39. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je vedený pod tlačou 904. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 946 z 13. augusta 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia. V súlade s paragrafom 67.1 zákona Národnej rady SR číslo 350/1996, zbierky zákonov o rokovacom poriadku, Národnej rady SR v znení neskorších predpisov predkladám návrh novely zákona číslo 8/2009, zbierky zákonov o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V súlade s paragrafom 73. ods. 1 zákona o rokovacom poriadku uvádzam predmetnú novelu zákona nasledovne: vo všeobecnom vyjadrení tento návrh novely rieši dva okruhy problémov. Prvý okruh problémov je, že vzhľadom na narastajúci počet kolízií medzi chodcami a používateľmi elektrických kolobežiek, bicyklov či iných prostriedkov s pomocným motorčekom pristupujem k návrhu legislatívnej zmeny, ktorej hlavným cieľom je zvýšiť bezpečnosť chodcov na chodníkoch a peších zónach.
Druhý okruh problémov: dostupné štatistiky prezídia Policajného zboru SR za rok 2023 a v následujúcich rokoch je to obdobné. Uvádzajú, že vodiči vo veku od 65 do 70 rokov spôsobili minimum nehôd. Vzhľadom na túto nízku mieru zohľadnenie technologického pokroku v podobe bezpečnostných prvkov a systémov v autách a prirodzené zlepšenie ľudí v zmyslovom a kognitívnom vnímaní, návrh povinnej lekárskej prehliadky zvyšuje povinnosť tejto povinnej lekárskej prehliadky z veku 65 na 70 rokov vrátane.
Akceptácie všeobecnej preventívnej prehliadky, ak bola vykonaná v príslušnom kalendárnom roku, v ktorom vznikla povinnosť absolvovať takúto lekársku prehliadku. Samozrejme, že sa jedná o povinnú lekársku prehliadku pri vedení motorového vozidla z toho veku 65 na 70. Ďakujem za pozornosť.
Skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia.
V súlade s paragrafom 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Predkladám informácie k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmy účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z paragrafu 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v 2. čítaní v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady.
Navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady SR, výbor Národnej rady SR pre zdravotníctvo a výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade SR v 1. čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem vám pekne za slovo.
Pokúsim sa byť stručný, ale vecný. V zásade tento návrh zákona obsahuje dve časti.
Jedna je samozrejme tá novela cestného zákona, a druhá je teda zvýšenie veku vodičov motorového vozidla, aby bola zvýšená veková hranica u návštevy teda všeobecných lekárov. Pokúsim sa primárne vyjadriť k tej novele cestného zákona. Ja som si to preštudoval, priznám sa, ja asi rozumiem, kam tým cielite, že teda chcete vytlačiť z chodníkov elektrokolobežky a tým pádom chcete zadefinovať rýchlosť chôdze, čo ja na jednej strane rozumiem, že ja ako mestský poslanec a som aj teda členom dopravnej komisie na magistráte hlavného mesta SR, je to téma, ktorá je často diskutovaná, ktorú často riešime. Je pravda, že k nejakým kolíziam dochádza, ja sa vyjadrím aj tým štatistikám, ale príde mi toto trošku neodborné a aj nešťastné, aj keď priznám sa, že akokoľvek by som sa snažil byť empatický a nájsť tam dobrý úmysel. Rozumiem tomu, že asi tam ten dobrý úmysel je, ale príde mi to celé ťažko realizovateľné v praxi a celkovo veľmi nešťastné, ako je to zadefinované v tejto novele zákona.
Neviem si úplne predstaviť, ako chcete teda zadefinovať rýchlosť chôdze, na základe čoho, kto ju ma potom vymáhať, kto to bude kontrolovať. Teraz poviem príklad, ja mám 2 metre, to ste si asi mohli všimnúť a moja rýchlosť chôdze môže byť diametrálne odlišná od človeka, ktorý je vzrastovo nižší a tým pádom aj pomalší. No a tým pádom, keď si zoberieme ešte k tomu deti, ktoré takisto využívajú chodníky na bicykli, pretože je to oveľa pre nich bezpečnejšie, ako keby mali ísť po ceste, na ktorej jazdia autá.
Áno, tu by sa hodili cyklopruhy, to je tiež niečo, čo s tým súvisí. Ja rozumiem, že nie všade tie cyklopruhy sú, aj preto teda tí účastníci tej cestnej premávky, teda najmä deti alebo tie elektrokolobežky, využívajú ten chodník. No a teraz, ja si neviem úplne predstaviť, akým spôsobom chcete zadefinovať rýchlosť chôdze.
