39. schôdza

Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Pán poslanec Šimko je spoločný spravodajca z výboru pre hospodárske záležitosti. Podá nám správu o výsledku rokovania výborov a odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov 817a. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/ 2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplnia niektoré zákony, tlač 817, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 978 z 5. júna 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 328 z 4. septembra 2025, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 185 z 8. septembra 2025. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplýva 54 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 54 s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, tlač č. 817, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 192 z 8. septembra 2025. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som predložil návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem.

Otváram rozpravu.
Dostal som dve písomné prihlášky, pán poslanec Galek a pán poslanec Štefunko za svoje kluby.
Ako prvý, pán poslanec Galek, za klub SaS nech sa páči.

Vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, máme tu v druhom čítaní návrh zákona o energetike. Pre mňa je to naozaj významný zákon, ktorý teda transponuje viaceré európske nariadenia. A som naozaj rád, že tento zákon nešiel v skrátenom legislatívnom konaní, tak ako to dnes napríklad vidíme v prípade zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý, obávam sa, bude vo viacerých bodoch práve v rozpore s týmto zákonom, ktorý tu máme dnes v druhom čítaní, či už sa to týka nadradeného verejného záujmu alebo akceleračných zón.
Takisto by som chcel oceniť diskusiu, ktorú sme mali či už v rámci výboru. Takisto som na prvom čítaní alebo v prvom čítaní prezentoval nejaké výhrady, ktoré sme si mali možnosť do značnej miery vydiskutovať, aj keď včera som mal stále pocit, že stále nie je úplne jasné, na čo vlastne narážam. Skúsim preto zobrať to tak trocha od podlahy. Všetci sme koniec koncov zákonodarcovia, takže bol by som rád, aby každému bolo jasné, o čo v prípade tohto návrhu zákona ide. A na záver si dovolím prečítať aj môj krátky pozmeňovací návrh.
Jedno z nariadení, ktoré sa transponuje týmto návrhom zákona, je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou. Konkrétne, a toto je jeden naozaj z významných bodov tejto novely, je článok 19d, ktorý zavádza do našej legislatívy tzv. podporu systémom priamej podpory cien pre investície vo forme dvojsmerných rozdielových zmlúv. Už v rámci prvého čítania som vysvetľoval, čo sú to tie rozdielové zmluvy. To je vlastne contract for difference. Nie je to to, čo sme tu videli v roku 2009, keď napríklad fotovoltaické elektrárne dostali príliš štedré výkupné ceny. To je trocha iný princíp.
Výkupné ceny boli o tom, že boli vysoko nastavené a následne 15 rokov tieto elektrárne mali dostávať túto výkupnú cenu. V tomto prípade, prípade kontraktu difference ide o to, že je tu akási nastavená cena, ktorá sa dohodne na úrovni štátu a s investorom, uzavrie sa o tom zmluva, dvojsmerná rozdielová, v ktorej sa jasne definuje cena elektriny, ktorá bude z toho-ktorého zdroja vyrábaná. A pokiaľ je táto cena na trhu vyššia, tak investor tento rozdiel hradí štátu. Ak je nižšia, tak naopak tento rozdiel investorovi hradí štát. To znamená, že odbremeňuje sa, alebo teda do značnej miery sa prenáša nejaké investičné riziko aj na ten štát, ale štát z toho môže pri vhodne nastavenej zmluve aj výrazným spôsobom benefitovať. Ale naozaj tá zmluva musí byť správne vyrokovaná.
A to bol, to bol predmet mojej kritiky, pretože čl. 19d hovorí o tom, že tieto dvojsmerné rozdielové zmluvy môžu byť uplatnené v prípade národných investícií do novej výroby elektriny z piatich zdrojov. Veterná energia, toto je dosť veľká diskusia v súčasnosti aj na výboroch, slnečná energia, geotermálna energia, vodná energia bez nádrže a jadrová energia. Ony majú v rámci tohto nariadenia v podstate jeden, jednu úroveň podpory, všetky môžu byť riešené ako podpora práve prostredníctvom rozdielových zmlúv. A tieto rozdielové zmluvy teda boli prebraté aj do našej legislatívy práve prostredníctvom návrhu, ktorý máme dnes na stole, a to spôsobom v prípade obnoviteľných zdrojov, lebo to bolo rozdelené, že obnoviteľné zdroje a jadro, a v prípade obnoviteľných zdrojov do zákona 309/2009 sa vložila definícia, že podpora výroby elektriny pre zariadenia využívajúce obnoviteľné zdroje podľa osobitného predpisu a tam máme odkaz práve na to nariadenie, pre ktoré nárok na podporu doplatkov alebo príplatkov vznikli po 17. júli 2027, sa zabezpečuje prostredníctvom zmluvy o vyrovnávacom režime.
