35. schôdza

Milý a teda vážený pán predsedajúci, milé kolegyne a kolegovia, keď som naposledy rozprával o tomto zákone, tak sme tu boli asi štyria alebo piati na konci. Dneska je vás tu viacej, aj keď jedna relevantná politická strana Kresťanská únia odchádza akurát. Ale skúsim v krátkosti do tých desiatich minút povedať, že o čo ide a ja si potom ešte ako navrhovateľ zoberiem slovo v ďalšej rozprave, niekedy, o niekoľko mesiacov zrejme.
No, o čo ide? My predkladáme v KDH taký fajný zákon, lebo my samé dobré zákony predkladáme, a ide tam o to, že ideme zmeniť Zákonník práce v nejakom bode, ktorý je veľmi, veľmi ďaleko, 228 a nejaké písmeno to má, a chceme sa venovať teda dohodám o pracovnej činnosti. Dnes je takýto stav. Dnes môžete na dohodu o pracovnej činnosti odpracovať týždenne desať hodín, to môžeme všetci. A študenti majú také privilégium, že majú taký osobitný režim, kde oni si môžu takto privyrobiť 20 hodín týždenne. Rozdiel medzi dohodou a medzi trvalým pracovným pomerom poznajú tí, ktorí zamestnávajú ľudí. Ja ako zamestnávateľ v školstve, ak som niekoho prijal na trvalý pracovný pomer, tak v istej začiatočnej dobe som mohol prerušiť tento právny vzťah, ale po určitej dobe, keď som dal povedzme trvalý pracovný pomer na rok a potom som to obnovil dvakrát, už potom ten človek mal definitívu a bol mojím zamestnancom, dokedy sa mu páčilo. A ja ako riaditeľ som napríklad nemal takmer žiadnu páku sa s takým zamestnancom rozlúčiť, aj keby nepracoval dostatočne dobre. Pretože neboli jasné kritériá dané ani v Zákonníku práce a tak ďalej a v 90 prípadoch, alebo v 90 %, keď došlo k sporu pracovnoprávnemu, tak vyhrávali prepustení učitelia, ktorí potom od škôl vymohli státisíce eur. Čiže trvalý pracovný pomer je komplikácia, práca na dohodu má isté výhody, lebo môžete ju termínovať, môžete ju ukončiť a nemáte ďalšie záväzky.
Prečo chceme 20 hodín a pre koho to hlavne chceme? Dvadsať hodín chceme pre takzvaných koordinátorov bezpečnosti na školách, v nemocniciach a v sociálnych zariadeniach. Tam ich totiž potrebujeme ako soľ. A poviem prečo. Ani veľmi netreba hovoriť, lebo Graz si pamätáte, ešte máte v živej pamäti, ešte ani obete neboli pochované a ešte ani nie je konečný stav počtu obetí. Z toho, čo som poznal včera, bolo 11 mŕtvych a ďalších 27 zranených, z ktorých niektorí ešte bojujú o život. Ide teda predovšetkým o študentov gymnázia a o minimálne jednu dospelú osobu. Viacej som sa nedočítal. Možno že som zle čítal, ale čo si dobre pamätám, je, čo sa stalo vo Vrútkach, kedy nám zomrel zástupca riaditeľa po streľbe bývalým študentom, a čo si ešte horšie pamätáme alebo teda s horším dôsledkom na naše city, na naše mentálne zdravie a zvlášť na mentálne zdravie tých, ktorí boli prítomní, to je Spišská Stará Ves, kde došlo k zabitiu zástupkyne riaditeľa a jednej z najlepších študentiek gymnázia, plus došlo k vážnym zraneniam ďalším. V Leviciach pred pár dňami dvaja dospelí ľudia, ktorí tam nemali čo robiť, vnikli do materskej školy a páchali tam výtržnosti a ublížili pani učiteľke.
Na školách sa nám množia zbrane, takzvané listy smrti, alebo kde si žiaci proste napíšu, kto ich veľmi naštval a tomu buď želajú alebo plánujú ublížiť, a rôzne predmety, ktorými sa dá útočiť, rôzne rezné, sečné zbrane a podobne. A ako sa neskôr dozviete od kolegyne, netýka sa to vôbec iba škôl.
Keď sa takáto vec stala v Chorvátsku, bolo to na Vianoce, 23. decembra 2024, kde spolužiak dopichal spolužiačku s následkom smrti, tak na to reagovala konkrétne chorvátska vláda, zobral si to premiér, lídroval to a aj spolu s ministrami školstva a vnútra za pár dní počas vianočných prázdnin pripravili všetky, teda zoznam opatrení, ktoré každá škola v Chorvátsku musela prijať, od kľúčového režimu cez zabezpečenie dvier, bezpečnostných programov a rôznych ďalších vecí, to bolo, 2. januára to vyšlo, 2. januára. Deväť alebo 10 dní po tom incidente a už v priebehu januára dostali školy pokyn zamestnať ľudí z bezpečnostných alebo silových zložiek do školských tímov tak, aby sa starali, aby sa stali koordinátormi bezpečnosti. To je to čarovné slovíčko, s ktorým ja tu dneska prichádzam. To sa stalo v Chorvátsku. Okrem toho chorvátska vláda vyčlenila spolu aj s nejakými eurofondami alebo s nejakými externými zdrojmi, ale dokopy to je 83 mil. eur na zabezpečenie všetkých škôl v Chorvátsku, technickými prostriedkami bezpečnosti, a na to, aby mohli posilniť školské tímy o človeka, ktorý sa tam o tú bezpečnosť bude aj fyzicky starať. Tak toto sa dialo v Chorvátsku.
Keď sa stal incident u nás v Spišskej Starej Vsi, tak, samozrejme, zasadal hneď školský výbor, výbor pre vzdelávanie a tak ďalej a cestovný ruch a šport. A prišla pani Kurilovská, ktorú si vážim, lebo je štátna tajomníčka, kolegyňa, pedagogička, a tá povedala, že prvé opatrenie, ktoré urobia, ktoré urobia, že každej škole prideliť policajta. Lenže my nemáme dosť policajtov, to zabudla povedať, že potrebujeme 3 500 policajtov a tých nemáme a už vôbec nie v operatíve. Tak ja som sa bol na tých školách teda pýtať, že ako, máme tých policajtov, či nemáme? A tým, že som aj riaditeľ školy, bývalý, tak tie informácie sa mi dostávajú denne, že ako to je. Tak je to takto: školám je formálne pridelený policajt, ale ten je pridelený trom, štyrom, piatim, šiestim školám. Ten sa prišiel predstaviť, podal ruku a dal vizitku so svojím telefónnym číslom a povedal, keby niečo, volajte mi. Teraz si predstavte, že študent dostal amok a začal hádzať po spolužiakoch stoličky, aj po učiteľoch, a potom aj von oknom, a ohrozoval normálne chodcov pod školou, tak rýchlo volali, však máme telefónne číslo toho policajta, šup. Asi pol hodiny trvalo, kým prišiel. Čo všetko sa mohlo stať, ak by mal nejaký, nejakú zbraň, nejaký nôž alebo niečo podobné, to ťažko domyslieť.
