39. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada uznesením číslo 852 z 2. apríla 2025 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 442, 2002 zbierky zákonov o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona číslo 276, 2001 zbierky zákonov o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon číslo 304/2004 zbierky zákonov o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 zbierky o priestupkoch v znení neskorších predpisov vodný zákon, v znení neskorších predpisov tlač 643 na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesení národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením číslo 310 z 22. mája 2025 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho národnej rade schváliť.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením číslo 109 z 27. mája 2025 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho národnej rade schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením číslo 117 z 27.mája 2025 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho národnej rade schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona o výboroch v 2. čítaní bola schválená v uznesení výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie číslo 115 z 27. mája 2025.
V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, otvorte prosím rozpravu a zároveň sa do nej hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec, pred otvorením rozpravy vás chcem požiadať o vyjadrenie ako plénum. O slovo požiadal predseda najvyššieho kontrolného úradu, pán Andrassy.
Je všeobecný súhlas, aby pred otvorením rozpravy vystúpil pán Andrassy? Nech sa páči pán predseda najvyššieho kontrolného úradu. Máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyňa, pani poslankyňa, pani poslanci, dovoľte, aby som pred rozpravou vystúpil s pohľadom najvyššieho kontrolného úradu k jednému asi z najdôležitejších noviel zákonov, ktoré sú na prebiehajúcej schôdze. Pretože táto novela sa dotýka každého obyvateľa našej krajiny, dotýka sa každého regiónu, každej obce, každého mesta.
Pretože dodávky pitnej vody sú základným právom občanov a podľa ústavy, podľa našej legislatívy, toto občianske základné právo má realizovať pre občanov obec, mesto, samospráva. Aj preto sa pred viac ako 20 rokmi zrealizovala transformácia štátnych vodárenských spoločností. Akcie v týchto štátnych vodárenských spoločnostiach získali výlučne obce a mestá.
Avšak za tých 20 rokov sa tento stav pokúšali mnohé záujmové skupiny, mnohí lobbysti, mnohí biznismeni zmeniť, pretože pochopili, kde lepšie sa podniká, kde lepšie sa dlhodobo funguje., ak nie v segmente, kde sú jasné príjmy, kde sú tieto príjmy síce regulované, ale povinne vám prídu na váš účet, pretože každý občan, každá domácnosť chce mať doma pitnú vodu, chce používať pitnú vodu v pohodli svojho domova. A aj preto, že táto zodpovednosť je na obciach a mestách, preto zakonodarca, preto parlament transformoval štátne podniky na obecné spoločnosti, obecné vodárenské spoločnosti, ktoré práve vďaka získaniu majetku, infraštruktúry, mali tento cieľ napĺňať.
Okrem toho, mali napĺňať základné poslanie, ktorým je obnova, oprava, rekonštrukcia existujúcej vodárenskej kanalizačnej infraštruktúry. Ale to by bolo strašne málo. Mali vďaka svojim aktivitám, vďaka svojim vstupom v danej spoločnosti, realizovať aj
=== okrem toho mali napĺňať základné poslanie, ktorým je obnova, oprava, rekonštrukcia existujúcej vodárenskej kanalizačnej infraštruktúry, ale to by bolo strašne málo. Mali vďaka svojim aktivitám, vďaka svojim vstupom v danej spoločnosti realizovať aj rozvoj tejto infraštruktúry. Mali sme realizovať rozvoj nielen rozširovanie vodovodov, ale aj kanalizácií, pretože to bol spoločný náš záväzok voči Európskej únii, že dokáže odkanalizovať všetky aglomerácie, kde býva viac ako 2 tis. obyvateľov. Zatiaľ sa nám tento cieľ nepodarilo naplniť, nedarí sa ho nám napĺňať aj preto, lebo dnes Najvyšší kontrolný úrad vyčísľuje investičný, modernizačný dlh nielen na tom, čo tu máme, ale aj na tom, čo sa malo z hľadiska rozvoja realizovať na úrovni bezmála 10 mld. eur.