Ja som sa pozeral, podľa tých údajov, ktoré ja som našiel, neexistuje krajina Európskej únie, ktorá by mala v zákone zadefinovanú rýchlosť chôdze. Naozaj som takú nenašiel, boli by sme asi prví, ja rozumiem, že už dneska v súčasnosti Slovensko vo veľa veciach je teda iné, ale nemyslím si, že toto je niečo, čo nevyhnutne v zákone potrebujeme. Teraz poviem príklad.
Ja som si to predstavoval, ja som to neskúšal, ale ja rozumiem, že vy mi môžete povedať, že ak by niekto išiel na kolobežke nie rýchlejšie, ako by bola zadefinovaná rýchlosť chôdze, tak po tom chodníku ísť môže, ale ja si to neviem úplne predstaviť, rýchlosť chôdze, či je fyzicky reálne možná, aby človek na tej kolobežke z tej kolobežky nepadol. To isté platí o tých bicykloch. Najmä deti používajú bicykle, alebo aj tie kolobežky, dajme tomu v mestách a obciach, keď sa snažia dostať zo školy.
Je to oveľa rýchlejšie a pre nich aj pohodlnejšie, ako ísť peši a podobne. Čiže tieto prostriedky sa viac a viac využívajú. Nemyslím si, že keby tento návrh zákona prišiel do platnosti, tak nejakým spôsobom zabránime tomu, že by ľudia prestali používať elektrokolobežky. Práve naopak, vytlačíme ich na cestu. To sa týka najmä detí, ktoré pôjdu na bicykli, ktoré vytlačíte na cestu. A tam prichádza k oveľa, podľa mňa, väčšiemu riziku, ako to, že sa môžu chodci zraziť s kolobežkou na chodníku. Priznám sa, ja som videl rôzne prípady a rôzne incidenty, kedy teda došlo k nejakej kolízii medzi chodcom a človekom, ktorý používal tú kolobežku. Ale ja si nemyslím, že je riešenie ho teraz vytlačiť na cestu. Samozrejme, v ideálnom stave by bolo, keby tie cyklotrasy máme. Je to aj niečo, čo máme v programovom vyhlásení vlády, že sa má podporovať elektromobilita alebo iné alternatívne formy dopravy, čo samozrejme kolobežky a cyklodoprava je. No a teraz k tým štatistikám. Ja som si tie štatistiky pozrel, tak týka sa to primárne hlavného mesta, čiže vy v tej dôvodovej správe argumentujete štatistikami hlavného mesta.
Nie raz hovoríte, že Bratislava nie je celé Slovensko, ale teda tu sa to hodí použiť. Ja, čo viem, ja, čo mám tú informáciu, tak v zásade iné štatistiky ani neexistujú a ani policajný zbor tieto štatistiky nezbiera. Takže rozumiem, že k nejakým môže dochádzať nehodám alebo ku konfliktu medzi človekom, ktorý je, dajme tomu, na tom chodníku bez akéhokoľvek dopravného prostriedku a niekto používa tú kolobežku.
Ale teda čo chcem povedať je, že jednak je to neodborné, je to podľa mňa nebezpečné a zároveň tým neriešite žiaden problém. Keby sme mali vybudované cyklotrasy popri tých cestách, tak samozrejme, ja nemám problém, aby kolobežky, bicykle, ktokoľvek, kto používa iný dopravný prostriedok, ako je auto, motorka a podobne, po tom cyklopruhu mohol ísť, ale my to dneska nemáme. Čiže vy dneska vlastne vytlačíte deti, alebo teda to je jedno kohokoľvek, kto ide po tom chodníku na bicykli, čo zhodou okolností teda po tom chodníku chodiť môžu a vytlačíte ich na cestu, ak by taký návrh zákona vyšiel do platnosti.
Teraz neviem si úplne v praxi predstaviť, ako by to fungovalo. Či by po tých chodníkoch stáli dopravní policajti a merali rýchlosť chôdze. Náhodou pôjde niekto rýchlejšie o 2 km, tak neviem, že dostane pokutu a mu tú kolobežku zoberú? Neviem si to predstaviť. Čo skôr je problém? Čo skôr problémom je, sú ľudia pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných a psychotropných látok, ktorí tieto kolobežky šoférujú a tak ďalej.
