Videokanál poslanca

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, vážené kolegyne, kolegovia, pripomeniem to, že alebo začnem takým vstupom. Rozmýšľame o tom, že v rámci takej našej dobrodružnej turistiky sa vyberieme s niektorými deťmi tento rok do Rumunska. Chcel by som sa pozrieť na deltu Dunaja, potom Transylvánske Alpy, kde som bol aj minulý rok. Je to tam krásne, ale keď sme tam boli teda minulý rok pozrieť do tých Álp, tak to čo ma naozaj veľmi príjemne prekvapilo a šokovalo, bola úroveň infraštruktúry v Rumunsku a celkovo výrazný pokrok, ktorý vidieť zo všetkých strán v krajine ako Rumunsko. Vieme, že po páde komunistickej totality, po diktatúre Čaušeska, bolo na tom Rumunsko veľmi zle v roku 1990 a že mu dlho trvalo, pokiaľ sa, poviem, vyhrabalo z týchto následkov tohto drastického režimu, ale dnes je na tom Rumunsko veľmi dobre. Keď pozeráme o iných krajinách, napríklad naše najbližšie krajiny, teda V4, to znamená Česko, Maďarsko a zväčša Poľsko, tak to tu už bolo veľakrát povedané. Nedávno malo veľmi dobré vystúpenie pán spravodajca o tom, ako hovoril o aj dáta, ako sú na tom tie krajiny. Otázka je, že čo môžeme urobiť, aby sme tento nepriaznivý trend zvrátili. Nie v Rumunsku, alebo v tých zmienených krajinách, ale u nás, aby sme ten nepriaznivý trend zvrátili. To znamená, že aby sme sa stali konkurencieschopnými a naozaj aj my tu ľudí, pracujúcich, investorov lákali a nie vyháňali, nie odpudzovali, lebo tento trend tu je. Jeden, jeden z, jedna z vecí, ktoré veríme a preto to máme aj v programe Kresťanskej únie, je, že treba vytvoriť podmienky, ktoré ľudí motivujú pracovať na Slovensku a platiť tu dane a jedna múdra veta človeka, ktorý ekonomike rozumel, znela, že bohatstvo nepochádza z prerozdeľovania. To sa, ale veľmi často, to veľmi často socialisti robia, že si myslia, že čím viac peňazí vyberú a čím viac ich prerozdelia, tým bude krajina bohatšia. No nebude, lebo tie peniaze musíte odniekiaľ zobrať a tie peniaze musí niekto vyprodukovať, zarobiť, musí, musia byť k dispozícii ľudia, ktorí, ktorým sa darí a ktorí sa rozvíjajú, tak potom majú, nemajú problém dane platiť. Preto spolu s pani poslankyňou Záborskou, ako poslanci Kresťanskej únie, podávame tento návrh, ktorý teraz odôvodním aj na základe nejakých dát. Zníženie, zníženie daňov, daní, pardon, zníženie dane z príjmov právnických osôb na úroveň najnižších sadzieb susedných krajinách, predstavuje kľúčový krok k oživeniu slovenského hospodárstva, ktoré čelí vážnym výzvam. Predkladaný návrh, ako som už spomenul, má za cieľ zaviesť sadzbu 9% pre firmy s ročným príjmom do 100 000 € čo by nás zladilo s Maďarskom a 16% pre firmy s príjmom na túto hranicu podobne ako v Rumunsku. Tento krok je odpoveďou na hlbší problém slovenskej ekonomiky, ktorá za posledné roky stagnuje a čelí dôsledkom vysokého daňového zaťaženia...

