39. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyňa, pani poslankyňa, pani poslanci, dovoľte, aby som pred rozpravou vystúpil s pohľadom najvyššieho kontrolného úradu k jednému asi z najdôležitejších noviel zákonov, ktoré sú na prebiehajúcej schôdze. Pretože táto novela sa dotýka každého obyvateľa našej krajiny, dotýka sa každého regiónu, každej obce, každého mesta.
Pretože dodávky pitnej vody sú základným právom občanov a podľa ústavy, podľa našej legislatívy, toto občianske základné právo má realizovať pre občanov obec, mesto, samospráva. Aj preto sa pred viac ako 20 rokmi zrealizovala transformácia štátnych vodárenských spoločností. Akcie v týchto štátnych vodárenských spoločnostiach získali výlučne obce a mestá.
Avšak za tých 20 rokov sa tento stav pokúšali mnohé záujmové skupiny, mnohí lobbysti, mnohí biznismeni zmeniť, pretože pochopili, kde lepšie sa podniká, kde lepšie sa dlhodobo funguje., ak nie v segmente, kde sú jasné príjmy, kde sú tieto príjmy síce regulované, ale povinne vám prídu na váš účet, pretože každý občan, každá domácnosť chce mať doma pitnú vodu, chce používať pitnú vodu v pohodli svojho domova. A aj preto, že táto zodpovednosť je na obciach a mestách, preto zakonodarca, preto parlament transformoval štátne podniky na obecné spoločnosti, obecné vodárenské spoločnosti, ktoré práve vďaka získaniu majetku, infraštruktúry, mali tento cieľ napĺňať.
Okrem toho, mali napĺňať základné poslanie, ktorým je obnova, oprava, rekonštrukcia existujúcej vodárenskej kanalizačnej infraštruktúry. Ale to by bolo strašne málo. Mali vďaka svojim aktivitám, vďaka svojim vstupom v danej spoločnosti, realizovať aj
=== okrem toho mali napĺňať základné poslanie, ktorým je obnova, oprava, rekonštrukcia existujúcej vodárenskej kanalizačnej infraštruktúry, ale to by bolo strašne málo. Mali vďaka svojim aktivitám, vďaka svojim vstupom v danej spoločnosti realizovať aj rozvoj tejto infraštruktúry. Mali sme realizovať rozvoj nielen rozširovanie vodovodov, ale aj kanalizácií, pretože to bol spoločný náš záväzok voči Európskej únii, že dokáže odkanalizovať všetky aglomerácie, kde býva viac ako 2 tis. obyvateľov. Zatiaľ sa nám tento cieľ nepodarilo naplniť, nedarí sa ho nám napĺňať aj preto, lebo dnes Najvyšší kontrolný úrad vyčísľuje investičný, modernizačný dlh nielen na tom, čo tu máme, ale aj na tom, čo sa malo z hľadiska rozvoja realizovať na úrovni bezmála 10 mld. eur.
Dnes je každému jasné, že žiadna vodárenská spoločnosť, žiadna miestna samospráva sa s týmto viac ako dvadsaťročným modernizačným investičným dlhom, ale aj dlhom, ktorý vodárenské spoločnosti zdedili z predchádzajúceho obdobia, nevie vysporiadať, a preto musí v tejto oblasti podať samosprávam pomocnú ruku štát. Štát to vie urobiť prostredníctvom štátneho rozpočtu, prostredníctvom Envirofondu, vieme na to využiť aj európske finančné prostriedky, ale keď má štát investovať a pomáhať vodárenským spoločnostiam, za ktoré nesie zodpovednosť akcionár a akcionárom je obec a mesto, ak máme tieto verejné zdroje do týchto vodárenských spoločností dostať, mal by mať štát ingerenciu, mal by mať záujem, aby mal aj priamu kontrolu, priamy dosah na to ako tieto verejné korporácie, ktorými vodárenské spoločnosti, bez ohľadu na to aký názor má jedna, alebo druhá strana, ak raz akcionárom vodárenskej spoločnosti je subjekt verejného práva, ak pôsobia v regulovanom priestore, máme sa na tieto spoločnosti pozerať ako na subjekty verejného práva, na verejné korporácie, ktoré majú fungovať podľa prísnejších a jasnejších pravidiel, pod prísnejšou kontrolou štátu, štátnych inštitúcií. Preto chcem poďakovať ministerstvu životného prostredia. Ja chcem poďakovať aj vláde, že zobrala vážne na vedomie a schválila našu správu tým, že sa pripravila táto novela zákona. Áno, mal som diskusiu s viacerými z vás, táto novela nie je dokonalá, nerieši všetky problémy, ktoré vo vodárenskom segmente máme. Vieme sa pozrieť do zahraničia, môžeme ísť do susednej Českej republiky, môžeme sa inšpirovať napr. zlatou akciou štátu vo vodárenskej spoločnosti. Zlatá akcia štátu vo vodárenskej spoločnosti by znamenala možnosť zablokovať niektoré neefektívne, niektoré rozhodnutia, ktoré môžu byť v rozpore so strategickým verejným záujmom štátu, teda môžeme takýmto spôsobom upraviť legislatívu. Môžeme dostať zástupcu štátu aj na valné zhromaždenie, kde by mal právo povedať nie, ak by sme zistili, že sa dejú také veci aké sa v minulosti diali v rámci tohto strategického segmentu verejných politík tohto štátu.
Najvyšší kontrolný úrad sa venuje téme vodárenstva od roku 2016. My sme upozornili po prvej kontrole, že sa dejú nekalé veci v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, že bola vytvorená dcéra, ktorá fungovala podľa nášho názoru v rozpore so zákonnými pravidlami, že do segmentu vodárenstva sa dostal biznisový, finančný záujem, nie verejný záujem rozvíjať, modernizovať vodovody na území Bratislavského kraja, čo sa stalo, stalo sa to, že pri vysporiadaní sa s touto spoločnosťou musela Bratislava hlavné mesto ako kľúčový akcionár zaplatiť niekoľko miliónov eur, aby sa dostal k tomu, čo vlastne dostal zadarmo od štátu pred dvadsiatimi rokmi. Podobný scenár, ale v iných kontúrach so zahraničnými spoločnosťami sa odohral v podtatranskej vodárenskej spoločnosti, či v stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, mal som osobnú skúsenosť, kde som čelil mnohým vyšetrovaniam z bývalej NAKY ohľadom transformácie podtatranskej spoločnosti, ohľadom prenesenia služieb na Veoliu, na Podtatranskú prevádzkovú spoločnosť, dnes vedenie vedenie tejto spoločnosti hovorí o presne naplnený tých rizík, o ktorých som hovoril pred pätnástimi rokmi v mestskom zastupiteľstve. Vtedy to nikto nevypočul, lebo som presvedčený, že vyššia moc, a tá vyššia moc sa volá peniaze, zaúradovala a stala sa situácia, na ktorú dnes dopláca aj Podtatranská vodárenská a dopláca aj Stredoslovenská vodárenská spoločnosť.
Nechcem detailne hovoriť čo sa deje na východe, pretože by som musel používať opäť ostrý slovník, musel by som rozprávať o finančných záujmových skupinách, o nejakom klane, ktorý zistil, že na vode sa dá dobre zarábať, že sa dá dobre zarábať na nevedomosti akcionárov, že sa dá dobre zarábať na tom, že nikto sa nepozerá na to ako funguje tento strategický podstatný podnik z hľadiska vodárenskej infraštruktúry, z nášho hľadiska v tejto oblasti zlyhal štát, zlyhal štát preto, lebo neuplatňoval svoje regulačné dozorové kontrolné mechanizmy. V minulosti ministerstvo životného prostredia sa tejto problematike vôbec nevenovalo. Nevenovali sa tomu okresné úrady, nevenovali sa tomu akcionári a ak by sme dostali informáciu, ktorá je podľa vedenia Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, obrazne povedané, utajená, pretože po ostatnom valnom zhromaždení sme chceli získať kľúčové dokumenty, o ktorých rozhodovalo valné zhromaždenie, pýtali sme sa, že koľko že to akcionárov? Koľko, že to obcí a miest sa zúčastnilo valného zhromaždenia? Bolo valné zhromaždenie uznášaniaschopné? Ako sa overovalo zastupovanie jedného starostu druhým starostom? Kto toto overovanie vykonal? Ako boli prijaté a akceptované zmeny, ktoré zásadným spôsobom, síce na prvý pohľad, len tak, tak jednoducho, ale zásadne menia fungovanie tejto spoločnosti. Bolo nám odpovedané, že nám tieto dokumenty budú sprístupnené za podmienky zachovania mlčanlivosti. Nonsens ultra, ak Najvyšší kontrolný úrad, ktorý má kontrolnú kompetenciu k vodárenskej spoločnosti si vyžiada dokumenty, ktoré boli oficiálne prerokované a schvaľované, ak chceme vidieť, že v tých dokumentoch sa niečo preklopilo zo záverov a odporúčaní našej kontroly, ktorú sme realizovali minulý rok, tak nám predstaviteľ vodárenskej spoločnosti odpovie áno, ale budete mlčať. Áno, ale za týchto a týchto podmienok. Neviem, či si myslia manažéri, ktorí nemajú žiadnu ingerenciu na tejto vodárenskej spoločnosti z hľadiska majetku, z hľadiska investícií. Nevložili tam ani jedno euro zo svojho rozpočtu, z rozpočtu svojej firmy, ale podnikajú kadejaké iné aktivity, len nie tie, ktoré majú realizovať pre obyvateľov regiónu cez dodávky pitnej vody, cez modernizáciu infraštruktúry, cez všetko čo s tým súvisí.
Vymýšľajú rôzne fondy, vymýšľajú rôzne kluby akcionárov, o chvíľočku tu budeme mať možno klub dlhopisových kamarátov a všetko realizujú a financujú veľmi zaujímavým spôsobom zo zdrojov samotnej vodárenskej spoločnosti. Opýtajme sa starostov, primátorov, ktorí rozhodovali o tom, že vymenia akcie za dlhopisy, či vôbec vedeli o čom rokujú. Že či sa nenechali nachytať len na med, ktorý znamená, že dostanú úver dvoch, troch, piatich, desiatich tis. eur, že budú jeden rok vedieť prevádzkovať ľadovú plochu, že budú jeden rok modernizovať rozhlas obecný, ktorým dávajú informácie občanom. No ale za týmto účelom nepreniesol bezodplatne štát majetok, vodárenskú, kanalizanačnú infraštruktúru na obce a mestá. Previedol to preto, lebo dôveroval obciam a mestám ako dobrým hospodárom a veril, že keď majú povinnosť zabezpečovať dodávky pitnej vody, odkanalizovať obce a mestá, takže to tí starostovia takto budú robiť. Ale čo sa nestalo na východe? Prišli šikovní podnikatelia, ktorí zistili, že segment body je top biznis, možno ešte lepší ako zdravotníctvo a urobili si svoje biznisové plány, ktoré prekrývajú majetkom vodárenských spoločností, strategickou infraštruktúrou na to, aby všetkým ťahali medové motúziky popod nos. Chcem naozaj vyjadriť poďakovanie aj vláde, aj ministerstvu, že prišla s týmto zákonom. Je to prvý signál, že niečo chceme urobiť. Je to prvý signál, ako dali Česi v Čechách, kde začali späť samosprávy získavať vodárenské spoločnosti. Nie Slovensko maličké, veľký Paríž. Veľký Berlín, pred desiatimi rokmi zistili, že niekto sa prisal na vodárenskú infraštruktúru a parazitoval na tom, čo má občanom zabezpečiť prívod pitnej vody do domácnosti, že všetky tie dlhy, ktoré cez vyplatenie dividend, dlhopisov, výnosov a kadejakých nezmyslov, cez vytváranie zamestnaneckých pôžičkovní a neviem čoho, odsával ten kľúčový, finančný potenciál firmy pre rozvoj, modernizáciu a všetko čo je s tým spojené. Dlhopisový program nepriniesol vodárenskej spoločnosti ani jedno euro pre rozvoj vodárenskej infraštruktúry.
