Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol jednak svoj pohľad, ale aj pohľad našej strany Kresťanská únia na rozpočet na roky 2026 až 2028. Na prvý pohľad pôsobí ako plán na ozdravenie verejných financií, no v skutočnosti ide o rozpočet bez jasného plánu, bez odvahy a bez zodpovednosti, ktorú si dnešná doba vyžaduje. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom nedávnom hodnotení hovorí úplne jasne. Slovensko pokračuje v zadlžovaní bez toho, aby sa prijali konkrétne opatrenia na jeho zastavenie. Podľa tejto rady deficit v roku 2026 nebude spomínaných alebo navrhovaných 4,1 %, ako tvrdí vláda, ale až 4,6 % HDP. Verejný dlh pritom prekročí hranicu 64 % HDP a ak sa nič nezmení v tomto trende, do konca dekády sa priblíži k 70 %. To je úroveň, ktorá už ohrozuje finančnú stabilitu krajiny a zvyšuje náklady na obsluhu dlhu. K tomu možno taká poznámka, že aj v roku 2027 podľa tejto rady má byť deficit až 4,8 %, to znamená, že konsoliduje sa, ale ten nepriaznivý trend sa nezvracia. Ľudia sú nejakým spôsobom oberaní o veci, ktoré boli sľubované, že nebudú, ale ten trend je stále negatívny a dokonca zhoršujúci sa.
Vláda sa spolieha asi na to, že ekonomika porastie sama a sama vyrieši problémy. To je nebezpečná ilúzia o to viac, že pri takom nastavení, samozrejme, ekonomika má problém s rastom. Je pravda, že veľmi často ekonomika rastie napriek vláde či už tejto, alebo akejkoľvek inej a inokedy vláda nemôže vzhľadom na medzinárodnú situáciu vydupať ekonomický rast. Ale v našej krajine, na Slovenku, je problém, že boli obdobia, keď ekonomika napríklad európska, ale aj celosvetová bola na tom veľmi dobre a my sme z toho nevyťažili a nevyťažili sme z toho väčší rast, nevyťažili sme z toho zníženie deficitu také, aké by mohlo byť. Mnohí kolegovia predo mnou to tu už spomínali.
Ako správne upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Slovensko má dlhodobý problém. V krízach dlh rýchlo rastie, no v dobrých časoch sa nikdy neznižuje. To je chyba, ktorá sa nám môže vypomstiť a ktorá sa nám už pomstí, pretože každý rok, keď odkladáme skutočné ozdravenie verejných financií, zvyšujeme cenu, ktorú budú musieť zaplatiť budúce generácie. Takto sa k zodpovednej politike nedopracujeme, naopak, tak sa krok za krokom približujeme k stavu, v ktorom budeme nútení šetriť v čase recesie, nie v čase rastu.
Keď som bol prvýkrát zvolený do Národnej rady v roku 2012 a v podstate som zažil veľký čas vlády Roberta Fica, poťažmo, Petra Pellegriniho, teda od roku 2012 do roku 2020, to boli dve kompletné volebné obdobia, keď napríklad v tom volebnom období v roku 2012 až 2016 bol SMER jedinou vládnou stranou, mal 83 %. Robert Fico hovoril, však nebudem sa ospravedlňovať za to, že som vyhral voľby. Nie, politicky to bolo víťazstvo, to je bez debaty, ale pri takých možnostiach, keď nie sú nejakí koaliční partneri, ktorí vám kazia vaše plány a na ktorých to teda prípadne môžte hodiť, tak a ekonomika aj na Slovensku, v Európe, vo svete ide dobre, tak nejaké teda zázraky sa nestali a naozaj sa stalo to, že proste keď tie peniaze sú, tak sa nepoužijú na to, aby sa nejak reštrukturalizovalo, aby sa podporila nejaká infraštruktúra a aby sa tie peniaze ušetrili práve pre doby, ktoré sú zlé a ktoré niekedy nevieme predpokladať. A také obdobie nastalo po roku 2020, ktoré bolo extrémne zlé nie iba na Slovensku a nie vinou vlády, ale vinou pandémie, vojny, energetickej krízy a tak ďalej. To znamená, že to nie je úloha len pre túto vládu, ale pre všetky vlády, aby sme pamätali na to, že keď je dobre, keď je ekonomicky dobre, tak potrebujeme sa pripraviť na doby, keď dobre nebude a vieme, že aj ekonomika, aj dejiny sú v zásade cyklické alebo vlnovité, že sú situácie, keď ste hore a keď ste dole. Napríklad teraz evidentne ekonomika nie je v nejakej kríze. Má nejaké výkyvy a tak ďalej, tie sú nakoniec vždy a napriek tomu ekonomike sa nedarí, ale na to sú iní odborníci, ktorí vedia a ktorí vám povedia, ako napríklad tá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že my potrebujeme proste tej ekonomike, nedusiť ju, aby mohla pomôcť aj vyrásť z dlhu, aj to prerozdelenie pre tých občanov, ktoré je potrebné, aby bolo dostatočné.
Problém tohto rozpočtu nie je len v jeho číslach, ale predovšetkým v jeho filozofii. Vláda hovorí o konsolidácii v objeme 2,3 miliardy eur, ale nepovedala, kde presne chce tieto peniaze ušetriť. Namiesto konkrétnych opatrení máme len rozpočtové rezervy a nejasné sľuby. Neexistuje rozpis opatrení podľa kapitol, chýbajú konkrétne ciele aj termíny. Takéto rozpočtovanie je len účtovná fikcia. Myslím si, že keď to robíte na nižšej úrovni či už teda v samospráve, alebo aj v rodine, tak viete, že tak to nefunguje, že keď si povieme, že budeme šetriť, ale nepovieme si, kde a ako, kedy a vlastne ideme ďalej ako stále s tým, že každý má požiadavky, tak to nefunguje. Chýbajú konkrétne ciele, termíny, rozpis opatrení. Takýto postup je v priamom rozpore s princípmi rozpočtovej transparentnosti. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to pomenovala presne. Návrh neobsahuje dostatočne špecifikované opatrenia, ktoré by zaručili dosiahnutie jeho cieľov. Inými slovami, vláda od nás žiada bianko šek, v zmysle že prijímame konsolidačné opatrenia, prijímame štátny rozpočet a uvidíme. Ale už teraz vieme a je to pravdepodobné aj na príklade napríklad roku 2025, že to nebude také ružové, ako si to vláda aj v štátnom rozpočte naplánovala, napríklad čo sa týka výberu.