===== má za cieľ zaviesť sadzbu 9 % pre firmy s ročným príjmom do 100 000 eur, čo by nás zladilo s Maďarskom a 16 % pre firmy s príjmom nad túto hranicu, podobne ako v Rumunsku. Tento krok je odpoveďou na hlbší problém slovenskej ekonomiky, ktorá za posledné roky stagnuje a čelí dôsledkom vysokého daňového zaťaženia, ktoré brzdí podnikateľský sektor. Ak iní idú rýchlejšie ako my, musíme sa pozrieť na to, čo nás brzdí a podľa možnosti to odstrániť, pretože nám budú tí ostatní potom utekať. Ja si inak úprimne nemyslím, že na Slovensku je to zlé, že nejak padáme, no ale stagnujeme alebo rastieme veľmi pomaly a nutne to tak nemusí byť. My si myslíme, že treba odtiahnuť ten vankúš, ktorý dusí tých podnikateľov. Naša ekonomická politika musí jasne vyjadrovať záujmy slovenských rodín, zamestnancov, podnikateľov a spotrebiteľov. V slovenskom záujme sú čo najnižšie dane pre podnikanie, ľudí a rodiny, pretože nízke dane znamenajú viac príležitostí pre firmy investovať, viac pracovných miest pre zamestnancov a vyššiu životnú úroveň pre obyvateľov. Súčasne je nevyhnutné, aby sme boli konkurencieschopní v porovnaní s našim ekonomickým okolím. Len tak dokážeme prilákať zahraničných investorov a poskytnúť domácim podnikateľom podmienky na rozvoj, ktoré ich nebudú tlačiť k presunu podnikania do krajín s výhodnejším daňovým režimom. Preto tam máme tú komparáciu a porovnávame tie sadzby s krajinami, kde sú najnižšie v rámci Európskej únie, čiže s Maďarskom a Rumunskom. Teda minimálne v krajinách, ktoré sú na tom podobne ako my. Jednou z hlavných príčin upadajúcej slovenskej ekonomiky je fakt, že aktuálny daňový systém neponúka podnikateľom dostatočnú motiváciu rozvíjať svoje aktivity. Vysoké daňové zaťaženie spôsobuje, že mnohé slovenské firmy zápasia s nedostatkom zdrojov na investície, čo má negatívne dôsledky nielen na ich vlastný rozvoj, ale aj na celkovú ekonomiku. Tento návrh preto vytvára priaznivejšie podmienky pre rast zdravého hospodárstva. Firmy budú môcť viac investovať do inovácií a rozširovania svojich aktivít, čo prispeje k tvorbe nových pracovných miest, zvýšeniu spotreby a celkovému rastu HDP. Aj keď sa môže zníženie daní krátkodobo prejaviť poklesom príjmov štátneho rozpočtu, v strednodobom horizonte vytvára predpoklady pre dynamický rast slovenského hospodárstva. Zníženie daňového zaťaženia tiež prinesie zásadné zlepšenie v medzinárodnej konkurencieschopnosti Slovenska. No nižšie dane sú nielen o prilákaní zahraničných investícií, ale predovšetkým o tom, aby slovenskí podnikatelia mohli slobodne rásť a prispievať k rozvoju krajiny. Tento návrh je preto nevyhnutným opatrením, ktoré spája záujmy všetkých zložiek spoločnosti – od rodín a zamestnancov po podnikateľov a spotrebiteľov – a prináša reálnu víziu pre oživenie a dlhodobú prosperitu Slovenska. Teraz zopár dát z nedávnej minulosti. Skúsenosti s odhadom priamych rozpočtových dopadov zásadného zníženia daní z príjmu právnických osôb sú na Slovensku zmiešané. Pri obdobnom znížení sadzby dane z 25 % na 19 % k 1.1.2004 prognózovalo ministerstvo financií, že za rok 2004 vyberie na tejto dani 23 800 mil. slovenských korún, pričom v realite sa vybralo 29 625 mil. slovenských korún, čiže o 46 % viac. Podľa konečných dát a prepočtov Štatistického úradu a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť viedlo toto zníženie dokonca k medziročnému rastu výberu dane už za rok 2004, kedy výber narástol v prepočte z 1 118 mil. eur v roku 2003 na 1 171 mil. eur v roku 2004, čiže plus 5 %. Opačná situácia nastala v rokoch 2013 až 2015. V roku 2013 narástla sadzba z 19 % na 23 %, v roku 2014 klesla na 22 % a zároveň sa rozširoval daňový základ. Ministerstvo financií v jednotlivých návrhoch rozpočtov verejnej správy očakávalo vďaka týmto zmenám zvýšenie daňových príjmov v roku 2015 o ďalších 611 mil. eur, pričom reálny výber zvýšilo len o 241 mil. eur oproti situácii bez zvýšenia sadzieb a rozšírenia základov. Čo sa týka vytvorenia rezervy na pokrytie prípadných negatívnych dopadov tejto zmeny, ktorú navrhujeme, na rozpočet v roku 2026 a ďalších