Akcionári stratili svoju silu z hľadiska hlasovania na valnom zhromaždení. Ak používam slovíčko skrytá privatizácia, ja nehovorím o privatizácii, ale o skrytej privatizácii. Skrytá privatizácia znamená to, že oslabujete dozorové orgány. Ak vám vedenie spoločnosti je v rukách niekoľkých členov dozornej rady a predstavenstvo vodárenskej spoločnosti volí tých niekoľko členov dozornej rady, komu sa tí členovia predstavenstva zodpovedajú? Starostovi? Primátorovi?, no sa zodpovedajú tým piatim, možno šiestim členom dozornej rady, lebo ich hlasy potrebujú na to, aby ostali v predstavenstve a mohli si robiť tento zaujímavý biznis, ktorý zatiaľ je legálny, pretože naša legislatíva to umožňuje, ale umožňuje to preto, lebo nikto pred pätnástimi rokmi nepredpokladal, že do tohto segmentu vojdú takéto finančné klany, takéto záujmové skupiny.
A preto je tá podstatná otázka. Kto dnes zarába na vode? Kto garantuje občanom dodávky pitnej vody? Kto zabránil vodárenským spoločnostiam, aby v posledných desiatich, pätnástich rokoch nemohli získať zdroje z bánk, úvery, aby realizovali svoje investičné projekty. Preto je dôležité posilniť finančnú kondíciu týchto spoločností aj tým, že povieme, že zisky, že primeraný zisk z regulovaných činností môže byť použitý len na regulované činnosti. Ja v tejto chvíli, z tohto miesta na vás apelujem, aby ste nepodporili žiadny pozmeňujúci návrh, ktorý prichádza z východného Slovenska len preto, aby sme do regulovaných činností zakomponovali aj neregulované činnosti a chceme to urobiť opäť tou najkrajšou aktivitou, že občanom budeme čistiť žumpy. Čistenie žúmp nie je prioritná povinnosť vodárenských spoločností. To majú realizovať z neregulovaných biznisových aktivít, to majú regulovať tak, že tí občania si to zaplatia. Nie, že ja vo vodnom a stočnom budem platiť to, že oni majú biznis ešte aj na autách, ktoré čistia tieto žumpy. Že do týchto regulovaných činností postupne dostanem aj výnosy z dlhopisov, lebo takto vytvárame priestor pozmeňujúcimi návrhmi na to, aby sa to tam dostalo, že ešte to, čo ja mám v rámci úradu problém, aby som zabezpečil sociálny fond pre mojich zamestnancov, štátnych zamestnancov, neviem sa dohodnúť s ministerstvom financií, tak zrazu najlepší manažment vodárenskej spoločnosti si chce nepriamo cez tieto návrhy zabezpečiť, že by aj v regulovaných činnostiach sme mali tieto aktivity.
Naozaj si myslím, že to, čo predložilo ministerstvo životného prostredia, v tejto chvíli je prvý krok, a tým ďalším krokom môže byť zlatá akcia, tým ďalším krokom musí byť posilnenie kontroly vstupu štátu do vodárenských spoločností, pretože ak máme do týchto spoločností pre napĺňania strategických cieľov ich fungovania, naliať 10, 20, 30 mil., 100, 200, 300 mil. eur, tak je potrebné, aby štát v tejto spoločnosti mal túto kontrolu.
A posledná poznámka, dámy a páni, mnohí sa tvária , že je to úchvatný biznis projekt, ktorým chceme zachrániť vodárenskú spoločnosť. Tento biznis projekt robí ten, kto ho robí, len vďaka tomu, že má majetok, ktorý bol majetkom všetkých občanov tejto krajiny, a tento majetok previedol štát na vodárenské spoločnosti. To robia ľudia, ktorí s týmto majetkom a na zveľadení tohto majetku nemajú absolútne, ale absolútne nič spoločné. Treba si uvedomiť, že všetko to, čo sa deje vo vodárenstve, nezaplatí nikto iný, len občania tejto krajiny, pretože oni to zaplatia, buď v cene vodného a stočného. To bude otázka, aký je silný regulátor, čo dovolí dostať do ceny vodného a stočného, čo bude súčasťou regulovanej ceny, alebo ako budú silní lobisti, ktorí zmenia pravidlá regulácie, a to tam dostanú, tak ako pred troma, či štyrmi rokmi bol záujem zmeniť pravidlá regulácie, aby sa práve výnosy z dlhopisov, ktoré ešte vtedy neboli, ešte predtým dostali do regulačného vzorca a aby sme tento biznis platili vodárenským spoločnostiam, manažmentom, my v cene vodného
===
Rozpracované
Vystúpenia
18:44
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:44
Peter KalivodaNo, musím povedať, že pán Hlina je vynikajúci tvorca virtuálnej reality. Ja som napočítal v tom jeho, v tom jeho vystúpení, myslím, 24-krát slovo spaľovňa, spaľovňa, spaľovňa, spaľovňa, spaľovňa. V samotnom tom návrhu zákona nie je slovo spaľovňa spomenuté ani raz, pretože nemá ten zákon so spaľovňami aleže absolútne nič spoločné. Je o tom, pokiaľ je skládka, na ktorú nie je k dispozícii rekultivačný...
No, musím povedať, že pán Hlina je vynikajúci tvorca virtuálnej reality. Ja som napočítal v tom jeho, v tom jeho vystúpení, myslím, 24-krát slovo spaľovňa, spaľovňa, spaľovňa, spaľovňa, spaľovňa. V samotnom tom návrhu zákona nie je slovo spaľovňa spomenuté ani raz, pretože nemá ten zákon so spaľovňami aleže absolútne nič spoločné. Je o tom, pokiaľ je skládka, na ktorú nie je k dispozícii rekultivačný fond, ktorý ju mal teda uzatvoriť a zabezpečiť jej uzatvorenie, aby túto činnosť mohol vykonať štát a aby sme tu nemali, nemali záťaže environmentálne, ktoré tu máme a s ktorými máme problém niečo urobiť. Čiže je to zákon, ktorý môže len pomôcť, pomôcť životnému prostrediu, pomôcť obyvateľom Slovenskej republiky, ergo dotknutých lokalít.
Takže, pán Hlina, naozaj minimálne toto vám treba uznať, že vo vytváraní virtuálnej reality ste vynikajúci.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
10.9.2025 o 18:44 hod.
Mgr.
Peter Kalivoda
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, musím povedať, že pán Hlina je vynikajúci tvorca virtuálnej reality. Ja som napočítal v tom jeho, v tom jeho vystúpení, myslím, 24-krát slovo spaľovňa, spaľovňa, spaľovňa, spaľovňa, spaľovňa. V samotnom tom návrhu zákona nie je slovo spaľovňa spomenuté ani raz, pretože nemá ten zákon so spaľovňami aleže absolútne nič spoločné. Je o tom, pokiaľ je skládka, na ktorú nie je k dispozícii rekultivačný fond, ktorý ju mal teda uzatvoriť a zabezpečiť jej uzatvorenie, aby túto činnosť mohol vykonať štát a aby sme tu nemali, nemali záťaže environmentálne, ktoré tu máme a s ktorými máme problém niečo urobiť. Čiže je to zákon, ktorý môže len pomôcť, pomôcť životnému prostrediu, pomôcť obyvateľom Slovenskej republiky, ergo dotknutých lokalít.
Takže, pán Hlina, naozaj minimálne toto vám treba uznať, že vo vytváraní virtuálnej reality ste vynikajúci.
Rozpracované
18:46
Vystúpenie v rozprave 18:46
Michal SaboAle aby som sa dostal teda k tej parlamentnej tlači. Ono rokovať, a veď to hovoríme tak pomerne dosť často, že rokovať v skrátenom legislatívnom...
Ale aby som sa dostal teda k tej parlamentnej tlači. Ono rokovať, a veď to hovoríme tak pomerne dosť často, že rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, že to je výnimočný krok, teda po správnosti, že by to mal byť výnimočný krok. No akosi sledujeme, ono to odznelo aj na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že v prípade aktuálneho volebného obdobia, myslím, že aj tam odznelo, že to je 60. skrátené legislatívne konanie, čiže ono by sa možno mohlo nestrannému pozorovateľovi zdať, že SLK sa už stalo akosi aj riadnym legislatívnym procesom. A ono to zašlo až tak ďaleko, že keď som sa na tom spomínanom výbore pýtal, že aký je teda konkrétny dôvod, aby cez SLK išla legislatíva, ktorá má zastrešiť multimiliónové investície v budúcnosti, tak štátny tajomník pán Kuffa mladší sa na mňa pozeral tak celkom prekvapene, že čo sa ho to pýtam a potom sa spýtal teda, že aký je problém. No tak ja neviem fakt, že aký by mohol byť problém. Napríklad kontinuálne obchádzanie riadnej legislatívnej práce, žeby? Hej. Mimochodom, ja teda aby sme mali jasno, hej, aj pánovi ministrovi to podčiarkujem, aj to tak amplifikujem na celé toto plénum, ja za riadny proces nepovažujem ani to, že na SLK chodí obhajovať tento proces štátny tajomník a nie pán minister. Nehovoriac o tom, že štátny tajomník nevie ani poriadne vecne odpovedať na akúkoľvek otázku, ktorú dostane, a musí ho tam sanovať prísediaci ministerský pracovník. Nemyslím, že takto by to malo fungovať. Ale to je možno môj súkromný názor, opravte ma, ak sa mýlim.
Ale takto, aby som bol zreteľný, čo sa týka tohto návrhu alebo teda tejto legislatívnej iniciatívy, áno, isto súzniem a nerozporujem, že v prípade skládok odpadu a celkovo odpadového hospodárstva sme v situácii, kedy rozhodne existujú objektívne dôvody na rýchle konanie. To, aby sme si hneď na úvod vyčistili stôl, aby náhodou som hneď v úvode vysanoval možný protiútok, že som proti tomu, aby sa riešili tie skládky. Nie, nie som. Slovensku, naozaj taká je situácia, hrozia pokuty, mimoriadne pokuty, vysoké pokuty, keďže Súdny dvor Európskej únie už konštatoval flagrantné porušenia, o tom, že máme gigantický problém, sme sa ale nedozvedeli minulý týždeň, kedy bol vlastne tento materiál, toto SLK schválené na vláde. Ono to nevzniklo minulý týždeň z noci do rána, že tu máme zrazu nejaký problém s dvomi desiatkami skládok odpadov. Nie, o skládkovom infringemente Slovenská republika vie už od roku 2017. Čiže už sme o ňom vedeli, Slovenská republika o ňom vedela, o tom gigantickom probléme, už počas predchádzajúcej vlády Roberta Fica. Ešte raz, nevzniklo to z noci do rána, nie je to žiadna nová situácia, zrazu sme sa nedozvedeli, že aha, máme tu nejaký problém s horiacimi skládkami, so skládkami, ktoré nám uvoľňujú toxické látky do pôdy, ohrozujú vodné zdroje, jada, jada, jada, doplňte si čokoľvek, hej. Naozaj toto nie je žiadna nová situácia, nie je to nič nové. O tom, že máme problém so skládkami odpadu, vieme minimálne od roku 2017.
Zároveň, ono to nie je verejné tajomstvo. Počas bývalých vlád strany SMER sa udialo, že sa tu vytvoril priestor na to, aby slovenské odpadové hospodárstvo ovládli povedzme to spriaznení kamaráti, hofštafleri a biele kone, ono to tak vo svojej úvodnej reči povedal aj pán minister. Jednoducho, poviem to otvorene, mafiáni, po ktorých ostali desiatky environmentálnych záťaží, kým oni si v tomto momente užívajú benefity schránkových firiem a nie sú dotrekovateľný. Zároveň je podľa mňa perfídne, že máme tu vo verejnom priestore taký ten nešfár, a robí to aj táto vláda, že robí ancikrista z Bruselu a pritom keby nebolo tejto žaloby od Európskeho súdneho dvora, respektíve Európskej komisie, a o tom som presvedčený, skládkové eldorádo by pokračovalo a ešte stále by ohrozovalo nielen zdravie ľudí, ale aj životné prostredie, vodné zdroje, ovzdušie, jednoducho išlo by sa v tom starom režime.
