Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dostal som list. Nedostal som ho ako nejaký súkromný list, ale ten list prišiel všetkým poslancom. Ale chodí nám toho veľa a tento list je, si myslím, že taký výstižný k téme, ktorú preberáme a apeluje na nás poslancov, čo sa týka hlasovania o týchto zákonoch. Začnem úvodom, budem len vyberať veci, nebudem čítať celý ten zákon, ale spracoval ho právnik, ktorý sa dlhodobo venuje práve témam školstva a právo rodičov, takže si myslím, že je veľmi výstižný.
Vážený pán poslanec, čoskoro budete hlasovať o viacerých školských predpisoch, najmä o novele školského zákona, tlač 933, zákone o financovaní škôl a školských zariadení, tlač 934, a zákone o školskej správe, tlač 935. Dovoľujeme si vám poslať niekoľko argumentov, prečo tieto zákony považujeme za nevhodné podpory, a to najmä z pohľadu práv a slobôd rodičov, ústavného a medzinárodného práva, ale aj z pohľadu celkového nastavenia fungovania školstva, ktoré by sa týmito zákonmi postavilo na nesprávnych základoch. Tu chcem tak procesne povedať, že je to list, ktorý spája aj jeden zo zákonov, školský zákon, takzvaný školský zákon, o ktorom sa rokovalo v noci, ale prevažne hovorí o týchto zákonoch, ktorú máme zlúčenú rozpravu. Som presvedčený, že máte záľubu v zlúčených rozpravách, takže vám nebude prekážať, keď bude z toho listu citovať a dotýkať sa aj zákonov, keďže ste predstavili ten, aj zákonov, ktoré aktuálne teraz nie sú v rozprave, a to je teda najmä školský zákon, lebo ste to prejavili alebo predstavili ako celok. V prvom čítaní sme mali dokonca rozpravu ku všetkých siedmim naraz, teraz tu máme len tri balíky. A ďalšia vec je, priznám sa, že včera v noci som to nestihol, a to by som sa chcel vyjadriť ako dlhoročný poslanec, že ma to zarazilo. Nemyslím si, že je to problém pána ministra, to sú tu naše veci v Národnej rade, ako to funguje, ale ja som chcel byť dneska pôvodne ospravedlnený, mal som nejaké vážne záležitosti týkajúce sa zdravia v Žiline, keďže nie som Bratislavčan, ale vrátil som sa, lebo na školských zákonoch mi záleží, takže ráno som bol v Žiline a teraz som sa vrátil. K vysokoškolskému zákonu som nechcel vystupovať, nie som chrobák Truhlík, nemusím ku všetkému, ale toto mi teda leží na srdci, takže som rád, že som to stihol a že som tu a že môžem sa k tomu vyjadriť. Takže budem sa dotýkať najmä teda týchto dvoch zákonov, ale kde-tu premostím aj na ten školský zákon, ktorý sa už prerokoval v noci.
Prvá, prvá stať sa volá zlý proces vedie k zlým záverom. Séria zákonov, ktorá má zaviesť kľúčovú reformu školstva za posledné desaťročia, nebola pripravená v spolupráci s cirkevnými školami, súkromnými školami ani zástupcami práv rodičov. Zákony so svojimi ďalekosiahlymi zmenami, boli predložené nečakane, v čase končiaceho školského roka a začínajúcich prázdnin a nepríjemne zaskočili rodičov, ale aj cirkevné a súkromné školy. V medzirezortnom pripomienkovom konaní bolo vznesené enormné množstvo pripomienok. V následných rozporových konaniach sa zo strany ministerstva opakovanie menili dôležité parametre zákona, pričom však v podstatných otázkach ministerstvo nebolo ochotné vyjsť v ústrety, najviac poškodeným stranám. Manažovanie prípravy zásadnej reformy školstva bolo nezvládnuté, uponáhľané a bez ochoty zohľadniť podstatné výhrady pripomienkujúcich subjektov. Výsledok tomu zodpovedá. Ide o návrh, ktorý nerešpektuje základné práva rodičov, ale ani autonómiu cirkevných a súkromných škôl. Keďže som počúval pána ministra aj v úvodnom slove, tak by snáď povedal, že ale my sme mali, dali sme tú možnosť. Ja som sa rozprával s ľuďmi, ktorí boli zástupcovia v nejakých komisiách alebo pracovných skupinách a hovorili teda, že bol veľký rozdiel medzi tým, čo bolo pôvodne prezentované a bol tam nejaký zámer a potom sa zrazu pred prázdninami zjavil obrovský balík, kde bolo, kde bolo kopec už detailov, ktoré neboli známe a bolo teda MPK v lete alebo koncom teda školského roka a tento proces, jednoducho no nie je s ním spokojnosť, preto nám píšu.
