35. schôdza

Ďakujem za slovo.
Keď si tak rozprával, Marek, tak ja som sa tak pousmievala, pretože som si vlastne spomenula na to, ako tá spolupráca so samosprávami funguje, lebo najprv samosprávy dajú percento na konsolidáciu a potom vlastne koalícia poskytuje finančné prostriedky späť na refundácie. Takže vlastne si len presúvajú ako keby tie isté peniaze a štát sa tvári akože refunduje a pritom im len vracia to, čo si od nich zobral. Ono je to aj vlastne v školstve, v ktorom sa ja orientujem, také smiešne, lebo ak si spomínate, tak minister Drucker teda avizoval, že nemá finančné prostriedky na zvyšovanie platov zamestnancov, no a učitelia začali kričať, že teda oni už dva roky nedostali zvýšené platy a takisto kričali aj učitelia, ktorí sú v ZUŠ-kách, v centrách voľného času, v samosprávach. No a nakoniec pán Drucker im teda odkázal, že keď chcú peniaze, tak nech idú štrajkovať pred samosprávy, ktoré nedali im, teda školské kluby detí štátu, čo si myslím, že teda je dosť nevhodné, aby sme si takto učiteľov prehadzovali medzi štátom a samosprávami, vtedy to bolo na pleciach samosprávy. No ale nakoniec minister Drucker teda zvýšil platy zamestnancom, samosprávy začali kričať, že na to peniaze nemajú. Čo sa stalo? Nakoniec sa pán premiér nedávno dohodol a túto stredu boli schválené finančné prostriedky na 800-eurové odmeny všetkým zamestnancom školstva, pedagogickým, nepedagogickým, ale len zamestnancom samospráv. Málokto asi vie, že učitelia ZUŠ-iek v neštátnych zariadeniach, čiže súkromných a cirkevných, súkromných centrách voľného času, vychovávatelia, alebo súkromných školských kluboch detí nedostanú 800-eurové odmeny. Takže ja sa pýtam, či naozaj sú neštát... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja len k pánovi kolegovi Lackovičovi len toľko, že kľudne sa môžete, pán kolega, pozrieť na stránku ministerstva školstva na normatívne financovanie materských škôl a základných škôl prenesených kompetencií a tam už máte doplnené, doplnenú tabuľku odmeny 800 €, ale to je v čistom. Takže sú v tom aj odvody. A my sme robili dohadovacie konanie mestá aj obce, čo sme zasielali na ministerstvo školstvo, na ministerstvo školstva, na regionálne úrady, školské správy a takisto sme zasielali aj na originálne kompetencie a takisto sme zasielali aj na obce, pre zamestnancov obce. Takže nie je to v hrubom 800 eur, je to v čistom 800 eur. (Reakcia z pléna.) Ja hovorím pánovi kolegovi, lebo on tvrdil, že to je hrubých 800 euro, že prečo nie všetkých škôl a ja si myslím, že všetky školy budú uspokojené, aj súkromné. Určite. (Reakcia z pléna.) Tak to si myslíte vy.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, znovu tu dnes o takomto čase rokujeme o transakčnej dani a musím jasne a zreteľne povedať, že Progresívne Slovensko je proti akejkoľvek transakčnej dani. Transakčná daň je holý ekonomický nezmysel, ktorý poškodzuje podnikateľov, podkopáva zdravie hospodárstva, ničí dôveru podnikateľov a občanov v štát. Podporíme preto každú novelu, ktorá oslabí transakčnú daň a obmedzí transakčnú daň na Slovensku, ale náš cieľ je naozaj jasný, a to je komplexné zrušenie transakčnej dane.
