35. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025.
Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Milé kolegyne, milí kolegovia, novela, ktorú nám tu predložil pán minister spravodlivosti Boris Susko, je súčasťou dlhodobých snáh Roberta Fica o zvrátenie reformných procesov v súdnictve. Ich cieľom, cieľom týchto reformných procesov bolo aj zabezpečenie vyššej efektivity súdnictva práve v prospech ľudí, ktorí často čelia napríklad dlhým prieťahom v konaniach, a tiež zvýšenie dôveryhodnosti súdnictva. Súdom podľa posledného prieskumu Centra sociálnych výskumov, realizované bolo koncom januára, dôveruje 33,1 % ľudí. V porovnaní s tým napríklad Európskej únii dôveruje 49,5 % ľudí. Čiže vidíme tu značný rozdiel aj oproti napríklad dôvere voči Európskej únii.
Súčasťou tejto novely sú zmeny, ktoré sa týkajú aj Súdnej rady. A súčasťou teda takpovediac spätného chodu Borisa Suska, ktorý súdnictvo smeruje do stavu, ako ho poznáme z čias Harabina, sú aj zmeny v Súdnej rade, ktorých sme boli svedkami za posledné mesiace.
Hneď medzi prvými krokmi, ku ktorým pristúpila súčasná koalícia, boli personálne zmeny v Súdnej rade. Keď odstavili nepohodlných ľudí, ktorí – neprekvapivo – zastávali odlišné názory ako súčasná predsedníčka Súdnej rady. Veľmi ma teda zaujala poznámka pani spravodajkyne, že súčasná koalícia nominuje naozaj na základe schopností. No tak to mi prišli naozaj vtipné, keď ja neviem, či viete, koho ste odvolali z tej Súdnej rady, napríklad Luciu Berdisovú, ktorá je ústavná právnička, expertka naozaj aj na etiku a najpovolanejšia osoba na to, aby práve takúto funkciu zastávala. Tak ja neviem, naozaj že či vy viete, kto sú tí ľudia, ktorí tam boli a ktorých ste odtiaľ dali preč len preto, že mali nepohodlné názory.
Personálne zmeny však nestačili, Boris Susko, pán minister, chce Súdnej rade pridať aj právomoci, ktoré ju posilnia a dajú jej moc nad sudcami a sudkyňami. Je to celý diapazón vecí. Súdna rada má v dôsledku tejto novely získať kontrolu nad zložením disciplinárnych senátov a tiež získať väčšiu kontrolu nad hodnotením sudcov, keďže jej pribudne právomoc metodicky riadiť a usmerňovať hodnotiace komisie a dokonca vykonávať dohľad nad činnosťou hodnotiacich komisií. Návrhová a disciplinárna právomoc sa má presunúť z predsedu Súdnej rady na celú Súdnu radu. Súdna rada tak bude mať pod kontrolou hodnotenie sudcov, návrhy na disciplinárne konanie aj zloženie disciplinárnych senátov, ktoré teda o tých disciplinárnych podnetoch rozhodujú. Čiže je tu úplná kumulácia toho, tej moci nad jednotlivými sudcami a sudkyňami. A vieme si teda asi v praxi predstaviť, kam to bude smerovať, keď už aj bez tejto novely vidíme doslova hon na niektorých sudcov a sudkyne.
Ako sa uvádzalo už v samotnej dôvodovej správe ešte v MPK, celá táto novela vychádza z vôle Súdnej rady, ktorá v jej súčasnom zložení našla teda v pánovi ministrovi užitočného ministra, ktorý ochotne pomôže v snahách o autokratické ovládnutie súdnictva z čias, ako ich poznáme z minulosti. Dokonca tam boli odôvodnenia naozaj len copy – paste, jedna k jednej, zo stanovísk Súdnej rady, čiže ministerstvo si nedalo ani tú námahu, aby pripravilo vlastné odôvodnenie.
V súčasnosti platí, že o disciplinárnych previneniach sudcov rozhodujú, rozhodujú päťčlenné senáty Najvyššieho správneho súdu, kde väčšinu majú aj jeho sudcovia, tri k dvom. Minister spravodlivosti to chce zmeniť tak, že po novom majú byť konania dvojstupňové, o tom tu už bola debata krátko, kde v prvom stupni budú rozhodovať trojčlenné senáty a kde len teda predseda alebo predsedníčka bude sudcom alebo sudkyňou Najvyššieho správneho súdu, ostatní dvaja budú z prostredia mimo Najvyššieho správneho súdu. V odvolacom konaní majú rozhodovať päťčlenné senáty, kde jeden sudca alebo sudkyňa bude opäť predsedať z Najvyššieho správneho súdu, jeden ešte ďalší sudca by mal byť z Najvyššieho správneho súdu a ďalší zvyšní, čiže väčšina má byť mimo prostredia Najvyššieho správneho súdu. Väčšinu v týchto senátoch teda získajú ľudia, ktorí nie sú sudcami alebo sudkyňami Najvyššieho správneho súdu.
Zároveň sa má zaviesť podmienka desaťročnej praxe pre ľudí, ktorí majú byť súčasťou týchto senátov. To znamená, že sa posilní skutočnosť, že rozhodovať budú ľudia, ktorí majú dlhoročné väzby vo vzťahu k ľuďom, o ktorých budú rozhodovať, čo je teda z môjho pohľadu pri tých disciplinárnych konaniach práve ten opak, ktorý chceme dosiahnuť. A mne sa v tomto celom naozaj zdá, že pán minister je taký nejaký nájomný minister. Najprv nám tu na objednávku korupčníkov predložil novelu trestných kódexov a teraz nám tu na objednávku Súdnej rady predložil novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá má posilniť právomoci Súdnej rady. A, samozrejme, nezabúdajme aj na objednávku, na objednávku realizované prepustenie na slobodu Dušana Kováčika, čo je už len taká čerešnička na torte rozvratu právneho štátu a nespravodlivosti, ktorú nám tu pán minister servíruje už rok a pol.
Zaujímavé je tiež, že v čase konsolidácie pán minister prináša novelu aj s dopadmi ekonomickými, finančnými, negatívnymi na štátny rozpočet, kde teda namiesto sudcov a sudkýň Najvyššieho správneho súdu majú vykonávať činnosť, ktorí by vykonávali túto svoju činnosť v rámci štandardnej odmeny, tak budú túto činnosť vykonávať iní ľudia za príplatok. Tiež sa má zavádzať osobitné odmeňovanie, paušálne náhrady, to všetko má negatívne finančné dopady na rozpočet. A teda sme opäť v čase konsolidácie, kde, ktorá zásadným spôsobom dolieha na rodinné rozpočty ľudí, kde naozaj máme veľké množstvo ľudí na hranici chudoby, aj za tou hranicou, a my tu opäť nejakým spôsobom zasahujeme do výdavkovej stránky štátneho rozpočtu, čo je teda ten opačný prístup, aký by sme mali mať, ale tak v tom celom, kde vidíme, že naozaj začalo sa tým, že si ministri a ministerky prilepšili a pridali si na vlastných platoch, rozhadzujú sa tu peniaze na úplne nezmyselné veci, tak v tom celom, do toho celého to vlastne len zapadá.
