39. schôdza

Ďakujem, obom pánom poslancom. Netušil som, že máme v parlament toľko milovníkov histórie. Pán poslanec Hazucha, nie, nebolo to tak, že dohody v Jalte predurčili osud celej Európy, tie predurčili osud východnej Európy. Pretože v západných krajinách boli demokratické voľby v ktorých si ľudia mohli vybrať pravicové vlády alebo ľavicové vlády, liberálov alebo konzervatívcov. Mohli byť neutrálni, mohli byť spojencami západu, mohli sa integrovať v rámci rôznych zoskupení, nemuseli ako ste povedali, tí Francúzi vystúpili z vojenskej zložky NATO a nikto zato tam neposlal tanky ako v 1968 poslali tanky do Československa alebo v 1956 do Maďarska a krvavo tam potlačili pokusy či už o reformy alebo revolúcie. Zavraždení Aldo Moro bol kresťansko-demokratický politik, pokiaľ viem, tak ja ne, neviem, nemám žiadnu vedomosť o tom, že by sa usiloval nastoliť komunistický režim v Taliansku, ale teda možno naozaj len slabo ovládam tú históriu.
A pán poslanec Malatinec, však ja som spomenul, že Slovensko, fašistické Slovensko bolo medzi tými čo napadli, napadli Poľsko a ja som Slovenské národné povstanie nijako nespochybňoval a Demokratická strana nebola, nebola komunistická. A teda to, že Slovenské národné povstanie nakoniec dopadlo zle, to súviselo aj s tým, že sovietski partizáni tu mali vojenské akcie, ktoré viedli k tomu, že potom sa muselo začať predčasne, lebo Nemci začali obsadzovať Slovensko, čiže mali podiel na to ako sa nakoniec vyvinulo. A problém nie je Slovenské národné povstanie, problém sú kosáky a kladivá, ktoré sú symbolom komunistického režimu, lebo to je za týmto návrhom zákona, nie Slovensko národné povstanie.

