Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Na úvod krátko, aby som dal priestor spravodajcovi a potom sa budem hlásiť do rozpravy ako prvý. Je to jednoduchá vec, praktická. Ide o transakčnú daň. Myslím si, že unisono v celej opozícii a myslím si, že nielen v opozícii máme názor, že transakčnú daň treba zrušiť, že je to veľmi neštandardný prvok, ktorý poškodzuje ľuďom a nerobí nič dobrého. Ale ja by som sa zameral v tomto opozičnom návrhu na jednu veľmi konkrétnu oblasť a to je oblasť cirkví a poviem prečo. Nejde o to, že by som teda bol člen cirkvi a preto chcem získať nejakú výhodu pre organizáciu ktorej som členom, ale chcem poukázať na nezmyselnosť transakčnej dane všeobecne, aj v konkrétnom prípade. Ide vlastne o to, že takéto transakčné dane v podstate spôsobujú veci, ktoré predpokladám, že ani navrhovatelia zákona nezamýšľali a to je napríklad, že sa transakčná daň platí z toho, keď štát posiela financovanie na žiakov zriaďovateľom cirkevných škôl a tí keď následne posielajú školám, tak musia z toho platiť transakčnú daň. K tomu sa ešte vyjadrím v rozprave. A potom napríklad keď robíte zbierku na charitu a posielate to na tú charitu alebo na biskupský úrad, tak musíte z toho zaplatiť transakčnú daň. A tak isto predstavte si, že sú napríklad nejakí misionári v Afrike, čo teda sú, a vy pre nich robíte zbierku a máte im poslať tie peniaze, tak pri rôznych transakciách tiež z toho platíte transakčnú daň. Týmto návrhom zákona spolu s pani poslankyňou Záborskou chceme tomu zabrániť. Zatiaľ ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem aj pani kolegyni za vystúpenie. Bavíme sa tu o opozičnom návrhu. Vystúpila pani poslankyňa z opozície, je pravdepodobné, že tento návrh neprejde, ale bolo spomenuté aj v rozprave, že ministerstvo školstva rieši túto otázku tej predškolskej prípravy. Preto je dobré, že sa o tom rozprávame, pretože tá potreba tej predškolskej prípravy vyplýva z reálnych potrieb, z reálnych problémov, ktoré vidíme na Slovensku v tomto veku.
My v Kresťanskej únii podporujeme v prvom rade, a myslím si ale, že to nie je nejaké, naša doména, že podporujeme v prvom rade, aby rodina správne, dobre vychovávala a pripravovala svoje dieťa v predškolskom veku, ale, samozrejme, je realita taká, že niektoré rodiny prípadne aj nechcú, to znamená, že chcú túto výchovu alebo časť tejto výchovy a vzdelávania zveriť inštitúcii, napríklad materskej škole, alebo z nejakého spôsobu zaostávajú alebo hapruje im tá predškolská príprava a tam je vlastne otázka, že ako to spraviť. A tam je potrebné proste to deliť podobne ako, ako štát priznáva aj v ústave právo rodičov na výchovu a vzdelávanie svojich detí primárne, ale ak zlyhajú rodičia alebo je tam nejaké zanedbanie, nejaký problém, tak, a boli tu spomenuté aj vo faktických, faktických poznámkach napríklad detské domovy, čiže toto sú veci, ktoré sú veľmi citlivé. Jedná sa o rodiny, o deti, o veľmi také bezbranné deti. Preto je dobré, že táto diskusia prebieha. Musíme rozmýšľať nad tým, ako tie deti povzbudiť a tých rodičov povzbudiť, aby dobre vyrastali v rodinách a zároveň aké, aké mechanizmy nájsť, aby tie deti, ktoré to potrebujú, aj keď ich rodičia možno nie celkom to vedia určiť, ako im pomôcť, aby sa dobre pripravili na tú školskú dochádzku a na život.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona tlač 841. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky a ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestový ruch, odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 5. septembra 2025, a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Prosím, pán predsedajúci otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, ďakujem ti za poukázanie na to, že ak konsolidujeme, tak v prvom rade musíme ukázať ľuďom príklad, že konsolidujeme na samých sebe na štáte a to je ten dobrý príklad konsolidácie, keď zbytočné výdavky a navyše výdavky, ktoré si nemôžeme dovoliť, tak zoškrtáme. Ja by som použil paralelu s jedným sektorom, ktorý je v zásade z veľkej časti štátny a to je školstvo, kde sú tiež nejaké odmeny alebo sa hovorí o tom, že podľa výkonov budú učitelia odmeňovaní, riaditelia o tom majú rozhodovať, ale tam ide naozaj o veľmi malinké percentíčka z toho celkového balíka peňazí, ktoré štát dáva na vzdelávanie, aby sa tam odmieňal ten výkon. Je to, povedzme, nejaký posun, ale veľmi malý posun. To znamená, že ak štát je veľmi taký striktný pri učiteľoch a povie, že na to nemá, lebo je to veľký balík a musíme konsolidovať a nemôžeme si dovoliť, o to viac musí toto obmedzenie alebo zracionalnenie tých odmien urobiť pri iných štátnych zamestnancoch zvlášť teda ako bolo spomenuté na ministerstvách, čo sa týka rôznych postov funkcií, takže jednoznačne je dobré zamýšľať sa nad tým, aby sme túto konsolidáciu robili, by som povedal, tak vyrovnane, to znamená, že nielen na strane občanov, kde ťaháme z nich viac peňazí, ale povedať si okej niektoré proste veci obmedzíme a za seba ak teda do niečoho máme vrážať peniaze, tak nech je to vzdelávanie, nech je to školstvo nielen platy učiteľov, ale aj nech je to budúcnosť našich detí a nie do zbytočných funkcií a neobmedzených odmien. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Jakab Julo, ďakujem ti za tvoj príhovor, ktorý bol plný čísel. Mne sa to páči, matematika totižto veľmi presne popisuje niektoré veci a ekonomika a hospodárstvo myslím si, že sú vhodné na to, aby boli popísané číslami a že to nie sú len nejaké dojmy, alebo nejaké pocity, ale že sa to presne dá vyjadriť. Možno je trochu problém v tom, ako ľudia všeobecne vnímajú čísla. Nedávno som počul, že robili taký test medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi a poprosili ich, aby od dvoch tretín odpočítali jednu polovicu. Veľká časť z nich bola v rozpakoch a ani po dlhšom uvažovaní nebola schopná dospieť k výsledku. Čiže na jednej strane čísla sú výborné a na druhej strane vyžaduje to nejaké hlbšie zamyslenie, tak verím, že hoci tu v sále nebolo príliš veľa ľudí, ktorí by ťa počúvali, ale myslím, že pozornosť si mal, takže aj ľudia, ktorí tu nie sú, alebo teda hlavne občania a ľudia na Slovensku si to vypočujú a zamyslia sa nad tými číslami a prvom rade ale nad obsahom toho posolstva, ktorý podávať. Že tu nie sme o tom od toho, aby sme budovali nejaký nakyprený, nabubrený štát, ktorý veľkú časť peňazí spotreboval na seba namiesto toho, aby čím viac nechal ľuďom. Aby ľudia sa mohli postarať o seba, pretože na vlastný majetok, na vlastnú peňaženku, na vlastnú rodinu pochopiteľne dáva každý najväčší pozor. Je tam najracionálnejší, najšetrnejší, ale ak je to všetko dané len na veľkú hromadu, tak potom to nie je také efektívne, nedokáže štát pomôcť. A bohužiaľ ako si spomenul, častokrát je pokušenie z tej kopy brať.
Ďakujem.