Ja viem, že sú nejaké preventívne akcie, to je v poriadku, ale príde mi toto, ako to je zadefinované v tom zákone, celkom dosť nešťastné. Chcem ešte povedať jednu vec a tá je tá, že existujú rôzne formy osvety, rôzne kampane na to, ako čo najlepšie edukovať používateľov alebo teda vodičov, dajme tomu tej elektrokolobežky, na to, aby sa správali čo najzodpovednejšie a brali najväčší ohľad aj na iných účastníkov dopravy. Teda bavíme sa primárne o tom chodníku. Chcem ešte jednu vec povedať. V zásade, keď som sa nad tým ja zamýšľal, ja súhlasím, že viac a viac ľudí tie elektrokolobežky používa a chýba nám tu cestná infraštruktúra, to je pravda tiež, ale my vlastne v tomto celom neriešime alebo neliečime ten dôsledok ani príčinu, ale riešime niečo, čo sa teda deje, to je ako keby niekto, kto si zlomí ruku, mu nedáte do sádry, ale dáte mu obklad s ľadom. Čo síce na tých pár minút môže pomôcť, ale vo výsledku to nejako nepomôže. A takisto mi príde tento návrh zákona, ja neviem úplne teda že, ja rozumiem, že poslanci majú možnosti predkladať poslanecké návrhy, ja by som skôr čakal, že takýto zákon, ktorý sa týka cestnej premávky by mal ísť možno z vlády, mohlo by to prejsť MPKčkom a podobne, pretože mne to príde veľmi nešťastné. Ja ani neviem, aký je názor na tento návrh zákona dopravnej polície alebo ministerstva vnútra. Ja som sa to nedočítal a príde mi teda škoda, ak by sme takýto návrh zákona schválili bez akejkoľvek odbornej diskusie, lebo my sa tu môžeme medzi sebou baviť, my tu môžeme vystupovať, vy so mnou nemusíte súhlasiť, ja nemusím s vami, to je úplne v poriadku, ale chýba mi v tom celom odbornosť. A teda na záver ešte, aby som mohol k tejto časti návrhu zákona, ja si myslím, že toto môže mať negatívny vplyv na rozvoj udržateľnej mobility, pretože ak si zoberieme, že ten človek, ktorý ide na bicykli, to môže byť otec s dieťaťom napríklad, ktorí na tom bicykli nie je natoľko vyspelý, aby mohol ísť po ceste, alebo sa bojí, alebo jednoducho ten rodič, to dieťa, na tú cestu s tým bicyklom nechce pustiť, tak vy ho vlastne na tú cestu vytlačíte.
A čo môže mať za následok, že si teda tie rodičia povedia, že radšej pôjdu autom. Takisto človek, ktorý chodí na elektrokolobežke do práce, do školy, kdekoľvek môže ísť, to je jedno, tak si môže povedať, že okej, nemôžem ísť po chodníku, po ceste sa bojím, alebo nie je to bezpečné, alebo nie všade vám tá cesta, alebo tá dopravná situácia umožňuje ísť s autami na tej jednej ceste, keď nemôžete ísť po chodníku. Takisto si myslím, že to môže mať negatívny efekt na to, že tí ľudia budú hľadať iné formy dopravy, napríklad tie auta a podobne.
A to je na tom, podľa mňa, najviac to nešťastné, že ja aj síce chápem dobrý úmysel, ja sám som hovoril v úvode, že tieto veci na dopravnej komisii na hlavnom meste často riešime, chodia tam občania, ktorí sa na toto sťažujú, ale nikdy nás nenapadlo, že teda ideme úplne zakázať elektrokolobežky, lebo elektrokolobežka naozaj môže ľuďom poslúžiť na to, aby sa dostali na tú istú vzdialenosť, ako keby mali ísť chôdzou oveľa rýchlejšie a častokrát si myslím, že kľudne aj bezpečnejšie. Takže toľko k tomu prvému návrhu zákona, respektíve tej prvej časti. A tá druhá, čo sa týka zvýšenia veku spôsobilosti viesť motorové vozidlo. S tým v zásade nie je absolútne žiaden problém. Úplne podobný, ak nie, identický návrh zákona tu už predkladali kolegovia z KDH. My sme za to hlasovali, príde mi to, že asi ste sa inšpirovali, tak to poviem. Je škoda teda, že sa nepodporil už ten návrh zákona, ktoré predkladalo KDH, lebo my sme za to hlasovali, ten návrh zákona mal hlavu a pätu, bolo to v poriadku. Kiežby teda, to teraz dávam tak celkovo do pléna, aj keď teda nie je nás tu veľa, čo tu sme pritomní, kiežby aj viaceré naše poslanecké zákony ste si osvojili napríklad pre adresnú pomoc mladým ľuďom, ale chápem, že to teraz nie je predmetom tejto debaty.