Pri pohľade na túto novelu mi teda, s prepáčením, pán minister, prídete ako poslíček Súdnej rady a navyše teda poslíček škodlivého obsahu.
A ja by som vás chcela aj v mene nášho celého klubu požiadať o stiahnutie tejto novely, aby ste si spravili naozaj poctivú prácu, a ak je potrebné nejaké zmeny, čo sa týka napríklad hodnotiaceho procesu alebo akokoľvek, ktoré, ktoré treba priniesť, tak aby ste v prvom rade spravili tú poctivú analytickú prácu, nekopírovali len to, čo vám Súdna rada položila na stôl, a priniesli nový návrh, ktorý bude dôveryhodnosti súdnictva prispievať, a nie ju ničiť.
A navrhujem preto a aj, pani spravodajkyňa, dávam vám na vedomie, aby sme hlasovali o tom, aby bol zákon vrátený na dopracovanie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, ja budem mať taký širší vstup, ale návrh na dopracovanie je určite veľmi šľachetný, pretože ja by som naozaj veľmi rada vedela, na základe akých dát pristúpil pán minister k rušeniu funkčných nových nastavení, osobitne v disciplinárnom konaní, kde vracia to, čo nefungovalo, takže ja by som naozaj rada videla nejakú štatistiku, že prečo po troch rokoch rušíme niečo, čo tu funguje. Ja som nepočula od žiadnych sudcov, že by nemali dôveru v nastavený systém. Počujem výkriky z úradu vlády, samozrejme, aj zo Súdnej rady, ktorá, bohužiaľ, sa stáva skôr zaujatým kritikom pomerov tak, ako to robí vláda, a nevidno zo Súdnej rady dnes, že by v nej mohli mať oporu sudcovia, ak jej ideme dať to bremeno, že ona bude vlastne tým kladivom na sudcov, lebo bude, lebo tá bude mať základnú váhu, kto bude súdiť sudcov, že, že prečo vlastne ministerstvo ničí to, čo funguje. To je prvé nepochopiteľné. Ale možno je to tým, že je zrušené analytické centrum, tak vlastne nemá to kto pánovi ministrovi vyhodnotiť. Ja som, ja nevidím ani žiadne dáta vlastne o tom, v akom stave je justícia. Predtým to bolo zverejňované priebežne mesačne, mohla som vidieť, ako sú na tom súdy, mohla som vidieť, ako sa má reforma, ktorá je naozaj veľká, a môžu tu ktokoľvek o tom čokoľvek hovoriť, ale znamená zásadné zmeny, absolútne zásadné, úplne nové paradigmy nového fungovania v rodinnom súdnictve, v správnom súdnictve, v disciplinárnom konaní.
Ak ide niečo minister zmeniť, nech nám ukáže dáta.

No je to presne podľa mňa tak, že ja vlastne ani neviem, kto a či niekto robí nejakú analytickú prácu teraz na ministerstve. Analytické centrum a celý ten tím bol zrušený a ukazuje to aj tento návrh zákona, že za ním teda žiadna analytická práca nie je. Teda ja ju nevidím, nevidím dáta, presne ako si uviedla, a ja by som ich tiež rada videla, pretože to by mal byť úplný základ predtým, než minister spravodlivosti príde s akoukoľvek novelou a obzvlášť s takou, ktorá má zásadný dopad na to, ako celé ďalšie fungovanie bude vyzerať, ale my sme tie dáta nevideli. A tak ja sa obávam, že ani neexistujú, pretože to nie je dôležité, mať nejaké analytické dáta a na základe nich prinášať tie najlepšie možné riešenia. Tu je účel úplne iný. Účel sa stanovuje tak, že proste potrebujeme napríklad dostať nepohodlných ľudí zo súdnictva, tak vymyslíme systém, ako to spraviť. A k tomu dáta nepotrebuje pán minister.
Takže asi takto to vyzerá podľa mňa.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, ja by som sa trošku vrátila a vlastne to súvisí aj s tým, s čím prichádzate, s celým týmto zákonom o sudcoch, lebo on zásadne zmení nastavené paradigmy. Nastavené paradigmy, ktoré súvisia s transparentnosťou, s kariérnym rastom, s motivačnými faktormi pre motiváciu sudcov, aby sa vzdelávali, zlepšovali, to súvisí s hodnotením sudcov. A súvisí to aj s nezávislosťou justície. Ja som spomenula, že... a, a to je to, čo, samozrejme, okrem toho, že ten systém, ktorý navrhujete, tak už od začiatku vykazuje znaky, že nebude funkčný, pretože taký bol, a ja sa k nemu vrátim, za čias pána ministra Harabina, a niektoré veci naozaj vraciate do tohto obdobia, na ne poukážem, prečo to považujem za veľmi nebezpečné.
Ale za veľmi nebezpečné považujem to, že nie sme ochotní si povedať niektoré fakty a pravdu. To, že inak vidíme hodnoty aj v justícii, je jednoducho tak. Ja si neviem predstaviť a žiadny iný minister to pred vami to neurobil ani také rozhodnutie ministra Harabina si nepamätám, že by naozaj prepustil odsúdeného človeka za korupciu na slobodu. To hovorí o mnohom, samozrejme, aj o vašom nastavení, že ste boli schopní prísť ako minister spravodlivosti s novým Trestným zákonom a s novým Trestným poriadkom a naprieč, napriek tomu, že to bolo aj problém vlastne s európskymi fondami, s nastavením prísnosti postihu korupcie, tak ste sa snažili maximálne ohnúť jednak nastavenie trestných činov, sankcií, premlčacích lehôt a to, čo dnes chránime, sú vlastne európske peniaze.
A že toto ste boli schopní, tak ste nám ukázali, kde ste. Potom ste urobili to, aj spolu s parlamentom, že ste vymenili ľudí v Súdnej rade. A mne tu vyčítate, viete (povedané so smiechom), to je, ja neviem, čo mám na to povedať. Vy tu mne rozprávate, že ja som niekomu zatelefonovala, áno, lebo som povedala, že nemáte dôveru vlády a parlamentu, lebo to bola pravda, a tí ľudia urobili slobodné rozhodnutie. Rozhodli sa vzdať sa funkcie, ale nemuseli sa vzdať funkcie. Samozrejme, že sa nemuseli. Mne to prišlo naozaj slušné. Ja neviem ani o jednom z týchto ľudí, že by sa niekedy, že by niekedy mal akýkoľvek komentár k nášmu rozhovoru. Naozaj neviem. Ale...
