3. schôdza

Ďakujem.
Ja by som chcel ešte doplniť Igora Matoviča, lebo každý v tomto pléne, v tejto sále by si mal uvedomiť jednu vec. Každý z nás určite pozná človeka, ktorý mal alebo má problémy dostať sa k potrebnej zdravotnej starostlivosti. Samozrejme, aj ja mám v rodine takýchto ľudí a je to doslova zúfalstvo, keď viete, že máte zdravotné problémy, ktoré sa zhoršujú, a vy viete, že vám pomôže len určitý druh operácie. A toto, čo sa teraz chystá spáchať, znamená, že vás nechajú čakať, neviete dokedy. Často sa zdá ako keby vás navádzali na to, že jednoducho už neviete, či sa dožijete tejto operácie.
Čo je veľmi smutné, pani ministerka, že naozaj idete toto spáchať. Proste tie poisťovne sa na to mali čas pripraviť. Nestojte na strane finančných skupín, prosím vás, stojte na strane ľudí, ktorí sú chorí, ktorí chcú ten termín operácie mať. Za naše hnutie môžem povedať, že my budeme určite stáť na strane ľudí, budeme bojovať proti korupcii, budeme vám to pripomínať a budeme stáť za tým, aby čo najviac pacientov malo jasno v termíne svojej operácie. Čo si majú títo ľudia myslieť o nastavení ministerstva zdravotníctva pod vedením pani ministerky Dolinkovej, ktoré im berie ich právo na skoršiu zdravotnú starostlivosť a nádej na to, že sa zo svojej choroby dostanú a budú žiť.
Pani ministerka, nerobte to. Vládni poslanci, nerobte to. Neberte chorým ľuďom nádej na to, že sa môžu vyzdraviť, že ich môžu zoperovať, že budú žiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Igor Matovič krikom, osočovaním a dokonca nevhodným správaním voči kolegyniam poslankyniam sa snaží prekryť jednu základnú vec, že tri a pol roka jeho nominanti a on sám riadil ministerstvo zdravotníctva. On má plnú zodpovednosť za to, čo sa udialo, a to, čo dnes vytýka iným, on mohol realizovať. Tých 20-tisíc obetí covidu, ktorí dodnes sú a môžu, poviem, môže on za to, pretože jeho riadením a jeho nominanti riadili presne rezorty a všetky opatrenia, ktoré sa mali vykonať, padajú na jeho vrub. A dnes tí, ktorí chcú opraviť zákony, a sám pán Stachura, ktorý pracoval na ministerstve zdravotníctva, priznal, že tieto zákony, ktoré boli nastavené, je potrebné opraviť, dnes to kritizuje, že to, čo pokazil, a to, čo pokazili jeho nominanti, je potrebné opraviť, tak on tu niekoľko hodín od včera dodnes rozpráva to isté a dnes som mal déja vu, pretože to, čo som počul včera, počul som dnes opäť a budem počúvať asi celý deň. Ale je to len a len jeho chyba a jeho nominantov.

Ďakujem za slovo.
