40. schôdza

Dobre, ďakujem, ďakujem pekne. na transferoch ministerstiev, ktoré rastú voči obciam o 323 mil., čiže 218 plus 323 mil., o 11,4 % rastú transfery. Čiže dovolím si povedať, že obce by mali zvládnuť nejakú časť šetrenia. Niektoré sú na tom horšie, niektoré lepšie. Ja chápem, že niektorí starostovia budú argumentovať, ale myslím si, že tak ako sa štát rozhodol šetriť na sebe, tak by mali aj samosprávy. Štát vyšiel samosprávam v ústrety, kompenzovali sme odmeny na jedného pracovníka za rok 2025, 800 eur, pamätáte si. Sumu 100 mil. euro, sme pomohli samosprávam. Skoršie vyplácanie podielu dane z príjmu fyzických osôb, v začiatku mesiaca sme dali. Umožnenie použiť rezervný fond na bežné výdavky, myslím, že tu prebehlo, prebehol zákon, kde sa to má ustáliť, to znamená, že sa budú dať už aj do budúcna používať tieto veci, nebude to musieť byť schvaľované každoročne. Odpustenie dlhov VÚC asi 20 mil. v roku 2024, pomáhali sme so sezónnymi výpadkami podielových daní. Tí, ktorí vedia o čom hovorím, hovoríme o nejakých mesiacoch máj, keď tie výpadky nastávajú, čiže sme sa to snažili nejakým spôsobom pomôcť samosprávam.
Finančná dotácia v roku 2024, sme dali finančnú dotáciu mestám a obciam vo výške 50 mil. eur a nebudem hovoriť o tom, že za bývalých vlád nikto nedával tie IP, tie malé pomoci to sú veci rádovo, do 15 tis. eur, priemer je možno niekde pod 10 tis., ale každé mesto a obec, ktorá to dostalo, tak si pomohol s nejakými drobnosťami, ktoré potrebujú poriešiť v rámci svojich samospráv a samozrejme dotácie pri výjazdových rokovaniach vlády asi vo výške 20, celkovo do 20 mil.
Energopomoc som hovoril. Teraz k tým investíciám, ešte trošku doplním tú informáciu, že ako zabezpečovať aj ten hospodársky rast. Celkové výdavky na investície návrhu rozpočtu verejnej správy v roku 2026 sa rozpočtujú vo výške tých 3,4 mld., 2 mld. idú asi zo štátneho rozpočtu, 627 mil. z prostriedkov EÚ, z plánu obnovy 728 mil., ale takisto dávame na výskum a inovácie. V roku 2026 sa rozpočtuje 305 mil. eur, čo je nárast o 67 % plus 123 mil., čiže kto tu bude rozprávať, že nepodporujeme vedu a výskum, tak nehovorí pravdu.
Ďalej máme tu investičné stimuly s ministerstvom hospodárstva vo výške asi 202 mil., čiže ďalšia polmiliarda, čiže 4 mld. eur. A jedno je pravda, keď sa konsoliduje, tak kričať to, že poďme, poďme vyrábať hospodársky rast, môžme to robiť tak ako v Nemecku, že budeme zbrane nakupovať, resp. iba riešiť infraštruktúru, ale chcem upozorniť na jednu vec, ja som si nechal urobiť z IEP porovnanie, že keď štát investuje jedno euro, tak sa mu v podstate vracia efektívne asi 30 centov. Čiže my potrebujeme, aby sa naštartovala ekonomika a nie, aby štát suploval úplne ekonomický rast, nedá sa to takto urobiť.
Výber daní, poviem trošku bližšie a budem o tom hovoriť viac na, myslím, že zajtra ešte, zajtra bude konferencia, kde sa budeme venovať lepšiemu výberu daní. Predtým ako bola tá bývalá vláda, ktorá nám zruinovala verejné financie, my sme urobili viacero plánov boja proti daňovým únikom a jedny z najefektívnejších opatrení boli kontrolný výkaz DPH, ak si pamätáte, a potom aj elektronické, registračné pokladnice, ktoré som zavádzal. Ja si to pamätám, v roku 2019, koncom roka som to zavádzal ja. Môj predchodca to začal a ja som to zavádzal. Samozrejme, kto z toho pozbieral tie nízko visiace ovocie, no to bola presne tá ďalšia vláda. Potom nastali časy covidové, a o tom sa budem tiež zajtra detailnejšie vyjadrovať a práve tie oblasti, kde sú najväčšie, najväčšie daňové medzery, a to sa bavíme o reštauráciách, bavíme sa o ubytovaní, bavíme sa o stavebnej činnosti a rôzne služby, tak tieto boli väčšinou pozatvárané, ak si pamätáte, všetci sme si objednávali jedlo cez internet, platili sme kartami. Čiže tam sa znižovala samozrejme daňová medzera, takisto jedlo. Myslím, že moja manželka takisto nakupovala cez internet, to znamená, chodilo mi to zásielkovou službou, či si to pamätáme. Čiže v tom prípade samozrejme znižovala sa daňová medzera, ale ja si teda nepamätám na žiadne opatrenie, ktoré by mi tu zanechala bývalá vláda v podobe lepšieho výberu daní. Čo sa stalo potom, keď skončili tie covidové časy, no samozrejme, že sa to zase utrhlo z reťaze, bezbločkové hospodárstvo tu začalo. Začali tu, samozrejme väčšina tých podnikateľov potom prestala mnohokrát aj platiť dane, nedávala niekde aj účty. Nebudem hovoriť o tých, viete kto, o čom hovorím, malé stavebné práce, rôzne iné veci a my sme preto museli pristúpiť k tomu, že v roku 2024 sme začali s plánom boja s daňovými únikmi. Čo sme navrhli, opäť sme, ideme zavádzať opatrenie napr. qr platby.
