39. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, predkladám vlastne v druhom čítaní už návrh zákona, ktorý má za cieľ zabezpečiť posun účinnosti niektorých ustanovení zákona č. 325/2022, ktorými sa mení zákon o e-Governmente z 1. októbra 2025 na 1. januára 2027. To, čo je základnou logikou, že ide vlastne o overený elektronický podpis, ktorý z technických príčin k tomuto dátumu nebude môcť byť realizovaný, lebo, z technických nejakých dôvodov.
Takže ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Pán poslanec Becík je spravodajca k tomuto návrhu, ktorého určil výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a podá nám spravodajskú informáciu.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 957 z 25. augusta 2025 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o e-Governmente, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, tlač 911, na prerokovanie výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre verenú správu a regionálny rozvoj predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 37. schôdzi a uznesením č. 125 z 9. septembra 2025 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 39. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal jednu písomnú prihlášku.
Pán poslanec Hargaš, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, no, pán minister to tak nonšalantne uviedol, chápem, že ste v zastúpení a o chvíľu pochopíte aj, prečo neprišiel pán Migaľ. Ste tak nonšalantne uviedli, že vlastne nás to nemusí veľmi zaujímať, že to sa len posúva nejaká účinnosť, lebo nejaké technické problémy. Tak vysvetlím aj kontext, aj teda, že o čo tu ide.
Na úvod, nejde o zaručený elektronický podpis, ako ste uviedli v úvodnom slove, ale ide o zaručenú konverziu. Zaručená konverzia to je taká vec, že máme tu e-Government, čiže môžme využívať nejaké elektronické služby, ale keď máte papierový dokument a chcete elektronicky komunikovať s úradom, tak z toho papierového musíte spraviť elektronický. A to sa nedá robiť iba tak, že si to odfotíte a potom tvrdíte, že to je pravé. Čiže zaručená konverzia je o tom, že niekto, štát, potvrdí, že keď nejaký papierový dokument sa zdigitalizuje, tak je to naozaj kópia toho originálu pravého. O tom je konverzia. Čiže jedným smerom z papieru na elektronické, alebo keď vám štát doručí niečo elektronicky a vy to chcete používať ďalej papierovo, tak zaručená konverzia je o tom, že sa potvrdí, že tá papierová verzia je verná kópia tej digitálnej. To je zaručená konverzia. A táto funguje už od roku, roku pána, 2013, od toho teda zákona o e-Governmente.
No, a o čo ide? Je to, je to dobrá vec, potrebujeme to, samozrejme, ak chceme digitálne komunikovať so štátom, ale už to bolo trošku také že obsolentné, neviem, ako sa po slovensky správne povie, ale že zastaralé, zastaralé, celý ten systém toho fungovania zaručenej konverzie. Takže niekedy v roku 2022 prišiel nápad, že poďme prekopať, ako robíme zaručenú konverziu, poďme to robiť jednoduchšie, efektívnejšie, lacnejšie. A vtedy vznikol návrh zákona, aby sa teda zaručená konverzia nejakým spôsobom zmenila. K tomu sa potom môžme vyjadrovať v prvom, druhom čítaní, keď pôjdeme do obsahu. To som zhodou okolností teda bol vtedy štátnym tajomníkom na ministerstve, takže presne viem, o čom hovorím. A vtedy sme prijali zákon, že tú novú zaručenú konverziu budeme robiť od októbra roku 2024. Čiže mali sme dva roky na implementáciu. Dva roky, zapamätajme si. Potom prišli voľby, zmenila sa vláda, tadidadida. Čiže od októbra ´24 to už malo fungovať po novom. Na ministerstvo prišiel pán minister Raši. Zistil, že to nestíhajú, tak prišiel v máji ´24 s novelou, že si to teda potrebujú posunúť ešte o ďalšie dva roky, hej, že teda ´24 nestíhame, musí to byť október ´26. Potom sa stalo niečo zázračné alebo čo sa málokedy stáva, ale niekde medzi májom a septembrom na ministerstve