Čiže ešte raz, časť ľudí, ktorí sú v dnešnej koalícii, nehovorím, že všetci, pri všetkej úcte, buď sú alebo sú okolo nej zoskupení, dopustili, že skládky odpadu sú dnes naozaj časovanou bombou a dnes tu práve pod dohľadom tejto koalície máme expresný zákon, ktorý to má vyriešiť. No len sú to práve tí istí ľudia, ktorí nechali ten problém vykvasiť tak, že musel zasiahnuť Európsky súdny dvor, ktorý je práve tým orgánom, ktorý chráni záujmy obyvateľov a obyvateliek Slovenskej republiky. Práve Európska komisia týmto infringementom chráni zdravie a životné prostredie Slovenskej republiky. Toto naozaj, toto skrátené legislatívne konanie, ani tento návrh nie je žiadna bohumilá iniciatíva sociálno-demokraticko-nacionalistickej vlády, toto je dôsledok zásahu európskych inštitúcií, ktoré dbajú na stav životného prostredia a najmä zdravia nášho obyvateľstva. To je fakt. A, žiaľ, musím konštatovať, že sú to práve tí ľudia, obyvatelia a obyvateľky Slovenskej republiky, na koho triko to ide, respektíve celé pôjde, pretože tá pokuta za 21 problematických skládok bude mastná, bude to nepríjemné, ale zaplatia to domácnosti, zaplatia to bežní ľudia. A ako to v prípade týchto pokút býva, to je to smutné, že ju nezaplatia práve tí, ktorí ten problém spôsobili, tí, ktorí sú práve za tie environmentálne záťaže zodpovední, áno, zložia sa na to bežní ľudia, čiže opäť sa len pridá ďalšia záťaž pre peňaženky bežných ľudí na Slovensku.
Odhliadnuc od toho máme tu, samozrejme, aj iné dôvody, kedy si môžme povedať, že včera bolo neskoro, aby sme zasiahli. Ešte raz, ja to budem opakovať počas tohto príhovoru, aby náhodou niekto nemal pocit, že som proti tej legislatívnej iniciatíve. Nie, nie som. Nerozporujem, že máme problém. Máme megaproblém, o ktorom, ale opakujem, vieme minimálne od roku 2017, ak nie dlhšie. A áno, musíme ten problém riešiť a hovorím to s plnou vážnosťou, keďže si dovolím tvrdiť, že málokto má prejdených toľko skládok ako ja, poznám ich naozaj veľmi dôverne, viem napríklad, kde je pochovaný drak, na skládke v Studenom je taký jeden nadrozmerný kolotočársky plastový drak, je to priam zážitok ísť po skládke a vidieť tam draka a okrem toho je tam, samozrejme, navezených asi 20-tisíc ton ilegálneho odpadu neznámeho charakteru a je to jedna z tých horiacich skládok. Neďaleko tejto skládky je pochopiteľne jedna z najznámejších slovenských skládok vo Vrakuni, teda skládka chemického odpadu, ktorá kontaminuje podzemné vody Žitného ostrova, čiže najväčšieho zdroja pitnej vody v strednej Európe. Absolútne presne viem, kde je diera v plote, ako sa dostanete na skládku Čierna voda pri Hlohovci, ona je za normálnych okolností teda celá za plotom, viem, ako sa na ňu dostať, pretože som objavil takú jednu dieru a bol som tam ilegálne, trespassoval som, som vinný, prepáčte. Viem, kde presne na skládke Vlčie hory sa nachádza také zelené, priam až fosforeskujúce jazierko, do ktorého by sme teda ani vlas neponorili, pretože ono to vyzerá ako z inej planéty, a mimochodom je to práve tá skládka Vlčie hory pri Hlohovci, ktorá je jedna z tých najväčších časovaných bômb, svojho času tam boli dokonca namerané rádioaktívne látky, ktoré minimálne stonásobne prevyšujú prirodzené hodnoty a zhodou okolností je to práve tá skládka Vlčie hory, teraz pri všetkej úcte, ale niekto na ministerstve životného prostredia alebo v priľahlých inštitúciách, keď sme mali slintačku a krívačku, práve túto skládku považoval za super nápad, že teda uvažovať o tom, že by sa tam zakopávali kadávery, perfektné, našťastie sa to nestalo, vďaka za to. Ďalej napríklad skládka pri Dolnom Kubíne Široká, ktorá už roky presakuje do rieky Orava, ohrozuje tým zdroj pitnej vody pre celý región. A tak ďalej a tak podobne.
Jednoducho ten list problematických skládok odpadu na Slovensku je dlhý a rozhodne teda nejde o ojedinelý problém. Je to systémové zlyhanie. To si musíme povedať, je to systémové zlyhanie historického charakteru. Čiže áno, súhlasím a opäť to opakujem, musíme konať rýchlo. Ale zároveň musím povedať, že navrhovaná novela je dôkazom zlyhania vlády nie jej úspechu. Naozaj sme nemuseli byť teraz v tom zrýchlenom konaní, keby predchádzajúce vlády, osobne teda vlády Roberta Fica, za tých štrnásť rokov pri moci riešili odpadové hospodárstvo načas, úprimne a keby nežmúrili očami nad všetkými grázlami, ktorí išli okolo a ktorí zneužívali systém. Ale cez to všetko rozhodne, naozaj rozhodne nepovažujem za najlepší nápad prehnať expresne cez tento parlament takto dôležitú legislatívu, najmä ak na jej konci, ak tou koncovkou sú milióny a milióny eur, ktoré budú investované do sanácií. Pri tejto situácii, opravte ma, ak sa mýlim, ale som o tom presvedčený, potrebujeme naozaj serióznu, serióznu diskusiu, riadny a poctivý legislatívny proces.
Ešte raz. O skládkovacom infringemente vieme od roku 2017. Systémovú reakciou na túto situáciu mohla predchádzajúca vláda riešiť, rovnako to mohol riešiť aj aktuálny manažment na ministerstve životného prostredia, keď nastupoval, pretože rozsudok Súdneho dvora v tejto veci poznáme od 12. septembra 2024. Opäť raz opakujem, nie je to situácia, o ktorej sme sa dozvedeli minulý týždeň. Čiže robiť teraz nátlak, že šup, šup, šup, potrebujeme to prehnať cez SLK, nie je poctivá legislatívna robota. Ale budiž, keď už sme v tejto situácii, keď dáme bokom, že nám začína práve teraz, že sme v druhom dni septembrovej schôdze, kedy sme to mohli teda prejsť prvým čítaním, keď dáme bokom, že po tejto schôdzi veľmi rýchlo pôjde druhé čítanie, teda mohlo ísť druhé čítanie na októbrovej schôdzi a tam sa to mohlo schváliť, keď toto celé dáme bokom, tak mne príde ako jediný dôvod, prečo by mohla byť motivácia to tak rýchlo hnať, je, že by mohlo niekomu skrsnúť v hlave v druhom čítaní tam šupnúť nejaký prílepok alebo nejaký pozmeňovák, aby sa to akože zašumelo, aby si to nikto nevšimol.
Čiže moja otázka znie, keďže pán minister nebol na tom výbore, ja som sa tam pýtal pána štátneho tajomníka, nebol schopný mi podľa mňa hodnoverne alebo vôbec, on bol prekvapený tou otázkou, lebo veď idem na výbor obhajovať zákon, tak som prekvapený potom, že sa niečo pýta niekto, nie? Moja otázka znie, a ja by som naozaj rád, keby pán minister odpovedal, pretože predpokladám, že ak teda sa pripravuje nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý by mohol prísť teoreticky v druhom čítaní, musí o ňom pán minister vedieť. Čiže sa pýtam a bol by som rád, keby pán minister ako predkladateľ odpovedal, či máme v druhom čítaní očakávať nejaký pozmeňujúci návrh od niektorého z koaličných poslancov alebo poslankýň. Ešte raz, môžeme alebo máme v druhom čítaní v tomto skrátenom legislatívnom konaní očakávať nejaký pozmeňujúci návrh? Tak znie moja otázka.
Ďakujem za odpoveď vopred.
Dobrý večer. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, zostatok kolegovstva, dnes som mal tú česť otvoriť rokovací deň, tak ho aj uzatvorím. Patrične tomu je moja fyzická aktivita a cítim sa, že som dostal nejakým kyjakom po hlave, takže ak mi náhodou budú ubiehať slovíčka, tak prepáčte.
Ale aby som sa dostal teda k tej parlamentnej tlači. Ono rokovať, a veď to hovoríme tak pomerne dosť často, že rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, že to je výnimočný krok, teda po správnosti, že by to mal byť výnimočný krok. No akosi sledujeme, ono to odznelo aj na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že v prípade aktuálneho volebného obdobia, myslím, že aj tam odznelo, že to je 60. skrátené legislatívne konanie, čiže ono by sa možno mohlo nestrannému pozorovateľovi zdať, že SLK sa už stalo akosi aj riadnym legislatívnym procesom. A ono to zašlo až tak ďaleko, že keď som sa na tom spomínanom výbore pýtal, že aký je teda konkrétny dôvod, aby cez SLK išla legislatíva, ktorá má zastrešiť multimiliónové investície v budúcnosti, tak štátny tajomník pán Kuffa mladší sa na mňa pozeral tak celkom prekvapene, že čo sa ho to pýtam a potom sa spýtal teda, že aký je problém. No tak ja neviem fakt, že aký by mohol byť problém. Napríklad kontinuálne obchádzanie riadnej legislatívnej práce, žeby? Hej. Mimochodom, ja teda aby sme mali jasno, hej, aj pánovi ministrovi to podčiarkujem, aj to tak amplifikujem na celé toto plénum, ja za riadny proces nepovažujem ani to, že na SLK chodí obhajovať tento proces štátny tajomník a nie pán minister. Nehovoriac o tom, že štátny tajomník nevie ani poriadne vecne odpovedať na akúkoľvek otázku, ktorú dostane, a musí ho tam sanovať prísediaci ministerský pracovník. Nemyslím, že takto by to malo fungovať. Ale to je možno môj súkromný názor, opravte ma, ak sa mýlim.
Ale takto, aby som bol zreteľný, čo sa týka tohto návrhu alebo teda tejto legislatívnej iniciatívy, áno, isto súzniem a nerozporujem, že v prípade skládok odpadu a celkovo odpadového hospodárstva sme v situácii, kedy rozhodne existujú objektívne dôvody na rýchle konanie. To, aby sme si hneď na úvod vyčistili stôl, aby náhodou som hneď v úvode vysanoval možný protiútok, že som proti tomu, aby sa riešili tie skládky. Nie, nie som. Slovensku, naozaj taká je situácia, hrozia pokuty, mimoriadne pokuty, vysoké pokuty, keďže Súdny dvor Európskej únie už konštatoval flagrantné porušenia, o tom, že máme gigantický problém, sme sa ale nedozvedeli minulý týždeň, kedy bol vlastne tento materiál, toto SLK schválené na vláde. Ono to nevzniklo minulý týždeň z noci do rána, že tu máme zrazu nejaký problém s dvomi desiatkami skládok odpadov. Nie, o skládkovom infringemente Slovenská republika vie už od roku 2017. Čiže už sme o ňom vedeli, Slovenská republika o ňom vedela, o tom gigantickom probléme, už počas predchádzajúcej vlády Roberta Fica. Ešte raz, nevzniklo to z noci do rána, nie je to žiadna nová situácia, zrazu sme sa nedozvedeli, že aha, máme tu nejaký problém s horiacimi skládkami, so skládkami, ktoré nám uvoľňujú toxické látky do pôdy, ohrozujú vodné zdroje, jada, jada, jada, doplňte si čokoľvek, hej. Naozaj toto nie je žiadna nová situácia, nie je to nič nové. O tom, že máme problém so skládkami odpadu, vieme minimálne od roku 2017.
Zároveň, ono to nie je verejné tajomstvo. Počas bývalých vlád strany SMER sa udialo, že sa tu vytvoril priestor na to, aby slovenské odpadové hospodárstvo ovládli povedzme to spriaznení kamaráti, hofštafleri a biele kone, ono to tak vo svojej úvodnej reči povedal aj pán minister. Jednoducho, poviem to otvorene, mafiáni, po ktorých ostali desiatky environmentálnych záťaží, kým oni si v tomto momente užívajú benefity schránkových firiem a nie sú dotrekovateľný. Zároveň je podľa mňa perfídne, že máme tu vo verejnom priestore taký ten nešfár, a robí to aj táto vláda, že robí ancikrista z Bruselu a pritom keby nebolo tejto žaloby od Európskeho súdneho dvora, respektíve Európskej komisie, a o tom som presvedčený, skládkové eldorádo by pokračovalo a ešte stále by ohrozovalo nielen zdravie ľudí, ale aj životné prostredie, vodné zdroje, ovzdušie, jednoducho išlo by sa v tom starom režime.
