35. schôdza

9.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Najskôr len malá odbočka, ak dovolíte, k tomu, čo povedal pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu na margo zákona o vodovodoch a kanalizáciách. Aj ja som predseda Dozornej rady Liptovskej vodárenskej spoločnosti dlhodobo a som rád, že nám žiadna privatizácia nehrozí, pretože muselo by s tým súhlasiť 90 % akcionárov, čo nie je možné ani náhodou. Možné to je, ale reálne to nie je. A zvlášť privatizácia tak, ako vidíme nejakými zahraničnými spoločnosťami, kde vodárenské spoločnosti majú svoj trh ohraničený územím, z ktorého čerpajú vodu a tú odkanalizovávajú, takže nemá to ani vnútornú logiku. Takže len toľko.
Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené kolegyne, kolegovia, ako spoločný spravodajca podávam Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku nasledovnú spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024, tlač 822.
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky na rok 2024 pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 863 z 12. mája 2025 výboru pre financie a rozpočet, a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.
Gestorskému výboru výbory Národnej rady predložili výsledky o prerokovaní návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024 a jeho jednotlivých kapitol v zmysle citovaného uznesenia predsedu Národnej rady. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady uvedený návrh prerokoval výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 221 z 21. mája 2025 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 116 zo dňa 27. mája 2025. Uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky:
A. schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024, podľa ktorého
a) hospodárenie verejnej správy za rok 2024 v jednotnej metodike ESA 2010 platnej pre Európsku úniu dosiahlo
aa) schodok vo výške 6,907 miliardy eur, čo predstavuje -5,27 % hrubého domáceho produktu vyjadreného v bežných cenách,
ab) konsolidovaný dlh k 31. decembru 2024 sumu 77,648 miliárd eur, čo predstavuje 59,28 % hrubého domáceho produktu vyjadreného v bežných cenách;
b) hospodárenie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnom princípe dosiahol príjmy 24,458 miliárd eur, výdavky 30,824 miliárd eur a schodok 6,366 miliárd eur.
B. vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2024 vo výške 6,366 miliárd eur bolo k 31. decembru 2024 krytých finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v objeme 6,294 miliárd eur a prijatým zahraničným bankovým úverom v hodnote 72 miliónov eur.
V súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady návrhy záverečných účtov jednotlivých kapitol prerokovali výbory Národnej rady bez pripomienok.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 221 zo dňa 21. mája 2025 vzal na vedomie stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024, tlač 856, predložené podľa § 5 ods. 1 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024 bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 233 zo dňa 27. mája 2025. Gestorský výbor určil mňa ako predsedu výboru za spoločného spravodajcu a poslancov Daniela Karasa, Dušana Muňka, Igora Váleka, Zdenka Svobodu, Zdenku Mačicovú a Pavela Ľuptáka, aby taktiež plnili úlohu spravodajcov. Gestorský výbor navrhol Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrássy uviedol na schôdzi Národnej rady stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024. Gestorský výbor ma ako spoločného spravodajcu poveril:
1. predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a
2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto spoločnej správy.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky poslancov za PS, SaS, tak ako sú uvedení na tabuli.
Prvý pán poslanec Kišš, teda Viskupič, ospravedlňujem sa.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, no máme tu v podstate jeden z najdôležitejších dokumentov alebo jeden z najviac hovoriacich dokumentov o tom, ako Slovensko hospodári, ako vyzerá, a je to, samozrejme, vždy aj určitá, určitý pohľad aj na budúcnosť. No.
Návrh štátneho záverečného účtu je komplexné, ale smutné čítanie. Je smutným opisom slovenskej reality verejných financií, navyše s tendenciou zhoršovania. No a o dosť neštandardnej situácii hovoria aj slová pána predsedu NKÚ. Rozumiem, že to jeho vystúpenie malo byť včera priamo k zákonu o vodárenstve alebo, ale teda ten bol stiahnutý, ale to všetko len ukazuje vlastne tú situáciu, tú situáciu, v akej sme. Takže ešte aj toto je vlastne taký ten ďalší level toho celého, že i napriek tomu, že NKÚ roky poukazuje na nejaký problém, stále ten problém proste nie je vyriešený a hrozí teda ešte väčším problémom. Ale k tomu potom neskôr.
No poďme k samotnému štátnemu záverečnému účtu. Máme vlastne čaro čísel, hej? Samotný, samotný materiál má teda 200 strán a je tam, samozrejme, aj miliarda čísel a všetko, a to je čaro čísel, že všetko sa dá porovnať rôzne. Samozrejme tak, aby to znelo dobre, lepšie alebo horšie a jednoducho proste podľa toho to tak nejak vyzerá. Takže ja sa budem sa snažiť zameriavať vlastne na taký ten, ten trošku iný obraz reality, aby to teda vyvažovalo napríklad aj slová pána ministra. A teda budem sa snažiť vlastne celý ten účet tak nejak proste dávať do tej reality a budem sa zameriavať na veci, kde vlastne to, čo sa rozpráva, je diametrálne iné od toho, čo vlastne je realita, to, čo ukazujú čísla a to, čo je koniec koncov napísané aj v tom samotnom štátnom záverečnom účte.
No začal by som možno, možno napríklad aj tým, že pán minister povedal, že schodok verejných financií je nižší ako plánovaný. Áno, súhlasím, deficit bol teda 5,27 % hrubého domáceho produktu, rozpočtovaný bol 5,97 HDP, jasné. A teraz toto hovorí, že teda ako sa vlastne dobre hospodári. No. Tie pohľady sú, samozrejme, dva. Určite k tomuto treba povedať, že vlaňajší deficit, alebo teda bol proste (rečník si odkašľal), pardon, že teda tento deficit bol vyšší ako rok predtým, takže ťažko hovoriť o konsolidácii, keď teda vlaňajší deficit bol vyšší ako predvlaňajší o asi 0,3 %. Takže to je akoby jedna vec, hej?
Ďalšia vec je, pán minister navyše porovnával vo svojom úvodnom slove vlastne ten rozpočtový deficit s viac-menej nezmyselným a nič nehovoriacim číslom, teda s návrhom rozpočtu, ktorý robila končiaca úradnícka vláda. Toto, to nie je proste žiadne štatistické porovnanie. Navyše, samozrejme, nie je ani v tom dokumente a to je niečo, čo len zasa ukazuje, že vlastne je, jeho rozpočet alebo výsledky sú lepšie. No nie sú. Jednoducho to je úplne, to je práve, to je to ohýbanie, ohýbanie tých čísel. Hej?
Ďalšie, čo poviem hneď z úvodných slov pána ministra, no však dobre, dá sa povedať, áno, že štátny dlh stúpol o jedno percento oproti rozpočtovanému. Však vlastne to dobre znie, nie? Iba o 1 % navyše. No ale že férové by bolo povedať, že v roku 2024 ten dlh stúpol o 3,7 percentuálneho bodu oproti roku predtým, hej? To znie podľa mňa už ďaleko inak a to je tá realita. Lebo dôležité je, že aký bol dlh na konci roku ´23 a aký bol na konci roku ´24. A ten rast bol 3,7 %. Proste vyše sedem, skoro 8 miliárd. Takže toto treba vždy vnímať. Pardon. (Rečník obsluhuje svoj laptop.) Toto treba vždy vnímať, že dá sa to rozprávať akokoľvek. Ale však dobre, preto tu diskutujeme, aby padali vlastne tie pohľady rôzne. Čiže áno, pán minister povedal, metodiky sú rôzne. No metodiky sú rôzne, porovnania sú rôzne, tak poďme, poďme teda tak, akoby čo najviac konkrétnejšie. Toto budem sa ja snažiť čo najviac hovoriť takú realitu.
Pár čísel. Skutočne verejná správa v 2024 hospodárila so schodkom 6,9 mld. eur, čo predstavuje 5,27 % hrubého domáceho produktu. Áno, ešte raz, toto, samozrejme, číslo sedí, je to menej ako rozpočtovaných 5,97 %. Ale zasa, aj toto neplatí, že to rozpočtovanie vlády bolo lepšie ako plánované. Pán minister už nepovedal, že vojenská technika v hodnote takmer 700 miliónov euro sa teda (reakcia predkladateľa), okej, možno som nepočul, no každopádne keby bola zaúčtovaná, hej, keby bol teda pri, proste princíp iný, akože sa účtuje pri samotnom dodaní, resp. uvedení do prevádzky, tak ten rozpočtový deficit by nebol 5,27, ale bol by v podstate plus-mínus ten rozpočtovaný, hej? Takže ak pán minister povedal, okej, rešpektujem, ale hlásim to aj ja tuná, že nie, rozpočtový deficit nebol o tých 0,7 % lepší preto, lebo by sa zásadne lepšie hospodárilo, ale preto, že vojenská technika proste dorazila neskôr, ako mohla alebo mala, alebo ako bolo plánované. Dobre.
Ten dlh verejnej správy, poviem to číslo ešte raz, lebo to už toto je samotné, že vlastne hovoríme o veľkom deficite, o veľkom dlhu, no to je realita, v ktorej žijeme. Čiže ku koncu vlaňajšieho roka to dosiahol dlh 77 mld. 648 mil. a plus niečo. Čiže ten pomer k hrubému domácemu produktu dosiahol 59,28 %. Áno, dlh bol očakávaný v rozpočte na úrovni teda 58,31, čiže oproti tomu rozpočtu stúpol o 1 %, ale ešte raz. Proste oproti roku predtým stúpol o 3,7 percentuálneho bodu. Čiže stúpol zásadne. Ak hovorí vláda, že sa jej darí znižovať dlh alebo zlepšovať stav verejných financií, bohužiaľ, nie je to pravda, ten dlh rastie výrazne. Treba si to priznať, treba si to priznať. Dobre.
Rast reálnej ekonomiky podľa jarnej notifikácie dosiahol 2,1 % hrubého domáceho produktu. Predpokladaný scenár, hej, vlaňajšieho rozpočtu, lebo však uzatvárame vlaňajší rok, bol na úrovni 2,7 %, okej, však rozumiem, nikto nemá, nikto nemá vešteckú guľu, ale teda aj v roku ´24 a je to jasne tam aj napísané v záverečnom účte, že sa rozpočtovalo optimisticky, resp. rátalo sa s optimistickým rastom hrubého domáceho produktu a teda, samozrejme, sa to nedosiahlo. A ja poviem teda aj prečo, pretože, samozrejme, s čím väčším rastom rozpočtujete, tým viacej potenciálnych príjmov vám to prináša a, samozrejme, k tomu môžete aj naprojektovať a narozpočtovať aj vyššie výdavky. Môže sa stať, veď v poriadku. Smutné je to, že aj tohoročný rozpočet bol nastavený na podobnom základe. Ja si tu pamätám, že tu sme sa takto doťahovali s pánom ministrom, keď on hovoril, že, myslím, že na 2,4-percentnom raste je založený tohoročný rozpočet a ja som hovoril, pán minister, pozor na to, buďte opatrní, hrozí nám to, že ten tohoročný rast bude začínať nulou, nula celá niečo, a budeme radi, keď pred tou nulou bude plusko, hej? Prvý kvartál, dneska zrovna oznámi ministerstvo financií už definitívny výsledok prvého kvartálu. Neviem, či už to medzitým urobil, ráno to ešte nebolo, ale tie prvé odhady boli 0,9 %. To znamená, sme aj pre tento rok výrazne pod tým, na čo bol postavený rozpočet a to, samozrejme, má ďalšie dôsledky. Hovorím to preto, že teda sa opakuje to, čo vidíme dnes v štátnom záverečnom účte, že vlani to bolo rovnako. Bohužiaľ, tento rok to bude rovnako. Bodaj by nebolo. Aj ja budem rád, ak proste by ten rast slovenskej ekonomiky bol vyšší, ale zatiaľ to tak, bohužiaľ, nevyzerá, hej? No aby to nevyznelo, že sa z toho teším, samozrejme, všetci by sme chceli, aby ekonomika fungovala. Len tá realita je, bohužiaľ, iná. Dobre.
Hotovostný schodok štátneho rozpočtu dosiahol 6 miliárd 366 miliónov. Áno, bol, bol nižší, keď sa o niečo ako, ako v roku ´23. Príjmy rástli, no a, samozrejme, hotovostný schodok bol krytý štátnymi dlhopismi a prijatým v sume asi 6,3 miliardy a prijatý zahraničným bankovým úverom, okej, takže toľko k tým základným, základným faktom. Hovorím, fakty, samozrejme, sedia. Ono to, to nijakovsky, však sedia tu kolegovia z ministerstva financií. Samozrejme nijako nespochybňujem tie čísla, čo sú tam, aspoň to nám funguje. Myslím si, že tie čísla sedia. Problém je teda s tou prezentáciou a však preto je diskusia, aby sa tá prezentácia pozerala z viacerých strán.
Dobre, ale povedal som, že budem najviac rozprávať o tom, že čo vláda hovorí a aká je realita, ktorú ukazujú čísla. Nie, čo hovorí Viskupič alebo opozícia, ale to, čo ukazujú čísla, konkrétne čísla v štátnom záverečnom účte za rok ´24. No. Vláda rozpráva o rozostavanom Slovensku, hej? Keď počujem rozprávať premiéra, keď počujem rozprávať ministra dopravy, ale aj všetkých ostatných ministrov, proste Slovensko je rozostavané, všetko ide, všetko sa deje. Zasa, veď áno, potrebujeme infraštruktúru, všetko, to nie je, že frflem. Bohužiaľ, len nie je to úplne realita, hej? Keď si prečítam vetu zo štátneho záverečného účtu, tak je tam napísané, nieže teda Slovensko je rozostavané a tým pádom sú veľké, je veľké, výsledky stavebníctva. Je tam napísané, že stavebníctvo ukázalo koncom roka 2024 náznaky oživenia, hej? Takže ešte to s tým rozostavaním teda nie je, nie je také a teda správne to pomenúva štátny záverečný účet.
Ja som presvedčený, že áno, že v tomto roku to môže a zasa, ja dúfam, že to bude lepšie, hej? Pretože plán obnovy a odolnosti sa teda, hádam, konečne rozbehne z papierov už aj do, do reality. Samozrejme aj nové eurofondové obdobie už hádam po štyroch rokoch už prinesie aj nejaké, nejaké reálne čísla a nejaké reálne rozostavané Slovensko. Čiže áno, áno. Zároveň teda ale treba povedať, že sa obávam aj o budúcnosť, lebo plán obnovy a odolnosti nám postaví skelety, hej, tých nemocníc, hej? Len už sme to tak zažili, už jedny Rázsochy sme, podarilo sa postaviť, dal našim predchodcom do, do formy skeletu, ale, bohužiaľ, nešlo to ďalej. Čiže dvíham varovný prst, aby, aby teda aj to, čo teda je rozostavané, resp. začína sa stavať, aby to bolo, bolo Slovensko aj schopné dostavať, hej? Pretože to financovanie poza plán obnovy a odolnosti za rok 2026, čo zasa nie je až tak ďaleko, proste v tomto momente nie je a nie je to moc vidieť, že by malo byť odkiaľ. Dobre.