Dnes rokujeme o úprave, ktorá vypúšťa fyzické osoby – podnikateľov a právnické osoby s obratom do 100-tisíc eur. Práve táto podmienka však podľa mňa dáva veľmi veľký priestor na špekulácie. Sú to rôzne motivácie firiem, ako obmedziť svoj príjem alebo zakladať nové firmy po presiahnutí obratu a toto naozaj nie je predpoklad zdravej ekonomiky. Mikrofirmy sú v každom prípade dôležité a je potrebné ich podporiť. Je nesporne dôležité ich podporiť hlavne v regiónoch, pretože vieme, že sú to často samozamestnávatelia alebo nahrádzajú iné možnosti zamestnania v regiónoch. Je ich dôležité podporiť aj preto, aby ťahali tú svoju káričku ďalej, lebo často to nie sú firmy, ktoré majú veľké zisky, ale dokážu len uživiť seba a svojich zamestnancov a nemajú priestor na žiaden rozvoj. Takže, vďakabohu, aspoň za to, že im zostane pár sto euro z transakčnej dane navyše.
Ale nemôžeme zabúdať na veľké a stredné spoločnosti, ktoré sú naozaj pilierom našej ekonomiky. Ide o zahraničné spoločnosti, naše firmy, ktoré potrebujeme na Slovensku na to, aby sme zabezpečili ekonomický rast. Ja vám porozprávam aj jeden príbeh jednej firmy, ale ide o viacero firiem v priemyselnom parku v Poprade. Nedávno som ich navštívila a sťažovali sa mi, že dostali výpoveď zo svojich priestorov, dokonca sú tam žaloby o vypratanie. Podľa analýzy Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z roku 2018 je Priemyselný park Poprad – Matejovce najúspešnejším priemyselným parkom. Vytvoril 1 172 pracovných miest, čo predstavuje 706 % z pôvodne plánovaných pracovných miest v rámci opatrenia, na základe ktorého mesto Poprad poskytlo pozemky v priemyselnom parku týmto firmám. Ale čo je pointa? Pointa je tá, že tieto firmy tam podnikali 15 až 17 rokov a stalo sa to, že mesto Poprad mimo dohodnutých podmienok v zmluve, nájomnej zmluve, kde mali tieto formy možnosť odkúpiť po ukončení nájomného vzťahu tieto pozemky, sa mesto rozhodlo, že im tieto pozemky nepredá, resp. im ich predá za trhovú nadhodnotenú cenu. Jedna z týchto firiem písala ministerstvu hospodárstva list, kde sa sťažuje na to, že za aktuálnej ekonomickej situácie, kedy musí čeliť okrem vysokých daní a odvodov ešte aj nezmyselnej transakčnej dani, musí čeliť aj žalobe na vypratanie. Žalobe na vypratanie priestorov, ktoré si v priemyselnom parku postavila, žalobe na vypratanie priestorov, ktoré obhospodarovala, a dokonca mesto žiada, aby tieto priestory, resp. pozemky uviedli do pôvodného stavu. A toto je naozaj, naozaj holý nezmysel. Tak preto budem citovať z listu ministerstvu hospodárstva, čo píše daná spoločnosť.
Spoločnosť LPH, a. s. sa ako investor od roku 2006 podieľala na výstavbe Priemyselného parku Poprad – Matejovce. Na podmienkach investovania sa vtedy dohodla s mestom Poprad a upravili ornú pôdu, vybudovali stavby výrobných hál a dvorov a spustili zamestnávanie viac ako dohodnutého počtu pracovníkov. Preinvestovali takmer 5 mil. eur, platili nájom, správu priemyselného parku, dane a ostatné platby a plnili všetky dohodnuté povinnosti po dobu 17 rokov. Táto firma postavila tieto stavby legálne a je vlastník... na pozemkoch vlastne mesta. Aktuálne zamestnáva 140 zamestnancov. Z toho je takmer polovica z marginalizovanej rómskej komunity. Podľa zmlúv s mestom Poprad malo mesto Poprad po uplynutí dohodnutej doby predať pozemky mesta pod ich stavbami za dohodnutú cenu 1 cent. No po uplynutí doby nájmu mesto Poprad odmietlo splniť svoju zmluvnú povinnosť predať predmet nájmu. Vyžadovalo od firmy vyššie nájomné, znaleckú cenu za pozemky a teraz, ako aj ostatných investorov priemyselného parku, podalo na nich žalobu o vypratanie.