Takže za mňa toľko v prvom čítaní a ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem, David, za tvoje vystúpenie.
No ja mám dva také okruhy, poviem z toho zdravotníckeho hľadiska a potom poviem z toho otcovského hľadiska. Že ja mám takú situáciu, že pri našom dome niekto teda asi, ja neviem, či zo srandy alebo zo zaujímavostí osadil taký merač chôdze, že my tam normálne vidíme, ako rýchlo ideme. Ja teda napríklad teraz viem, že ja tiež som zrovna z tých, ktorí majú dva metre a ja chodím tak rýchlosťou 6-7 kilometrov. A príde mi to trošku absolútne teraz, že čo sa bude diať, že budú ma merať a keď prekročím tu, ja mám štandardnú rýchlosť, teda 6-7 kilometrov za hodinu, že čo sa stane, ako sa to bude vôbec vynucovať. Druhá vec: som otcom dcéry, ktorá má teda 4 roky, teraz prechádza na bicykel. Keď chodila na tom odrážadle, tak som to vedel odmerať, že teda chodila približne tých 5 kilometrov v hodine. A teraz máme problém, lebo ona vlastne na tom bicykli malom, keď sa učí bicyklovať, už vie celkom dobre bicyklovať, chodí tak tých 6-7-8 kilometrov v hodine. No a teraz keby išla pomalšie, však
===== dcéry, ktorá má teda štyri roky, teraz prechádza na bicykel, keď chodila na tom odrážadle, tak som to vedel odmerať, že teda chodila približne tých 5 km v hodine, a teraz máme problém, lebo ona vlastne na tom bicykli malom, keď sa učí bicyklovať, už vie celkom dobre bicyklovať, chodí tak tých 6, 7, 8 km v hodine. No a teraz keby išla pomalšie, však som to skúšal, že nech chodí pri mne, keď idem pomalšou chôdzou, tak padá z toho bicykla. A teraz tiež otázka, že chceme aj to kolega spomínal, decká vyhnať z bicyklov, ja ľudí ako ja, čo majú 2 m a chodia 6, 7-kilometrovou rýchlosťou, mám to odmerané kvôli tomu meraču, čo máme pri dome, čo sa bude diať? Budú ma pokutovať. Ja si myslím, že v tom najlepšom prípade to proste bude neuplatiteľný zákon, ktorý nevynútite, ale kolega to spomínal, že čo by tu napr. radšej mohli riešiť, ak vám prekážajú tie kolobežky, lebo ja poznám tie zdravotné štatistiky. Ak by ste sa do nich pozreli aj vy, tak by ste videli, že dva najčastejšie úrazy na urgentoch sú teda väčšinou, že buď niekto spadne na kolobežke, alebo decká na trampolínach. To sú naozaj zlé úrazy. A keď sa pozriete na tie kolobežky v meste, hocikde, v hocijakom meste, tak vidíte, že tí ľudia často chodia pod vplyvom alkoholu, sú tam dvaja na tej kolobežke, nemajú napr. helmy. A toto sú veci, ktoré sa dajú, podľa mňa, oveľa lepšie kontrolovať, že vidíte tých kolobežkárov, vidíte čo porušujú a je to ľahšie pozorovateľné a bolo by to aj lepšie vynútiteľné, tak prosím, ak by ste sa nad tým mohli ešte zamyslieť.

Asi nikto nepochopí o tom, že máme nové spôsoby pohybu aj po chodníkoch, atď., vidíme to, a tá situácia sa mení skutočne z roka na rok a stierajú sa rozdiely, ja neviem medzi veľkým bicyklom so širokými kolesami a mopedom, pomaly. Hej, takže jednoznačne to treba robiť, ja sa prikláňam tiež k tomu, že treba to skôr regulovať komplexne, hej, nedá sa to jedným krátkym zákonom.