K tomu všetkému treba dodať, že výdavky verejného sektora budú v roku 2026 tvoriť takmer polovicu výkonu našej ekonomiky, 50 % HDP. Zdanenie ekonomiky dosiahne historické maximum. Polovicu všetkého, čo krajina vyprodukuje, spotrebuje štát. Slovensko sa stáva krajinou, kde štát míňa viac, než si môže dovoliť a zároveň berie viac, než je únosné. Takto sa oslabuje konkurencieschopnosť a motivácia ľudí pracovať a podnikať. (Ruch v sále.) Kolegovia, prihláste sa potom vo faktickej, ale prosím nemrmlite tam, trocha ma to vyrušuje. Ďakujem.
A práve tu sa dotýkame otázky, ktorá má zásadný spoločenský rozmer. Dopad tohto rozpočtu na rodiny a na demografický vývoj. Slovensko starne, počet ľudí v produktívnom veku klesá, počet dôchodcov rastie. Je už verejne známe, že o 20 rokov budeme mať zhruba štatisticky na jedného dôchodcu len jeden a pol pracujúceho človeka. Tento trend je nezvratný, pokiaľ neurobíme zásadné zmeny v politiky podpory rodín a mladých ľudí. A tu tento rozpočet zlyháva. Namiesto investícií do rodinnej politiky, do dostupného bývania, do služieb, ktoré by pomohli mladým rodinám zostať na Slovensku, vláda predkladá rozpočet, ktorý zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie. Od roku 2026 čaká zamestnancov pokles čistých miezd. Dôvodov je viac, zvýšenie zdravotných odvodov zo 4 na 5 %, skoršie krátenie nezdaniteľnej časti základu dane a rozšírenie vyšších daňových pásiem. Vláda tvrdí, že zaťaží len bohatých, no v skutočnosti doplatí na tieto zmeny stredná trieda, učitelia, zdravotníci, technici, pracovníci v službách a tak ďalej. Tí, ktorí držia túto krajiny nad vodou. Konsolidácia by sa mala dotknúť najmä štátu, nie ľudí, ktorí už teraz zápasia s rastúcimi cenami bývania a potravín.
Tu by som chcel povedať to, čo sa hovorí častejšie, ale možno sa na to zabúda. Máme ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. A prečo sociálnych vecí a rodiny? Lebo sociálna a rodinná politika nie je to isté. Nejde nám len o to, aby ľudia, ktorí sú v sociálne zlých podmienkach, sú chudobní, aby sme im doplatili, to je sociálna politika a tá je úplne v poriadku, na tom sa zhodneme. Otázka je adresnosť, zdroje a tak ďalej, ale určite chceme pomôcť ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom v nedostatku, v núdzi. Ale potom je tu rodinná politika, ktorá nezávisí len od toho, že niekto je chudobný a keď nie si chudobný, tak sa, pomôž si ako chceš a prípadne ešte keď náhodou si usilovnejší, šikovnejší, zarobíš viac, tak ti zoberieme, pretože ako povedal jeden môj múdry kolega, že čo polievate, to rastie. Ak podporujeme len chudobných, no tak znižujeme často ich motiváciu, aby sa niečo udialo a ak nepodporujeme zároveň aj tých, ktorí napríklad zarábajú slušne, ale majú deti, vychovávajú ich, zostávajú tu na Slovensku a budú tu pracovať alebo odvádzať dane a to je práve veľmi často stredná trieda. A preto je treba dobre uvažovať, akým spôsobom nájdeme ten pomer medzi tou sociálnou a prorodinnou alebo rodinnou politikou.
A prečo to má štát robiť? No pri chudobných preto, lebo si, povedzme, nevedia pomôcť. Pri určitých ľuďoch adresne zistíme, že si nevedia v tej danej situácii dočasne alebo dlhodobo pomôcť. Ale prečo pomáhame rodinám s deťmi? No demografia, lebo to je pre štát kľúčové, pretože keď nebudeme mať deti a tie deti nebudú dobre vychované, nebudú pracovať a nebudú pracovať na Slovensku, tak máme problém. To asi nie je žiadna veda a to som nevymyslel ani ja, ani za tejto vlády, ani za predchádzajúcej. Je to problém dlhodobý a potom by sme si mali povedať, a nielen s ohľadom na rozpočet 2026 alebo do roku 2028, ale na tých desať, dvadsať rokov, čo teda s tým ideme robiť. Ja si pamätám jeden rozhovor, ktorý som mal ešte možno dve volebné obdobia dozadu, kde mi jeden kolega povedal, že sa netráp, to bude problém nejakej vlády v roku 2036. No ja dúfam, že tu nebudem už vtedy, ale teda myslím v parlamente a vo vláde, snáď na Slovensku ešte budem, ale mali by sme uvažovať v dlhodobých trendoch, ktoré napríklad o tej demografii uvažujú strategicky. Treba si uvedomiť, že demografia nie je len štatistika, je to ekonomický problém budúcnosti. Ak dnes nezabezpečíme, aby mali mladí ľudia dôvod ostať na Slovensku, ak ich budeme trestať vyššími daňami a nízkymi reálnymi mzdami, o 20 rokov nebude mať kto financovať dôchodkový systém, zdravotníctvo, ani školstvo. Zodpovedný rozpočet musí byť aj demograficky udržateľný. Rodiny, ktoré dnes zápasia s vysokými cenami bývania, energií a potravín dostanú týmto rozpočtom ďalšiu ranu. Kým štát zvyšuje svoje výdavky, bežná domácnosť dostane menej peňazí na výplatnej páske. Takto sa demografická kríza nerieši, takto sa prehlbuje. Mladí ľudia odchádzajú, lebo neveria, že tu dokážu žiť dôstojne, založiť si rodinu a zabezpečiť svoje deti. Rozpočet, ktorý na jednej strane hovorí o zodpovednosti, ale na druhej strane oberá pracujúcich rodičov o prostriedky, je rozpočtom krátkozrakej politiky.