Preto sa pýtam, čo ešte vlastne tento štát okrem transakčnej dane a zvýšených daní a vyšších odvodov ponúka vlastne firmám? Ponúka im právnu neistotu. Je to naozaj veľmi smutné, že podnikatelia musia čeliť toľkým výzvam na Slovensku, keď Slovensko upadá. Mali sme tu správu NKÚ. Dobre všetci viete, že Slovensko naozaj upadá a my takto si dovolíme klásť polená pod nohy všetkým firmám na Slovensku a teraz sa zase vrátim k transakčnej dani, len aby ste vedeli, čomu všetkému vlastne musia čeliť firmy na Slovensku.
Preto sa vás budem pýtať, a opakovane som chcela, aby tu bolo viac ľudí, no ale, žiaľbohu, je tu len toľko z koalície, že ako vlastne majú fungovať firmy na Slovensku v takejto atmosfére, kedy naozaj hovoril tu aj kolega o právnej istote, nevedia nič plánovať, nič predpokladať, nemajú peniaze na rast, na investície, na rozvoj, či na to náhodou nedopláca občan na Slovensku. Či náhodou to nespôsobuje zvýšenie práve cien tovarov, služieb, potravín, liekov, nedostupnosť rôznych služieb. Už dnes sledujeme, ako mnohé firmy pri rozhodovaní, kde budú rušiť svoje prevádzky, okamžite je ich prvou voľbou rušenie prevádzok na Slovensku. Mali sme tu firmu, ktorá si vyberala medzi Portugalskom a Slovenskom, vybrala si Portugalsko. Máme tu firmu teraz pár dní dozadu, ktorá je v automotive priemysle, vyberá si investovanie či v Španielsku, alebo na Slovensku, vybrala si Španielsko. Kam kráča Slovensko? Kam kráča Slovensko, keď už ani v tom, v čom sme boli silní, a to je obyčajná manuálna a robotizovaná výroba, už ani v tom nie sme silní a investori si nevyberajú Slovensko.
Ja tu hovorím o montážnych podnikoch, a to nehovorím o tom, že vlastne nemáme absolútne žiadnu konkurencieschopnosť v inovatívnom priemysle. Na Slovensku sme to naozaj nenahradili žiadnymi inovatívnymi formami podnikania. Prepadávame sa aj v rebríčku globálneho inovačného indexu, takže naozaj tu perspektíva nejakého hospodárskeho rastu absolútne chýba. Cez zlú konsolidáciu, čoho príkladom je aj transakčná daň, ničíte podnikateľské prostredie. Ničíte chuť a motiváciu podnikať na Slovensku a investovať do rozvoja. Bez rozvoja firiem si treba uvedomiť, že nebude z čoho vyberať dane v budúcnosti. Nebudú dane, nebudú kvalitné cesty, nebudú nemocnice, prerobené nemocnice, nebudú kvalitné školy a bude to naozaj na Slovensku veľmi ťažké. Ale mám pocit, že po vás potopa a vás to už vôbec nezaujíma.
