3. schôdza

Vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne a páni poslanci, naozaj tento záväzný vládny dokument znamená deklarovaný návrat normálnosti? Naozaj sa môžeme spoľahnúť, že odteraz až navždy budeme žiť v demokratickej spoločnosti? V právnom štáte, ktorý rešpektuje menšiny? Doteraz okrem svetlej výnimky vládnej koalície z predchádzajúceho volebného obdobia neboli menšiny a prístup k nim definované ako priorita. V preklade to znamená, že sme v koalíciách, v ktorých dominoval SMER, teda vo vláde Fico 1, Fico 2, Fico 3, nezachytili výrazný posun v pozitívnom vnímaní menšín na Slovensku. Bez ohľadu na to, že išlo o menšiny národnostné či sexuálne. Uvedomujem si, že nie je priestor na tomto mieste interpretovať hĺbkovú mediálnu analýzu výrokov súčasných vrcholových predstaviteľov našej krajiny, bolo by to jednak nadlho, ale čo je horšie, je aj opakovaním a šírením týchto stereotypov a mýtov o menšinách. Nebudem to robiť, lebo napríklad taký pán Danko si nezaslúži viac reklamy, ako si len on sám vie na svoju osobu zaslúžiť reklamy.
Dovoľte mi predtým, ako sa vyjadrím k programovému vyhláseniu vlády, povedať pár viet o nás. Viete, o kom? No predsa o nás Rómoch. Sme druhou najväčšou menšinou národnostnou na Slovensku. Tento štatút menšiny máme ešte z roku 1990. Neuveríte, ale v praxi by to malo znamenať oveľa viac ako len uznesenie či deklaráciu uznania. Nie, nie sme Cigáni, nie sme objekt sociálnej politiky, sme hrdá národnostná menšina, ktorá si zaslúži istoty. Istotu, že sa k nám budú vrcholoví predstavitelia tohto štátu správať ako k plnohodnotným obyvateľom tejto krajiny. Ako k obyvateľom s rovnakým prístupom k službám, vzdelaniu, zamestnaniu, zdraviu, participácii na rozvoji občianskej spoločnosti. Ako k ľuďom, v ktorých je potenciál a ktorí sú prospešní pre túto krajinu. Jedinou istotou však naďalej zostáva, že sme síce mediálne najviditeľnejšou menšinou, ktorá je zároveň ale neviditeľnou menšinou, ktorú v najlepšom prípade chcete spoznávať i napriek tomu, že sme tu 700 rokov na tomto území.
Už nechceme zažívať protirómsky rasizmus, nechceme neustále ďakovať za niečo, čo by malo byť v demokratickej krajine, spoločnosti normálne, normálne a nie výnimočné. Ďakovať, že máme vzdelanie, že máme prácu, že nás obslúžia v reštaurácii. Prepáčte, nepatrím medzi ľudí, ktorí by používali konfrontačný štýl komunikácie, i napriek tomu, že som profesionálny boxer zvyknutý dostávať a rozdávať tvrdé rany, v politike budem konštruktívny. Chcem hľadať prieniky spolupráce, ktorá zlepší postavenie menšín na Slovensku.
Tak poďme na to programové vyhlásenie vlády. Keďže som bol nedávno aj študentom verejnej vysokej školy v Nitre, kde sme mali aj štatistiku, tak dokument má 88 strán, je rozdelený do piatich veľkých oblastí, výraz Róm, Rómka, prípadne rómsky, rómske je v dokumente celkovo spomenuté až šesťkrát. Nachádzajú sa na strane 61 a sú súčasťou politiky podpory národnostných menšín. Keby som chcel imitovať slová klasika, po tejto štatistike poďakujem za pozornosť, za pozornosť a odídem. Alebo využijúc slová ďalšej tentokrát klasičky, by to bolo samé: bla, bla, bla. Túto vládu zaujíma najmä, a teraz citujem: Osobitne bude vládu zaujímať možnosť obzvlášť motivácie zapojenia členov marginalizovaných skupín do pracovného trhu, ktorý je dnes poznačený nedostatkom pracovnej sily. Mám tomu rozumieť tak, že roboty je plno, len Rómovia a Rómky nechcú pracovať, že nemajú motiváciu pracovať? Prosím, a odvolávajúc sa na vašu enormnú snahu zapájať do procesu participácie samosprávy, skúmali ste niekedy motivácie potenciálnych zamestnávateľov zamestnať Rómov? Inak povedané, aj keď tých pracovitých (pracovných, pozn. red.) príležitostí je tak strašne veľa, čo je dôvodom neuplatniteľnosti Rómov na trhu práce? Nie je to náhodou diskriminácia zamestnávateľov, neochota zamestnať Rómov iba preto, že sú Rómovia?