Ďalšia vec. Sa veľmi, veľmi sa chváli, kdekoľvek ide zasa minister sociálnych vecí, ale aj, aj pán premiér, že nám, máme historicky najnižšiu nezamestnanosť. No máme. To je zasa fakt, len ide o tú prezentáciu, hej? Ja prečítam, čo hovorí zasa štátny záverečný účet. Zamestnanosť, hej? Nie nezamestnanosť, ale "zamestnanosť poklesla o 0,2 %, čo zodpovedá takmer štyrom tisícom pracovných miest. Negatívny vývoj ovplyvnili poklesy v prvom polroku, ku ktorým významne prispeli zvýšené odchody do predčasného starobného dôchodku, pracovných miest dlhodobo ubúda v priemysle a v nízko kvalifikovaných službách, zamestnanosť rástla. Zamestnanosť rástla len vo verejnom sektore a teda na konci roka v stavebníctve. Miera nezamestnanosti vlani poklesla na 5,3 %, čo je najmenej za 30 rokov", hej? Toto, toto je citát zo štátneho záverečného účtu.
Čiže ak vláda hovorí, že je teda historicky nízka nezamestnanosť, súhlasím, to číslo sedí, ale je to preto, pretože historicky veľa ľudí odchádza z pracovného trhu, takmer 40-tisíc ľudí odišlo za jeden jediný rok do predčasného dôchodku, hej? Potom, samozrejme, ďalšie tisíce odišli do riadneho dôchodku. Jednoducho natrvalo nám odišli desiatky tisíc ľudí z trhu práce a jednoducho toto je ten dôvod, prečo sa tá nezamestnanosť znížila, nie preto, že by nám zamestnanosť rástla, že by sa vytvorili nové pracovné miesta, tým pádom sa zvýšila šanca na hospodársky rast, na robustnosť ekonomiky. Čiže toto, toto, to je, hovorím, ja som rád, že to je, že to je v záverečnom účte napísané. To skutočne dôležité číslo, ktoré dnes nevyhnutne potrebujeme v dnešnom stave verejných financií, je zamestnanosť a tá teda, bohužiaľ, v roku ´24 poklesla. To, toto je tá ďalšia zlá správa, ktorú treba, treba povedať.
No. Čiže aj tu by som, tu by som akože sa fakt dovolil uchádzať o to, aby, aby vláda vlastne riešila ten problém. Proste vláda nerieši to, že nám tá nezamestnanosť klesá, hej? A už vôbec sa nehovorí o tom, že, samozrejme, príjmy do štátneho rozpočtu nie sú až tak závislé na tej nezamestnanosti, ale práve na zamestnanosti, hej? A skutočne, že tá lepšia správa by bola, momentálne aj keby bola o niečo vyššia nezamestnanosť a teda náklady s ňou štátu spojené, lebo to sú ľudia, ktorí sú neni len momentálne na trhu práce, resp. sú, ale nevedia si nájsť prácu, ale keď odišli do dôchodku, tak je to celé, celé už stratené, hej? Takže tu by bolo treba robiť všetko pre to, aby nám rástla zamestnanosť, hej? Napriek, namiesto toho sa vláda chváli nízkou nezamestnanosťou, ale realita je, že nám už vyše roka po sebe klesá počet zamestnaných, čiže nám klesá zamestnanosť, to je veľký problém. Dobre.
Pár slov k reálnej mzde. Reálna mzda vzrástla v roku 2024 o 3,7 %, čo je fajn. Predstavuje to najvyššie tempo za posledné štyri roky, zasa čítam z dokumentu, čítam teda aj pozitívne veci, aby som len nekritizoval: "Nominálne zvýšenie miezd o 6,6 % medziročne mierne spomalilo spolu so slabším rastom produktivity, inflácie a spätnej indexácie. Najviac si polepšili pracovníci v priemysle, kde platy stúpli nad 8 %. To je takisto dobrá správa a teraz už to horšie. Dynamicky rástli mzdy aj vo verejnom sektore, ktorý ťažil z dvojcifernej valorizácie zo septembra 2023. Verejný sektor tak v tempe zvyšovania platov minulý rok opäť predbehol súkromný sektor." Čiže dve zlé správy. Prvá, ešte sa vraciam, ak niekde vlani rástla zamestnanosť, tak vo verejnej správe, hej? A ak sa, ak niekde rástli platy viac, tak vo verejnej správe. Akože to je, už v normálnom stave je to zlé, ale nie v stave, ešte keď premiér kade chodí, hovorí o konsolidácii, každý minister hovorí, koľko posekali personálnych nákladov, koľko prepustili ľudí, samozrejme, len tak, aby to nebolo nejaké konkrétne overiteľné číslo, pretože realita tá nie je. Ja ak stihnem, tak budem rozprávať aj o ďalších proste priamo už nákladoch na mzdy. Jednoducho realita je tá, že, a zasa to ten záverečný účet jasne píše, že stúpa zamestnanosť vo verejnom sektore, stúpajú mzdy vo verejnom sektore a viac ako v súkromnom. To je aj v dlhodobom horizonte zlé, pretože verejný sektor takto vysáva zamestnancov zo súkromného sektora, z toho sektora, ktorý je produktívny, ktorý tvorí tie hodnoty. Toto je veľmi zlá tendencia, je jasne popísaná v štátnom záverečnom účte a vláda by s tým mala mala niečo robiť, hej?
Čiže ešte raz, aby som to zhrnul teda, konsolidácia vo vyjadrení vlády v roku ´24 bolo teda nie menej verejných zamestnancov a teda rozumnejšie platy alebo teda ušetrenie niečo, hej, na nákladoch personálnych, ale opačne, viac verejných zamestnancov, ktorým navyše dynamicky stúpali platy, no a teda ešte im stúpali rýchlejšie ako v súkromnom sektore. Dobre.
Pár slov k cenovému vývoju. Zasa, pokrýva ho štátny záverečný účet. Keď počúvame premiéra, ministrov, tak to bolo, ako budú znižovať ceny potravín, všetkého a jednoducho, že potom bolo pol roka, že sa to darí, hej? No realita je tá, že, samozrejme, akože kto trošku rozumie inflačnému vývoju a pozrie si jeden graf, tak vie, že rozprávať o znižovaní cien je zapichnutá kópia, pretože vás to v jednom momente dobehne vždy. No ale teda ten cenový vývoj bol taký, že teda spomaľovanie inflácie, ktoré začalo v roku ´23, pokračovalo do polovice roku ´24. No a potom vtedy teda, ale to bolo, že spomaľovanie inflácie, čiže aj tak rástli ceny, ale teda povedzme iba o 2,1 % a ku koncu roka už inflácia začala mierne zrýchľovať. V decembri skočila už na 2,9 %, ´24, hej? A dnes sme už v stave, že máme najvyššiu infláciu zo všetkých krajín Európskej únie. Takže to je, to je to, ako sa vláde darí, darí proste bojovať s rastom cien, no nedarí sa proste, ani sa nemôže dariť, keď sú proste opatrenia, aké sú. No a to, samozrejme, ešte sa bavíme o tom, že sú regulované ceny energií, plynu, tepla a teda jednoducho, keby toto bolo nejak uvoľnené alebo trhové, tak proste by jednoducho tie ceny rástli ešte viacej. No.
Čiže ja by som to zhrnul. Ten cenový vývoj je vlastne o tom, že teda vláda pred voľbami sľubovala, hej, nízke ceny, zlacňovanie všetkého. Následne teda potom pán minister Takáč chodil na nákupy a vychádzalo mu, jak sú stále lacnejšie, hej? No a zakončil ten celý kotrmelec priznaním, keď bol uňho premiér na kontrolnom dni, že teda premiér vyhlásil, že ministerstvo pôdohospodárstva nemá žiadny vplyv na ceny. No tak bodka, hej? Toľko k cenám.
Poďme, poďme teda k porovnaniu makroekonomických predpokladov rozpočtu a skutočností. No. Vývoj reálnej ekonomiky bol menej priaznivý, ako očakávala prognóza ministerstva financií, to som teda už hovoril, pri zostavovaní rozpočtu. Bohužiaľ, rovnaká chyba, rovnaká chyba sa teda opakuje znovu. Hovorím, nie je to úplná náhoda, je to v medziach, ktoré vlastne umožnia ministrovi teda plánovať s optimistickejším pohľadom na, na rast ekonomiky, čo, samozrejme, následne robí aj, aj viac možných výdavkov a teda ministrovi je ľahšie. Tá realita je, je, hovorím, veľmi zlá. Dobieha nás to. Prvý kvartál tohto roku, rast nižší ako 1 % a je to, je to, je to veľký problém.
Zasa, keď sa začítame, je to tabuľka 5 záverečného účtu. Toto nie sú náhody. Preto to spomínam. Keď si pozrieme v tej tabuľke prognózy, hej, a prognóza rastu slovenskej ekonomiky od Európskej komisie a teda prognóza rastu od MF sa líšila v jednom roku o percento, v ďalšom roku 0,8 %. No, samozrejme, vývoj ukázal, že tá EK bola bližšie ako MF, čiže proste len to potvrdzuje moje slová. Takže aj toto sú veci, ktoré by sa, by sa nemali diať, no.
No a teraz ešte stihnem pár slov k hospodáreniu verejnej správy. Čítam: "Prijaté konsolidačné opatrenia, medzi ktoré patrili na príjmovej stránke najmä zdanenie dočasných ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solidárneho odvodu v odvetví spracovávajúceho ropu, zníženie odvodov do II. dôchodkového piliera, zavedenie minimálnej a aj dorovnávacej dane pre právnické osoby alebo zvýšenie daní z tabaku a liehu", hej? Toto sú konsolidačné opatrenia vlády. Všetky do jedného sú na strane príjmov, ergo na strane, že to platia občania a firmy. V podstate, keď to akože zhrniem, tak jediné, jediné, čo sa vláde podarilo v roku ´24, je, že dokázala zásadne viac siahnuť do vreciek firiem, ľuďom, každému jednému občanovi Slovenska. Dokázala odtiaľ vytiahnuť viac peňazí, a to je to, čo nejak stabilizuje verejné zdroje. Čiže, a ešte sa tým, ešte sa tým aj vláda chváli. Toto by mal počuť každý jeden, ani nejdem hovoriť, že či volič koalície, každý jeden občan Slovenska, že jednoducho toto nie je konsolidácia, ísť na ulicu, zobrať niekomu peniaze a ja sa budem tešiť, že som vyriešil svoj problém, to nie je konsolidácia, to nie je riešenie problémov. No a proste toto ale robila vláda v roku ´24, toto robí vláda aj v roku ´25 a ja nič iné nevidím inak ani pre rok ´26, ale to budeme potom rozprávať pri inom bode.
No a teraz zasa idem čítať ďalej, hej, zo záverečného účtu: "Na výdavkovej strane konsolidačné opatrenia zahŕňali najmä", ja už len dodávam, že ale skôr jedine, "viazanie výdavkov na úrovni 5 % viazania osobných výdavkov", ale ešte raz, to zostalo len na papieri. Proste čiže vláda to jediné, kde chcela škrtať na sebe, na svojich, na svojich výdavkoch, tak proste ani to sa nezrealizovalo. Proste jednoducho celá konsolidácia, celá 95 % plus išla za ľuďmi a za firmami. Celé zle, hej? Stihnem ešte aj tých pár čísel, zase však veď to sú, nieže ja hovorím, čítam, čo som videl v tabuľkách: "Personálne náklady práve naopak silno rástli oproti skutočnosti roka 2023 a rástli aj oproti rozpočtovaným výdavkom na rok ´24", čiže vláda nielenže prekonávala realitu ´23, ale aj vlastné rozpočtové plány na rok ´24. No a teraz teda použijem obe: Oproti rozpočtu, hej, medziročne vzrástli o 820 miliónov a oproti skutočnosti v roku ´23 o neuveriteľných takmer 1,3 miliardy eur a teda všetky kompenzácie zamestnancom vo verejnom sektore boli za rok ´24 14 miliárd 833 miliónov. To je číslo, ktoré si nemôžme dovoliť. Jedná vec je, že, samozrejme, sú to platy, tie sa proste valorizujú každý rok. To, toto je jeden z najväčších problémov Slovenska. Proste máme verejnú správu v počte a v platoch, v ktorých si Slovensko nevie dovoliť. Nevedeli sme si to plus-mínus dovoliť v ´24., nevieme si to dovoliť teraz a nebudeme si to vedieť dovoliť ani v budúcnosti a ten problém sa ale bude zvyšovať. Dobre.
Ďalšia perla, alebo ako by som to nazval, čítam: "Okrem potrebnej konsolidácie rozpočet verejnej správy na roky ´24 až ´26 zohľadňoval aj výrazné vplyvy legislatívnych a nelegislatívnych materiálov schválených v predchádzajúcom volebnom období", hej, kritizujem nás, "pričom vláda neznižovala výdavky určené na vyplácanie dôchodkov či výdavky určené na podporu iných zraniteľných skupín, ani výdavky na školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci, rodinnú politiku a mnohé ďalšie oblasti, aby negatívne vplyvy na obyvateľstvo boli čo najmenšie." No. A teraz akože vlastne čo, čo vláda robí, hej, ja toto volám že drevené želiezko, hej, alebo inak, akože nekonzistentnosť vyjadrení vlády, ale v tomto prípade rovno pána ministra financií. Proste na jednej strane kritizujú opatrenia prijaté v minulom období a ja to tu hovorím, veď áno, bolo ich prijatých kopu proste, možno aj dobrých, ale nemáme na ne, hej? Bolo ich prijatých fakt veľa takých, na ktoré naše verejné financie nemajú, ale vláda veď keď kritizuje, keď nás, predchádzajúcu vládu kritizuje, veď prečo neboli zrušené? Hej? Čiže žiadne z týchto opatrení vláda nezrušila, pokračovala tak v populizme a proste toto, to tento populizmus Slovensko privádza do stále hlbšej priepasti a ja hovorím, že toto len zvýrazňuje bezradnosť ministra financií pri riadení verejných financií. Proste je to tak, buď nech nekritizuje predchádzajúcu vládu, alebo proste keď ju kritizuje, tak to mal normálne že zrušiť. Normálne mal nabrať odvahu a tie opatrenia, ktoré inak v tom legislatívnom chaose hlasovala za ne vlastne v podstate vtedajšia komplet opozícia, tak ich bolo treba zrušiť. A potom by sme sa vedeli baviť o tom, že proste konsolidujeme. Takže takto.
No. A zasa, bežné výdavky rastú, silno rastú, skutočnosť, budem porovnávať skutočnosť ´24 so skutočnosťou ´23. Bežné výdavky narástli o 3,7 miliardy eur, kapitálové výdavky klesli o 1,3 miliardy eur. Proste toto je prejedanie namiesto investícií. Proste je to ďalší zúfalý výsledok, ktorý zvyšuje zaostávanie Slovenska a bude nás ešte mrzieť. Proste jednoducho to, čo sa míňa, sa míňa na bežnú spotrebu, prejedáme to, tie kapitálové investície, to sa trošku vraciam k tomu rozostavanému Slovensku, ale nielen k rozostavanému Slovensku, no proste nie sú, boli ešte nižšie než v roku ´23. Tak dúfam, že budú rásť aspoň tento rok. No.
Ja skutočne že jediné, jediné, čo sa darí vláde, je vyberať stále viac peňazí z vrecák občanov, živnostníkov, firiem. Celkové daňové a odvodové príjmy boli rozpočtované v objeme 41,8 miliardy. Skutočné príjmy boli, boli teda o nejakých 58 miliónov vyššie a teda boli 41,87 miliardy. "Za nárastom sú miestne dane", to zasa citujem, "za nárastom sú miestne dane, dane z nehnuteľností a dane za špecifické služby, daň z príjmu vyberaná zrážkou, daň z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti" a píšu teda, že výpadok príjmov je najmä pri DPH a spotrebných daniach, hej? To bola realita roku ´24.
No a teraz akože, že aký je ten recept vlády, hej? Ak teda rastú daňové príjmy, napríklad dane z nehnuteľností rástli, tak ešte zvýšiť, hej? To proste je písané aj v správe o pokroku. Našťastie už vláda pochopila, že tú silu nemá to zvýšiť a trochu od toho odchádza, ja som len rád, ale jednoducho čiže rozpočet alebo realita ukazovala, že príjmy z daní z nehnuteľností stúpajú, recept vlády ešte zvýšiť, hej? Dobre. A teraz ale samozrejme teda poklesol tam výber, výber DPH, recept aký? No zvýšiť DPH, hej? Jednoducho vláda, nech je, čo je, jediný recept, ktorý bol, je zvýšiť dane. Či je výpadok alebo aj, alebo teda tie dane aj rastú, jediné riešenie je zvýšiť.
Ctené kolegyne, kolegovia, ja som presvedčený, že aj keď nie sme všetci odborníci na ekonomiku, tak ale uznáte, že asi takýmto jednoduchým pravidlom nie je možné riadiť krajinu, hej? Proste nie je možné riadiť takto ani verejné financie, ani ekonomiku. Fakt nie. Tabuľka 8, o čom hovorím, treba si pozrieť, kto chce. Takže skutočne mám posledné sekundy.
Veľmi pekne ďakujem ministerstvu financií za spracovanie tohto materiálu. Je presný, precízny, podrobný, ale teda hlásim, že je to smutné čítanie a ukazuje to veľmi jasne, veľmi presne, do takých problémov sa Slovensko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Blcháč.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len veľmi stručne.
Marián, očakával som takýto výklad, tvoj výklad pohľadu na záverečný účet za rok 2024. Správne si začal, že naozaj je to smutný obraz verejných financií na Slovensku, tak to si len povedal to, čo hovoríme už my dva roky a fakt je to tak. A na konci si povedal, že nie je možné takto riadiť krajinu. No tak keby si sa trošku zamyslel a povedal by si v tej diskusii, že ako by bolo možné riadiť túto krajinu, to by som prijal, ale zdá sa, že tak, ako ste vy riadili tú krajinu v tých rokoch 2020 až ´23, tak ani tak nebolo možné riadiť tú krajinu, lebo tak ste to doriadili, že tie verejné financie sú v takom žalostnom stave, ako si pomenoval na úvod tvojho vystúpenia.
Je málo času vo faktickej poznámke. Cenový vývoj si kritizoval, infláciu. Nebyť zníženej DPH, bol by ešte horší. Určite príspevok stabilizácie je aj to, že sa DPH na potraviny a na ďalšie veci znížili na 5 %. Kritizoval si hospodársky rast. Samozrejme sú problémy, je tu obchodná vojna, to treba tiež priznať a možno je to ešte horšie ako covidové obdobie.
A chcel by som vás vyzvať, aby ste pri komunikácii dane z nehnuteľností nehovorili, že tu sa idú zvyšovať dane z nehnuteľností. To je kompetencia samospráv. Tu ak sa niečo udeje, tak len umožní sa samosprávam, aby pre druhú a ďalšiu nehnuteľnosť, kde ten dotyčný majiteľ nebýva, bolo možné zvýšiť, lebo keď má na tú nehnuteľnosť, asi má aj na dane a aby bolo možné valorizovať. Prosím vás pekne, nezavádzajte.
Ďakujem pekne.

Prepnite pána poslanca na faktickú, aby mal dve minúty. Teda na reakciu. Poprosím. No. (Reakcie z pléna.) No už to máme.
Pán poslanec Viskupič s reakciou na faktickú poznámku.

Ďakujem pekne za slovo aj teda za opravu.
Pán predseda Blcháč, ďakujem, ďakujem za tvoju reakciu. No takto, že ak kto počúval môj prejav, nijak som predchádzajúcu vládu nechválil, dokonca som ešte, ešte kritizoval tam, kde bolo treba. Skutočne, že ja nechválim, že sme robili všetko dobre, alebo že Igor Matovič robil všetko dobre, ani zďaleka. Ale hovorili ste, že to budete robiť lepšie a lepšie to teda, bohužiaľ, nerobíte. Realita je tá, že sa to robí ešte horšie. A toto je to smutné na tom, hej, to je jedna vec.
Druhá vec, Janko, nechcem nejak že veľmi kritizovať, pozor, bavíme sa o roku ´24, štátny záverečný účet, ale hovoríš o znižovaní DPH na 5 %, to sa udialo tohto roku pri potravinách, takže to úplne sem vôbec nesedí, ale to sa stane, to nič.
Daň z nehnuteľností. No takto, že úplná realita bola, veď ten návrh bol, aj ja som sedel aj so ZMOS-om, aj teda sme kadečo čítali, aj kadečo počúvali a, samozrejme, ako saskári jasne bojovali proti zvýšeniu daní z nehnuteľností, to si bude pamätať aj Igor Matovič, že aj vtedy sme bojovali proti zvýšeniu a nestalo sa to, čiže veru tie plány boli, áno, je to síce aj príjem, aj právomoc samosprávy, ale bolo napríklad navrhnuté, aby sa zvýšila minimálna sadzba zákonom, tým pádom by, by zákonodarný zbor, vláda zvýšila. Čiže pozor na to zasa, presnosť vyjadrení, ale pochválim, som rád, na tejto schôdzi zatiaľ nemáme že žiadny návrh. Viem, že z pôvodného sa odišlo, aj keď už bol napísaný v tomto, v správe o pokroku, takže ja som rád, že vláda v tomto momente odchádza od toho, že plánuje zvyšovať dane z nehnuteľností. Toľko ešte k tomu poviem.
Ďakujem pekne.

Ďalším vystupujúcim v rozprave za klub Progresívneho Slovenska je pán poslanec Kišš.

Pekný deň všetkým.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Na úvod, na úvod dve také poznámky, resp. jedna príhoda, jedna aktualita. Príhoda je z finančného výboru, ktorý bol k tomuto bodu, kde sa stala taká, taká až bizarná vec, že vlastne koaliční poslanci, ktorí na tom výbore boli pri rokovaní k tomuto bodu, vlastne popreli čierne písmenká na bielom papieri. Tam som vystúpil ohľadom jedného, jedného grafu, ktorý tam je o tom, ako sa vyvíja dlh, ktorý v roku 2024, to je správa o záverečnom účte, čiže pohľad späť, v roku 2024 narástol o 3,7 percentuálneho bodu, v roku 2022 a 2023 klesol o 2,5 a o 2,1. No a ja som tam na túto vec nasvietil, sme sa o tom rozprávali, pán minister ako vravel, bol o tomto informovaný, a pán štátny tam akože sedel a bolo mu to trochu nepríjemné, lebo v rámci svojej nejakej kolegiality sa k tomu akože nechcel vôbec vyjadriť, ale to máte v materiáli napísané. Minulý rok narástol dlh o 3,7 percentuálneho bodu HDP. Predchádzajúce dva roky pritom klesal hrubý dlh. A pán minister urobil poznámku, že to bolo kvôli predzásobeniu v minulom roku, pretože ešte priaznivé podmienky, ARDAL si predzásobil cash. Okej. Akurát že ten dlh rastie aj v tomto roku, čiže vlastne len v jednom alebo v druhom roku, ale dokopy jednak v oboch rastie a za celé dva roky rastie a rýchlejšie, ako ste plánovali.