A druhá vec, kde sa stotožňujem s kolegom Dejom je to, že takýto zákon musí byť vykonateľný, to je veľmi dôležité, aby bol vykonateľný. Ja poviem príklad. Dosť ma to rozčuľuje tiež, však som šofér. Schválili sme si zákon, že bicykle sa môžu obchádzať vo vzdialenosti najmenej 1,5 metra. Nuž, keď si zoberiete naše cesty, tak by sme niektoré úplne zahltili, to je jedna vec a druhá vec, ja poviem taký praktický príklad, že kde vlastne ten zákon už neviete naplniť vôbec. Obídete bicyklistu, naplníte literu zákona, ste od neho 1,5 metra, prídete na križovatku, zastavíte na červenú, cyklista si zastane vedľa vás vpravo. On nemá povinnosť obiehať zľava? Alebo zrazu sa k vám dostal zľava, a teraz čo, nie je od vás meter a pol, zasvieti zelená, vy sa pohnete, porušili ste predpis? Preto to uvádzam tento príklad, že niektoré takéto, a tento návrh zákona o tých cyklistoch, tiež bol tak navrhnutý, pokiaľ si dobre pamätám ako poslanecký, že sa to neriešilo komplexne, a potom nám vznikajú takéto neriešiteľné stavy a myslím si, že keď ten zákon nemôžete vymáhať, tak nie je to ani na prospech tých, čo sú účastníci tej cestnej premávky, alebo tí chodci na chodníkoch, ale je to aj popieranie autority inštitúcií, ktoré to majú vymáhať. Pretože, keď oni nemajú v ruke taký predpis, o ktorých by sa mohli dobre oprieť, no tak potom na nich ľudia kašlú.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja tak výnimočne, prihlasujem sa k takejto téme, ale osobne si myslím, že toto sa nás to dotýka všetkých tých, ktorí tiež aj žijeme v Bratislave a ja si konkrétne aj spomínam na jeden veľmi prípad, pred ekonomickou univerzitou tiež teda došlo k stretu jednej našej kolegynky, kde človek na kolobežke, mladý, pätnásťročný, ju teda zrazil a zvrhlo sa to na rakovinu a čiže aj my celkovo v školstve sme začali takú, takú iniciatívu, aby tá dopravná výchova sa stala súčasťou školského vzdelávania, lebo oni síce dostávajú nejaké základné vzdelanie na prvom stupni, ale práve ten druhý stupeň, kedže sa dostávajú a stávajú sa viac mobilnejší, by sa mal riešiť, ale to je teda niečo, čo si vieme v tých školských zákonoch a v tom vzdelávacom programe trošku ... poriešiť. Čo si, ale myslím, tak tuto v Bratislave, kde je najväčší rozmach tej elektromobility došllo aj k najväčšiemu rozmachu cyklotrás. Máme predsa na pobreží Dunaja veľmi štedrý chodník, cyklochodník, takže nevidím tak nejako problém posunúť a presunúť a chrániť tých, ktorí sa pohybujú skutočne pomaly, priemernou, priemerným tempom chôdze, presunúť ich aj na tieto cyklotrasy. Osobne aj pri tých deťoch, ako mama dvoch detí, nikdy by som si nedovolila zobrať deti a nechať ich po chodníku letieť na kolobežke, alebo na čokomkoľvek rýchlo dopredu. Vždy pôjde vedľa mňa chôdzou, priemernou chôdzou človeka, práve kvôli tomu, lebo neviem si predstaviť, že by som svojho trojročného, alebo päťročnú pustila, tak si choď dole 20 km za hodinu, alebo hoc aj 10. Vždycky prídem popri nich, predsa je len to nebezpečné a v parku je to iné, kde nie sú tie cesty, ale určite mimo nich, nikdy by som si to nedovolila.

Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie, myslím, že to bolo vo veľmi kľudnom a konštruktívnom duchu. Budem asi reagovať na vás, pni kolegyňa, súhlasím, však ja som tiež videl viaceré incidenty, tiež by som bol radšej, keby sa nestali, ale stali sa, len viete, že áno, že som sa snažil aj v tej rozprave vysvetliť, že tam, kde je to možné, typu hlavné mesto Bratislava, dajme tomu, že má možno viacero možností, čo sa týka už vybudovaných cyklotrás, tak samozrejme ideálne keby po tej cyklotrase išli, ale viete, že toto je poslanecký návrh zákona, ktorý keď vojde do platnosti, nebude sa týkať iba Bratislavy, bude sa týkať celého Slovenska a nie všade, tie cyklotrasy vybudované sú, a tým pádom to nie všade bude možné, a to je to, čo som chcel povedať, že si nemyslím, že problém, ktorý tu je, možno bude narastať, možno nejakým spôsobom sa nájdu aj iné alternatívne riešenia, tak tento návrh zákona, ten problém nevyrieši, nevyrieši ho preto, lebo pokiaľ nemáme vybudovanú infraštruktúru, ak sa bavíme o cyklotrasách, tak nemôžeme malé deti poslať s