Takže okej, máme tu obnoviteľné zdroje, tie pôjdu pekne podľa zmluvy, ktorá sa bude riadiť samotným nariadením v plnom rozsahu, a teda bude podliehať napríklad aj cieľom, ktoré majú zabrániť neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže a obchodu na vnútornom trhu najmä stanovením výšky odmeny prostredníctvom, a teraz počúvajte, otvoreného, jasného, transparentného a nediskriminačného súťažného ponukového konania, ak takéto súčasné ponukové konanie nie je možné uskutočniť, dvojsmerné rozdielové zmluvy, alebo rovnocenné systémy s rovnakými účinkami a uplatniteľné realizačné ceny sa navrhnú tak, aby sa zabezpečilo, že rozdelenie príjmov podnikov nespôsobí neprimerané narušenie hospodárskej súťaže a obchodu na vnútornom trhu. Takže okej, obnoviteľné zdroje máme pokryté, výborne. Máme tu rozdielové zmluvy, ktoré sa riadia týmto nariadením, konkrétne týmto článkom 19d.
Ale potom sa dostávame k jadru, ktoré má a môže byť rovnakým spôsobom podporené. Podpora výroby elektriny z jadrového paliva sa zabezpečuje prostredníctvom zmluvy o vyrovnávajúcom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva. Potiaľto všetko v poriadku, ideme presne v režime ako obnoviteľné zdroje. Ale potom sa dostávame k bodu 2, ktorý je navrhnutý v tomto zákone, a zrazu sa tu hovorí o tom, že na základe rozhodnutia vlády, na základe rozhodnutia vlády ministerstvo na obdobie od 17. júla 2027 predloží oprávnenému investorovi zariadenia na výrobu elektriny z jadrového paliva návrh na uzatvorenie zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva najneskôr do šiestich rokov odo dňa vydania povolenia na výrobu elektriny z jadrového paliva podľa tohto zákona. To znamená, nie verejné obstarávanie, nie súťaž, nie výberové konanie, vláda rozhodne o tom, kto bude investorom do nového jadrového zdroja.
Častokrát sa zamieňa pojem investor a dodávateľ. Dodávatelia dnes na svete sú možnože piati relevantní, či už je to francúzsky Framatom, americký Westinghaus, kanadský Candoo, potom tu máme Južnú Kóreu a ešte Japoncov, ale to sú dodávatelia. Dodávatelia, ktorí budú v rámci nového jadrového zdroja dodávať ten jadrový ostrov, tú aktívnu zónu, tú časť, ktorá zaberie z celkovej investície asi 40 %. Ale potom máme všetko to ostatné okolo, ktoré bude tvoriť asi 60 % z tejto investície. Väčšinou samotný dodávateľ, viem, že je to napríklad takto v prípade Westinghausu, je častokrát aj samotným investorom, ale opäť, bavíme sa iba o tých 40 %, pričom ako investor očakáva, že po dokončení a odovzdaní tejto časti, dostane zaplatenú celú túto investíciu naspäť, pokiaľ bola realizovaná správne.
A preto si myslím, že naozaj by nemala byť vláda, ktorá bude vyberať takéhoto investora, keďže sa nebavíme iba o tých 40 %, bavíme sa o sto percentách z plánovanej investície, ktorá je dnes naplánovaná na 15 miliárd, ale obávam sa, že naozaj po skúsenostiach aj s Mochovcami toto bude možno ešte viacej a preto by mala, mal takýto výber podľahnúť práve výberovému konaniu. Koniec koncov my máme dnes platný zákon o verejnom obstarávaní. A tohto sa bude týkať aj môj pozmeňovací návrh, ktorý prečítam, ale teda ešte krátke odôvodnenie k tomu a ešte jedna poznámka.