A to nechcem vám veľmi ísť emotívne do sŕdc a povedať, že toto sa deje a musíme dačo s tým robiť, ale hovorím, že ako na to zareagovali a za aký čas Chorváti. Chorváti sa pripravili, pozor, štart a išli za desať dní prvý bod, ďalší týždeň druhý bod, ďalší týždeň tretí bod, ďalší týždeň štvrtý bod, teraz prešlo dokopy asi 20 týždňov odvtedy, alebo 25, a chorvátske školy sú vybavené bezpečnostnými prvkami na takej úrovni, akú si to vláda a chorvátska krajina dokázala zabezpečiť, dokázala dovoliť a školy sú relatívne dobre chránené. Ja viem, že dostanem za chvíľku od pána Gašpara lakťovku, že nie je to celkom tak, že všetko to tak nefunguje a ani to tak nebude fungovať, jedine, že by sme zo škôl urobili pevnosti a potrebuje nepriestrelné sklo a bariéry a detektory kovov a tak ďalej. A môžeme sa o tom baviť, môžeme o tom polemizovať, a ale čosi urobiť musíme.
Pán minister Šutaj Eštok dostal za úlohu pripraviť akčný plán na ochranu mäkkých cieľov vo februári 2024, to znamená pred rokom aj štyrmi alebo tromi mesiacmi. A on ho predstavil ešte iba v marci tohto roku, čiže potreboval na to dosť dlhý čas, 13 alebo 14 mesiacov. Tak máme nejaký akčný plán a keď si ho zoberiete, ja ho mám tu so sebou, rád vám ho dám prečítať, alebo prepošlem. Tam je na ôsmich stranách najprv pojmy, potom analýzy a tak si dali teda termínované úlohy jednotlivé orgány, ústredné orgány štátnej správy. On si dal všetky termíny alebo väčšinu termínov na šiesty mesiac ´25 a na dvanásty mesiac ´25. Čiže do konca kalendárneho roku by sme mali prísť s nejakými opatreniami. A keď si dáte námahu a prečítate si, tak zistíte, aké sú to opatrenia. Napíšeme príručku, urobíme nejaké cvičenie, zrobíme z toho cvičenia SWOT analýzu, obrázky a máme vybavené jedno ministerstvo, druhé, tretie, štvrté, piate. Majú vybavené všetko a my sme pre bezpečnosť urobili to, že máme na jednu, teda na jedného policajta päť škôl a on nám to zmonitoruje a všetko bude fajn. No nebude.
Máme ďalšie opatrenie. Pán minister oznámil, že chce nakúpiť za 63 mil. okolo 24-tisíc kamier, keď si, keď som to dobre počítal. A keď si to vydelíte a vynásobíte, tak vám vyjde, že jedna kamera, a to by sme museli všetkým školám ich dať sedem, sedem, aj takým budovám, ktoré majú iba dve triedy, wécko a maličkú jedáleň, čiže tam stačí jedna kamera na jednu stranu, jedna na druhú a prípadne možno štyri povedzme, ale nebudeme ich potrebovať 25-tisíc, ale možno 20-tisíc, možno ešte menej, lebo niektoré školy nie sú v takom nebezpečí, že by tam museli byť prostriedky, ktoré sa vôbec nepoužijú. Teda ideme nakúpiť kamery. Tie kamery budú predražené, to je môj odhad a rád sa budem mýliť, lebo zatiaľ mi tu vychádza, že jedna kamera bude stáť 3-tisíc eur. Ja vám viem takú zohnať za 800 eur alebo za 1 500, podľa kvality, podľa toho, podľa servisu a podľa ďalších nákladov, ale určite to nebude 3-tisíc eur na kameru. Okrem toho naše riešenie, keby sme dostali aj tento rok alebo spočítali za kalendárny rok, že dostaneme 2-tisíc, 2-tisíc teda koordinátorov bezpečnosti do škôl a zarábali by v čistom nejakých 600 eur za polovičný pracovný čas, teda za tých 20 hodín týždenne, tak by nás to stálo okolo 12-13 mil. eur ročne. To znamená, že tých 63 mil. by kľudne stačilo na päť rokov. Na päť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán, pán poslanec, musím vám pozastaviť vystúpenie. Mrzí ma to, že druhýkrát, skutočne. Prerušujem rokovanie tejto schôdze do zajtrajšieho dňa do deviatej hodiny, teda aj prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcia z pléna.) Lakťovka je zboku, čo nečakáte, to ja nerobím (povedané s pobavením).

(Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram dvanásty rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Raši, Bajo Holečková, Blcháč, Cech, Čaučík, Čellár, Garaj, Janas, Krúpa, Ledecký, Majerský - Majerský Milan, Majerský František, Marcinková, Nováková, Puci, Radačovský, Svoboda, Šimečka, Škripek, Valášek.
Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o správe o činnosti komisára pre deti za rok 2024. Správa má tlač 649. Poprosím, pani poslankyňa, tým, že sme tu málo, počuť to všetko. Správa má tlač 649 a spoločná správa výborov má tlač 649a. Správu uvedie komisár pre deti Jozef Mikloško, ktorého prosím, aby sa ujal slova.
Ste pán tajomník výboru asi. Áno? Kde je pán Mikloško?
Nech sa páči. Dobrý deň.

(Rokovanie o správe o činnosti komisára pre deti za rok 2024, tlač 649.)

(Rečník hovorí do vypnutého mikrofónu.) Zapnúť? Už ide, aha, dobre. Ospravedlňujem sa, dobre.
Dobré ránko všetkým.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás pozdravil v mene, mám to presne napísané, 1 025 875 detí na Slovensku. Takýto bol stav k 31.12. 2024. Možno hneď na úvod chcem povedať, že okrem toho, že budem hovoriť, čo sme robili a možno takú malú správu o deťoch, o tom, čo sa deje na Slovensku, v čom sú. Tá zlá správa je, že každé piate dieťa na Slovensku už má dosť vážne problémy. Dobrá správa, že tie zvyšné majú pekné detstvo a 80 % detí na Slovensku prežíva šťastné a pekné detstvo.
Možno dovoľte začať našimi konkrétnymi, naša činnosť spočíva v riešení konkrétnych podnetov a potom v systémových riešeniach, ktoré sú práve v tejto oblasti detí a v oblasti detí a mládeže veľmi, veľmi kľúčové. Minulý rok bol veľmi špecifický, lebo sme oslavovali 100 rokov detských práv, 100 rokov dohovoru pôvodnej ženevskej konvencie, ktorá bola v roku 1924 podpísaná a preto teda bol to taký slávnostný rok pre nás, že sme naozaj veľa venovali energie práve takejto osvete a propagácii detských práv.
