35. schôdza

Cestou je nielen náš teda apel Najvyššieho kontrolného úradu, ale cestou je apel vás zákonodarcov na všetkých starostov a primátorov, najmä na tých, ktorí ešte stále vlastnia akcie v tejto spoločnosti, ktorí sa nezbavili svojej zodpovednosti a nevymenili ich za smiešne peniaze s vodárenskou spoločnosťou za ich dlhopisový program, a máme viac ako 660 statočných starostov a primátorov, ktorí na valnom zhromaždení musia veľmi jasne povedať vedeniu spoločnosti, že nie vedenie spoločnosti diktuje akcionárom, čo majú robiť, ale že oni sú tí, ktorí majú určovať strategické smerovanie tohto podstatného subjektu verejnej služby pre občanov, pretože starostovia a primátori sú z ústavy povinní ako štatutári obcí a miest zabezpečiť dodávky pitnej vody.
Teda toto je podľa môjho názoru veľký apel pred valným zhromaždením a ak si prečítajú starostovia, starostky, primátori, primátorky materiály, ktoré sú predkladané, akým spôsobom sa podsúvajú nové finančné, nefinančné aktivity, ako sa oslabuje pozícia valného zhromaždenia na úkor predstavenstva alebo spoločnosti, ktoré boli vytvorené, čo majú finančné služby spoločné s distribúciou, dodávkou, rozvojom vodárenskej infraštruktúry? Veď to sú všetko aktivity, ktoré majú robiť banky, bankové inštitúcie, to majú byť partneri vodárenskej spoločnosti a vodárenská spoločnosť má získavať zdroje zo štátneho, verejného rozpočtu alebo z bánk. Ako je možné, že táto spoločnosť nebola schopná využiť minulý rok európsku finančnú pomoc? Ako je možné, že minulý rok táto spoločnosť dosiahla taký hospodársky výsledok len vďaka tomu, že ÚRSO zvýšilo ceny vodného a stočného o 12 % v polovičke roka? Ten hospodársky výsledok, ktorý je, aj keď je mínusový a lepšie čísla neboli dosiahnuté perfektným fungovaním manažérov, boli dosiahnuté tieto výsledky vďaka tomu, že občania za vodné a stočné platia viac finančných prostriedkov.
A ja chcem apelovať aj na tých starostov a primátorov, ktorí vymenili svoje akcie za dlhopisy a ostala im jedna jediná akcia, aby títo starostovia, primátori odišli z predstavenstva z dozornej rady. Nemajú čo robiť s jednou akciou v predstavenstve. Pýtam sa primátora z Bardejova, má jednu akciu, koho on zastupuje? Koľko že to akción reprezentuje vo vedení vodárenskej spoločnosti? Koľkí že to manažéri vo vodárenskej spoločnosti obhajujú ten verejný záujem? Prečo touto cestou nenasledujú iné vodárenské spoločnosti na Slovensku? Prečo tou cestou nejde stredoslovenská, bratislavská či iné vodárenské spoločnosti? Žiadna iná spoločnosť nemá takých šikovných manažérov vo vedení, ako má východoslovenská vodárenská.
A som naozaj z tohto miesta veľmi smutný z toho, že štát odovzdal akcie vo vodárenských spoločnostiach bezodplatne starostom a primátorom, občanom obcí a miest, ktorých títo starostovia, primátori majú reprezentovať, a oni sa nechali zapredať tým, že vyhlásili verejno-obchodné súťaže, kde ponížili majetok obcí tým, že sa vzdali na 20 rokov akcií, ktorých hodnota nominálna je 33 eur, účtovná je dnes vyššia, pretože sa zvýšil majetok danej spoločnosti, a tieto akcie ocenili zvláštnym spôsobom na 13 eur 27 centov. Súťaže prebiehali tak, že bola oslovená len jedna spoločnosť, lebo nikto sa do toho nemohol zapojiť a, čo je najzaujímavejšie, pri tomto procese sa starostovia, primátori prikryli zastupiteľstvami, lebo to museli urobiť, ale napr. keď som tu spomínal primátora Bardejova, tak Bardejov vymenil 211-tisíc akcií, ktoré mali vtedy hodnotu viac ako 6,7 mil., mali ich zaúčtované vo svojich účtových výkazoch, tak ich vymenili za 2,7. Nie my, ale orgány činné v trestnom konaní, prokuratúra má povedať, že či týmto spôsobom nedošlo k znehodnoteniu majetku mesta a ako je možné ponížiť hodnotu majetku mesta jedným hlasovaním zastupiteľstva len tým, že sa zbavím zodpovednosti za fungovanie spoločnosti a ešte tie akcie musí vodárenská spoločnosť na niekoho prepísať a bude zaujímavé, že kto bude tieto akcie spravovať, pretože dnes ich vodárenská spoločnosť nemôže uplatňovať na valnom zhromaždení. Zmena pomerov práve cez tieto akcie nás vedie k tomu, že niekto ovláda túto spoločnosť, nie sú to akcionári a niekto aj týmto spôsobom môže skryto privatizovať strategickú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.