Dnes je každému jasné, že žiadna vodárenská spoločnosť, žiadna miestna samospráva sa s týmto viac ako dvadsaťročným modernizačným investičným dlhom, ale aj dlhom, ktorý vodárenské spoločnosti zdedili z predchádzajúceho obdobia, nevie vysporiadať, a preto musí v tejto oblasti podať samosprávam pomocnú ruku štát. Štát to vie urobiť prostredníctvom štátneho rozpočtu, prostredníctvom Envirofondu, vieme na to využiť aj európske finančné prostriedky, ale keď má štát investovať a pomáhať vodárenským spoločnostiam, za ktoré nesie zodpovednosť akcionár a akcionárom je obec a mesto, ak máme tieto verejné zdroje do týchto vodárenských spoločností dostať, mal by mať štát ingerenciu, mal by mať záujem, aby mal aj priamu kontrolu, priamy dosah na to ako tieto verejné korporácie, ktorými vodárenské spoločnosti, bez ohľadu na to aký názor má jedna, alebo druhá strana, ak raz akcionárom vodárenskej spoločnosti je subjekt verejného práva, ak pôsobia v regulovanom priestore, máme sa na tieto spoločnosti pozerať ako na subjekty verejného práva, na verejné korporácie, ktoré majú fungovať podľa prísnejších a jasnejších pravidiel, pod prísnejšou kontrolou štátu, štátnych inštitúcií. Preto chcem poďakovať ministerstvu životného prostredia. Ja chcem poďakovať aj vláde, že zobrala vážne na vedomie a schválila našu správu tým, že sa pripravila táto novela zákona. Áno, mal som diskusiu s viacerými z vás, táto novela nie je dokonalá, nerieši všetky problémy, ktoré vo vodárenskom segmente máme. Vieme sa pozrieť do zahraničia, môžeme ísť do susednej Českej republiky, môžeme sa inšpirovať napr. zlatou akciou štátu vo vodárenskej spoločnosti. Zlatá akcia štátu vo vodárenskej spoločnosti by znamenala možnosť zablokovať niektoré neefektívne, niektoré rozhodnutia, ktoré môžu byť v rozpore so strategickým verejným záujmom štátu, teda môžeme takýmto spôsobom upraviť legislatívu. Môžeme dostať zástupcu štátu aj na valné zhromaždenie, kde by mal právo povedať nie, ak by sme zistili, že sa dejú také veci aké sa v minulosti diali v rámci tohto strategického segmentu verejných politík tohto štátu.
Najvyšší kontrolný úrad sa venuje téme vodárenstva od roku 2016. My sme upozornili po prvej kontrole, že sa dejú nekalé veci v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, že bola vytvorená dcéra, ktorá fungovala podľa nášho názoru v rozpore so zákonnými pravidlami, že do segmentu vodárenstva sa dostal biznisový, finančný záujem, nie verejný záujem rozvíjať, modernizovať vodovody na území Bratislavského kraja, čo sa stalo, stalo sa to, že pri vysporiadaní sa s touto spoločnosťou musela Bratislava hlavné mesto ako kľúčový akcionár zaplatiť niekoľko miliónov eur, aby sa dostal k tomu, čo vlastne dostal zadarmo od štátu pred dvadsiatimi rokmi. Podobný scenár, ale v iných kontúrach so zahraničnými spoločnosťami sa odohral v podtatranskej vodárenskej spoločnosti, či v stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, mal som osobnú skúsenosť, kde som čelil mnohým vyšetrovaniam z bývalej NAKY ohľadom transformácie podtatranskej spoločnosti, ohľadom prenesenia služieb na Veoliu, na Podtatranskú prevádzkovú spoločnosť, dnes vedenie vedenie tejto spoločnosti hovorí o presne naplnený tých rizík, o ktorých som hovoril pred pätnástimi rokmi v mestskom zastupiteľstve. Vtedy to nikto nevypočul, lebo som presvedčený, že vyššia moc, a tá vyššia moc sa volá peniaze, zaúradovala a stala sa situácia, na ktorú dnes dopláca aj Podtatranská vodárenská a dopláca aj Stredoslovenská vodárenská spoločnosť.
