v tomto, v tomto volebnom období, zatiaľ bol zamietnutý, ale čiastočne bol prijatý v istej forme do zákona pána ministra školstva Druckera, pričom my sme už v spolupráci s kolegami z KDH, ktorí už v tomto volebnom období sú, sú v parlamente, tak sme spolu s ním predkladali pozmeňujúci návrh, aby to tam bolo presne definované, že v oblasti sexuálnej, intímnej výchovy majú mať rodičia posledné slovo, a ak také niečo sa poskytuje, má tam byť informovaný súhlas rodičov, čo vidíme, že je odôvodnené, je potrebné.
Znova argumentácia zo strany progresívcov, liberálov bola opäť taká účelová v tom, že prečo chcete zakazovať sexuálnu výchovu? Ja niekedy naozaj nerozumiem, že či si nerozumieme alebo že či si nechceme rozumieť, alebo či to zneužívame ako politickú nejakú páku. Nikto nič nezakazuje. Ja ako rodič chcem vedieť, aby moje dieťa, ktoré chodí napr. na základnú školu a budú tam preberať nejaké témy týkajúce sa sexuality a intimity človeka, aby som o tom vedel. Ja dôverujem školám, na ktoré, ktoré sme vybrali pre naše deti, a predpokladám, že tam bude na slušnej, mravnej a odbornej úrovni táto téma prebratá, ale budem o tom minimálne vedieť a budem sa môcť opýtať – čo ste o tom hovorili, chceš sa o tom porozprávať? Normálna komunikácia, podpora komunikácie medzi školou a rodičmi, medzi rodičmi a deťmi, pretože tá komunikácia skutočne viazne.
Áno, vidím to aj ako poistku, ktorá by mohla nastať v prípade, že by sa udiala taká vec, že z nejakého dôvodu by tam pozvali nejakých ľudí, ktorí, ktorí teda sú nejakí ideologicky zaujatí a nie sú odborníci alebo chceli by indoktrinovať tie deti nejakými nevhodnými vecami, chcel by som o tom vedieť a v tom prípade by som nesúhlasil. Ja nepredpokladám, že by sa to našim deťom, ktoré teda ešte stále chodia do školy, tak že by sa to stalo. Ale ak by sa to mohlo stať, tak by som bol rád, aby som takúto páku mal. A vieme, že také veci sa dejú aj na Slovensku aj v zahraničí. Preto ja to vítam, aby toto bolo jednoznačne v Ústave Slovenskej republiky zadefinované.
A ak hovoríme o tom, že ústava nie je, samozrejme, trhací kalendár a nie všetko by malo byť v ústave, tak to je pravda, preto tu máme o tom diskusiu, preto prebieha normálny, normálny legislatívny proces, preto bolo MPK, preto máme prvé čítanie, budeme mať, keď Boh dá, druhé čítanie, že sú veci, ktoré sú východiská. A ja si myslím, že v dnešnej dobe, vec, ktorá bola ešte pred pár desaťročiami úplnou samozrejmosťou, tak dnes musí byť napísaná v ústave, a to, že je pohlavie mužské a ženské, že rodičia sú otec a matka a že otec je muž a matka je žena. Je to smutné, že to musíme urobiť, ale podľa mňa to musíme urobiť.
A ešte by som nadviazal tak politicky na, na pani Kolíkovú, ktorá hovorila – ale veď my sa nevieme zhodnúť, tie kultúrne etické otázky. Áno, ale my chceme, aby to zostalo tak, že my sa nevieme zhodnúť, to znamená my tu. My sme tu zvolení, občania Slovenskej republiky nás zvolili a my o tom budeme debatovať, budeme o tom hlasovať, budeme o tom rozhodovať, nie aby nám niekto iný o tom rozhodoval. A toto je podľa mňa, neviem, či omyl, či nepochopenie, či úmysel, nakoniec je mi to jedno, ja nehodnotím vnútro poslancov, ktorí sa k tomu vyjadrujú, ale z mojej strany je to teda omyl, lebo my nehovoríme o tom, že chceme vnútiť nejaký ideologický pohľad alebo nejaký kultúrno-etický pohľad, ale že si to máme rozhodnúť tu na Slovensku, a nie, aby nám to vnucoval niekto iný, pretože sú to veľmi intímne a citlivé veci.
A skutočne, tak ako to už aj dneska bolo povedané, ja pokladám Európsku úniu ako myšlienku za veľmi dobrý projekt. A je aj veľmi osožný pre Slovensko, a nielen ekonomicky, celkovo – aj historicky, aj mierovo, aj hodnotovo. Ale keď sa čoraz viac, zvlášť v západných krajinách posúvajú v týchto, by som povedal, v normálnych prirodzených hodnotách niekam inam a tlačia nám to nasilu, tak vytvárajú veľké riziko, že skutočne sa môže tá Európska únia rozpadnúť. Ale to nie preto, že my to chceme, my nechceme ničiť Európsku úniu, my nechceme vystupovať z Európskej únie, ale nechceme, aby to bolo prostredie, kde niekto povýšenecky, elitársky bude vnucovať niekomu inému v rozpore s vôľou jeho občanov, toho jeho národa nejaké veci. Komunikujme na Slovensku, predsa sme otvorená spoločnosť. Nie sú zavreté hranice, je globalizácia, je tu internet, sú tu médiá. Veď všetci ľudia majú prístup ku všetkým informáciám, nie je tu cenzúra. Spokojne, nebojme sa, že tu niekto sa niečo nedozvie. Ale potom, na konci dňa si sadnime, voliči vo voľbách rozhodnú, zástupcovia budú o tom hlasovať a tak to bude, ako si to tu v Národnej rade Slovenskej republiky prijmeme. O tom to je, nie o tom, aby sme do ústavy vtlačili nejaké veci okrem tých úplne najzákladnejších, ktoré jednak už v zákonoch Slovenskej republiky sú, bolo povedané, že surogátne materstvo predsa nie je povolené, že rodičia majú právo žiadať výchovu svojich detí v súlade so svojim náboženským a filozofickým presvedčením. Veď to už je v zákone o rodine, to je v medzinárodných zmluvách. My nezavádzame niečo nové.
My len chceme, aby deväťdesiatimi hlasmi, ústavnou väčšinou boli tieto veci potvrdené a zachytené v ústave. A prepáčte, ja si naozaj myslím, že toto je kameň úrazu a toto najviac trápi niektorých kolegov poslancov, že ak to bude tými deväťdesiatimi hlasmi ukotvené, tak keď získajú oni väčšinu, len jednoduchú sedemdesiatšestku, nebudú to môcť zmeniť a nebudú môcť čokoľvek v oblasti rodiny, manželstva, školstva meniť, a preto si myslím o to viac, že je to dôležité.
A preto nakoniec chcem povedať, že budeme za obidva návrhy hlasovať, zatiaľ aby prešli do druhého čítania. Ja si myslím, že je dobré, aby prešli obidva, ale, samozrejme, chápem počty. Ak bude mať teda len vládny návrh väčšinu, budiž, ale keby ste dokázali urobiť to, že posuniete aj ten druhý návrh, budeme mať dobrú debatu, dobrý výber a podľa mňa dôjdeme k dobrému záveru.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis