39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť vládny návrh zákona na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmenami a doplneniami Dohovoru energetickej charty. Ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá bola prijatá 3. decembra 2024 na ministerskej konferencii energetickej charty.
Cieľom materiálu je schváliť zmeny a doplnenia dohovoru z dôvodu potreby zosúladiť jeho znenie so súčasnými environmentálnymi cieľmi, napríklad cieľmi Parížskej dohody, Európskej zelenej dohody a s modernými štandardmi ochrany investícií Európskej únie. Zmeny a doplnenia dohovoru sa týkajú ôsmich oblastí, ktorými sú napríklad používanie nových definícií, ochrana investícií, urovnávanie sporov, tranzit alebo udržateľný rozvoj a sociálna zodpovednosť podnikov.
Materiál nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o vyslovenie súhlasu so zmenami a doplneniami tohto dohovoru.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmenami a doplneniami Dohovoru energetickej charty. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1036 z 2. septembra 2025 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávneho výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodárske záležitosti.
Ústavnoprávny výbor rokoval 4. septembra 2025 a prijal uznesenie č. 330. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 8. septembra 2025. Výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa článku 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmenami a doplneniami Dohovoru energetickej charty a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5. Gestorský výbor taktiež odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmenami a doplneniami Dohovoru energetickej charty a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 196 8. septembra 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som informovala o výsledku rokovania výborov, odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesla návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, cieľom návrhu zákona je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu a mení smernicu 2010/13/EÚ, európsky akt o slobode médií, do slovenského právneho poriadku.
Európsky akt o slobode médií, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá riadneho fungovania vnútorného trhu s mediálnymi službami pri zachovaní nezávislosti a plurality mediálnych služieb, sa dotýka predovšetkým predmetu zákona o mediálnych službách a činnosti regulátora, ktorý vykonáva štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a poskytovania platforiem na zdieľanie obsahu.
V tejto súvislosti je nevyhnutné najmä upraviť nové kompetencie národného regulátora, zaviesť pravidlá pre prideľovanie štátnej reklamy, upraviť povinnosti poskytovateľov systémov merania sledovanosti, rozšíriť oblasť samoregulácie a podobne. Nevyhnutným predpokladom efektívneho uplatňovania predmetu aktu je aj možnosť regulátora ukladať za nesplnenie nových povinností sankcie.
Vzhľadom na skutočnosť, že európsky akt o slobode médií sa vzťahuje na poskytovateľov mediálnych služieb, pod ktorými sa rozumejú aj vydavatelia printových a online publikácií, je nevyhnutné reflektovať nové zmeny aj v zákone č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o publikáciách.
Dovoľujem si vás o podporu tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o mediálnych službách, v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľských publikáciách a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o publikáciách, v druhom čítaní vo výboroch.
Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 946 zo dňa 29. mája 2025 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 14 s odporúčaním schváliť. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, tlač 808a, bola schválená uznesením výboru pre kultúru a médiá č. 62 z 9. septembra 2025. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, ako ste už povedali, tak ten zákon, ktorý máme pred sebou, je v podstate implementáciou európskeho nariadenia o slobode médií, ktoré sa implementuje do slovenskej legislatívy a tie novelizačné opatrenia sa týkajú najmä transparentnosti zadávania štátnej reklamy a posudzovania koncentrácií na mediálnom trhu. Je asi potrebné povedať, že opäť prichádza tá implementácia trocha neskoro, pretože toto nariadenie o slobode médií platí už od 8. augusta tohto roka, ale teda ešte to nie je tak neskoro ako pri iných implementáciách, ktoré už vlastne mohli a aj založili pre Slovensko konania zo strany Európskej komisie.
Z môjho pohľadu je to veľmi dôležitý zákon, ktorý reaguje na problémy, ktorým v súčasnosti čelí mediálny trh a hlavne pluralita a myslím si, že práve implementácia týchto nariadení by mohla veľmi pomôcť slovenskému mediálnemu trhu a vôbec pluralite v ňom, čo je niečo, čo v súčasnosti čelí veľkej kritike zo všetkých strán. Ten zákon teda prešiel pripomienkovacím konaním, kde boli vznesené viaceré pripomienky od rôznych subjektov, a mňa čo zarazilo, je, že niekoľko veľmi zásadných pripomienok zo strany protimonopolného úradu, ktorý je v tomto dôležitou autoritou, pretože sa jedná o posudzovanie koncentrácie, neboli akceptované. Tie sa týkali najmä toho, že pôvodný návrh novely zákona vynechával tlačené médiá z posudzovania koncentrácie a taktiež sa týkali toho samotného procesu, toho, ako sa tá koncentrácia bude posudzovať.