rokoch, predkladatelia očakávajú jej vytvorenie na margo rozpočtových výdavkov. Navrhujú o. i. na dva roky pozastaviť medziročný rast výdavkov štátneho rozpočtu, znížiť mzdové výdavky, zvýšiť adresnosť sociálneho systému vrátane 13. dôchodku, spájať a rušiť vybrané úrady štátnej správy. Tu chcem povedať to, že zníženie daní je samozrejme populárne pre tých, ktorí ich platia, ale ono je dobré aj pre štát. A možné výpadky, uviedol som nejaké príklady, že to tak nemusí byť, ak sa sadzba znižuje, tak jednoducho má štát riešiť tak, ako je to zdravé a to je znížením svojich výdavkov. Ja som to už spomenul minule pri jednej rozprave, keď sme hovorili o tom, že viaceré strany, myslím, že to bol najmä HLAS, mali vo svojich predvolebných reklamách, billboardoch tvrdenie o silnom štáte. Môžeme o tom viesť nejakú debatu, či štát má byť silný alebo nie, ale ja si nemyslím, že Slovensko, náš štát je v tejto chvíli silný, ale bezpochyby je tučný. A tučný neznamená vždy silný. A keď hovoríme o konsolidácii, tak ak sa tá deje tým, že občanom zvyšujeme dane a zároveň znižujeme nejaké podporné dávky, napríklad daňové bonusy, čiže im vlastne tiež reálne zvyšujeme dane, tak to nie je prejav silného štátu, to je prejav slabého štátu, ktorý na sebe nechce šetriť. Nebudem tu hovoriť o tom, že či si ministri zvýšili platy, alebo sme si nezmrazili platy, my poslanci. Áno, to tiež patrí k tomu, že keď chceme, aby konsolidovala celá krajina, celý štát, tak musíme konsolidovať aj my a pripojiť sa k tomu, to je podľa mňa férové a normálne a zároveň to dáva dobrý signál. Ale my v Kresťanskej únii, v rámci nášho ekonomického programu nechceme dávať len nejaké populistické návrhy, znížme dane na najnižšie, ale my potrebujeme proste naštartovať ekonomiku a teraz je evidentne pridusená. To znamená, podobne ako keď idem s autom, tak nestačí len dupať na pedál a nažiť sa z neho vymačkať, treba aj správne zaradiť, možno podradiť, dať nižšiu rýchlosť, v tomto prípade dať nižšiu sadzbu dane, aby sa tá ekonomika rozbehla a potom sa výber zväčší v absolútnych číslach a bude dosť peňazí najmä pre rodiny s deťmi, na tom nám záleží najviac, ale aj na všetky potrebné služby štátu, vrátane napríklad spomínaného, často spomínaného zdravotníctva či školstva. Takže pre mňa je to, ale pre nás je to s pani poslankyňou Záborskou návrh do debaty a boli by sme radi, ak aby sme o ňom mohli rokovať potom aj v septembri v druhom čítaní. Uvedomujeme si, že sme v opozícii a nevieme dávať komplexné návrhy, ale v každom prípade chceme ukazovať program, o ktorý by sme sa chceli ďalej uchádzať s jediným cieľom, a to je pomôcť Slovensku, pomôcť ľuďom na Slovensku. Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, vážené kolegyne, kolegovia, pripomeniem to, že alebo začnem takým vstupom. Rozmýšľame o tom, že v rámci takej našej dobrodružnej turistiky sa vyberieme s niektorými deťmi tento rok do Rumunska. Chcel by som sa pozrieť na deltu Dunaja, potom Transylvánske Alpy, kde som bol aj minulý rok. Je to tam krásne, ale keď sme tam boli teda minulý rok pozrieť do tých Álp, tak to čo ma naozaj veľmi príjemne prekvapilo a šokovalo, bola úroveň infraštruktúry v Rumunsku a celkovo výrazný pokrok, ktorý vidieť zo všetkých strán v krajine ako Rumunsko. Vieme, že po páde komunistickej totality, po diktatúre Čaušeska, bolo na tom Rumunsko veľmi zle v roku 1990 a že mu dlho trvalo, pokiaľ sa, poviem, vyhrabalo z týchto následkov tohto drastického režimu, ale dnes je na tom Rumunsko veľmi dobre. Keď pozeráme o iných krajinách, napríklad naše najbližšie krajiny, teda V4, to znamená Česko, Maďarsko a zväčša Poľsko, tak to tu už bolo veľakrát povedané. Nedávno malo veľmi dobré vystúpenie pán spravodajca o tom, ako hovoril o aj dáta, ako sú na tom tie krajiny. Otázka je, že čo môžeme urobiť, aby sme tento nepriaznivý trend zvrátili. Nie v Rumunsku, alebo v tých zmienených krajinách, ale u nás, aby sme ten nepriaznivý trend zvrátili. To znamená, že aby sme sa stali konkurencieschopnými a naozaj aj my tu ľudí, pracujúcich, investorov lákali a nie vyháňali, nie