Tu by som chcel ešte poznamenať, bolo to tu spomínané v rozprave a minimálne dve kolegyne som zachytil, že hovoria, že sa stretávajú s mnohými ľuďmi, ktorí chcú odísť zo Slovenska. Mňa to veľmi mrzí, veľmi bolí a podobne ako aj oni hovorili, že týchto ľudí presviedčajú a snažia sa im dodať nádej, tak presne tak. Prečo by sme mali odchádzať z tejto krajiny, zo Slovenska? Máme tu rodiny a nemyslím tým len manželských partnerov a deti, ale aj rodičov, súrodencov, širšie rodiny. Proste patríme tu, a preto si myslím, že je dobré myslieť práve na to, na ľudí, ktorí tu žijú, ktorí tu pracujú, preto myslím si, že politika daňových bonusov či už na deti, alebo aj na dospelé deti, rodičovský bonus, ktorý sme zaviedli a ktorý bol zrušený, sú prostriedky, ktoré filozoficky ukazujú, že chceme, aby tu ľudia zostali a že to má zmysel a že sa im to aj vráti, že pomôžu štátu, ale pomôžu aj sebe.
Vláda Slovenskej republiky síce hovorí, že chce ozdraviť verejné financie, ale od začiatku jej chýba jasný a dlhodobý plán, ako to dosiahnuť. Takáto stratégia by mala presne určiť, aké kroky sa urobia na strane príjmov aj výdavkov a aký bude mať vplyv na ekonomiku. Keby vláda postupovala zodpovedne a dôsledne, Slovensko už mohlo byť ďalej, aspoň v bode, kde by sa podarilo zastaviť rast dlhu v pomere k HDP. Namiesto toho sa cieľ konsolidácie vzďaľuje. A keďže naša krajina momentálne neprechádza vážnou hospodárskou krízou, ide o premrhanú šancu správať sa finančne rozumne. Ak by takýto rozpočet predložil podnikateľ v banke, nedostal by úver. A my ho máme dnes prijať ako plán hospodárenia štátu.
Ak to myslíme s ozdravením financií vážne, potrebujeme päť zásadných krokov. Po prvé, treba predložiť skutočný konsolidačný plán po jednotlivých kapitolách s presnými číslami a termínmi, nie všeobecné rezervy, ale konkrétne škrty, opatrenia a zodpovednosti. Po druhé, konsolidácia by sa v oveľa väčšej miere mala sústrediť práve na rok 2026 a neodkladať na rok 2027, kedy je pravdepodobnosť výraznejšieho ozdravenia oveľa nižšia, predvolebný rok alebo volebný rok, jednak vzhľadom na politický cyklus, ale aj s ohľadom na odhadovaný stav ekonomiky a dostupnosť európskych zdrojov. Po tretie, štát musí začať šetriť sám na sebe. Menej úradov, menej agentúr, menej marketingu, viac efektivity. Po štvrté, zaviesť pravidelné revízie výdavkov, aby sa neplytvalo tam, kde to neprináša hodnotu. A napokon po piate, zamerať sa na podporu rodín. Daňové zvýhodnenia pracujúcich rodičov a dostupné bývanie. To nie je sociálna agenda, to je investícia do budúcnosti.
Rozpočet nie je len o číslach, je to o dôvere. Ľudia musia veriť, že keď štát šetrí, robí to férovo, že keď berie, neberie tým, ktorí to majú najťažšie a že keď hovorí o zodpovednosti, nejde len o prázdne heslo. Tento návrh rozpočtu však dôveru nevyvoláva, nemá víziu, nemá plán a nemá odvahu. Je to rozpočet, ktorý prejde možno hlasovaním, ale neprejde skúškou času. Rozpočet nie je len o deficite a číslach. Je o dôvere, o spravodlivosti a o budúcnosti krajiny. Ľudia musia veriť, že keď štát šetrí, robí to férovo a s cieľom, aby ich deti mali lepší život. Tento návrh rozpočtu túto dôveru nebudí. Je to rozpočet, ktorý odkladá problémy a berie rodinám, preto ho v tejto podobe nemôžem podporiť. Podporím len taký rozpočet, ktorý znižuje dlh, chráni ľudí, pomáha rodinám a dáva Slovensku šancu na demograficky aj finančne udržateľnú budúcnosť.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom za reakciu. No v prvom rade je to, samozrejme, vecná záležitosť, nie politická, a to je to, čo aj pán poslanec Pročko povedal, že aby sme, ja to kľudne poviem tak aj jeho slovami, aby sme to hnusné svinstvo nenechávali piť deti. A jeden z tých krokov je aj tá zákonná regulácia.
To politické v tom je to, čo som povedal, že niekedy aj z opozície môžte dať gól tým, že si to adoptuje niekto z koalície. Ja som na to zvyknutý a je to úplne v poriadku. Nemáme autorské práva na návrhy zákonov, hoci túto tému ťaháme, môžem povedať pokojne, že roky. Som rád, ja to poviem slovami pána poslanca Szalaya, že my sme boli ten vzruch, ale ten opozičný vzruch, ale teda naozaj je potrebné, aby sa tohoto vzruchu doviedlo k úspešnému, zdarnému, kvalitnému záveru a tam v takejto širokej téme je potrebná aj koordinácia ministerstiev.
Pokiaľ viem, tak pán poslanec Ferenčák spomínal v úvodnom slove, že konzultoval, aj tam spomínal nejaké meno konkrétnych ľudí, nejakého pána štátneho tajomníka, tak verím, že to naozaj prebehlo. Aj keď hovorím, že, samozrejme, je to len A a to B a C a D musí prísť, lebo keď nepríde, tak sme urobili dačo, ale môže to byť skutočne len také, že sme tu čosi stanovili a nebudeme vedieť ako ďalej, lebo tie veci sa vyvíjajú.