Riešili sme minulý rok 450 nových podnetov. Je to 45-percentný nárast. Odráža to aj to, že, chvalabohu, o nás viacej vedia, ale na druhej strane odráža aj to, že viac a viac ľudí na Slovensku potrebuje pomoc, hej? Najviac bolo z oblasti rodiny, z oblasti riešení z hľadiska kontaktov medzi rodičmi, dieťaťom a tak ďalej a tak ďalej. Potom, samozrejme, otázka násilia a tak ďalej a tak ďalej, kde sme sa snažili a teda vyriešili konkrétne prípady s konkrétnymi podaniami, s konkrétnymi vstupmi, s konkrétnymi odporúčaniami, čiže sme hlavne tieto našich päť slovies používali: posudzuje, monitoruje, presadzuje, podporuje, spolupracuje.
Čo sa týka tých systémových vecí, dobré ránko (rečník odpovedal na pozdrav zo sály). Čo sa týka tých systémových vecí, to sú také tie naše kľúčové témy, pretože na základe množstva podnetov vieme zosumarizovať niektoré veci, ktoré sú spoločné a ktoré vieme posunúť smerom, aby sa pomohlo väčším skupinám vecí, hej? Taká základná téma, ktorú riešime stále a ktorú som možno naznačil, sú rodičovské konflikty, problémy v oblasti rodinného práva, hej? Na jednej strane naozaj zo všetkých našich výskumov vyplýva, že rodina je zásadné prostredie pre dieťa. Ak má kvalitné prostredie, tak pre dieťa je ochraňujúca pre duševné zdravie ako základný problém. Ak je tam patologická situácia, sú tam problémy a preto rodičovským konfliktom sme venovali veľmi veľa energie. Štatisticky na Slovensku zhruba 47 % manželstiev sa rozpadá. Nie je to celkom polovica, pretože mnohí sú opakovane. Počet rozvodov mierne klesá, počet sobášov mierne stúpa, ale to, čo časť tých rozvodov, my odhadujeme asi 20 %, sú naozaj vo veľmi zložitej situácii, kde dieťa je nástrojom, môžem to tak veľmi expresívne povedať, až určitej pomsty medzi rodičmi a naozaj prežíva veľmi-veľmi ťažké chvíle. My sa v týchto situáciách snažíme hovoriť o troch riešeniach, ktoré sme hlavne rozvíjali v Ružomberku na veľkej celoslovenskej konferencii, ale hlavná téma je detská participácia, aby deti sa vyjadrovali k tej téme, aby hovorili, čo ich trápi, aby vyjadrovali svoje riešenie, svoje názory. Tá druhá je naozaj motivovať a hľadať riešenia smerom k rodičovskej dohode. O tom bola celá tá konferencia, ktorú sme riešili v Ružomberku. No a, samozrejme, potom je to tematika taká veľmi praktická, kde sme členmi pracovnej skupiny. To je téma kolízneho opatrovníctva.
Ďalšia kľúčová téma, ktorú naozaj veľmi rozvíjame a ktorej sa veľa venujeme, je duševné zdravie detí. Tá situácia je veľmi nelichotivá. Ukazuje sa, že každé piate dieťa má už zložité situácie, každé desiate má veľmi komplikovanú situáciu v oblasti duševného zdravia. Nárast je už zhruba o 100 %. Najviac sú to veci, ktorým deti vyjadrujú postoj, že nemajú radi sami seba, hej? Najviac narastajú poruchy príjmu potravy, 37 % slovenských detí podľa organizácie Chuť žiť nemá rado svoje telo, hej? To má skoro každé druhé, tretie dieťa, čo, samozrejme, sú to veľmi vážne situácie. My sa snažíme riešiť túto situáciu hlavne spájaním odborníkov, kde bijeme na poplach, lebo na Slovensku je 48 detských psychiatrov, 22 ambulancií, 160 lôžok a tak ďalej, čo je veľmi taká alarmujúca situácia. A teda snažíme sa vytvoriť, a to sme prezentovali na konci roka, určitý koncept desiatich krokov nadrezortnej spolupráce, ktoré má viesť k tomu, aby to duševné zdravie sme v lepšej situácii, teda v tej takej možno horšej situácii zastavili ten pokles a v lepšej situácii sme to rozvinuli, aby naozaj tá situácia sa zlepšovala.
Popri duševnom zdraví, kde sme naozaj spolupracovali, ako som spomínal, s veľa odborníkmi, sme riešili špecifické témy, súvisiace s duševným zdravím, a to je závislosť, hlavne tematika HHC automatom. Tu chcem poďakovať za spoluprácu, že táto téma sa doriešila. A naozaj dneska tieto automaty, čo bolo úplne absurdné, že dieťa vystúpi zo stanice z vlaku a hneď má vedľa seba automat, kde si môže bez akejkoľvek kontroly kúpiť drogy v podstate HHC ako syntetickú marihuanu. Tá tematika sa rozširuje, kreativita týchto obchodníkov je neuveriteľná. Čiže naozaj preto aj tento rok v tom výrazne pokračujeme, len podporujeme to, čo chystá Európska únia, nejaký komplexný, globálny, molekulárny zákon, ktorý by po túto situáciu posúdil ako celok, hej? Veľmi výrazne, aj to sme sa, tiež veľa energie venovali, sú digitálne technológie, škodlivosť mobilov, škodlivosť sociálnych sietí, kde naozaj ukazujeme na veľké dopady na detskú psychiku. Jednoznačné závery, čím viac času na internete, tým viac depresií, tým nižšia sebahodnota, dvojnásobné zlé dáta sú pre dievčatá. Tieto dáta sú veľmi smutné, veľmi zlé.
Veľmi kvitujeme, samozrejme, aj vašu pomoc, aj pomoc ministerstva školstva, spoluprácu k tematike, že sa naozaj regulujú už mobily. Prvý stupeň je zakázaný, hej? Naozaj toto je krok veľmi správny, aj keď podľa našich výskumov ukazuje, zhruba 25 % detí už má problém so závislosťou na Slovensku, čo je zhruba štvrtina, čo je veľmi vážna situácia, pretože keď raz povieme, že pristupujeme k mobilným operátorom, teda k mobilom, k online priestoru rozumne, tak je to podobné, jak keby sme povedali narkomanovi, ktorý je závislý, droguj rozumne. Jednoducho to nejde. To znamená, čiže naozaj tu treba špecifikovať tieto riešenia. Veľmi nová situácia sa nachádza aj súvislosti s prítomnosťou umelej inteligencie, kde, bohužiaľ, čím ďalej, tým viac detí upadá do vzťahových problémov spolu s umelou inteligenciou, čo je mimoriadne závažná situácia. Pretože keď raz dieťa povie, že môj najlepší priateľ je chat GDPT, tak sme ako spoločnosť prehrali, pretože toto nutne vedie k obrovskému sklamaniu dieťaťa v istej chvíli, až to môže viesť naozaj k úmyslom k sebapoškodzovaniu, k samovraždám a tak ďalej a tak ďalej.
