Vážený pán minister financií, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, poďme pokračovať v plodnej diskusii, ako to uviedol predseda poslaneckého klubu SMER-u pán poslanec Richter, keď prichádzal s návrhom na obmedzenie rozpravy v prvom čítaní. Vládna koalícia zarezala rozpravu o skrátenom legislatívnom konaní a rozhodla o tom, že sa predčasne ukončí. Áno, umožňuje jej to zákon o rokovacom poriadku, ale tento inštitút predčasné skončenie rozpravy by mal byť využívaný naozaj iba vo výnimočných prípadoch. Tak to bolo až do tohto volebného obdobia. V tomto volebnom období sa ukončenie rozpravy na návrh troch poslaneckých klubov využíva ako úplne bežná praktika, keď má koalícia pocit, že opozícia rozpráva príliš dlho.
Mňa na tom zaujalo, že akým spôsobom poslanci koalície zdôvodňovali ten návrh na ukončenie rozpravy. Pán poslanec Ľupták ma v ktoromsi médiu pochválil, že ja som jediný hovoril k veci, ostatní hovorili mimo témy skráteného legislatívneho konania. Tak by ma to aj potešilo, že niektorý z koaličných poslancov ocení moje vystupovanie, a potom som skoro tie isté slová počul v televíznej diskusii s pánom poslancom Michelkom, ktorý hovoril, že opoziční poslanci hovorili úplne od veci, s výnimkou tuto pána poslanca Dostála. To už vyzeralo, ako keby dostali nejaký komunikačný manuál, že čo majú hovoriť. A ja som pritom počul viaceré vystúpenia opozičných poslancov, ktorí boli úplne k veci, ani o milimeter sa neodchýlili, pani poslankyňa Števulová sa hlási, áno, jej vystúpenie bolo presne také. Ale to už nemali napísané v tom komunikačnom manuáli, tak to nespomenuli. A aj ďalší poslanci, ktorí išli viacej do obsahu, no veď keď diskutujem k návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak nemôžem si úplne odmyslieť, že hovorím aj o obsahu toho návrhu, lebo inak neviem posúdiť či sú, alebo nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie. A keď tak opoziční poslanci a poslankyne v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu robili, tak ich predsedajúci pravidelne upozorňovali na to, aby sa držali veci, aby sa neodchyľovali od témy, ktorou je návrh na skrátené legislatívne konanie.
Po zarezaní rozpravy k skrátenému legislatívnemu konaniu prišlo prvé čítanie, ktoré bolo na návrh pána poslanca Richtera obmedzené na dvanásť hodín, čo de facto v podmienkach slovenského parlamentu znamená niečo okolo šiestich hodín, pretože kým opozícii ten čas nestačí a zvyčajne ho vyčerpá až do poslednej sekundy a zásadne sa tým obmedzí možnosť diskutovať o téme, tak z koalície sa málokedy niekto vyjadruje. V tej rozprave v prvom čítaní vystúpilo niekoľko poslancov strany SMER - sociálna demokracia, väčšinou z poslaneckého klubu SMER-u, ale teda aj z poslaneckého klubu SNS smerácky poslanec pán Muňko vystúpil, ale nikto iný. HLAS aj Slovenská národná strana dávajú ruky preč od tej diskusie, nevidíme ich tu ani dnes, nikto z nich nie je písomne prihlásený do rozpravy, pochybujem, že sa niekto z nich prihlási ústne, pochybujem, že budeme počuť nejaké faktické poznámky od poslancov HLAS-u alebo Slovenskej národnej strany, akoby sa ich konsolidácia netýkala, akoby nechceli byť vôbec spájaní s tým, čo tu pán minister Kamenický do parlamentu priniesol.
Ale čo ma osobne veľmi zaujalo, bolo to cynické zdôvodnenie, ktoré pán poslanec Richter pripojil k svojmu návrhu na obmedzenie rozpravy v prvom čítaní na dvanásť hodín, keď povedal, že aspoň bude priestor na plodnú diskusiu vo výboroch. No tak som si povedal, dobre. No a ako to dopadlo? Toto sa udialo v stredu, vo štvrtok ráno o ôsmej rokoval výbor pre financie a rozpočet, čiže gestorský výbor, kde by o tom mala byť najdlhšia a najobsiahlejšia debata, rokoval od ôsmej hodiny ráno do deviatej hodiny, lebo o deviatej začínalo plénum. Čiže o zásadnom návrhu zákona, ktorým sa zvyšujú dane, odvody, od ľudí sa ťahajú ďalšie peniaze, vo finančnom výbore trvala diskusia jednu hodinu, to muselo stačiť. A to bol ešte najveľkorysejší výbor, lebo potom všetky ostatné výbory, ktoré sa zaoberali návrhom konsolidačného zákona v druhom čítaní, mali už na svoje rokovanie vyhradený kratší čas.