Vieme to aj pri iných reguláciách, že keď spravíte nejakým spôsobom reguláciu, tak sú v tom také peniaze, že tí výrobcovia a distribútori, predajcovia hľadajú všetky možné spôsoby, ako to predať, ako proste za to dostať tie peniaze, čo im ja nevyčítam, však predmetom podnikania je zisk. Ale pri týchto reguláciách musíme to sledovať aj z hľadiska tej sankcie, ale hlavne z hľadiska toho dopadu, či sa obmedzila spotreba týchto nápojov a iných, aj tých substituentov, ktoré sa spomínali.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Naozaj sa mi to páči, takáto debata, napriek tomu, že ja podporujem ten zámer a chceme hlasovať za to, tak sa mi páči, že musíme tu robiť takých advokátov diablovi, aby sme pri tých reguláciách proste tie veci vychytali, pretože, samozrejme, ideál je uvedomelý, zodpovedný človek, poprípade rodina, ktorá si to vie postrážiť sama. Bohužiaľ, dnešná spoločnosť je tak zložitá, napríklad aj tie reklamy sú tak sugestívne a, bohužiaľ, mnohé veci v našej spoločnosti sú nedokonalé až patologické, že niekedy štát potrebuje zasiahnuť aj reguláciou.
Ja som presvedčený, že táto regulácia potrebná je. Spomínala to aj vo faktickej poznámke pani poslankyňa Gažovičová, že skutočne ľudia, keď počujú od nejakej autority, v tomto prípade štátu, že toto sa deťom nemá dávať, respektíve nesmú si to kúpiť, tak pre nejakú časť obyvateľstva je to taký zdvihnutý prst, že nie, hej? Ja napríklad sa priznám, že hoci teda my máme veľké deti a žiadneho nášho dieťaťa sa to už týkať nebude, najmladšia mala 16 v septembri na Sedembolestnú Pannu Máriu, ale k tomu sa nebudem vyjadrovať, tak vlastne nie som v konflikte záujmov, naša rodina, ale viackrát v prípade týchto vecí som poukázal pri výchove aj na to, že nielen my ako rodičia, otec, mama, to tvrdíme, ale že aj štát to ukazuje úplne normálne, občianska spoločnosť, takže preto si myslím, že to význam má. Zároveň treba byť s reguláciami opatrní a dávať ich naozaj v rozumnej alebo možno aj v minimálnej miere nakoľko sú potrebné.
Takisto je dôležitá spätná väzba, to znamená, že nastaviť si to na základe nejakých dát a potom sa snažiť to vyhodnotiť, že či sú tam nejaké merateľné kritériá. Áno, ja sa teda nie že priznám, ale v opozícii z hľadiska poslaneckých návrhov sú tie návrhy väčšinou jednoduché a dávajú skôr nejakú myšlienku, ktorá zvyčajne skončí v prvom čítaní a ide sa ďalej ako dnes pri hlasovaní. O 11.00 hodine uvidíme, že to hlasovanie bude asi pomerne rýchle, lebo potom už pri opozičných návrhoch sú málokedy výbory, a tak, hej? To my väčšinou skončíme v prvom čítaní, ale vraj oproti Maďarsku sme na tom lepšie, lebo že v Maďarsku opozičné končia vo výbore, ani sa nedostanú do pléna. Neviem, nepreveroval som si to. Takže plus máme navyše výhodu.
Ale vrátim sa teraz k tomu samotnému politickému stanovisku... (ruch v pléne) ...ja tomu hovorím tak trochu, tej práci opozície, že také nahadzovanie pukov na mantinel. My sme sa naozaj úprimne snažili túto tému riešiť, obracali sa na nás ľudia, keď sme s tým vyšli, tak naozaj tá odozva bola veľmi silná a nielen taká laická alebo lajková, hej, že na Facebooku veľká pozornosť, ale skutočne aj viacerí ľudia, odborníci nám písali, áno, je to veľmi potrebné a tak ďalej. To znamená, že tá spoločenská objednávka tu je a v opozícii to naozaj môžte skúšať, vytrvalo klopať na tie dvere, vytrvalo nahadzovať tie puky na zadný mantinel. A ja som rád, že ten puk teda prevzal pán poslanec Ferenčák a snáď z toho bude gól. V tomto prípade si myslím, že nehráme proti sebe, ale hráme na jednu bránku. Ja teda poviem tiež na základe toho, čo spomínal aj pán poslanec Szalay, že ja som si myslel, že keďže ste v strane HLAS, že to bude taká nejaká intenzívna spolupráca s tým ministerstvom zdravotníctva. Dokonca som pôvodne predpokladal po rozhovore s pánom ministrom Šaškom, ešte predtým ako vy ste vlastne prišli s tým do parlamentu, že si to naozaj prevezme ministerstvo a urobí to teda buď tak, že to podá ako vládny návrh zákona, čo je úplne najlepšie, lebo tam je MPK a všetky tieto veci, alebo teda vypracuje ministerstvo návrh, ktorý dá poslancovi, aby ho podal do parlamentu. Nakoniec aj pri takýchto návrhoch sa dá urobiť MPK a proste mimoriadne rozšíriť ten proces.
Vy ste spomenuli v úvodnom slove, že my dnes skončíme druhým čítaním a že tretie bude snáď o niekoľko mesiacov, to znamená, že tam bude nejaký priestor z hľadiska teda porovnávania s európskou legislatívou, tak som tomu porozumel. Ja som vždy rád, keď využívame aj to tretie čítanie, že keď tie lehoty, ktoré máme, aspoň tých 48 hodín, že to zakaždým nezarežeme, že niekedy si dáme priestor, to je dobré, takže toto chválim.
Ale skutočne by bolo možno žiadúce, aby aj v prípade, že tento návrh zákona prijmeme, tak že sa na to pozrie ministerstvo zdravotníctva a skúsi spracovať nejakú analýzu či už východiskovú, a potom to porovnať s nejakým odstupom času a naozaj sa to môže novelizovať na základe tej aplikačnej praxe.