Preto sa pýtam, aká je vyhliadka slovenskej ekonomiky aj s touto transakčnou daňou? Každý súdny človek, aspoň trochu ekonomicky rozhľadený človek vie, že transakčná daň je naozaj holý nezmysel. Je to trestanie za ekonomickú aktivitu, je to trestanie za to, že firma má náklady. Je to daň za to, že firma investuje do rozvoja či do zamestnancov, alebo trebárs do komunitných projektov. Presne to sme počúvali na našom výjazdovom rokovaní na Orave. Je to región, kde cítiť súdržnosť, kde zamestnávatelia pomáhajú zamestnancom, ich rodinám, kde žijú spoločne, kde naozaj chcú investovať do rozvoja komunity a do rozvoja svojich zamestnancov. Ale viete, čo sme tam počúvali na tej Orave? Počúvali sme, že budú musieť prestať podporovať knižnice, miestne kluby športov a detí, folklórne súbory, pretože im na to naozaj nezostávajú peniaze. A to všetko poškodzuje nielen firmy, nielen ľudí cez drahé potraviny, lieky, tovary a služby, ale poškodzuje to naozaj celú spoločnosť. Namiesto toho, aby ste chlapsky priznali, že to bola chyba a neprofesionálny výmysel, sa dnes snažíte iba hasiť chaos, ktorý ste sami spôsobili cez výnimky a byrokraciu.
Napriek tomu za náš poslanecký kluby vyhlasujem, že podporíme túto novelu. Akékoľvek, opakujem, akékoľvek oslabenie a obmedzenie transakčnej dane je lepšie ako nič, ale budeme aj naďalej presadzovať jej kompletné zrušenie. Len vtedy budeme mať možnosť a šancu znova obnoviť podnikateľskú dôveru, prilákať investície a udržať ľudí doma.
Ďakujem.

Dobre, tak na záver dňa ďakujem, Darina, tých príbehov sme už počuli viacero nielen z Oravy, zo Spiša, v podstate kdekoľvek zo Slovenska. Ja som chcel takto na záver dňa vlastne aj poďakovať pánovi Dankovi a SNS za to, že predložili tento návrh. Vlastne som si uvedomil, že vlastne nám otvorili tlač pre nás, lebo my tu vystupujeme, tak možno len taký priateľský apel, že však veď skúste povedať aj vy príbehy, ktoré ste počuli o transakčnej dani, myslím, že je to dobré nazvučiť, aby sme lepšie ilustrovali to, že o akej absurdite sa tu bavíme. Vďaka, že ste toto navrhli. Ja som tu, medzitým počas Darininej rozpravy pribudli dvaja-traja poslanci, ale teda ak teda správne rátam, tak traja z SNS, traja z HLAS-u, smeráci to už vzdali úplne, na nich asi tu potrebujeme apelovať v tomto najviac, aby teda nenasledovali možno tentokrát svojich hluchých a slepých šéfov, ktorí teda už sú asi jediní na Slovensku, ktorí ešte hovoria o tom, že daň je nezrušiteľná a že sa nedá nijakým spôsobom obísť, tak dúfam, že vám to vydrží do utorkového hlasovania, aby sme aspoň časť tejto absurdity v utorok eliminovali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 659.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 1226/2004 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmenu smernice č. 1673/2018, ktorá má zabezpečiť účinné uplatňovanie reštriktívnych opatrení Únie a celistvosť vnútorného trhu v Únii, ochranu hodnôt Únie zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, ako aj upevňovanie a podporu demokracie právneho štátu a ľudských práv. Na základe uvedeného sa stanovili minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie.
V podmienkach Slovenskej republiky nie je v súčasnosti možné na základe aktuálne účinnej právnej úpravy postihovať porušenie reštriktívnych opatrení Únie normami trestného práva. Predkladateľ v rámci transpozície volí riešenia, ktoré predstavujú naplnenie minimálnych požiadaviek smernice. Za účelom naplnenia cieľa sledovaného smernicou je nevyhnutné rozšíriť pôsobnosť trestnoprávneho rámca na takéto konanie. Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť v rámci dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy najmä nové skutkové podstaty trestného činu porušovania reštriktívneho opatrenia Únie, na základe ktorých bude možné postihovať takéto konanie normami trestného práva v súlade so smernicou.
Na účely uvedeného je rovnako potrebné zavedenie konceptu hrubej nedbanlivosti vo vzťahu k zavineniu páchateľa a vytvorenie osobitnej úpravy hornej hranice peňažného trestu, ktorý možno uložiť právnickej osobe v prípade takéhoto porušenia, pričom je tiež žiaduce zabezpečiť ochranu osôb oznamujúcich tieto porušenia a v neposlednom rade nastaviť koexistenciu administratívno-právnej a trestnoprávnej zodpovednosti v prípade porušenia reštriktívneho opatrenia.