A áno, a ja to doznávam. Podľa mňa je správne, že členovia Súdnej rady sú odvolateľní a že je správne, keď nastúpi aj nová vláda a nový parlament, na základe jeho hodnôt budú môcť svojich zástupcov vymeniť, presne tak, ako ste to urobili vy. Ja neviem, čo mi tu vyčítate, veď vy ste to urobili. Veď vy ste vymenili Andreja Majerníka, Jána Mazáka, Luciu Berdisovú... A nevymenovala som všetkých, lebo si, prepáčte, teraz v rýchlosti všetkých nepamätám. Ale dosadili ste si tam svojho. Prosím vás, čo vy mi tu vyčítate? Veď vy ste ich nahrubo odvolali. Ešte ste si povymýšľali. Proste vy nieže, vy nieže využijete právomoc, ktorú máte, ale vy musíte dehonestovať ľudí, dehonestovať. A potom vy rozprávate opozícii, že my tu polarizujeme spoločnosť a robíme ju nenávistnou. Ale vy ste potrebovali vzbudiť nenávisť voči ľuďom, ktorých ste odvolali, a povedať, že sú neschopní, neodborní, zneužívali tú právomoc, ale ja som to neurobila. Ja som sa veľmi slušne zachovala k tým ľuďom. A keď sme mali aj iný názor na veci, tak som len povedala – nemáte našu dôveru a nechám na vás, aké urobíte rozhodnutie. Takže ja naozaj... Čo vy mi tu, prosím vás, vyčítate?! Vy ste tu nechutne ľudí odvolali, využili ste túto právomoc, ja tú právomoc nespochybňujem, ja som ju zaviedla a myslím si, že je správna, a riadila som sa aj jedným z rozhodnutím Ústavného súdu, ktorý povedal, lebo tu bol o tom spor, či je to správne, alebo nie, že ten vzťah medzi vládou, prezidentom a parlamentom je o vzťahu dôvery, a preto je v poriadku, ak ich odvolá, ak tú dôveru nebudú mať a ja si stále myslím, že to správne je. Osobitne, osobitne v našich postkomunistických, socialistických krajinách, kde majú veľký problém nastaviť hodnoty, ktoré majú platiť justícii. Toto je trošku zložité niekedy si vzájomne vysvetliť aj v rámci Európskej únii, ale tu osobitne to považujem za dôležité a považujem za správne, ako to je.
A ja vám toto nevyčítam, istým spôsobom že ste to využili a že ste tých ľudí odvolali, ale vyčítam to, aký ste pokrytecké a neviete to urobiť slušne, lebo ten priestor ste mali, ale vy to musíte urobiť neslušne. Musíte proste po tých ľuďoch podupať. Toto, toto je nechutné, ako ste to urobili, a ešte sa tvárite, že niekto to tu predtým urobil takto, čo neurobil, a vy ste urobili to isté, ale absolútne hrubým nechutným spôsobom. Proste to je, to je, je to, je to spôsob, ktorý ja som nikdy takýto prístup nemala k ľuďom, aj keď som mala iný názor na veci, ale vy jednoducho slušnú politiku nemáte a toto to jasne ukazuje.
To, čo ste priniesli, je, bez akýchkoľvek dát rušíte funkčný systém, ktorý súvisí s previneniami sudcov, a ten je absolútne kľúčový pre nás všetkých – aj pre vás v opozícii. Aj pre vás v opozícii je dôležité, aby sudcovia sa cítili nestranne, aby mohli rozhodovať nezaujato, aby na nich nikto nevyvíjal tlak. Disciplinárne konania boli odjakživa priestor – osobitne na Slovensku – na to, že sa tu zneužívala táto právomoc na to, že sa šikanovali sudcovia, ktorí boli nepohodlní moci. Čo dnes robí táto vláda? Šikanizuje sudcov prostredníctvom tlačových besied.
Bohužiaľ, aj vy, pán minister, ste na niektorých z nich stáli, kde priamo boli pomenovaní sudcovia, ktorí majú byť vyzlečení z talára. Povedzte mi, kedy my sme to niekedy urobili. Toto robíte vy! A potom prinesiete zmenu zákona a riešite nastavenie, ale, bohužiaľ, robí to aj Súdna rada. Bohužiaľ, táto Súdna rada v tomto zložení to robí, že poukazuje na sudcov, ktorí sa jej nepáčia, namiesto toho, aby svojich kolegov chránila, veď môžu mať iné právne názory ohľadom niektorých vecí, tak ich vlastne svojím spôsobom sama šikanuje. A tej idete dať vy svoju právomoc. Vymenili ste si tam ľudí a tej idete dať právomoc, aby vybrala, kto bude vlastne tým, kto bude súdiť tých sudcov. A toto je to, čo vám vyčítame.
Ale idete to ešte urobiť spôsobom, že zavádzate systém, ktorý sme tu mali. Veď my sme tu mali systém, že v disciplinárnych senátoch boli sudcovia z okresných, krajských súdov. Ale to nefungovalo. Ľudia to nechceli robiť. Nechceli to robiť preto, lebo osobitne vnímali, že tie konania sú šikanózne. Tie konania sa nevedeli skončiť, ľudia boli šikanovaní ako sudcovia práve tým, že začalo konanie. Minister Harabin to ešte vedel urobiť tak, že vopred, samozrejme, tých, tých sudcov tak hanil, že pomaly proste sa nevedeli ukázať, že ešte ani nedostali disciplinárny návrh. To sa, bohužiaľ, deje istým spôsobom aj teraz u vás, lebo to robíte na tých tlačových besedách, že už vyzliekate sudcov z talára, a ešte ani nebol podaný návrh na disciplinárne konanie – to sa presne udialo v prípade pána sudcu Klimenta.
A teraz vlastne o čo ide. My máme teraz nastavený systém, v ktorom sa skutočne všetci sudcovia môžu cítiť bezpečne. Máme sudcov na Najvyššom správnom súde, išli tam ľudia, ktorí tam chceli ísť, išli tam sudcovia hlavne z Najvyššieho súdu. Áno, bolo to potom aj otvorené právnikom z iných právnických profesií. Ale boli tu jasné kritéria ohľadom aj právnickej praxe, tam sa nemohol len tak hocikto dostať. Cez transparentné výberové konanie. Každý sa mohol uchádzať, ktorý spĺňal dané podmienky.
Dnes tam máme sudcov, ktorí sú tam už najmenej tri roky, to znamená, že to nie sú žiadni začiatočníci. Najmenej tri roky sú títo ľudia vo výkone funkcie sudcu. A aj títo vadia vlastne súčasnej vláde a ministrovi spravodlivosti, pretože bez ohľadu na to vlastne, akí sú to renomovaní právnici, s akou právnickou praxou, problém je, že neboli dostatočný počet rokov v justičnom systéme, takže je jedno, že sú dobrí, kvalitní, vedia robiť svoju prácu, tri roky už súdia sudcov na Najvyššom správnom súde. Nie, my tu zavádzame nové podmienky, že ešte aj medzi tých sudcov, ktorí sú na Najvyššom správnom súde, ideme robiť medzi nimi selekciu. Ale nielen to.