odpudzovali, lebo tento trend tu je. Jeden, jeden z, jedna z vecí, ktoré veríme a preto to máme aj v programe Kresťanskej únie, je, že treba vytvoriť podmienky, ktoré ľudí motivujú pracovať na Slovensku a platiť tu dane a jedna múdra veta človeka, ktorý ekonomike rozumel, znela, že bohatstvo nepochádza z prerozdeľovania. To sa, ale veľmi často, to veľmi často socialisti robia, že si myslia, že čím viac peňazí vyberú a čím viac ich prerozdelia, tým bude krajina bohatšia. No nebude, lebo tie peniaze musíte odniekiaľ zobrať a tie peniaze musí niekto vyprodukovať, zarobiť, musí, musia byť k dispozícii ľudia, ktorí, ktorým sa darí a ktorí sa rozvíjajú, tak potom majú, nemajú problém dane platiť. Preto spolu s pani poslankyňou Záborskou, ako poslanci Kresťanskej únie, podávame tento návrh, ktorý teraz odôvodním aj na základe nejakých dát. Zníženie, zníženie daňov, daní, pardon, zníženie dane z príjmov právnických osôb na úroveň najnižších sadzieb susedných krajinách, predstavuje kľúčový krok k oživeniu slovenského hospodárstva, ktoré čelí vážnym výzvam. Predkladaný návrh, ako som už spomenul, má za cieľ zaviesť sadzbu 9% pre firmy s ročným príjmom do 100 000 € čo by nás zladilo s Maďarskom a 16% pre firmy s príjmom na túto hranicu podobne ako v Rumunsku. Tento krok je odpoveďou na hlbší problém slovenskej ekonomiky, ktorá za posledné roky stagnuje a čelí dôsledkom vysokého daňového zaťaženia...

===== má za cieľ zaviesť sadzbu 9 % pre firmy s ročným príjmom do 100 000 eur, čo by nás zladilo s Maďarskom a 16 % pre firmy s príjmom nad túto hranicu, podobne ako v Rumunsku. Tento krok je odpoveďou na hlbší problém slovenskej ekonomiky, ktorá za posledné roky stagnuje a čelí dôsledkom vysokého daňového zaťaženia, ktoré brzdí podnikateľský sektor. Ak iní idú rýchlejšie ako my, musíme sa pozrieť na to, čo nás brzdí a podľa možnosti to odstrániť, pretože nám budú tí ostatní potom utekať. Ja si inak úprimne nemyslím, že na Slovensku je to zlé, že nejak padáme, no ale stagnujeme alebo rastieme veľmi pomaly a nutne to tak nemusí byť. My si myslíme, že treba odtiahnuť ten vankúš, ktorý dusí tých podnikateľov. Naša ekonomická politika musí jasne vyjadrovať záujmy slovenských rodín, zamestnancov, podnikateľov a spotrebiteľov. V slovenskom záujme sú čo najnižšie dane pre podnikanie, ľudí a rodiny, pretože nízke dane znamenajú viac príležitostí pre firmy investovať, viac pracovných miest pre zamestnancov a vyššiu životnú úroveň pre obyvateľov. Súčasne je nevyhnutné, aby sme boli konkurencieschopní v porovnaní s našim ekonomickým okolím. Len tak dokážeme prilákať zahraničných investorov a poskytnúť domácim podnikateľom podmienky na rozvoj, ktoré ich nebudú tlačiť k presunu podnikania do krajín s výhodnejším daňovým režimom. Preto tam máme tú komparáciu a porovnávame tie sadzby s krajinami, kde sú najnižšie v rámci Európskej únie, čiže s Maďarskom a Rumunskom. Teda minimálne v krajinách, ktoré sú na tom podobne ako my. Jednou z hlavných príčin upadajúcej slovenskej ekonomiky je fakt, že aktuálny daňový systém neponúka podnikateľom dostatočnú motiváciu rozvíjať svoje aktivity. Vysoké daňové zaťaženie spôsobuje, že mnohé slovenské firmy zápasia s nedostatkom zdrojov na investície, čo má negatívne dôsledky nielen na ich vlastný rozvoj, ale aj na celkovú ekonomiku. Tento návrh preto vytvára priaznivejšie podmienky pre rast zdravého hospodárstva. Firmy budú môcť viac investovať do inovácií a rozširovania svojich aktivít, čo prispeje k tvorbe nových pracovných miest, zvýšeniu spotreby a celkovému rastu HDP. Aj keď sa môže zníženie daní krátkodobo prejaviť poklesom príjmov štátneho rozpočtu, v strednodobom horizonte vytvára predpoklady pre dynamický rast slovenského hospodárstva. Zníženie daňového zaťaženia tiež prinesie zásadné zlepšenie v medzinárodnej konkurencieschopnosti Slovenska. No nižšie dane sú nielen o prilákaní zahraničných investícií, ale predovšetkým o tom, aby slovenskí podnikatelia mohli slobodne rásť a prispievať k rozvoju krajiny. Tento návrh je preto nevyhnutným opatrením, ktoré spája záujmy všetkých zložiek