Videokanál poslanca

Kolegyňa, takmer do bodky sa podpisujem pod to vaše vystúpenie, ktoré bolo veľmi vecné a myslím si, že aj konštruktívne smerom ku koalícii. Áno. Keď sme sa pripravovali s naším tímom na túto schôdzu, tak sme si pozreli tento zákon a presne bolo upozorňované na to, že ak sa zvýši len suma, vyzerá to dobre a za to by sme samozrejme boli, ak by sme hovorili o reálnej sume, ktorá naozaj 100 % tých oprávnených osôb dostane. Nech sa teda zvýši. Lenže skutočne z rôznych dôvodov, či už ekonomických, ako bolo spomenuté, alebo zdravotných, všelijakých exekučných, tak je problém tie peniaze vymáhať. Ale v tejto chvíli ja by som chcel zdôrazniť to, ja napríklad ako muž som rád, že ste hovorili o tom, že 80 % a drvivá väčšina z toho sa týka matiek s deťmi. Že ja ako muž necítim až tak ten súcit smerovať k tým mužom neplatičom, ktorí sa nestarajú o..., ale skôr k tým matkám a k tým deťom. Čiže naozaj treba nielen zvýšiť sumu alebo teda zmeniť číselko, ale všetky tie veci, ktoré ste pomenovali, treba na nich pracovať. Ja verím, že pani predkladateľka, ktorú teda poznám ako predsedníčku nášho školského výboru, kde postupujeme teda, myslím, že dosť konštruktívne, že si toto zapisuje, že to bude aj tlmočiť na ministerstvo. Ďakujem. A že s tým naozaj reálne treba podniknúť kroky, lebo verím, že v tomto sa nájde dosť veľa ľudí naprieč celou snemovňou, že chceme jednorodičovským domácnostiam, prevažne, ako bolo spomenuté, matkám s deťmi, pomôcť, že nám to nie je ľahostajné a že teda nemajú záujem o nejaké formálne zvýšenie, ale o reálne zvýšenie. Áno. To číslo, že 60 %, čiže väčšina tých matiek s deťmi sa nevie domôcť tých peňazí, je vážne. A teda, že aby sme nenechali tie matky samé. Že keď štát má pomôcť, tak určite matkám s deťmi. Ďakujem, pani poslankyňa.

Ďakujem pani kolegyni za to, že vlastne ukončila. Myslím, že pán poslanec Mikulec už asi nepôjde. A celé toto kolečko tých rozpráv. Musím povedať, že som si tak bez predsudkov a otvorene vypočul tú rozpravu. Väčšinou som ju počúval v kancelárii, ale počúval som ju veľmi pozorne. A zaznelo veľa argumentov. Voľba poštou zo strany koaličnej zaznievalo, má nejaké muchy. Ale musím povedať, že tie vážne obmedzenia, ktoré spôsobí tento návrh zákona, sú stokrát horšie ako tie muchy voľby poštou. To teraz hovorím otvorene, že nechcem teda držať stranu, ale vecne je to naozaj zlý návrh zákona, zhoršuje situáciu, ubližuje potenciálnym voličom a zhoršuje možnosti vyjadriť ich vôľu. Preto ja určite budem proti tomuto návrhu, aby nepostúpil do druhého čítania. A ak teda bude v druhom čítaní, že to prerazíte hrubou silou, na ktorú ste v tých voľbách, kde sa dalo voliť aj poštou, získali mandát, tak budem sa snažiť aj v druhom čítaní podporovať tie argumenty, ktoré hovoria o tom, že tento návrh zákona je zlý, škodlivý, zhoršuje, nezlepšuje. Zaujímavé, že dokážete takýmto spôsobom sem priniesť návrh zákona, ktorý je tak do očí bijúci. Aj po všetkých tých argumentoch si hovoríte svoje. Som zvedavý, či bude teda nejaké záverečné slovo a či si ešte vypočujeme nejaký sumár z koaličnej strany. Ale v každom prípade budem proti a vyzývam aj poslancov koalície, aby nesúhlasili s postúpením do druhého čítania. Ďakujem. Ďakujem.