V uplynulom volebnom období sme robili všetko preto, aby sme skrátili cestu pacienta za zdravotnou starostlivosťou. Vnímali sme, že práve toto je najväčšou bolesťou nášho zdravotníckeho systému, ktorý má priamy dopad na zdravie a životy pacientov. Lebo v prípade, že sa nedostanú včas k plánovaným operáciám, ich často stojí život. Ministerstvo zdravotníctva ešte pod vedením môjho kolegu Mareka Krajčího pripravilo takzvanú optimalizáciu siete nemocníc a bol to práve Marek, ktorý už ako poslanec svojím pozmeňujúcim návrhom zabezpečil zavedenie maximálnych čakacích dôb. Hovoríme o 700 diagnózach, pri ktorých pacienti sa mohli spoľahnúť už od januára 2024, že budú zoperovaní alebo liečení v danom konkrétnom čase. Vláda prostredníctvom ministerky teraz berie nádej a možno aj životy niektorým z týchto pacientov. Mali ste spraviť všetko preto, aby ste to podporili a nie, aby ste to odsúvali. Začíname si však zvykať na to, že dobré veci rušíte, že máte iné priority a nie pacientov bojujúcich, bojujúcich za svoj život.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Nechcel som pôvodne reagovať, ale nedá mi to, pretože ja osobne si vážim každého poslanca, ktorý sedí v tomto pléne a používa politiku argumentu a normálne a vecne tu diskutuje. Politika pána Igora Matoviča, kričať, urážať, nadávať na svojich oponentov v koalícii, a zvlášť na ženu, je nemiestne a s týmto v tomto pléne nemôžme súhlasiť. Ja sa vám, ja čudujem sa médiám, že vám dávajú, pán Matovič, priestor, keď dokážete dosiahnuť dno a uraziť dámu, ktorá sedí vedľa vašej ľavici, keď ste mali rozpravu. Prejdite sa po Slovensku, pán Matovič, a pozrite sa, v akom hroznom stave máme nemocnice. Nikto za vašej vlády neprihliadal na geografické položenie aj celého Slovenska, že naši ľudia trebárs z Banskej Štiavnice musia cestovať do Žiaru nad Hronom, kde chcú zrušiť pôrodnice, nikto nehovorí o Revúcej, nikto nehovorí o dostupnosti Horehroncov zdravotnej starostlivosti. A oni sa to veľmi dobre pamätajú, kto mal tieto rezorty, pán Matovič. A ja si vyprosím, aby ste urážali dámu, ministerku našej vlády, pretože takáto politická kultúra na Slovensko nepatrí a žiadam aj médiá, aby vás ignorovali, pretože toto nie je politická kultúra.
Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

Ďakujem.
Áno, vypočul som si dneska, že o zdravotníctvo sme sa nestarali, že bolo dofinancované, že o pacientov sme sa nestarali, kadečo možné bolo povedané. Áno, je pravda, že sme sa starali hlavne o štátne inštitúcie a teda aj o Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, pretože ona aj v covidových pandemických veciach najviac doplácala na pacientov. A tí, ktorí vedia, ako sú poistné kmene a koľko nákladov vynakladajú jednotlivé poisťovne na tie poistné kmene, tak vedia, že Všeobecná zdravotná poisťovňa ťahá za kratší koniec v porovnaní so súkromnými poisťovňami.
Možno skúsim trochu dát. Dobre viete, že v pandémii sme poslali desiatky miliónov subjektom, ktoré boli na to určené, čiže napríklad štátnym nemocniciam, ale aj súkromným nemocniciam a išlo to priamo do nemocníc. Áno, nešlo to primárne cez poisťovne, išlo to do nemocníc, napríklad aj príplatok zdravotníkom za odrobené hodiny v pandémii, čo, myslím, že bolo 7 eur na hodinu, zvýšili sme platy zdravotným pracovníkom cca o 22 %. Dobre viete, že lekárom sme zvýšili platy natoľko, že v porovnaní s priemernou mzdou a so svojimi českými susedmi zarábajú momentálne lepšie ako českí susedia. A celkovo aj rast výdavkov, keď porovnám rast, keď porovnám výdavky na zdravotníctvo v roku 2019 5,49 mld. eur a rok 2023 8,10 mld., tak je vidno, že, že medzi týmito štyrmi rokmi nárast na výdavky v zdravotníctve bol plus 48 %, o takmer 3 mld. Čiže nie je pravda, že sme, že sme nedofinancovali zdravotníctvo, ale financovali sme priamo tých, ktorí pomáhali.
Ďakujem.

Ďakujem.