My vlastne vytvárame nový systém, ktorý je založený na tom, že budú doňho vstupovať okresní sudcovia, krajskí sudcovia, ktorí popri tom, že robia svoju prácu, budú popri tom aj súdiť svojich kolegov. Ale ja hovorím, toto sme tu mali. A tí sudcovia to nechceli robiť. My sme nevedeli sfunkčniť disciplinárne súdy, preto sme vytvorili Najvyšší správny súd. Aj preto okrem toho, že je dôležité pre spory so štátom mať samostatnú takúto súdnu inštitúciu, ale aj pre funkčný systém disciplinárneho konania, aby sudcovia, ktorí čelia akémukoľvek návrhu, tak sa mohli aj brániť, raz bolo aj rozhodnuté, lebo to sa nedialo, tu roky sa vlastne šikanoval sudca, lebo prebiehalo disciplinárne konanie, a aj preto vyčítam, že tu rozprávate o tom, že zavádzate opravné prostriedky, a oni dnes už sú a ja aj poviem, vlastne že čo zavádzate. Takže je to veľmi zavádzajúce rozprávať, že doteraz neboli, ale my ich teraz dáme, aby sudca mal opravný prostriedok. Aj teraz sú pre všetkých a viacstupňové. Ja to vysvetlím. Takže bez toho, aby sa vysvetlilo, čo je na tom dnešnom systéme zlé, lebo to sa povedať nedá, lebo dnešný systém je funkčný a efektívny, v minulosti, v rokoch, v rokoch čakal sudca, kým skončilo konanie, v rokoch bol šikanovaný – dnes v mesiacoch. Sudca vie koniec podaného návrhu na disciplinárneho konania v mesiacoch. Jednoducho dnes ho naozaj takto šikanovať neviete. Ale to zjavne je dôvod, prečo dávate tento návrh, pretože to čo sa osvedčilo, je, že je skutočne cesta mať profesionálnych sudcov, ktorí sa venujú disciplinárnemu konaniu, a, samozrejme, že to znamená aj nejaká pamäť, nejaká prax, ktorá súvisí aj s tým, že tí sudcovia už vedia, čo je dôležité pri posudzovaní takýchto vecí. Ale nie je to tak, že by to boli iba sudcovia z Najvyššieho správneho súdu. Aj dnes je to tak, že do toho vstupujú ďalšie osoby z právnických profesií. Keď sa bavíme o exekútoroch, tak je tam predstaviteľ exekútorského stavu, ak sa bavíme o prokurátoroch, je tam predstaviteľ prokurátorského stavu, ak sa bavíme o notároch, je tam predstaviteľ notárskeho stavu, ak sa bavíme o sudcoch, tak nie sú tam sudcovia z okresných, krajských súdov, lebo je tam predstaviteľ ako profesionál z toho Najvyššieho správneho súdu, ale sú tam dopĺňaní akademici, právnici z iných právnických profesií, ktorých tam aj vyberá Súdna rada, a je to v poriadku. A je to absolútne v poriadku. Lenže väčšinu tam má dnes Najvyšší správny súd ako profesionál. A to považujem za absolútne kľúčové. A to sa ukázalo, že sa to osvedčilo. Ja som nepočula skutočne žiadneho sudcu, ktorý by povedal, že dnešný systém je nastavený nejak zaujato, že by ten systém nebol bezpečný. Že by ten systém nefungoval, že by sme nemali včas tie rozhodnutia. Ale to tak nie je. Prosím vás, prečo meníme niečo, čo funguje? Prečo?
A ináč aj to bude stáť nové finančné prostriedky, lebo, samozrejme, potom tým sa to predpokladá, nejaké ďalšie výdavky, že vlastne namiesto toho, že tu máme profesionálov, ktorí to vykonajú v rámci svojej funkcie, tak sú tu nejaké ďalšie výdavky, ktoré súvisia s tým, že ten systém robíme inak.
Takže po novom do toho vstupuje Súdna rada, ktorá väčšinu vlastne v tom senáte bude určovať, kto v ňom bude, takže už to nebudú tí profesionáli, a Súdna rada len doplní, ale už to bude, že Súdna rada určuje tú väčšiu skupinu.
A nielen to, že sa to mne nepáči, to sa nepáči ani exekútorom, ani prokurátorom, aj im sa nepáči, že sa mení ten systém, ako je nastavený. Nepáči sa im tam viacero vecí a nepáči sa to, samozrejme, ani sudcom, ktorí sa už aj ozval a aj dali k tomu vyhlásenie, ale rozumiem, že nečakám teraz nejaké hromadné podpisové akcie zo strany sudcovského stavu, keď tu máme takúto atmosféru. Ale sú sudcovia, ktorí sa ozvali a nepovažujú to za správne.
A, samozrejme, že to nepovažuje za správne ani Najvyšší správny súd a pýta sa, prečo meníte tento funkčný systém, a nerozumie. Rovnako nerozumie, prečo majú byť vylučovaní vlastne z tohto do budúcna, z tohto disciplinárneho konania kolegovia, ktorí sú tam už celé tri roky a ukázali sa, že vedia tú prácu robiť, veď to nie sú, že sú skončení právnici a majú tri roky praxe. Nie. Oni už sú na Najvyššom správnom súde a tam majú ďalšie tri roky praxe na Najvyššom správnom súde, takže pre mňa je otázka, prečo meníme, tá základná, aké dáta tu máme, že musíme zmeniť systém, ktorý funguje. A jediné, ktoré, čo, samozrejme, sa ukazuje ako dôvod, je, musíme dať Súdnej rade priestor, aby mohla ovplyvniť ten základ tých disciplinárnych senátov, kto bude súdiť sudcov. A toto je veľmi, veľmi nebezpečné. A určite máme zhodu v tom, že sa tu jednoducho nezhodneme vo viacerých našich postojoch. To znamená, ak vy ste dnes obmenili Súdnu radu a jej tento priestor dáte, tak, samozrejme, že je to veľmi vyrušujúce, ale okrem toho upozorňujem, že ten systém sme tu mali, a nefungoval, nefungoval, lebo to tí sudcovia popri tej svojej práci nechceli robiť. A osobitne, keď vnímali, že je na nich vyvíjaný tlak, a aby to bol priestor na šikanu voči nepohodlným sudcom, a toto tu, túto atmosféru tak nastavujete a je veľmi možné, že ten systém preto ani funkčný nebude, lebo sme to tu už mali a ukázalo sa, že takto sa to nedá robiť.
Ja sa ďalej pýtam, že okrem toho, že na toto nie sú žiadne odpovede a z toho vidím najväčšie nebezpečenstvo a okrem toho priamo v ústave je vlastne zakotvené, že ten základ toho disciplinárneho súdnictva má byť v Najvyššom správnom súde, ale určite ústavodarcovia nemysleli, že tým, že tým, že sa to dáva Najvyššiemu správnemu súdu, znamená, že on len poskytne to miesto, to ako keby sme povedali, že parlament rozhoduje o návrhoch zákonov, ale sme potom povedali, jaj, no on len poskytne to miesto a potom to bude niekto iný, kto sem príde a bude robiť tie rozhodnutia. Hej, tak to je také obchádzanie, vlastne ktoré teraz robí pán minister, že síce Najvyšší správny súd aj podľa ústavy vlastne má vo vienku a kľúčovú by mal mať vo vienku, rozhodovanie o tých disciplinárnych konaniach sudcov, ale ideme mu to prakticky zobrať a dávame to niekomu inému a z toho Najvyššieho správneho súdu robíme už iba miesto, takže toto má podľa mňa ústavnoprávne riziká a je veľmi pravdepodobné, že keď to takto prejde, tak to bude putovať aj na Ústavný súd. Nemám veľké očakávania, lebo ma veľmi prekvapil, ako sa už postavil k niektorým veciam v minulosti, ktoré nakoniec sa ukázali, že boli problematické, veď vy sami ste tu naprávali potom tie sankcie aj premlčacie lehoty pre trestné činy, ktoré sa týkajú finančných záujmov Európskej únie, ja som na to upozorňovala a žiadala som Ústavný súd, aby prerušil konanie a opýtal sa Európskeho súdneho dvora, a neurobil to. Takže sú už veci, ktoré ja neočakávam veľmi od Ústavného súdu, možno ma prekvapí, ale je veľmi pravdepodobné, že toto na Ústavný súd pôjde, pretože určite ústavodarca si to takto nepredstavoval, takto to nechcel, keď to dal do ústavy, že Najvyšší správny súd má byť ten, kto bude riešiť disciplinárne konania sudcov.