Okrem toho sa v návrhu zákona dopĺňajú niektoré transpozičné deficity z minulosti. Vládny návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a na limit verejných výdavkov, na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Predkladaný vládny návrh zákona v rámci druhého čítania prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a odporučuje Národnej rade Slovenskej republiky ho schváliť. S pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy súhlasím a odporúčam ich schváliť.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o prerokovanie a následné schválenie predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Oba uvedené výbory návrh zákona prerokovali a odporúčali ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Časť IV spoločnej správy obsahuje deväť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 27. mája 2025.
Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov, predkladala návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku a výbor určil poslancov Glücka, Eliáša, Gašparoviča, Lučanského, Čellára a Gašpara za náhradníkov spravodajcu.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážení poslaneckí kolegovia, kolegyne, ja už som predtým v krátkosti tento návrh, transpozičnú novelu – volajme ju pracovne, komentovala, takže v tejto chvíli sa obmedzím možno iba na tie časti, ktoré potom aj v o chvíľu prednesenom pozmeňujúcom návrhu sa pokúsim vysvetliť, prečo teda ich navrhujeme zmeniť, a aj zdôvodniť, prečo takýmto spôsobom.
Si myslím, že tým spoločným, takto možno ešte úplne na úvod, aby sme nezačali hneď nejakou kritikou, tak sa patrí pochváliť, že v tomto prípade naozaj prichádza k transpozícii s výraznou časovou rezervou, čo, čo nie je obvyklé, takže z tohto pohľadu to je úplne v poriadku. Samozrejme aj, aj to, že prichádza k tej, k tomu transponovaniu v tom rámci tak ako to Európska únia vyžaduje, akurát že sme na úplne tých spodných, minimálnych požiadavkách. Tým, že sme to teda aj v tom minimálnom spodnom, hej, rozsahu takto transponovali, tak sme prišli k takej koncepcii, ktorá vlastne nabúrava tú súčasnú. Nazveme to tou veľkou amnestujúcou novelou, zavedenú koncepciu škôd. My v tejto chvíli máme vlastne, ak by teda to v tomto znení sme schválili už akoby takú tretiu kategóriu, hej? Máme, máme škody, ktoré sú zavedené tou veľkou novelou a ich spôsob trestania, a potom máme iný spôsob trestania, ak ide škody a ujmy na finančných záujmoch Európskej únie. A potom teda prichádza tretia verzia alebo tretí druh, tretie kategórie a to sú tie, o ktorých teda už aj pán, aj pán minister v úvode hovoril, a síce že sa zavádza nová škoda, alebo teda ak ide o porušenie v sume 10-tisíc eur a nejaký sankčný následok a potom 100-tisíc eur nejaký sankčný následok. Čiže je to úplne mimo toho konceptu škôd, ktoré dneska, hej, máme v Trestnom... v Trestnom zákone. A je teda na povážení, hej, že mohlo sa s tým ministerstvo vysporiadať vlastne dvomi spôsobmi. Ak by sme sa mali prispôsobiť tej škode 10-tisíc, tak by sme teoreticky, keby sme chceli, hej, postupovať spôsobom, že to nastavíme na škodu väčšiu, čo je u nás teda nad 20-tisíc euro, tak by sme nesplnili tú podmienku transpozície, lebo Európska únia žiada minimálne 10-tisíc, takže nemôžeme to nastaviť na 20-tisíc, lebo tá škoda je nastavená excesívne, takže neostáva nám nič iné iba nastaviť to na škodu malú, čiže prevyšujúcu sumu 700 eur. A takto to my aj teda navrhujeme. Čiže všade tie skutkové podstaty, ktoré, ktoré sú. Kto poruší reštriktívne opatrenie v rozsahu najmenej 10-tisíc eur by teda malo byť. Kto poruší reštriktívne opatrenie v rozsahu najmenej, alebo teda presahujúcej škody, škody malej, škodu malú.