zistili, že vlastne oni to budú stíhať ešte skôr. Takže namiesto ´26 povedali pozmeňovákom poslaneckým, že nie ´26, stačí nám posunúť to do roku ´25. Čiže pôvodný návrh ´24, potom pán Raši povedal že ´26, potom v lete sa uvedomili, že vlastne to stíhame, stačí nám to do roku ´25. Posunuli to o rok, o rok skôr. Čiže pôvodný termín bol október 2025, hej. Pán Raši povedal, akože som ministrom digitalizácie, to ešte hovoril v septembri ´24, tak o rok to tu budete mať, v októbri ´25. Rok sa s rokom stretol a sme tu. Máme tu skrátené legislatívne konanie, že október ´25 sa má zmeniť na január ´27. Čiže, no. A teraz to je, to je strašne zaujímavé, pretože ako dôvod v skrátenom legislatívnom konaní ste uviedli, že ste mali za tých posledných, za posledné tri roky, hej, ste mali nedostatočný časový priestor na prípravu a testovanie nových technických riešení. To je dôvod, prečo tu máme skrátené legislatívne konanie, že pán minister Migaľ tiež v lete precitol, také letné precitnutia. Preto to máme v SLK-čku a nie štandardným procesom, pretože keby precitol trošku skôr, tak to dá do prvého čítania ešte pred letom. Ale v lete precitol a zistil, že vlastne ten októbrový termín, ktorý mu nechal na krku pán Raši, nestíha, ale teda to chce posunúť o ďalšie dva roky na január 2027.
Tak ja sa pýtam, že keď to bude v roku 2027, tak ako je možné, že za posledné tri roky ste nemali dostatočný priestor na vytvorenie a otestovanie nových technických riešení a preto sa tu teraz musíme rozprávať o skrátenom legislatívnom konaní? Pretože podľa vás tým, že sa nestihne tento termín, tak vzniknú hospodárske škody a teda musíme to rýchlo v skrátenom legislatívnom konaní. No, čiže toto je, toto je akoby krásny príbeh, naozaj že neuveriteľné. Že pôvodne dva roky na implementáciu, potom pán Raši povedal, že potrebuje ďalšie dva roky, potom povedal, že nie, stačí mu jeden rok navyše a teraz prišiel pán Migaľ a povedal, že potrebuje ďalšie dva roky. Výborné! A preto tu máme skrátené legislatívne konanie. To je podľa vás akože dostatočný dôvod na SLK-čko. Čiže keď sme sa tu pred chvíľou rozčuľovali nad legislatívnymi procesmi, tak ja sa teraz rozčuľujem nad implementačnými procesmi že naozaj.
A citujúc klasika, keby tu bol pán Migaľ, tak sa to jeho spýtam, mám na vás jednu nepríjemnú otázku, že kto to zbabral, pán minister Raši, alebo pán minister Migaľ? Jeden z nich dvoch to musel byť. Pán minister Raši povedal, že to stihne do októbra ´25, potom odišiel z funkcie, prišiel pán Migaľ, zistil, že ani náhodou, potrebujeme ďalšie dva roky. Tak ja sa naozaj pýtam, že kto to zbabral v tom procese, či pán minister Raši, alebo Migaľ? Lebo jeden z nich dvoch to musí byť. Tak by som, neviem, pán minister, či mi dáte vy ako odpoveď, ale tak ste tu ako navrhovateľ, tak by ma zaujímalo, že kto to, kto v tom procese teda spravil tie chyby, ktoré dnes spôsobujú, že nám hrozia obrovské hospodárske škody a musíme v SLK-čku si posúvať termín o ďalšie, ďalšie dva roky.
No, takže toto je, toto je, žiaľ, príbeh zaručenej elektronickej konverzie a podľa môjho názoru nielen tej zaručenej elektronickej konverzie, ale aj toho, že akým spôsobom funguje táto koalícia. A naozaj sa teším, dúfam, že pán Migaľ príde aspoň na prvé a druhé čítanie, budem sa ho pýtať túto otázku, že kto to spackal v tom procese, či to bol pán Raši, alebo to bol on. Niekto to tam musel spackať za tie posledné dva roky. Tak myslím, že verejnosť si zaslúži odpoveď na túto otázku. Takže hospodárske škody, keby sa to nestihlo, súhlasím, nám hrozia, ale nehrozia nám len kvôli tomu, že nestihneme zimplementovať zaručenú elektronickú konverziu, ale hospodárske škody nám hrozia kvôli tomu, že tu máme takúto vládu a takúto koalíciu. A mne úprimne je lauter jedno, či je to kvôli pánovi Rašimu, alebo pánovi Migaľovi, jeden z nich dvoch to je, a kvôli tomu nám hrozia hospodárske škody.