Včera sme mali výbor pre hospodárske záležitosti, v rámci ktorého bola vytvorená aj komisia pre energetiku. Áno, chápem, častokrát tieto veci sú veľmi zložité aj súvislosti, ja budem teda rád, ak budeme môcť aj takéto veci vopred na tejto komisii prerokovať. Bude sa to týkať určite nového jadrového zdroja a všetkých vecí, čo s tým súvisia, určite aj veterných elektrární alebo iných vecí, ktoré sa budú týkať energetiky. Predsedom sa stal kolega Igor Šimko, ja som prebral tú funkciu podpredsedu a chcem sa poďakovať aj ministerstvu, lebo som presvedčený, že bez vášho návrhu by asi takáto komisia nevznikla. Každopádne teším sa na ďalšiu spoluprácu. Teraz krátko k tomu odôvodneniu.
Spomínal som už samotné nariadenie. Toto si vyžaduje, aby systém priamej podpory cien vo forme dvojsmerných rozdielových zmlúv, aby bol navrhnutý tak, aby sa minimalizovalo narušenie trhov a hospodárskej súťaže, aby bolo otvorené, jasné, transparentné, nediskriminačné, súťažné ponukové konanie. Zavedenie povinného verejného obstarávania pre určenie odmeny pri jadrových projektoch zosúlaďuje národnú úpravu s právom Európskej únie a znižuje riziko nadmernej kompenzácie a posilňuje právnu istotu pri notifikácii štátnej pomoci. Toto je to, čo som hovoril. Pokiaľ my tu budeme mať naozaj verejné obstarávanie, tak v konečnom dôsledku budeme mať aj možnože lepšiu vyrokovanú cenu, ako to bude v prípade, ak toho investora určí vláda a iba s ňou uzatvorí práve tú zmluvu, s ministerstvom hospodárstva. Transparentné a nediskriminačné súťažné konanie zároveň podporuje hospodársku súťaž a zvyšuje efektívnosť alokácie rizík medzi štátom a investorom. No a v neposlednom rade zverejnenie stanovovania, zverejňovanie stanovovania odmeny ministerstvu prostredníctvom súťažného konania odstraňuje potenciálny konflikt záujmov pri priamom výbere investora vládou a zvyšuje zodpovednosť voči trhu a regulačným orgánom a verejným financiám.
Neviem, či bolo úplne jasné, k čomu týmto mierim, ale teda veľmi v skratke. Mojím pozmeňovacím návrhom ideme zosúladiť zákon a rozdielové zmluvy tak, aby boli identické podmienky pre všetky zdroje, ktoré sú definované aj v nariadení, ktoré jadro obnoviteľné zdroje stavia na jednu úroveň a aby keď pri tých jedných sa bude robiť nediskriminačné výberové konanie a transparentné, tak aby tomu bolo aj v prípade jadrovej energetiky. Všetky ostatné kompetencie a právomoci ministerstvu hospodárstva, tak ako sú navrhnuté v zákone, ostávajú zachované.
A teraz dovolím si teda prečítať samotný pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka, Vladimíry Marcinkovej a Ivana Štefunka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 817.
Pozmeňujúci návrh znie:
V čl. I bod 100 § 26a odsek 2 znie:
"(2) Na základe ukončeného postupu podľa osobitného predpisu^50k) ministerstvo najneskôr do šiestich rokov odo dňa vydania povolenia na výrobu elektriny z jadrového paliva podľa tohto zákona úspešnému uchádzačovi ako budúcemu investorovi zariadenia na výrobu elektriny z jadrového paliva predloží oprávnenému investorovi návrh na uzavretie zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva, pričom táto zmluva nenadobudne účinnosť skôr ako 17. júla 2027.”.
Poznámka pod čiarou k odkazu 50k znie:
^50k) Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.”.
V tejto súvislosti žiadam bod 14 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie, pretože pojednáva v podstate o tom istom bode, ktorý sa ja snažím zmeniť svojím pozmeňujúcim návrhom.