Druhá vec je teda, že mám taký pocit, že spoločná správa bola prijatá na hospodárskom výbore nejaká väčšia alebo sme si to pozerali, že naozaj sú tam aj veci hospodárskeho rázu, že to obmedzenie toho predaja a tak ďalej, tie sankcie to sú zase právne veci. Takže je to široká téma, naozaj pre jedného poslanca samostatného celkom náročná. Ja si to zvlášť v opozícii uvedomujem, takže som vďačný, podporujem to, myslím, že to má zmysel, budeme za to hlasovať. Myslíme, že tá spoločná správa to vylepšuje, ale myslím si, že je to len začiatok práce, nie koniec.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, podľa mňa je zase dobré, že je taká rozprava. Toto bola taká typická klasická liberálna kritika, ktorú poznám, akože v poriadku, hej? Ja som rád, že zaznela, hoci podporujem tento návrh zákona. Treba si teda povedať, že či považujeme regulácie vo všeobecnosti za zlé, čo predpokladám, že k tomu inklinujete, ale však nie absolútne, ale vo všeobecnosti a treba ich podrobiť kritike, ja tiež nie som za to, že keď sa niečo hýbe, tak to proste regulujte hneď okamžite. Ja som neskúmal z takéhoto pohľadu, že či by použil pán predkladateľ ChatGPT alebo niečo podobného, to absolútne neviem posúdiť. My sme našu dôvodovú správu stavali jednak na spolupráci s pracovnou skupinou z Českej republiky, kde to teda tiež regulovali a snažili sme sa teda nimi inšpirovať. Takisto v mnohých krajinách, ktoré boli tu aj spomínané v úvodnom slove, je to naozaj zregulované, to znamená, že nie je to nejaká partizánčina na Slovensku a, samozrejme, preto sme aj tu, preto aj vy ste v zdravotníckom výbore, aby ste tie veci teda vychytali, to vítam.
Druhá vec je, že to komplikuje. No tak regulácia skoro vždy komplikuje, ale čo ja viem, mali by sme zaviesť nekontrolovateľné automaty na alkohol, cigarety a tak ďalej, v tom slova zmysle, že teda mladiství by mali mať bez regulácie prístup k cigaretám, k alkoholu? Myslím si, že nie.
To, že pre niektorých ľudí pôsobí to tak lákavo, akože zakázané ovocie chutí, áno, je to pravda. Na druhej strane aj to, že tu takto debatujeme, aj že štát prijíma k tomu nejaký prístup, je istá forma osvety. Samozrejme, sama osebe nestačí.
A tiež súhlasím s tým, že áno, základ je v rodine. To znamená, že môžeme mať zákony, aké chceme, keď to nefunguje v rodinách, s tým úplne súhlasím.

Sa mi to podarilo, ďakujem pekne. Keď sa mi to už podarilo, tak si povieme, ja mám rád ako vecnú parlamentnú debatu aj keď je možno v nejakých drobných veciach. Priznám sa, takúto informáciu o tom draslíku nemám. Konzultovali sme to s kolegami z Českej republiky, kde prijímali podobnú úpravu, a teda aj s nejakými odbornými predpokladmi. Samozrejme, ako ste povedali, v prípade že tie veci nesedia, môžme sa o tom baviť v druhom čítaní. Naozaj si nemyslím, že by nemohli deti piť normálny pomarančový džús, samozrejme. Takže ak by boli v niektorých takýchto nápojoch takého problémy, tak to vieme vyriešiť.
Veľmi pekne ďakujem za upozornenie.

Ďakujem veľmi pekne.
Tak pri tejto zběsilej jízde sa nám podarilo aj s pánom spravodajcom sa stretnúť konečne tuto, takto obidvaja, že aj ja som prišiel, aj pán spravodajca. No, toľko k tomu.
Takže ten zákon je veľmi jednoduchý a myslím si, že má podporu naprieč poslaneckou snemovňou, pretože podobný návrh dával aj pán poslanec Ferenčák, ktorý ho má už v druhom čítaní. Takže je nechcem nejak veľmi naťahovať. Určite, hovorili sme o tom aj s ministrom zdravotníctva ešte pred nejakými mesiacmi, keď sme ten zákon podávali, opakovane podávali, ide o to, že takáto úprava sa nachádza aj v okolitých krajinách, aj v Českej republike to riešili, v Poľsku, v Litve a v ďalších krajinách, kde podobne ako ďalšie návykové látky alebo látky, ktoré teda nejakým spôsobom významne vplývajú na detský organizmus, sú nejako vekom obmedzené, dokonca v niektorých krajinách až do 18 rokov, v niektorých do 16, v niektorých do 15. My teda navrhujeme v tom našom návrhu, že do 15, pán Ferenčák až do 16, my len súhlasíme. Tam bol dobrý argument, že keď majú 16, tak takmer naisto už nie sú na základnej škole, čiže v podstate aby to pokrylo tých, ktorí chodia na základnú školu a prípadne tých, ktorí majú ešte tú povinnú školskú dochádzku.
K odôvodneniu, je to veľmi jednoduchá, pretože, tá zhoda, tak to nepotrebujem, necítim potrebu vysvetľovať do podrobností, ale je jasné, že neobmedzené konzumovanie takýchto energetických nápojov s vysokým obsahom kofeínu, cukru, taurínu a ďalších, spôsobuje významné riziká a skutočne sa stali prípady, že po požití takýchto nápojov deti skončili v nemocnici s vážnymi následkami. Takže si myslím, že táto regulácia, podobne ako to regulujeme v prípade nikotínu alebo alkoholu u mladistvých, u detí, tak je veľmi správna.