Ďakujem. Pán predseda, neboli ste tu, tak vás chcem požiadať, aby ste zabezpečili dodržiavanie rokovacieho poriadku, čo sa týka účasti navrhovateľov. Prečo to hovorím? Odôvodnenie. Pán minister Taraba nás tu poučoval o tom, že prečo by tu mal byť on alebo pani ministerka Šimkovičová, keď tu nie sú nejakí poslanci. No my nie sme navrhovatelia. K tomu, aby sa prerokoval bod, je potrebné, aby tu bol prítomný navrhovateľ a pri všetkej úcte, naozaj pán minister Taraba aj keby chcel rovno a mal dobrú vôľu, tak nemôže vysvetliť niektoré veci za pani Šimkovičovú. A s tým súvisí to, že sa termínujú body, to znamená, že sa umožňuje ministrom, aby tu prišli, keď im to vyhovuje. A naozaj to ide o deviatich k piatim a potom sa nedá pracovať. Takže vás poprosím o poriadok pri tom zabezpečovaní tých kompetentných navrhovateľov a dodržiavanie termínovaných bodov. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Myslím, že je zrejmé, že nie som odborník na kultúru a na oblasť, na veci z ministerstva kultúry, a nechcel som teda pôvodne vystupovať k tomuto návrhu, ale tak ako obvykle sledoval som teda vysielanie, sledoval som prenos, no a keď som videl, čo sa tu deje od rána, tak som si povedal, že toto musím prísť tu a sa k tomu vyjadriť.
A teraz bez nejakého útočenia, ja nechcem útočiť na pána predsedajúceho ani na pána ministra, na nikoho, ale že naozaj to tu ide manažérsky od deviatich k piatim, že takto sa ťažko pracuje. Že naozaj ako, čo sa máme pýtať pána, pána ministra Tarabu na tie kultúrne veci, a teda pán Migaľ, ktorý už odmigal niekam preč, že ja si pamätám, že to bolo normálne, že fakt keď išlo o nejaké vyššie dobro, teda čo ja viem, do Bruselu išli tí ministri na nejakú schôdzu, tak sa natermínovali, natermínovali body a potom sa to teda dodržovalo ako sväté písmo. Dneska? Ako naozaj ako, to ako chceme pracovať? A teraz nejde o nás, že si tu budeme koalícia a opozícia niečo vyhadzovať na oči, ale pre tých ľudí, ktorých pracujeme. Že veď tie zákony teda, keď ich tu predkladáte ako vláda, schválite ich na vláde, predložia sa do parlamentu.
A teraz úroveň, úroveň a dôstojnosť to je jedna vec, ale aj normálna praktická práca. A ja teda chcem povedať aj na záznam, aj vyzvať, apelovať na predsedajúceho, prosím vás, vo vedení parlamentu s predsedom, s podpredsedami, s organizačným si to preberte. Ako, nie je možné, že my máme natermínovaný bod, čo už je vážna vec, že meníme to poradie tých bodov a zrazu nič, proste nebude to, vôbec sa na nič nedá spoľahnúť, že to sa naozaj potom ťažko pracuje. A my všetci vieme, že tí, ktorí chcú pracovať, tak majú kopec stretnutí, prídu ľudia z celého Slovenska, sa chcú stretnúť. A to sa ťažko pracuje. Takže, prosím vás, nech to nejde od deviatich k piatim, ale skúsme to otočiť, nech to teda ide od piatich k deviatim a nech sa to zlepší. My to nemáme ako opozícia vymôcť, ale ja vás o to žiadam. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, ďakujem za vystúpenie, že ste poukázali na konkrétnu pani ministerku, ktorá tu nie je a ktorá nám tu chýba. Ja by som reagoval na to, s čím ste vlastne začali na začiatku, že ju nevídať ani na výboroch a ja som teda prvú Ficovu vládu ako poslanec nezažil. Ale od roku 2012 mám tú česť - neviem, či česť - to zažívať na vlastnej koži a musím povedať, že či už SMER alebo ako koalícia teraz vrátane HLAS-u a SNS, tak sa zhoršuje účasť na výboroch, účasť v pléne, proste zhoršuje sa to stále. No ale tak sa ako nedá pracovať, tak sa nedajú robiť výbory, ktoré sú obsadené odborne zameranými poslancami, kde sa treba rozprávať o takýchto veciach. Častokrát za seba ministri posielajú štátnych tajomníkov.