V podobnom duchu vlastne prišli pripomienky aj od legislatívneho odboru Národnej rady a pozitívom je, že väčšina týchto pripomienok sa vyriešila pozmeňovacími návrhmi vo výbore, ktoré teda aj sú obsiahnuté v spoločnej správe. A dôvod, prečo som tu vystúpila, je ten, že nevyriešila sa jedna veľmi zásadná vec, a to je absencia hmotnoprávnych a procesných pravidiel pri posudzovaní koncentrácií na mediálnom trhu, čo je niečo, čo protimonopolný úrad namietal, aj vlastne zástupcovia protimonopolného úradu nám to včera na výbore sa snažili vysvetliť. Ten problém je, že z hľadiska povinnosti kontroly koncentrácií Európske nariadenie o slobode médií zakotvuje povinnosť prijať nejaké hmotnoprávne a procesné pravidlá, ktorými sa umožní posudzovanie koncentrácií na mediálnom trhu, ktoré by mohli mať nejaký významný vplyv na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť. To znamená, že keď vznikajú nejaké ekonomické monopoly v mediálnej oblasti, tak mala by byť národná autorita, ktorá tomu zamedzí, aby to nešlo proti mediálnej pluralite.
Problém je, že v tom vládnom návrhu absentujú vlastne akékoľvek pravidlá ohľadne napríklad povinnosti oznamovania koncentrácie ohľadne náležitostí týchto oznámení, akékoľvek kritériá, ktoré koncentrácie sa oznamujú, časové rámce rozhodovania a tak ďalej a tak ďalej. Čiže my vlastne nevieme, akým spôsobom bude Rada pre mediálne služby posudzovať tú koncentráciu. Usudzujúc z toho návrhu, tak Rada pre mediálne služby chce posudzovať koncentrácie iba v rámci procesu žiadostí o vydanie alebo zmenu licencie alebo autorizácie s tým, že teda tá Rada pre mediálne služby si môže v tomto čase iba vyžiadať akékoľvek informácie potrebné na rozhodnutie.
Z pohľadu protimonopolného úradu a aj z môjho odborného pohľadu takéto, takúto definíciu koncentrácie nepovažujeme za dostatočnú, pretože nariadenie o slobode médií odkazuje obsahovo na inú definíciu koncentrácie v európskom práve, ktorá je obsiahnutá v nariadení Rady č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi. To znamená, že tá definícia koncentrácie aj pri mediálnej pluralite vychádza a pochádza z oblasti hospodárskej súťaže a je podobná tej, ktorú posudzujú protimonopolné úrady. Takáto definícia je oveľa širšia ako v prípade toho, čo momentálne v tom, v tej novele zákona je, čiže prípady koncentrácií, ktoré sa majú oznamovať v rámci žiadosti o vydanie či prevod licencie, pretože ten režim, ktorý Rada pre mediálne služby v tomto prípade má, pokrýva iba situácie, kedy dochádza k zmene majetkových podielov a prepojení.
Len definícia koncentrácie z oblasti hospodárskej súťaže sa odvíja od trocha inej, inej, iného obsahu a najmä sa odvíja od získania kontrolného vplyvu nad podnikateľom, pričom môže ísť o výlučnú kontrolu jedného subjektu alebo o spoločnú kontrolu viacerých subjektov, ktorú môže ten nadobúdateľ získať aj inak ako prostredníctvom kúpy akcií podielu, lebo ho môže napríklad mať v dôsledku personálnych prepojení, v dôsledku financovania nejakých úverov, pôžičiek.
Takže pre vyhodnotenie vzniku koncentrácie možnosť vykonávať vplyv cez takzvané strategické rozhodnutia podnikateľa je veľmi dôležité a forma toho výkonu je irelevantná. Takto sa posudzuje koncentrácia pri protimonopolných zákonoch. To, že v implementácii nariadenia z dielne ministerstva kultúry sa nastavenie posúdenia koncentrácie posudzuje iba cez prípady, keď sú podnikatelia podľa zákona povinní žiadať o vydanie alebo zmenu licencie, je dosť zásadne zúžené a nezodpovedá tým princípom, ktoré európsky akt o slobode médií stanovuje. Samozrejme potom je aj otázka, že či ten mechanizmus posúdenia koncentrácie, ako je v tom zákone definovaný, je dostatočný, napríklad z hľadiska právnej istoty, pretože my vopred nevieme podľa tohto zákona povedať, od koho, kedy a v akom rozsahu sa budú tie informácie, ktoré sú potrebné na posúdenie, žiadať.