A teraz si dovolím zopár ďalších poznámok. Ďalšie veci, ktoré ma tu vyrušujú, sú, že naozaj mi príde, že je tu veľa zmien takých od buka do buka, že, rozumiem, že za pánom ministrom niekto prišiel, zaloboval, niečo sa mu nepáči, ale nie je to založené na ničom, že proste to treba spraviť.
A ja poviem aj príklad. Zásadne sa tu zasahuje do podmienok, kedy môže sa vlastne človek dostať na... právnik, samozrejme, so všetkými ostatnými kritériami, ktoré splní, aby bol sudcom na Správny súd alebo na Najvyšší správny súd. Áno je pravdou, že na Najvyšší správny súd ste potrebovali iba desať rokov praxe. Teraz už potrebujete pätnásť a rovnako to bolo pri Správnom súde, na ktorej sa vyžadovalo sedem rokov namiesto desiatich rokov, čo sa vyžaduje pri Krajskom súde, ale chceli to samotní sudcovia, ktorí robia správne súdnictvo. Oni ma o to žiadali a povedali, je veľmi ťažké hľadať kolegov na Najvyšší správny súd alebo na správny súd, pretože vlastne tá celá doména práva správneho súdnictva sa tu začala iba vyvíjať po novembri ’89. My sme po novembri ’89 prišli na to, že sa tu môžme sporiť so štátom. My sme predtým vlastne, akože tu, tu nebola žiadna podpora ničoho ani, by som povedala, v rámci toho právneho odvetvia správneho súdnictva, že by tu skutočne sme vlastne vedeli, čo to to správne súdnictvo je. To naozaj po tom ’89. sa tomu dával úplne iný obsah. Toto je to úplne iné ako v tých ostatných odvetviach občianskeho, rodinného práva. Ja nehovorím, že ani to, že to neprechádza vývojom, ale jednoducho v tom správnom práve je to inak. Správni sudcovia ma sami žiadali, aby som tu nastavila mäkšie kritériá, aby sme mali kvalitných ľudí a vedeli sme ich dostať na Správny súd a na Najvyšší správny súd.
Takže nerozumiem, rada by som videla, že aké štatistiky sú, z čoho vychádza teraz pán minister, keď to mení, lebo ja o tom neviem, že by to bol problém. Jednoducho tu, tu sa úplne mení nastavenie a ja neviem, odkiaľ ste na to prišli. Ja chápem, že vám niekto zaklopal a povedal – takto by som to chcel. Ale takto predsa minister nemôže robiť rozhodnutia! A niekomu niečo vadilo, asi mu vadili mladí, šikovní kolegovia, inak si to neviem predstaviť. Mladí, šikovní kolegovia, ktorí ešte vedia aj cudzí jazyk a ktorí sa uchádzajú potom v rámci kariérneho rastu na odvolacie súdy, lebo, lebo prečo by ste, prosím vás, vypustili tú podmienku toho jazyka, lebo o tomto sú zmeny, ktoré tu máte. Vy tu jednoducho meníte paradigmy, ktoré sa tu nastavovali roky pre justíciu, aby bola lepšia. A rovnako to hneď poviem.
Hodnotenie sudcov. No tak, teraz už bude mať hodnotený iba na začiatku, keď nastúpi človek do výkonu funkcie sudcu. Takže to nám stačí. A potom už nepotrebujeme vedieť, ako sa mu darí. Načo? Len na začiatku. Vy ste spokojní všetci s výkonom justície?
Tak ako to je, je to výborné, netreba nič meniť. Nemyslíte si, že je dobré priebežne hodnotiť prácu sudcov? (Reakcia z pléna.) No, lebo toto idete zrušiť. Sudcovia boli každých päť rokov pravidelne hodnotení a, samozrejme, že to aj pre nich bolo nejaké motivujúce, že vedeli, že sa niekto pozrie na to, ako sa im darí a akú majú kvalitu tiež výkonu práce sudcu, lebo aj o to ide v tom hodnotení. To nie sú tie výkazy, štatistiky, ktorý každý rok koľko čo rozhodol, ale tam sa vlastne pozreli aj vybrané spisy a pozreli sa, ako vyzerajú kvalitné rozhodnutia, a ich kolegovia sa im k tomu vyjadrovali, takže to nie, že niekto z vonku, to je vlastne systém nastavený zvnútra. Ja nehovorím, že sa nedá urobiť lepšie, ale vypustiť pravidelné hodnotenie, ktoré je každých päť rokov, a povedať, že netreba, tak k tomu by som chcela nejaké vysvetlenie.
V rámci kariérneho rastu, keď sudca postupuje z okresného súdu na krajský, už nepotrebujeme zistiť, či vie cudzí jazyk, a to je pre mňa nepochopiteľné, lebo áno, keď idete na okresný súd, musíte mať cudzí jazyk, ale my sa teraz bavíme o tom, že máme tam kolegov, ktorí zjavne počas celého svojho výkonu funkcie sa nezaujímali o žiadny cudzí jazyk. Tak prečo má kariérne rásť, keď nevie urobiť tú skúšku, keď chce ísť na odvolací súd alebo Najvyšší súd? No tak nech ostane tam, kde je. Prečo? Psychologické posúdenie. Ja považujem za problém vyhodiť to psychologické posúdenie. Vy hovoríte, že stačilo na začiatku. Veď sami všetci vieme, čomu čelíme, tak viem aj od kolegov, od predsedov súdov, že boli radi, že tam takéto posúdenie, že ak je nejaký problém, tak to aspoň zistíme, alebo sa to rieši. Teraz vás to vôbec nezaujíma.
Transparentnosť výberového konania. Ako idem vlastne po jednotlivých, by som povedala, oblastiach, ktoré sú dôležité pre kvality justície, ale všade sa vám podarilo niečo urobiť. Transparentné výberové konania síce ostanú, ale potom si uchádzať povie, že chce anonymizovať svoje údaje, a už nezistíme a nevieme pospájať, že kto, kde je, kto sa uchádzal kedy s akými výsledkami, nepovažujem to za správne a nerozumiem a rada by som rozumela, prečo ste to urobili.
Ochrana sudcov. Máme zhodu, že tu máme množstvo nenávistných výrokov. Polarizácia, akú si nepamätáme. Vzájomne to uznávame. Tak teraz ideme zobrať ochranu sudcov, ktorú majú na Špecializovanom trestnom súde, a tí, čo rozhodujú o registri partnerov verejného sektora. Teraz, teraz! Máme na ďalších troch zástupcov riaditeľa, máme na troch štátnych tajomníkov, ale na toto nejak, tu šetríme. Tu je konsolidácia. Tak toto ja neviem prijať, toto ja neviem prijať, lebo tým priamo vytvárate nátlak. Niekto možno dostane, niekto možno nedostane ochranu. Tak nechajte im teraz tú ochranu, ktorú majú. Veď to napätie tu je. Tak prečo ho prenášate aj do sudcovského stavu?