A ešte mi dovoľte jednu citáciu z tohto dokumentu: „Vláda je pripravená, berúc na zreteľ všetky špecifiká marginalizovanej rómskej komunity, realizovať vo svojej politike k marginalizovaným skupinám filozofiu rovnováhy medzi právami a povinnosťami dotknutých osôb." Opravte ma, ak sa mýlim, ale mám tomu rozumieť tak, že tento typ filozofie v praxi znamená politiku teroru viditeľnú v Moldave či v Dubnici? Tí ľudia si to pamätajú a my takisto. To je tá pomyselná rovnováha medzi právami a povinnosťami?
Prejdime na oblasť športu. Ako veľmi dobre viete, profesionálnym športom žijem odmalička. Osobne ma teší, že v programovom vyhlásení vlády mu venujete viac pozornosť, avšak na to, že chcete zriadiť nové ministerstvo, ste pre obhajobu jeho vzniku mali venovať viac ako jednu stranu A4. A teraz v zásade nejde o to, že to malo byť rozsahom viac, ale čo tá jedna strana vlastne svojím obsahom prezrádza. Pozitívom je, že chcete byť pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov spravodlivejší, dokonca budovanie športovej infraštruktúry bude podľa tohto dokumentu príbehom úspechu. Chcem tomu veľmi veriť. Chcem veriť tomu, že budete pozornosť venovať aj viac individuálnym športom, pretože sú dlhodobo finančne podvyživené. Že sa nebudú stavať, prípadne len upravovať futbalové plochy a to len preto, lebo sme národ futbalový.
Nezabúdajme, že dosahujeme vynikajúce výsledky vo viacerých individuálnych športoch, som aj ja jeden z nich, asi môžem povedať, aj v kolektívnych športoch. Nezabúdajme, že aby sa z nás a z našich detí stali vrcholoví športovci a športovkyne, nestačí byť hrdý len na štátny symbol na hrudi pri zápase. Lebo to je už len výsledok. Zamerajme sa na proces, ako sa k tomu výsledku dopracovať. Aktuálne sú napríklad takou veľkou témou 2 % daní z príjmov, ktoré môžte každý rok poukazovať, respektíve darovať nejakej organizácii, inštitúcii, klubu alebo občianskemu združeniu. Čo je dôležité, z týchto percent prežívajú mnohé matky s hendikepovaným dieťaťom, lebo mu môžte raz za rok pomôcť pár desiatkami svojich eur z platu. Hovorím to preto, lebo ministerstvo práce chce z týchto 2 %, ktoré idú organizáciám v celkovej hodnote takmer 90 mil. eur ročne, spolufinancovať 13. dôchodky. Osobne podporujem iniciatívy, ktoré zabezpečia tieto dôchodky, nesúhlasím však s tým, aby sa pomáhalo niekomu slabšiemu v tejto spoločnosti na úkor iného slabšieho. Čiže pomôžeme starším a zoberieme napríklad ľuďom s hendikepom. Nemyslím, že je to správna cesta a očakávam, že sa k tomu konštruktívne postavíme a budeme hľadať možnosti, ako to urobiť inak.
Na tejto jednej strane som si neprečítal nič o prevencii rizikových javov prostredníctvom športu. Nič o vyhľadávaní talentov z chudobných pomerov, nič o vyššej finančnej motivácii profesionálnych športovcov, aby napríklad reprezentant Slovenska popri športe nemusel robiť kuriéra, aby mal peniaze napríklad na tréning. Pevne verím, že ma počas nielen tohto obdobia presvedčíte o tom, že nové ministerstvo vzniklo pre šport a nie pre vás.
Dovolím si vyjadriť sa ešte k jednej oblasti, a tou je školstvo. Dámy a páni, je po voľbách. Nemusíte strašiť obyvateľov Slovenska s gender ideológiou, ktorá „ovládne" naše základné školy. Možno iba jedna taká malá krátka poznámka pod čiarou. Asi nie je pre predstaviteľov vlády nič nové, že mimovládne organizácie suplujú práve štát v tak dôležitých témach ako je prevencia rizikových javov v spoločnosti, ako sú násilie, závislosti a mnohé iné. Práve riaditelia a riaditeľky škôl využívajú mimovládky na vzdelávanie detí, šírenie osvety a prevencie napríklad násilia v ich školách. Buďme preto vecní, nevytvárajme zástupné problémy v témach, ktoré sú pre školstvo dôležité. Nevytvárajme zbytočné dymové clony.
Hneď v prvej vete v oblasti vzdelávacia politika si môžte prečítať, že každá dieťa má podľa ústavy právo na vzdelanie. Neviem, či si ctené auditórium uvedomuje, že v prípade rómskych detí je to práve značne pokrivené. Viete prečo?... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Váš čas vypršal, pán poslanec. (Potlesk.) Na vaše vystúpenie chce reagovať šesť pánov poslancov a panie poslankýň.
S faktickou poznámkou ako prvý, nech sa páči, pán poslanec Jozef Pročko.