Nechcem detailne hovoriť čo sa deje na východe, pretože by som musel používať opäť ostrý slovník, musel by som rozprávať o finančných záujmových skupinách, o nejakom klane, ktorý zistil, že na vode sa dá dobre zarábať, že sa dá dobre zarábať na nevedomosti akcionárov, že sa dá dobre zarábať na tom, že nikto sa nepozerá na to ako funguje tento strategický podstatný podnik z hľadiska vodárenskej infraštruktúry, z nášho hľadiska v tejto oblasti zlyhal štát, zlyhal štát preto, lebo neuplatňoval svoje regulačné dozorové kontrolné mechanizmy. V minulosti ministerstvo životného prostredia sa tejto problematike vôbec nevenovalo. Nevenovali sa tomu okresné úrady, nevenovali sa tomu akcionári a ak by sme dostali informáciu, ktorá je podľa vedenia Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, obrazne povedané, utajená, pretože po ostatnom valnom zhromaždení sme chceli získať kľúčové dokumenty, o ktorých rozhodovalo valné zhromaždenie, pýtali sme sa, že koľko že to akcionárov? Koľko, že to obcí a miest sa zúčastnilo valného zhromaždenia? Bolo valné zhromaždenie uznášaniaschopné? Ako sa overovalo zastupovanie jedného starostu druhým starostom? Kto toto overovanie vykonal? Ako boli prijaté a akceptované zmeny, ktoré zásadným spôsobom, síce na prvý pohľad, len tak, tak jednoducho, ale zásadne menia fungovanie tejto spoločnosti. Bolo nám odpovedané, že nám tieto dokumenty budú sprístupnené za podmienky zachovania mlčanlivosti. Nonsens ultra, ak Najvyšší kontrolný úrad, ktorý má kontrolnú kompetenciu k vodárenskej spoločnosti si vyžiada dokumenty, ktoré boli oficiálne prerokované a schvaľované, ak chceme vidieť, že v tých dokumentoch sa niečo preklopilo zo záverov a odporúčaní našej kontroly, ktorú sme realizovali minulý rok, tak nám predstaviteľ vodárenskej spoločnosti odpovie áno, ale budete mlčať. Áno, ale za týchto a týchto podmienok. Neviem, či si myslia manažéri, ktorí nemajú žiadnu ingerenciu na tejto vodárenskej spoločnosti z hľadiska majetku, z hľadiska investícií. Nevložili tam ani jedno euro zo svojho rozpočtu, z rozpočtu svojej firmy, ale podnikajú kadejaké iné aktivity, len nie tie, ktoré majú realizovať pre obyvateľov regiónu cez dodávky pitnej vody, cez modernizáciu infraštruktúry, cez všetko čo s tým súvisí.
Vymýšľajú rôzne fondy, vymýšľajú rôzne kluby akcionárov, o chvíľočku tu budeme mať možno klub dlhopisových kamarátov a všetko realizujú a financujú veľmi zaujímavým spôsobom zo zdrojov samotnej vodárenskej spoločnosti. Opýtajme sa starostov, primátorov, ktorí rozhodovali o tom, že vymenia akcie za dlhopisy, či vôbec vedeli o čom rokujú. Že či sa nenechali nachytať len na med, ktorý znamená, že dostanú úver dvoch, troch, piatich, desiatich tis. eur, že budú jeden rok vedieť prevádzkovať ľadovú plochu, že budú jeden rok modernizovať rozhlas obecný, ktorým dávajú informácie občanom. No ale za týmto účelom nepreniesol bezodplatne štát majetok, vodárenskú, kanalizanačnú infraštruktúru na obce a mestá. Previedol to preto, lebo dôveroval obciam a mestám ako dobrým hospodárom a veril, že keď majú povinnosť zabezpečovať dodávky pitnej vody, odkanalizovať obce a mestá, takže to tí starostovia takto budú robiť. Ale čo sa nestalo na východe? Prišli šikovní podnikatelia, ktorí zistili, že segment body je top biznis, možno ešte lepší ako zdravotníctvo a urobili si svoje biznisové plány, ktoré prekrývajú majetkom vodárenských spoločností, strategickou infraštruktúrou na to, aby všetkým ťahali medové motúziky popod nos. Chcem naozaj vyjadriť poďakovanie aj vláde, aj ministerstvu, že prišla s týmto zákonom. Je to prvý signál, že niečo chceme urobiť. Je to prvý signál, ako dali Česi v Čechách, kde začali späť samosprávy získavať vodárenské spoločnosti. Nie Slovensko maličké, veľký Paríž. Veľký Berlín, pred desiatimi rokmi zistili, že niekto sa prisal na vodárenskú infraštruktúru a parazitoval na tom, čo má občanom zabezpečiť prívod pitnej vody do domácnosti, že všetky tie dlhy, ktoré cez vyplatenie dividend, dlhopisov, výnosov a kadejakých nezmyslov, cez vytváranie zamestnaneckých pôžičkovní a neviem čoho, odsával ten kľúčový, finančný potenciál firmy pre rozvoj, modernizáciu a všetko čo je s tým spojené. Dlhopisový program nepriniesol vodárenskej spoločnosti ani jedno euro pre rozvoj vodárenskej infraštruktúry.