spoločnosti – od rodín a zamestnancov po podnikateľov a spotrebiteľov – a prináša reálnu víziu pre oživenie a dlhodobú prosperitu Slovenska. Teraz zopár dát z nedávnej minulosti. Skúsenosti s odhadom priamych rozpočtových dopadov zásadného zníženia daní z príjmu právnických osôb sú na Slovensku zmiešané. Pri obdobnom znížení sadzby dane z 25 % na 19 % k 1.1.2004 prognózovalo ministerstvo financií, že za rok 2004 vyberie na tejto dani 23 800 mil. slovenských korún, pričom v realite sa vybralo 29 625 mil. slovenských korún, čiže o 46 % viac. Podľa konečných dát a prepočtov Štatistického úradu a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť viedlo toto zníženie dokonca k medziročnému rastu výberu dane už za rok 2004, kedy výber narástol v prepočte z 1 118 mil. eur v roku 2003 na 1 171 mil. eur v roku 2004, čiže plus 5 %. Opačná situácia nastala v rokoch 2013 až 2015. V roku 2013 narástla sadzba z 19 % na 23 %, v roku 2014 klesla na 22 % a zároveň sa rozširoval daňový základ. Ministerstvo financií v jednotlivých návrhoch rozpočtov verejnej správy očakávalo vďaka týmto zmenám zvýšenie daňových príjmov v roku 2015 o ďalších 611 mil. eur, pričom reálny výber zvýšilo len o 241 mil. eur oproti situácii bez zvýšenia sadzieb a rozšírenia základov. Čo sa týka vytvorenia rezervy na pokrytie prípadných negatívnych dopadov tejto zmeny, ktorú navrhujeme, na rozpočet v roku 2026 a ďalších rokoch, predkladatelia očakávajú jej vytvorenie na margo rozpočtových výdavkov. Navrhujú o. i. na dva roky pozastaviť medziročný rast výdavkov štátneho rozpočtu, znížiť mzdové výdavky, zvýšiť adresnosť sociálneho systému vrátane 13. dôchodku, spájať a rušiť vybrané úrady štátnej správy. Tu chcem povedať to, že zníženie daní je samozrejme populárne pre tých, ktorí ich platia, ale ono je dobré aj pre štát. A možné výpadky, uviedol som nejaké príklady, že to tak nemusí byť, ak sa sadzba znižuje, tak jednoducho má štát riešiť tak, ako je to zdravé a to je znížením svojich výdavkov. Ja som to už spomenul minule pri jednej rozprave, keď sme hovorili o tom, že viaceré strany, myslím, že to bol najmä HLAS, mali vo svojich predvolebných reklamách, billboardoch tvrdenie o silnom štáte. Môžeme o tom viesť nejakú debatu, či štát má byť silný alebo nie, ale ja si nemyslím, že Slovensko, náš štát je v tejto chvíli silný, ale bezpochyby je tučný. A tučný neznamená vždy silný. A keď hovoríme o konsolidácii, tak ak sa tá deje tým, že občanom zvyšujeme dane a zároveň znižujeme nejaké podporné dávky, napríklad daňové bonusy, čiže im vlastne tiež reálne zvyšujeme dane, tak to nie je prejav silného štátu, to je prejav slabého štátu, ktorý na sebe nechce šetriť. Nebudem tu hovoriť o tom, že či si ministri zvýšili platy, alebo sme si nezmrazili platy, my poslanci. Áno, to tiež patrí k tomu, že keď chceme, aby konsolidovala celá krajina, celý štát, tak musíme konsolidovať aj my a pripojiť sa k tomu, to je podľa mňa férové a normálne a zároveň to dáva dobrý signál. Ale my v Kresťanskej únii, v rámci nášho ekonomického programu nechceme dávať len nejaké populistické návrhy, znížme dane na najnižšie, ale my potrebujeme proste naštartovať ekonomiku a teraz je evidentne pridusená. To znamená, podobne ako keď idem s autom, tak nestačí len dupať na pedál a nažiť sa z neho vymačkať, treba aj správne zaradiť, možno podradiť, dať nižšiu rýchlosť, v tomto prípade dať nižšiu sadzbu dane, aby sa tá ekonomika rozbehla a potom sa výber zväčší v absolútnych číslach a bude dosť peňazí najmä pre rodiny s deťmi, na tom nám záleží najviac, ale aj na všetky potrebné služby štátu, vrátane napríklad spomínaného, často spomínaného zdravotníctva či školstva. Takže pre mňa je to, ale pre nás je to s pani poslankyňou Záborskou návrh do debaty a boli by sme radi, ak aby sme o ňom mohli rokovať potom aj v septembri v druhom čítaní. Uvedomujeme si, že sme v opozícii a nevieme dávať komplexné návrhy, ale v každom prípade chceme ukazovať program, o ktorý by sme sa chceli ďalej uchádzať s jediným cieľom, a to je pomôcť Slovensku, pomôcť ľuďom na Slovensku. Ďakujem.