A obdobne to teda platí pri tom druhom vyčíslení, kde je 100-tisíc, kde je teda potrebné ako na kvalifikované skutkové podstaty podľa smernice uplatniť vyššiu trestnú sadzbu pri prekročení prahovej hodnoty 100-tisíc eur, tak je možné ako okolnosť podmieňujúcu použitia vyššej trestnej sadzby stanoviť hranicu väčšej škody, čiže 20-tisíc. Znovu, lebo ten, keby neboli hranice škôd nastavené tak excesívne, ale značná škoda by bola povedzme na úrovni 50- alebo 100-tisíc, tak by to bolo možné uplatniť ako kvalifikačný znak na značnú škodu, čo sa týka tých navrhovaných skutkových podstát podľa § 417a ods. 2, § 417b ods. 2, § 417c ods. 3.
Čiže v tom návrhu sa teda pokúšam jednak zohľadniť tie požiadavky z tej smernice, ale zároveň tak, aby koncepčne zodpovedali tomu nadstaveniu škôd, ako ich zaviedla veľká trestná novela a nezavádzali sme nové verzie a varianty, ktoré potom naozaj absolútne zneprehladnia tak, tak komplexný, komplexný zákon ako je Trestný zákon. Čiže to je na margo, na margo vyčíslenia tých súm a škôd.
A druhá taká zásadná vec je, že, a už teda aj, aj pán minister spomenul, že sa zavádza pojem hrubá nedbanlivosť. A teraz rozmýšľam, ako to podať, lebo pre neprávnikov to musí byť absolútne nezáživne abstraktné a nepodstatné, ale, ale pre aplikačnú prax a nakoniec aj pre, pre obvinených to hrá sakra veľkú rolu, pretože náš Trestný zákon to teraz pozná, hej, že môžete spáchať úmyselne, a to teda, hej, priamy úmysel, nepriamy úmysel, ale aj z nedbanlivosti. A tu prichádza hrubá nedbanlivosť, čo sa nerozumie ako tretí kvalifikačný znak subjektívnej stránky, ale ako nejaká špecifikácia práve tej, práve tej nedbanlivosti. A keďže je definovaná, aby som to správne odcitovala, nejak tak, že, že páchateľ teda koná z hrubej nedbanlivosti a koná obzvlášť ľahostajne alebo závažne a tým teda poruší obvyklú opatrnosť. Lenže tá ľahostajnosť znamená v praxi čo? Prakticky čo znamená ľahostajnosť? Že ste uzrozumení, že ten následok, hej, nežiaduci, právne nežiaduci nastane a je vám to jedno. Ste s tým uzrozumení. Čiže ono to vlastne v tom vymedzení a spojení s ľahostajnosťou vlastne aj v tej aplikačnej praxi bude úplne splývať s nepriamym úmyslom.
Ja teda nie som úplne fanúšička pána sudca Šamku, v mnohých veciach spolu nesúhlasíme, ale mám tu práve aj jeho článok k tejto veci, kde je úplne presne to, čo som povedala, týmto istým spôsobom argumentuje aj on. Ak smiem odcitovať: Problematickým sa javí použitie slova ľahostajne v definícii hrubej nedbanlivosti, nakoľko súdna prax už dlhodobo priraďuje ľahostajnosť k následku trestného činu k nepriamemu úmyslu. Ide tu o tzv. nepriamu ľahostajnosť. V tomto smere možno poukázať na správu trestného kolégia publikovanú v Zbierke rozhodnutí a stanovísk č. 41/76, ktoré Najvyšší súd uvádza, že súdy ľahostajnosť páchateľa k následku spravidla považujú za uzrozumenie s následkom, a teda ide o nepriamy úmysel.