A druhá poznámka pred tým, ako prejdem k tomu, čo som si aj pripravil, čo vám chcem povedať, a to si len chcem tuto otvoriť, dnes ráno vyšiel flash-údaj Štatistického úradu o štvrťročnom HDP. Tempo rastu slovenskej ekonomiky v prvom kvartáli spomalilo na 0,9 %, najpomalší medziročný rast za dva roky. Technicky - pán minister mal veľa technických pojmov vo svojej, vo svojej, vo svojom vystúpení - hospodárstvo ťahá naďalej domáca spotreba, vývoz sa vrátil k rastu, ale čo ma na tom najviac zaujalo, tretí štvrťrok za sebou klesal, klesali investície. V tomto prvom štvrťroku klesli o 8 %, po prepade v minulom štvrťroku na konci minulého roku klesli o 11,4 %. Inými slovami, investície na Slovensku idú, idú strmo nadol. A tuto nemôžte hovoriť o Amerike, o clách, ja neviem, o Nemecku, to je, to je vec, vec Slovenska. No.
K tomu sa ešte mimochodom dostanem, ale teda svoje, svoje vystúpenie by som chcel štrukturovať okolo, okolo deviatich klamstiev ministra financií, ktoré prezentoval na tlačovej konferencii, keď ho cez kontrolný deň navštívil pán premiér, presnejšie prezentoval ich pán premiér, pán minister tam zaškrtával týchto deväť klamstiev na tabuli, ale teda mám za to, že ten podklad ste pripravili vy. (Reakcia z pléna.) Hneď sa k tomu dostanem. Presne.
No. To prvé je, že stabilizácia rozvrátených financií bývalou vládou. No ako som povedal v úvode, ak toto je stabilita, tak ďakujem pekne. Vám dlh rastie doteraz a bude rásť, a to ešte rýchlejšie, ako ste predpokladali ešte pred pol rokom. V takzvanej správe o pokroku, ktorú dnes tiež ešte rokujeme na konci ministrových bodov, podľa mňa o pokroku je v tejto správe iba názov a ja rozumiem, prečo sa to tak volá, lebo to je jednotná nomenklatúra Európskej únie, ale teda veľmi o pokroku som sa tam nedozvedel, ale teda čo je podstatné, je, sú tam dáta alebo teda očakávania za budúcnosť a tie hovoria o tom, ako bude dlh naďalej rásť a bude rásť rýchlejšie, ako ste ešte pred pol rokom v rozpočte očakávali. A môžme tuná teraz hovoriť prepočty na HDP a tak, to je akože taká, taká klasika pri makroekonomických štatistikách. Ja som si to prerátal aj na, aj na občana. Dlh na konci roku 2023 na jedného občana, keď ste nastúpili vy do vlády, teda niekedy v októbri, v novembri, bolo, bol 12 500 eur, ku koncu roka 2024 stúpne na 4 300, teda stúpol. Čiže len doteraz to bolo o viac ako dva a pol tisíc, no a do konca vášho volebného obdobia, podľa teda dát, ktoré prezentuje minister financií, stúpli na 17-tisíc. Teda len za vaše obdobie narastie dlh na každého občana, mladí, starí, muži, ženy, dôchodcovia, batoľatá, všetci, 4 300 eur.
A k tej, čo voláme Ficovej drahote, tak môžeme prirátať aj tento, aj tento Ficov dlh a len za toto volebné obdobie narastie o týchto, je táto cenovka 4 300 eur. A ja viem, že pre vás to nie je veľká suma, ale nech si každý občan preráta, ako dlho musí pracovať na to, aby zarobil 4 300 eur. Občan s priemernou mzdou musí na to pracovať tri mesiace.
No a dlh rastie preto, lebo vy v skutočnosti nekonsolidujete, iba predstierate konsolidáciu. Toto už tiež vieme, ale aj v tom materiáli sa nachádzajú údaje o deficite, ktorý za dva a pol roka táto vláda nezníži. Keď ste nastúpili, 4,7 % v októbri roku ´23, do konca roku, tohto roku, za dva aj niečo rokov vládnutia je očakávaný deficit dnes niekde medzi 5 a 5,2 %. Tá očakávačka je zhoršená podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť oproti tomu, čo predpokladá rozpočet.
Budem rád, pán minister, ak nám vysvetlíte tie, tie dôvody, čo je, čo je v tej štruktúre alebo teda váš, vaše zrkadlo, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva, očakáva päť, päťpercentný deficit.
Klamstvo č. 2. Dôraz na zachovanie sociálneho štandardu. No ono to v tej logike SMER-u sa za sociálny štandard považuje, keď dajú ľuďom nejakú dávku. Síce nezarobili, ale rozdajú. Teda v tomto prípade, predpokladám alebo resp. vy to aj takto komunikujete, že to sú trináste dôchodky. Inými slovami, dôchodcom do jedného vrecka dávate a všetkým ľuďom z druhého vrecka vyberáte. A jedným z dôsledkov, ale veľmi vážnym je, že v roku 2024 po štrnástich rokoch vlád Roberta Fica je takmer milión ľudí pod alebo teda ohrozených chudobou. Takmer pätine občanov hrozí chudoba. A medziročne v minulom roku toto číslo počas vášho teda vládnutia narástlo o 38-tisíc.
Pozrel som sa aj hlbšie, ako sa, ako sa to vykazuje, a teda tzv. jednočlenná domácnosť alebo teda občan, ktorý žije sám s príjmom 509 eur na mesiac, je človek ohrozený chudobou. Druhý rozmer... A takýchto ľudí je na Slovensku 780-tisíc. Druhý rozmer takzvanej závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie tých ľudí je vyše 400-tisíc. Sú, to sú ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť slušné bývanie, lieky, prístup ku vzdelaniu ani nehovorím, k základnej hygiene, jednoducho k úplne, úplne bazálnym veciam, ktoré človek potrebuje pre dôstojný život. A ja viem, že vy sa už neviete dočkať, kedy skončí táto schôdza, aby ste mohli ísť na dovolenky, ale, ale skoro milión ľudí na Slovensku na dovolenky nepôjde, pretože žije z mesiaca na mesiac a má ledva na svoju vlastnú obživu. A oni najviac, najviac cítia tú, to zdražovanie, tú, dôsledky vašej, vašej politiky. No a čo je pri tom najzarážajúcejšie, že ono to sú to vlastne väčšinou vaši voliči. Vy si hovoríte sociálni demokrati, na svoje, na seba si peniaze nájdete vždy, ale v skutočnosti ich beriete tým, ktorí sú na tom najhoršie.
No a keď teda sa bavíme o sociálnom štandarde, tak sa pozrime, ako tento sociálny štandard ste v minulom roku aj rozpočtovými opatreniami dosiahli. Za prvé, drasticky ste zvýšili dépeháčku, tá spôsobila výrazný nárast inflácie, ktorá - teda pravidlá - najsilnejšie dopadá na nízkopríjmových a veľmi kozmeticky, aby som bol, aby som bol úplne, úplne korektný, pán Blcháč, to, to mohla, mohla zlepšiť tá zvýhodnená dépeháčka pre vybrané niektoré potraviny. Avšak ľudia si kupujú aj, aj iné veci ako vajíčka alebo chlieb, alebo čo všetko je medzi tými základnými, päťpercentnými potravinami, a to všetko ostatné zdraželo výrazne. Zaviedli ste transakčnú daň, ktorá je priam devastačná, likviduje firmy, likviduje investície, komplikuje život ľuďom, majú v tom jednak chaos, jednak ak dosahovali nejaké zisky, musia ich minúť na transakčnú daň, ak nedosahovali zisky, tak majú veľmi ťažký život a rozmýšľajú, či prežijú, čo sa týka svojho podnikania.