Pán kolega, vy vidíte len bubákov. Mňa to veľmi mrzí, pretože účel tohto celého je spoločensky upokojiť situáciu, aby tak ako 2. februára 2025, keď som prišiel na Dargov ako asi prvý politik v danej chvíli, som nevidel fašistické symboly na vojnovom pamätníku na Dargove, bol to veľmi škaredý pohľad. Na druhej strane, viete, tu robíme niečo, aby sme zabránili akémukoľvek eskalovaniu a problémom v spoločnosti. Aby sme zabránili tomu, že ľudia si tu budú dovoľovať na vojnové hroby, kde sú aj pochovaní vojaci a aby, aby tá verejnosť trošku chápala, že je to náš odkaz budúcnosti, ale aj z odkazu minulosti, lebo existujú len tri premisy. Bol Holokaust, druhá svetová vojna, ktorá bola fašizmom a niekto, kto ten fašizmus odstránil, zlomil a potom sme mohli mať mier. To aké bolo usporiadanie sveta, to aké boli možno nálady, možno či demokratické voľby alebo na druhom spektre tie voľby boli v inej kondícii, to dnes nehodnotíme. My hodnotíme to, že niekde sú ľudia, ktorí s nevrátili domov do svojich domovských krajín z celej Európy, lebo zomreli za našu slobodu, za náš mier a v konečnom dôsledku dnes niekto hanobí ich pamiatku a ich hroby, a toto je cieľ, aby sme možno ochránili ten historický odkaz. Mňa to veľmi mrzí, že sa to takto kriví a, a toto je naozaj naratív, ktorý by nemal byť v takejto situácii. Ja som naschvál ani nespomínal pána, nekonkretizoval som ho v Košiciach, pretože to sa netýka len Košíc. To sa týkalo aj pamätníka na Dargove, pamätníkov v bystrickom aj v trenčianskom kraji, ale aj pamätníka na Slavíne, ktorý tu máte na dosah a ktorý minulý rok tiež bol veľmi škaredým spôsobom poškodený. A tu ak bude Talianska ambasáda mať problém s tým, že im niekto z prvej svetovej vojny poškodil pamätník, tak takisto sa na to bude vzťahovať táto zákon, zákonná úprava. Čiže nekrivme tu tú debatu o tom, že toto je nejaká proruská vec a podobné, podobné nezmysli. Pre mňa to je neprípustné. Účasť zákona je vytvoriť legislatívny rámec na to, aby sa odradil páchateľ od toho, že má urobiť nejaký trestný čin, ktorý dnes mu je tolerovaný. Toto vôbec nie je, vôbec nie je nič zlé na tom, aby, aby sme ochránili nejaké hodnoty do budúcna. Chráňme si mier, rodil sa ťažko. Z bilbordov sa to číta pekne, ale žije sa to už ťažšie, predpokladám. Ja sa chcem poďakovať aj kolegom z klubu, strana, teda zo Strany vidieka, že stiahli svoj prvotný návrh. Našli sme platformu, akou sme dokázali nájsť zhodu v koalícii a dnes HLAS, SMER, SNS, Strana vidieka predkladá koaličný návrh asi 19 poslancov, ktorí majú záujem ochrániť hodnoty, ochrániť pamätníky, ochrániť mier, ktorý si chceme ctiť. Ja vyzývam aj kolegov, ak sa stotožňujú s protifašistickou tematikou a chcú bojovať aj proti tomu čo tu bolo, teda Holokaust, fašizmus, poďme s tým bojovať spoločne. Urobme za tým ráznu čiaru a dajme tomu ďalšiu legislatívnu iniciatívu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci. Predkladáme návrh zákona do prvého čítania, zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Je to vcelku jednoduchý, jednoduchý návrh zákona, ktorým sa má zaviesť podmienka štátneho občianstva Slovenskej republiky ako jednej z kvalifikačných požiadaviek príslušníka obecnej polície. Je prekvapivé, že táto podmienka doteraz nebola ustanovená. Prakticky sa jedná o to, aby sa v zákone zakotvila táto podmienka, aby reagovala na potrebu posilniť personálnu integritu a hodnotové väzby príslušníkov obecnej polície voči Slovenskej republike. Umožňuje zabezpečiť, že výkon právomoci obecnej polície bude zverený výlučne osobám, ktoré majú trvalý ústavný a právny vzťah k štátu vrátane záväzku lojality a rešpektovania základných princípov právneho poriadku. Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka, Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 966). Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 966. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1011 z 26. augusta 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené kolegyne, kolegovia. Rokujeme o návrhu zákona, ktorým sa má zmeniť zákon o obecnej polícii, a ktorým sa má zaviesť, že príslušníkom obecnej polície môže byť iba občan Slovenskej republiky. Mal by som iba jednu veľmi stručnú otázku. Prečo? Lebo mne to nedáva zmysel a teda mohol by som už týmto skončiť, ale keďže si pán predsedajúci musel odskočiť, tak ešte budem chvíľu pokračovať a možno mi teda bude pán poslanec Lučanský ako predkladateľ toho návrhu vedieť odpovedať a doteraz som nebol veľmi úspešný, keď som sa ho na niečo pýtal a obvykle som nedostal ani dnes napríklad odpovede na moje otázky, ale toto ma naozaj takže úprimne zaujíma. Lebo sú zákony, že ten predchádzajúci je úplne rozumiem, prečo ho predkladáte, nesúhlasím s vami a môžme si povedať, vymeniť názory, že prečo si to myslíme a tuto ale okrem toho, že s tým nesúhlasím, ani tomu nerozumiem, že je nejaký problém s tým, že masovo cudzinci sú príslušníkmi obecnej polície a spôsobuje to nejaké problémy? Lebo ja doteraz registrujem skôr problém s tým, že je obtiažne získať dostatok obecných policajtov, že nájsť ľudí, ktorí sú to ochotní, ochotní robiť a zaplatiť ich, vymýšľajú sa pre nich špeciálne fondy na, na dôchodkové poistenie a teraz tu prichádza návrh, ktorého dôsledkom bude, že tých obecných policajtov bude zrejem ešte menej. Tak ja by som teda chcel vedieť, že, že aký problém to je. Lebo vy tu píšete, že navrhovaná úprava ustanovenia má za cieľ reflektovať potrebu posilnenia bezpečnostného charakteru výkonu verejnej moci prostredníctvom obecnej polície ako aj požiadavku na zachovanie osobitného vzťahu príslušníka obecnej polície k Slovenskej republike. Zavedenie podmienky štátneho občianstva Slovenskej republiky ako jednej z kvalifikačných požiadaviek má prispieť k upevneniu verejnej dôvery v bezpečnostné zložky samosprávy a k zamedzeniu prípadných rizík spojených s výkonom tejto funkcie osobami bez väzby na právny poriadok a ústavné zriadenie Slovenskej republiky. Občania iných členských krajín Európskej únie predstavujú podľa vášho názoru nejaký problém? Nejakú bezpečnostnú hrozbu? Neplnia si dobre svoje povinnosti, pokiaľ sú obecnými policajtami? Alebo ja teda neviem, ja nemám tie informácie, ale nejako som sa to nedozvedel ani z vašej dôvodovej správy, že koľko cudzincov pôsobí v obecných políciách na území Slovenskej republiky a aké reálne problémy spôsobuje to, že, že cudzinci môžu byť obecnými policajtami, že vedeli by ste dokumentovať, že, že aké problémy to už spôsobilo? Že ja neviem, nesprávali sa v súlade so zákonmi, nerešpektovali príkazy nadriadených, dopúšťali sa kriminality, neplnili si povinnosti. Že čo je problém, ktorý týmto návrhom zákona riešite? Lebo to je, že zvýšenie posilnenie bezpečnostného charakteru, to sú také všeobecné frázy, ale nič konkrétne sa z toho nevieme dozvedieť, že opakujem tú otázku. Že prečo? Čo je zmyslom tohto návrhu? Čo je problém, ktorý ním riešite?