Ja si pamätám, v roku 2012 to sme brali ako vážnu vec, že nemohol prísť minister. Veď minister sa vie dohodnúť s predsedom výboru, často koaličným aj, a dohodnúť si taký termín keď môže, keď nemusí ísť niekde náhle do Bruselu alebo kdesi, že to proste neprospieva ničomu. Samozrejmé, že to neprospieva legislatíve, no ale hlavne tým vecným záležitostiam, v tomto prípade kultúre, že sa nedá hovoriť. A aj v dobrom na tých výboroch to nie je zase až taká kovbojka, niekedy je, ale častokrát sa tam hovorí vecne v dobrom, tí ľudia, pokiaľ sa nerobia nejaké naschvály, majú väčšinou dobré vecné vzťahy a dá sa tam debatovať.
Takže pani ministerka nielenže nie je tu, ani sa tu neukázala a hneď teda nemôže ani reagovať na tie konkrétne veci, čo pani kolegyňa hovorila, ale vlastne nechodí ani na výbory, kde úplne v takom malom kruhu, vecnom kruhu treba reagovať. A to je niečo, čo ide od deviatich k piatim a veľmi to škodí Slovensku a preto to nechceme a preto aj pani ministerka by mala odstúpiť, skončiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
No teraz si mal namiesto mňa dať faktickú pán minister Taraba a zareagovať, lebo bolo to o ňom, a podľa mňa bez ohľadu na to, čo si o tom ktokoľvek myslí, tak to bolo hodno reakcie ministra, pretože sa hovorilo o ňom. On je zodpovedný parlamentu. Parlament jemu vyjadruje dôveru, nie on nám. A tým pádom vyjadruje ale on nedôveru občanom, voličom, pretože, a aj svojim, pretože tu nereaguje na úplne vecné, odborné stanoviská, oprávnené otázky. Kašle na to. Pohŕda a navyše skutočne ako keby rezignovali. Ale mňa nezaujíma to, že rezignovali na svoju vládu, že nejak dovládneme zubami-nechtami, ale že rezignovali na Slovensko, v tomto prípade sa to týkalo životného prostredia, ekológie. To je veľmi zlé. Tak to zabaľte, predčasné voľby a vystriedajte sa, keď teda, alebo nechajte sa teda vystriedať, keď nemáte o to záujem. Ale vôbec tu nebyť, ignorovať, už je 9.39 h, no dobre, tak v noci ste nechali nás, no dobre, tak teraz normálne príďte do práce, príďte do parlamentu, príďte sa zodpovedať parlamentu a odpovedajte na tie otázky.
Pán Taraba, kde ste? Počuli ste, čo hovoril pán poslanec? Čo na to poviete? Či nejaký status iba na Facebooku? Ale my sme parlamentná demokracia, nie facebooková demokracia. Tu treba prísť, povedať, diskutovať a znova, nikto vám nenadával, nikto vás neosočoval, čo vy mimochodom robíte, príďte, odpovedzte. A minister za ministrom ďalší, tak ako to už bolo povedané, na prvom mieste premiér. Nikto. Kebyže tu neboli, že nie sú tu všetci celú noc, no tak dobre, aj my sa tu striedame, však vymysleli ste si to vy, dobre, tak to nejak zvládneme technicky, ale absolútne nikto? Premiér? Žiaden minister? Na toto mal reagovať minister Taraba. Hanba!