No a nad rámec toho ste ešte predtým zvýšili zdravotné odvody pre podnikateľov aj pre zamestnancov, znížili ste odvod do II. piliera, pravdepodobne to spravíte znovu, to bude pokračovať tá najväčšia krádež Ficových vlád, ktorú, ktorú sme na Slovensku za jeho štrnásť rokov zažili. No a tak ďalej, dalo by sa pokračovať.
Mimochodom ak teda by ste si chceli pozrieť, o koľko vás obral Robert Fico a jeho štyri vlády na dôchodkoch, ak ste, ak ste sporiteľom v II. pilieri, tak si môžte pozrieť na webovej stránke www.cenazafica.sk, vyrátať si, o koľko vás obral na dôchodku a tiež si tam môžte pozrieť, koľko sú všetky tie zbytočné výdavky, o ktorých tuná už veľakrát hovoríme, aj kolega Viskupič ich spomínal, minule ich veľmi, veľmi podrobne rozoberal, jednoducho to, čo ste zbytočne minuli a nepomohli tým občanom, má dnes cenovku a ktorá narastá, 5,5 miliardy eur. (Reakcia z pléna.) Škoda, škoda, no, mohli ste to použiť lepšie. (Reakcia z pléna.) Ja som bol vo vláde? (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Jaj, pán Karas, dobre, okej. (Reakcie z pléna.)
A viete, aký je rozdiel medzi minister... viete, aký je rozdiel medzi minister, politik a úradník? (Zaznievanie gongu.) Ďakujem, ale ja s pánom Karasom rád podebatujem. Pán Karas totiž na výbore nehovorí nikdy nič. Jedine číta pozmeňováky, ktoré (reakcia z pléna), jedine číta pozmeňováky, ktoré mu nosí pán Kamenický. Ale ja s vami rád podebatujem, však veď môžme. (Reakcia z pléna.) Takže, ale domáca úloha č. 1, pán Karas (reakcia z pléna), ďakujem, prvá, prvá úloha, rozdiel medzi, medzi minister, politik a úradník, dobre? Dobre. Poďme ďalej, aby som to stihol.
Klamstvo č. 3. Najlepšia dlhodobá udržateľnosť verejných financií od roku 2018. Pán minister, chybička, od roku 2019, ste si to mohli pozrieť, keď už ste takto sa rozhodli napekať. Takže od roku 2019. Áno, je pravda, že máme lepšiu dlhodobú udržateľnosť ako, ako sme mali v roku 2019. Ale viete, čo sa stalo v roku 2019? Siedmeho mája po tom, čo abdikoval vtedajší guvernér, minister financií, vtedajší, Peter Kažimír bol menovaný za guvernéra a ministrom financií sa 7. mája 2019 menovaním prezidenta stal Ladislav Kamenický. V roku 2019 výrazne narástla - technickým jazykom - dlhodobá udržateľnosť. Ťažko sa mi to ilustruje za pultíkom, toto by som najradšej ukázal na obrázku, ale ak by ste si to chceli pozrieť, tak v roku 2018 bola dlhodobá udržateľnosť 1,6. Teda bola na tom pásme nízke až stredné riziko a povedzme tak, že okej, z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, a v roku 2019 stúpla na 4,9, na hranicu pásma takzvaného vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti. A stalo sa to preto, lebo minister financií Kamenický, premiér Pellegrini schválili niekoľko opatrení, ktoré vtedy nezasiahli deficit, nezasiahli priamo rozpočet v roku, ale zasiahli dlhodobú udržateľnosť. Mnohé dôchodkové opatrenia, také, také systémové, ktoré, ktoré majú dlhodobý vplyv.
A viete, dlhodobá udržateľnosť je aj o tom, či môžete s čistým svedomím povedať, že sa dočkajú ľudia dôstojnej budúcnosti a dôstojného dôchodku. Na základe takýchto dát vieme, že dnes, že ak by ste takto pokračovali ďalej, tak sa ho nedočkajú. A koniec koncov to vysvedčenie o tom, ako to s našou udržateľnosťou je, sme dostali aj od trhov a ratingových agentúr, a teda nebolo to dobré a k tomu sa dostanem hneď, o chvíľu. No ale každopádne oproti roku 2019 ste tú udržateľnosť mierne znížili zo 4,9 na 4,1. (Reakcia z pléna.) Šesť celá dva v roku 2023. (Reakcia z pléna.) Áno. A zo 4,9, odkedy ste vládli naposledy. (Reakcia z pléna.) No. A akými opatreniami? Okrem, okrem, okrem akože konsolidácie? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Kišš, prosím, nediskutujte, hovorte k veci, lebo potom na vás reagujú, stáva sa z toho už potom diskusia (reakcie z pléna). Nemyslím si. Však hovorte všeobecne k veci, poukážte na... (Reakcia z pléna.)
Pán Pročko, s vami sa nerozprávam momentálne.
Pán poslanec Kišš, hovorte k téme, neoslovujte poslancov, lebo potom čakajte, čakáte reakciu a potom z toho tu vznikne debata. Myslel som si, že to bude také kultivované. Nečakal som od vás, že to budete takýmto spôsobom...

Kišš, Štefan, poslanec NR SR
Okej. A ďakujem. Ale poviem vám, poviem vám dve poznámky, keď už teda, že mne to nevadí, lebo to je jediná diskusia, ktorú s ministrom mám. On, on zareaguje jedine na konci, keď už sa naňho nedá reagovať, do žiadnej relácie so mnou nejde, toto je jediná možnosť, kedy s ním môžem diskutovať. A na esemesky neodpovedá mimochodom, ale to je jedno. (Potlesk.)
Klamstvo č. 4. Potvrdenie ratingov Slovenska. Že vraj nám všetky tri významné svetové agentúry potvrdili rating. No tak tuto mi odpálilo dekel, ako sa hovorí.
Pán minister, vy máte analytikov u seba a veľmi schopných, väčšinu z nich poznám ešte zo svojich čias, ale od nich ste tento podklad nedostali, to mi je jasné, pretože toto klamstvo si viete overiť za jednu minútu googlenia. Jednoducho si dajte do Googlu rating Slovenska, ako sa menil, a zistíte, že dve z troch ratingoviek nám zhoršili rating, odkedy, odkedy nastúpila táto vláda. Agentúra Fitch zhoršila rating o jeden stupeň z A na A- v decembri 2023. Hneď po tom, ako ste nastúpili. Agentúra Moody´s zhoršila rating o jeden stupeň z A2 na A3 v decembri 2024, teda pred pol rokom. Na začiatku to neurobili, ešte vyhodnocovali, povedali, že okej, počkáme, o rok už zhoršili. Tretia agentúra Standard and Poor´s nezhoršila rating, ale zhoršila takzvaný výhľad. Teda ako keby sa priblížila k zhoršeniu ratingu, ale samotný rating, samotný rating to nezhoršilo. Udialo sa to v apríli 2025. Pár dní pred tým, ako ste toto prezentovali na tej, na tej tlačovke.
Klamstvo č. 5. Úspešný predaj dlhopisov pre ľudí. A teraz tuto môžeme mať polemiku. Otázka je, čo znamená úspech. Ak je úspech množstvo, tak, tak potom uznávam, pretože predali ste, predali ste veľa a rýchlo. A teraz bez irónie a s úplnou vážnosťou chcem povedať, že to bol celkom výkon, ktorý sa vám podaril, a stojí to, stojí to za zmienku za to, že sa vám to takto podarilo jednak zmobilizovať ľudí alebo teda ešte predtým to technicky zorganizovať, zmobilizovať ľudí, ktorí to vykúpili za, myslím, že tri dni. Dokonca aj ja som si chcel kúpiť a som nestihol. Som sa chcel pochváliť pánovi ministrovi, ako verím, že nezbankrotujeme, ale, ale som nestihol. Ináč by som si ho kúpil.