Možno ste si všimli, že nedávno už je povinná, povinné okamžité tie instantné platby, keď niekomu posielate peniaze, okamžite dostane peniaze. To je presne ten spôsob ako vieme vyberať viac peňazí, to znamená, keď vieme prevádzať tými qr kódmi, viete dostávam tú platbu okamžite. Všetky banky sú už povinné na toto nabehnúť, a preto chceme zaviesť qr platby. Je to bezhotovostný systém platieb, ktorý chceme dať, teda spolu s kartovými platbami ako povinnosť pre predávajúcich, ale chceme, aby kupujúci mal právo si vybrať, či chce takú, alebo onaký spôsob bezhotovostnej platby, alebo hotovosť. Čiže nie predávajúci, ale kupujúci bude rozhodovať o tom, či bude platiť v hotovosti, alebo nebude. O tomto budeme viac hovoriť aj na konferencii, nebudem predbiehať, máme tam ďalšie plány ako zlepšiť výber daní, budeme dávať do verejnej debaty ďalšie návrhy ako zlepšovať výber daní. Je tam stále áno, je tam medzera, momentálne nám tam chýbala asi miliarda, čo je veľká suma. Na druhej strane však musím povedať, že výdavky sa znížili asi o 650 mil., ale z tej miliardy polovicu nám spôsobilo to makro, o ktorom sme tu hovorili. To znamená ten protivietor ekonomický, ktorý tu máme, polovicu z celého tohto výberu. Máme tam daň z finančných transakcií, ktorá robí asi menej o 200 mil., ale poviem, vybrala, budúci rok by to malo vybrať asi pol miliardy, Pán Boh zaň zaplať a musím povedať, že výber funguje veľmi efektívne, nedá sa veľmi obchádzať, mne sa ľúbi to, že to robia v podstate sa to vyberá automatizovane cez banky, a tento príjem je dôležitý. Prečo sa znížil výber? No z jedného dôvodu, aj tu sa urobili mnohé zmeny, to znamená, že boli legislatívne úpravy a samozrejme je to nová daň, a tam sa ťažko, nemáme mnohé dáta sme nemali, čiže dnes samozrejme už budeme mať kvalitnejšie dáta, z ktorých sa to dá odhadovať.
Obsluha dlhu, musím povedať jednu vec a o tom sa tu tiež bude asi rozprávať. V roku 2023 sme sa financovali, sme na obsluhu dlhu minuli asi 1,1 mld. a boli nulové úrokové sadzby, to je pravda, ale tie nulové úrokové sadzby nezabezpečil pán Matovič. Držala ich ECB dlhodobo, keď si na to pozriete, práve kvôli covidovým časom. To znamená chcel podporiť ekonomiku, aby, aby úplne neskolabovala a minulo sa veľa, veľa peňazí, ktoré tuto páni vedeli veľmi efektívne minúť. Máme tu MOM-ky a neviem aké všelijaké, dnes hovoríme o stovkách, stovkách miliónov za nejaké vakcíny expirované, ktoré sa nikdy nevyužili. Nedodané vakcíny sa zaplatili a podobné iné veci. A musím povedať jednu vec a veľa z vás tu budú presviedčať, my si požičali za nulu, to znamená, že vlastne sme, že je to super, to je pomaly zadarmo. Nie je to tak, pán Jakab. Ide o to, že keď sme si tie peniaze požičali, ako náhle expirujú, to znamená, keď zmaturujú, tak si budete musieť požičať tú istú sumu za vtedy platné sadzby, ktoré budú na finančných trhoch. A to je to, čo sa deje, alebo sa bude diať, čiže nie je to zadarmo, nie je to tak.
Čo sa týka nárastu úrokových sadzieb, opäť nie pán Matovič, ani pán Kamenický, ani nikto. ECB zvyšovala sadzby. Viete prečo, pán Jakab, lebo tu bola obrovská inflácia. O tom vy neradi rozprávate, preto, a preto, lebo sa vymykala spod kontroly, preto sa zvyšovali úrokové sadzby, a to bolo za vás, pán Jakab. Zvýšili sa úrokové sadzby, samozrejme čo sa týka prirážok, sa odrážame vždy od nejakých nemeckých prirážok, my sa snažíme, aby tie prirážky sa nezvyšovali, aby boli stabilné. Dnes, keď sa pozriete na Francúzsko, ktoré nedodržiava finančnú disciplínu, čo sa deje, v priebehu niekoľkých mesiacov sa o 1 % zvýšili sadzby na financovaní dlhu. To stojí miliardy. Pri Slovensku je to iné číslo. My v roku 2026 vďaka tomu, že sa zvýšili kvôli inflácii a riadení Európskou centrálnou bankou, budeme musieť platiť za dlh 2,034 mld.. Z 1 mld. v roku 2023 na 2 mld. To je veľké číslo, ale my potrebujeme, aby to číslo, ono bude stúpať samozrejme od závislosti od toho, ako kým sa nedosiahne ten deficit na úrovni 3 %. Alebo kým sa to nezačne znižovať ten dlh. Ale, ale to je len percentuálne k HDP, zen dlh samozrejme nominálne rastie. Ale chceme, aby sme udržali v rámci limitov, toto. Preto robíme tiež konsolidáciu, lebo tú miliardu chceme minúť na ľudí, na sociálne veci, na zdravotníctvo a pod.