Takisto toto naše vyvrcholenie, teraz nedávno sme mali v Hrani veľkú konferenciu odborníkov, kde práve sme tých desať bodov veľmi konkrétne rozvinuli a voláme, a práve u ministerstva zdravotníctva, po nadrezortnej spolupráci, lebo viacero detských tém, a toto je úplne kľúčová, vyžadujú veľmi úzku nadrezortnú minimálne piatich ministerstiev, pretože toto je naozaj to, čo tu môže porožiť. A veľkú, teda v tejto tematike sme sa tiež venovali téme, ktorá sa nazýva, že Rok lepších vzťahov, hej? Na konci roka sme spolu s prezidentom vyhlásili Rok lepších vzťahov práve pri 100. výročí dohovoru, pretože poukazujeme na to, že 90 % našich ochorení, psychických, alebo to číslo možno je trošku menšie, ale veľmi výrazná väčšina ukazuje, že tieto naše psychické poruchy detí sú reaktívne. Sedemdesiat percent všetkých porúch dospelých naštartuje v detstve a oni sú reaktívne v tom smere, že na patologické prostredie, kto v tom žije, a keď raz zlepšíme vzťahy medzi, celkom medziľudské, tak situácia duševného zdravia pôjde lepšie.
V oblasti ohrozených ďalších detí, ako sú hlavne ústavná starostlivosť, náhradná starostlivosť, tak tam sme sa hlavne zaoberali smerom k vynímaniu detí, hej, naozaj, aby boli jasné pravidlá, vytvorili sme určitý checklist, ktorý bol ministerstvu spravodlivosti, takisto aj ministerstvo práce zaradilo do pracovných spôsobov, ako naozaj čo všetko musí byť urobené pred tým, keď vyňatie dieťaťa prebehne, aby teda bolo legalizované v duchu dohovoru, v duchu Európskeho súdu pre ľudské práva, aby nedochádzalo k pochybeniam a tejto téme, naozaj tento rok to opäť vrcholí, keď sme teraz dali veľmi výrazný pozmeňujúci návrh smerom k téme, ktorá je veľmi vážna. A to riešenie záškoláctva detí, kde sa často smeruje k tomu, že tí rodičia obidvaja idú do teda nepodmienečného trestu a deti musia ísť do CDR, to znamená. Čiže toto je, táto komisia, ktorá bola v máji vzkriesená, teda preto vzkriesená, pretože už neexistovala, my sme ju teraz znovu obnovili z minulosti, tak práve tieto problematiky rieši.
Násilie, šikana, ďalšia veľmi vážna téma na Slovensku. Násilie, paradoxom je, že šikana jemne klesá, hej, ukazuje sa, že asi 10 % detí obetí, 8 % sú agresori, hej, v minulosti to boli trošku vyššie čísla, kde chcem veľmi zdôrazniť detskú participáciu, pretože sa ukázalo, ak sú deti aktívne a podľa našich výskumov ukazujú, že zhruba dve tretiny detí už niečo robia pri šikane, chránia spolužiaka, zastanú sa ho, hovoria s triednou profesorkou a tak ďalej a tak ďalej, tak tá situácia sa zlepšuje. Čo sa nám zhoršuje, to som už trošku spomínal, je online priestor, kde je veľmi zlá situácia, naozaj. A tu chcem ešte zdôrazniť a vrátiť sa k tomu, že podľa skúseností s kolegami, napríklad s IP-čkom v tom veľmi výrazne spolupracujeme, už dneska nie sú ani problém tie klasické sociálne siete, kde tiež voláme, jak posledne sme to možno zachytili, po vyššom veku, minimálne 15 a 16 rokov a kontrola občianskych preukazov pri zakladaní sociálnych sietí, ale dneska začínajú problémy, také streamovacie platformy to volajú odborníci. Čo to znamená? Znamená to toľko, že dieťa napíše na platforme v sociálnej sieti, za chvíľku to zmizne, nie je možné to dohľadať, sú to uzavreté skupiny a tam sú teda najväčšie problémy momentálne, hej? Veľa energie, v týchto násilí, šikana, sme spolu so Združením miest a obcí Slovenska, so ZMOS-om, zorganizovali akadémiu proti šikane, veľmi veľa osobných návštev, veľmi veľa osobných riešení. Veľa sme sa venovali prevencii a naozaj výskum ukázal, že ak o probléme hovoríte, tak sa začína riešiť. Už to je, že sa o ňom hovorí, že sa otvára tá hnisavá rana, tak vtedy to začína sa riešiť a celkovo tieto naše kampane a návštevy a prednášky zachytilo 7 468 detí za minulý rok.
Veľa energie sme venovali deťom, ktoré sú tu z Ukrajiny, je to zhruba 40-tisíc detí, zhruba 10-tisíc chodí do školy, hej, to je veľmi nízke číslo, veľa energie sme, mali sme štyri okrúhle stoly, kde sme práve riešili povinné školské dochádzky pre tieto deti, ktoré úplne základné a veľa energie venovali, no a toto, čo je, samozrejme, robili sme pre nich rozličné aktivity, veľmi sa tešíme, že v novembri bol založený popri našom parlamente aj detí, mládeže, ku ktorým ešte trošku poviem, tak bol založený parlament ukrajinské deti a mládeže. Sú to veľmi aktívni mladí ľudia. Zdôrazňujem to, že naozaj chcú tu byť, chcú Slovensku pomôcť. Ak ich zachytíme a pomôžeme im, tak naozaj to je veľmi perspektívne. Ak nezachytíme, môže to byť veľmi rizikové. Teraz veľa energie tomu venujeme a upozorňujeme na problém, ktorý budeme riešiť teraz na takej tej našej nadrezortnej skupiny práve teraz vo štvrtok, prepáčte, v pondelok, kde budeme hovoriť o situácii detí od 16 do 18 rokov, ktoré podľa ukrajinských zákonov sú už dospelé, podľa našich zákonov teda môžu prekročiť hranicu, hej, podľa našich zákonov nie sú dospelé a vyzerá to, že tých detí je tu na Slovensku okolo päťtisíc a ukazuje sa, že množstvo z nich, a ten odhad je asi tisíc, vôbec nemá poručníka, že sú tu deti, ktoré naozaj žijú v situácii, v určitom vákuu, majú problém s lekárom, so všetkým, čo súvisí s tým, keď je dospelý, musí sprevádzať dieťa, že toto chceme naozaj teraz akútne riešiť, situáciu týchto detí, ale zdôrazňujem naozaj to, že máme veľmi peknú spoluprácu s týmito deťmi, máme dve právničky, kolegyne, ktoré sa práve týmto deťom venujú, riešia ich často neľahké situácie.