V zásade ja som sa osobne nebránim tomu, aby, aby takýto, hej, pojem a tento inštitút vstúpil aj do nášho Trestného zákona. Myslím, že Česi ho majú, len ono sa to nerobí takto. Nerobí sa to pre konkrétny trestný čin, nerobí sa to bez serióznej a obsiahlej odbornej diskusie. Nerobí sa to na účel transpozície, hej, že to je, to je naozaj to, snáď mi aj pán minister dá za pravdu, že zasahovať do subjektívnej stránky trestného činu len takto hala-bala je, je naozaj že príliš veľký vabank, a my už v tom, čo sme narobili v tom Trestnom zákone, si myslím, že ďalší moc veľmi nemôžeme dovoliť.
A možno ešte jeden alebo dva také body, ktoré súvisia aj s tým pozmeňovákom, ktorý prečítam a ktoré sa mi žiadajú zdôvodniť, je, sú výška trestov za tie novozavedené skutkové podstaty. Všimnite si už to, že som teda povedala, že sa ponechali tie škody 10-tisíc a 100-tisíc, ktoré sú väčšie ako tá naša, hej, malá škoda a značná škoda, ale zároveň je tam diskrepancie medzi tým, ako veľmi nízke tresty ukladajú. Hej, že máme tam, ja neviem, pri tých základných skutkových podstatách je tam, aby som nezavádzala, tuná to mám. (Rečníčka listuje v podkladoch.)
Porušenie reštriktívneho opatrenia. Kto poruší reštriktívne opatrenie v rozsahu najmenej 10-tisíc eur, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Tu pripomínam, že my sme zásadne zmenili zásady ukladania trestov, a teda v súvislosti so všetkou tou liberáciou trestov sa dostávame k tomu, že vlastne páchatelia týchto trestných činov sú spôsobilí vykúpiť sa banálnymi pokutami, a ako trvanlivo sú potom v tom pozmeňujúcom, alebo teda v transpozičnej novele vyčíslené obrovitánske pokuty pre, pre právnické osoby, čo už mi teda absolútne nedáva zmysel, hej, lebo v tomto, v tomto transpozičnej novele sa novelizuje aj zákon o zodpovednosti právnických osôb, kde dovtedy bolo, myslím, že možné uložiť pokutu do 4 mil., ak sa nemýlim. A teraz to tu máme, že do 40 mil.
Čiže ako som povedala, tým spoločným menovateľom je absolútna, absolútna nekoncepčnosť. Vymyká sa to tomu, ako sme už veľkou trestnou novelou nastavili niektoré inštitúty. Ja si myslím, že je to reparovateľné bez toho, aby sme akýmkoľvek spôsobom znížili to, čo tie nároky, ktoré na transpozíciu kladie teda tá smernica, ktorú preberáme, a zároveň aby sme boli v súlade s tým, ako to už teda veľká trestná novela nastavila, akokoľvek s ňou hlboko, hlboko nesúhlasím v niektorých veciach.
Takže teraz vás poprosím o zastavenie času.
Budem čítať teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ireny Bihariovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 659:
1. V článku I sa vypúšťa bod 2, ostatné novelizačné body v článku I sa primerane prečíslujú.
2. V článku I bode 5 sa v § 417a až § 417c slová: „v rozsahu najmenej 10 000 eur“ nahrádzajú slovami: „aspoň v malom rozsahu“.
3. V článku I bode 5 sa v § 417a až § 417c slová: „v rozsahu najmenej 100 000 eur“ nahrádzajú slovami: „vo väčšom rozsahu“.
4. V článku I bode 5 sa v § 417a až 417d slová: „až na tri roky“ nahrádzajú slovami: „až na štyri roky“.
5. V článku I bode 5 sa v § 417a a v § 417d slová: „šesť mesiacov až päť rokov“ nahrádzajú slovami: „jeden rok až šesť rokov“.