Takže ja vám ďakujem, že na to všetci myslíme, že sa vieme zhodnúť a ak by ste teda podporili náš zákon, fajn. Keď to urobíte formou podpory zákona pán poslanca Ferenčáka, tiež fajn. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Krátko, nezdržím vás. Trocha aj z takej úcty k Anke Záborskej, tento zákon sme predkladali ešte spolu s ňou, ale došiel na rad až teraz, takže preto by som ju chcel pripomenúť, čosi si tu odslúžila aj v tejto snemovni, takže ďakujem aj Anke za tento návrh. Teraz k samotnému návrhu krátko zhrnúť, lebo vystali nejaké otázky z rozpravy, napríklad pán poslanec Galko, ale aj tu mal nejaký pán kolega z Progresívneho Slovenska nejaké otázky.
My hovoríme o tom, že v ústave je princíp, že Slovenská republika podporuje manželstvo. Je tam jasne povedané, manželstvo muža a ženy, ako aj formálny zväzok s takým potenciálom, aby bol celoživotný. My hovoríme, v Kresťanskej únii navrhujeme, aby formou daňového bonusu si mohli manželia odpočítať zo svojich daní, teda zo svojich zarobených peňazí do desať rokov manželstva 30 eur mesačne, do dvadsiatich 60, nad dvadsať 90 eur mesačne. Samozrejme je to návrh do diskusie. Ja by som povedal, že nestačí mať v ústave, akýkoľvek princíp je potrebný, aby sa konkrétne prejavili aj v zákonoch. Ak ústava hovorí, že máme podporovať manželstvo muža a ženy, je dobré, aby sme našli nejaké spôsoby.
Ja osobne všeobecne považujem či pri podpore manželstva, rodiny, výchovy detí, ale aj iných, by som povedal, spoločnosti prospešných činností uplatňovať formu daňového bonusu, to znamená, že neberiete iným ľuďom a nedávate ich peniaze niekomu inému, ale nechávate ľuďom, ktorí pracujú a ktorí tie peniaze produkujú, časť ich peňazí. Ja to v podstate pozitívna diskriminácia manželstva, ale som presvedčený, že na základe toho, ako máme napísanú našu ústavu, tak ústava pozitívne manželstvo muža a ženy diskriminuje. A čo sa týka k financiám, áno, máme to zrátané a ide v prvom rade o to, že štát pri tom daňovom mixe potrebuje aj uvažovať o tom, aby mal priestor na nejaké daňové stimuly. Vieme, že napríklad v prípade nejakých automobiliek sa robí, aby sa udržala zamestnanosť a tak ďalej. Prečo by sme neposkytovali stimuly manželstvám, manželom našim, tu miestnym, ktorí spolu žijú, ktorí pracujú, platia dane, keď je manželstvo v prospech spoločnosti, keď je v prospech demografie, pretože stabilný zväzok manželov je dobrým prostredím pre výchovu a vzdelanie detí.
To znamená, sú iné prostriedky na to, aby sme podporovali vdovy, siroty, rodiny s väčším počtom detí, my v tomto jednoduchom návrhu hovoríme o podpore manželstva muža a ženy formou daňového bonusu. Budem rád, keď si vládna koalícia tento návrh adoptuje, alebo prípadne zo svojej pozície príde s niečím iným, snáď lepším, ktorý konkrétne podporí manželstvo muža a ženy tak, ako ho máme zakotvené v ústave.
Ďakujem veľmi pekne.
Ešte, pardon, chcel by som špeciálne poďakovať pani spravodajkyni, že aj včera večer, aj dnes zobrala túto službu. Ďakujem.

Tých otázok bolo dosť, tak neviem, či stihnem odpovedať, skúsim. Potom v záverečnom slove, ak bude treba, hoci aj zajtra, môžeme to nechať otvorené.
Prvá vec je, že myslím si, aj na základe Ústavy Slovenskej republiky, že štát pozitívne diskriminuje manželstvo, nie ostatné spôsoby nažívania. Pokiaľ si hovoril o tom prvom príklade, tak to je skôr otázka na vdovské, sirotské a podporu teda detí, napríklad tie daňové bonusy, čiže celkovo sociálna situácia tej rodiny. Toto nerieši manželský bonus, toto rieši, ako som povedal, vdovské, sirotské a nejaké daňové bonusy alebo detské prídavky, alebo aj prípadne sociálne dávky v núdzi.
Ten druhý prípad je to, čo som povedal, že tento náš návrh zákona v tom základe navrhuje, aby sme podporovali tých, ktorí majú prvé manželstvo a ktorí v ňom žijú. To znamená, kto žije nejakým iným spôsobom, ja by som to teraz povedal tak nadnesene, že starí mládenci, singláči, tí, čo žijú bez manželstva, o tých sa v ústave nič nehovorí, to sú jednotlivci, ktorí si môžu žiť úplne slobodne, sme v slobodnej spoločnosti, ale štát sa zaviazal v ústave podporovať manželstvo, nie iné zväzky. To znamená, že, áno, je to v zásade pozitívne diskriminačné v prospech manželov. Iné situácie životné sa riešia nie manželským bonusom, ale inými.