V rámci rozpočtu musím povedať, napriek konsolidácii, do zdravotníctva dávame oveľa viac peňazí, vyše 500 mil,, 550 mil. a máme viac a môžte hovoriť o efektívnosti. Môžme, a ja takisto chcem, aby zdravotníctvo lepšie, efektívnejšie využívalo peniaze. Ale musím, ja poviem, najdlhšie rokovania som mal s ministrom zdravotníctva, on to dneska povedal, tu je. Ale sme sa korektne dohodli. Myslím si, že v rámci možností. Mali sme najdlhšie rokovania práve s ministerstvom zdravotníctva.
Školstvo a budem odpovedať, pán Jakab na vašu otázku, že kde zmizlo, čo vy rozprávate, 74 mld., nikde nezmizlo, hneď vám to vysvetlím. Na školstvo, zvyšovali sme platy učiteľov, to si asi nikto nevšimol, že. Poviem k tomu číslu 7,4 mld., odpoviem na otázky, ktoré niekde padli, potom sa zrušil finančný výbor práve kvôli pánovi Jakabovi. No, smejte sa, to je super, hej! Tak je perfektné. No, čiže znižujeme deficit asi o 2,5 % HDP, to je suma 3, neviem okolo 3.3 mld., nárast od roku 2024, pán Jakab, teraz si píšte. Nárasty platov v zdravotníctve, platový automat nás stal dokopy 936 mil., platový automat a o tom hovoril aj pán predseda NKÚ na výbore. Za tie dva roky, hej. Nárast platov v školstve za dva roky od roku 2024, 865 mil. To znamená, všetci budete tu rozprávať jak treba podporovať vzdelanie a pod., učiteľov, robíme to. Tak potom, keď dáme, potom zase kričíte, že nedávajte a 2,2 mld. za 2 roky sa dalo do starobného invalidného poistenia na Slovensku. 4 mld. Takže, keď si myslíte, že niekto si nechal tie peniaze neviem kde, tak to nie je pravda, dali sme to ľuďom. Ľudom sme dali aj zdravotníci dostali vyššie platy, aj školáci dostali vyššie platy, aj dôchodky sa zvýšili. Čiže to je , nevykrikujte tu! Nevykrikujte tu! Vy tu bude tárať 5 dní a vykrikujete, keď ja si tu rezervujem 1 hodinu na to, aby som povedal Slovákom, čo sa tu deje, ako klamete. Nerevte! Pán Pročko, ticho buďte!
Takže toto je jedna otázka. No, teraz budem sa venovať, čiže to bolo v dlhu. Ešte poviem jednu vec. Riadenie dlhu, Argál, Argál robí fakt dobrú robotu. Nás náklady na našom dlhu sú za veľmi prijateľných úrovniach, v rozmedzí niekde na celkový dlh 2,1 % do 2,5 %. Je to aj vďaka systému štátnej pokladnice, ktoré nám závidia mnohé krajiny. Čiže riadenie dlhu ja považujem za dobré.
Dopyt po našich dlhopisoch sa pohyboval za posledné aukcie dva až štvornásobný dopyt sme mali na našich dlhopisoch, takže a máme takisto tú hotovostnú rezervu, o ktorej ste toľko rozprávali. Všetko som vám už povedal. Nemám tu pána Gröhlinga, ale s pánom Gröhlingom si musím vybaviť jeden účet. Začal niečo rozprávať, urobil tlačovku pred mojím ministerstvom, že my ideme opravovať, pán predseda NKÚ, by som možno poprosil jednu minútu pozornosti. Pán Gröhling sa postavil pred moje ministerstvo a začal vykrikovať, že my ideme na projekt minúť 1 mil. euro na opravu budovy ministerstva a financií. Tak, pán Gröhling, oznamujem vám, že ten projekt, to zadala ešte bývalá vláda v roku 2022, aby sa opravila budova ministerstva financií, je to stará budova, nefungujú tam rozvody, sú tam veľké problémy technického charakteru. Mali sme tam rôzne aj vytiekla voda, niekto sa šmykol, podobné iné veci. Ja som počúval včera na výbore pána predsedu NKÚ, ktorý hovoril o tom, že nemáme využívať prenájmy, ale že máme sa starať
======

Poprosím ostatných kolegov, aby sa išli rozprávať mimo, ktorí nechcete vystupovať ku vládnemu návrhu zákona.
Zdravotnícky kútik poprosím tam hore.
Ďakujem.