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No pán kolega Dostál, ja neviem odpovedať na tú otázku, že prečo a dúfam teda, že pán Lučanský vám poskytne odpoveď. Každopádne podľa mňa toto je jeden z tých návrhov, o ktorých som aj ja hovorila dnes v rozprave, a ktorý je proti nášmu členstvu v EÚ jednoducho, pretože ja nechápem, na základe čoho chceme takýmto spôsobom vylúčiť občanov a občianky z teda možnosti výkonu tejto funkcie alebo ako to nazvať, že jednoducho môžu byť, môžu pôsobiť v obecnej polícii, keď môžu voliť a byť volení do orgánom samospráv, ale z tohto ich chceme vylúčiť ako na základe, ja nechápem, že na základe čoho. A taktiež aj tá vaša dôvodová správa je skoro taká prázdna ako obvykle, tak na základe čoho chcete opäť robiť niečo, čo je v rozpore s právom Európskej únie. Ja sa to tiež pýtam a dúfam, že aj tá otázka pána Dostála teda nezanikne, a že sa jej len tak nejak nevyhnete.

Ďakujem za slovo. Tak v prvom rade sa chcem spýtať pána Dostála, že nech mi povie krajinu Európskej únie, kde sa vie cudzinec stať príslušníkom polície, mať právomoci, ako aj dostane zbrojný preukaz, dostane služobnú zbraň a má právomoci ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Kolegovia, navrhujem, aby ste si išli vydiskutovať tieto veci niekde mimo, tu sa nediskutuje. Vy reagujte na pána dostála, ktorý vystúpil v rozprave. Pán Lučanský, nech sa páči.

Lučanský, Adam, poslanec NR SR
Tak je to hlavne na to, že, že sa zvyšujú právomoci obecnej polície s tým, že pravdepodobne sa budú ešte navyšovať v súvislosti aj s novelou ohľadom meraní, meraní rýchlostí a práce v podstate suplovania aj na, na ceste a v tejto súvislosti teda mne nepríde v poriadku, aby, aby cudzinec mal, cudzinec, ktorý nie je, nie je občan Slovenskej republiky, aby mal právomoci policajta, ak niekto chce teda byť policajt na území Slovenskej republiky, tak nech sa stane občanom. To mu, to mu v rámci práva EÚ nič nezakazuje a nemyslím si, že by to, že je to, že to v poriadku, že vás zastaví cudzinec ako policajt a nestotožňujem sa, pán Dostál, s vašim názorom.