A potom konsolidácia verejných financií, tak tu mám zopár poznámok. Ono sa to javí, že to sú také drobnosti, ale zrazu má dostať sudca ďalší plat, aj keď je iba na stáži. To znamená, že sudca nie je vo výkone funkcie sudcu, áno, majú nárok vlastne na ďalší plat, trinásty plat, ale budeme im dávať ten plat, aj keď nemajú výkon funkcie sudcu a robia stáž celé obdobie niekde, kde vôbec nemajú vlastne žiadny ten tlak, ktorý má sudca. Tak to nepovažujem za v poriadku v čase konsolidácie verejných financií. Naozaj to nepovažujem za v poriadku.
Rovnako ja by som tiež bola láskavá, odmena, keď má sudca 50 rokov, 60 rokov. Ale prečo teraz v čase konsolidácie verejných financií, veď nám to tam nechýbalo? Ja čakám, kedy sem príde návrh na výsluhové dôchodky sudcov. A to upozorňujem už teraz, že sudcovia majú osobitné sociálne zabezpečenie. Osobitný príplatok, keď idú do dôchodku, osobitné nastavenie, keď sa bavíme o materskej, o rodičovskej, o rodičovskej starostlivosti, rodičovských príspevkov. To je proste úplne iné nastavenie, ktoré majú sudcovia v čase konsolidácie verejných financií. Takže vy hovoríte – ľudia, uťahujte si opasky, treba vybrať transakčnú daň, ale všade, kde môže šetriť štát, neurobí nič, a nie, ja tu vidím ďalšie a ďalšie zákony, kde si pridávate, kde niekomu pridávate, čo vôbec netreba, vôbec netreba.
A úplne na záver. Tam, kde veci fungujú, vy ste to len tak na záver spomenuli, že nechápete prečo Mestský súd Košice je tak trošku vyňatý. No preto je tak trošku vyňatý v rámci efektívnosti rozpočtového hospodárenia, pretože v Košiciach nemáme iný okresný súd ako Mestský súd Košice. To je vlastne jediný kraj, ktorý má pod sebou iba Mestský súd Košice. No tak, keď sa rozdeľujú prostriedky cez kraje a kraje ich rozdeľujú na okresné súdy, tak prosím vás, čo rozdelí ten Krajský súd Košice? Nemá čo rozdeliť medzi nikoho. Takže má zmysel, aby rovno ministerstvo dalo predsa tie prostriedky, ktoré patria Mestskému súdu Košice, ktoré mu patria. Nevidím žiadny dôvod ani... Akože proste sme to efektívne nastavili, tak neviem, aký máte dôvod, aby to prechádzalo cez Krajský súd Košice, asi na to máte nejaký dôvod, ale ste ho žiadny neuviedli. Toľko, ďakujem veľmi pekne.
S ohľadom na moje pripomienky, ktoré som uviedla, nevieme podporiť, môžem povedať za náš klub, tento zákon, považujem ho za nebezpečný priam, proti kvalite v justícii a podľa mňa má v sebe znaky šikany, ktorú tu prevádzkoval minister Štefan Harabin.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, ďakujem pekne, že ste aj pri tejto príležitosti pripomenuli verejnosti to nehorázne rozhodnutie ministra spravodlivosti Borisa Suska. Predčasné prepustenie právoplatne odsúdeného Dušana Kováčika sa totiž inak ako nehorázne naozaj nedá nazvať. Bývalý špeciálny prokurátor bol odsúdený prvostupňovým súdom aj odvolacím súdom za to, že zobral úplatok 50-tisíc eur, úplatok za pomoc podsvetiu. A minister Susko dodnes nevysvetlil, čo ho k prerušeniu výkonu trestu v prípade Dušana Kováčika viedlo. Niečo konkrétne. Konkrétne skutkové okolnosti, nie všeobecné bláboly o tom, že súdy nevyhodnotili správne nejaké skutkové okolnosti, ale konkrétne. Čo?! Bez takýchto konkrétností je zrejmé, že ide o čistú účelovosť, o kamarátsku pomoc. Niekto by možno povedal, že to bolo všimné za mlčanie. Tento dojem umocňuje aj fakt, že krátko nato bol Dušan Kováčik prvostupňovým súdom odsúdený aj v ďalšej korupčnej kauze, druhej, už za tejto vlády.
Včera bol prvostupňovým súdom odsúdený aj Peter Kažimír, tiež za tejto vlády. To už nie sú čurillovci, pán minister, to sú súdy, nie za našej vlády, za vašej vlády, takže rozprávky o zmanipulovaných vyšetrovaniach akosi nevychádzajú, naopak, tieto rozsudky krok za krokom potvrdzujú, aký skorumpovaný systém tu roky vládol.

Ďakujem za slovo.
Mária, som rada, že si sa venovala aj tomu zrušeniu vlastne hodnotenia po tých, po tom akože prvotnom, že už netreba ďalej hodnotiť sudcov, rovnako ako to psychologické posúdenie. Ja som to vynechala v tej mojej rozprave, ale mňa by teda zaujímalo naozaj aj zdôvodnenie, lebo ja som sa nedopátrala toho zdôvodnenia ani v dôvodovej správe, nie je to tam vysvetlené, tiež či to vychádza z nejakých... Z čoho to vychádza? (Povedané so smiechom.) Lebo ja za tým nevidím naozaj že žiadne racionálne zdôvodnenie, obzvlášť teda aj v dnešnej dobe, kedy máme problémy napr. rozsiahle, čo sa týka duševného zdravia, tak vypúšťam psychologické posudky, že to ide úplne v protiklade s tým, čo... čomu dnes čelíme, čiže aké sú tie dôvody, možno keby pán minister mohol nám tu uviesť, keď ho tu máme, aké sú tie dôvody, prečo nie je opätovne potrebné hodnotiť sudcov už neskoršie počas výkonu ich práce a prečo nie je potrebné robiť tie psychologické posudky aj v prípade toho posunu, napr. na vyššie miesto.
Tak, pán minister, ja by som chcela poprosiť, či by ste nám to vedeli vysvetliť, lebo zjavne teda to odôvodnenie chýba.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja si myslím, že určite pán minister na tie všetky vaše otázky odpovie, a ak rozprávate stále, ako dobre ste nastavovali systém a ako všetko funguje, tak ja by som sa dovolila spýtať pani bývalej ministerky Kolíkovej, a dávam aj do pozornosti pánu ministrovi terajšiemu, je veľká nespokojnosť, možno to bol dobrý zámer, ale v praxi je to obrovsky problematické medzi sudcami, nastavili ste legislatívu tak, že napríklad, lebo hovoríte teraz o posudzovaní a podobne, že sudcovia, ktorí sa majú uchádzať o miesta, čiže noví sudcovia sa dostali do určitého poradovníka. Ten poradovník je nemenný. Viete, čo ste s tým spôsobili, pani ministerka? Lebo viete, ako vy hovoríte, prax ukáže a tak ďalej, tak aj my, spôsobili ste to, že rozbíjate rodiny, že dneska sudca... No pozeráte na mňa. ... že dneska sudca, ktorý žije v Žiline, musí ísť do Humenného, a ten sudca jednoducho musí nechať deti, musí nechať rodinu, pretože on je v poradí, a keď to odmietne, tak má problém, lebo to odmietol, a potom čo, ide naspäť na koniec do nejakého poradovníka a čaká, či vôbec bude sudca, alebo nebude. A viete, čo hovoria predsedovia súdov? Že oni z tých sudcov dokopy ani nič nemajú, lebo ten zákon je úplne zlý, pretože ten sudca potom odchádza domov, proste je nesvoj v práci a tak ďalej. Čiže vidíte, všetko v tej aplikačnej praxi prináša problémy. A ja by som chcela pána ministra poprosiť, aby sa na toto pozrel, pretože naozaj predsedovia súdov alarmujú, že majú problém so sudcami, pretože sa rozbíjajú rodiny, sudca musí nechať rodinu, malé deti a musí nastúpiť výkon, výkon vlastne svojej práce v inom meste.