Akcionári stratili svoju silu z hľadiska hlasovania na valnom zhromaždení. Ak používam slovíčko skrytá privatizácia, ja nehovorím o privatizácii, ale o skrytej privatizácii. Skrytá privatizácia znamená to, že oslabujete dozorové orgány. Ak vám vedenie spoločnosti je v rukách niekoľkých členov dozornej rady a predstavenstvo vodárenskej spoločnosti volí tých niekoľko členov dozornej rady, komu sa tí členovia predstavenstva zodpovedajú? Starostovi? Primátorovi?, no sa zodpovedajú tým piatim, možno šiestim členom dozornej rady, lebo ich hlasy potrebujú na to, aby ostali v predstavenstve a mohli si robiť tento zaujímavý biznis, ktorý zatiaľ je legálny, pretože naša legislatíva to umožňuje, ale umožňuje to preto, lebo nikto pred pätnástimi rokmi nepredpokladal, že do tohto segmentu vojdú takéto finančné klany, takéto záujmové skupiny.
A preto je tá podstatná otázka. Kto dnes zarába na vode? Kto garantuje občanom dodávky pitnej vody? Kto zabránil vodárenským spoločnostiam, aby v posledných desiatich, pätnástich rokoch nemohli získať zdroje z bánk, úvery, aby realizovali svoje investičné projekty. Preto je dôležité posilniť finančnú kondíciu týchto spoločností aj tým, že povieme, že zisky, že primeraný zisk z regulovaných činností môže byť použitý len na regulované činnosti. Ja v tejto chvíli, z tohto miesta na vás apelujem, aby ste nepodporili žiadny pozmeňujúci návrh, ktorý prichádza z východného Slovenska len preto, aby sme do regulovaných činností zakomponovali aj neregulované činnosti a chceme to urobiť opäť tou najkrajšou aktivitou, že občanom budeme čistiť žumpy. Čistenie žúmp nie je prioritná povinnosť vodárenských spoločností. To majú realizovať z neregulovaných biznisových aktivít, to majú regulovať tak, že tí občania si to zaplatia. Nie, že ja vo vodnom a stočnom budem platiť to, že oni majú biznis ešte aj na autách, ktoré čistia tieto žumpy. Že do týchto regulovaných činností postupne dostanem aj výnosy z dlhopisov, lebo takto vytvárame priestor pozmeňujúcimi návrhmi na to, aby sa to tam dostalo, že ešte to, čo ja mám v rámci úradu problém, aby som zabezpečil sociálny fond pre mojich zamestnancov, štátnych zamestnancov, neviem sa dohodnúť s ministerstvom financií, tak zrazu najlepší manažment vodárenskej spoločnosti si chce nepriamo cez tieto návrhy zabezpečiť, že by aj v regulovaných činnostiach sme mali tieto aktivity.
Naozaj si myslím, že to, čo predložilo ministerstvo životného prostredia, v tejto chvíli je prvý krok, a tým ďalším krokom môže byť zlatá akcia, tým ďalším krokom musí byť posilnenie kontroly vstupu štátu do vodárenských spoločností, pretože ak máme do týchto spoločností pre napĺňania strategických cieľov ich fungovania, naliať 10, 20, 30 mil., 100, 200, 300 mil. eur, tak je potrebné, aby štát v tejto spoločnosti mal túto kontrolu.