Čiže ešte raz, časť ľudí, ktorí sú v dnešnej koalícii, nehovorím, že všetci, pri všetkej úcte, buď sú alebo sú okolo nej zoskupení, dopustili, že skládky odpadu sú dnes naozaj časovanou bombou a dnes tu práve pod dohľadom tejto koalície máme expresný zákon, ktorý to má vyriešiť. No len sú to práve tí istí ľudia, ktorí nechali ten problém vykvasiť tak, že musel zasiahnuť Európsky súdny dvor, ktorý je práve tým orgánom, ktorý chráni záujmy obyvateľov a obyvateliek Slovenskej republiky. Práve Európska komisia týmto infringementom chráni zdravie a životné prostredie Slovenskej republiky. Toto naozaj, toto skrátené legislatívne konanie, ani tento návrh nie je žiadna bohumilá iniciatíva sociálno-demokraticko-nacionalistickej vlády, toto je dôsledok zásahu európskych inštitúcií, ktoré dbajú na stav životného prostredia a najmä zdravia nášho obyvateľstva. To je fakt. A, žiaľ, musím konštatovať, že sú to práve tí ľudia, obyvatelia a obyvateľky Slovenskej republiky, na koho triko to ide, respektíve celé pôjde, pretože tá pokuta za 21 problematických skládok bude mastná, bude to nepríjemné, ale zaplatia to domácnosti, zaplatia to bežní ľudia. A ako to v prípade týchto pokút býva, to je to smutné, že ju nezaplatia práve tí, ktorí ten problém spôsobili, tí, ktorí sú práve za tie environmentálne záťaže zodpovední, áno, zložia sa na to bežní ľudia, čiže opäť sa len pridá ďalšia záťaž pre peňaženky bežných ľudí na Slovensku.
Odhliadnuc od toho máme tu, samozrejme, aj iné dôvody, kedy si môžme povedať, že včera bolo neskoro, aby sme zasiahli. Ešte raz, ja to budem opakovať počas tohto príhovoru, aby náhodou niekto nemal pocit, že som proti tej legislatívnej iniciatíve. Nie, nie som. Nerozporujem, že máme problém. Máme megaproblém, o ktorom, ale opakujem, vieme minimálne od roku 2017, ak nie dlhšie. A áno, musíme ten problém riešiť a hovorím to s plnou vážnosťou, keďže si dovolím tvrdiť, že málokto má prejdených toľko skládok ako ja, poznám ich naozaj veľmi dôverne, viem napríklad, kde je pochovaný drak, na skládke v Studenom je taký jeden nadrozmerný kolotočársky plastový drak, je to priam zážitok ísť po skládke a vidieť tam draka a okrem toho je tam, samozrejme, navezených asi 20-tisíc ton ilegálneho odpadu neznámeho charakteru a je to jedna z tých horiacich skládok. Neďaleko tejto skládky je pochopiteľne jedna z najznámejších slovenských skládok vo Vrakuni, teda skládka chemického odpadu, ktorá kontaminuje podzemné vody Žitného ostrova, čiže najväčšieho zdroja pitnej vody v strednej Európe. Absolútne presne viem, kde je diera v plote, ako sa dostanete na skládku Čierna voda pri Hlohovci, ona je za normálnych okolností teda celá za plotom, viem, ako sa na ňu dostať, pretože som objavil takú jednu dieru a bol som tam ilegálne, trespassoval som, som vinný, prepáčte. Viem, kde presne na skládke Vlčie hory sa nachádza také zelené, priam až fosforeskujúce jazierko, do ktorého by sme teda ani vlas neponorili, pretože ono to vyzerá ako z inej planéty, a mimochodom je to práve tá skládka Vlčie hory pri Hlohovci, ktorá je jedna z tých najväčších časovaných bômb, svojho času tam boli dokonca namerané rádioaktívne látky, ktoré minimálne stonásobne prevyšujú prirodzené hodnoty a zhodou okolností je to práve tá skládka Vlčie hory, teraz pri všetkej úcte, ale niekto na ministerstve životného prostredia alebo v priľahlých inštitúciách, keď sme mali slintačku a krívačku, práve túto skládku považoval za super nápad, že teda uvažovať o tom, že by sa tam zakopávali kadávery, perfektné, našťastie sa to nestalo, vďaka za to. Ďalej napríklad skládka pri Dolnom Kubíne Široká, ktorá už roky presakuje do rieky Orava, ohrozuje tým zdroj pitnej vody pre celý región. A tak ďalej a tak podobne.
Jednoducho ten list problematických skládok odpadu na Slovensku je dlhý a rozhodne teda nejde o ojedinelý problém. Je to systémové zlyhanie. To si musíme povedať, je to systémové zlyhanie historického charakteru. Čiže áno, súhlasím a opäť to opakujem, musíme konať rýchlo. Ale zároveň musím povedať, že navrhovaná novela je dôkazom zlyhania vlády nie jej úspechu. Naozaj sme nemuseli byť teraz v tom zrýchlenom konaní, keby predchádzajúce vlády, osobne teda vlády Roberta Fica, za tých štrnásť rokov pri moci riešili odpadové hospodárstvo načas, úprimne a keby nežmúrili očami nad všetkými grázlami, ktorí išli okolo a ktorí zneužívali systém. Ale cez to všetko rozhodne, naozaj rozhodne nepovažujem za najlepší nápad prehnať expresne cez tento parlament takto dôležitú legislatívu, najmä ak na jej konci, ak tou koncovkou sú milióny a milióny eur, ktoré budú investované do sanácií. Pri tejto situácii, opravte ma, ak sa mýlim, ale som o tom presvedčený, potrebujeme naozaj serióznu, serióznu diskusiu, riadny a poctivý legislatívny proces.
Ešte raz. O skládkovacom infringemente vieme od roku 2017. Systémovú reakciou na túto situáciu mohla predchádzajúca vláda riešiť, rovnako to mohol riešiť aj aktuálny manažment na ministerstve životného prostredia, keď nastupoval, pretože rozsudok Súdneho dvora v tejto veci poznáme od 12. septembra 2024. Opäť raz opakujem, nie je to situácia, o ktorej sme sa dozvedeli minulý týždeň. Čiže robiť teraz nátlak, že šup, šup, šup, potrebujeme to prehnať cez SLK, nie je poctivá legislatívna robota. Ale budiž, keď už sme v tejto situácii, keď dáme bokom, že nám začína práve teraz, že sme v druhom dni septembrovej schôdze, kedy sme to mohli teda prejsť prvým čítaním, keď dáme bokom, že po tejto schôdzi veľmi rýchlo pôjde druhé čítanie, teda mohlo ísť druhé čítanie na októbrovej schôdzi a tam sa to mohlo schváliť, keď toto celé dáme bokom, tak mne príde ako jediný dôvod, prečo by mohla byť motivácia to tak rýchlo hnať, je, že by mohlo niekomu skrsnúť v hlave v druhom čítaní tam šupnúť nejaký prílepok alebo nejaký pozmeňovák, aby sa to akože zašumelo, aby si to nikto nevšimol.
Čiže moja otázka znie, keďže pán minister nebol na tom výbore, ja som sa tam pýtal pána štátneho tajomníka, nebol schopný mi podľa mňa hodnoverne alebo vôbec, on bol prekvapený tou otázkou, lebo veď idem na výbor obhajovať zákon, tak som prekvapený potom, že sa niečo pýta niekto, nie? Moja otázka znie, a ja by som naozaj rád, keby pán minister odpovedal, pretože predpokladám, že ak teda sa pripravuje nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý by mohol prísť teoreticky v druhom čítaní, musí o ňom pán minister vedieť. Čiže sa pýtam a bol by som rád, keby pán minister ako predkladateľ odpovedal, či máme v druhom čítaní očakávať nejaký pozmeňujúci návrh od niektorého z koaličných poslancov alebo poslankýň. Ešte raz, môžeme alebo máme v druhom čítaní v tomto skrátenom legislatívnom konaní očakávať nejaký pozmeňujúci návrh? Tak znie moja otázka.
Ďakujem za odpoveď vopred.
Rozpracované
18:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:58
Igor ŠimkoPán kolega Sabo, oceňujem, že ste si posvietil aj na skrátené legislatívne konanie, tak v ôsmom volebnom období to bolo 125 zákonov, dobre počujete. Ja osobne tiež nie som fanúšik tohto, ale myslím si, že ak je na to dôvod, tak to urobiť treba a tie hospodárske škody z toho byť môžu. Viete, v princípe dnes je každý múdrejší ako ten predchádzajúci a ja len verím, že sa nájdu peniaze na to, aby sa vysanovali environmentálne...
Pán kolega Sabo, oceňujem, že ste si posvietil aj na skrátené legislatívne konanie, tak v ôsmom volebnom období to bolo 125 zákonov, dobre počujete. Ja osobne tiež nie som fanúšik tohto, ale myslím si, že ak je na to dôvod, tak to urobiť treba a tie hospodárske škody z toho byť môžu. Viete, v princípe dnes je každý múdrejší ako ten predchádzajúci a ja len verím, že sa nájdu peniaze na to, aby sa vysanovali environmentálne záťaže, ktoré sú, bohužiaľ, mnohokrát staré skládky a dnes znečisťujú životné prostredie, ide to do vôd, je to taký neblahý efekt toho, že, bohužiaľ, neboli dodržiavané nejaké základné pravidlá tej kontroly znečisťovania a na druhej strane mnohokrát tie firmy skončili aj tak, že niekto vytuneloval možno ten fond, ktorý bol na rekultiváciu a skončilo to tak, že nebolo z čoho.
Takže ja osobne si myslím, že tento prístup je správny, aby sme mali nástroj v štáte na to, aby sme už sa nebránili len bezzubo infringementom a len krčili plecami, ale na druhej strane urobili aj niečo v prospech toho. Ja verím, že pán minister má riešenie, aj finančné krytie na to, aby sa dokázali takéto problematické skládky vykryť a urobiť naozaj určitý poriadok.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
10.9.2025 o 18:58 hod.
Ing. PhD. MBA
Igor Šimko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne.
Pán kolega Sabo, oceňujem, že ste si posvietil aj na skrátené legislatívne konanie, tak v ôsmom volebnom období to bolo 125 zákonov, dobre počujete. Ja osobne tiež nie som fanúšik tohto, ale myslím si, že ak je na to dôvod, tak to urobiť treba a tie hospodárske škody z toho byť môžu. Viete, v princípe dnes je každý múdrejší ako ten predchádzajúci a ja len verím, že sa nájdu peniaze na to, aby sa vysanovali environmentálne záťaže, ktoré sú, bohužiaľ, mnohokrát staré skládky a dnes znečisťujú životné prostredie, ide to do vôd, je to taký neblahý efekt toho, že, bohužiaľ, neboli dodržiavané nejaké základné pravidlá tej kontroly znečisťovania a na druhej strane mnohokrát tie firmy skončili aj tak, že niekto vytuneloval možno ten fond, ktorý bol na rekultiváciu a skončilo to tak, že nebolo z čoho.
Takže ja osobne si myslím, že tento prístup je správny, aby sme mali nástroj v štáte na to, aby sme už sa nebránili len bezzubo infringementom a len krčili plecami, ale na druhej strane urobili aj niečo v prospech toho. Ja verím, že pán minister má riešenie, aj finančné krytie na to, aby sa dokázali takéto problematické skládky vykryť a urobiť naozaj určitý poriadok.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
19:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:00
Michal SaboVystúpenie s faktickou poznámkou
10.9.2025 o 19:00 hod.
Mgr.
Michal Sabo
Videokanál poslanca
Ďakujem za faktickú pripomienku, čiarka, pripomínam, že táto situácia nevznikla z noci do rána, ale vieme o nej od roku 2017.
Rozpracované
9:04
Vystúpenie 9:04
Jozef RážNa rokovanie pléna národnej rady Slovenskej republiky uvádzam vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 432/2002, zbierky zákonov o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách o zmene doplnení zákona číslo 276/2001 zbierky zákonov o regulácii v sieťových odvetviach zmenenia skorších predpisov, a ktorým sa dopĺňa zákon 364/2004 zbierky zákonov o...
Na rokovanie pléna národnej rady Slovenskej republiky uvádzam vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 432/2002, zbierky zákonov o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách o zmene doplnení zákona číslo 276/2001 zbierky zákonov o regulácii v sieťových odvetviach zmenenia skorších predpisov, a ktorým sa dopĺňa zákon 364/2004 zbierky zákonov o vodách a o zmenení zákona Slovenskej národnej rady 372/1990 zbierky o priestupkoch v znení skorších predpisov, takzvaný vodný zákon v znení skorších predpisov. Návrhom zákona sa slede zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti strategickej infraštruktúry, ktorej technický stav sa zhoršuje. Tempo jej starnutia je vyššie ako tempo jej obnovy a pokračovanie v aktuálnom trende spôsobí v budúcnosti viac nákladov v porovnaní s preventívnymi včasnými údržbovými a obnovovacími prácami, ktoré musia byť starostlivo naplánované a reálne vykonané.