Z hľadiska reedukačiek popri monitoringoch, ktoré tu už boli aj včera pánom Dobrovodským prezentované v rámci reedukačných centier, národný prevenčný mechanizmus, sme zvolali dva okrúhle stoly k tejto tematike, riešili sme tiež tú situáciu, posúvame ju, jeden bol na Bankove, druhý bol na Skalke, kde práve komunikujeme výrazne s týmito riaditeľmi, ako riešiť aj konkrétny problém, aj spolu s ministerstvom školstva pomoc pri zavádzaní týchto reforiem, ktoré teraz bežia. Tiež sa venujeme v tejto tematike, už bolo aj prvé stretnutie detskej participácie, že mladí tieto témy sa napríklad, to už síce bolo tento rok, ale začiatkom roka bolo stretnutie, kde sa mohli vyjadrovať k hodnotiacemu systému, ktorý beží v reedukačných centrách, ktorý je dosť zásadný pre vôbec určitú reedukáciu a individuálne plánovanie.
Potom sme sa venovali alternatívnym trestom, čo znamená, to je tematika hlavne, minulý rok to začalo, tento rok to vyvrcholilo spoločnou konferenciou z ministerstva spravodlivosti, kde naozaj sme riešili tematiku, ako pomôcť deťom, ktoré majú rodičov v nápravno-výchovnom zariadení, aby, keď je to možné, boli vyšli alternatívnym trestom, pretože toto naozaj sa ukazuje ako veľmi kľúčové, hlavne teda v situácii, keď naozaj to dieťa je malé, alebo keď to dieťa naozaj bytostne toho rodiča potrebuje a keď je teda možné, ak to nie je nejaký násilný trestný čin, aby sa to riešilo alternatívnymi trestami, alternatívnym, kde hlavne teda z povinnej práce sa ukazuje ako najlepšie priechodný a najlepšie riešiteľný, hej. Čiže toto je naozaj téma, ktorú sme veľa energie, opäť to vyvrcholilo tento rok.
Také drobnejšie témy boli napríklad súkromné jasle, tie, tam sme mali viacero podnetov, kde obchádzajú niektoré jasle alebo teda tieto škôlky zákon tým, že sa nazvú centrá voľného času alebo nejakým iným spôsobom a tam situácia nebola dobrá, čo sme riešili pri viacerých prípadoch. Takisto sme riešili taký paradoxne zaujímavý prípad, ešte to tiež nemáme úplne doriešené, ale komunikujeme s Národnou bankou, kde máme za to, že nie je správne, že pätnásťročné dieťa dôjde do banky a bez vedomia rodiča si otvorí účet a rodič nevie, že má účet, nevie, čo vlastne, akým spôsobom sú pohyby jeho financií a keď chce ísť do banky opýtať sa, že ako dieťa moje má stav účtu, tak banka mu povie, že bez súhlasu dieťaťa mu to vlastne nemôžu povedať, čo sú jemne absurdná situácia, pretože dieťa, rodič je majetkový opatrovník a teda spravuje majetok dieťaťa do osemnástich rokov a je absurdné, aby si dieťa založilo bez vedomia rodiča účet v banke, hej?
Veľká téma, samozrejme, bola tematika rómskych detí. Vytvorili sme rozsiahly monitoring, kde hlavne sme sa zamerali na školskú dochádzku a na prístup k pitnej vode. Popri týchto dvoch témach, kde sme naozaj zistili dosť alarmujúce veci, hlavne čo sa týka školskej dochádzky detí, v marginalizovaných rómskych komunitách žijú, chodia do školy zhruba cca 7 mesiacov, hej, a to bolo v situácii, keď ešte tie ospravedlnenie mohli sa riešiť, hej, keď mohli ospravedlniť, majú veľa hodín, hej, a čo chcem povedať, je naozaj to, že toto je alarmujúca situácia, že popri tej školskej dochádzke a prístupu k pitnej vode sme naozaj poukázali na to, že situácia je alarmujúca. Naozaj situácia mar... nepovedali sme nič nové, hej, všetci tu vieme, že tá situácia je komplikovaná, ale to, čo veľmi voláme a to, čo žiadame, je riešenie nadrezortné a naozaj určité kroky, ktoré pomôžu zlepšiť situáciu detí, ktoré naozaj žijú v situácii nedôstojnej 21. storočia. To naozaj chcem zdôrazniť. Od základného zmapovania je naozaj celkom, nie je celkom jasné, koľko detí tam žiakom žije, ako žijú detí, po naozaj až po riešenia, ktoré sú konkrétne, vyzývame k určitej otvorenosti hovoriť o tejto tematike. Ja tak často spomínam, keď chcem pomôcť diabetickým deťom, musím vedieť, koľko je diabetických detí, aby sme im naozaj mohli pomôcť. A to znamená, aj marginalizované rómske komunity po zmapovaní, musíme otvorene hovoriť, ako týmto deťom tam pomôcť, pretože naozaj tá situácia je komplikovaná a po teda tam, minimálne ako to je s duševným zdravím, som spomínal situáciu, aby nezačala sa ešte viacej teda komplikovať.
Ďalšia téma, ktorú sme riešili, a to je veľmi významná pre nás, je detská participácia. Detská participácia je téma, kde je to jeden zo základných princípov dohovoru. Štyri základné princípy sú. Jeden z nich je detská participácia, kde dieťa má právo sa vyjadriť k veciam, ktoré sa ho týkajú, ktoré žije a tak ďalej a tak ďalej. Je to pre nás veľmi dôležité. Zdôrazňujeme vždycky aj deťom, aj nám to, že dospelý je rozhodujúci, dospelý rozhoduje, ale dieťa má právo teda vyjadriť svoj názor a dospelý má povinnosť ho vypočuť. Tejto téme veľmi veľa aj cez naše pobočky, veľmi veľa energie venujeme cez naše pobočky, kde máme teda zastúpenie v piatich regiónoch, hej, teda hlavne riešime osobnými návštevami a hlavne to riešime cez zasadnutia nášho parlamentu detí a mládeže, kde naozaj dvakrát ročne tento parlament zasadá. Jedno zasadnutie je v Papierničke, tuná vo vašom účelnom zariadení, a jedno zasadnutie je v strede Slovenska, aby to bolo teda bližšie rovnako geometricky pre všetkých, ale vždycky sa tam venujeme konkrétne témam, bola téma školstvo a jesenná téma bola téma závislosti, chudoba a vylúčenie. Toto sú témy, vždy sú tam odborníci, diskusie. Veľmi chválim mladých ľudí, naozaj majú vynikajúce nápady, napríklad aj téma regulácie mobilov od nich vyšla, AHC tiež je téma, ktorú oni podporujú. Teraz je tam práve téma tiež roka lepších vzťahov.
Oni pripravili to desatoro, ktoré potom sa prezident k tomu prihlásil, hej, to je veľmi taká len perlička. Pripravili to v jazyku Gen Z, ktorému už dneska moc nerozumieme. Gen Z jazyk je taký, že keď vám poviem všetky tie slová, tak naozaj je to dosť ťažké rozumieť tomu celému. A čo chcem povedať naozaj, títo mladí ľudia, okrem toho, že mali svoju letnú školu mladých lídrov, tiež sme iniciovali založenie parlamentu v Banskej Bystrici v Banskobystrickom samosprávnom kraji a takisto sme teda to, čo hovorím, už som spomínal, že parlament pre ukrajinskú, deti, ukrajinskú mládež, hej, naozaj tiež chcem zdôrazniť naozaj veľmi dobrú spoluprácu s nimi.