Vo štvrtok o jednej bol zvolaný ústavnoprávny výbor, ktorého som členom a predpokladal som, že tú plodnú diskusiu, ktorú nám sľúbil pán poslanec Richter, budem môcť absolvovať aspoň v ústavnoprávnom výbore, že sa budem môcť pýtať na veci, ktoré ma zaujímajú, upozorniť na veci, ktoré vidím ako problematické. Čuduj sa svete, ústavnoprávny výbor sa nekonal. Až na pani podpredsedníčku neprišiel žiadny koaličný poslanec, a tak sa výbor neuskutočnil. Považujem za obzvlášť perfídne zo strany pána predsedu, že zvolá výbor na čas, keď on sám vie, že sa nebude môcť rokovania zúčastniť alebo sa nebude chcieť rokovania zúčastniť. To, že koalícia obštruuje mimoriadne výbory, ktoré zvolá opozícia a ktoré majú byť o témach, ktoré sú koalícii nepríjemné, na to sme si už zvykli. Nie zvykli, že by sme to akceptovali, ale vieme, že sa tak deje. Ale toto je nový stupeň, koalícia už bojkotuje a obštruuje aj rokovanie výborov, na ktorých sa rokuje o vládnom návrhu zákona.
Tak som si povedal, že keď nemôžem sa zúčastniť rokovania svojho ústavnoprávneho výboru, tak pôjdem diskutovať na iné výbory, ktoré mali pridelený tento návrh zákona. Zákon o rokovacom poriadku umožňuje poslancom zúčastňovať sa aj na rokovaní iných výborov, takých, v ktorých nie sú členmi, a majú tam dokonca aj možnosť vystúpiť, nemôžu tam hlasovať, ale, samozrejme, že prednosť majú členovia výboru. No tak som o pol druhej išiel na výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ten mal vyhradené na svoje rokovanie pol hodinu, lebo o druhej začínalo plénum, a teda keď je plénum, nemôžu rokovať výbory, tak som trpezlivo čakal, kým sa pýtali a vyjadrovali členovia výboru. A zrazu kde nič, tu nič, bola štrnásta hodina, začalo plénum, výbor skončil bez toho, aby som ja mohol povedať čo i len slovo. Tak som si hovoril, nič to, veď v pondelok, keď nerokuje plénum, je zvolané zasadnutie ďalších dvoch výborov, ktoré majú tento návrh pridelený. O pol tretej rokoval výbor pre sociálne veci, ktorému predsedá pán poslanec Richter, a zasa bola na jeho rokovanie vyčlenená zhruba pol hodina, lebo o tretej už rokoval alebo začalo rokovanie výboru pre hospodárske záležitosti. Potom čo vystúpili členovia výboru, pán poslanec Richter ako predseda výboru umožnil položiť niekoľko otázok aj mne a vyjadriť sa. Nedostal som odpovede na všetky moje otázky, na niektoré vyjadrenia či už kolegov z koalície by som aj zareagoval, ale už nebol veľmi priestor, lebo už medzičasom rokoval aj hospodársky výbor. V rámci rokovania toho sociálneho výboru som poskytol právne poradenstvo pani poslankyni Vaľovej, ktorá sa ma pýtala, že kde vo Vatikánskej zmluve je uvedené, že 6. január má byť dňom pracovného pokoja, tak som si najprv myslel, že ma skúša, že ma chce nachytať na hruškách, lebo že to tam nie je, a že teda všetci, ktorí hovorili, že 6. január je krytý Vatikánskou zmluvou, sa mýlili a ona odhalila, že to tak nie je. No tak som si našiel Vatikánsku zmluvu, našiel som si, že v ktorom článku to je a povedal som jej to, a potom som zistil, že ona ma nechcela nachytať na hruškách, ona sa len pýtala, že kde to je, aby to mohla použiť v ďalších diskusiách, lebo aj ona je proti tomu, aby 6. január bol pracovným dňom.