Ďakujem, pán predseda.
Druhá v poradí otázka je opäť od pani poslankyni Hanuliakovej, znenie otázky je úplne rovnaké ako pred chvíľou, akurát že adresátom je podpredseda vlády a minister životného prostredia pán Taraba, ktorého tu dnes zastupuje pani ministerka Šimkovičová. Tak jej odovzdám slovo, a tá otázka sa teda týka, aby som ju nečítal celú, opätovne východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, resp. zmeny v stanovách spoločnosti, ktoré môžu umožniť skrytú privatizáciu vodárenskej spoločnosti. Aké má ministerstvo životného prostredia konkrétne možnosti na to, aby preventívne zasiahlo a uchránilo kritickú infraštruktúru pred mafiánskymi praktikami?
Tak znie vlastne otázka. Ďakujem.
Pani ministerka, máte slovo.

[Pozn. red.: Doslovné znenie položenej otázky:
„Valné zhromaždenie Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. bude 19. júna 2025 rozhodovať o zmenách stanov spoločnosti, ktorými sa zmení akcionárska štruktúra spoločnosti, čím môže byť dokonaná skrytá privatizácia vodárenskej spoločnosti, na ktorú systematicky upozorňuje NKÚ a ktorej mala zabrániť novela zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách (z rokovania NR SR stiahnutá pred týždňom). Aké má ministerstvo životného prostredia konkrétne možnosti na to, aby preventívne zasiahlo a uchránilo kritickú infraštruktúru pred mafiánskymi praktikami?"]

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za otázku. Štát sa vzdal vlastníctva infraštruktúry verejných vodovodov a verejných kanalizácií v roku 2003, keď prešlo vlastníctvo do rúk miest a obcí, ktoré sú akcionármi vodárenských spoločností. Podľa § 4 ods. 3 písm. g) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je obec povinná zabezpečiť pre svojich občanov zásobovanie pitnou vodou, odvádzanie odpadových vôd a nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp. Vodárenské spoločnosti sú akciové spoločnosti, ktoré podliehajú Obchodnému zákonníku č. 513/1991 Zb., ktorý nie je v gescii ministerstva životného prostredia. Nakoľko ministerstvo životného prostredia nie je akcionárom Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, nemá informácie o pripravovanom valnom zhromaždení. Z uvedeného vyplýva, že štát nevie zasiahnuť do aktuálnej situácie. To je jedným z dôvodov, prečo ministerstvo životného prostredia aj na základe kontroly Národného kontrolného úradu predložilo novelu zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách do Národnej rady, ktorá má okrem iného zaviesť možnosť štátu ovplyvňovať činnosť vodárenských spoločností napr. aj práve vo vzťahu na skrytú privatizáciu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani poslankyňa. Máte doplňujúcu otázku, vidím, nech sa páči.