Ďalšia vec, ktorej sa tento pán právnik venuje, je základné ústavnoprávne a medzinárodné právne problémy reformy. Tu sa dotýkame alebo odbočujeme aj k tej škôlke, teda povinné predprimárne vzdelávanie a povinná škôlka. Znížením veku pre povinné predprimárne vzdelávanie a povinnú škôlku na tri roky dochádza k neprimeranému zásahu do práv a slobôd rodičov. Deti nepatria štátu, ale rodičom. Ja by som napríklad v tomto bol taký trošku menej nejaký naturalistický. Ja si nemyslím, že naše deti mi patria, hej. Tým myslím moje a manželkine, som sa naučil nehovoriť, že moje deti, nechcem byť taký sebec, mám ich s manželkou, takže naše deti, nie sú mojim majetkom, nie som nejaký pater familias z Ríma, že by mi patrili, no ale o to viac nepatria štátu, hej. Čiže povedzme si, že deti sú slobodné bytosti, za ktoré nesieme nejakú zodpovednosť. V prvom rade rodičia, áno, a v nejakej miere aj štát, zvlášť keď rodičia deti štátu zveria, napríklad pri školskom vyučovaní.
Právo rozhodovať o dôležitých otázkach týkajúcich sa dieťaťa vrátane jeho výchovy nepatrí štátu, ale rodičom. Tento imperatív je vyjadrený v zákone o rodine, ale aj v samotnej Ústave Slovenskej republiky. Citujem: „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rozhodnutie o tom, či dieťa bude odlúčené od rodičov a navštevovať škôlku, patrí rodičom. Rovnako ako im patrí aj rozhodovanie o výchove dieťaťa. Novela školského zákona toto pravidlo porušuje. Navyše povinná škôlka bez možnosti domáceho vzdelávania," sú tu citované paragrafy a odseky, „závisí od dosiahnutého vzdelania rodičov, ide tu o diskrimináciu na základe vzdelania v zmysle ústavy a ďalších dokumentov. Nie je totiž vôbec preukázané že rodičia bez predpísaného vzdelania nie sú schopní zabezpečiť výchovu svojich detí. Treba tiež zdôrazniť, že ústava neustanovuje žiadne povinné predprimárne vzdelávanie. Ústava stanovuje len povinnú školskú dochádzku." Zase citát: „Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon. Dĺžku povinnej školskej dochádzky ustanovuje § 19 školského zákona. Začína sa po dovŕšení šiesteho roku veku dieťaťa, pričom povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši šestnásty rok veku. V zmysle § 20 školského zákona povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami." Koniec citátu a dodatok „nie v materských školách". Z uvedeného vyplýva, že povinné predprimárne vzdelávanie nemožno považovať za súčasť povinnej školskej dochádzky v zmysle ústavy. Ide tu teda o povinnosť, ktorej zavedenie nemá oporu v ústave.