Cieľom návrhu zákona je v konečnom dôsledku dlhodobé zaistenie bezporuchovej, bezpečnej, spoľahlivej hospodárskej prevádzky celej strategickej infraštruktúry, ktorú je potrebné financovať. Financovanie systému údržby a obnovy sa navrhuje pokryť okrem súčasného nastavenia, najviac aj presmerovaním prispievaného zisku, to je spomer...
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci.
Na rokovanie pléna národnej rady Slovenskej republiky uvádzam vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 432/2002, zbierky zákonov o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách o zmene doplnení zákona číslo 276/2001 zbierky zákonov o regulácii v sieťových odvetviach zmenenia skorších predpisov, a ktorým sa dopĺňa zákon 364/2004 zbierky zákonov o vodách a o zmenení zákona Slovenskej národnej rady 372/1990 zbierky o priestupkoch v znení skorších predpisov, takzvaný vodný zákon v znení skorších predpisov. Návrhom zákona sa slede zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti strategickej infraštruktúry, ktorej technický stav sa zhoršuje. Tempo jej starnutia je vyššie ako tempo jej obnovy a pokračovanie v aktuálnom trende spôsobí v budúcnosti viac nákladov v porovnaní s preventívnymi včasnými údržbovými a obnovovacími prácami, ktoré musia byť starostlivo naplánované a reálne vykonané.
Cieľom návrhu zákona je v konečnom dôsledku dlhodobé zaistenie bezporuchovej, bezpečnej, spoľahlivej hospodárskej prevádzky celej strategickej infraštruktúry, ktorú je potrebné financovať. Financovanie systému údržby a obnovy sa navrhuje pokryť okrem súčasného nastavenia, najviac aj presmerovaním prispievaného zisku, to je spomer...
Rozpracované
9:09
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:09
Peter KalivodaZa gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesení národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením číslo 310 z 22. mája 2025 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho národnej rade schváliť.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením číslo 109 z 27. mája 2025 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho národnej rade schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením číslo 117 z 27.mája 2025 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho národnej rade schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona o výboroch v 2. čítaní bola schválená v uznesení výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie číslo 115 z 27. mája 2025.
V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, otvorte prosím rozpravu a zároveň sa do nej hlásim ako prvý.
Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
11.9.2025 o 9:09 hod.
Mgr.
Peter Kalivoda
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada uznesením číslo 852 z 2. apríla 2025 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 442, 2002 zbierky zákonov o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona číslo 276, 2001 zbierky zákonov o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon číslo 304/2004 zbierky zákonov o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 zbierky o priestupkoch v znení neskorších predpisov vodný zákon, v znení neskorších predpisov tlač 643 na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesení národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením číslo 310 z 22. mája 2025 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho národnej rade schváliť.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením číslo 109 z 27. mája 2025 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho národnej rade schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením číslo 117 z 27.mája 2025 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho národnej rade schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona o výboroch v 2. čítaní bola schválená v uznesení výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie číslo 115 z 27. mája 2025.
V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, otvorte prosím rozpravu a zároveň sa do nej hlásim ako prvý.
Ďakujem.
Rozpracované
9:12
Vystúpenie 9:12
Ľubomír AndrassyPretože dodávky pitnej vody sú...
Pretože dodávky pitnej vody sú základným právom občanov a podľa ústavy, podľa našej legislatívy, toto občianske základné právo má realizovať pre občanov obec, mesto, samospráva. Aj preto sa pred viac ako 20 rokmi zrealizovala transformácia štátnych vodárenských spoločností. Akcie v týchto štátnych vodárenských spoločnostiach získali výlučne obce a mestá.
Avšak za tých 20 rokov sa tento stav pokúšali mnohé záujmové skupiny, mnohí lobbysti, mnohí biznismeni zmeniť, pretože pochopili, kde lepšie sa podniká, kde lepšie sa dlhodobo funguje., ak nie v segmente, kde sú jasné príjmy, kde sú tieto príjmy síce regulované, ale povinne vám prídu na váš účet, pretože každý občan, každá domácnosť chce mať doma pitnú vodu, chce používať pitnú vodu v pohodli svojho domova. A aj preto, že táto zodpovednosť je na obciach a mestách, preto zakonodarca, preto parlament transformoval štátne podniky na obecné spoločnosti, obecné vodárenské spoločnosti, ktoré práve vďaka získaniu majetku, infraštruktúry, mali tento cieľ napĺňať.
Okrem toho, mali napĺňať základné poslanie, ktorým je obnova, oprava, rekonštrukcia existujúcej vodárenskej kanalizačnej infraštruktúry. Ale to by bolo strašne málo. Mali vďaka svojim aktivitám, vďaka svojim vstupom v danej spoločnosti, realizovať aj
=== okrem toho mali napĺňať základné poslanie, ktorým je obnova, oprava, rekonštrukcia existujúcej vodárenskej kanalizačnej infraštruktúry, ale to by bolo strašne málo. Mali vďaka svojim aktivitám, vďaka svojim vstupom v danej spoločnosti realizovať aj rozvoj tejto infraštruktúry. Mali sme realizovať rozvoj nielen rozširovanie vodovodov, ale aj kanalizácií, pretože to bol spoločný náš záväzok voči Európskej únii, že dokáže odkanalizovať všetky aglomerácie, kde býva viac ako 2 tis. obyvateľov. Zatiaľ sa nám tento cieľ nepodarilo naplniť, nedarí sa ho nám napĺňať aj preto, lebo dnes Najvyšší kontrolný úrad vyčísľuje investičný, modernizačný dlh nielen na tom, čo tu máme, ale aj na tom, čo sa malo z hľadiska rozvoja realizovať na úrovni bezmála 10 mld. eur.
Dnes je každému jasné, že žiadna vodárenská spoločnosť, žiadna miestna samospráva sa s týmto viac ako dvadsaťročným modernizačným investičným dlhom, ale aj dlhom, ktorý vodárenské spoločnosti zdedili z predchádzajúceho obdobia, nevie vysporiadať, a preto musí v tejto oblasti podať samosprávam pomocnú ruku štát. Štát to vie urobiť prostredníctvom štátneho rozpočtu, prostredníctvom Envirofondu, vieme na to využiť aj európske finančné prostriedky, ale keď má štát investovať a pomáhať vodárenským spoločnostiam, za ktoré nesie zodpovednosť akcionár a akcionárom je obec a mesto, ak máme tieto verejné zdroje do týchto vodárenských spoločností dostať, mal by mať štát ingerenciu, mal by mať záujem, aby mal aj priamu kontrolu, priamy dosah na to ako tieto verejné korporácie, ktorými vodárenské spoločnosti, bez ohľadu na to aký názor má jedna, alebo druhá strana, ak raz akcionárom vodárenskej spoločnosti je subjekt verejného práva, ak pôsobia v regulovanom priestore, máme sa na tieto spoločnosti pozerať ako na subjekty verejného práva, na verejné korporácie, ktoré majú fungovať podľa prísnejších a jasnejších pravidiel, pod prísnejšou kontrolou štátu, štátnych inštitúcií. Preto chcem poďakovať ministerstvu životného prostredia. Ja chcem poďakovať aj vláde, že zobrala vážne na vedomie a schválila našu správu tým, že sa pripravila táto novela zákona. Áno, mal som diskusiu s viacerými z vás, táto novela nie je dokonalá, nerieši všetky problémy, ktoré vo vodárenskom segmente máme. Vieme sa pozrieť do zahraničia, môžeme ísť do susednej Českej republiky, môžeme sa inšpirovať napr. zlatou akciou štátu vo vodárenskej spoločnosti. Zlatá akcia štátu vo vodárenskej spoločnosti by znamenala možnosť zablokovať niektoré neefektívne, niektoré rozhodnutia, ktoré môžu byť v rozpore so strategickým verejným záujmom štátu, teda môžeme takýmto spôsobom upraviť legislatívu. Môžeme dostať zástupcu štátu aj na valné zhromaždenie, kde by mal právo povedať nie, ak by sme zistili, že sa dejú také veci aké sa v minulosti diali v rámci tohto strategického segmentu verejných politík tohto štátu.
Najvyšší kontrolný úrad sa venuje téme vodárenstva od roku 2016. My sme upozornili po prvej kontrole, že sa dejú nekalé veci v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, že bola vytvorená dcéra, ktorá fungovala podľa nášho názoru v rozpore so zákonnými pravidlami, že do segmentu vodárenstva sa dostal biznisový, finančný záujem, nie verejný záujem rozvíjať, modernizovať vodovody na území Bratislavského kraja, čo sa stalo, stalo sa to, že pri vysporiadaní sa s touto spoločnosťou musela Bratislava hlavné mesto ako kľúčový akcionár zaplatiť niekoľko miliónov eur, aby sa dostal k tomu, čo vlastne dostal zadarmo od štátu pred dvadsiatimi rokmi. Podobný scenár, ale v iných kontúrach so zahraničnými spoločnosťami sa odohral v podtatranskej vodárenskej spoločnosti, či v stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, mal som osobnú skúsenosť, kde som čelil mnohým vyšetrovaniam z bývalej NAKY ohľadom transformácie podtatranskej spoločnosti, ohľadom prenesenia služieb na Veoliu, na Podtatranskú prevádzkovú spoločnosť, dnes vedenie vedenie tejto spoločnosti hovorí o presne naplnený tých rizík, o ktorých som hovoril pred pätnástimi rokmi v mestskom zastupiteľstve. Vtedy to nikto nevypočul, lebo som presvedčený, že vyššia moc, a tá vyššia moc sa volá peniaze, zaúradovala a stala sa situácia, na ktorú dnes dopláca aj Podtatranská vodárenská a dopláca aj Stredoslovenská vodárenská spoločnosť.
Nechcem detailne hovoriť čo sa deje na východe, pretože by som musel používať opäť ostrý slovník, musel by som rozprávať o finančných záujmových skupinách, o nejakom klane, ktorý zistil, že na vode sa dá dobre zarábať, že sa dá dobre zarábať na nevedomosti akcionárov, že sa dá dobre zarábať na tom, že nikto sa nepozerá na to ako funguje tento strategický podstatný podnik z hľadiska vodárenskej infraštruktúry, z nášho hľadiska v tejto oblasti zlyhal štát, zlyhal štát preto, lebo neuplatňoval svoje regulačné dozorové kontrolné mechanizmy. V minulosti ministerstvo životného prostredia sa tejto problematike vôbec nevenovalo. Nevenovali sa tomu okresné úrady, nevenovali sa tomu akcionári a ak by sme dostali informáciu, ktorá je podľa vedenia Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, obrazne povedané, utajená, pretože po ostatnom valnom zhromaždení sme chceli získať kľúčové dokumenty, o ktorých rozhodovalo valné zhromaždenie, pýtali sme sa, že koľko že to akcionárov? Koľko, že to obcí a miest sa zúčastnilo valného zhromaždenia? Bolo valné zhromaždenie uznášaniaschopné? Ako sa overovalo zastupovanie jedného starostu druhým starostom? Kto toto overovanie vykonal? Ako boli prijaté a akceptované zmeny, ktoré zásadným spôsobom, síce na prvý pohľad, len tak, tak jednoducho, ale zásadne menia fungovanie tejto spoločnosti. Bolo nám odpovedané, že nám tieto dokumenty budú sprístupnené za podmienky zachovania mlčanlivosti. Nonsens ultra, ak Najvyšší kontrolný úrad, ktorý má kontrolnú kompetenciu k vodárenskej spoločnosti si vyžiada dokumenty, ktoré boli oficiálne prerokované a schvaľované, ak chceme vidieť, že v tých dokumentoch sa niečo preklopilo zo záverov a odporúčaní našej kontroly, ktorú sme realizovali minulý rok, tak nám predstaviteľ vodárenskej spoločnosti odpovie áno, ale budete mlčať. Áno, ale za týchto a týchto podmienok. Neviem, či si myslia manažéri, ktorí nemajú žiadnu ingerenciu na tejto vodárenskej spoločnosti z hľadiska majetku, z hľadiska investícií. Nevložili tam ani jedno euro zo svojho rozpočtu, z rozpočtu svojej firmy, ale podnikajú kadejaké iné aktivity, len nie tie, ktoré majú realizovať pre obyvateľov regiónu cez dodávky pitnej vody, cez modernizáciu infraštruktúry, cez všetko čo s tým súvisí.