Ďakujem. Možno by niekto povedal, že toto je taká klasická pravicová politika. Ja vám poviem, že tu nejde o to, či je niečo pravicové, alebo ľavicové, ale či to funguje. My hovoríme o týchto veciach aj o tých, o ktorých hovoril pán poslanec Jakab, že sú to veci, ktoré sú dobré preto, lebo fungujú. A možno by ste povedali, no ale my sme sociálni demokrati. Nebudem riešiť tých demokratov, ale sociálni nie ste. Zobrali ste rodinám s deťmi a dôchodcom, ktorí vychovali deti, ktoré tu platia dane. A sľubovali ste, že to neurobíte a urobili ste to. Takže sociálni nie ste. Či ste demokrati, to je, to nebudem teraz rozoberať. Viete, jeden komunista Číňan povedal, myslím, že to bolo niekde na konci sedemdesiatych rokov, že mu je jedno, či je mačka čierna, alebo biela, ale dôležité je, že chytá myši. My tu nemusíme viesť spor o tom, že či je to pravicové, ľavicové, sociálno-demokratické alebo konzervatívne, alebo aké, ale či to funguje. A evidentne to v tých krajinách funguje, ktoré spomínal aj pán poslanec Jakab. A tak sa inšpirujme a robme to, čo funguje.
Viete, Kresťanská únia má ekonomický program Sedem bohatých rokov pre Slovensko. Aký program, aký plán na rozvoj ekonomiky máte vy? Ja si ho veľmi rád vypočujem. Vy máme teraz väčšinu, vám ju ľudia zverili, to je demokratické. Ale akým smerom sa vyvíja naša ekonomika, firmy prichádzajú, alebo odchádzajú? Čiže to je dôležité, či to funguje. Ak budete robiť niečo, čo je, čo funguje, tak to stopercentne podporím. To nie je, nemala by byť bitka medzi nami, ale bitka za Slovensko a za to, aby bolo konkurencieschopnejšie, aby sa nám darilo lepšie aj v porovnaní s inými krajinami.
A ešte jednu vec hovoril pán poslanec, že mnohí podnikatelia sú znechutení, keď sa snažia, stále sa im zvyšujú dane, príde transakčná daň a potom vidia, že nejaký ich konkurent ich vlastne obehne bez problémov, pretože dostane za štátne peniaze alebo z eurofondov nejaký penzión alebo kamióny, to naozaj ľudí nepovzbudzuje podnikať a pla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegom za ich reakcie. O tom, že náš štát nie je silný, ale tučný, hovoria aj percentá. Percento je len percento, to nehovorí, neporovnáva, že koľko v absolútnych číslach dáva Poľsko alebo Maďarsko alebo Rumunsko, ale koľko percent z toho, čo vyprodukuje krajina, dávajú. A oni nás veľmi často v tých percentách predbiehajú, to znamená, že tie percentá musia byť niekde inde nižšie. Ak dávajú viac percent do školstva, viac percent do zdravotníctva, dokonca aj na tú obranu, napríklad Poliaci majú veľmi silnú obranu a veria na to, že chcú mať silnú armádu. To znamená, že keď my percentuálne dávame menej z toho nášho, to znamená, že niekde dávame percentuálne viac. A to je práve na štát a na jeho samotnú existenciu.
Tento náš návrh, ktorý podávame s Ankou Záborskou, je súčasťou komplexného programu Kresťanskej únie, ekonomického programu Sedem bohatých rokov pre Slovensko, kde hovoríme presne, ako hovoril pán poslanec Šipoš vo svojej faktickej poznámke, že my tu nepotrebujeme naozaj mať toľko ministerstiev, ešte dokonca ich zvyšovať, my navrhujeme, aby plus-mínus, dá sa o tom debatovať, bolo centrálnych, celonárodných ministerstiev desať a tie ostatné, ostatné agendy môžu prebrať napríklad samosprávne kraje alebo samospráva vo všeobecnosti, ktorá dokáže byť adresnejšia, ktorá dokáže byť efektívnejšia, ktorá navyše musí, musí hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom a nie ako štát, ktorý ide proste, pokiaľ len môže.
To znamená, že nie je to len taký populistický návrh, že znížme dane. Ale znížme dane, aby naozaj mali viac peňazí ľudia, ktorí si ich vyrobia, lebo dane platia tí, ktorí niečo robia, ktorí sú zamestnaní, ktorí pracujú, aby mali viac a štát aby nemíňal zbytočne ich peniaze, lebo tak sa rozbehne krajina, tak bude Slovensko a ľudia na ňom bohatí.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, pripomeniem to, že, alebo začnem takým vstupom.