Venovali sme veľa času výskumov v oblasti detí. Jednak to sme iniciovali v spolupráci s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici, výskum v oblasti šikany a veľmi dávam do pozornosti tu aj také nejaké, správa z toho celého výskumu, ktorý tento rok bol začiatkom roka prezentovaný, ale zber dát išiel minulý rok, názory detí, siedmakov, išli tam veľmi zaujímavé dáta, je to reprezentatívna vzorka robená naozaj veľmi profesionálne, čiže tie názory sú veľmi zaujímavé, kde mladí zdôrazňovali veľa vecí. Len príklad poviem, 92% detí to zdôraznilo, že ich hlavný problém je duševné zdravie, zdôraznili význam rodiny, zdôraznili napríklad, čo nás veľmi až tak šokovalo, keď väčšina detí, keď sme sa ich pýtali, čo by ste chceli zmeniť vo svojom okolí na sebe, povedali, aby som sa nebál robiť chyby. A to nás všetkých zaskočilo, že akým spôsobom my dospelí vedieme deti, kedy ich hlavný problém je to, že sa maximálne boja urobiť chybu, čo je súčasť chyby, hej, sú vážne chyby, ktoré by sa nemali stávať, ale bežná chyba je súčasť výchovy a keď dieťa povie, že sa bojí urobiť túto chybu, tak asi my dospelí niečo robíme, čo sme nemali robiť. Čiže tieto názory sme prezentovali, naozaj je to taká téma, ktorej sa veľa venujeme, aby sme naozaj vedeli, ako deti, čo myslia, vnímajú, aby sme nehovorili o deťoch, ale s deťmi, hej, to znamená, toto je.
Veľa energie teda, ako som už spomínal, venujeme spájaniu nadrezortnému, lebo naozaj deti sú téma, ktorá je výsostne nadrezortná. Robíme také pracovné skupiny, sa to volá, pracovné, že K14-ka, sa stretnú štátni tajomníci piatich ministerstiev, stretávajú sa tam tri oblasti, teda Generálna prokuratúra, splnomocnenci, ombudsmani a riešime tam nadrezortné témy. Minulý rok sme hlavne riešili teda tému ukrajinských detí, násilie, takisto sme riešili tému duševného zdravia, hej?
Také dve významné udalosti sme mali, ktoré je, jedno je oceňovanie zlatý dáždnik, to sme robili v máji tento rok, tiež to bolo pred, tento rok v máji v Košiciach na východe pred pár týždňami, kde oceňujeme rodiny, tento rok aj deti, ktorí sú výnimočné, a ktoré sú príkladom ostatným, preto sa to volá, že zlatý dáždnik, lebo náš symbol našej organizá... teda úradu je dáždnik, kde sa snažíme chrániť deti a ako je to ocenenie rodina. Veľmi zaujímavé, pekné príbehy, minulý rok sme naozaj ocenili rodiny, ktoré sú mimoriadne vzácne. Jedna napríklad, jedna z týchto boli dve sestry, jedna už je in memoriam, ktorá, ktorá, vychovali spolu 54 detí v náhradnej starostlivosti, tieto dve sestry deti úspešne vychovali, mimoriadne vzácne ženy, so svojimi manželmi naozaj vytvorili také to zelené zázemie, sme to len tak zrátali, keby teda, sme len rátali, koľko peňazí ušporili tomuto štátu, tak sa to ukázalo asi dva milióny euro, okrem toho, že naozaj zmenili detstvo 54 deťom.
K záveru idem teda naozaj, vykonali sme monitoringy, ešte pardon, dopoviem, že tiež druhá veľká akcia bola ten rok lepších vzťahov, kde sme tuná blízko na hrade vyhlásili rok lepších vzťahov, ktorý by naozaj mal symbolizovať to, že to, čo pomôže deťom a rozhodujúce pre nich sú teda lepšie vzťahy v spoločnosti, pretože to vytvára to, čo je základ liečenia duševného zdravia, je mikrosvet dieťaťa. Dneska, keď vieme, že dieťa žije v mikrosvete, v ktorom sa cíti bezpečne, napriek tomu, že spolu, teda tá spoločenská atmosféra je turbulentná, napriek tomu to dieťa má šancu prežiť kvalitné detstvo, z ktorého potom vyrastie zdravý dospelý, ktorý má naplnené svoje potreby.
Čo sa týka monitoringov, sme vykonali viaceré monitoringy, už som spomínal, v tom rómskom, konkrétne v CDR-kách, školská dochádzka a tak ďalej, rozličné témy. Národný prevenčný mechanizmus bol tiež včera hodnotený. Ja len zdôrazňujem naozaj, že tiež sme tam vykonali, tuná s kolegami, 11 monitoringov. Prepáčte, nie, dokopy 13 monitoringov, kde sme naozaj sa v situácii venovali z hľadiska to, čo sa dá zlepšiť, hej, veľmi veľa sme zdôrazňovali na príklady lepšej praxe a to, čo tento rok sa tomu naozaj veľmi výrazne venujeme, práve to, čo zlepší vzťahy v týchto zariadeniach, pretože vzťahy sú rozhodujúce a máme za to, že podľa všetkých psychologických výskumov naj nejaké, také menej humánne zaobchádzanie s deťmi je to, keď im odopierame blízke vzťahy.
Tieto detašované pracoviská som už spomínal, máme päť detašovaných pracovísk, Košice, Prešov, Ružomberok, Trenčín a Zvolen, kde sa naozaj snažíme byť čím bližšie k deťom a riešiť aj okrem mnohých podnetov aj regionálne špecifiká, regionálne veci.
Čo sa týka osvetovej činnosti, je to tiež naša povinnosť zo zákona, ale aj preto, že to chceme riešiť, aby sa vedelo o oblasti detských práv, aby sa vedelo o riešeniach. Samozrejme, aby sa vedelo o našom úrade, ale možno skonštatujem, že sme mali dokopy 2 633 mediálnych ohlasov na túto tému, hlavne čo sa týka riešenia problematík, poukázania na problémov a riešenia týchto situácií.