Týmto by som chcel požiadať kolegov pre podporu, o podporu tohto návrhu, pretože naozaj je to možnože malá zmena, ale určite významná aj smerom k zväčšeniu, k zvýšeniu transparentnosti a dôveryhodnosti aj pri tak významnej investícii akou je nový jadrový zdroj, ktorý tu budeme mať, dovolím si povedať, sto rokov. Bavíme sa o možno šiestich rokoch prípravy, desiatich, možno pätnástich rokoch realizácie, šesťdesiatich až osemdesiatich rokoch prevádzky a ďalších možnože desiatich rokoch, kedy sa bude tento zdroj likvidovať, tzv. decommissioning.
Takže ďakujem všetkým veľmi pekne, ak teda budú nejaké otázky, rád ich aj potom zodpoviem.

!!! Vymazať nadbytočný prázdny rámček !!!

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán spravodajca.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, my sme mali celkom výživnú diskusiu na výbore pre hospodárske záležitosti a naozaj pár mesiacov zrel aj ten návrh zákona. My sme boli v územných samosprávach tak prirodzene, ako to pre nás ako HLAS - sociálnu demokraciu je každým týždňom a stretávali sme sa s poslancami, so starostami, s primátormi, ale aj so županmi alebo s ľuďmi, ktorí sú na týchto úradoch, tí identifikovali viaceré potreby, ktoré nebudú mať vplyv na rozpočet alebo na akékoľvek poplatky v tejto oblasti a preto sme sa spoločne s kolegami rozhodli urobiť pozmeňujúci návrh, ktorý veľmi korektne ministerstvo hospodárstva zakceptovalo a následne vám predstavím jeho informačnú časť.
V súčasnosti je v mestách a v obciach ako u investorov determinovaný rozvoj obnoviteľných zdrojov energie najmä tým, či si to vedia zaplatiť, ale na druhej strane aj tým, či to majú kde spotrebovať. Dnes existuje niekoľko modelov, bohužiaľ, vždy drahších, ktoré dokážu takúto formu výroby a spotreby v nejakom území zabezpečiť cez miestnu distribučnú sústavu a podobne, ale je veľmi dôležité oddeľovať štandardný komerčný trh a dať do takej pozitívnej diskriminácie a do pozitívnej výhody možno aj samosprávy, ktoré mnohokrát môžu čerpať zdroje, prípadne nájsť si nejakého investora a rozvoj obnoviteľných zdrojov energetiky, obnoviteľných zdrojov energie akcelerovať najmä za predpokladu, že je potrebné nezastavať poľnohospodársku pôdu. Na druhej strane výkyvy v sústave sú pri vysokých inštaláciách veľmi časté, resp. je potrebná ich kompenzácia alebo garancia. No a v samosprávach je prítomný najmä podiel škôl, škôlok, rôznych plochých striech, ktoré sa na to dajú využiť, rôzne úrady a na druhej strane vieme, že počas najväčšieho osvitu, alebo toho svitu, kedy dokáže vyrábať akákoľvek takáto plocha elektrinu, nedochádza k spotrebe na tom mieste, ktoré tú elektrinu vyrába.
Inštalácia batérií, zdieľanie virtuálnou batériou je mnohokrát komplikované, a preto sme pristúpili k tomu, aby obce a mestá, alebo aj územné celky mohli zdieľať takúto elektrinu, ktorú si vyrobia v jednom subjekte s daným IČO, môžu si ho preniesť do druhého subjektu s iným IČO. Napríklad vyrobí elektrinu škola, vyrobí elektrinu úrad na svojej streche a keď tá elektrická spotreba je vyššia v dopravnom podniku alebo na plavárni alebo na akomkoľvek inom subjekte, kde má územná samospráva buď priamy vplyv alebo cez 51 % svojich akcionárskych práv, tak toto by malo byť zvýhodnené.
Ja som veľmi rád, že dnes môžeme ísť takýmto, poviem, európskym trendom a ďakujem veľmi pekne za takú, za pozitívne hodnotenie aj ministerstvu hospodárstva. A v princípe asi prestúpim k pozmeňovaciemu návrhu. Poprosím o zastavenie časomiery.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šimka, Branislava Becíka, Karola Janasa, Dávida Demečka, Michala Barteka, Róberta Puciho, Jána Blcháča, Štefana Gašparoviča, Zdenky Mačicovej, Petra Slyška, Andrey Szabóovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 817.