Dobre, kolegovia. Takže budem pokračovať v 8. vystúpení. Avizoval som, že bude trochu dlhšie, tak ešte vás chvíľu pozabávam. Čiže šetrenie ministerstiev, vrátanie mrazenia platov je na úrovni 535 miliónov. To je, ako som hovoril aj pôvodne na tlačovej konferencii. Čiže nie je to nič nové a sa to dezinterpretovalo, čiže na tom si trvám. Znižujú sa výdavky na tovary, služby, kapitálové výdavky. Zrušujú sa alebo zlučovať sa budú úrady. Nerealizujú sa niektoré nákupy, ktoré nie sú prioritou, individuálne vnútorne opatrenia sa budú robiť na znižovanie prevádzkových nákladov. Teraz musím asi povedať k tomu, čo sa tiež porozprávalo. Čo sa týka samotného šetrenia pri mrazení valorizácie. Nebude sa týkať tých oblastí, ktoré sú dotknuté samostatným zákonom. Bavíme sa o školstve a o zdravotníctve. Čo sa týka silových zložiek, tiež bola dohodnutá, že valorizácia síce nebude, ale nebude sa siahať ani na mzdy, a chcem to zdôrazniť, a nebude sa siahať ani na odmeny týchto ľudí. To znamená, že tí ľudia dostanú tak, ako doteraz, odmeny a mzdy. Čiže mzdová obálka sa nezmenšuje. Ale kde sa zmenšuje mzdová obálka, to je oblasť práve ministerstiev, úradníkov a podobne. Každý minister, ktorý... a zase doručili sme aj tú tabuľku, ktorú toľko od nás všetci žiadali, čiže v rozpočte sa nachádza tabuľka detailne, ktoré ministerstvo koľko bude šetriť. Za ministerstvo financií môžem povedať sumu 30,7 milióna. Vzhľadom na rozpočet, je to jedna z najvyšších, v pomere najvyšších súm, ktoré sa idú šetriť. Čiže ministerstvo financií ide príkladom. To sa týka počtu osôb, a opäť tu budú... verím tomu, že debaty o tom, že tu máte také číslo, tu máte také číslo, ale zase, s hlbším porozumením tých čísel, sa bude veľmi ťažko debatovať. Zase vám chcem povedať jednu vec, a to som si overoval so svojimi kolegami. V roku 2025 sme viazali 10 % výdavkov a zničili sme celkovo počet ľudí o 4 465 ľudí. V rozpočte je to číslo napísané. Nepísal som ho, ja písali moji kolegovia. A robia na základe údajov, ktoré dostávajú. Takže čo sa týka roku 2026, bavíme sa, myslím, že tam je okolo 924 plus 100 ľudí na sociálnom a zdravotnom poistení. Čiže ďalších tisíc ľudí. Samozrejme, ak si všimnete čísla detailnejšie, tak na samospráve nám rastie počet ľudí a preto je tam náraz počtu zamestnancov, kde rastie od 3810 ľudí. Hlbšie dáta, samozrejme, ak budete mať záujem, moji kolegovia vám poskytnú. Prečo nám rastie niekde aj počet zamestnancov? Sú tu aj novela napríklad školského zákona. Je tu, v školstve nám rastie asi 390 ľudí, posudková činnosť v Ministerstve práce a sociálnych vecí, samozrejme, s každým zákonom, ktorý sa príjme, sú spojení aj ľudia. A to, čo sme sa dnes bavili, napríklad o tých 300 ľudí, to je v rámci tej hypotekárnych pomoci. Tak tie to bolo asi, náklad asi 8 miliónov, ktoré už nebudeme, máme vyškrtnuté z rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A to, že sme to presunuli na banky, šetri ďalšie peniaze štátu. Chcem upozorniť mnohých, ktorí tu budú vyberať, a to viem, že tu bude, bude sa porovnávať očakávaná skutočnosť s rozpočtom. Nedá sa to tak robiť. Opäť, chcete detailne vysvetliť, nebudem tu zabávať celé plénum, moji kolegovia vám to detailne vysvetlia. Ďalej, v rozpočte sa nachádza asi 3 % zamestnancov, ktorí nie sú obsadení. Sú to rôzne pohyby, ktoré sa dejú v priebehu roka, a stane sa vám, že keď niekto napríklad odchádza, ak by ste nemali nejakú rezervu, tak mu nemôžete tých ľudí prijímať alebo prepúšťať. Čiže tam máte asi 3 % zarátané, opäť. Teraz poďme k tým platom, som sa vyjadril., mrazenie platov. Ďalej, šetrenie na samospráve. Opäť, dámy a páni, Oľano zobralo samosprávam, za tým si stojím, 700 miliónov eur z toho, čo tu dnes presadzujú. Vy ste si zaplatili najdrahšiu predvolebnú kampaň na Slovensku. 700 miliónov ste zobrali samosprávam. Potom ste to sanovali cez daň, časť dane z príjmu právnických osôb, aby to nebolo 700, ale 500, ale o to samospráva prišla. Ja chcem povedať jednu vec. My chceme od samospráv, aby šetrili 110 miliónov obce, a bude sa tu o tom asi veľa hovoriť, a 20 miliónov VUC-ky. Ale na druhej strane, pozrime sa iba pri obciach, koľko na podielových daniach dostanú viac na budúci rok. Na podielových daniach dostanú obce o 218 miliónov viac. Čiže len na podielových daniach. Plus 9,5 %. Na transferoch z ministerstiev, ktoré rastú voči obciam, o 323 miliónov. Čiže 218 plus 323 miliónov. O 11,4 % rastú transfery. Čiže dovolím si povedať, že obce by mali zvládnuť nejakú časť

je to stará budova, nefungujú tam rozvody, sú tam veľké problémy technického charakteru. Mali sme tam rôzne, aj vyteká voda, niekto sa šmykol, podobné iné veci. Ja som počúval včera na výbore, tam na predsedu NKÚ, ktorý hovoril o tom, že nemáme využívať prenájme, ale že máme sa starať o majetok štátu. Tak upozorňujem, že po prvé, na projekt sa vôbec neminulo ešte žiaden milión, ani 1,3 milióna. Je stále vo výberovom konaní. Sú tam viaceré firmy, ktoré sa prihlásili projekčne a bude vybraná tá, ktorá bude najlepšia, najvýhodnejšia, za tým stojím. U mňa sa nekradne na ministerstve pán Jakab, to je proste ..., alebo pán Gröhling teda, aby som teda priamo smerom, toto nebolo na vás.