A posledná poznámka, dámy a páni, mnohí sa tvária , že je to úchvatný biznis projekt, ktorým chceme zachrániť vodárenskú spoločnosť. Tento biznis projekt robí ten, kto ho robí, len vďaka tomu, že má majetok, ktorý bol majetkom všetkých občanov tejto krajiny, a tento majetok previedol štát na vodárenské spoločnosti. To robia ľudia, ktorí s týmto majetkom a na zveľadení tohto majetku nemajú absolútne, ale absolútne nič spoločné. Treba si uvedomiť, že všetko to, čo sa deje vo vodárenstve, nezaplatí nikto iný, len občania tejto krajiny, pretože oni to zaplatia, buď v cene vodného a stočného. To bude otázka, aký je silný regulátor, čo dovolí dostať do ceny vodného a stočného, čo bude súčasťou regulovanej ceny, alebo ako budú silní lobisti, ktorí zmenia pravidlá regulácie, a to tam dostanú, tak ako pred troma, či štyrmi rokmi bol záujem zmeniť pravidlá regulácie, aby sa práve výnosy z dlhopisov, ktoré ešte vtedy neboli, ešte predtým dostali do regulačného vzorca a aby sme tento biznis platili vodárenským spoločnostiam, manažmentom, my v cene vodného
===

... menia pravidlá regulácie, a to tam dostanú, tak ako pred troma, či štyrmi rokmi bol záujem zmeniť pravidlá regulácie, aby sa práve výnosy z dlhopisov, ktoré ešte vtedy neboli, ešte predtým dostali do regulačného vzorca a aby sme tento biznis platili vodárenským spoločnostiam, manažmentom my, v cene vodného a stočného. A po druhé. Ak získajú vodárenské spoločnosti zdroje zo strany štátu, čo ja si myslím aj tie kroky, ktoré robí vláda, chceme podporiť rozvoj tejto infraštruktúry. Sú na to národné a európske zdroje, tak ale to sú zdroje, ktoré vygeneroval kto iný, ak nie občania? To sú opäť peniaze daňových poplatníkov a preto som presvedčený, že parlament, ktorý má obhajovať verejný záujem a záujmy občanov musí sprísňovať legislatívu, lebo sa nám stane to, čo sa deje na východnom Slovensku, v iných spoločnostiach, stane sa nám to čo sa deje v Komárne, kde Komárňanská vodárenská spoločnosť má získať majetok, ten najcennejší benefit od samosprávy preto, aby vedenie vodárenskej spoločnosti mohlo realizovať svoj biznis. A keď ten biznis nevyjde, keď sa zadĺžia až po uši, tak jediný kto bude môcť zachraňovať tento segment bude opäť štát a opäť ho budeme zachraňovať nijak inak, len vďaka peniazom od daňových poplatníkov. Preto ešte raz chcem poďakovať, že táto novela tu je. Som veľmi smutný z toho, že vďaka lobbingu sa podarilo oddialiť schválenie tohto zákona takmer o rok, lebo na jeseň minulého roku sme to dali do vlády. Minister mal zákon v januári a je september a presne tých deväť mesiacov niekomu vyhovovalo. To, že to niekomu vyhovovalo, to máme zdokumentované zo zápisníc z rokovaní obecných a mestských zastupiteľstiev, kde presne argument dnes ešte neplatí nový zákon, nemusíte sa ničoho báť, preto rýchlo do toho poďte, lebo keď bude schválený zákon, tak po schválení zákona už to bude jedno, pretože si myslíme, že retroaktivita v tejto oblasti nebude môcť byť použitá, lebo my budeme mať nastavené zmluvné vzťahy medzi vami a nami tak, aby nám do toho štát nemohol ani čo i len raz niečo povedať. Takže ja vás naozaj, panie poslankyne, páni poslanci, žiadam, aby ste v prvom rade podporili zákon z dielne Ministerstva životného prostredia. Ak podporíte pozmeňujúce návrhy, chcem vás požiadať, aby ste nepodporovali návrhy, ktoré chcú cez rúško subjektu verejného práva ukryť tých, ktorí práve dnes na týchto spoločnostiach dobre zarábajú, aby ste neschválili to, že z regulovaných činností, z primeraného zisku z regulovaných činností sa môže realizovať čokoľvek čo nemá nič spoločné so službami, s infraštruktúrou, ktorá spadá pod princípy regulovaných činností. Ďakujem veľmi pekne. Je to vo vašich rukách, že či takýto zákon, ktorý dá štátu možnosť kontrolovať to, čo bezodplatne odovzdal na samosprávy bude vedieť kontrolovať a či v tej oblasti kontroly bude silným hráčom alebo tam bude len do počtu. Tak ako mnohí starostovia a primátori dnes v rámci vodárenských spoločností sú len do počtu, lebo sa o problémy týchto spoločností vôbec nezaujímajú. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk v sále.)

Ďakujem pánovi predsedovi NKÚ a otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, ale v rámci rozpravy ako prvý o slovo požiadal pán spravodajca. Dobre, podľa tabuly nie, ale podľa papiera pán Sabo a Hanuliaková? Dobre. Takže dvaja písomne prihlásení. Nech sa páči, pán Kalivoda.