Keby som to teda veľmi zjednodušila, tak tá, to, čo mi chýba v tej, v tej implementácii, je práve dôslednejšie stanovenie toho, čo posudzujeme ako koncentráciu v oblasti médií, pretože podľa tohto návrhu bude Rada pre mediálne služby posudzovať neprimeranú koncentráciu iba v obmedzenom režime a negatívny vplyv hospodárskej koncentrácie na nezávislosť médií bude posudzovať iba v prípade pochybností, čiže ex post a nie ex ante, ako sa to robí v prípade protimonopolnej legislatívy. Zmyslom ale európskej legislatívy, MFA, je oveľa širšie posudzovanie vplyvu hospodárskej koncentrácie na nezávislosť médií, ktoré by sa už z definície malo robiť ex ante. Takáto prax je preukázateľná vo viacerých európskych štátoch. Ako príklad môže slúžiť napríklad nedávne prevzatie televízie RTL Netherland holandskou skupinou DPG Media, čo sú vydavatelia novín a prevádzkovatelia web portálov, ktorá bola posudzovaná holandským protimonopolným úradom, ale tento ju neposudzoval striktne iba z hľadiska hospodárskej súťaže, ale posudzoval ju aj z hľadiska vplyvu na mediálnu pluralitu a redakčnú nezávislosť. A napríklad súčasťou opatrení, ktoré boli podmienkou schválenia tohto prevzatia zo strany úradu, bolo, že do médií napríklad musia vstúpiť noví akcionári, ktorými budú nadácie s prioritnými právami a tieto nadácie budú mať právo veta nad niektorými rozhodnutiami spoločnosti, akými sú napríklad výber a odvolanie šéfredaktora, ukončenie vysielania alebo vydávania novín a podobne.
Na záver by som rada povedala, že vládna novela zákona, ktorú máme pred sebou, rieši naozaj veľmi dôležitú problematiku, ktorá začína byť v súčasnosti v mediálnom prostredí kľúčová, a to je ovplyvňovanie nezávislosti médií cez rôzne typy hospodárskej koncentrácie. A práve preto by bolo obrovskou škodou, keby táto implementácia európskeho nariadenia bola nakoniec nedostatočná, tak ako ju prijme tento parlament, lebo jednak by to mohlo znamenať sankčné konanie zo strany EÚ, ale najmä by vlastne dôsledkom mohol byť len nejaký bezzubý nástroj, ktorý by regulačnému orgánu, ktorým je teda Rada pre mediálne služby, vďaka tomu, že by nemali dostatočné nástroje, tak by im unikli prípady koncentrácie, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť a pluralitu v slovenskom mediálnom prostredí.
Ako som už hovorila, zástupcovia protimonopolného úradu nám vysvetlili tieto svoje postoje veľmi podrobne na výbore pre kultúru a médiá a aj po konzultácii s protimonopolným úradom by som chcela podať pozmeňujúci návrh, ktorý by túto problematiku v zákone vyriešil. Jeho podstatou je definícia koncentrácie, ktorá je odvodnená od kontroly koncentrácií v nariadení rady o fúziách, na ktorú sa odvoláva aj samotné európske, európske nariadenie o slobode médií a teda je širšia ako v súčasnom návrhu. Verím, že po tom, ako si aj kolegovia v koalícii vypočuli v stanovisku protimonopolného úradu, tak tento veľmi jednoduchý pozmeňovací návrh, ktorý len opravuje nedostatky predloženej novely, podporia.
A teraz budem, pán predsedajúci, čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2002, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem toto doplnenie:
V článku I sa za bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie:
16. V § 104 úvodná veta znie: "Regulátor posudzuje vzťahy vzniknuté na základe koncentrácie poskytovateľov obsahovej služby, majetkové prepojenie a personálne prepojenie poskytovateľa obsahovej služby s cieľom preskúmať, či tieto vzťahy spĺňajú nasledovné podmienky."