Tak zažil si ten nováčikovský, Vilo, zažil si to nováčikovské, že si si nesledoval čas. Ale bolo to výborné, naozaj to bolo výborné. Ty si krásny príklad toho, že naozaj je to ukážka, že v rómskom etniku sú ľudia, ktorí chcú sa vzdelávať, sú tam vynikajúci športovci a práve tomuto sa v tom programovom vyhlásení vlády na strane športu a aj školstva absolútne nevenuje. Ja, naša nezisková organizácia tridsať rokov robíme s rómskou etnikou a musím povedať, že absolútne o všetkom si mal pravdu, absolútne vo všetkom. A tento štát namiesto toho, aby dával ponuky, príležitosti aj v tomto PVV, aby boli ponuky a príležitosti pre rómske deti, pre Rómov, tak opak je pravdou. Aj pre toto nebudem hlasovať za toto, tento balast.
Veľmi krásne si tam spomenul to, že neziskovky naozaj suplujú a robia za vládu veľmi významnú či už výchovnú, alebo vzdelávaciu, ale aj sociálnu pomoc. A oni to chcú zmeniť a naozaj chcem potvrdiť to, že naša nezisková organizácia 2 % dane dával, dávala a dáva chlapcovi, ako si ty povedal, ktorý, ktorý si to zaslúžil. Táto vládna garnitúra to ide týmto deťom zobrať, čo je hyenizmus. Je to odporné, nechutné a na to nemám slov, na to nemám slov.
Ale, Vilo, naozaj super, ďakujem veľmi pekne a je, ešte raz, že ty si presne dôkaz toho, že aj šport, aj rómska, rómske etnikum je dôkazom toho, že stačí, aby ste dostali príležitosť a chopíte sa jej. Ešte raz ti tlieskam. (Potlesk.)

Pán poslanec Michal Šipoš, nech sa páči.

Ďakujem pekne, Vilo, za tvoje vystúpenie. Chcem ti poďakovať vlastne za to, že si sa dal na tento boj. Na jednej strane si človek, ktorý je športovec, človek, ktorý fakt sa vypracoval z chudobných pomerov, môžeš byť mnohým ľuďom, nielen Rómom, ale mnohým Slovákom vzorom.
Teší ma, že v podstate v našom hnutí dávame príležitosť menšinám, dávame príležitosť aj Rómom a v podstate s Lukášom Bužom, Anežkou Škopovou ste taká druhá generácia po Peťovi Pollákovi.
Chcem upozorniť na to, že mnohí politici a mnohí vládni politici mali pred voľbami na bilbordoch, a veľmi radi to podsúvali medzi svojimi voličmi, že urobia poriadky v osadách, že konečne urobia poriadky s Rómami. Ale podľa mňa sa veľmi mýlia, keď chcú robiť ich štýlom tie poriadky. A sú to mnohokrát poslanci vládnej koalície, ktorí v minulosti veľakrát práve si kupovali rómske hlasy v chudobných osadách. Kde za cigarety, za alkohol, za drobné získavali hlasy. A dnes sa čudujú, že práve vás Rómovia volili. Nevedia si to vysvetliť. Ale ja som hrdý na to, že Rómovia si konečne vybrali svojich zástupcov, že konečne volili svojich, nikto ich nemusel oblbovať za cigarety a za alkohol. A dnes tu majú dôstojných reprezentantov, ktorí vystupujú, hovoria dobré a jasné posolstvá a môžu byť vzorom pre ďalších Rómov, pre ďalšie deti, ktoré sú možno v osadách, ktoré môžu sa raz stať aj poslancami Národnej rady.
Ďakujem vám. (Potlesk.)