Ale teda z tohto pohľadu musím naozaj uznať, donútili ste message všetkým, ktorí si kúpili, tí dosiahli celkom, celkom dobrý deal. A takisto myslím si, že akékoľvek opatrenie, ktoré vláda robí, ktoré zlepší prístup občanov ku kapitálu, ku peniazom, ktoré zlepšuje ich finančnú gramotnosť, ako napríklad v tomto prípade, tak, tak stojí za zmienku a za pochvalu. Ale tá cena bola pomerne vysoká. A je to, ako som spomínal, dobrý deal pre tých ľudí, akurát že ten deal zaplatia všetci daňoví poplatníci, pretože ten, ten dvojročný dlhopis, ktorý, teda vláda mi to volá dva, ten dvojročný mal úrok 3 % a v tom čase sa naše dvojročné dlhopisy obchodovali za 2,3 %. Teda rozdiel 0,7. Ten druhý štvorročný dlhopis mal úrok 3,5 % alebo teda výnos pre občanov. A štvorročné dlhopisy predalo Slovensko, myslím, že tento alebo minulý týždeň z výnosov 2,5 %. Teda rozdiel, rozdiel 1 %. Čiže z pohľadu, z pohľadu štátu to bol drahý predaj. Z pohľadu tých, čo si kúpili, majú, majú pomerne solídny výnos na to, čo si kúpili.
Klamstvo č. 6. Plnenie fiškálnych pravidiel. No a teraz tuto som ochotný uznať, že o tom môžeme polemizovať, pretože je pravda, že tie fiškálne pravidlá EÚ v tomto roku ste splnili. Čo ste nesplnili na začiatku, boli výdavkové limity, ktoré boli tiež predmetom fiškálnych pravidiel, ale medzi tým sa novelizovali fiškálne pravidlá v EÚ. Poskytli zľavu všetkým krajinám a do tej zľavy sa už Slovensko zmestilo. Ale čo je zaujímavé, a to stojí za pozornosť, je, že ako, ako a prečo sa zmenili tie pravidlá. Vzhľadom na rastúce obranné výdavky sa Európska únia rozhodla, dohodla teda na, so všetkými členskými štátmi, že poskytne zľavu, ak krajina míňa na obranu. No a tá zľava sa uplatňuje od roku 2021. Kedy Slovensko míňalo 1,5 % HDP. Ďalší rok ´22 alebo´23 už boli výdavky na obranu 2 % HDP. Teda pred vašou, pred tým, ako ste nastúpili. V ďalšom roku opäť 2 % a táto vláda si uplatnila tu tú, tých extra pol percenta navyše, avšak nezvýšila obranné výdavky. Zvýšila ju ešte, ešte minulá vláda, ich teda. Ale sú nastavené tak, že umožňujú túto zľavu uplatniť takto, takto spätne. No ale ako som povedal, tuto, tuto môžeme teda polemizovať. Som ochotný uznať, že ich nie je deväť, ale možno iba osem.
No ale v každom prípade č. 7, boj proti daňovým únikom. Pán minister, ako sa zlepšujú, ako sa zlepšuje daňový výber? Pretože ako pozerám, tak pozerám, výber všetkých daní v skutočnosti klesá v pomere k ekonomike, samozrejme. Všetkých, DPH, DPPO, DPFO, všetkých. Stratégia, samozrejme, neexistuje, resp. minister financií s prezidentom finančnej správy ohlásili nejakú stratégiu na tlačovke. Niečo hovorili. Povedali, že bude QR kód, ale, ale nejaký dokument alebo nejaké, nejaké viditeľné kroky alebo ich odpočet sme zatiaľ nevideli. A ja by som vás teda rád aj vyzval, že ja som si tieto čísla musel, musel prerátať, pretože sú pomerne akože, možno netransparentné je silné slovo, ale veľmi ťažko sa dajú, sa dajú dohľadať, aký je vlastne aktuálny výber, výber daní, objektivizovaný teda, taký efektívny, za ktorý, za ktorý môže táto vláda. Alebo teda akákoľvek. A mne to vychádza, že všetky dane klesajú. Ale ak chcete, poďme, poďme sa o tom baviť, že kde vlastne máme tú stratégiu a ako, ako si tieto záväzky plníte.
Klamstvo č. 8, výhodné podmienky pre živnostníkov a malé firmy. Mne to príde trošku odtrhnuté od reality. Neviem, či ste videli nejakého živnostníka aj naživo v poslednej dobe, keď si toto tvrdenie, ste si dovolili povedať. Ale skúste sa nabudúce spýtať napríklad robotníkov, ktorí budú montovať niečo u vás doma alebo, alebo na stavbe, aké výhodné podmienky ste im pripravili. Ja si teda nepamätám nejakú reformu podnikania žiadnej Ficovej vlády, ani, ani tejto. Namiesto toho, čo sme za posledný rok a pol videli, je transakčná daň a ten, ten chaos v dépeháčkach, ktorý dodnes majú podnikatelia. Hneď po nástupe vyššie zdravotné odvody a žiadne zjednodušenie podnikania. Nám tu ste dvakrát odmietli náš návrh v parlamente na elektronické daňové priznanie a 5-krát ste odmietli náš antibyrokratický balíček.
No a napokon klamstvo č. 9. Že vraj ste rozostavali, rozinvestovali Slovensko. Podpora prílevu zahraničných investícií a rastu HDP. No tak hneď v úvode som rozprával o tej, o tej flešovke Štatistického úradu, ako sa nám znížil rast. V roku 2025 ešte pred ním teda, pred týmto flešom sa očakávalo 1,5 % HDP rast za celý rok. V Českej republike 3,6 teda o 2 % viac. Maďari 3,4, Poliaci 3,3. Celý, všetci naši susedia rastú o 2 % rýchlejšie. No a máme suverénne najnižší podiel zahraničných investícii v našom regióne. Kým Slovensko získalo zahraničný kapitál na úrovni 1 % HDP, teda asi miliarda plus, miliarda niečo, tak všetky krajiny v regióne majú 2,5 % HDP. A k tomu je teda tento obrázok z dopoludnia, lebo to boli, to boli dáta v minulom roku a tento obrázok dopĺňa ďalší pokles, ako som hovoril na začiatku. V poslednom štvrťroku minulého roka 11 %, prvý štvrťrok dáta, ktoré vyšli dnes, 7- 8 %, myslím, že 7,4 tam bolo. No.
A čo mi ešte prišlo celkom vtipné, že vlastne vy pritom a bol som v relácii s jedným, s pánom Kalivodom, s poslancom za HLAS teda, ale že vy sa vlastne chválite, že aké ste priniesli investície a hovoríte o VOLVO a o GOSHION. Jak sa to číta? Japonsky, čínsky GOSHION. Však ale to sú investície, ktoré boli dohodnuté za minulej vlády, a vy teraz prezentujete, že ako vy ste priniesli investície. No tak sa pýtam, aké ďalšie investície ste priniesli? No a toto sú výsledky, ak hovoríte, že podporujete príval investícií, tak sa len vlastne usvedčujete, že sa vám to nedarí. A dávate ďalší dôkaz o tom, že najlepšie urobíte, keď, keď to položíte, pretože takýmto spôsobom sa ľudia na Slovensku nebudú mať lepšie. A vy nie ste sociálni demokrati, neznižujete dlh, nepomáhate ľuďom, nelákate zahraničné investície. Stále ste len takí bežní vládcovia karpatského typu, ktorí sa dostali k moci, objavili luxus, vyššie platy a užívajú si to. A tak veľmi sa bojíte, že, že by ste o ten luxus prišli, že ste, že ste kvôli tomu ochotní poprieť aj úplne, úplne jasné pravdy. Aj to, že keď sú napísané čiernymi písmenkami na bielom papieri.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie je jedna faktická.
Pán poslanec Viskupič.