Takže idem od pána Malatinca. Neviem presne, kto to je. Plus-mínus predpokladám, že tam, kde sedí, tak to je z tej časti SMER-u, čo si teraz myslí, že sa volá HLAS, ale je to obyčajný SMER, obyčajná mafia. Hovorí, že toto nie je politická kultúra a hovorí, že si vyprosí, aby som urážal pani ministerku. Tak ja vám poviem, čo je politická kultúra. Politická kultúra je zločinca nazvať zločincom a politická nekultúra je robiť to, čo robí pani ministerka, čo robíte vy a čomu asistujete. Okrádať chorých ľudí v prospech mafiána Haščáka, to je politická nekultúra, pán Malatinec. A nieže keď niekto to pomenuje na plnú hubu a povie a nadstaví vám zrkadlo, že vy tu len mafii pomáhate a ničíte, zabíjate doslova ľudí, ktorí, onkologických pacientov kvôli, ktorí sa kvôli vám nedostanú včas na operáciu, ktorá by im zachránila život. Ale to ste presne vy. Vy máte vyoperovanú hanbu, vy máte vyoperované svedomie. Vám to nič nehovorí. Vy bez hanby klamete voličov, aby ste získali ich hlasy, že im zabezpečíte včasné operácie a pri prvom hlasovaní o zdravotníckom zákone hlasujete presne opačne. Čiže politická kultúra je pozerať zločincom v politike na prsty a pomenovávať tie ich zločiny. A politická nekultúra je páchať to, čo páchate vy a budete pri tomto hlasovaní páchať.
Keď tu nejaký Ferenčák, neviem, kto to presne je, ale tuším tu bol aj v minulom parlamente, keď tu on hovorí o 20-tisíc obetiach covidu, tak nech sa pozrie sám na seba, na svojho predsedu, na poskokov v SMER-e, ktorí hovorili, že covid neexistuje, ktorí tu plnili námestia a ľuďom hovorili, rúška dole. Ste vedome zabíjali starých ľudí, ktorí ste vedeli, že sú vaši voliči, vedeli ste, že oni budú prvé obete tohto vašeho cynického, hyenistického správania sa voči chorým, starým ľuďom. A keď hovoríte, že sa máme pozrieť po nemocniciach, v akom sú strašnom stave, áno, po dvanástich rokoch... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Krásny deň, dámy a páni, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, pár poznámok by som ešte k tejto téme chcel dodať, ktoré asi presahujú rozsah faktickej pripomienky, takže preto som si zobral slovo v rozprave.
Sme tu svedkami, ja neviem, podľa mňa že nechutného zneužívania onkologických pacientov na politické účely. Ako je mi z toho na vracanie. Minulý rok som bol na konferencii Onkológia na Slovensku: realita verzus očakávania, organizovala to Liga proti rakovine, nie proti rak.. NIE RAKOVINE. A bolo to pekné podujatie, z ktorého som odchádzal pomerne otrasený, lebo som si vypočul veľmi smutné príspevky. Tragické, plné bezmocnosti, ktoré neboli o tom, že áno, je to zlá diagnóza, samozrejme, ale boli o tom, že náš zdravotný systém, do ktorého budeme dávať budúci rok sedem miliárd solidárnych eur, im nie je schopný pomôcť. Keď čakajú pol roka s podozrením na to, aby ich vôbec niekto vyšetril a stanovil im diagnózu. Keď už sa dopracujú k diagnóze, aby našli to pracovisko, aby bola funkčná cesta pacienta k správnej liečbe a neraz potom k tej liečbe prídu už keď majú metastázy a už vlastne šanca na ich vyliečenie je mizivá. Stojí to veľa peňazí, stojí to veľa nákladov, rodinných, citových a tak ďalej.
Na tejto konferencii bol pozvaný predseda vlády a prišiel, vtedajší predseda vlády, nominant OĽANO Eduard Heger, a z voleja bez papiera dal kázeň účastníkom, a môžete si to nájsť na YouTube. Kľudne si to pozrite, odporúčam, bolo to príšerné. Pozerali sme sa na seba s tými ľuďmi, ktorí pracujú v pacientskych onkologických organizáciách, a nechápali sme, ako môže predseda vlády takto necitlivo hovoriť o onkologických papieroch. Ale aspoň on tam bol z toho OĽANO, nikoho ostatného z vášho hnutia som tam nevidel. A teraz ste geroji v oblasti onkologickej starostlivosti. Pán Heger vtedy nevybral správne myšlienky, doslova opľul tých pacientov a teraz ich opľúvate aj vy touto falošnou opičou láskou k onkologickým pacientom. Prosím vás pekne, oni nie sú živé štíty.