Takže možno k záveru chcem len to povedať, že takým vyvrcholením tohto nášho snaženia, hlavne detskej participácie, bolo v znamení európske stretnutie, kdežto existuje organizácia ENYA, čo je organizácia európskych komisárov, detských, kde sme teda členmi, kde aktívne vystupujeme, no a keďže sa téme alternatívnej starostlivosti venujeme na Slovensku už dlho, ja ešte teda aj v predchádzajúcom pôsobení, tak sme teda ponúkli sa a dostali sme možnosť zorganizovať veľké stretnutie mládeže, teda veľké, no asi 50 ľudí tam bolo, čiže nebolo to nejaké veľmi veľké, ale významné z hľadiska toho, že mládež v alternatívnej starostlivosti. Dva dni boli v júli v Bratislave, mládež z celej Európy, ktorí vyrastali v alternatívnej starostlivosti a vytvorili spolu smernice, ktoré hovoria o tom, ako sa má pristupovať k týmto deťom, ktoré vyrastajú mimo vlastnej rodiny. Tie smernice boli akceptované v rámci celej organizácie ENYA posunuté Európskej komisii, tak isto sme vám teda, koncom roka sme vám ich všetky posielali, ako sú teda tieto návrhy. Musím tiež skonštatovať, že naozaj Slovensko je na dobrej ceste v tejto alternatívnej starostlivosti, hlavne čo bolo zdôrazňované, je zjednocovanie s rodinou, napriek všetkým problémom, práca s rodinou, zjednocovanie, stretnutie rodinných kruhov a tak ďalej, ktoré pomáhajú dieťaťu, aby mohlo svoje detstvo napriek všetkému tráviť v rodine.
Tak isto už len zdôrazním, naozaj tento rok je pre nás významný v tom, že sme odštartovali minulý rok po stom výročí dohovoru rok lepších práv a rok lepších vzťahov teda pre tie deti.
Čiže chcem vám poďakovať za spoluprácu, celoročnú, poďakovať za možnosť byť pri mnohých rozhodovaniach, byť, teda naozaj byť navrhovateľom aj určitých riešení a teším sa teda na ďalšiu spoluprácu a myslím, že to naozaj také dôležité na záver je povedať, že aká iná téma môže zjednotiť Slovensko, ak nie deti. A toto vnímame veľmi výrazne, že teda deti môžu byť niečo, čo aj v tomto našom rozhádanom Slovensku nám pomôže nájsť spoločné riešenia, spoločné vízie, pretože toto je naozaj tá hodnota dieťaťa, kde hodnota rodiny je pre Slovákov stále blízka a môže byť niečím, čo nás spojí a cez čo môžeme hľadať určité spoločné zjednotenie, aby tu deťom sa na Slovensku lepšie žilo a to, čo sa snažíme povedať, že Slovensko - krajina priateľská k deťom, že táto vízia by sa mohla začať napĺňať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Vlčeka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k správe o činnosti komisára pre deti za rok 2024. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 825 z 1. apríla 2025 pridelil predmetnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Vo svojom rozhodnutí zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor, ktorý podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Oba určené výbory predmetnú správu prerokovali a svojimi uzneseniami odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky predmetnú správu zobrať na vedomie. Gestorský výbor na základe uznesení výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie správu o činnosti komisára pre deti za rok 2024. Správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 63 zo dňa 27. mája 2025. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som uviedol správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu tejto správy.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.
Poslanec Prostredník, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán komisár, kolegyne a kolegovia, chcem sa poďakovať za predloženú správu, ktorú pán komisár pre deti teraz uviedol.
Ochrana práv dieťaťa je mimoriadne dôležitá celospoločenská úloha. A to, ako sa správame k deťom ako spoločnosť, určuje charakter spoločnosti nie iba dnes v tejto chvíli, ale má rozhodujúci vplyv aj na to, akou spoločnosťou budeme o pár rokov. Správa Úradu komisára pre deti poskytuje dobrý prehľad o veľmi širokom zábere aktivít, ktoré úrad koná, viaceré z nich aj tu ústne pán komisár prezentoval, ale je ich omnoho viac v tej veľmi, veľmi širokej správe.
Ja vo svojom vystúpení chcem pomenovať niekoľko oblastí, ktoré v práci úradu komisára zvlášť oceňujem, a v druhej časti svojho vystúpenia sa vyjadrím aj kriticky k práci Úradu komisára pre deti.
Tá prvá vec, ktorú chcem oceniť a ktorá zaznela aj vo vystúpení pána komisára pre deti, je práca s deťmi a pre deti z Ukrajiny. Správa uvádza, že bolo zorganizovaných niekoľko seminárov, workshopov, okrúhlych stolov v rámci projektu UNICEF. Považujem to za zvlášť dôležité a potrebné. Na jednej strane môžeme byť ako občania Slovenskej republiky hrdí na to, že po bezprecedentnej ruskej agresii voči Ukrajine množstvo organizácií, ale aj rodín na Slovensku prijalo ľudí z Ukrajiny, ktorí utekali pred ruskou agresiou. Na druhej strane ale začíname byť svedkami vyjadrení, ktoré zasievajú podozrenia a odpor voči Ukrajincom a Ukrajinkám na Slovensku. Žiaľ, aj tu v tejto sále počúvame, ako nás to napríklad stojí veľa finančných zdrojov. Rovnako šírenie proruskej propagandy a proruských naratívov sťažuje prijatie a integráciu Ukrajincov a Ukrajiniek do slovenskej spoločnosti. Pritom je zrejmé, že za tie roky trvania ruskej agresie na Ukrajine tu už dnes máme vlastne, dalo by sa povedať, generáciu detí, mladých ľudí, ktorí, ktorí vlastne dospievajú na Slovensku a Slovensko sa im do istej miery stáva domovinou a je veľmi pravdepodobné, že práve tieto deti a mladí ľudia sa môžu rozhodnúť aj zostať na Slovensku a stať sa, stať sa súčasťou našej spoločnosti.
Podľa výskumu Slovenskej akadémie vied z konca minulého roka ľudia z Ukrajiny majú záujem o integráciu na Slovensku; 93 % detí vo veku 6 až 14 rokov, ktorých rodičia sa zapojili do toho prieskumu, uviedli, že navštevujú základné školy a 89 % mladých vo veku 15 až 17 rokov ďalej pokračuje v štúdiu na stredných školách. Ale ten istý prieskum zistil aj to, že takmer štvrtina ľudí z Ukrajiny uviedla skúsenosť s neprijatím či zlým zaobchádzaním pre svoj pôvod, pretože pochádzajú z Ukrajiny. A tak tu máme začínajúci a pre mňa alarmujúci trend, že v spoločnosti vznikajú akoby prúdy ľudí, ktoré sa nepriateľsky správajú voči Ukrajincom. To považujem za dôležitú výzvu, aby sme pracovali nielen s deťmi a mladými z Ukrajiny, ale aj s tými, ktorí sa narodili na Slovensku, pre ktorých Slovensko je takpovediac ich krajinou, a je dôležité, aby sme mali programy, ktoré aj naše deti, tak by som povedal, naše deti a mladých budú viesť k rešpektu a prijatiu ľudí prichádzajúcich na Slovensko a uchádzajúcich sa o ochranu a podporu na Slovensku.