Ďalší odsek. Obmedzenie práva rodičov na slobodný výber školy. Tu sa dostávame priamo k tomu čo, o čom v tejto zlúčenej rozprave debatujeme. Po páde komunizmu došlo k výraznej zmene v školstve a jedným zo základných princípov je právo rodičov na slobodný výber školy. Opiera sa o medzinárodné dohovory, ústavu aj zákon o rodine, ktorej zhodne hovoria o práve rodičov zabezpečiť pre svoje deti vzdelanie v súlade s ich presvedčením, čo sa okrem iného realizuje práve slobodným výberom školy. Explicitne je princíp slobodného výberu školy zakotvený v základnej zmluve medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou, citujem: Rodičia a iné osoby uvedené v článku tom a tom majú právo na slobodný výber školy a školského zariadenia. Prepáčte, že nečítam tie číselká, ale dostali ste ten list všetci, môžte si to nájsť. Princíp je obdobne ukotvený aj v zmluve medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Zase citujem: „Rodičia, iné osoby a zariadenia uvedené v článku 12 v súlade s právnym poriadkom a so záujmami Slovenskej republiky majú právo na slobodný výber školy a školského zariadenia." Pre porovnanie, princíp slobodného výberu poskytovateľa platí aj v zdravotníctve, čo najmä znamená, že zo strany štátu nie sú stanovované žiadne obmedzenia, ktoré by obmedzovali slobodný výber poskytovateľa a pacient si môže zvoliť poskytovateľa kdekoľvek na Slovensku, bez ohľadu na adresu svojho bydliska. Navrhovaný zákon o školskej správe zásadne zasahuje do slobody rodičov na výber školy, a to najmä zmenami v pravidlách školských obvodov, ktoré výrazne obmedzia možnosť rodiča umiestniť dieťa v škole za hranicami obvodu. Hrozí, že školy budú dotlačené, aby odmietali deti z iných verejných obvodoch, v dôsledku čoho sa práva rodičov na výber školy výrazne obmedzia. Oproti súčasnému stavu sa situácia zhorší hlavne pri súkromných a cirkevných školách, ktorým pribúdajú nové povinnosti a ktoré čelia sankcií zníženia normatív o 20 %. Plánované obmedzovanie slobodného výberu školy považujeme za porušenie práv rodičov, ako aj za porušenie zmlúv so Svätou stolicou a ostatnými registrovanými cirkvami.
Ďalšia téma, o ktorej teraz tu hovoríme, krátenie normatívu neštátnych škôl. Reforma prináša krátenie normatívu aj o 20 % pre niektoré zo škôl. Okrem iného pôjde o tie súkromné a cirkevné školy, ktoré sa rozhodnú vyberať školné. Ústava Slovenskej republiky však garantuje právo neštátnych škôl vyberať školné. Citujem: „Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nich možno len za podmienok ustanovených zákonom. V takýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu. Vyberať úhradu za vzdelávanie je teda právom neštátnych škôl, ktoré patrí medzi základné práva a slobody. Ústava súčasne stanovuje, že za uplatnenie svojich práv nesmie byť nikomu spôsobená ujma na právach. Zmluva so Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní ďalej stanovuje právo na rovnaké financovanie. Katolíckym školám sa poskytuje finančné zabezpečenie v rovnakom rozsahu, ako ho majú všetky ostatné školy v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Obdobné právo je upravené aj v dohode s ostatnými cirkvami. Z uvedeného vyplýva, že súkromné a cirkevné školy nemožno finančne postihovať len preto, že v súlade s ústavou vyberajú školné, zvlášť keď v prípade cirkevných škôl má Slovenská republika výslovný záväzok poskytovať rovnaké finančné zabezpečenie. K tomuto argumentu treba priradiť ešte jeden veľmi podobný, a síce argument vychádzajúci z princípu nediskriminácie na strane žiakov a ich rodičov. Vytvorenie systému, kedy príspevok na žiaka bude na niektoré deti vyplácaný v plnej výške a na iné deti v zníženej výške, podotýkame v dôsledku toho, že si rodičia uplatnia svoje právo na slobodný výber školy, je diskrimináciou. Všetci rodičia platia dane v rovnakej výške bez ohľadu na to, na akej škole sa učia ich deti. Je preto spravodlivé, aby štát vyplácal príspevok na vzdelávanie v rovnakej výške na všetky deti."