Poznámka pod čiarou k odkazu 65ad) znie:
"^65ad) Článok III ods. 1 a nasledovné nariadenie Rady č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, čiže nariadenie Európskeho spoločenstva o fúziách."
Ostatné novelizačné body v článku I sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela podporiť tento pozmeňovací návrh aj na základe toho, čo sme počuli včera od protimonopolného úradu na výbore pre kultúru a médiá, kde teda pani ministerka už nebola od roku 2023, takže keby to počula, možnože by pochopila, že je to dôležitá poznámka dôležitej autority. Ide naozaj o to, že tú koncentráciu oni definujú jednak naozaj hlbšie, ale zároveň aj tak, že sa vlastne veci riešia predom a nie už, keď sa stanú. Čiže myslím si, že je veľmi dôležité počúvať práve autority, ako je protimonopolný úrad. Je tam veľmi dôležité to, že sa na, pozerajú na hospodársku koncentráciu a mediálnu koncentráciu a zároveň vidia aj skryté možnosti koncentrácie práve v tej hospodárskej časti typu, úvery a podobne.
Takže ja by som len chcela podporiť tento pozmeňujúci návrh. Verím, že aj v koalícii ľudia pochopia to, že je vlastne tento návrh veľmi potrebný pre nás všetkých, pre celú spoločnosť a zároveň teda, že sleduje aj to, kvôli čomu vlastne ho implementujeme do našich zákonov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Ministerstvo sa nestotožnilo s výhradami protimonopolného úradu (ďalej len PMÚ, pozn. red.), nakoľko má za to, že niektoré skutočnosti, na ktoré PMÚ poukázal, sú už aktuálne riešené v rámci platného zákona o mediálnych službách, alebo v rámci predloženého návrhu zákona v niektorých prípadoch zas nesúhlasilo s argumentáciou PMÚ pri uplatnení výhrad. Výhrady PMÚ sa týkali dvoch základných oblastí. Kontrola koncentrácie médií podľa PMÚ nepokrýva oblasť tlače. S konštatovaním nesúhlasíme, aj v prípade periodických publikácií regulátor posudzuje vplyv koncentrácie na pluralitu informácií. Takéto posudzovanie sa vzťahuje na poskytovateľa obsahovej služby, pričom na tento účel pod pojem obsahová služba spadá aj periodická publikácia. Navrhovaný mechanizmus posúdenia koncentrácie na mediálnom trhu je podľa PMÚ nedostatočný a nevychádza z definície koncentrácie z nariadenia Rady EÚ v oblasti hospodárskej súťaže.
Ministerstvo rovnako ako aj regulátor Rada pre mediálne služby zastávajú názor, že predložený návrh zákona v plnej miere zabezpečuje implementáciu ustanovení Európskeho aktu o slobode médií, ktoré upravujú posudzovanie koncentrácie na mediálnom trhu. Máme za to, že za účelom ich riadnej implementácie nie je nevyhnutné v zákone o mediálnych službách vymedziť pojem koncentrácia, s odkazom na definíciu koncentrácie podľa nariadenia Rady EÚ č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, keďže tento pojem je zadefinovaný v Európskom akte o slobode médií, ktorý je priamo uplatniteľným právnym aktom. Proces posudzovania koncentrácie na mediálnom trhu je značne odlišný od procesu posudzovania koncentrácie v oblasti práva hospodárskej súťaže. V praxi môže pokojne nastať situácia, kedy bude PMÚ z pohľadu práva hospodárskej súťaže považovať určitú koncentráciu za problematickú a zároveň tá istá koncentrácia bude z pohľadu regulátora v poriadku, nakoľko nebude mať žiaden vplyv na pluralitu informácií. Dvojkoľajnosť v procesoch posudzovania koncentrácie dokonca vyplýva aj priamo z článku 22 Európskeho aktu o slobode médií, ktorý hovorí, že posudzovanie koncentrácií na mediálnom trhu je odlišné od posudzovania v oblasti práva hospodárskej súťaže na úrovni Únie a vnútroštátnej úrovni.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, práve ten termín hlasovania by som chcel ohlásiť. Navrhujem termín hlasovania zajtra, to znamená v stredu 10. septembra o 17. hodine. Ďakujem pekne.