1. V čl. I sa za bod 41 vkladajú nové body 42 a 43, ktoré znejú:
"42. V § 11a ods. 1 písm. d) znie:
"d) ktorej členmi, ktorí samostatne alebo spoločne s inými členmi môžu vykonávať kontrolu v energetickom spoločenstve, sú len fyzické osoby, malé podniky,^28a) rozpočtové a príspevkové organizácie vyšších územných celkov alebo obcí, vyššie územné celky alebo obce v územnom obvode vyššieho územného celku, v ktorom má sídlo energetické spoločenstvo alebo právnické osoby zriadené vyšším územným celkom alebo obcou, ak je ich majetkový podiel aspoň 51 %.
43. V § 11a ods. 2 písm. d) znie:
"d) ktorej členmi sú len fyzické osoby, malé a stredné podniky,^28b) rozpočtové a príspevkové organizácie vyšších územných celkov alebo obcí, vyššie územné celky alebo obce v územnom obvode vyššieho územného celku, v ktorom má sídlo komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov, právnické osoby zriadené vyšším územným celkom alebo obcou, ak je ich majetkový podiel aspoň 51 %, a".".
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Chcem len zdôrazniť... Koniec pozmeňujúceho návrhu, teda skončil som.
Chcem len zdôrazniť, že tí, ktorí sa podieľali na tomto pozmeňujúcom návrhu, tak je tu župan, primátor, viceprimátor, vicežupan, šéf výboru pre hospodárske záležitosti, primátor mesta, starosta veľkej obce. To sú naozaj ľudia, ktorí sa tým zaoberali do hĺbky a spoločne sme priniesli výsledok pre územia v rámci všetkých krajov na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďalším vystupujúcim v rozprave za klub PS je pán poslanec Štefunko.

Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, milý Igor (reakcia z pléna), všetky, všetci, plus-mínus, už som k tejto téme vystupoval v prvom čítaní a v zásade nebudem sa opakovať. Možno zvýrazním jednu dôležitú vec, ktorá za tie mesiace, čo sme spolu neboli, nejakým spôsobom vykvasila a sa ukázali nové skutočnosti. Ako som povedal, myslím si, že tento zákon je veľmi dobrý, ale ako býva zvykom, dokonca už aj dnes sa to ukázalo, zákon, ktorý má deliverovať alebo doručiť občanom niečo, čo je moderné, nazvime to progresívne, niečo, čo kopírujeme po západnej Európe alebo teda po vyspelých krajinách, tak vždycky do toho zamixujeme niečo, čo je taká, ako kebyže bomba, ktorú si mnoho ľudí nevšimne.
Tento zákon, aj ako ho pani ministerka teraz predstavovala v tých piatich minútach alebo troch minútach, hovorila o tom, že ako to pomôže zeleným energiám, potom jednou vetou povedala, že to aj pomôže aj jadrovej energetike a potom pokračovala v banských a neviem akých iných veciach. Len v skutočnosti myslím si, že tento zákon ovplyvní našu budúcnosť, budúcnosť našej krajiny, našich detí aj vnúčat práve v tej časti, ktorú ste tam dali o jadrovej energetike. V zásade sa to tam dostalo tak trošku potajomky a možno aj preto, lebo momentálne vláda nie veľmi transparentne podľa mňa, nie veľmi verejne rokuje o novom jadrovom zdroji s jedným dodávateľom. Stále tvrdí, že je len jeden možný, napriek tomu, že my vieme, že sú dvaja možní a je to také veľmi zvláštne. Prečo to spomínam?
Ja tu nie som nejaký protikorupčný aktivista a tak ďalej, ale som tu ako reprezentant voličov a voličiek zo Slovenka, ktorí do veľkej miery budú splácať dlhy tejto vlády ešte niekoľko rokov. Špeciálne pri tom, ako som povedal, tento zákon pootvára dvere na novú jadrovú elektráreň, ktorú budeme, ako veľmi dobre Karol Galek spomínal, vlastne nejakým spôsobom dotovať cez mechanizmus o vyrovnávacom režime.