No, mňa veľmi mrzí, že tu pán minister nie je pri tak dôležitej téme, o ktorej aj sám často rád rozpráva. A na jednej strane my sme teda privítali, že minulý týždeň stiahol tento zákon z rokovania, keďže sa tak predišlo trošku tomu, aby sa tu prijal nejaký trošku deformujúci pozmeňovák od kolegov z HLAS-u, na druhej strane však treba dodať, že predlžovaním prijatia tejto novely sa naozaj vytvára priestor pre rôznu kreativitu a teda v tom najhoršom zmysle slova. A ja by som teda očakávala, že pán minister urobí maximum pre to, aby vyslal signál, že kritická infraštruktúra ostane uchránená, a teda máme ochranu vody aj v ústave, len teda že škoda, že teda vláda na to lepšie nereflektuje a nesnaží sa naozaj kritickú infraštruktúru ochraňovať. A ja by som sa možno pani ministerky opýtala, že ako vnímate to, čo ste teraz počuli teda o situácii vo vodárenstve, predsa len ide o verejný a národný záujem, tak verím, že možno na to máte nejaký názor.

Ďakujem. Chcem poprosiť prítomných v sále a požiadať, aby ste sa utíšili, ktorí diskutujete mimo.
A nech sa páči, pani ministerka, čas na vašu odpoveď.

Pokiaľ ide o pána ministra Tarabu, tak má iné pracovné záležitosti neodkladného charakteru, takže ma poprosil, aby som ho zastúpila v tejto veci. To, čo ste sa pýtali, vám určite veľmi rád odpovie. A pokiaľ ide o mňa, tak súhlasím s tým, čo bolo povedané v odpovedi od pána ministra Tarabu. Ak teda budete mať naňho nejakú doplňujúcu otázku, on vám určite rád odpovie.

Ďakujem, pani ministerka.
Ďalšia otázka v poradí je opäť od pani poslankyni Hanuliakovej, bola aktívna, ale je na podpredsedu vlády a ministra životného prostredia pána Tarabu a má rovnaké znenie, ako boli predchádzajúce dve otázky, keďže ste k tomu už mali aj doplňujúcu otázku, tak budeme pokračovať ďalšou otázkou, a opäť je to od vás, pani poslankyňa Hanuliaková, tentokrát opäť na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a znenie otázky je, samozrejme, obdobné, ako pri otázke 1, kde ste mali možnosť aj položiť doplňujúcu otázku. Preto pristúpime k otázke v poradí č. 5 od pani poslankyne Jaurovej na ministerku kultúry pani Šimkovičovú. Čítam otázku:
„Na akom právnom základe odviezli 29. mája 2025 predstavitelia ministerstva kultúry v sprievode špeciálnych policajných jednotiek bustu Celície Gonzagy z levočského múzea? Prosím, vysvetliť súlad so zákonom č. 206/2009 Z. z., osobitne § 6 a § 16. Prečo nie je zverejnená žiadna zmluva, ktorá by tento presun právne ošetrovala, napriek tomu, že to zákon prikazuje? Kto momentálne nesie právnu a trestnoprávnu zodpovednosť za uvedené umelecké dielo? Vyvodíte zodpovednosť voči svojej osobe a ministerstvu, ak sa ukáže, že tento prevoz bol uskutočnený v rozpore so zákonom?"
Nech sa páči, pani ministerka, čas na odpoveď.