A čo sa týka toho zrátania, áno, máme to predbežne zrátané, ale znova hovorím, že kedysi jestvovalo také niečo ako staromládenecká daň a teraz nejde mi o to, že máme také niečo zavádzať, to nenavrhujeme, len hovorím o tom, že proste máme nejaký balík a keď chceme niekoho diskriminovať, tak sa to musí zobrať z toho spoločného, to znamená, že nejaký rozdiel tam je, niekto platí dane a niekto si tie dane zníži, v tom je ten princíp toho daňového bonusu, ale to ty... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Keď je človek v opozícii, pán kolega, vy ste prvé volebné obdobie, tak má ten prepych, že zakiaľ predkladá zákon, ktorý je v prvom čítaní, tak minimálne niektoré z nich nemusí ešte s nikým predrokovať. Keď sme boli vo vládnej koalícii, tak mnohé tie veci sa museli dlhé mesiace pripravovať na to, aby sa tie veci prerátali, a ja som naozaj hrdý na tie veci, ktoré sme urobili pre rodiny, rodičov, napríklad spomínaný rodičovský bonus, ktorý sa mi veľmi páčil, a zároveň napríklad daňový bonus na dieťa, ktorý spolu s rodinnými prídavkami mohol dosiahnuť hodnotu až 200 eur na dieťa, čo teda bolo veľmi významné. A ja vám poviem jednu takú vec, ktorá nie je veľmi populistická a možno by mi moji marketingoví poradcovia povedali, aby som ju nepovedal. Zvýšme dane ostatným. Zvýšme celkovú sadzbu a znížme manželstvám a rodinám. Štát nemá prečo podporovať jednotlivcov, ani to nikde nesľúbil. Sľúbil, že bude podporovať manželstvo, rodinu, rodiny s deťmi. Jednoducho keď nemáme peniaze, tak to musíme urobiť tak nejak vyvážene. Ja nie som úplný zástanca takého rovnostárstva napríklad pri dôchodkoch, že to je nespravodlivé, to zaznelo pri tom rodičovskom dôchodku, je to nespravodlivé, je to diskriminačné, všetkým rovnako. No ale nie, keď niekto vychoval tri-štyri deti, tieto deti zostali tu na Slovensku, tu pracujú, tu platia dane a dávajú odvody do tej Sociálnej poisťovne, z tých peňazí predsa dostávajú dôchodci dôchodky, nie z nejakých všeobecných. To znamená minimálne symbolicky, lebo tu nehovoríme o nejakých obrovských sumách, minimálne symbolicky má význam podporiť manželstvo, rodinu a rodičovstvo. A opakujem znova, je to opozičný návrh, keby sme boli v koalícii, tak si to prerátame do centíka a povieme si, ako a kedy to môžme zaviesť. Teraz ponúkam myšlienku na rozvíjanie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som vám predložiť niekoľko takých solídnych tvrdení z dôvodovej správy a prvá vec, na ktorú tam narážam z tej pôvodnej dôvodovej správy a ktorú vlastne už spomenul aj pán predsedajúci, je to, že tento návrh zákona sme predkladali spolu s pani poslankyňou Annou Záborskou, ktorá sa s nami rozlúčila a teda je teraz už niekam, kam potom smerujeme už my všetci postupne. A ja chcem z tejto strany aj poďakovať, že nielen teda pracovala v politike, ale aj jej manželstvo bolo takým pekným svedectvom dlhoročného manželského zväzku. Ja dosť komunikujem a som aj takým priateľom aj s jej manželom Vladimírom, aj dneska mi písal, nejaký článok posielal, a je to naozaj manželstvo teda, ktoré bolo dlhodobé, ktoré bolo, bolo krásne a bolo to, bol tam taký príklad toho, ako títo dvaja ľudia ako manželia, nielen ako jednotlivci, poskytli takú dobrú službu, dobrú oporu svojej rodine, spoločnosti a že to nebolo len dielo pani poslankyne Záborskej, ktorú sme zvyčajne videli, ale aj dielo jej manžela. Viem, ako často s ňou teda trávieval čas, cestoval s ňou, či už keď bola aj v Bruseli, v Štrasburgu alebo aj tu v Bratislave, hoci teda bývali v Bojniciach na Slovensku. Takže česť a vďaka aj pani poslankyni Záborskej, ktorá pôvodne spolu so mnou predkladala tento návrh zákona.
A teraz k samotnému návrhu. Navrhovaná legislatívna úprava zavádza nový mechanizmus podpory rodín a manželských zväzkov vo forme daňového bonusu na manžela a manželku. Návrh vychádza z presvedčenia, že manželstvo predstavuje základný pilier spoločnosti, ktorý si zaslúži aktívnu podporu zo strany štátu a jeho cieľom je podpora stability rodinných zväzkov a posilnenie ich spoločenského významu. Ja som už v tom úvode čosi povedal o význame manželstva, spomeniem jednu aktivitu, ktorá sa koná v medzinárodnom rámci, ale aj u nás na Slovensku už viac ako 10 rokov, a to je národný týždeň manželstva. Tento národný týždeň manželstva je takou národnou iniciatívou, všeobjímajúcou, nie je to, ja neviem, nejaká náboženská aktivita len alebo proste nejakej, nejakej politickej strany, ale naozaj rôzni aj politici nad týmto prijali záštitu. Ja si napríklad pamätám, že čo sa týka teda prezidentského, z prezidentskej pozície ako prvá dáma mala nad tým záštitu pani Gašparovičová ako prezidentova manželka. Pamätám si teda, keď to nedokázali zaštítiť teda prezidenti, tak pán premiér Heger s manželkou Luciou v tom čase, keď bol ten národný týždeň manželstva v tom roku, tak prebrali nad tým záštitu, čiže nie je to nejaké, že proste nejaké stranícke alebo nejaké náboženské. Je to naozaj o tom, že manželstvo má význam, je prínosné, je osožné pre spoločnosť a, samozrejme, je úplne individuálne na nás, ako tie zväzky my uzatvárame a prežívame, ale manželstvo ako zväzok muža a ženy je v ústave, je v zákone o rodine a je to pilier spoločnosti. Preto si sme presvedčení, že si manželstvo zaslúži aktívnu podporu zo strany štátu. Tak sa k tomu zaväzujeme v ústave, ktorú sme odhlasovali v roku, teda novely ústavy, ktorú sme odhlasovali v roku 2014.