Pán predsedajúci, ešte pre istotu, tlač 686? Teraz. Dobre, takže ideme. Tento návrh sa týka ekonomiky a týka sa toho, aby Slovensko naozaj prosperovalo. Vychádza z programu Kresťanskej únie, sedem bohatých rokov pre Slovensko a jeho cieľom je zlepšiť momentálne veľmi nepriaznivú pozíciu Slovenska, špeciálne v Európskej únii, ale aj vo svete, najmä teda stratu konkurencieschopnosti a zjednodušene, pozeráme sa na krajiny okolo nás alebo podobné ako my v niektorých veciach, ktoré majú výrazne nižšie sadzby dane z príjmu a my tam, my tam navrhujeme, aby sa táto sadzba znížila na 9% pre firmy s ročným príjmom do 100 000 eur, čo by nás zladilo s Maďarskom a 16% pre firmy s príjmom nad túto hranicu, podobne ako v Rumunsku. No, ja by som potom o tom viac povedal v rozprave, aby mohol vystúpiť pán spravodajca, takže, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.

Okay, ďakujem, takže vrátim sa k tomu, že vystúpili tu dvaja lekári, ktorí ako navrhovatelia, ktorí sľúbili, že budú chrániť život. Lekár je od toho, aby životy zachraňoval, nie aby ich ukončoval a ja si pamätám aj takú jednu veľmi dobrú poznámku pri inej debate, kde pán navrhovateľ Stachura hovoril, že potrat je taký zaujímavý zákrok, pretože na každý zákrok musíte mať nejakú indikáciu alebo ako sa to povie, môžete ma potom opraviť odborne a že vlastne, keď je, keď je všetko v poriadku, tehotenstvo nie je nejaké komplikované alebo čosi, tak to nie je žiadna indikácia, že to je asi jediný zákrok, ale to k tomu fatálny zákrok, ktorý sa vykonáva aj bez tohto, čiže ja by som sa rád vyjadroval v tom pozitívnom slova zmysle, že ak chceme na Slovensku a aj v rámci Európskej únie niečo podporovať, tak by sme mali podporovať život a je to aj v našom vlastnom záujme a tým nemyslím len ako individuálny záujem toho dieťaťa alebo tej matky, tej rodiny, ale aj v záujme Slovenska, v záujme Európskej únie. Je naozaj vidieť, že, keď to poviem takým štýlom, že vymierame, ale ja by som ešte k tomu dodal prívlastok, že hlúpo vymierame, pretože asi ťažko nájdeme v dejinách alebo aj vo svete nejaké prostredie, ktoré má lepšie podmienky ako máme my dnes tu v Európe, preto, aby sa deti narodili, aby mohli žiť, aby Slovensko žilo, prosperovalo. Ak tu hovoril pán prezident pred niekoľkými dňami od tohto pultu o tom, že Slovensko potrebuje víziu, tak tá vízia by eh mala v prvom rade nezačínať otázkou, že čo bude tu tou víziou, ale kto bude mať tú víziu, ak tu nikto nebude, ak sa nebudú deti rodiť, ak Slováci nebudú existovať, nebudú žiť. Takže prvá, tá najväčšia vízia, tá najväčšia budúcnosť sú deti a preto my na takéto iniciatívy, ktoré idú proti životu, proti deťom, proti rodine, tak namietame, že prosím vás, neklaďte nám to tu. To je prvá vec, čiže zachovajte našu slobodu, našu suverenitu, v tom, aby sme si o tom mohli rozhodnúť my sami a to je potom už na debatu medzi nami tu v snemovni, ako to urobíme. A druhá vec je, nevyčleňujte peniaze na to, aby sa nerodili deti, naše spoločné európske prostriedky na to, aby sa nerodili deti, ale vyčleňujeme prostriedky na to, aby sa rodili deti, aby Európa nevymierala a to je vlastne podpora teda rodinnej politiky, pro-rodinnej politiky, o ktorej by sme tu zase mohli dlho hovoriť. Takže, ochrana života, podpora rodiny, ochrana slovenskej suverenity. Pre mňa eh je také najzaujímavejšie je to, uvádzame to aj v našom uznesení, že pripomíname, že podľa čl. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je zdravotná politika vrátane regulácie interrupcií v kompetencii členských štátov a že akékoľvek snahy o harmonizáciu v tejto oblasti zo strany EÚ sú neprípustné. Ono je to paradoxné, že musíme pripomínať vlastne Európskej únii jej vlastné pravidlá, ktoré sú naviac zvláštne, keď interrupcie, čiže ukončenie života a to aj úplne zdravého tehotenstva, zdravého dieťaťa pri zdravej matke, je pokladané za zdravotnú politiku. Môžeme mať rôzne názory a môžeme úplne slobodne diskutovať a hlasovať o tom, že či interrupcie majú byť povolené, od ktorého týždňa majú byť povolené a to sa tu aj deje, ale je veľmi zvláštne, ak také niečo vydávame za zdravie, za zdravotnú politiku, za reprodukčné práva. My s pani predkladateľkou a aj s predkladateľmi z KDH si myslíme, že treba naše, naše myšlienky, našu našu pozornosť, námahu, úsilie, prostriedky investovať do života, do rodiny, do detí, lebo to je normálne, to je základ, to je budúcnosť, to je vízia, nielen Slovenska, ale aj Európy. Preto vás poprosíme, aby ste si pokojne prečítali tieto návrhy a mohli by ste ich podporiť nejakým spôsobom, pretože ide tu naozaj o deklaráciu, ešte raz, ktorá nie je proti nikomu, nie je proti Európskej únii, ochraňuje ale suverenitu Slovenska, ochraňuje život, ochraňuje rodiny s deťmi. Ďakujem.

Dobre. Ďakujem pekne za slovo, aj za dohovorenie veci. chcel by som poďakovať tak procedurálne na úvod pánu predsedajúcemu, že jednak súhlasil s tým, aby všeobecným súhlasom sme vrátili tieto body, lebo sa to naozaj stalo nedopatrením. A ďakujem aj pánu spravodajcovi, že zobral túto službu a, že môžme vďaka tomu mať rozpravu teraz v tejto chvíli o tejto dôležitej téme.
Ja by som chcel na začiatku upozorniť to, ak ste si všimli, tak ako predkladatelia tohto návrhu alebo teda týchto dvoch návrhov, ktoré sú v jednej zlúčenej rozprave, vystúpili dvaja lekári. Ako prvý vystúpil pán MUDr. Stachura, ako druhá pani MUDr. Záborská. Sú to ľudia, ktorí sa zaviazali, prisahali Hippokratovou prísahou, že budú chrániť ľudský život, že budú podporovať ľudský život. A ja teda nechcem hovoriť ako lekár, lebo to môžu povedať oni ako odborníci, ale ja by som chcel práve hovoriť o tomto prístupe ochrany ľudského života, podpory ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo. Julo, ty si teraz vystupoval ako učiteľ, vysvetlil si to veľmi jasne, jednoducho. Nebolo to nič komplikované, bolo to jasné ako facka. Ja som o to hrdejší na teba, viac hrdý na teda, lebo vlastne ja som bol tvoj učiteľ, ty si môj žiak. Začínal si ako môj asistent a vysoko si ma prerástol. Tie veci vieš podať perfektne. Matematika je skvelá v tom, že čísla neklamú a tie čísla tu boli povedané jasne, jednoducho, priamo a usvedčili aj sociálnych demokratov, alebo tých, ktorí sa hlásia a tvária ako sociálni demokrati, že hoci išli do volieb s heslo, že chcú silný štát, tak budujú len tučný štát, ktorý sa vôbec nevie postarať o občanov, pretože míňa strašne veľa na seba, ale nedáva na tých najslabších.
Znova pred voľbami ste hovorili o tom, že nič nezoberiete ľuďom, čo majú. Štát kyprí, naberá, ministri naberajú, úrady naberajú, ale rodiny s deťmi prišli o peniaze. Deti, detské bonusy, prišli o tie peniaze, ktoré sme my dali aj v krízach. Rodičia, ktorí vychovali deti, ktoré majú pracujúce deti na Slovensku, ktoré platia dane, prišli o peniaze. To je jednoducho volebný podvod. Žiaden silný, ale tučný štát. Tučný štát, ktorý sa nevládze starať o svojich občanov, špeciálne o rodiny s deťmi.