No a potom som prišiel nakoniec na výbor pre hospodárske záležitosti, ktorý rokoval od tretej, dovtedy rokoval bez štátneho tajomníka ministerstva financií Radovana Majerského. Poslanci výboru predtým diskutovali, hovorili o pozmeňujúcich návrhoch a keď sme prišli, tak mali otázky na štátneho tajomníka, samozrejme, že som ich nechal dohovoriť a keď skončili, tak som chcel reagovať, ale keďže tam bola plná zasadačka, ja som sedel nabok alebo za predsedom výboru pánom Puci, tak on si ma nevšimol a ukončil rozpravu. A ja som protestoval a dožadoval sa možnosti vystúpiť, lebo moje otázky neboli zodpovedané a vysvetľoval som, že pán poslanec Richter nám sľuboval plodnú diskusiu na výboroch, a keďže nebol ústavnoprávny výbor, tak musím chodiť po iných výboroch a pokúšať sa tam vystupovať a naťahovať čas, teda predlžovať čas, ktorý by rokovali tie výbory bezo mňa, lebo ja keby som mal možnosť diskutovať na ústavnoprávnom výbore, tak nemám potrebu chodiť po iných výboroch, a teda pán poslanec Puci to hneď zobral tak, že ja som sa priznal, že idem naťahovať čas a rovno dal hlasovať.
Takže začal to pán poslanec Richter ako predseda poslaneckého klubu SMER-u, pekne to zvŕšil pán poslanec Puci ako predseda poslaneckého klubu HLAS-u tým, že mi znemožnil povedať pár slov. Chcel som sa vyjadriť k trom veciam, ktoré ešte zostali nedopovedané zo sociálneho výboru, ale museli sme skončiť. A nemuseli sme skončiť preto, že zasadalo plénum a nemohol už ďalej výbor pokračovať, ako sa to stalo výboru pre verejnú správu, ani to, že neprišli koaliční poslanci ako na ústavnoprávny výbor, ale jednoducho preto, že pán poslanec Puci si povedal, že stačilo, stráž je unavená, poslanci rozíďte sa. To inak tak vystihuje prístup vládnej koalície k diskusii v parlamente, keď po boľševickej revolúcii v Rusku v 17-tom roku sa v januári zišlo ústavodarné zhromaždenie, tak námorník Anatoli Zhelezniakov po pár hodinách diskusie povedal, že stráž je unavená, poslanci sa rozišli a odvtedy sa ďalších 70 rokov, vyše 70 rokov, žiadny demokraticky zvolený parlament v Rusku nezišiel.
No a teda vyzerá to, že stráž bude unavená aj tentoraz, veľmi pochybujem, že táto rozprava skončí normálnym spôsobom, teda že sa vyčerpajú všetky prihlášky do rozpravy a keď sa to bude naťahovať, že koalícia si nenájde spôsob, akým opäť skrátiť našu diskusiu. Na hlasovaní o jedenástej boli na ďalšiu schôdzu odkopnuté všetky správy, ktoré boli terminované na ďalšie rokovacie dni tohto týždňa, tak by som si tipol, že si koalícia už pripravuje priestor pre to, aby schôdza skončila v piatok a aby všetky body, ktoré budú neprerokované, zväčša návrhy opozičných poslancov, boli presunuté na ďalšiu schôdzu. A ďalšia vec, ktorú spravili, že zaradili na program tejto schôdze uznesenie, ktorým idú odvádzať pozornosť, návrh uznesenia, ktorým sa parlament má zaoberať, údajnou kauzou mamy predsedu Progresívneho Slovenska pána Šimečku, to je teraz dôležité, nie je dôležité hovoriť o konsolidácii, nie je dôležité hovoriť o neadresnej energopomoci, ktorá sa vydáva za adresnú energopomoc, dôležité je hovoriť o mame pána Šimečku. A teda nečudujem sa SMER-u, u nich je to teda úplne bežná politická stratégia, nečudujem sa ani Slovenskej národnej strane, ale trošku sa čudujem HLAS-u, že sa na tomto je ochotné podieľať.