Pán poslanec Igor Matovič, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Vilo, tak ako si aj hovoril, keď si spomínal na začiatku možno tie štatistiky, a že ste druhá najväčšia menšina národnostná. Nás Maďari učili, že im lepšie znie v uchu, keď je to národnostná komunita ako menšina, ale tak už ako si vyberiete. Takže možno percentuálne na počte obyvateľov to vychádza, povedzme si, na 8 %. A ja som hrdý, že v našom poslaneckom klube naprávame možno tú dlhoročnú krivdu voči rómskej komunite a že u nás Rómovia v našom poslaneckom klube majú 25 %. Tak je to približne trikrát viac jako na Slovensku a myslím si, že tak je to správne po tých dlhých rokoch krivdy.
Ale čo sa týka toho programového vyhlásenia vlády a prístupu k Rómom, tak si myslím, že úplne krásne o tom hovorí v podstate posledná veta v tej časti, v ktorej sa marginalizovaným komunitám venujú, a tá znie: „Realizovať vo svojej politike k marginalizovaným skupinám filozofiu rovnováhy medzi právami a povinnosťami dotknutých osôb." Z tohto je krásne vidieť ten latentný rasizmus, ktorý v podstate sa snažia zaobaliť do pár pekných slov, ale v skutočnosti podsúvajú ľuďom to, čo, to, čo tu svojho času hovoril Mazurek, Suja, Kotleba a podobní, že jednoducho Rómovia, tam treba len tú politiku, to zase vlastne hovoril ten bývalý slávny predseda SNS, politiku malého dvora, dlhého biča, vyžadovať práva, povinnosti.
A ja sa z tohto miesta pýtam, napríklad aké práva a povinnosti vyžadujeme od toho skorumpovaného mafiána Kaliňáka, ktorý sa tu pred chvíľkou pohyboval, že či ten má iba práva. Práva rozkrádať naše spoločné, práva uniesť, asistovať pri únose Vietnamca, práva okydávať Hedvigu Malinovú, práva zneužívať NAKU na sledovanie opozičných poslancov, ale žiadne povinnosti. Ale od Rómov, čuduj sa svete, tam to vyžaduje.

Pán poslanec Lukáš Bužo, nech sa páči.

Ďakujem, Vilo, za tvoj príspevok. Hovoril si o mnohých veciach a ja sa chcem dotknúť tej segregácie, ktorá tu je, ktorá tu pretrváva roky a ktorej si sa tak jemne dotkol. Aj čo sa týka toho športu, si predstaviteľom jednot... toho boxu, si úspešný, prešiel si si mnohými veciami, vecami, ale napriek tomu si sa stretával aj stretávaš s tým, že si stále iba ten Róm. Myslím si, že vláda a Slovenská republika by mala pracovať na tom, čo si podotkol na začiatku, že nie je to normálne, že musíme ďakovať za to, že na nás niekto myslí, keď sme súčasťou štátu, súčasťou republiky, patríme tu 700 rokov, sme na tomto území, tak ako si to spomínal. A zase mi nejde čas... Ale skončím za chvíľočku. (Povedané so smiechom.) Ešte raz ti ďakujem, že si to, že si na to pamätal a verím, že spoločne budeme pracovať na tom, aby segregácia a, a to také odčleňovanie sa už bolo minulosťou a aby nastalo obdobie, kedy sa budeme spájať, kedy pozitívne príklady, taký príklad ako si ty sám, budeme zviditeľňovať a pracovať na tom, aby sme spolu žili. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Peter Pollák, nech sa páči. Nefunguje vám zariadenie? Môžme vyriešiť ten technický problém, pánovi Pollákovi dať slovo?
Už to by malo ísť, skúste.