Takže pán Gröhling odkaz, dobre. Ideme opravovať štátny majetok a chceme aby sa to opravilo napríklad z eurofondov, to už ja nedožijem, to už ja nedožijem, verte mi, ja už nebudem ministrom financií keď sa to bude opravovať, nebudem. Ale ja chcem, aby sme sa starali o štátny majetok. A môžte kritizovať, keď sa vyberie projektant, či to bolo drahé, alebo nebolo drahé. Celkové náklady sú niekde okolo 20 mil. eur. Čiže koľko sa na konci vysúťaží bude otázkou toho výberového konania. Ja hovorím, ja budem dbať na to, aby bol vysúťažený najlepší tím, ktorý ponúkne najlepšie podmienky. A robili sa rôzne analýzy to ako to urobiť a toto je varianta, ktorá vychádza najlepšie. Nejdeme do pre, samozrejme na určitý čas, ak sa to stane, ale to už ja už nebudem ministrom, niekde sa bude musieť ministerstvo presťahovať kým sa to opraví. Ale vráti sa ministerstvo financií do svojich vlastných priestorov. Využívame budovu, ktorá patrí Slovenskej republike.
Ešte sa vrátim k pánu Tóthovi, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, a toto považujem za nefér. Pán Tóth včera na výbore povedal, že náš rozpočet je nerealistický a že rozpočet miesto 4,1 % deficitu bude mať 4,6 % deficit. A ako argumenty použil výpadok daňových a odvodových príjmov vo výške 429 mil. eur. No prepáčte, ale toto sa počítalo, daňové príjmy sa počítali na základe výboru pre daňové prognózy, kde ste aj vy členom pán Tóth, a bola dané hodnotenie, že je realistická, že považujem to za nekorekčné.
Čo sa týka QR kódu, od 1. 1. zavádzame QR kódy. Tí, čo rozumiete rozpočtu tak viete, že mi tam nikto nedal ani jedno euro na to QR kódy prinesú viac peňazí do štátneho rozpočtu, ani jedno euro nemám. Po je pozitívne riziko pán Tóth, odkazujem Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. Keď ste mi tam teda škrtli 430 miliónov, prečo to robíte, aby nám zobrali rating, alebo čo je cieľom. Škodiť Slovenskej republike, to je cieľom?
Poďme ďalej. Vyššie výdavky na obranu 226 miliónov. Tak ja sa teda pýtam. Obrana je predmetom utajovaných skutočností. Vy viete viac ako vedia moji zamestnanci, ktorí majú všetky previerky o tom koľko bude na obrane keď mi tak škrtnete 226 mil. len tak spakruky, pán Tóth, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Poďme ďalej. Deficitné hospodárenie samospráv, ja som už tu hovoril o tom, koľko samosprávy dostanú a koľko majú ušetriť. Takto toto absolútne nesedí, absolútne to nesedí. A tam ste mi zobrali 212 miliónov. A vyššie výdavky na zdravotníctvo, mám tu ministra zdravotníctva, neviem teda, tu je, mi napočítali, že vám bude chýbať ešte 115 miliónov a myslím si, že my sme sa bavili o navyšovaní aby bolo realistické. To znamená, že sme ho nastavili tak, podľa potrieb zdravotníctva. Čiže pán Tóth mi takto zoberie 115 miliónov a z tohto celého, z týchto štyroch sumách vyjde, že miesto 4,1 % deficit budem mať 4,6. A potom sa mi chechce, že budú ratingy. A že idete škodiť Slovenskej republike na základe takýchto čísiel. A poviem jednu vec, keby teda pán Tóth bol taký teda presný pri svojich odhadoch, má tu čísla odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a to lieta niekde o 1 % HDP a dokonca niekde o 2,3 HDP, že viete tak presne na pol miliardy alebo na 700 miliónov určiť koľko bude rozpočet, dať súd že to je nerealistické. Tak to teda gratulujem. A to ste hanbou Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a to tom si trvám. Odkaz teraz.
Čo sa týka pána Jakaba ešte, odpoviem na otázku z výboru. Ste sa pýtali rozdiel medzi rozpočtom na rok 25 a očakávanou skutočnosťou 37,6 milióna. Takže máme tu na platy, ktoré sú z EÚ platené zamestnancov je 8,7 milióna. Presun z predchádzajúcich rokov na platy EÚ zamestnancov 5,2 milióna. Je tu presun z predchádzajúcich rokov na prostriedky POO 0,2 mil. Licencie 4,2 milióna, stabilizačný príspevok pre ozbrojených príslušníkov Finančnej správy 3,6 milióna. Príspevok na bývanie Finančnej správy ozbrojení príslušníci 7,3 milióna. Valorizácia 800 euro 10,9 milióna. A dokonca do plusu sme išli, kde sme presunuli niektoré výdavky medzi kapitolami -2,5 milióna, pán Jakab, to je odpoveď na vašu otázku. Nikto nič neukradol, lebo vy hľadáte kde by kde čo akože ukradol, nie je to pravda.
Microsoft licencie ste chceli. 90, rozpočtovaný náklady je 97 miliónov, z toho na Microsoft je rozpočet na rok 2025 bol 36,9 milióna a 36.9 milióna je aj na rok 26. Takže zase, vy ste povedali 100 miliónov. 50 miliónov je rezervách na IT v tom zmysle, že mnohokrát sa robia nejaké projekty. My musíme mať nejakú rezervu na to, že niekto príde k tým, že potrebujeme kúpiť nejaké licencie, alebo niečo také, na IT projekty a my tu väčšinou budeme musieť potom robiť rozpočtovými opatreniami. Takto máme priestor, čiže nikto nezvyšuje výdavky na Microsoft licencie, nie je to pravda.