===== ... prišli o tie peniaze, ktoré sme im dali aj v krízach. Rodičia, ktorí vychovali deti, ktoré majú pracujúce deti na Slovensku, ktoré platia dane, prišli o peniaze. To je jednoducho volebný podvod. Žiaden silný, ale tučný štát, tučný štát, ktorý sa nevládze starať o svojich občanov, špeciálne o rodiny s deťmi, ale míňa len na seba. A musím ešte povedať jednu vec, veľmi často sa stretávam s tým, že ľudia mi hovoria, viete, aká je to nespravodlivosť, že oni vás obviňujú z nejakých deficitov, veď bol covid, veď začala vojna na Ukrajine, bola energetická kríza. Ja ti ďakujem, Julo, že si to jasne povedal, áno, boli to ťažké roky, ale zvládli sme ich so cťou a títo nemajú ťažké roky a zvládajú ich s hanbou.

Ďakujem za slovo. Julo, ty si teraz vystupoval ako učiteľ, vysvetlil si to veľmi jasne, jednoducho. Nebolo to nič komplikované, bolo to jasné ako facka. Ja som o to hrdejší na teba, viac hrdý na teda, lebo vlastne ja som bol tvoj učiteľ, ty si môj žiak. Začínal si ako môj asistent a vysoko si ma prerástol. Tie veci vieš podať perfektne. Matematika je skvelá v tom, že čísla neklamú a tie čísla tu boli povedané jasne, jednoducho, priamo a usvedčili aj sociálnych demokratov, alebo tých, ktorí sa hlásia a tvária ako sociálni demokrati, že hoci išli do volieb s heslo, že chcú silný štát, tak budujú len tučný štát, ktorý sa vôbec nevie postarať o občanov, pretože míňa strašne veľa na seba, ale nedáva na tých najslabších.
Znova pred voľbami ste hovorili o tom, že nič nezoberiete ľuďom, čo majú. Štát kyprí, naberá, ministri naberajú, úrady naberajú, ale rodiny s deťmi prišli o peniaze. Deti, detské bonusy, prišli o tie peniaze, ktoré sme my dali aj v krízach. Rodičia, ktorí vychovali deti, ktoré majú pracujúce deti na Slovensku, ktoré platia dane, prišli o peniaze. To je jednoducho volebný podvod. Žiaden silný, ale tučný štát. Tučný štát, ktorý sa nevládze starať o svojich občanov, špeciálne o rodiny s deťmi.
===== ... prišli o tie peniaze, ktoré sme im dali aj v krízach. Rodičia, ktorí vychovali deti, ktoré majú pracujúce deti na Slovensku, ktoré platia dane, prišli o peniaze. To je jednoducho volebný podvod. Žiaden silný, ale tučný štát, tučný štát, ktorý sa nevládze starať o svojich občanov, špeciálne o rodiny s deťmi, ale míňa len na seba. A musím ešte povedať jednu vec, veľmi často sa stretávam s tým, že ľudia mi hovoria, viete, aká je to nespravodlivosť, že oni vás obviňujú z nejakých deficitov, veď bol covid, veď začala vojna na Ukrajine, bola energetická kríza. Ja ti ďakujem, Julo, že si to jasne povedal, áno, boli to ťažké roky, ale zvládli sme ich so cťou a títo nemajú ťažké roky a zvládajú ich s hanbou.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem povedať teraz fakty možno aj politické, som zo školského výboru, tento bod sa dostal do spoločnej správy na školskom výbore pozmeňujúcim návrhom koaličnej poslankyne a bol tam vložený na základe memoranda, ktoré podpísal minister zdravotníctva terajší so zástupcami cirkví na Slovensku, pretože ide o službu. Kňazi, ktorých poznám, ktorí pracujú v nemocniciach, sú veľmi preťažení, sú veľmi unavení a veľmi obetaví. Oni nepotrebujú robiť žiadnu propagáciu ani ideológiu, chcú pomáhať. A ja teraz prečítam z dôvodovej správy toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som nepodával ja. Ešte raz, podala ho koaličná poslankyňa na základe memoranda ministra zdravotníctva:
"Tieto aspekty môžu významne prispievať k udržaniu psychickej rovnováhy a pozitívne ovplyvniť celkový proces liečby. Najmä v závažných životných situáciách zohráva prítomnosť duchovnej osoby nenahraditeľnú úlohu v rámci celostného prístupu k starostlivosti o pacienta." To je služba, pomáha to.
A, Janka, ešte jednu takú osobnú vec, ktorá s týmto úzkom súvisí. Na smrteľnej posteli ešte nikto neľutoval, že je veriaci.
Ďakujem. (Potlesk.)