bicyklom na cestu, medzi autá. Preto po tom chodníku idú, lebo sa tam cítia byť bezpečnejšie. A teraz napr., spomenul to aj kolega Dvořák, ale spomeniem to opäť ja, pri mojej výške, moja chôdza je častokrát rýchlejšia ako je zadefinovaná v tomto návrhu zákona, a podľa tejto logiky by som ja mal chodiť potom asi po ceste, medzi autami, alebo po cyklotrase, čo nedáva absolútne zmysle ani logiku. Ako som hovoril, riešenia na to, to môže byť, tak ako ste aj vy spomenuli, rôzna edukácia, alebo mentoring ohľadom tejto témy, ako sa správať bezpečne na ceste a neviem si ani úplne predstaviť tú vymožiteľnosť toho, aby dopravní policajti na chodníkoch zastavovali deti, že nešiel si 6 km, ale išiel si 8, zoberú mu ten bicykel, neviem ako by to v praxi vyzeralo, preto hovorím, aj keď rozumiem ten zámer, že je to nezmysel. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne chvíľku povedať niečo k tomuto návrhu zákona. Na jednej strane som rád, že kolegovia z koalície si niektoré návrhy osvojujú aj zo strany opozície, lebo samozrejme nie v tejto podobe a vysvetlím aj prečo nie v tejto podobe, sme mali podobný návrh pred niekoľkými mesiacmi, ktorý neprešiel týmto plénom. Mne sa tá časť, ktorá tu je, samozrejme páči, ja som to aj konzultoval s pánom Vážnym, ohľadom preventívnej prehliadky a k tomu sa dostanem ešte bližšie, ten začiatok, ktorý v našom návrhu nebol, je naozaj diskutabilný, ja som počúval aj kolegov z opozície, naozaj je to trošku s tými kolobežkami nastavené tak vágne, môže to spôsobovať aplikačné problémy vlastne v tej praxi, či už je to naozaj tá rýchlosť chôdze 6 km za hodinu, že ako sa má kontrolovať, ako sa má penalizovať, ak to tak nebude, máme problém s cyklotrasami ako tu už viackrát odznelo, čiže toto sú naozaj veci, ktoré v tej skutočnej aplikačnej praxi, môžu spôsobovať problémy aj keď ten návrh, alebo ten nápad rozumiem mu a ja ho vecne chápem, že niektoré kolobežky tým, že sú stále rýchlejšie, modernejšie, častejšie na našich cestách, alebo chodníkoch, tak môžu spôsobovať problémy, môžu ohrozovať chodcov, tomu plne rozumiem, len možno v druhom čítaní by sme sa mohli zamyslieť ešte nad tým, ak to teda prejde do druhého čítania, ako ho vycibriť, alebo urobiť lepším, alebo vôbec, či takáto úprava vôbec je uplatniteľná v praxi.
No a chcel by som ale povedať aj niečo ku tej druhej časti, k tej druhej časti, čo sa týka tých prehliadok na vodičské oprávnenie, tuná hovorím ešte raz, že som rád, že ste si osvojili niečo s čím sme prišli my, pred niekoľkými mesiacmi a myslím si, že akékoľvek redukovanie duplicitných, nadbytočných vyšetrení je cestou vpred. Myslím si, že aj priemerná dĺžka života sa zvyšuje, ľudia žijú dlhšie. Naši seniori sa dožívajú vyššieho veku, auto sa stáva úplnou samozrejmosťou, dokonca nevyhnutnosťou aj vo vyššom veku, aby sme ostali sebestačnými, čiže všetko čo spôsobuje teda posun, povedzme, tých prehliadok na vyšší vek, ja vítam. Nie celkom som spokojný, alebo rád, že dali ste tam to od 80 rokov na 2,5 roka, celkom nerozumiem aj prečo 2,5 prečo nie 3, prečo nie 2. Už preventívne prehliadky, tak ako sú nastavené teraz, tak sú v 2-ročných intervaloch, čiže možno by som sa aj chcel opýtať, že prečo ste tam dali 2,5 , že čo to je 2,5. Toto sa mi celkom akože zdá zvláštne, rovnako si treba uvedomiť, že teda tých starších občanov, ktorí majú vodičské oprávnenie, z môjho pohľadu a vnímam to tak vo svojom okolí, sú opatrnejší, už nechodia na nejaké ďaleké cesty a motorové vozidlo používajú prevažne väčšinou k tomu, aby prišli k lekárovi, alebo išli do obchodu a zabezpečili si tú sebestačnosť, tak my ich budeme teda ešte častejšie posielať ku lekárovi. Rozumiem opäť úmysel, aby teda nechodili po našich cestách ľudia, ktorý môžu byť ohrozením, na druhej strane si treba uvedomiť, že každý lekár má tak, či tak povinnosť, ak zistí, že napr. sa vyskytne u občana, ktorý je starší, povedzme epilepsia, má novozistenú epilepsiu, tak ho automaticky musí upozorniť na to, že nemôže viesť motorové vozidlo a rovnako je viacero takýchto diagnóz, ktoré, ktoré vedú k tomu, že lekári majú povinnosť dokonca ho upozorniť, a teda mu neumožniť ďalej viesť motorové vozidlo.