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec hovoril o tom, že tu vystúpili pred ním za jednotlivé kluby predstavitelia a medzi nimi aj pani poslankyňa Laššáková za HLAS a pán poslanec Richter za SMER. Na jednej strane ma to milo prekvapuje v tom slova zmysle, že to nenechali prepadnúť a len tak proste to formálne, formálne neurobili to prihlásenie. Ale teda povedali si svoje a odišli. Prečo to kritizujem? Pretože na tie veci, čo povedal pán poslanec Dvořák tak by bolo treba reagovať. A bolo by treba reagovať odborne, bolo by treba reagovať samozrejme na prvom mieste z miesta ministra, ktorý tu nie je a ktorý tu ani nebol, ktorý to nepočúva a ktorý je odvolávaný, čelí odvolávaniu. Ale to naozaj nie je len nejaké pohŕdanie tuto poslancom, ktorý hovorí alebo opozíciou. To je pohŕdanie demokraciou a občanmi. Takéto nočné rokovanie a zlúčená rozprava o mnohých odvolávaniach nemusela byť, keby sa to dialo pekne po poriadku. Ja len pripomeniem, že ak poslanci žiadajú o zvolanie takejto schôdze, tak do siedmich dní musí byť zvolaná. A nemá sa jej robiť žiadne prekážky. Teda keby náhodou, že nie, tak na najbližšej schôdzi Národnej rady. To sa neudialo. Pritom sú tu vážne podozrenia, ktoré si žiadajú vysvetlenie. Je neslušné nereagovať na takéto obvinenia a je nedemokratické a protiústavné ignorovať tie mechanizmy, ktoré tu sú. Budú chodiť do všelijakých televíznych relácií, tam sa nechajú si klásť otázky od moderátora, v poriadku. Ale tu keď kladú otázku zvolení poslanci, ktorí reprezentujú ľudí, tak to ignorujú. Hanba.

Ďakujem za slovo. Poznám pána poslanca Galeka už nejaký čas a on vie o čom hovorí. Je odborník, bol na ministerstve, veľmi pokojne, slušne porozprával, veľmi konkrétne veci a nikto z vlády ho nepočúval. Je to odvolávanie vlády v prvom rade, ako pripomenul a sú to potom teda jednotliví ministri, ale naozaj to je normálny mechanizmus v normálnej demokratickej strane a v krajine, kde vláda čelí dôvere alebo nedôvere parlamentu, kde sa zodpovedá parlamentu. Spomenul si Karol vo svojom vystúpení aj bokom premiéra Babiša z Českej republiky, ktorý teraz v posledných dňoch predstúpil po pár týždňoch svojej vlády pred snemovňu českú a čelil vyjadreniu dôvery či nedôvery parlamentu. Naša vláda sa tomu vyhýba, hoci tu majú väčšinu a ona nechce ani počúvať a to je veľký problém, že môžu to byť ľudia, ktorí majú čo povedať, boli zvolení občanmi opakovane, majú skúsenosti, pôsobili na ministerstvách, pôsobili v odbore, venujú sa veciam, napríklad spomínanej energopomoci a nikto ich nepočúva, ale takto sa naozaj nikam neposunieme a tieto odvolávačky, to nie je len nejaký opozičný folklór, to je dôležitá súčasť parlamentnej demokracie a ak ich budeme ignorovať a dokonca potláčať to, čo sa deje, ja to pripomeniem, že to je nonsens, aby sme vlastne nemohli uplatniť svoje ústavné právo, ktoré je právom nielen nás poslancov, ale právom občanov Slovenskej republiky a ak, tak môžete si rozprávať v noci proste čo chcete, nás to nezaujíma. No ale to znamená, že nás nezaujíma potom Slovensko, nezaujímajú nás dobré výsledky a škodíme a preto si zaslúžite padnúť a vyslovujeme vám nedôveru.