Takže vzhľadom na to, že aj na Výbore pre životné prostredie bol prijatý pozmeňovací návrh, ktorý som následne si dovolil upraviť aj na základe diskusie, ktorá na predmetnom výbore prebehla, si vám dovoľujem predložiť svoj pozmeňujúci návrh, ktorý vám v krátkosti odôvodním.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý spresňuje použitie finančných prostriedkov získaných z regulovaných činností a nájomného. Tie bude môcť vlastník a prevádzkovateľ verejného vodovodu a kanalizácie použiť len na účely výslovne uvedené v zákone, teda na výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody, odvádzanie a čistenie odpadových vôd, ako aj na budovanie, prevádzku, údržbu, obnovu a opravy infraštruktúry s výnimkou čistenia vôd zo septikov. Zásadnou zmenou je aj úprava prechodného ustanovenia z dôvodu zmien v definícii subjektov verejného práva. Subjekty verejného práva, ktoré sa stali vlastníkmi verejných vodovodov alebo kanalizácií pred účinnosťou zákona sa za takéto subjekty považujú aj po jeho prijatí. Týmto riešením sa predchádza sporom a zabezpečuje sa kontinuita výkonu správy bez ohrozenia poskytovania služieb. Návrh tak posilňuje transparentnosť, právnu istotu pri zmene režimu vlastníctva, ktorý prináša novela a ochranu verejného záujmu. Teraz mi dovoľte, pán predsedajúci, predniesť aj paragrafové znenie môjho pozmeňujúceho návrhu...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pozmeňovací návrh, zastavíme čas. Nech sa páči.
Kalivoda, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kalivodu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 643.
V čl. 1, 1. bod znie:
„1. § 2 sa dopĺňa písmenami r) až t), ktoré znejú:
„r) obnovou verejného vodovodu alebo obnovou verejnej kanalizácie práce zabezpečujúce ich technické zhodnotenie na účely obnovenia alebo zlepšenia technického stavu a funkčných schopností existujúcich objektov a zariadení verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie; obnova verejného vodovodu alebo obnova verejnej kanalizácie nie je opravou verejného vodovodu alebo opravou verejnej kanalizácie ani údržbou verejného vodovodu alebo údržbou verejnej kanalizácie,
s) opravou verejného vodovodu alebo opravou verejnej kanalizácie práce zabezpečujúce odstránenie následkov poškodenia, čiastočného alebo úplného fyzického opotrebovania verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie na účely ich opätovného uvedenia do predchádzajúceho stavu alebo prevádzkyschopného stavu.
t) údržbou verejného vodovodu alebo údržbou verejnej kanalizácie práce zabezpečujúce pravidelnú starostlivosť o verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, ktorými sa spomaľuje fyzické opotrebenie a predchádza sa jeho následkom.".".
Poznámka pod čiarou k odkazu 1ac znie:
§ 29 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.".
2. V čl. 1, 4. bode, § 3 odsek 16 znie:
„(16) Vlastník verejného vodovodu, vlastník verejnej kanalizácie a prevádzkovateľ verejného vodovodu a prevádzkovateľ verejnej kanalizácie sú povinní použiť finančné prostriedky získané z regulovaných činností a nájomného na tie činnosti, ktoré súvisia s výrobou, distribúciou a dodávkou pitnej vody verejným vodovodom, odvádzaním a čistením odpadovej vody verejnou kanalizáciou, vybudovaním, prevádzkou, údržbou, opravou a obnovou verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ako aj na čistenie odpadových vôd akumulovaných vo vodotesných žumpách, pričom tieto musia byt' zneškodňované v čistiarni odpadových vôd.^2ad) Primeraný zisk^2ae) získaný z regulovaných činností je možné použiť na účely spojené s touto regulovanou činnosťou a na plnenie povinností podľa osobitných predpisov.".
Poznámky pod čiarou k odkazu 2ad až 2af znejú:
"2ad) § 36 ods. 2 a 3 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
2ae) § 2 písm. f) zákona č. 250/2012 Z. z.
2af) napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník.".
V súvislosti s doplnením poznámok pod čiarou 2ad až 2af sa primerane upraví úvodná veta k poznámkam pod čiarou.
3. V čl. I, 7. bode sa v poznámke pod čiarou 8b slová „vyhlášky č. 498/2023 Z. z." nahrádzajú slovami „neskorších predpisov"."
4. Čl. I sa dopĺňa bodom 13, ktorý znie: Za § 42bd sa vkladá § 42be, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 42be Prechodné ustanovenie k úprave účinnej dňom vyhlásenia
Subjekt verejného práva podľa § 3 ods. 3 písm. c) v znení účinnom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ktorý sa stal vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vo vzťahu k tomuto verejnému vodovodu alebo verejnej kanalizácii považuje za subjekt verejného práva podľa tohto zákona v znení účinnom po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.".
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické. Poslankyňa Hanuliaková