Vymýšľajú rôzne fondy, vymýšľajú rôzne kluby akcionárov, o chvíľočku tu budeme mať možno klub dlhopisových kamarátov a všetko realizujú a financujú veľmi zaujímavým spôsobom zo zdrojov samotnej vodárenskej spoločnosti. Opýtajme sa starostov, primátorov, ktorí rozhodovali o tom, že vymenia akcie za dlhopisy, či vôbec vedeli o čom rokujú. Že či sa nenechali nachytať len na med, ktorý znamená, že dostanú úver dvoch, troch, piatich, desiatich tis. eur, že budú jeden rok vedieť prevádzkovať ľadovú plochu, že budú jeden rok modernizovať rozhlas obecný, ktorým dávajú informácie občanom. No ale za týmto účelom nepreniesol bezodplatne štát majetok, vodárenskú, kanalizanačnú infraštruktúru na obce a mestá. Previedol to preto, lebo dôveroval obciam a mestám ako dobrým hospodárom a veril, že keď majú povinnosť zabezpečovať dodávky pitnej vody, odkanalizovať obce a mestá, takže to tí starostovia takto budú robiť. Ale čo sa nestalo na východe? Prišli šikovní podnikatelia, ktorí zistili, že segment body je top biznis, možno ešte lepší ako zdravotníctvo a urobili si svoje biznisové plány, ktoré prekrývajú majetkom vodárenských spoločností, strategickou infraštruktúrou na to, aby všetkým ťahali medové motúziky popod nos. Chcem naozaj vyjadriť poďakovanie aj vláde, aj ministerstvu, že prišla s týmto zákonom. Je to prvý signál, že niečo chceme urobiť. Je to prvý signál, ako dali Česi v Čechách, kde začali späť samosprávy získavať vodárenské spoločnosti. Nie Slovensko maličké, veľký Paríž. Veľký Berlín, pred desiatimi rokmi zistili, že niekto sa prisal na vodárenskú infraštruktúru a parazitoval na tom, čo má občanom zabezpečiť prívod pitnej vody do domácnosti, že všetky tie dlhy, ktoré cez vyplatenie dividend, dlhopisov, výnosov a kadejakých nezmyslov, cez vytváranie zamestnaneckých pôžičkovní a neviem čoho, odsával ten kľúčový, finančný potenciál firmy pre rozvoj, modernizáciu a všetko čo je s tým spojené. Dlhopisový program nepriniesol vodárenskej spoločnosti ani jedno euro pre rozvoj vodárenskej infraštruktúry.
Akcionári stratili svoju silu z hľadiska hlasovania na valnom zhromaždení. Ak používam slovíčko skrytá privatizácia, ja nehovorím o privatizácii, ale o skrytej privatizácii. Skrytá privatizácia znamená to, že oslabujete dozorové orgány. Ak vám vedenie spoločnosti je v rukách niekoľkých členov dozornej rady a predstavenstvo vodárenskej spoločnosti volí tých niekoľko členov dozornej rady, komu sa tí členovia predstavenstva zodpovedajú? Starostovi? Primátorovi?, no sa zodpovedajú tým piatim, možno šiestim členom dozornej rady, lebo ich hlasy potrebujú na to, aby ostali v predstavenstve a mohli si robiť tento zaujímavý biznis, ktorý zatiaľ je legálny, pretože naša legislatíva to umožňuje, ale umožňuje to preto, lebo nikto pred pätnástimi rokmi nepredpokladal, že do tohto segmentu vojdú takéto finančné klany, takéto záujmové skupiny.
A preto je tá podstatná otázka. Kto dnes zarába na vode? Kto garantuje občanom dodávky pitnej vody? Kto zabránil vodárenským spoločnostiam, aby v posledných desiatich, pätnástich rokoch nemohli získať zdroje z bánk, úvery, aby realizovali svoje investičné projekty. Preto je dôležité posilniť finančnú kondíciu týchto spoločností aj tým, že povieme, že zisky, že primeraný zisk z regulovaných činností môže byť použitý len na regulované činnosti. Ja v tejto chvíli, z tohto miesta na vás apelujem, aby ste nepodporili žiadny pozmeňujúci návrh, ktorý prichádza z východného Slovenska len preto, aby sme do regulovaných činností zakomponovali aj neregulované činnosti a chceme to urobiť opäť tou najkrajšou aktivitou, že občanom budeme čistiť žumpy. Čistenie žúmp nie je prioritná povinnosť vodárenských spoločností. To majú realizovať z neregulovaných biznisových aktivít, to majú regulovať tak, že tí občania si to zaplatia. Nie, že ja vo vodnom a stočnom budem platiť to, že oni majú biznis ešte aj na autách, ktoré čistia tieto žumpy. Že do týchto regulovaných činností postupne dostanem aj výnosy z dlhopisov, lebo takto vytvárame priestor pozmeňujúcimi návrhmi na to, aby sa to tam dostalo, že ešte to, čo ja mám v rámci úradu problém, aby som zabezpečil sociálny fond pre mojich zamestnancov, štátnych zamestnancov, neviem sa dohodnúť s ministerstvom financií, tak zrazu najlepší manažment vodárenskej spoločnosti si chce nepriamo cez tieto návrhy zabezpečiť, že by aj v regulovaných činnostiach sme mali tieto aktivity.
Naozaj si myslím, že to, čo predložilo ministerstvo životného prostredia, v tejto chvíli je prvý krok, a tým ďalším krokom môže byť zlatá akcia, tým ďalším krokom musí byť posilnenie kontroly vstupu štátu do vodárenských spoločností, pretože ak máme do týchto spoločností pre napĺňania strategických cieľov ich fungovania, naliať 10, 20, 30 mil., 100, 200, 300 mil. eur, tak je potrebné, aby štát v tejto spoločnosti mal túto kontrolu.
A posledná poznámka, dámy a páni, mnohí sa tvária , že je to úchvatný biznis projekt, ktorým chceme zachrániť vodárenskú spoločnosť. Tento biznis projekt robí ten, kto ho robí, len vďaka tomu, že má majetok, ktorý bol majetkom všetkých občanov tejto krajiny, a tento majetok previedol štát na vodárenské spoločnosti. To robia ľudia, ktorí s týmto majetkom a na zveľadení tohto majetku nemajú absolútne, ale absolútne nič spoločné. Treba si uvedomiť, že všetko to, čo sa deje vo vodárenstve, nezaplatí nikto iný, len občania tejto krajiny, pretože oni to zaplatia, buď v cene vodného a stočného. To bude otázka, aký je silný regulátor, čo dovolí dostať do ceny vodného a stočného, čo bude súčasťou regulovanej ceny, alebo ako budú silní lobisti, ktorí zmenia pravidlá regulácie, a to tam dostanú, tak ako pred troma, či štyrmi rokmi bol záujem zmeniť pravidlá regulácie, aby sa práve výnosy z dlhopisov, ktoré ešte vtedy neboli, ešte predtým dostali do regulačného vzorca a aby sme tento biznis platili vodárenským spoločnostiam, manažmentom, my v cene vodného
===
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyňa, pani poslankyňa, pani poslanci, dovoľte, aby som pred rozpravou vystúpil s pohľadom najvyššieho kontrolného úradu k jednému asi z najdôležitejších noviel zákonov, ktoré sú na prebiehajúcej schôdze. Pretože táto novela sa dotýka každého obyvateľa našej krajiny, dotýka sa každého regiónu, každej obce, každého mesta.
Pretože dodávky pitnej vody sú základným právom občanov a podľa ústavy, podľa našej legislatívy, toto občianske základné právo má realizovať pre občanov obec, mesto, samospráva. Aj preto sa pred viac ako 20 rokmi zrealizovala transformácia štátnych vodárenských spoločností. Akcie v týchto štátnych vodárenských spoločnostiach získali výlučne obce a mestá.
Avšak za tých 20 rokov sa tento stav pokúšali mnohé záujmové skupiny, mnohí lobbysti, mnohí biznismeni zmeniť, pretože pochopili, kde lepšie sa podniká, kde lepšie sa dlhodobo funguje., ak nie v segmente, kde sú jasné príjmy, kde sú tieto príjmy síce regulované, ale povinne vám prídu na váš účet, pretože každý občan, každá domácnosť chce mať doma pitnú vodu, chce používať pitnú vodu v pohodli svojho domova. A aj preto, že táto zodpovednosť je na obciach a mestách, preto zakonodarca, preto parlament transformoval štátne podniky na obecné spoločnosti, obecné vodárenské spoločnosti, ktoré práve vďaka získaniu majetku, infraštruktúry, mali tento cieľ napĺňať.
Okrem toho, mali napĺňať základné poslanie, ktorým je obnova, oprava, rekonštrukcia existujúcej vodárenskej kanalizačnej infraštruktúry. Ale to by bolo strašne málo. Mali vďaka svojim aktivitám, vďaka svojim vstupom v danej spoločnosti, realizovať aj
=== okrem toho mali napĺňať základné poslanie, ktorým je obnova, oprava, rekonštrukcia existujúcej vodárenskej kanalizačnej infraštruktúry, ale to by bolo strašne málo. Mali vďaka svojim aktivitám, vďaka svojim vstupom v danej spoločnosti realizovať aj rozvoj tejto infraštruktúry. Mali sme realizovať rozvoj nielen rozširovanie vodovodov, ale aj kanalizácií, pretože to bol spoločný náš záväzok voči Európskej únii, že dokáže odkanalizovať všetky aglomerácie, kde býva viac ako 2 tis. obyvateľov. Zatiaľ sa nám tento cieľ nepodarilo naplniť, nedarí sa ho nám napĺňať aj preto, lebo dnes Najvyšší kontrolný úrad vyčísľuje investičný, modernizačný dlh nielen na tom, čo tu máme, ale aj na tom, čo sa malo z hľadiska rozvoja realizovať na úrovni bezmála 10 mld. eur.
Dnes je každému jasné, že žiadna vodárenská spoločnosť, žiadna miestna samospráva sa s týmto viac ako dvadsaťročným modernizačným investičným dlhom, ale aj dlhom, ktorý vodárenské spoločnosti zdedili z predchádzajúceho obdobia, nevie vysporiadať, a preto musí v tejto oblasti podať samosprávam pomocnú ruku štát. Štát to vie urobiť prostredníctvom štátneho rozpočtu, prostredníctvom Envirofondu, vieme na to využiť aj európske finančné prostriedky, ale keď má štát investovať a pomáhať vodárenským spoločnostiam, za ktoré nesie zodpovednosť akcionár a akcionárom je obec a mesto, ak máme tieto verejné zdroje do týchto vodárenských spoločností dostať, mal by mať štát ingerenciu, mal by mať záujem, aby mal aj priamu kontrolu, priamy dosah na to ako tieto verejné korporácie, ktorými vodárenské spoločnosti, bez ohľadu na to aký názor má jedna, alebo druhá strana, ak raz akcionárom vodárenskej spoločnosti je subjekt verejného práva, ak pôsobia v regulovanom priestore, máme sa na tieto spoločnosti pozerať ako na subjekty verejného práva, na verejné korporácie, ktoré majú fungovať podľa prísnejších a jasnejších pravidiel, pod prísnejšou kontrolou štátu, štátnych inštitúcií. Preto chcem poďakovať ministerstvu životného prostredia. Ja chcem poďakovať aj vláde, že zobrala vážne na vedomie a schválila našu správu tým, že sa pripravila táto novela zákona. Áno, mal som diskusiu s viacerými z vás, táto novela nie je dokonalá, nerieši všetky problémy, ktoré vo vodárenskom segmente máme. Vieme sa pozrieť do zahraničia, môžeme ísť do susednej Českej republiky, môžeme sa inšpirovať napr. zlatou akciou štátu vo vodárenskej spoločnosti. Zlatá akcia štátu vo vodárenskej spoločnosti by znamenala možnosť zablokovať niektoré neefektívne, niektoré rozhodnutia, ktoré môžu byť v rozpore so strategickým verejným záujmom štátu, teda môžeme takýmto spôsobom upraviť legislatívu. Môžeme dostať zástupcu štátu aj na valné zhromaždenie, kde by mal právo povedať nie, ak by sme zistili, že sa dejú také veci aké sa v minulosti diali v rámci tohto strategického segmentu verejných politík tohto štátu.