Je tu potom ďalší odsek, ktorý sa venuje obmedzeniu autonómie cirkevných a súkromných škôl pri výbere riaditeľa školy. Cirkevné školy majú garantované právo, majú garantované právo rozhodovať o tom, kto bude riaditeľom nimi zriadenej školy. Citujem: „Zriaďovateľ katolíckej školy má právo vymenovať a odvolať riaditeľa v súlade s podmienkami ustanovenými právnym poriadkom Slovenskej republiky." Ďalej: „Slovenská republika uznáva právo registrovaných cirkví a náboženských spoločností na zriaďovanie a riadenie vlastných škôl a školských zariadení. (ďalej len „cirkevná škola”) akéhokoľvek druhu a typu v súlade s podmienkami ustanovenými právnym poriadkom Slovenskej republiky. Zriaďovateľ cirkevnej školy má právo menovať a odvolať jej riaditeľa v súlade s podmienkami ustanovenými právnym poriadkom Slovenskej republiky. Navrhovaná legislatíva odporuje tomuto právu v dvoch veciach. Po prvé, predpísaným zložením výberovej komisie, v ktorej má zriaďovateľ menšinu. Zriaďovateľovi teda vyberá riaditeľa niekto iný a zriaďovateľ má len právo veta pri výbere, s ktorým nesúhlasí. Ak zriaďovateľ nevyberie riaditeľa v stanovenej lehote po opakovanom uplatnení práva veta, riaditeľ mu vyberie, riaditeľa mu vyberie štát, čo je v rozpore s pravidlom, že riaditeľa vyberá zriaďovateľ. Chápeme potrebu určitého mechanizmu, ktorý zabezpečí výber riaditeľa, avšak zvolený mechanizmus by nemal obchádzať ukotvené pravidlo, že zodpovedným za výber je samotný zriaďovateľ. Právo zriaďovateľa vyberať riaditeľa školy podľa svojho vlastného uváženia je úplne logické pravidlo, pretože zriaďovateľ je ten, kto nesie zodpovednosť a musí mať teda aj právo na výber vlastného riaditeľa. To isté sa vzťahuje na súkromné školy. Diskriminačné pravidlá v závislosti od zriaďovateľa a kategórie školy. Cirkevné školy, katolícke aj ostatné, majú pri zohľadnení svojich osobitostí, teda že slúžia primárne pre deti z veriacich rodín, nie výlučne, ale primárne, garantované rovnocenné postavenie ako štátne školy a majú byť považované za neoddeliteľnú a rovnocennú súčasť sústavy škôl. Školy a školské zariadenia uvedené v odseku 1 majú rovnaké postavenie ako štátne školy a školské zariadenia a sú neoddeliteľnou a rovnocennou súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky. Cirkevné a súkromné školy sú však v navrhovanom zákone o školskej správe zaradené do rôznych iných kategórií škôl ako štátne školy a majú sa na ne vzťahovať rôzne, spravidla prísnejšie pravidlá ako na štátne školy, čo považujeme za porušovanie princípu rovnocenného postavenia."
Je tu ešte viac tých odsekov, ja nemám za úlohu naťahovať, ani nutne vyplniť celý čas 20 minút. Hovorí sa tu napríklad aj o domácom vzdelávaní. Ja osobne, keďže už táto rozprava je ukončená, tak keby som bol prítomný, tak by som navrhoval pozmeňujúci návrh, ktorý som ale podal aj na výbore a bol zamietnutý, aby napríklad okrem iných vecí, ktoré napríklad prešli do spoločnej správy z pozmeňováku pani predsedníčky Puškárovej, tak aby napríklad bolo zrušené aj zrušenie dištančného skúšania a vysvetlili sme si to a toto teda tu tiež namietajú.
Chcem povedať teda, že túto novelu, tieto novely nepodporujem, som proti, oceňujem na druhej strane, že niektoré veci sa aj v MPK, aj na výbore zapracovali a sú aj v spoločnej správe, pokladám ich za dobré, ale v skutočnosti len akoby robia ju menej zlou. Dávajú preč veci, ktoré, ktoré fungovali a ktoré nemuseli vôbec byť. Čiže niektoré z tých vecí sa proste posunuli, ale pokladám ich za principiálne nesprávne a mnohé z tých argumentov boli povedané. Preto poprosím pána spravodajcu, aby pri hlasovaní dal hlasovať o mojom návrhu, stiahnuť oba tieto zákony, ktoré máme v zlúčenej rozprave na dopracovanie, teda návrh na stiahnutie na dopracovanie, a ja teda budem hlasovať za stiahnutie a v prípade, že tento môj návrh neprejde, tak budem hlasovať proti.
Ďakujem.