Ďakujem za pozornosť.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Lackovič.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec, ja som aj včera túto istú výtku nadhodil na výbore, kde to bolo prejednávané, ráno aj pánovi štátnemu tajomníkovi, myslím, že ten nový sa volá pán Štefánek, ak sa mýlim, tak sa ospravedlňujem, na MIRRI, a on sám teda priznal, že oneskorenie implementácie si spôsobila vláda sama, že tam nejde o žiadnu vis maior, žiadnu vyššiu moc, že o tomto sa vie, on vlastnými slovami povedal, že päť rokov, že päť rokov sa o tomto vie. Proste táto vec je tu päť rokov, neprišla včera, neprišla dnes, neprišla pred týždňom, neprišla pred mesiacom. Čiže päť rokov o niečom vieme, vy prídete, na výbore vás upozorníme, že nie je žiaden dôvod na SLK, v pléne vás upozorníme, že nie je žiaden dôvod na SLK a v pohode si sedíte, aj pán spravodajca, ktorý bol dokonca včera na tom istom výbore, oproti mne sedel meter, sa tvári ako keby nič. Pre mňa, pre mňa je to niečo neuveriteľné, bizarné, ja neviem, či sa nám sníva alebo je toto naozaj takáto realita, akú popisujeme.
Ďakujem pekne. Dopočutia.

Teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ asi nechce vystúpiť. Pán spravodajca nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pán podpredseda vlády ostáva, pretože nám predloží návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré máme uvedené ako parlamentnú tlač 988.
Nech sa páči, pán minister.

(Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 988.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, predkladám skrátené legislatívne konanie pri v podstate ďalšej novelizácii zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Každý, kto vie a rozumie, tak vie, že zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie na Slovensku je jedno a bolo doposiaľ jedno z najhorších. Vykvitli nám tu kadejaké zaujímavé javy, ktoré sa dostali do, teda terminus technicus boli známe ako pán Slávik a podobne, ktorí dávali priestor všetkým naokolo, len nie tým, ktorí naozaj na Slovensku niečo chceli zrealizovať. Áno, na Slovensku sa akákoľvek činnosť čokoľvek postaviť stalo pomaly nepriateľom štátu a chránení tu boli všetci špekulanti, ktorí si vymýšľali rôzne fontánky na strechách budov a podobne, len aby vypaľovali ľudí, ktorí tu kohokoľvek chceli zamestnať, čokoľvek tu chceli rozšíriť, akúkoľvek prevádzku. Žasnem, že akú obrovskú politickú podporu práve tieto skupiny vždy mali, ako sa urobilo z akejkoľvek rozvojovej činnosti na Slovensku nepriateľstvo štátu. Potom, samozrejme, unisono všetci politici rozprávajú, na Slovensku nie je hospodársky rast, na Slovensku nič nie je, no samozrejme, že keď má nejaký investor prísť na Slovensko a nevie, či dostane behom polroka, trištvrte roka, roka, dvoch rokov nejaké povolenie, tak že to, samozrejme, potom Slovensko na plnej čiare prehráva.
Samozrejme, že dnes budeme počuť najmä z opozície všetkých tých, ktorí tento proces doposiaľ obhajovali, ktorí si môžu dať nálepku, že sú teda tí ochrancovia javov, ktoré teda spoločnosť pozná ako slávikovci. Niekedy SaS sa tvárila, že ide tento proces urýchliť. Jediné, čo pán Sulík urobil a dokázal a na čo sa zmohol, že bol podať trestné oznámenie, samozrejme, že to bolo hodené do koša, pretože ten zákon tieto javy umožňoval.