Bol tu prísľub, že, a bolo to dokonca aj v programovom vyhlásení predchádzajúcej vlády, že do štrnástich dní od diagnózy sa pacienti dostanú k onkologickej operácii. Odhliadnuc od toho, že je to teda odborný a vecný že nezmysel, tak ste v predchádzajúcom období mali možnosť vidieť taký projekt, ktorý sa volá že OnkoAsist. Ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo zrýchliť čakanie na onkologické operácie projektom OnkoAsist a, pozor, za osem miliónov eur mal vzniknúť softvér, ktorý bude riešiť cestu pacienta k onkologickej diagnóze. Prečítam vám, prečítam vám hodnotenie zo Slovensko.Digital, projekt Red Flags, kde sa zaoberajú hodnotením takýchto IT projektov a ich prínosu a rizikám a hovoria, vtedy povedali: „Vidíme význam a prínos tohto projektu v onkológii, ale opäť ide o ďalší projekt, ktorý má v podstate riešiť nedostatky elektronického zdravotníctva a robiť nad ním ďalšiu nadstavbu. Bez úprimného a komplexného zhodnotenia stavu e-zdravia a stratégie jeho rozvoja nie je efektívne schvaľovať čiastočné investície, aké predstavuje tento projekt." Čiže plán, plán na skrátenie čakania na onkologické operácie sme tu už mali a hodnotený bol ako nie efektívny.
Rozhovor s bývalým ministrom zdravotníctva Palkovičom, opäť z neho prečítam pár, pár myšlienok. „V apríli s predchádzajúcim vedením NCZI, teda Národného centra zdravotníckych informácií, sme identifikovali funkcionalitu OnkoAsistu ako najvážnejší problém, no objektívne je tu aj nedostatok odborných lekárskych kapacít a ich neproporčné geografické zastúpenie. Nemyslím si, že vytváranie poolu pacientov je dobrá stratégia." Ten OnkoAsist mal fungovať tak, že všetci pacienti sa nasypú do jedného vedra, všetky ich mená, a onkológovia si budú žrebovať pacientov, o ktorých sa budú starať. Palkovič hovorí, že je to hlúposť. Pilotná fáza projektu, do ktorej sme sa ešte ani len nedostali v OnkoAsiste, ktorý mal podľa predchádzajúcej vlády fungovať a skrátiť čakanie onkologickým pacientom, sa riešia len 3, slovom tri, onkologické diagnózy. IT riešenie pre toto vôbec nie je hotové, a to ste pacientom sľubovali pred štyrmi rokmi, že to urobíte.
A dovolím si ešte polistovať trošku po stránke Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý dnes má tú kompetenciu merať čakačky na tri diagnostické okruhy: endoprotézy veľkých kĺbov, elektívnu kardiochirurgiu a očné, teda najmä katarakty. V januári 2020, teda ešte pred nástupom predchádzajúcich vlád, bolo na čakačkách na tieto tri diagnostické okruhy 3 100 pacientov. V septembri 2023, teda krátko pred voľbami, ich bolo už 6 721. Ten nárast je 116 % a je spôsobený tým, že sa nerobili plánované výkony počas predchádzajúcej vlády, pretože to dostali nemocnice zakázané z ministerstva zdravotníctva. Z tých pacientov, ktorí čakajú viac ako rok na týchto dnes monitorovaných čakacích listinách, opakujem, nájdete to na webe úradu pre dohľad, je 83 % zo všeobecky, čo čakajú viac ako rok. Na totálne endoprotézy sa čaká vo všeobecnosti viac ako rok.
Som šéfom takého občianskeho združenia, ktoré sa volá Health Policy Institute, a opakovane sme robili merania čakacích dôb v rôznych nemocniciach na Slovensku mystery callingom. Telefonovali sme na tie kliniky a pýtali sme sa: Môj otec potrebuje umelý kĺb, kedy by ho mohol dostať? Tak keď sa spýtali, z ktorej je poisťovne, sme skúšali dávať odpovede, že z Unionu, z Dôvery, zo všeobecky, a zaujímavé boli potom výsledky. Zistili sme, že sú obrovské, obrovské rozdiely medzi čakaním medzi nemocnicami. Napríklad v tom čase v Prešove sa čakalo na endoprotézu kolenného kĺbu tri roky a v Košiciach tri mesiace. A tie mestá sú vzdialené tak 30 minút jazdy, ale priepastné rozdiely v čakaní. A, samozrejme, rozdiely boli v čakaní v závislosti od zdravotných poisťovní. Najdlhšie sa čakalo a do dnešného dňa sa najdlhšie čaká, ak ste poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne. A pacienti toto všetko nevedia. Je tu informačná asymetria. A z tej informačnej asymetrie potom pramení motivácia ku korupcii. Dám operatérovi nejakú obálku, aby som si urýchlil čas operácie, hoci možno by stačilo nastúpiť do auta a odviesť sa do iného mesta, kde tá operácia môže byť už o chvíľku.