Takže ja myslím, že aj vy im spôsobujete to (povedané so smiechom), že im prispievate k tej psychike a k tej nepohode pracovnej a k všetkému, takže treba sa nad tým vážne zamyslieť a možno niekedy si dať aj vysvetliť aj to, čo minister navrhuje, a nielen tu prísť so šikanou, lebo ja môžem nazvať, že toto je šikanovanie sudcov, ktorí musia nechať doma malé deti, rodiny a musia odísť, ak chcú vykonávať svoju prácu a svoj systém.
Ďakujem.

Ďakujem vám pekne.
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Grendel. Ja si myslím, že je dôležité si pripomínať, že s čím prišiel pán minister, s akým zadaním, a nedá sa to nevidieť potom pri ďalších návrhoch, s ktorými prichádza, proste a osobitne, keď prichádza s návrhmi, ktoré ničia to, čo tu funguje, jednoducho tak to je. A bez toho, aby priniesol akékoľvek dáta, a súčasne útvar, ktorý mu tie dáta analyzoval, tak zrušil, takže to je vlastne len vytvorenie podmienok k tomu, aby som si tu robil, čo chcem, a nikto mi k tomu nemohol dať vlastne ani žiadne protiargumenty, ktoré by boli založené na dátach, pretože tie dáta už nikto teraz nevidí a nezbiera. Ja som zvedavá, že kedy nejaké dáta za činnosť uvidíme, ako káže zákon.
A áno, je tu mnoho vecí, ako povedala aj pani poslankyňa Plaváková, ktoré sme ani nestihli ešte úplne možno uchopiť a pomenovať, ktoré sú aj v návrhu zákona, ale prijatie tohto zákona je, to nie, že krok späť, ale je proti justícii. A ja to hovorím aj koaličným poslancom, že je to proti vám, ak chcete mať nezávislých, nestranných, kvalitných sudcov, tak toto je proti tomu.
A, pani poslankyňa Vaľová, bavme sa kľudne, ako nastaviť inak hromadné výberové konanie, len niekto vám niečo poslal, vy ste niečo prečítali, a treba povedať, že každý kandidát sám si vyberie, v ktorom kraji chce absolvovať výberové konanie, a potom v tom kraji si vyberá súdy, kam by chcel ísť, a sám si určuje tie miesta, kam by chcel ísť. No a potom sú kandidáti, ktorí sú úspešnejší a menej úspešní a tí najúspešnejší sú na vrchole a vyberajú si, čo chcú. Takto to je... (Reakcia z pléna.) A nevykrikujte tu, prosím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najprv teda pôjdem k... ak dovolíte, k pani poslankyni Plavákovej, ktorá vystupovala prvá v rozprave, a rád by som zareagoval na niektoré poznámky, ktoré v svojej rozprave predložila. Hovorila tu pani poslankyňa, ak som si to dobre poznačil, o nejakom autokratickom riadení. Akože naozaj nechápem, čo z tohto návrhu zákona je autokratické, pretože práve naopak, my odstraňujeme tie deformácie a tú autokraciu, ktorú zaviedla bývalá vláda práve tým, ako nastavila aj disciplinárne konania v rámci, v rámci disciplinárnej zodpovednosti či už sudcov, prokurátorov alebo notárov, alebo exekútorov.
A to, čo hovorila pani Kolíková, že sú hlasy, ktoré s tým nesúhlasia, no my máme zase množstvo hlasov a dovolím si povedať, že väčšinu hlasov, či už zo sudcovského stavu, či už zo Združenia sudcov Slovenska, či už zo Súdnej rady, či z jednotlivých okresných a krajských súdov, ktorí podporujú túto zmenu. Naopak, vidia ďaleko väčšie riziká v tom, čo zaviedla pani exministerka Kolíková.
Hovoríte o tom, že, že tým, že sa, že nemôžu pôsobiť jednotliví sudcovia alebo že je lepšie, ak sa popretŕhajú väzby, lebo tým, že by prísediaci na disciplinárnych senátoch boli sudcovia všeobecných súdov, takže majú, majú nejaké väzby medzi sebou. Tak, pani poslankyňa, v prvom rade podľa tohto návrhu zákona, neviem, či ste ho čítali, ale sa vytvára databáza, z ktorej si priamo Najvyšší správny súd vyberie členov podľa rozvrhu práce do jednotlivých disciplinárnych senátov, takže tam nejaké vzájomné väzby asi nepripadajú do úvahy. Ja neviem, teda že či je podľa vás lepšie, že majú hodnotiť disciplinárne sudcov ľudia, ktorí v živote nesúdili a ktorí nemajú žiadnu skúsenosť s sudcovským stavom a s výkonom sudcovského povolania, pretože niečo iné je byť advokátom alebo notárom, alebo exekútorom, alebo prokurátorom a niečo iné je byť sudcom. A niekto, kto v živote nesúdil, a má rozhodovať o tom, že či sa niekto dopustil disciplinárneho previnenia, alebo nie, z inej profesie je veľmi obtiažne. A ešte o to viac, že ide o sudcovský stav ako jednu z troch nezávislých mocí v štáte.
Hovoríte o tom, že som len poslíček Súdnej rady. Tak tu naozaj sa začínam na tom zabávať, pretože na jednej strane teda pri iných zákonoch nás kritizujete, že nekomunikujeme s odborným prostredím, že nepočúvame názory odbornej verejnosti, a tu, keď reagujeme na požiadavky a názory odbornej verejnosti, tak nás zase kritizujete, že sme poslíčkami niekoho. To je absurdné, naozaj absurdné.
Keď si pozriete legislatívny proces tohto návrhu zákona, tento návrh zákona prešiel dvomi riadnymi pripomienkovými konaniami. My sme urobili prvé pripomienkové konanie, kde sme komunikovali so všetkými, so Súdnou radou, so Združením sudcov Slovenska, s Najvyšším súdom, s Najvyšším správnym súdom. Zozbierali sme pripomienky k tomuto návrhu aj nové pripomienky, ktoré prichádzali postupne, nové požiadavky a urobili sme druhé kolo medzirezortného pripomienkového konania, kde sme opätovne prešli celý tento zákon znova so všetkými stakeholdermi, ktorí sú z hľadiska justície a ďalších dotknutých orgánov v oblasti spravodlivosti. Na základe riadneho vyhodnotenia, odôvodnenia všetkých návrhov a pripomienok sme dospeli k tomuto finálnemu návrhu, ktorý sme tu predložili. Čiže to nie je niečo, čo by sme my doniesli ako poslíček niekoho alebo čo by sme si my vymysleli.