Najvyšší kontrolný úrad sa venuje téme vodárenstva od roku 2016. My sme upozornili po prvej kontrole, že sa dejú nekalé veci v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, že bola vytvorená dcéra, ktorá fungovala podľa nášho názoru v rozpore so zákonnými pravidlami, že do segmentu vodárenstva sa dostal biznisový, finančný záujem, nie verejný záujem rozvíjať, modernizovať vodovody na území Bratislavského kraja, čo sa stalo, stalo sa to, že pri vysporiadaní sa s touto spoločnosťou musela Bratislava hlavné mesto ako kľúčový akcionár zaplatiť niekoľko miliónov eur, aby sa dostal k tomu, čo vlastne dostal zadarmo od štátu pred dvadsiatimi rokmi. Podobný scenár, ale v iných kontúrach so zahraničnými spoločnosťami sa odohral v podtatranskej vodárenskej spoločnosti, či v stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, mal som osobnú skúsenosť, kde som čelil mnohým vyšetrovaniam z bývalej NAKY ohľadom transformácie podtatranskej spoločnosti, ohľadom prenesenia služieb na Veoliu, na Podtatranskú prevádzkovú spoločnosť, dnes vedenie vedenie tejto spoločnosti hovorí o presne naplnený tých rizík, o ktorých som hovoril pred pätnástimi rokmi v mestskom zastupiteľstve. Vtedy to nikto nevypočul, lebo som presvedčený, že vyššia moc, a tá vyššia moc sa volá peniaze, zaúradovala a stala sa situácia, na ktorú dnes dopláca aj Podtatranská vodárenská a dopláca aj Stredoslovenská vodárenská spoločnosť.
Nechcem detailne hovoriť čo sa deje na východe, pretože by som musel používať opäť ostrý slovník, musel by som rozprávať o finančných záujmových skupinách, o nejakom klane, ktorý zistil, že na vode sa dá dobre zarábať, že sa dá dobre zarábať na nevedomosti akcionárov, že sa dá dobre zarábať na tom, že nikto sa nepozerá na to ako funguje tento strategický podstatný podnik z hľadiska vodárenskej infraštruktúry, z nášho hľadiska v tejto oblasti zlyhal štát, zlyhal štát preto, lebo neuplatňoval svoje regulačné dozorové kontrolné mechanizmy. V minulosti ministerstvo životného prostredia sa tejto problematike vôbec nevenovalo. Nevenovali sa tomu okresné úrady, nevenovali sa tomu akcionári a ak by sme dostali informáciu, ktorá je podľa vedenia Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, obrazne povedané, utajená, pretože po ostatnom valnom zhromaždení sme chceli získať kľúčové dokumenty, o ktorých rozhodovalo valné zhromaždenie, pýtali sme sa, že koľko že to akcionárov? Koľko, že to obcí a miest sa zúčastnilo valného zhromaždenia? Bolo valné zhromaždenie uznášaniaschopné? Ako sa overovalo zastupovanie jedného starostu druhým starostom? Kto toto overovanie vykonal? Ako boli prijaté a akceptované zmeny, ktoré zásadným spôsobom, síce na prvý pohľad, len tak, tak jednoducho, ale zásadne menia fungovanie tejto spoločnosti. Bolo nám odpovedané, že nám tieto dokumenty budú sprístupnené za podmienky zachovania mlčanlivosti. Nonsens ultra, ak Najvyšší kontrolný úrad, ktorý má kontrolnú kompetenciu k vodárenskej spoločnosti si vyžiada dokumenty, ktoré boli oficiálne prerokované a schvaľované, ak chceme vidieť, že v tých dokumentoch sa niečo preklopilo zo záverov a odporúčaní našej kontroly, ktorú sme realizovali minulý rok, tak nám predstaviteľ vodárenskej spoločnosti odpovie áno, ale budete mlčať. Áno, ale za týchto a týchto podmienok. Neviem, či si myslia manažéri, ktorí nemajú žiadnu ingerenciu na tejto vodárenskej spoločnosti z hľadiska majetku, z hľadiska investícií. Nevložili tam ani jedno euro zo svojho rozpočtu, z rozpočtu svojej firmy, ale podnikajú kadejaké iné aktivity, len nie tie, ktoré majú realizovať pre obyvateľov regiónu cez dodávky pitnej vody, cez modernizáciu infraštruktúry, cez všetko čo s tým súvisí.
Vymýšľajú rôzne fondy, vymýšľajú rôzne kluby akcionárov, o chvíľočku tu budeme mať možno klub dlhopisových kamarátov a všetko realizujú a financujú veľmi zaujímavým spôsobom zo zdrojov samotnej vodárenskej spoločnosti. Opýtajme sa starostov, primátorov, ktorí rozhodovali o tom, že vymenia akcie za dlhopisy, či vôbec vedeli o čom rokujú. Že či sa nenechali nachytať len na med, ktorý znamená, že dostanú úver dvoch, troch, piatich, desiatich tis. eur, že budú jeden rok vedieť prevádzkovať ľadovú plochu, že budú jeden rok modernizovať rozhlas obecný, ktorým dávajú informácie občanom. No ale za týmto účelom nepreniesol bezodplatne štát majetok, vodárenskú, kanalizanačnú infraštruktúru na obce a mestá. Previedol to preto, lebo dôveroval obciam a mestám ako dobrým hospodárom a veril, že keď majú povinnosť zabezpečovať dodávky pitnej vody, odkanalizovať obce a mestá, takže to tí starostovia takto budú robiť. Ale čo sa nestalo na východe? Prišli šikovní podnikatelia, ktorí zistili, že segment body je top biznis, možno ešte lepší ako zdravotníctvo a urobili si svoje biznisové plány, ktoré prekrývajú majetkom vodárenských spoločností, strategickou infraštruktúrou na to, aby všetkým ťahali medové motúziky popod nos. Chcem naozaj vyjadriť poďakovanie aj vláde, aj ministerstvu, že prišla s týmto zákonom. Je to prvý signál, že niečo chceme urobiť. Je to prvý signál, ako dali Česi v Čechách, kde začali späť samosprávy získavať vodárenské spoločnosti. Nie Slovensko maličké, veľký Paríž. Veľký Berlín, pred desiatimi rokmi zistili, že niekto sa prisal na vodárenskú infraštruktúru a parazitoval na tom, čo má občanom zabezpečiť prívod pitnej vody do domácnosti, že všetky tie dlhy, ktoré cez vyplatenie dividend, dlhopisov, výnosov a kadejakých nezmyslov, cez vytváranie zamestnaneckých pôžičkovní a neviem čoho, odsával ten kľúčový, finančný potenciál firmy pre rozvoj, modernizáciu a všetko čo je s tým spojené. Dlhopisový program nepriniesol vodárenskej spoločnosti ani jedno euro pre rozvoj vodárenskej infraštruktúry.
Akcionári stratili svoju silu z hľadiska hlasovania na valnom zhromaždení. Ak používam slovíčko skrytá privatizácia, ja nehovorím o privatizácii, ale o skrytej privatizácii. Skrytá privatizácia znamená to, že oslabujete dozorové orgány. Ak vám vedenie spoločnosti je v rukách niekoľkých členov dozornej rady a predstavenstvo vodárenskej spoločnosti volí tých niekoľko členov dozornej rady, komu sa tí členovia predstavenstva zodpovedajú? Starostovi? Primátorovi?, no sa zodpovedajú tým piatim, možno šiestim členom dozornej rady, lebo ich hlasy potrebujú na to, aby ostali v predstavenstve a mohli si robiť tento zaujímavý biznis, ktorý zatiaľ je legálny, pretože naša legislatíva to umožňuje, ale umožňuje to preto, lebo nikto pred pätnástimi rokmi nepredpokladal, že do tohto segmentu vojdú takéto finančné klany, takéto záujmové skupiny.
A preto je tá podstatná otázka. Kto dnes zarába na vode? Kto garantuje občanom dodávky pitnej vody? Kto zabránil vodárenským spoločnostiam, aby v posledných desiatich, pätnástich rokoch nemohli získať zdroje z bánk, úvery, aby realizovali svoje investičné projekty. Preto je dôležité posilniť finančnú kondíciu týchto spoločností aj tým, že povieme, že zisky, že primeraný zisk z regulovaných činností môže byť použitý len na regulované činnosti. Ja v tejto chvíli, z tohto miesta na vás apelujem, aby ste nepodporili žiadny pozmeňujúci návrh, ktorý prichádza z východného Slovenska len preto, aby sme do regulovaných činností zakomponovali aj neregulované činnosti a chceme to urobiť opäť tou najkrajšou aktivitou, že občanom budeme čistiť žumpy. Čistenie žúmp nie je prioritná povinnosť vodárenských spoločností. To majú realizovať z neregulovaných biznisových aktivít, to majú regulovať tak, že tí občania si to zaplatia. Nie, že ja vo vodnom a stočnom budem platiť to, že oni majú biznis ešte aj na autách, ktoré čistia tieto žumpy. Že do týchto regulovaných činností postupne dostanem aj výnosy z dlhopisov, lebo takto vytvárame priestor pozmeňujúcimi návrhmi na to, aby sa to tam dostalo, že ešte to, čo ja mám v rámci úradu problém, aby som zabezpečil sociálny fond pre mojich zamestnancov, štátnych zamestnancov, neviem sa dohodnúť s ministerstvom financií, tak zrazu najlepší manažment vodárenskej spoločnosti si chce nepriamo cez tieto návrhy zabezpečiť, že by aj v regulovaných činnostiach sme mali tieto aktivity.
Naozaj si myslím, že to, čo predložilo ministerstvo životného prostredia, v tejto chvíli je prvý krok, a tým ďalším krokom môže byť zlatá akcia, tým ďalším krokom musí byť posilnenie kontroly vstupu štátu do vodárenských spoločností, pretože ak máme do týchto spoločností pre napĺňania strategických cieľov ich fungovania, naliať 10, 20, 30 mil., 100, 200, 300 mil. eur, tak je potrebné, aby štát v tejto spoločnosti mal túto kontrolu.