Pán predseda, ďakujem za slovo. Čo sa týka tohto návrhu zákona, ktorým sa má meniť a dopĺňať zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku, chcem uviesť, že je to síce koaličný návrh, ktorý predkladajú traja poslanci, a to za jednotlivé koaličné strany alebo poslanecké kluby, ale na jeho tvorbe sa minimálne z nejakých šesťdesiatich až sedemdesiatich percent podieľala aj opozícia. Tvorbe tohto návrhu predchádzalo viacero stretnutí, kde sme sa na niektorých navrhovaných zmenách dohodli. Samozrejme na niektorých sme sa nedohodli, ale my sme sa rozhodli predložiť teda návrh v takej podobe, v ktorej sme zapracovali aj tie zmeny, na ktorých nebola zhoda.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je reagovať na všetko, čo priniesla aplikačná prax, a to nielen pri rokovaniach priamo tu v pléne, ale aj pri rokovaniach výborov, a ktoré sa zdajú byť nejakou dobou už teda prekonané, tie pravidlá, a chceli sme v podstate zefektívniť chod najmä a priebeh rokovania v pléne, ale aj vo výboroch. Ja možno urobím niektoré konkrétnejšie zdôvodnenia, aj keď je to len úvodné slovo, ale práve preto, že súčasne by som mal teraz predsedať, takže sa nedotknem niektorých zmien nejak konkrétnejšie a hlbšie, chcem však na úvod hneď povedať, pretože už dostal tento návrh zákona nejaké nálepky zo strany opozície, že ide o náhubkový zákon a že sa ním chce obmedziť možnosť vystupovať tu v pléne poslancom Národnej rady, prípadne vo výboroch. Takže toto musím rozhodne odmietnuť, pretože ak sa budeme aj rozprávať o úprave rečníckych časov niektorých, niektorých osôb alebo subjektov, ktoré môžu vystúpiť tu v pléne, tak je to len z dôvodu toho, aby tá Národná rada rokovala plynule a efektívne. Keď majú poslanci obmedzený čas a mali ho aj doteraz v nejakej podobe, tak mali sme za to, že napríklad pri tom obmedzení času sme uvažovali, či obmedzovať aj navrhovateľa, prípadne spravodajcu. V tom návrhu zákona to už máte uvedené, že sa bude jednať o 90 minút, ale chcem tým povedať, že si nemyslím, že tých 90 minút je v tejto chvíli málo na to, aby mohol navrhovateľ, prípadne spravodajca reagovať a obhajovať svoje názory a dôvody, prečo ten zákon je tu v pléne, alebo ktorýkoľvek zákon.
Jediné obmedzenie, ktoré navrhujeme pre vystúpenia poslancov, keď už som pri tomto konkrétnom bode, keďže som ním začal, je, že sa navrhuje skrátiť vystúpenie poslanca písomne prihláseného v rozprave z 20 na 15 minút, teda skrátiť ho o 5 minút. Zvyšné časy myslím si, že ostávajú nedotknuté, to znamená, že všetky ostatné regule vystúpenia poslancov v pléne sú naďalej zachované.
Vraciame sa k tomu, že by bolo možné v pléne, aj keď musím otvorene povedať, že už teraz je výhrada ešte z jednej koaličnej strany k tomu, aby sa tu mohli používať obrazové prezentácie vo veľkosti tuším A5, pokiaľ si pamätám, alebo A4 s tým, že obsahovo by sa mal k tomu vyjadriť predsedajúci, či to spĺňa tie náležitosti, ktoré poslanec potrebuje v prípade potreby použiť takúto obrazovú prezentáciu. Či sa nakoniec na tomto dohodneme, netuším, ale vôľa tu je.
Za dôležitú možno považujem aj tú zmenu, ktorá sa týka napríklad hodiny otázok, kde sme vyšli v ústrety aj opozícii v tom zmysle, že sa majú striedať otázky koaličného poslanca a opozičného poslanca tak, ako budú vylosované, aby došlo primerane na otázky jednotlivej aj opozície, aj koalície. Hovorím aj o otázkach adresovaných premiérovi v prvých pätnástich minútach hodiny otázok, ale aj ministrom.