No a keďže sme v druhom čítaní, tak by som chcel pár slov povedať aj o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli predložené či už vo výboroch, alebo budú predložené v pléne. Vo výbore prešiel návrh na zmrazenie platov poslancov. V poriadku, keď sa budú zmrazovať platy iným zamestnancom štátnej správy alebo teda štátu, tak je úplne namieste, aby boli zmrazené platy aj poslancov, ale prečo nie členom vlády, prečo nie pánovi prezidentovi? Pozdravujem predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka, ktorý má návrh na to, aby sa plat prezidentovi znížil, a teraz v podstate zrejme Slovenská národná strana súhlasila s tým, že ani len zmrazovať sa plat pána prezidenta nebude. A platy členov vlády sú, samozrejme, zmrazené v dôsledku ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, čo ale neznamená, že o rok alebo o dva, lebo tam ide o zmrazenie platov na dva roky, nebudú rozmrazené. Aj na to existujú spôsoby a, samozrejme, že u členov vlády je hlavný problém, že si neúmerne navýšili paušálne odmeny vlastným uznesením.
Ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý už bol predložený v pléne a ako som sa dozvedel, už bol medzičasom aj stiahnutý, sa týka tých sviatkov, keď sa má pracovať. Vo vládnom návrhu jeden z nich je 6. január, a teda stretlo sa to s dosť veľkou mierou kritiky a ja som sa, to bola jedna z tých vecí, ktoré som sa chcel spýtať napríklad na výbore pre hospodárske záležitosti, lebo položil som tú otázku na sociálnom výbore, nedostal som na to žiadnu odpoveď okrem toho, že koalícia ešte rokuje, lebo je to v rozpore s Vatikánskou zmluvou. No a pán poslanec Saloň navrhol, že dobre, 6. január zostane voľno, ale 15. september bude ten, čo si vyžrebuje, že bude pracovným dňom. A ja tu teda nejdem hodnotiť, z vecného hľadiska však možno by bolo lepšie keby bol 15. september pracovným dňom miesto 6. januára, ale v rozpore s Vatikánskou zmluvou je jedno aj druhé a medzinárodné zmluvy majú prednosť pred našou vlastnou legislatívou. No tak sa teda pýtam, ja neviem či pána ministra alebo niekoho, kto mi odpovie, že ako môžeme dať do zákona niečo, čo je v rozpore s medzinárodnou zmluvou? Lebo aj 6. január, aj 15. september v rozpore so základnou zmluvou so Svätou stolicou nepochybne sú.
No a to, čo je zaujímavé a možno aj symbolické, je zmena zdaňovania fyzických osôb a návrat k plnohodnotne progresívnej dani. Niežeby to, čo sme mali dnes v právnom systéme, bola rovná daň, ktorú zaviedla druhá Dzurindova vláda za čias ministrovania Ivana Mikloša, ani vo vzťahu k DPH, ani vo vzťahu k dani z príjmov, toto už dávno nie je rovná daň, ale po tejto zmene, po tomto konsolidačnom balíčku bude rovná daň definitívne mŕtva až kým ju nejaká iná rozumnejšia vláda zasa neobnoví a budeme tu mať plnohodnotne progresívnu daň. Až sa človek čuduje, že sociálnodemokratické vlády, ktoré sú pri moci s drobnými prestávkami od roku 2006, prichádzajú až po devätnástich rokoch s takýmto opatrením, lebo tak sa hovorí, že ľavicové strany by mali mať bližšie k progresívnemu zdaneniu. Mali možnosť to dávno zmeniť a nezmenili to, lebo daňová reforma, ktorej súčasťou bola rovná daň, zjednodušenie daňového systému, fungovala. Pričinila sa o to, že slovenská ekonomika prosperovala spolu s ďalšími faktormi, ako je členstvo v Európskej únii, dobré hospodárske časy celkovo, ale aj tie reformy, ktoré sa udiali za Ivana Mikloša a za vlád Mikuláša Dzurindu prispeli k tomu, že slovenská ekonomika rástla a rovná daň bola takým ich najviditeľnejším symbolom. Teraz ide vláda postupovať úplne opačným smerom, dlhodobo deformovala rovnú daň, teraz ju úplne zareže, komplikuje daňový systém, zvyšuje daňové a odvodové zaťaženie a ničí tým základy hospodárskeho rastu, základy prosperity a zvyšovania životnej úrovne. Čiže môžete sa tváriť, že konsolidujete, ale v skutočnosti tým iba spôsobíte problémy slovenskej ekonomike a dôsledkom bude zbrzdenie rastu, stagnácia, možno recesia a znižovanie životnej ú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