Bol by som preto veľmi rád a apelujem na pani ministerku zdravotníctva, aby sme tú informačnú asymetriu ako prvý krok k riešeniu čakacích dôb skúsili odstrániť. Zverejníme, kde sa koľko čaká, ale najprv to musíme, samozrejme, začať merať.
Pani ministerka, myslím si, že tento zákon, je potrebné, samozrejme, odložiť tú účinnosť, ale myslím si, že tento zákon by mohol fungovať aj skôr ako od 1. 1. 2025, a to asi budeme potom predkladať v druhom čítaní aj s kolegyňou Jankou Bittó Cigánikovou.
Ďakujem za pozornosť.

Tomáš, ja ťa len doplním. Napísala mi pani, ktorá si teda zažila ten odklad operácií, proti ktorému sme opakovane protestovali, proti tým hlúpym obmedzeniam pri covide, aj keď chápem, že teda kolegovia z OĽANO robili, čo vedeli, ale teda moc toho nevedeli. Výsledok toho je takýto: „Pozdravujem, píšem vám, lebo sledujem akurát online prenos z parlamentu a len aby ste vedeli, ten nezmyselný zákaz, čo bol za pána Krajčího, tak kvôli tomu som musela platiť operáciu kolena v sume 900 eur, zaplatiť si aj rehabilitáciu a to som invalid a onkopacient. A obdivujem vás všetkých, ako môžete počúvať tie bludy, ktoré tam niektorí dávajú. Pekný deň." Čiže toľko pozdrav od onkologického pacienta pre OĽANO.
Ďakujem.

Tak ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja už nechcem byť teraz ani veľmi dlhý, možno skúsim zodpovedať na niektoré otázky, ktoré tu aj padli, a bolo by fajn akože sa k tomu vyjadriť.
Jedna z vecí, ktorá tu bola adresovaná od pani poslankyne, že nemocnice dostali len nejaký papier a nebolo to rozhodnutie z ministerstva zdravotníctva. Však to sedí, to sme počuli. Ony potrebujú mať rozhodnutie, potrebujú mať úradný dokument tak, aby mohli byť zazmluvnení, avšak to rozhodnutie môže pani ministerka podľa nášho právneho výkladu vydať bez toho, aby sme museli absolvovať túto procedúru v parlamente, teda opravovať niečo v zákone. Takže to určite treba spraviť, plus keď sa aj táto procedúra podarí vám urobiť, tak pravdepodobne pani ministerka bude môcť vstúpiť do tej kategorizácie, ktorú robil ešte minister Lengvarský a ktorú vydal a zverejnil na webovom sídle ministerstva zdravotníctva k 31. 12. 2022, avšak upozorňujem, že tým pádom sa dostala do tej istej polohy, v ktorej bol on, že nemal k tomu metodický predpis, teda vyhlášku zverejnenú a tým pádom podľa mňa zbytočne si na seba ešte šije aj túto búdu. Ja by som odporúčal, aby len vydala tie rozhodnutia, ktoré neboli vydané, doručili sa nemocniciam a v podstate všetko môže fungovať od 1. 1. tak, ako by malo, bez toho, aby sme tento zákon museli teraz meniť. Či sú tam nejaké iné dôvody, prečo sa to mení, tak to, žiaľ, nevieme, to možno uvidíme. Vidíme, že sú tu, samozrejme, určité pohyby, odkedy pani ministerka sa stala ministerkou. Niektoré rozhodnutia predchádzajúcich ministrov sa menia a je možné, že za tým je aj vlastne tento tlak. Takže ja skôr vidím ako keby toto pravdepodobnejšie riešenie, prečo tu dnes sme.