Tá druhá téma, ktorú v správe chcem oceniť, je téma deti a digitálne technológie. Pozitívne hodnotím aktivity úradu v tejto oblasti. Je to téma, ktorá v budúcnosti bude len naberať na dôležitosti. Popri obmedzovaní mobilných telefónov, čo už je vlastne téma, hovoril o tom aj pán komisár, rieši to aj ministerstvo školstva, nás nesporne čaká aj diskusia o regulácii prístupu mladistvých na sociálne siete. Je to diskusia, ktorá v niektorých štátoch už je v pokročilom štádiu, alebo dokonca je aj uzavretá. Napríklad Austrália v novembri minulého roka prijala zákon o zákaze sociálnych sietí pre deti mladšie ako 16 rokov a Francúzsko v súčasnosti diskutuje o zákone, ktorý by mal zakázať deťom mladším ako 15 rokov prístup na sociálne siete. Teda nepochybne téma, ktorá je veľmi dôležitá. Je dobré, že sa tomu úrad venuje a budeme sa tomu musieť venovať aj my ako poslanci a poslankyne.
Tá posledná a tretia téma, ktorú chcem oceniť, je participácia detí. Pán komisár to tiež obšírnejšie vo svojom vystúpení uviedol. Pre mňa je to veľmi významné preto, lebo participácia detí na chode spoločnosti ich vlastne pripravuje na život v liberálnej demokracii. To je veľmi dôležité. Výchova detí k demokracii a k angažovaniu sa v občianskej spoločnosti je jedným z kľúčových predpokladov, aby sme boli a aby sme aj zostali liberálnou demokraciou. A to považujem za dôležité najmä v kontexte snáh tejto vlády o oslabovanie organizovanej občianskej spoločnosti v podobe verbálnych útokov, pokusu o označovanie občianskych združení, občianskych spoločností ako, ako zahraničných agentov, alebo neskôr ako lobistov. V tomto kontexte je veľmi dôležité, aby sme pokračovali vo výchove mladých ľudí k participácii na chode demokratickej spoločnosti.
Teraz prejdem k mojim kritickým poznámkam. Tá prvá sa týka jednej aktivity, ktorú správa zmieňuje na strane 79. Jedná sa o seminár na tému rodičovská dohoda IV. Konalo sa to 27. novembra 2024. A správa uvádza, že jedným zo šiestich hlavných rečníkov bol aj pracovník žilinskej diecézy katolíckej cirkvi. Ja sa domnievam, že cirkvi majú veľmi špecifické postoje a názory na manželstvo a na riešenie manželských kríz. Niektoré cirkvi napríklad neuznávajú ani rozvod, hej? Preto ma tak trochu prekvapuje, myslím si, že cirkvi majú v našej spoločnosti dostatočný priestor, aby v rámci konceptu náboženskej slobody uplatňovali svoje názory a pracovali s ľuďmi, ktorí sa uchádzajú o ich názory, o ich službu, ale nazdávam sa, že v rámci náboženskej neutrality štátu, ktorý je ústavne zakotvený a ústavou je viazaný aj úrad komisára, nie je potrebné dávať ešte nejaký ďalší priestor pre šírenie týchto názorov v práci Úradu komisára pre deti.
Ďalšia téma, ku ktorej sa chcem kriticky vyjadriť, je rodičovské násilie voči deťom, fyzické tresty. V pondelok budeme tu v parlamente diskutovať o návrhu na zmeny v ústave a v doterajšej verejnej diskusii zaznela aj výhrada, že predkladaný návrh môže oslabiť ochranu práv dieťaťa. Bol by som rád, keby sa úrad komisára pozrel aj na túto výhradu, v čom presne to môže spočívať. Ja si dovolím zauvažovať v tomto mojom vystúpení na túto tému. Podľa mňa je na mieste otázka, či navrhovaná zmena ústavy môže posilniť tých, ktorí obhajujú právo rodičov na tzv. fyzické korekcie pri výchove. Inými slovami teda právo rodičov na telesné trestanie detí. Tá otázka by mohla znieť, bude stačiť, ak sa obhajcovia fyzických korekcií odvolajú na to, že je to súčasť našej kultúrnej a etickej identity? A v tom prípade dohovor o ochrane práv dieťaťa už na Slovensku nebude platiť?
Slovensko je jedným z posledných štátov Európskej únie, ktoré nezaručujú deťom právo na detstvo bez násilia v rodinách a rodičom stále nechávajú právo použiť pri výchove tzv. primerané výchovné prostriedky. Odborné zisťovania a prieskumy jednoznačne preukazujú, že dve tretiny rodičov považujú fyzické tresty vo výchove za súčasť výchovy a tretina rodičov ich aj pravidelne uplatňuje. To je veľmi alarmujúce číslo. A znova je namieste otázka, znamená to, keď je tá prevalencia taká veľká, že je to súčasť nejakej našej kultúrnej etickej identity? Podľa mňa nie. Podľa mňa to znamená porušovanie našich medzinárodných ľudsko-právnych záväzkov.
V tejto súvislosti by som rád upozornil a upriamil pozornosť pána komisára pre deti na aktivity iných komisárov pre deti vo svete. Je faktom, že Úrad komisára pre deti sa zúčastňuje na tej európskej sieti, je začlenený do tej spolupráce a jedna z tých tém, ktoré sa tam preberajú a ktoré, žiaľ, ale teda Úrad komisára pre deti na Slovensku nerieši a nevidíme to ani v správe, to je téma ochrany detí pred telesnými trestami rodičov. Napríklad komisári pre deti v Spojenom kráľovstve sa nedávno, v máji tohto roku, spoločne zasadili za ochranu detí pred násilím. Znie to možno prekvapivo, predpokladali by sme, že v Spojenom kráľovstve je takáto téma už dávno vyriešená. Mňa samého to v rešerši prekvapilo, ale je to tak, že v Škótsku a vo Walese je téma rodičovského násilia voči deťom už legislatívne vyriešená, ale v Anglicku a v Severnom Írsku nie a tam tá lokálna legislatíva stále obsahuje to, čo vlastne obsahuje aj náš právny poriadok, a to je to právo primeraného trestu. A práve komisárka pre deti v Anglicku Dame Rachelová teraz požiadala nedávno o to, aby v tom zákone, ktorý práve prechádza snemovňou v Spojenom kráľovstve, vypadla formulácia, ktorá obhajuje toto právo primeraného trestu. A svoje vystúpenie ukončím citátom slov anglickej komisárky pre deti Dame Rachel, ktorá povedala: "V živote dieťaťa nie je žiadna miera násilia, ktorá by bola akceptovateľná. Stále sa s tým stretávame príliš často a s hrozivými následkami. Dieťa by nikdy nemalo vyrastať v strachu, najmä pred ľuďmi, ktorí by ho mali milovať a starať sa oň." A vo svojom vyhlásení, v tom spoločnom vyhlásení komisári pre Anglicko, Škótsko, Wales a Severné Írsko uviedli: "Ako komisári pre deti sme jednotní v názore, že akákoľvek právna obhajoba, ktorá povoľuje fyzické trestanie detí, je zastaraná a morálne odpudzujúca."
Prial by som si, aby takéto vyjadrenie raz zaznelo aj z úst komisára pre deti na Slovensku, alebo aby sme ho čítali v jeho správe.
Ďakujem za pozornosť a prajem vám všetko dobré v ďalšej práci. (Potlesk.)

Faktická, pani poslankyňa Gažovičová.