Ešte raz. Celý tento návrh zákona prešiel dvomi riadnymi kolami pripomienkového konania, kde sme sa viac-menej zhodli na všetkých veciach, ktoré, ktoré sú tam, aspoň s väčšinou pripomienkujúcich subjektov.
A ešte raz. S kým iným máme komunikovať zásadné alebo základné zákony o justícii, ak nie s najvyšším orgánom, ústavným orgánom sudcovskej legitimity, ktorým je Súdna rada? Nechápem, ešte koho iného by sme mali osloviť. Vás ako opozíciu? Vy ste tí experti na súdnictvo, väčší, ako je, ako je ústavný orgán sudcovskej legitimity, ako je Najvyšší súd, ako je Združenie sudcov Slovenska? No asi nie. Čiže z tohto pohľadu ja mám absolútne čisté svedomie.
Hovoríte o tom, že ničíme to, čo funguje, že kde máme dáta. Ale neviem, o akých dátach hovoríte, pani poslankyňa. Aké dáta máme mať na to, že chceme, aby sa kladivo na sudcov, ktoré tu zaviedla pani exministerka Kolíková, kde vytvorila jednostupňové disciplinárne konanie a obsadila si Najvyšší správny súd svojimi ľuďmi tak, že keď sa povie, že tento je vinný, tak je vinný, a keď sa, naopak, povie povie, že tento je nevinný, tak je nevinný a neuloží sa mu disciplinárny trest, tak aby sa už nikto nemohol voči tomu odvolať. To je normálne? To je podľa vás to spravodlivé riešenie a tá nezávislosť? Veď zavádzame apelačný princíp, zavádzame to, čo hovorí, čo hovoria základy práva, čo hovorí ústava, čo hovorí judikatúra, že každý má právo sa voči či už rozhodnutiu v trestnom konaní, alebo rozhodnutiu v disciplinárnom konaní, aby sa mal právo odvolať. To je základný princíp. A my jediné, čo robíme, je, že meníme jednostupňové konanie na dvojstupňové konanie a zavádzame do systému väčšiu transparentnosť tým, že tam budú pôsobiť sudcovia nielen zo samotného Najvyššieho správneho súdu, ktorí môžu byť v daných prípadoch zaujatí, ale že bude databáza sudcov všeobecných súdov a prokurátorov a notárov a exekútorov, z ktorých si Najvyšší správny súd zloží senát a ten bude o tom rozhodovať v prvom stupni, a ak sa daný subjekt alebo navrhovateľ odvolá, tak bude rozhodovať v druhom stupni. Ja nevidím, čo je na tom nedemokratické alebo, alebo nesprávne. Práve naopak, systém, ktorý zaviedla pani exministerka Kolíkov a ktorý zavádza jednostupňové konanie bez možnosti sa odvolať s výnimkou jediného prípadu kedy je, kedy je uložené opatrenie zbavenia funkcie alebo úradu, tak vtedy môže, ale v iných prípadoch nie. A to je správne? To je správne? Tak to má byť, aby sa nikto nemohol brániť? Veď každý je omylný. Aj ten prvostupňový senát Najvyššieho správneho súdu sa môže pomýliť. Ale ten, o kom sa rozhoduje, ten disciplinárne stíhaný nemá mať právo sa brániť? Ani, ani navrhovateľ nemá právo v prípade, že je neúspešný, podať odvolanie? (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, kľud.
Pán minister, poprosím. Nech sa páči. Pani poslankyňa, kľud. (Povedané súbežne s rečníkom.)

Susko, Boris, minister spravodlivosti SR
Čiže hovorili ste, že to ničí systém, ktorý funguje. No ten systém nefunguje a na to nepotrebujeme žiadne dáta. To nejde o to, že či je to konanie rýchlejšie, či je efektívnejšie, ale či je spravodlivé a právne správne. A to konanie, ktoré nastavila pani exministerka Kolíková ako jednostupňové konanie, je nesprávne a nespravodlivé. A vyhodnotili to tak aj v Českej republike a zmenili to takisto minulý rok, presne pre tieto isté dôvody, takže z tohto pohľadu my naprávame tie deformácie, ktoré zaviedla pani exministerka Kolíková. Len to, nič viac.
Ďalšia vec, ktorú ste hovorili, pani poslankyňa, že, že o paušálnych náhradách. No neviem, či ste si prečítali ten zákona, ale paušálne náhrady tam nie sú. Čiže my len odstraňujeme koly, ktoré ste zaviedli vy do justície. Mrzí ma, že tu nie je pani poslankyňa Kolíková, že po svojom vystúpení odišla, ale asi tlačová konferencia bola dôležitejšia jak dopočúvať a dorokovať tento bod, ale nevadí. Musím povedať, že to, že pani exministerka, pani poslankyňa Kolíková tak bojuje proti tomuto návrhu, len jasne ukazuje, že robíme dobre. Jasne ukazuje, že robíme dobre (potlesk), pretože ona zaviedla kladivo na sudcov tým, že... aj na iné profesie, nielen na sudcov, ale aj na notárov, exekútorov a prokurátorov, pretože tí nemajú právo na apelačný princíp, právo sa odvolať voči disciplinárnemu rozhodnutiu, ktoré im uloží Najvyšší správny súd.
Hovorila pani ex... poslankyňa Kolíková, že, že zasahujem do nezávislosti justície. No tak preto nám európske inštitúcie, Európska únia, GRECO, všetky ostatné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú nezávislosťou justície a korupciou, povedali aj v rámci správy o právnom štáte, že zavedenie možnosti odvolať člena Súdnej rady bez akéhokoľvek dôvodu je v rozpore so zásadnými princípmi právneho štátu, a žiadajú nás to odstrániť. Samozrejme, nemáme ústavnú väčšinu, ale to sme nezaviedli my. Zaviedla to práve pani poslankyňa Kolíková, keď bola ministerkou. A zaviedla to práve preto, lebo nevedela účinne odvolať politicky sudcov, resp. nie sudcov, ale členov Súdnej rady, ktorí tam boli nominovaní. Ona s týmto začala. Tak neviem, o čom tu teraz rozpráva. A účelovo kvôli tomu menila ústavu.
Hovorí pani exministerka, že systém, že existuje systém momentálne, kde všetci sa môžu cítiť bezpečne.
Tak ja mám teda úplne iné názory sudcov aj notárov, aj exekútorov, aj prokurátorov, ktorí hovoria, že sa necítia bezpečne, keď sa nemôžu odvolať voči rozhodnutiu disciplinárnym senátom, takže to asi nemyslí vážne pani poslankyňa Kolíková.
Takže toľko na úvod, keďže, keďže sme v prvom čítaní. V prvom čítaní sa má rokovať o filozofii zákona a o účele. Toľko zatiaľ z mojej strany. Samozrejme, bude ďalej priestor v druhom čítaní, ak teda návrh zákona prejde, sa baviť o ďalších detailoch.
Ďakujem pekne.