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem aj pánovi predsedovi Progresívneho Slovenska za vystúpenie. Takéto vystúpenie, ako predsedu najsilnejšej opozičnej strany, by si mal vypočuť premiér, mala by si vypočuť vláda. Na to sú tieto schôdze. Pán kolega hovoril o tom, čo sa udialo v Čechách dva týždne potom ako sa to celé rozbehlo, tak vláda už čelila odvolávaniu. Normálne tam naklusali, vypočuli si to a odhlasovali a vláda to ustála. Ako inak má sa Slovensko posúvať dopredu ako v dialógu. Pán kolega Šimečka ani nenadával, ani nejak osobne neútočil. Povedal zopár, podľa mňa vtipných poznámok, ktoré ale nemohli nikoho uraziť. Ale teraz by mal vystúpiť premiér a odpovedať na to. Ale on tu nie je, jeho to nezaujíma a tak sa Slovensko nikam, nikam neposunie. Ja si pamätám, možno to bolo ja neviem desať rokov dozadu, som zažil prvýkrát v politike, že keď sme dali ako opozícia návrh na odvolanie ministra Kaliňáka, bol vtedy ešte ministrom vnútra, tak sa stala taká vec teda, že zahrala sa tá hra, že neuznášaniaschopnosť, potom to išlo na ďalšiu riadnu schôdzu a keďže to bola posledná schôdza pred prázdninami júnová, tak to zahrali na naše veľké prekvapenie tak, že to bude až v septembri. A bolo z toho veľké pobúrenie, že veď to je neaktuálne, veď my sme ho odvolávali teraz niekedy v máji, ani v júni to nebolo, bude to až v septembri? Bez problémov, bez hanby, bez drzosti dneska máme zlúčenú rozpravu o odvolávaniach, ktoré tak sú vyše roka. Absolútne celé zle pre Slovensko. A to je to, čo zaznelo aj v tom rozhovore. Tu sa rozprávame o procedurálnych veciach, ktoré sú celé zlé... symptóm toho ako sa to potom prejavuje aj v ostatných oblastiach života. Na to je koalícia, na to je opozícia, aby sme spolu v nejakom, v nejakej diskusii aj v nejakej kritike proste odhalili nejaké veci, aby sme netolerovali to čo je netolerovateľné či vládnu tí alebo oni. Ale vy ste sa na to vykašlali, nie ste tu, nepočúvate to, nereagujete a tak Slovensko nikam neposúvate. Hanba vám!

Ďakujem pekne.
Michal, vďaka za tvoje vystúpenie, ktoré bolo krátke, ale veľmi jasné, otvorené, sú to veľmi vážne veci. A mňa mrzí, že to vyzerá asi takto, opíšem to, že my tu hovoríme, že je to modré, a potom vystúpi minister a povie nie, nie, je to žlté. Proste o niečom úplne inom a vlastne nikto sa k týmto vážnym obvineniam nevyjadruje, niektoré o niektorých sa ani netreba vyjadrovať, lebo sú jasné, ale niektoré sú vážne podozrenia, ktoré by nemali takýmto spôsobom prechádzať cez Národnú radu, kde zákony majú byť spravodlivé a majú byť kvalitné, že keď sa naozaj prijímajú. tak si vypočujeme tie námietky, tak ako keď sa robí diplomová práca, tak je dôležitá oponentúra, tak je dôležitá opozícia a poznámky, keď sa prijíma nejaký zákon, aj keď nemusíme súhlasiť vo všetkom, ale takýmto spôsobom to tu prehnať, potom veľmi rýchlo veto prezidenta naservírovať, potom rýchlo prísť a prelomiť ho, to naozaj nepridáva ku kvalite ničoho, a zvlášť keď ide o také dôležité zákony, ako je Trestný zákon, ako je boj s organizovaným zločinom.
Takže ďakujem, Michal, a mrzí ma to, že len tak ľahko tu prechádzame takéto vážne veci.
Ďakujem.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Horecký.