Ďakujem veľmi pekne. Už som čakala, že táto otázka tu dnes nepadne, takže sa teším na budúci štvrtok na hodinu otázok, kedy budem opäť dopovedať situáciu ohľadom tejto busty. Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, áno, busta Cecílie Gonzagy bola premiestnená z levočského múzea v sprievode polície a, áno, toto rozhodnutie som prijala ja, ministerka kultúry. Urobila som to nielen na základe odborných predpokladov, ale predovšetkým na základe zákona, ktorý mi túto povinnosť nielen umožňuje, ale vyslovene ukladá. Mám sa teda asi podľa Progresívneho Slovenska ospravedlniť za to, že som chránila zbierkový predmet, ešte zatiaľ nevieme, akej hodnoty.
Zákon č. 209/2009 Z. z. o múzeách a galériách nie je zábavná literatúra na večerné čítanie, je to právna norma, ktorá definuje, čo má štát robiť, keď je zbierkový predmet v ohrození. Podľa zákona má orgán verejnej správy, teda aj ministerstvo kultúry, povinnosť zabezpečiť osobitnú ochranu zbierkového predmetu. A táto povinnosť neplatí len v prípade vojny alebo zemetrasenia. Prevozom a úschovou zbierkového predmetu zabezpečilo ministerstvo osobitnú ochranu zbierkového predmetu v súlade s legislatívou, a to tým, že vykonalo súhrn činností a opatrení zameraných na predchádzanie poškodení predmetu kultúrnej hodnoty, čím postupovalo v súlade s ustanovením § 6 písm. j) zákona č. 206/2009 Z. z. Zákon neupravuje, kedy má ministerstvo povinnosť konať s cieľom predchádzať poškodeniu predmetu kultúrnej hodnoty, čo možno vyložiť v tom zmysle tak, že takáto povinnosť ministerstva je tu vždy. A presne toto bol aj náš prípad.
Predmet podľa všetkého mimoriadnej historickej, umeleckej hodnoty bol dlhodobo uložený v priestoroch, ktoré nespĺňali štandardy moderného zabezpečenia. Roky nikto nič neurobil. A teraz keď konáme, sa zrazu všetci zobudili, všetci hrajú sa na tých najlepších expertov, najväčších záchrancov kultúry a búst. A kde ste boli doteraz? Kým bola busta v pivnici, nikomu nechýbala, ani pani Jaurovej, ani vašim kolegyniam. Ja si nepamätám, že by ste vyzývali Natáliu Milanovú, aby konala, pretože Slovensko už neprežije ďalší deň bez toho, aby sa nemohlo pozerať na bustu v levočskom múzeu. Do minulého mesiaca busta naozaj nikomu nechýbala, ani vám, vašim kamarátkam aktivistkám, bojovníčkam za kultúru, neprekážalo vám dokonca ani to, že busta je ukrytá v pivnici, teda kde sa povaľuje. V momente, ako sme na ministerstve kultúry niečo začali robiť, tak je všetko zle. Robíme všetko zle a robíme to nesprávne a zrazu všetci všetko viete vy, ako by ste postupovali úplne inak a, samozrejme, čo najsprávnejšie. Jednoducho našli ste si zástupnú tému a urobili ste z nej opäť, samozrejme, politickú, lebo vy progresívci jednoducho iné témy ani nemáte, vy ani nemáte čo verejnosti iné ponúknuť, vy nemáte agendu, ani žiadne riešenia naozajstných problémov, toho, čo naozaj Slovákov trápi, a preto len vyhľadávate čokoľvek, čo by ste, čoho by ste sa mohli chytiť a čo by ste mohli kritizovať.
Ja som na rozdiel od mojich predchodcov dala rozhodnutie nečakať, kým sa niečo stane. Ako by sme niekomu, to sa môže tak zdať, prekazili plány, ktoré niekto s touto bustou mal. Čokoľvek to už bolo, ale indície tu sú. Ja si dobre pamätám, čo bolo s bustou Berniniho, a určite aj vy, a spomínala som tento prípad aj na nedávnej tlačovej konferencii na Spišskom hrade. Prekáža vám, že sme bustu premiestnili s asistenciou polície a špeciálnych jednotiek, že sme postupovali v súlade so zákonom a s bezpečnostnými pravid... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)