Poďme ďalej. Za chvíľu dokončím. Dobre, na záver odmietam klamstvá, špekulácie, odmietam strašenie verejnosti, šírenie poloprávd, odmietam, že aby ste vy vykresľovali Slovensko ako čiernu dieru. Robíme maximum preto, aby sme zlepšili verejné financie a trvám na tom že upratujeme špicu po predchádzajúcej vláde. Ukazujeme zodpovednosť voči verejným financiám a musím povedať chceme, aby naše verejné financie sa dostali do stavu ako sme ich odovzdali. Nebude to jednoduché a ešte nejaký časť to bude určite trvať. Ale odmietam to, aby tí, ktorí to tu spôsobili tu vykrikovali a hovorili o tom, ako to my máme robiť. Hovorím o tom, že ja som teda nevidel žiadny alternatívny návrh ako zlepšiť verejné financie a predpokladám, že tak ako aj v minulosti táto debata bude opäť taká istá ako bola posledne. Ja len by som chcel všetkých poprosiť, aby ste mi nechali mať šancu potom zareagovať na vaše vystúpenia, aby som nebol zase prerušený tak, že nebudem vedieť dokončiť svoje záverečné vystúpenie.
Berte toto moje vystúpenie ako príspevok do rozpravy a môžte sa k nej vyjadriť. Ja budem sledovať aj s mojimi kolegami rozpravu. Samozrejme ja som požiadal aj mojich kolegov pána ministra, ostatných ministrov, aby ma tu niekedy aj zastúpili, nakoľko bude aj vláda a podobne, kde budem prezentovať niektoré veci, ale sa tu aj prestriedame. Takže potom samozrejme, ak budete mať otázky aj na mojich kolegov, tak budeme na všetko odpovedať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, to bolo vystúpenie pána ministra financií. Zaujmite, prosím, miesto pre pána ministra. A teraz poprosím o stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2026. Je pod tlačou 1053. Pán predseda NKÚ, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne pán predseda Národnej rady. Vážený pán minister, ministri, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám veľmi vecne, konštruktívne ale aj zrozumiteľne predniesol stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu za rok 2023, ktorý predkladám v súlade so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade. Hneď v úvode mi dovoľte zdôrazniť, že splniť túto zákonnú povinnosť nebolo v tomto roku veľmi jednoduché a to aj preto, že sme na spracovanie nášho stanoviska mali len tri dni. Nie tri pracovné dni, ale tri dni od piatka do pondelka. To, že ho predkladáme takomto rozsahu a máte to k dispozícii, to je aj výsledok prierezovej kontrolnej činnosti i celoročnej aktivity nášho analytického odboru. A aj vďaka tomu, že sme mali veľmi dobrú komunikáciu s pracovníkmi ministerstva financií pri dodatočnom získavaní dát k tomu návrhu o ktorom dnes budeme rozprávať. Výhodou je aj to, že Najvyšší kontrolný úrad pôsobí ako pozorovateľ v makrovýbore a vo výbore pre daňové prognózy. Takúto možnosť však nemá každá relevantná inštitúcia a hovorím, okrem iného, aj o sociálnych partneroch vlády, o odbornej verejnosti, ale aj o samotných občanoch.
Rezort financií dodržal zákonný postup pri tvorbe rozpočtu preto môžete vy poslanci rokovať o tomto návrhu. Avšak je potrebné povedať, že pri komunikácii tohto návrhu boli určité problémy. Takýto proces, ktorý sme mali možnosť sledovať v posledných dňoch nie je v súlade s vytváraním dostatočného prostredia pre transparentný proces a je to v rozpore aj s národnými kritériami medzinárodnými odporúčaniami zo strany OECD pri príprave a tvorbe zákona roka.
Návrh budúcoročného rozpočtu vychádza z predpokladov makroekonomického vývoja v nadchádzajúcich troch rokoch. Táto predikcia má však svoje riziká ktoré vplývajú, vyplývajú z neistoty v externom prostredí, vrátene globálnych konfliktov, vrátane obchodných bariér a zahraničného dopytu, najmä slabého zahraničného dopytu. Významným faktorom sú tiež napäté termíny, ktoré by mohli viesť k nedostatočnému čerpaniu prostriedkov Európskej únie, či zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti. Tým sa môže oslabiť potrebná investičná aktivita štátu a nevyhnutné ekonomické impulzy. Pozitívom pre slovenskú ekonomiku môže byť fiškálny stimul v Nemecku, zvýšenie investícií do modernizácie obrany, či civilnej infraštruktúry.
Predložený návrh je tretím konsolidačným rozpočtom, pričom prijaté konsolidačné balíky generujú okolo 7,4 mld. eur. Kontrolný úrad potrebu konsolidácie chápe ako nevyhnutný dôsledok dlhodobo negatívneho vývoja verejných financií na ktorý vo svojom stanovisku poukazujeme už niekoľko rokov. Hodnota budúcoročnej konsolidácie sa dostáva na úroveň 2,7 mld. eur. Štát však bude musieť prostredníctvom štátneho rozpočtu dofinancovať Sociálnu poisťovňu na úrovni 2,3 mld. eur. Energopomoc si vyžiada 420 miliónov a obsluha štátneho dlhu sa budúci rok vyšplhá na úroveň 2 mld. Teda ak si spočítame tieto sumy, tak konsolidácia prináša 2,7 miliardy ale len pri spočítaných týchto troch oblastí asi najvýznamnejších budeme na úrovni viac ako 4 miliárd. Ako môžeme vidieť, väčšina opatrení je primárne nasmerovaná do príjmovej stránky rozpočtu. Zvyšovanie daní a odvodov sú síce štandardné kroky, ktorými je možné zvýšiť príjem štátu, avšak ich výsledok nemusí zodpovedať očakávaniam a to z rôznych dôvodov. Tieto opatrenia prinášajú so sebou riziko utlmenia hospodárskeho rastu, ekonomickej aktivity firiem a obmedzenie spotreby v dôsledku vysokého daňovo-odvodového zaťaženia, ktoré je už dnes u nás jedno z najvyšších v rámci celej Európskej únie. V konečnom dôsledku to ovplyvní konkurencieschopnosť našich tovarov a služieb, zníži to obchodnú bilanciu i ekonomický rast krajiny.