To, o čo ide v súčasnosti a prečo je dôležité tento zákon posúdiť v skrátenom legislatívnom konaní, tak to je predovšetkým jeden jav, ktorý tu je, na Slovensku sa nám rozmohlo, že bez súhlasu občanov, bez súhlasu obcí, bez súhlasu všetkých sa idú stavať veterné parky všade. Samozrejme, že v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní najväčší odporcovia zrazu toho, aby ľudia mali právo sa vyjadriť, boli mimovládne organizácie, ktoré majú blízko k opozícii. Počúvame aj dnes predstaviteľov opozície, ako im práve toto vadí, že tá veterná lobby, ktorá na Slovensku zatiaľ nemá veľký úspech a nezrealizovala žiadne veľké projekty, tak zrazu im vadí to, že ideme do zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie dať mechanizmus, že bez súhlasu obcí, aj dotknutých obcí nebude možné, nebude možné vydať súhlasné stanovisko pri výstavbe veterných parkov. Druhá podmienka, ktorá tam bude, aby bol súhlas aj napríklad prenosovej sústavy. To znamená, že či vôbec je voľná kapacita na to, aby sa niekto vedel pripojiť do prenosovej sústavy. Pretože všetci dobre vidíme a vieme, že tieto obnoviteľné zdroje spôsobujú obrovskú fluktuáciu v prenosových sústavách, predražujú elektrickú energiu.
Takže zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, po prvé, áno, musí reagovať na záväzky predošlej vlády, ktorá dala v pláne obnovy, že na Slovensku majú vzniknúť takzvané dve akceleračné zóny, kde budú môcť sa vystavať veterné parky. Takže nie 25, nie 15, nie neviem aký počet, dve akceleračné zóny, kde by malo dôjsť k zjednodušenému a zrýchlenému procesu budovania týchto parkov. V poriadku, keď ste sa k tomu zaviazali, tak sme využili túto možnosť, aby tvorba akejkoľvek akceleračnej zóny nemohla vzniknúť bez súhlasu dotknutých obcí a občanov. Takže všetci, ktorí chcú, aby v tomto bol poriadok, tak práve tento pozmeňujúci návrh je pripravený pre to.
Druhá vec, už ste počuli o tom, ako sa tu robí strašiak opäť z toho že, a, samozrejme, opäť ide o klamstvá, to najskôr tu pustili hysterici v opozícii to, že ideme privatizovať lanovky a vleky a, neviem, blbosti, a svahy. Samozrejme, že to je celé hlúposť, nič sa robiť nejde. A keby to niekto robiť chcel, tak nič mu nebráni to urobiť aj dnes, takže to nemá žiaden vplyv tento zákon na to. Práve naopak, to, čo je, a my sme sa zaviazali v programovom vyhlásení vlády, že my nebudeme trpieť žiaden, v angličtine sa to nazýva goldplating, to znamená prísnejšie pravidlá, ako predstavuje Európska únia. A áno, Európska únia hovorí, že, a je to úplne bežný a normálny jav, že pozemky, ktoré sú vystavené pôsobeniu človeka, čo napríklad, samozrejme, že svahy na lyžovanie sú, sú zaradené v druhej zóne ochrany prírody. To znamená, že zmenší sa priestor pre korupciu, zmenší sa priestor preto, aby si museli tí, ktorí reálne využívajú a používajú tieto turistické prvky v národných parkoch, aby museli si každý rok chodiť niekde vybavovať nejakú pečiatku. To znamená, že bude to fungovať presne tak, ako to funguje v rakúskych Alpách, ako to funguje kdekoľvek inde.
A to, čo je dôležité, a to, čo chcem poprieť, že tento zákon vôbec nehovorí, že sa nemajú posudzovať. Všetko sa bude posudzovať. A posudzovanie vplyvu na životné prostredie má dve fázy. Prvá fáza je takzvané zisťovacie konanie, ktoré je práve preto určené, aby sa definovalo, že či niečo musí ísť tou veľkou EIA, alebo malou EIA, aby som to povedal úplne v krátkosti. Už nebude trvať šesť-sedem rokov vymenenie jedného hrdzavého lana na jednom vleku. Môžte skúsiť niekde v Rakúsku ísť niekomu povedať, že vieš čo, šesť rokov ti bude trvať, kým 50-ročnú lanovku vymeníš za modernú v tom istom trasovaní, toto je možné len na Slovensku. To znamená, že to, kto tu doteraz toleroval tento spôsob, ako to tu fungovalo, tak to toleroval presne to, aby, po prvé, na Slovensku sa nič nedialo, nič nerozvíjalo, aby sme nedržali žiaden krok s okolitým svetom, aby sme si len potom robili tlačovky ako vo všetkom zaostávame. A, po druhé, aby sa vytvoril priestor pre naozaj že raj korupcie. Pretože to, či niečo bude trvať rok, ako to predpokladá zákon, alebo šesť rokov, je teda dosť zásadný, diametrálny rozdiel. Takže chcem ešte raz vyvrátiť akékoľvek pochybnosti a hlúposti o tom, že nebudú sa posudzovať. Samozrejme, všetko sa bude posudzovať a práve kompetentné orgány určia, že či treba to posudzovať, či ten dopad je malý alebo veľký na životné prostredie.