Rozmýšľame o tom, že v rámci takej našej dobrodružnej turistiky sa vyberieme s niektorými deťmi tento rok do Rumunska. Chcel by som sa pozrieť na deltu Dunaja, potom Transylvánske Alpy, kde som bol aj minulý rok, je to tam krásne, ale keď sme tam boli teda minulý rok pozrieť do tých Álp, tak to, čo ma naozaj veľmi príjemne prekvapilo a šokovalo, bola úroveň infraštruktúry v Rumunsku a celkovo výrazný pokrok, ktorý vidieť zo všetkých strán v krajine ako Rumunsko. Vieme, že po páde komunistickej totality, po diktatúre Ceausescua bolo na tom Rumunsko veľmi zle v roku 1990 a že mu dlho trvalo, pokiaľ sa, poviem, vyhrabalo z týchto následkov tohto drastického režimu, ale dnes je na tom Rumunsko veľmi dobre.
Keď povieme o iných krajinách, napríklad naše najbližšie krajiny, teda V4, to znamená Česko, Maďarsko a zvlášť Poľsko, tak to tu už bolo veľakrát povedané. Nedávno mal veľmi dobré vystúpenie pán spravodajca o tom, ako hovoril o, aj dáta, ako sú na tom tie krajiny. Otázka je, že čo môžeme urobiť, aby sme tento nepriaznivý trend zvrátili. Nie v Rumunsku (povedané so smiechom), alebo v tých zvyšných krajinách, ale u nás, aby sme ten nepriaznivý trend zvrátili. To znamená, že aby sme sa stali konkurencieschopnými a naozaj aj my tu ľudí, pracujúcich, investorov lákali a nie vyháňali, nie odpudzovali, lebo tento trend tu je. Jeden, jeden z, jedna z vecí, v ktoré veríme a preto to máme aj v programe Kresťanskej únie, je, že treba vytvoriť podmienky, ktoré ľudí motivujú pracovať na Slovensku a platiť tu dane. A jedna múdra veta človeka, ktorý ekonomike rozumel, znela, že bohatstvo nepochádza z prerozdeľovania. To sa ale veľmi často, to veľmi často socialisti robia, že si myslia, že čím viac peňazí vyberú a čím viac ich prerozdelia, tým bude krajina bohatšia. No nebude, lebo tie peniaze musíte odniekiaľ zobrať a tie peniaze musí niekto vyprodukovať, zarobiť, musí, musia byť k dispozícii ľudia, ktorí, ktorým sa darí a ktorí sa rozvíjajú, tak potom majú, nemajú problém dane platiť.
Preto spolu s pani poslankyňou Záborskou ako poslanci Kresťanskej únie podávame tento návrh, ktorý teraz odôvodním aj na základe nejakých dát. Zníženie, zníženie daňov, daní, pardon, zníženie dane z príjmov právnických osôb na úroveň najnižších sadzieb v susedných krajinách, predstavuje kľúčový krok k oživeniu slovenského hospodárstva, ktoré čelí vážnym výzvam. Predkladaný návrh, ako som už spomenul, má za cieľ zaviesť sadzbu 9 % pre firmy s ročným príjmom do 100-tisíc eur, čo by nás zladilo s Maďarskom a 16 % pre firmy s príjmom nad túto hranicu, podobne ako v Rumunsku. Tento krok je odpoveďou na hlbší problém slovenskej ekonomiky, ktorá za posledné roky stagnuje a čelí dôsledkom vysokého daňového zaťaženia, ktoré brzdí podnikateľský sektor. Ak iní idú rýchlejšie ako my, musíme sa pozrieť na to, čo nás brzdí a podľa možnosti to odstrániť, pretože nám budú tí ostatní potom utekať.