Ďalšia vec, ktorá s tým súvisí, je demografia. Citujem: „Slovenská republika v súčasnosti čelí závažným demografickým výzvam, vrátane nízkej pôrodnosti a starnúcej populácie. V kontexte týchto trendov je kľúčové vytvárať opatrenia, ktoré podporia rodiny a posilnia podmienky pre výchovu detí. Manželstvo je ideálny nástroj na vytvorenie stabilného a bezpečného prostredia, ktoré je nevyhnutné pre zdravý vývoj detí. Tento návrh zákona zdôrazňuje hodnotu manželstva nielen ako osobného záväzku, ale aj ako spoločenského modelu, ktorý podporuje demografickú obnovu." Vieme, že deti sa rodia aj mimo manželstva. Nie je to ani prikázané, ani zakázané, naopak, ale manželstvo je niečo, čo ako inštitúcia hovorí o tom, že my chceme vydržať spolu celý život. Je to ideál, hej? Ktorý, do ktorého ľudia vstupujú a snažia sa proste, ako málokto ide sa brať, že zoberieme sa, teraz na toto leto sa zosobášime, na dva, na dva mesiace alebo na pol roka, že zvyčajne ľudia naozaj, aj keď vedia o tom, že je to neľahké, však vidia okolo seba, čo sa deje, tak majú tú vôľu byť dlhodobo spolu. Ideálne na celý život. No a takéto rozhodnutie, takéto nastavenie vytvára predpoklady na stabilné prostredie, kde teda potom prichádzajú aj deti, ktoré majú otca, matku, môžem dodať, že toho istého otca, tú istú matku, pretože vieme, že ten rozpad rodín, nielen na Slovensku, hocikde, je pomerne častý a vytvára to aj potom problémy, ktoré napríklad ako učiteľ poznám zo škôl a takisto to vidíme napríklad pri spolužiakoch našich detí ako rodičia, keď sa bavíme s ďalšími ľuďmi, čiže je dobré aj z tohto hľadiska demografie, vývoja mladých, detí a mládeže, výchovy, tak je dobré podporovať manželstvo. Je to niečo, čo si ľudia volia slobodne, dobrovoľne, štát to môže podporovať, tak sa zaviazať v ústave.
Ďalej, akou formou to teda chceme poskytovať? Daňový bonus je koncipovaný ako finančná úľava, ktorú môžu manželia čerpať počas trvania ich manželstva. Bude poskytovaný od okamihu uzavretia manželstva a nárok na jeho uplatnenie zanikne spolu so zánikom manželstva. Je navrhnutý tak, aby sa postupne zvyšoval finančný príspevok podľa dĺžky trvania manželstva. Ako som hovoril, v prvých desiatich rokoch manželstva bude mesačný bonus vo výške 30 eur. V období od 10. do 20. roku manželstva sa zvýši na 60 eur mesačne a po dosiahnutí 20. roku spoločného života dosiahne maximálnu výšku 90 eur mesačne. Je nám jasné, že je to teda suma skôr symbolická. Samozrejme, ak by bol záujem alebo takéto niečo by ste boli ochotní podporiť, tak o výške sa môžme baviť, bolo to nastavené na základe nejakých základných predpokladov. Týmto spôsobom návrh odráža dôležitosť dlhodobých vzťahov a oceňuje ich stabilitu. Okrem podpory dlhodobých a stabilných vzťahov navrhované opatrenie tiež prispieva k zníženiu finančnej záťaže manželov, čím podporuje ich ekonomickú stabilitu.
Ďalej, navrhovaná legislatívna úprava podporuje rodinné hodnoty a prispieva k posilneniu spoločenského významu manželstva. Zavedením daňového bonusu by sa štát prihlásil k podpore rodinných hodnôt a zároveň by vyslal jasný signál o význame dlhodobých a stabilných vzťahov pre budúcnosť spoločnosti. Predkladaný návrh zákona posilňuje sociálnu stabilitu, podporuje finančnú situáciu rodín a vytvára prostredie, v ktorom sú rodinné hodnoty oceňované a chránené. Viete, tu budem mať ešte poznámku, vrátim sa späť aj k tomu rodičovskému bonusu. Sme v demokratickej spoločnosti, v slobodnej spoločnosti a jednotlivci si môžu voliť formu svojho osobného života v rámci zákonov, ako sa im zapáči. Nikto nie je povinný žiť v manželstve, nikto nie je povinný žiť s niekým alebo nikto nikomu nezakazuje žiť s niekým, ale jednoznačne máme to aj v ústave a ja som o tom presvedčený, že je to tak správne, lebo to vyjadruje tie základné princípy, dlhodobé vzťahy ako je manželstvo muža a ženy a rodina – otec, mama, deti v ideálnom stave – vytvárajú podľa mňa predpoklady pre stabilný rozvoj spoločnosti, a preto ich má spoločnosť podporovať. Slobodu má každý, môže si žiť, ako chce, ale ak chceme stabilnú spoločnosť, potrebujeme podporovať tieto stabilné zväzky, čiže manželstvo muža a ženy a rodinu, rodiny s deťmi. Veľmi často to nie je ani tak otázka peňazí, hej? Tridsať eur niektorých ľudí určite nevytrhne z biedy alebo teraz si povedia, že ja neviem čo, ale je to symbol, ktorý hovorí o tom, že Slovenská republika naozaj to manželstvo cení, pokladá to za hodnotu.
Návrh zákona bude mať pochopiteľne negatívny vplyv na verejné financie. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv a návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Mne sa, mne sa páči, že máme od istého času, nepamätám si presne rok, v tej doložke vplyvov aj to, že sa hodnotí vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ale veľmi často je to čisto formálna záležitosť, že pri väčšine zákonov si takúto otázku nikto nekladie. Napríklad ja som si prečítal, myslím, to bol ten zákon o konsolidácii, že má neutrálny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ja som teda povedal, že si nemyslím, že to tak je, že si myslím, že ten vplyv bude negatívny. Tak v tomto prípade som presvedčený, že tento, táto vec bude mať pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Ďalej, presne podľa povinnosti pri tvorbe zákonov uvádza dôvodová správa, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. V tomto prípade nielen nejak všeobecne, ale priamo konkrétne s tým článkom, kde je napísané, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy a že Slovenská republika manželstvo chráni a napomáha. Takisto je návrh zákona v súlade s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Posledná vec, návrh hovorí o tom, že tento zákon, ak by bol schválený, nadobúda účinnosť 1. januára 2026 práve preto, aby tieto veci boli v súlade s tým podnikateľským prostredím, aby sa tieto ekonomické veci nezavádzali niekedy uprostred roka, takže toto chceme dodržať, to tiež patrí k stabilite spoločnosti.
Chcem vám poďakovať aj za pani poslankyňu Annu Záborskú, že nad tým budete uvažovať a chcem poďakovať tým, ktorí tento návrh zákona podporia.
Ďakujem.