No a tretia podstatná, a mimochodom ešte chcem povedať, práve túto požiadavku dali, lebo to opäť je ďalšie klamstvo, ktoré opozície hovorí, že oni nevedia, jak sa toto do zákona dostalo. No dostalo sa to v medzirezortnom pripomienkovom konaní ako kompromis s Republikovou úniou zamestnávateľov, tak sa to tam dostalo. Takže každý, kto je gramotný, tak si to vie aj pozrieť, ako presne medzirezortné pripomienkové konanie prebieha. A som veľmi rád, že tento zákon prišiel do parlamentu s absolútnym odstránením rozporov s najväčšími aj zamestnávateľmi. Jediný, kto bol proti v postate z tých podstatných zostali, je, samozrejme, tá zelená veterná lobby, ktorá je tak blízko slovenskej opozícii. Takže tento zákon demokratizuje celý tento proces. A to, čo je navyše dôležité, dáva ešte pravidlá v takých veciach ako napríklad, že stanoviská, ktoré prídu po stanovenom termíne, tak tie stanoviská už nebudú môcť byť zohľadňované. To znamená, že dá to čitateľnosť do celého procesu, takže to eldorádo, ktoré to doteraz bolo, že niekto dostal na vyjadrenie nejakú dobu a po tej dobe došli stanoviská, zrazu sa otvoril celý proces a takto to trvalo presne tých šesť rokov, napríklad keď niekto si chce vymeniť niekde jedno lano, takže to tento zákon umožňovať už toto nebude, takže to je druhá vec.
A tretia veľmi podstatná vec, že už sa aj zavádza v prípade nekonania orgánu alebo teda jednotlivých úradníkov aj možný postih za to, že sa nedodržujú lehoty.
Takže toľko asi na úvod. Budeme, samozrejme, teraz počúvať všetkých zástancov toho, aby na Slovensku to eldorádo zostalo, aby tu panovali kadejakí slávikovci tomuto procesu. Budú tu obhajovať, samozrejme, kadejaké diery v zákonoch, aby zelené mimovládky tu mohli zastaviť akýkoľvek proces, aby ľudia si nemohli nič zmodernizovať, aby fabriky nemohli nič rozšíriť, aby proste nemohlo na Slovensku žiaden hospodársky rast byť. Ale som veľmi rád, že aj dnes, teda verím, som mal aj ráno stretnutie ešte aj s pánom predsedom výboru pre životné prostredie, ktorý absolútne, myslím si, že pochopil a uznal, že tento zákon je dôležitý, aby prešiel v konaní, ako prešiel.
Takže ešte raz hovorím, záväzok otvoriť Slovensko nejakým akože veterným turbínam mal byť záväzkom predošlej vlády. Chceli to tu naozaj, aby to tu vyzeralo ako keď prejdete cez hranice do Rakúska. Všetci vy, ktorí si myslíte, že by mal tento proces byť absolútne regulovaný, aby sa k tomu mohli vyjadrovať obce, aby nemohli byť ignorovaní občania, podporíte tento zákon. Tí, ktorí sú na strane lobistov veterných parkov, ignorovania verejnej mienky, ignorovania občanov, a najmä tí, ktorí ste na strane toho, aby kadejakí špekulanti tu vypaľovali každého jedného, kto chce, aby na Slovensku tiež bolo zákonom stanovené, že koľko trvá proces posudzovania vplyvu na životné prostredie, samozrejme, že budete proti tomuto zákonu.
Ďakujem veľmi pekne.