Hovoríme, vážené dámy, vážení páni, o pätnástich miliardách eur. A znova, najprv bolo číslo dvanásť, potom trinásť, pätnásť, ale my vieme, že pri jadrovom zdroji, a nie preto, že by chcel niekto to ľudovo povedané obabrať, sa proste tá suma vždycky navýši práve preto, lebo je to taká zložitá investícia, taká zložitá koordinácia všetkých dodávateľov, že vlastne sa to časovo predĺži a keď sa niečo časovo predĺži, tak sa vlastne navýšia aj náklady. Za pätnásť miliónov eur sa dá (reakcia navrhovateľa), pardon miliárd, ďakujem, Štefan, sa dá postaviť desať veľkých nemocníc, stoviek kilometrov diaľnic. Nehovorím, že netreba nám ďalšiu jadrovú elektráreň, ale prečo to robíme takýmto netransparentným spôsobom a prečo sa o jadrovej elektrárni bavíme pri zákone, ktorý má podporovať obnoviteľné zdroje hlavne, hej, lebo vlastne to je ako kebyže zákon, ktorý znova umožňuje jadro, teda obnoviteľným zdrojom sa dostať do výhodnejšej pozície.
Podľa mňa tým, že neexistuje debata a že sa otvorene hovorí len o jednom možnom dodávateľovi a že vlastne existujú už s ním pokročilé debaty, je to podľa mňa veľmi nebezpečný, by som povedal, mix, ktorý do veľkej miery môže ovplyvniť budúcnosť Slovenska špeciálne v období, kedy vláda v týchto momentoch oznamuje ďalší konsolidačný balíček 2,7 miliardy eur, na ktorom v zásade všetci občania Slovenskej republiky utrpia. Budú sa zvyšovať odvody, budú sa rušiť dni pracovného pokoja a tak ďalej a tak ďalej a zároveň ešte takto bez záujmu poslancov a poslankýň - ďakujem všetkým tým, ktorí ste tu - sa vlastne v skutočnosti otvárajú dvere pre ďalšie veľmi zvláštne stavanie jadrového zdroja, ktorý nie je dostatočne konzultovaný s odbornou verejnosťou ani s poslancami a poslankyňami. Preto veľmi vítam, že sa konečne teda zriadi pod hospodárskym výborom skupina, ktorá bude o tomto rozprávať a verím, že nejakým spôsobom budeme mať oveľa väčší prístup ku informáciám, v akom je procese v zásade celá táto dohoda s potenciálnym dodávateľom jadrovej elektrárne alebo technológie na jadrovú elektráreň.
Možno len na záver si myslím, že to, akým spôsobom sa vlastne odštartuje tento proces a tento zákon tomu dáva ako kebyže prvú zelenú, nazvime to, na ceste, tak bude tento projekt a, nazvime to, celý tento proces vnímaný verejnosťou do budúcnosti. Myslím si, že aj dodávatelia, či už americkí alebo potenciálni francúzski, alebo možno iní, keby dodávali túto technológiu, tak nebudú chcieť, aby sa ich technológia spájala s nejakým nie veľmi transparentným, alebo ak nechcem použiť silné slovo, nie transparentným, tak nie veľmi otvoreným spôsobom komunikácie s verejnosťou a možno by asi chceli, aby sa do kontroly, resp. do diskusie a dialógu s dodávateľmi, ale aj s odberateľmi zapojili aj zástupcovia verejnosti či už s občianskych združení, ale aj zástupcovia verejnosti sme aj my, poslankyne a poslanci.
Takže ja vás prosím, pani ministerka, prosím stranu HLAS, aj možno teda ostatné strany, ktoré sú vo vládnej koalícii, aby si tento moment uvedomili, lebo možno teraz dva roky to nejak ako kebyže zbúchate, opečiatkujete a odštartujete, ale celý ten projekt môže byť poškvrnený zlým štartom, zlou komunikáciou a podozrením z nie veľkej otvorenosti, ak nemám hovoriť netransparentnosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Jedna faktická na vaše vystúpenie. Pán poslanec Sabo.