Ďalej hovoríme o možnosti, alebo teda zavádzame to, že ak poslanec predloží pozmeňujúci, doplňujúci návrh na webovú stránku deň pred tým, ako by ho mal alebo bude ho predkladať v pléne, nemá povinnosť ho čítať. Chceme tým opäť zrýchliť chod rokovania, pretože boli tu často pozmeňujúce návrhy, ktoré sa tu čítali, samozrejme, aj niekoľko hodín. Myslím, že s tým asi problém nebude. Tiež chceme riešiť povinnosť predložiť pri návrhu zákona aj konsolidované znenie, ktoré umožní lepšiu orientáciu poslancom, čo sa v danom zákone vlastne ide meniť, dopĺňať. Myslím si, že to nie je zlá úprava a že pomôže aj poslancom plynulejšie pochopiť všetky zmeny, ktoré sú navrhované. Okrem toho viete dobre, že tu máme problém s chodom niektorých výborov, kde dôjde k odchodu predsedu výboru. To je jedno teraz, akým spôsobom, či je odvolaný alebo zo zdravotných dôvodov a nepoverí niektorého z podpredsedov vedením takého výboru, takže sa tam nastavuje mechanizmus, aby výbor a funkčnosť výboru ostali zachované. Samozrejme nemenia sa tie pravidlá politické, ktoré pri členstve vo výboroch a v tom prerozdelení sú tu zvyklosťou.
Ďalej sa rieši ešte a upresňuje kompetencia napríklad mandátového výboru pre niektoré otázky, ktoré rieši tento výbor, no a tiež sa upravuje sčasti tretie čítanie, ktoré má ozaj byť už len o technicko-legislatívnych zmenách a nie tak, ako sa často niekedy zneužíva a diskutuje sa o zákone, ako keby bol stále v prvom alebo v druhom čítaní. Tých zmien je viac, samozrejme, tých novelizačných bodov je viac ako 80. Niektoré sú legislatívno-technického charakteru, niektoré sú obsahovo trošku hlbšie. Pre zaujímavosť, dáva sa možnosť predsedajúcemu prihlásiť sa s faktickou poznámkou, aby nedochádzalo k tým výhradám, že predsedajúci nemôže reagovať, ale v zmysle faktickej poznámky mu to bude umožnené. Tak napríklad, to je len pre, pre tú, pre tú zaujímavosť, ktorá sa dá do rokovacieho poriadku alebo chce byť naviac.
Dopredu hovorím o tom, že nie je dokončená ešte úprava toho, ako riešiť správanie sa poslancov v pléne Národnej rady alebo aj na výboroch, vôbec pri výkone svojej funkcie poslanca. Chceli by sme doriešiť, samozrejme, aj etický kódex poslanca, ktorý je pripravovaný aj pomocou parlamentného inštitútu a ktorý sa by mal prijímať v Národnej rade uznesením, na ktorý sa rokovací poriadok, myslím na ten etický kódex bude a odvoláva sa. Mali by sme tam riešiť aj to, aká je úprava zovňajšku poslancov chodiacich do pléna, prípadne aj to samotné správanie sa, ktoré môže viesť buď ku osobným urážkam voči iným poslancom, ale aj ku narúšaniu priebehu rokovania. Tam ešte nie je teda úprava dokončená, preto otvorene hovorím, že bude predložený medzi prvým, druhým čítaním ešte pozmeňujúci, teda doplňujúci návrh. Chceme na ňom opäť osloviť aj opozičné kluby, ktoré môžu prispieť aj svojím názorom. Chápem, že predložíte aj vlastné pozmeňujúce návrhy, pretože tak ako som uviedol, pri tých stretnutiach, ktoré sme tu mali ku tomuto návrhu, viem, že tých návrhov mali opozičné strany viac. Aký bude výsledný, teda výsledná podoba toho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ešte by som nechcel teraz dopredu hovoriť. To je asi taký základ týchto zmien, ktoré máte v dôvodovej správe v tej osobitnej časti podrobnejšie rozvedené a môžeme teda v rámci rozpravy si vydiskutovať niektoré detaily, ktoré sú navrhované na zmeny.
Ďakujem zatiaľ za úvodné slovo. (Reakcia z pléna.) Rozumiem tomu, budem sa snažiť tak prispôsobiť si to vedenie, lebo vyšlo to zhodou okolností, nevieme to dopredu naplánovať. Ja by som mal viesť schôdzu až do konca dnešného dňa, ale ja sa dohodnem na tom, aby som mohol aj nejako reagovať a umožniť vám tú disku... (Reakcia z pléna.) Veď o tom hovorím, aby som si tu sadol a mohol sa prihlásiť, dobre?
Ďakujem.