Ja si inak úprimne nemyslím, že na Slovensku je to zlé, že nejak padáme, no ale stagnujeme alebo rastieme veľmi pomaly a nutne to tak nemusí byť. My si myslíme, že treba odtiahnuť ten vankúš, ktorý dusí tých podnikateľov. Naša ekonomická politika musí jasne vyjadrovať záujmy slovenských rodín, zamestnancov, podnikateľov aj spotrebiteľov. V slovenskom záujme sú čo najnižšie dane pre podnikanie, ľudí a rodiny, pretože nízke dane znamenajú viac príležitostí pre firmy investovať, viac pracovných miest pre zamestnancov a vyššiu životnú úroveň pre obyvateľov. Súčasne je nevyhnutné, aby sme boli konkurencieschopní v porovnaní s naším ekonomickým okolím. Len tak dokážeme prilákať zahraničných investorov a poskytnúť domácim podnikateľom podmienky na rozvoj, ktoré ich nebudú tlačiť k presunu podnikania do krajín s výhodnejším daňovým režimom. Preto tam máme tú komparáciu a porovnávame tie sadzby s krajinami, kde sú najnižšie v rámci Európskej únie, čiže s Maďarskom a Rumunskom. Teda minimálne v krajinách, ktoré sú na tom podobne ako my.
Jednou z hlavných príčin upadajúcej slovenskej ekonomiky je fakt, že aktuálny daňový systém neponúka podnikateľom dostatočnú motiváciu rozvíjať svoje aktivity. Vysoké daňové zaťaženie spôsobuje, že mnohé slovenské firmy zápasia s nedostatkom zdrojov na investície, čo má negatívne dôsledky nielen na ich vlastný rozvoj, ale aj na celkovú ekonomiku. Tento návrh preto vytvára priaznivejšie podmienky pre rast zdravého hospodárstva. Firmy budú môcť viac investovať do inovácií a rozširovania svojich aktivít, čo prispeje k tvorbe nových pracovných miest, k zvýšeniu spotreby a k celkovému rastu HDP. Aj keď sa môže zníženie daní krátkodobo prejaviť poklesom príjmov štátneho rozpočtu, v strednodobom horizonte vytvára predpoklady pre dynamický rast slovenského hospodárstva. Zníženie daňového zaťaženia tiež prinesie zásadné zlepšenie v medzinárodnej konkurencieschopnosti Slovenska. No nižšie dane sú nielen o prilákaní zahraničných investícií, ale predovšetkým o tom, aby slovenskí podnikatelia mohli slobodne rásť a prispievať k rozvoju krajiny. Tento návrh je preto nevyhnutným opatrením, ktoré spája záujmy všetkých zložiek spoločnosti – od rodín a zamestnancov po podnikateľov a spotrebiteľov – a prináša reálnu víziu pre oživenie a dlhodobú prosperitu Slovenska.
Teraz zopár dát z nedávnej minulosti. Skúsenosti s odhadom priamych rozpočtových dopadov zásadného zníženia daní z príjmu právnických osôb sú na Slovensku zmiešané. Pri obdobnom znížení sadzby dane z 25 % na 19 % k 1. 1. 2004 prognózovalo ministerstvo financií, že za rok 2004 vyberie na tejto dani 23 800 miliónov slovenských korún, pričom v realite sa vybralo 29 625 miliónov slovenských korún, čiže o 46 % viac. Podľa konečných dát a prepočtov Štatistického úradu a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť viedlo toto zníženie dokonca k medziročnému rastu výberu dane už za rok 2004, kedy výber narástol v prepočte z 1 118 miliónov eur v roku 2003 na 1 171 miliónov eur v roku 2004, čiže plus 5 %. Opačná situácia nastala v rokoch 2013 až 2015. V roku 2013 narástla sadzba z 19 % na 23 %, v roku 2014 klesla na 22 % a zároveň sa rozširoval daňový základ. Ministerstvo financií v jednotlivých návrhoch rozpočtov verejnej správy očakávalo vďaka týmto zmenám zvýšenie daňových príjmov v roku 2015 o ďalších 611 miliónov eur, pričom reálny výber zvýšilo len o 241 miliónov eur oproti situácii bez zvýšenia sadzieb a rozšírenia základov.
Čo sa týka vytvorenia rezervy na pokrytie prípadných negatívnych dopadov tejto zmeny, ktorú navrhujeme, na rozpočet v roku 2026 a ďalších rokoch, predkladatelia očakávajú jej vytvorenie na margo rozpočtových výdavkov. Navrhujú okrem iného na dva roky pozastaviť medziročný rast výdavkov štátneho rozpočtu, znížiť mzdové výdavky, zvýšiť adresnosť sociálneho systému vrátane 13. dôchodku, spájať a rušiť vybrané úrady štátnej správy.