6. V článku I bode 5 sa v § 417b ods. 1 vypúšťa slovo: „hrubej“.
7. V článku I bode 5 sa v § 417c slová: „až na šesť mesiacov“ nahrádzajú slovami: „až na jeden rok“ a slová: „až na jeden rok“ sa nahrádzajú slovami: „až na tri roky“.
8. V článku II sa vypúšťa bod 2, ostatné novelizačné body v článku II sa primerane prečíslujú.
9. V článku II bod 3 znie:
„3. V § 15 sa slová: „štyri milión“ nahrádzajú slovami: „40 milión eur“.“
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem, Iren, za naozaj komplexné vysvetlenie toho, ako vnímame túto novelu Trestného zákona.
Ja by som to teda zhrnula, že minister spravodlivosti prišiel s transpozíciou smernice, ktorá je spravená nedôsledne a nekoncepčne v kontexte nášho Trestného zákona, a navyše prišiel ešte s pozmeňovákom, ktorý nerieši teda túto transpozíciu, ale inú, pri ktorej nás Európska komisia žiada o zmenu, ale žiada nás o ňu už rok a pol. Čiže priestor na to, aby to išlo riadnym legislatívnym procesom, tu určite bol a je. A ja by som si teda želala, aby aspoň minister spravodlivosti, v ktorého je to kompetencii, mal nejakú úctu k základným pravidlám legislatívneho procesu, čo, žiaľ, v praxi sa ukazuje pravý opak, a to ma veľmi mrzí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja možno len krátko. Ako nemyslím si, že, že pokiaľ ide o tie skutočnosti, čo hovorila pani poslankyňa, sú nejak neštandardné, máme v niektorých skutkových podstatách trestných činov aj inak definovanú výšku škody, alebo, alebo odkedy je tento trestný čin trestným činom, alebo v kvalifikovaní skutkovej podstaty, napr. pri trestných činoch životného prostredia, takže nie je to, nie je to niečo neštandardné, že by sa, že by sa inak definovala, definovala výška škody v Trestnom zákone, takže myslím si, že z tohto pohľadu je to v priadku, tak ako to je. A vyplýva to tak, ako som povedal, z minimálnych požiadaviek transpozície smernice, kde ideme na ten minimálny rozsah z hľadiska toho, aby sme nevytvárali zbytočný gold plating.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 709.
Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál a nadväzuje na programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Zároveň mi dovoľte uviesť, že návrhom zákona sa otvára právna úprava, ktorá nebola aktualizovaná viac ako 20 rokov.
Cieľom návrhu zákona je najmä rozšírenie Rady Justičnej akadémie o zástupcov navrhnutých právnickými fakultami verejných vysokých škôl a stavovských organizácií, advokátov, notárov a súdnych exekútorov. Súčasne sa navrhuje otvorenie výberového konania na funkciu riaditeľa a zástupcu riaditeľa Justičnej akadémie aj z prostredia mimo justície a ďalších záujemcov, ktorí sú uznávanými osobnosťami v oblasti vzdelávania, čím sa naša právna úprava približuje napríklad právnej úprave v Českej republike či Francúzsku. Navrhuje sa tiež zvýšenie požiadaviek a kvalifikačných kritérií na tieto funkcie.
V záujme posilnenia spolupráce Justičnej akadémie a akademickej obce sa v návrhu zákona upravujú formy tejto spolupráce, ako aj prípadný finančný príspevok, ktorý podporuje takúto spoluprácu v závislosti od finančných možností štátneho rozpočtu. Okrem toho návrh zákona reflektuje niektoré požiadavky aplikačnej praxe prezentované priamo Justičnou akadémiou v rámci prípravy návrhu zákona. Predložený návrh zákona v rámci druhého čítania prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a cestovný ruch a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
S pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy, ktoré reagujú na stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva, súhlasím a odporúčam ich schváliť.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o prerokovanie a následné schválenie predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.