Čo sa týka tých čakacích lehôt, samozrejme naše hnutie bude, pokiaľ ten zákon prejde, určite za to, aby to netrvalo rok, ale teda minimálne pol roka, takže za toto kolegom zo SaS-ky určite zahlasujeme. Hoci náš názor je, samozrejme, že od 1. 1. by mali minimálne platiť všetky diagnózy, na ktoré čakacie listiny sú vedené od roku 2009. Ako som spomínal vo svojej rozprave, sú to diagnózy, ktoré sú závažné, na ktoré sa zomiera. Sú na ne vyhradené kapacity v našich kardioústavoch a problém je, že ich nedostávajú zaplatené, takže jednoznačne si myslím, že od 1. 1. by právo pacienta minimálne v týchto diagnózach malo byť dodržané, tak ako to definuje zákon a nezobrať pacientom teraz toto právo tým, že by ste hlasovali za tento návrh zákona.
Tiež som si uvedomil, že jeden bod, ktorý sa tam vyníma, je to, je to práve ten 18. bod v § 40, si myslím, že je škoda vyňať von. On hovorí o tom, že poisťovne si majú zbierať údaje o tom, čo by ich stálo zoperovanie alebo realizovanie výkonov pre pacientov, ktorí sú na čakacích listinách, pretože keď si dobre pozriete, o čom ten návrh je, tak v princípe jediné, čo sa odkladá, sú práve, sa odkladá práve to právo pacientov domôcť sa potom vyšetrenia u nezmluvného lekára alebo v zahraničí, avšak všetky ostatné práva ostávajú od 1. 1. zachované.
Takže ja nevidím dôvod, prečo by tam nemalo byť práve aj to právo, aby si poisťovne začali tvoriť rezervy už, hej? S tým by sa dalo potom, samozrejme, argumentovať aj pri tvorbe rozpočtu na ďalší rok, keď im toto právo zo zákonu opäť odnímete, tak budeme na tom podľa mňa veľmi podobne aj v budúcom roku a opäť sa budeme vyhovárať, že nemáme dáta. Takže ja aj tento 18. bod naozaj nerozumiem, prečo sa odtiaľ vyhadzuje von.
Ale v princípe my si myslíme, že pacienti, keby ten zákon začal platiť, by tlačili na svojich poskytovateľov, aby ich zaradili do čakacích listín, ktoré podľa nás, nášho názoru, by každé jedno zdravotnícke zariadenie si malo viesť, pacienti by mali transparentne čakať na výkony a keď tento zákon dnes zrušíte, tak poskytovatelia nebudú mať povinnosť tieto čakacie listiny vlastne nieže vytvárať, oni ich vytvárať budú, ale viac-menej nebude dôvod zo strany pacientov tlačiť na to, aby, aby v nich boli, pretože, pretože nebudú im z toho plynúť žiadne ďalšie práva, ktoré by tento zákon umožňoval.
Takže z nášho pohľadu je to škoda, že takýmto spôsobom pristupuje k tejto problematike, hoci mohli byť identifikované určité problémy v implementácii a určite na to nie je potrebný jeden rok, keď už by ste sa rozhodli to skrátiť, hoci my si myslíme, že veľa vecí v našom zdravotníctve funguje častokrát tak, že sa to musí urobiť a potom sa to aj stane. Pokiaľ sa veci nemusia urobiť, tak vznikajú potom situácie, že sa to odkladá, odkladá, odkladá a nikdy sa k tomu nedostaneme.
Takže je to veľká škoda, že to právo, ktoré by pacienti mohli mať od 1. 1., im teraz chceme posunúť. A keď sa vám to podarí a posuniete im toto právo, som veľmi zvedavý, akým spôsobom sa k tomuto právu bude pristupovať neskôr a či naozaj sa toho práva naši pacienti, tí, ktorí prežijú, aj dožijú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ja by som na vystúpenie pána poslanca Krajčího chcel zareagovať len stručne k tej časti, kde naznačil, že keď to už inak nepôjde, že podporí aj v druhom čítaní náš pozmeňujúci návrh na to, aby sa tie čakačky neodkladali o rok, ale len o pol roka a za tento prísľub mu ďakujem.