Tu chcem povedať to, že zníženie daní je, samozrejme, populárne pre tých, ktorí ich platia, ale ono je dobré aj pre štát. A možné, možné výpadky, uviedol som nejaké príklady, že to tak nemusí byť, ak sa sadzba znižuje, tak jednoducho má štát riešiť tak, ako je to zdravé, a to je znížením svojich výdavkov. Ja som to už spomenul minule pri jednej rozprave, keď sme hovorili o tom, že viaceré strany, myslím, že to bol najmä HLAS, mali vo svojich predvolebných reklamách, billboardoch tvrdenie o silnom štáte. Môžeme o tom viesť nejakú debatu, či štát má byť silný, alebo nie, ale ja si nemyslím, že Slovensko, náš štát je v tejto chvíli silný, ale bezpochyby je tučný. A tučný neznamená vždy silný. A keď hovoríme o konsolidácii, tak ak sa tá deje tým, že občanom zvyšujeme dane a zároveň znižujeme nejaké podporné dávky, napríklad daňové bonusy, čiže im vlastne tiež reálne zvyšujeme dane, tak to nie je prejav silného štátu, to je prejav slabého štátu, ktorý na sebe nechce šetriť. Nebudem tu hovoriť o tom, že či si ministri zvýšili platy, alebo sme si nezmrazili platy my poslanci. Áno, to tiež patrí k tomu, že keď chceme, aby konsolidovala celá krajina, celý štát, tak musíme konsolidovať aj my a pripojiť sa k tomu, to je podľa mňa férové a normálne a zároveň to dáva dobrý signál.
Ale my v Kresťanskej únii v rámci nášho ekonomického programu nechceme dávať len nejaké populistické návrhy, znížme dane na najnižšie, ale my potrebujeme proste naštartovať ekonomiku a teraz je evidentne pridusená. To znamená, podobne ako keď idem s autom, no tak nestačí len dupať na pedál a snažiť sa z neho vymačkať, treba aj správne zaradiť, možno podradiť, dať nižšiu rýchlosť, v tomto prípade dať nižšiu sadzbu dane, aby sa tá ekonomika rozbehla a potom sa výber zväčší v absolútnych číslach a bude dosť peňazí najmä pre rodiny s deťmi, na tom nám záleží najviac, ale aj na všetky potrebné služby štátu vrátane napríklad spomínaného, často spomínaného zdravotníctva či školstva.
Takže pre mňa je to, alebo pre nás je to s pani poslankyňou Záborskou návrh do debaty a boli by sme radi, ak aby sme o ňom mohli rokovať potom aj v septembri v druhom čítaní. Uvedomujeme si, že sme v opozícii a nevieme dávať komplexné návrhy, ale v každom prípade chceme ukazovať program, o ktorý by sme sa chceli ďalej uchádzať s jediným cieľom, a to je pomôcť Slovensku, pomôcť ľuďom na Slovensku.
Ďakujem.

Dobre. Pán predsedajúci, ešte pre istotu, tlač 686 teraz? (Reakcia predsedajúceho.) Dobre, takže ideme na to.
Tento návrh sa týka ekonomiky a týka sa toho, aby Slovensko naozaj prosperovalo. Vychádza z programu Kresťanskej únie sedem bohatých rokov pre Slovensko a jeho cieľom je zlepšiť momentálne veľmi nepriaznivú pozíciu Slovenska, špeciálne v Európskej únii, ale aj vo svete, najmä teda stratu konkurencieschopnosti a zjednodušene, pozeráme sa na krajiny okolo nás alebo podobné ako my v niektorých veciach, ktoré majú výrazne nižšie sadzby dane z príjmu a my tam, my tam navrhujeme, aby sa táto sadzba znížila na 9 % pre firmy s ročným príjmom do 100-tisíc eur, čo by nás zladilo s Maďarskom a 16 % pre firmy s príjmom nad túto hranicu, podobne ako v Rumunsku. Ja by som potom o tom viac povedal v rozprave, aby mohol vystúpiť pán spravodajca, takže prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

!!! Vymazať nadbytočný prázdny rámček !!!!