Čiže tie preventívne prehliadky, ja by som kľudne nechal tak ako bolo to nastavené, že v 5-ročných intervaloch, a to presunutie na 70 rokov vítam. Čo ešte je trošku také neprehľadné v tom návrhu, je tam sa spomína to, čo tiež opäť mám radosť z toho, že to tam je, že preventívna prehliadka a prehliadka na vodičské oprávnenie, že by sa nemala duplikovať, len si treba uvedomiť, že v súčasnom nastavení je to naozaj tak, že sú to dve rozdielne vyšetrenia. Nehovorím, že je to správne nastavené, ale je to proste nastavené tak. Sú to, jednak je to aj čo sa týka platby, niečo úplne iné, preventívna prehliadka, na ktorú má nárok poistenec každé dva roky. Obsahuje nejaké iné vyšetrenia, iné laboratórne testy, atď. Súčasťou je aj zbežné vyšetrenie zraku a sluchu, to je síce pravda, ale nie je to, čo by malo obsahovať vlastne, obsahovať prehliadka na vodičské oprávnenie. Prehliadka na vodičské oprávnenie, mimochodom za ňu platí pacient sám, čiže je to platba, ktorú si musí uhradiť pacient sám. Tá druhá prehliadka, ju platí plne poisťovňa, čiže ak povieme, že je to jedna k jednej, môžu tam dôjsť, môže tam dôjsť naozaj ku kolízii a ešte raz upozorňujem, že že sú to dve rozdielne vyšetrenia aj keď si myslím a bolo by to správne, aby sme rešpektovali a akceptovali, že preventívna prehliadka je postačujúca. Na čo ďalej pacienta ešte posielať ku otorinolaringológovi , alebo k očnému lekárovi, keď malo by v 90 % prípadov stačiť, že ho posúdi všeobecný lekár, čiže len na to zase treba zmeniť ďalšie podzákonné normy, lebo vyhláška na ministerstve zdravotníctva požaduje, aby súčasťou napr. takejto prehliadky na vodičské oprávnenie bola aj kontrola perimetra, čiže vidíte, máte dobré dostatočné zorné pole. A takisto tzv. audiometer, audiometria, toto nie je bežným, bežnou náplňou všetkých v praxi všeobecných lekárov. Čiže aj ak chceme to dosiahnuť o čo vám ide, aby sme zredukovali duplicitné vyšetrenia, tak mal by nasledovať aj bod B, aby sa automaticky zmenila aj táto vyhláška, ktorú má v rukách ministerstvo zdravotníctva. Čiže na to som chcel upozorniť, aby to bolo možno tiež, jednak s tou 80-tkou ja by som navrhoval naozaj to nechať na tých päť rokov. Jednak by som tam trošku upravil tú formuláciu, že je to ako keby jedna k jednej, že preventívka a prehliadka na vodičské oprávnenie, že v tom roku, Tých 2 a pol roka by som tiež upravil na nejaké pekné číslo, povedzme, teda ja by som dal 5, ale už keď nechcete akceptovať 5, tak by som tam dal možno
===== ...na tých päť rokov. Jednak by som tam trošku upravil tú formuláciu, že je to ako keby jedna k jednej, že preventívka a prehliadka na vodičské oprávnenie, že v tom roku. Tých dva a pol roka by som tiež upravil na nejaké pekné číslo, povedzme, teda ja by som dal päť, ale už keď nechcete akceptovať päť, tak by som tam dal možno dva roky alebo tri, ale aby to bol nejaký taký lepšie merateľný ukazovateľ. Takže toto sú moje také poznámky k tomuto predkladanému návrhu. A ešte raz zhrniem. Myslím si, že tá intencia pána poslanca je dobrá. S mnohými vecami v tomto návrhu súhlasím, ale niektoré veci sú nie celkom dopracované, nie sú aplikovateľné v praxi, tomu čo sme sa venovali na začiatku a chcelo by to trošku detailnejšie dopracovať vlastne tú druhú časť ohľadom prehliadok a preventívnych prehliadok u týchto osôb. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Veľmi stručne čo sa týka veku. S tým, že mnou predkladaná novela bola spracovaná súčasne, možno aj skôr, ale a nie je identická ako tu odznelo čo sa týka veku s tým, že, pán poslanec, som to aj hovoril, že som dorábal práve tie kolobežky a rokovali sme s ministerstvom vnútra v tejto veci, takže preto som sa zdržal a nestihol som to na minulej schôdzi dať, ale v podstate môžte mi veriť a nemusíte mi. Ale s týmto, s týmto problémom som sa ja zaoberal od mojich 66 rokov, lebo som v 65 mal povinnosť, ale zabudol som na to. A keď som si to ja vybavoval tú prvú prehliadku ako vodič nad 65 rokov, tak vtedy som zistil, že je s tým treba niečo robiť a fakt som to aj robil a to je už teraz jedno. S tým, že čo sa týka vyhlášky a takýchto predpisov tie sú potom následne potreba urobiť podľa zákona v prípade, že bude schválený a účinný. Čo sa týka dva a pol roku, tak je to polovica toho predchádzajúceho obdobia, pretože tam ozaj tá pozornosť a tie zmyslové a kognitívne schopnosti tak rýchlejšie klesajú, by som povedal. Nie u každého a práve to má v rukách všeobecný lekár, ktorý môže posúdiť a má na to vybavenie a môže posúdiť, že stačí jeho kontrola a pustí to. Ak nemá vybavenie a vidí pochybnosť v tom kandidátovi na lekársku prehliadku, tak ho pošle za odborným lekárom. Čiže tam, alebo dokonca aj nemusí posielať a môže zamietnuť mať vodičské oprávnenie pre takéhoto človeka ďalej. Čo sa týka kolobežiek, zjednodušený názov, určite som sa neinšpiroval Bratislavou, ale Banskou Bystricou v ktorej žijem. Myslím si, že aj v Bratislave, aj v Košiciach, aj v Prešove, aj v Trnave je situácia obdobná. V podstate cieľ je prijať nejaké opatrenia, ktoré sú aj vymáhateľné a ktoré budú riešiť to, aby pešie zóny a chodníky boli bezpečnejšie s tým, že osveta a edukácia zrejme nepomáha, preto treba prijať nejaké pravidlá, čo je teda všeobecný jav na Slovensku. Spomenuli ste viacero takých kolíznych situácií a zrejme ste si to dobre neprečítali alebo nepochopili zámer tejto novely, pretože táto novela nechce vytlačiť kolobežky. Ja sám mám kolobežku elektrickú a používam ju a nemá za cieľ vytlačiť kolobežky, ale keď to preženiem, má za cieľ na pešej zóne napríklad v Banskej Bystrici, ide ešte dolu kopcom pomaly 35-40 a dieťa sa odtrhne rodičovi trojročné a je len otázkou času, kedy ho zabije alebo ťažko zraní. Čiže toto chcem ja zadefinovať nejaké pravidlá, ktoré zamedzia niečomu takému, lebo ten človek sa ešte arogantne smeje, lebo nemôžte vymáhať nič. Toto definuje aspoň základné pravidlá na vymáhanie a možno ukáže prax, že to treba nejako inak upraviť. Takže určite nemá novela za cieľ vytlačiť kolobežky. Kolobežky sú podľa mňa vhodnou súčasťou presunu človeka tam kde majú byť a cieľom je zabrániť týmto kolíziám. Určite nechce vytlačiť deti z chodníka na cestu. To ste tak isto zle pochopili. Deti môžu ísť po chodníku. Neexistuje v krajina v Európskej únie, ale existuje, ktorá má zadefinovanú rýchlosť, to vám potom ešte poviem. A určite nie je predmetom tejto novely definovať rýchlosť chodca. Ja neviem kde ste to zobrali, dokonca ani bežca, keď hovoríte, že máte dva metre a idete rýchlosťou sedem kilometrov za hodinu. Tak bežec, ktorý ide oveľa rýchlejšie ako sedem kilometrov za hodinu je podľa zákona č. 8 o cestnej premávke lomeno 2009 zákon definuje chodca ako osobu, ktorá sa pohybuje pešo, teda kráča, aj beží. To znamená, že aj bežec je svojím spôsobom chodec podľa zákona. Čiže nikto nechce merať rýchlosť chôdze, to je absolútny nezmysel, ale od chôdze. Chôdza je zadefinovaná v zákone a keď sme tam pridali tú rýchlosť, tak vtedy je to už ľahšie vymáhateľné a postihnuteľné orgánmi, ktoré sú na to oprávnené.
To je asi všetko čo som chcel teraz komentovať túto rozpravu. Pán podpredseda, ďakujem, skončil som.