A posledná poznámka, dámy a páni, mnohí sa tvária , že je to úchvatný biznis projekt, ktorým chceme zachrániť vodárenskú spoločnosť. Tento biznis projekt robí ten, kto ho robí, len vďaka tomu, že má majetok, ktorý bol majetkom všetkých občanov tejto krajiny, a tento majetok previedol štát na vodárenské spoločnosti. To robia ľudia, ktorí s týmto majetkom a na zveľadení tohto majetku nemajú absolútne, ale absolútne nič spoločné. Treba si uvedomiť, že všetko to, čo sa deje vo vodárenstve, nezaplatí nikto iný, len občania tejto krajiny, pretože oni to zaplatia, buď v cene vodného a stočného. To bude otázka, aký je silný regulátor, čo dovolí dostať do ceny vodného a stočného, čo bude súčasťou regulovanej ceny, alebo ako budú silní lobisti, ktorí zmenia pravidlá regulácie, a to tam dostanú, tak ako pred troma, či štyrmi rokmi bol záujem zmeniť pravidlá regulácie, aby sa práve výnosy z dlhopisov, ktoré ešte vtedy neboli, ešte predtým dostali do regulačného vzorca a aby sme tento biznis platili vodárenským spoločnostiam, manažmentom, my v cene vodného
===
Rozpracované
9:29
... menia pravidlá regulácie, a to tam dostanú, tak ako pred troma, či štyrmi rokmi bol záujem zmeniť pravidlá regulácie, aby sa práve výnosy z dlhopisov, ktoré ešte vtedy neboli, ešte predtým dostali do regulačného vzorca a aby sme tento biznis platili vodárenským spoločnostiam, manažmentom my, v cene vodného a stočného. A po druhé. Ak získajú vodárenské spoločnosti zdroje zo strany štátu, čo ja si myslím aj tie kroky, ktoré robí vláda, chceme podporiť rozvoj tejto infraštruktúry. Sú na to národné a európske zdroje, tak ale to sú zdroje, ktoré vygeneroval kto iný, ak nie občania? To sú opäť peniaze daňových poplatníkov a preto som presvedčený, že parlament, ktorý má obhajovať verejný záujem a záujmy občanov musí sprísňovať legislatívu, lebo sa nám stane to, čo sa deje na východnom Slovensku, v iných spoločnostiach, stane sa nám to čo sa deje v Komárne, kde Komárňanská vodárenská spoločnosť má získať majetok, ten najcennejší benefit od samosprávy preto, aby vedenie vodárenskej spoločnosti mohlo realizovať svoj biznis. A keď ten biznis nevyjde, keď sa zadĺžia až po uši, tak jediný kto bude môcť zachraňovať tento segment bude opäť štát a opäť ho budeme zachraňovať nijak inak, len vďaka peniazom od daňových poplatníkov. Preto ešte raz chcem poďakovať, že táto novela tu je. Som veľmi smutný z toho, že vďaka lobbingu sa podarilo oddialiť schválenie tohto zákona takmer o rok, lebo na jeseň minulého roku sme to dali do vlády. Minister mal zákon v januári a je september a presne tých deväť mesiacov niekomu vyhovovalo. To, že to niekomu vyhovovalo, to máme zdokumentované zo zápisníc z rokovaní obecných a mestských zastupiteľstiev, kde presne argument dnes ešte neplatí nový zákon, nemusíte sa ničoho báť, preto rýchlo do toho poďte, lebo keď bude schválený zákon, tak po schválení zákona už to bude jedno, pretože si myslíme, že retroaktivita v tejto oblasti nebude môcť byť použitá, lebo my budeme mať nastavené zmluvné vzťahy medzi vami a nami tak, aby nám do toho štát nemohol ani čo i len raz niečo povedať. Takže ja vás naozaj, panie poslankyne, páni poslanci, žiadam, aby ste v prvom rade podporili zákon z dielne Ministerstva životného prostredia. Ak podporíte pozmeňujúce návrhy, chcem vás požiadať, aby ste nepodporovali návrhy, ktoré chcú cez rúško subjektu verejného práva ukryť tých, ktorí práve dnes na týchto spoločnostiach dobre zarábajú, aby ste neschválili to, že z regulovaných činností, z primeraného zisku z regulovaných činností sa môže realizovať čokoľvek čo nemá nič spoločné so službami, s infraštruktúrou, ktorá spadá pod princípy regulovaných činností. Ďakujem veľmi pekne. Je to vo vašich rukách, že či takýto zákon, ktorý dá štátu možnosť kontrolovať to, čo bezodplatne odovzdal na samosprávy bude vedieť kontrolovať a či v tej oblasti kontroly bude silným hráčom alebo tam bude len do počtu. Tak ako mnohí starostovia a primátori dnes v rámci vodárenských spoločností sú len do počtu, lebo sa o problémy týchto spoločností vôbec nezaujímajú. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk v sále.)
Rozpracované
9:34
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:34
Peter KalivodaVážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý spresňuje použitie finančných prostriedkov získaných z regulovaných činností...
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý spresňuje použitie finančných prostriedkov získaných z regulovaných činností a nájomného. Tie bude môcť vlastník a prevádzkovateľ verejného vodovodu a kanalizácie použiť len na účely výslovne uvedené v zákone, teda na výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody, odvádzanie a čistenie odpadových vôd, ako aj na budovanie, prevádzku, údržbu, obnovu a opravy infraštruktúry s výnimkou čistenia vôd zo septikov. Zásadnou zmenou je aj úprava prechodného ustanovenia z dôvodu zmien v definícii subjektov verejného práva. Subjekty verejného práva, ktoré sa stali vlastníkmi verejných vodovodov alebo kanalizácií pred účinnosťou zákona sa za takéto subjekty považujú aj po jeho prijatí. Týmto riešením sa predchádza sporom a zabezpečuje sa kontinuita výkonu správy bez ohrozenia poskytovania služieb. Návrh tak posilňuje transparentnosť, právnu istotu pri zmene režimu vlastníctva, ktorý prináša novela a ochranu verejného záujmu. Teraz mi dovoľte, pán predsedajúci, predniesť aj paragrafové znenie môjho pozmeňujúceho návrhu...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pozmeňovací návrh, zastavíme čas. Nech sa páči.
Kalivoda, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kalivodu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 643.
V čl. 1, 1. bod znie:
„1. § 2 sa dopĺňa písmenami r) až t), ktoré znejú:
„r) obnovou verejného vodovodu alebo obnovou verejnej kanalizácie práce zabezpečujúce ich technické zhodnotenie na účely obnovenia alebo zlepšenia technického stavu a funkčných schopností existujúcich objektov a zariadení verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie; obnova verejného vodovodu alebo obnova verejnej kanalizácie nie je opravou verejného vodovodu alebo opravou verejnej kanalizácie ani údržbou verejného vodovodu alebo údržbou verejnej kanalizácie,
s) opravou verejného vodovodu alebo opravou verejnej kanalizácie práce zabezpečujúce odstránenie následkov poškodenia, čiastočného alebo úplného fyzického opotrebovania verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie na účely ich opätovného uvedenia do predchádzajúceho stavu alebo prevádzkyschopného stavu.
t) údržbou verejného vodovodu alebo údržbou verejnej kanalizácie práce zabezpečujúce pravidelnú starostlivosť o verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, ktorými sa spomaľuje fyzické opotrebenie a predchádza sa jeho následkom.".".
Poznámka pod čiarou k odkazu 1ac znie:
§ 29 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.".
2. V čl. 1, 4. bode, § 3 odsek 16 znie:
„(16) Vlastník verejného vodovodu, vlastník verejnej kanalizácie a prevádzkovateľ verejného vodovodu a prevádzkovateľ verejnej kanalizácie sú povinní použiť finančné prostriedky získané z regulovaných činností a nájomného na tie činnosti, ktoré súvisia s výrobou, distribúciou a dodávkou pitnej vody verejným vodovodom, odvádzaním a čistením odpadovej vody verejnou kanalizáciou, vybudovaním, prevádzkou, údržbou, opravou a obnovou verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ako aj na čistenie odpadových vôd akumulovaných vo vodotesných žumpách, pričom tieto musia byt' zneškodňované v čistiarni odpadových vôd.2ad) Primeraný zisk2ae) získaný z regulovaných činností je možné použiť na účely spojené s touto regulovanou činnosťou a na plnenie povinností podľa osobitných predpisov.".
Poznámky pod čiarou k odkazu 2ad až 2af znejú:
"2ad) § 36 ods. 2 a 3 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
2ae) § 2 písm. f) zákona č. 250/2012 Z. z.
2af) napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník.".
V súvislosti s doplnením poznámok pod čiarou 2ad až 2af sa primerane upraví úvodná veta k poznámkam pod čiarou.
3. V čl. I, 7. bode sa v poznámke pod čiarou 8b slová „vyhlášky č. 498/2023 Z. z." nahrádzajú slovami „neskorších predpisov"."
4. Čl. I sa dopĺňa bodom 13, ktorý znie: Za § 42bd sa vkladá § 42be, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 42be Prechodné ustanovenie k úprave účinnej dňom vyhlásenia
Subjekt verejného práva podľa § 3 ods. 3 písm. c) v znení účinnom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ktorý sa stal vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vo vzťahu k tomuto verejnému vodovodu alebo verejnej kanalizácii považuje za subjekt verejného práva podľa tohto zákona v znení účinnom po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.".
Pán predsedajúci, skončil som.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
11.9.2025 o 9:34 hod.
Mgr.
Peter Kalivoda
Videokanál poslanca
Takže vzhľadom na to, že aj na Výbore pre životné prostredie bol prijatý pozmeňovací návrh, ktorý som následne si dovolil upraviť aj na základe diskusie, ktorá na predmetnom výbore prebehla, si vám dovoľujem predložiť svoj pozmeňujúci návrh, ktorý vám v krátkosti odôvodním.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý spresňuje použitie finančných prostriedkov získaných z regulovaných činností a nájomného. Tie bude môcť vlastník a prevádzkovateľ verejného vodovodu a kanalizácie použiť len na účely výslovne uvedené v zákone, teda na výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody, odvádzanie a čistenie odpadových vôd, ako aj na budovanie, prevádzku, údržbu, obnovu a opravy infraštruktúry s výnimkou čistenia vôd zo septikov. Zásadnou zmenou je aj úprava prechodného ustanovenia z dôvodu zmien v definícii subjektov verejného práva. Subjekty verejného práva, ktoré sa stali vlastníkmi verejných vodovodov alebo kanalizácií pred účinnosťou zákona sa za takéto subjekty považujú aj po jeho prijatí. Týmto riešením sa predchádza sporom a zabezpečuje sa kontinuita výkonu správy bez ohrozenia poskytovania služieb. Návrh tak posilňuje transparentnosť, právnu istotu pri zmene režimu vlastníctva, ktorý prináša novela a ochranu verejného záujmu. Teraz mi dovoľte, pán predsedajúci, predniesť aj paragrafové znenie môjho pozmeňujúceho návrhu...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pozmeňovací návrh, zastavíme čas. Nech sa páči.
Kalivoda, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kalivodu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 643.
V čl. 1, 1. bod znie:
„1. § 2 sa dopĺňa písmenami r) až t), ktoré znejú:
„r) obnovou verejného vodovodu alebo obnovou verejnej kanalizácie práce zabezpečujúce ich technické zhodnotenie na účely obnovenia alebo zlepšenia technického stavu a funkčných schopností existujúcich objektov a zariadení verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie; obnova verejného vodovodu alebo obnova verejnej kanalizácie nie je opravou verejného vodovodu alebo opravou verejnej kanalizácie ani údržbou verejného vodovodu alebo údržbou verejnej kanalizácie,
s) opravou verejného vodovodu alebo opravou verejnej kanalizácie práce zabezpečujúce odstránenie následkov poškodenia, čiastočného alebo úplného fyzického opotrebovania verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie na účely ich opätovného uvedenia do predchádzajúceho stavu alebo prevádzkyschopného stavu.
t) údržbou verejného vodovodu alebo údržbou verejnej kanalizácie práce zabezpečujúce pravidelnú starostlivosť o verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, ktorými sa spomaľuje fyzické opotrebenie a predchádza sa jeho následkom.".".
Poznámka pod čiarou k odkazu 1ac znie:
§ 29 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.".
2. V čl. 1, 4. bode, § 3 odsek 16 znie:
„(16) Vlastník verejného vodovodu, vlastník verejnej kanalizácie a prevádzkovateľ verejného vodovodu a prevádzkovateľ verejnej kanalizácie sú povinní použiť finančné prostriedky získané z regulovaných činností a nájomného na tie činnosti, ktoré súvisia s výrobou, distribúciou a dodávkou pitnej vody verejným vodovodom, odvádzaním a čistením odpadovej vody verejnou kanalizáciou, vybudovaním, prevádzkou, údržbou, opravou a obnovou verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ako aj na čistenie odpadových vôd akumulovaných vo vodotesných žumpách, pričom tieto musia byt' zneškodňované v čistiarni odpadových vôd.2ad) Primeraný zisk2ae) získaný z regulovaných činností je možné použiť na účely spojené s touto regulovanou činnosťou a na plnenie povinností podľa osobitných predpisov.".
Poznámky pod čiarou k odkazu 2ad až 2af znejú:
"2ad) § 36 ods. 2 a 3 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
2ae) § 2 písm. f) zákona č. 250/2012 Z. z.
2af) napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník.".
V súvislosti s doplnením poznámok pod čiarou 2ad až 2af sa primerane upraví úvodná veta k poznámkam pod čiarou.
3. V čl. I, 7. bode sa v poznámke pod čiarou 8b slová „vyhlášky č. 498/2023 Z. z." nahrádzajú slovami „neskorších predpisov"."
4. Čl. I sa dopĺňa bodom 13, ktorý znie: Za § 42bd sa vkladá § 42be, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 42be Prechodné ustanovenie k úprave účinnej dňom vyhlásenia
Subjekt verejného práva podľa § 3 ods. 3 písm. c) v znení účinnom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ktorý sa stal vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vo vzťahu k tomuto verejnému vodovodu alebo verejnej kanalizácii považuje za subjekt verejného práva podľa tohto zákona v znení účinnom po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.".
Pán predsedajúci, skončil som.
Rozpracované
9:41
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:41
Jana HanuliakováVystúpenie s faktickou poznámkou
11.9.2025 o 9:41 hod.
Mgr.
Jana Hanuliaková
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo. A ja mám na pána Kalivodu jednu otázku, že kde bol tento pozmeňovací návrh napísaný. A zároveň by som chcela dodať, že počuli ste veľmi dobre pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a rada by som aj vedela ako teda k tejto veci pristúpite vzhľadom na to, čo tu odznelo. Ďakujem.
Rozpracované