Zvolané filozofia konsolidácie s primárnym ťažiskom na príjmovú časť rozpočtu neprináša z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu potrebné výsledky. Doposiaľ realizované konsolidácie však naďalej predikujú deficit na úrovni až 4 % hrubého domáceho produktu, čo bude v roku 2026 znamenať asi 5,8 miliardový dlh. Dodatočné zdroje od produktívnej časti spoločnosti tak neprinášajú znižovanie vysokého deficitu a ani zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Naopak, získané zdroje boli a budú využité primárne na prevádzku štátu 13 a aj predčasné dôchodky, energopomoc bez potrebnej nevyhnutnej adresnosti. Konsolidácia preto neplní svoj účel, ktorým je znižovanie dlhu a naštartovanie reforiem podporujúcich dlhodobú udržateľnosť a rozvoj. Pri prepočte hrubého dlhu ...
===== ... a aj predčasné dôchodky, energopomoc bez potrebnej nevyhnutnej adresnosti. Konsolidácia preto neplní svoj účel, ktorým je znižovanie dlhu a naštartovanie reforiem podporujúcich dlhodobú udržateľnosť a rozvoj. Pri prepočte hrubého dlhu na každého obyvateľa, ktorý môže skončiť v roku 2026 na 91 mld. eur, sa dostaneme na sumu 16 700 eur, čo je navýšenie o 1 200 eur oproti tomuto roku, teda tá suma 16 700 eur, to je suma, ktorou zaťažujeme každého občana tejto krajiny bez ohľadu na to, či ide o seniora, alebo práve narodené dieťa. Čo je z nášho pohľadu veľmi dôležité, samotná výška dlhu je závažným makroekonomickým problémom, ale nie je to ten najväčší problém. Podstatné je to, akým tempom sa zadlženosť premietne do rozvoja krajiny, do rastu hrubého domáceho produktu, ktorý je predpokladom zdravej udržateľnosti. Transformácia dlhu do rastu sa nám však príliš nedarí. Príkladom pre nás môže byť aj keď môžu byť rozdielne pohľady na situáciu v Poľsku, tak príkladom môže byť aj Poľská republika, kde má vyššie parametre, ktorá má, tá Poľská republika má vyššie parametre zadlženia, ale rast v kľúčových oblastiach poľskej ekonomiky vytvára priestor pre udržanie zadlženia krajiny v zvládnuteľných rámcoch. Ak sa pozrieme na výdavkovú časť rozpočtu, tak konsolidačné opatrenia na tejto strane predstavujú 1,15 mld. eur., z nich je podrobne v rozpočte rozpísaných len 375 mil., teda len necelá tretina. Z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu ide o administratívne viazanie výdavkov v rámci jednotlivých kapitol, pričom tieto opatrenia nie sú dlhodobé, ani podstatné. Ide viac menej účtovné zmeny.
Dnes je stále nejasné financovanie ohlásenej energopomoci a to až vo výške už spomínaných 420 mil. eur. Ak sa vláde Slovenskej republiky podarí dohodnúť s Európskou komisiou, bude to znamenať len to, že zdroje štrukturálnych fondov určené na vyrovnávanie ekonomicko-sociálnych rozdielov v našej krajine sa jednorazovo spotrebujú, nebudú slúžiť na potrebný investičný rast, či rozvoj regiónov. Ak Brusel nepodporí snahy vlády, tak táto nesystémová pomoc pôjde na vrub štátneho rozpočtu. Na tento problém upozorňoval Najvyšší kontrolný úrad aj v minulosti a upozorňovali sme na to, že naša krajina minula viac ako 1 mld. eur z nevyužitých európskych finančných prostriedkov práve na energopomoci v minulosti. My sme nedokázali neopakovateľnú pomoc Európy využiť na to, aby sme podporili ekonomický rast, aby sme znižovali regionálne disparity v našej krajine. Takže toto nie je problém len v kontexte energopomoci pre rok 2026, ale v kontexte tejto nesystémovej neadresnej pomoci z minulosti. Upozorňujeme na túto skutočnosť aj v našom stanovisku k rozpočtu pre rok 2026. Podľa strednodobého návrhu rozpočtu verejnej správy má deficit verejných financií klesnúť do roku 2028 pod 3 % hrubého domáceho produktu. Pre dosiahnutie takéhoto deficitu však bude potrebné prijať ďalšie konsolidačné opatrenia a to aj v rozsahu 1,8 % z HDP. NKÚ považuje v tejto súvislosti za dôležité, aby aj parlament prijal jasnú víziu konsolidácie, akým tempom chceme konsolidovať a do kedy. Je to dôležité hlavne preto, že ochota prijímať nevyhnutné konsolidačné opatrenia občanmi i samotnými firmami klesá. Bez viditeľného hospodárskeho rastu, znižovania dlhu štátu, či zvyšovania životnej úrovne ľudí, môže nastať vo verejnosti konsolidačná únava a verejnosť bude opatrenia, ktoré sú pre udržateľné verejné financie Slovenska potrebné, budú verejnosťou odmietané. Sme toho názoru, že konsolidácia môže byť úspešná, ak vláda spolu s parlamentom pristúpi aj k nevyhnutným a systémovým reformám štátu. Ide napr. o zmeny vo fungovaní vo fondovom hospodárení, riadení štátnych spoločností, vo fungovaní miestnej regionálnej samosprávy, v poistných systémoch, či už sociálnom alebo zdravotnom. Prípadná rezignácia vlády na zásadnú reformu štátu môže byť negatívnym signálom nielen pre samotných občanov Slovenska, domáce podnikateľské prostredie, ale taktiež zahraničných investorov, či medzinárodné ratingové agentúry.
Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, v stanovisku úradu sa venujeme okrem iného vybraným verejným politikám, ktoré predstavujú najvýznamnejšie výdavky štátu. Na základe našej kontrolnej a analytickej činnosti ponúkame pohľad na sociálne politiky a politiku verejného zdravia. V tejto časti na rôznych príkladoch ukazujeme, že sociálna sféra a sociálne politiky, ktoré ju pokrývajú, si vyžadujú podstatné zmeny v ich samotnej filozofii. malo by sa prejsť od plošných riešení k diferencovaným a adresným, takým, ktoré riešia sociálny problém konkrétneho jednotlivca konkrétnej rodiny komplexne. Významným rizikom pre našu spoločnosť je nárast chudoby. Už dnes atakuje hranicu chudoby, či sociálneho vylúčenia alarmujúci milión ľudí. Najohrozenejšie skupiny obyvateľov sú osamelí rodičia s jedným, či viacerými deťmi, teda neúplné rodiny, Táto veľmi negatívna predikcia sa najviac prejavuje na východnom Slovensku, kde bezmála jedna tretina obyvateľov sa dostáva na hranicu chudoby, alebo na hranicu sociálneho vylúčenia v porovnaní s Bratislavským krajom. Sme v Bratislave a v tomto regióne len na úrovni ôsmych percent. Nehovoriac o tom, že Slovensko zaznamenalo najnižšiu pôrodnosť. Na 100-tis. ľudí pripadá iba 835 novorodencov. Tento demografický vývoj je pritom strategickým faktom pre udržateľnú a úspešnú budúcnosť našej spoločnosti. Dôchodkový systém založený na súčasných parametroch nie je vzhľadom na demografický vývoj i zmenu na trhu práce udržateľný. Detailne náš pohľad na dôchodkový systém si môžete naštudovať v našom stanovisku, ktorý sme vám predložili. Najvyšší kontrolný úrad sa zdravotníctvu venuje dlhodobo a chcem aj všetkým tým aktérom, ktorí kritizujú Najvyšší kontrolný úrad, povedať, že za ostatných 7 rokov sme vykonali bez mála tri desiatky odborných komplexných auditov. A ak niekomu chýbajú fakty a čísla, stačí si vyžiadať správy, protokoly z našich kontrol a všetky fakty a čísla v týchto dokumentoch je možné dohľadať a dočítať sa. Na túto verejnú politiku a preto sa téme zdravotníctva veľmi venujeme, ide po sociálnej oblasti druhý najvyšší objem verejných zdrojov. Do zdravotníctva ma v budúcom roku pritiecť bezmála 11 mld. eur a oproti roku 2025 ide o 935-miliónový nárast zdrojov. Na pokrytie výdajov v zdravotníctve bude využitých ešte 358 mil. z najväčšieho schváleného konsolidačného opatrenia v podobe vyšších zdravotných odvodov zo strany zamestnanca. Väčšina prostriedkov v zdravotníctve smeruje na mzdy zdravotníkov, na neudržateľný mzdový automat, ktorý môže dostať slovenské zdravotníctvo na kolená, ak sa tento problém nebude riešiť za aktívnej účasti aj vedenia rezortu. Budeme mať každý rok problém s dofinancovaním slovenského zdravotníctva.
Slovensko dnes, podľa medzinárodných štúdií, patrí medzi štáty s najvyššou mierou neefektívnosti v slovenskom zdravotníctve. V roku 2022, kedy tá štúdia bola uskutočnená vo viac ako 200 krajinách sveta, bola efektivita slovenského zdravotníctva len na úrovni efektivity zdravotníctva v roku 1995. Ak sa pozrieme na objem zdrojov, ktorý tečie do slovenského zdravotníctva a efektivitu, ktorú dostávajú pacienti, tak je to žalostne málo. Najvyšší kontrolný úrad vás, poslancov a poslankyne, upozorňuje na významné riziko, ktoré vidíme aj v tom, že rezort zdravotníctva po prvýkrát ruší rozdelenie rozpočtu verejného zdravotného poistenia, kde sa nachádza približne 9 mld. eur, čím sa stráca transparentnosť a verejná kontrola nad využitím týchto zdrojov. V rámci rozpočtu je len položka 8,5 mld. a to rozdelenie týchto zdrojov bude v rukách rezortu zdravotníctva bez akejkoľvek detailnejšej kontroly poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Najvyšší kontrolný úrad opakovane upozorňuje na neustále zadlžovanie štátnych nemocníc. Už v I. polroku tohto roka sa dlh týchto trinástich koncových nemocníc vyšplhal na úroveň 1,3 mld. Ďalšie významné riziko predstavujú lekári, z ktorých viac ako štvrtina má vyšší vek ako 65 rokov a ide najmä o všeobecných lekárov a pediatrov, ktorí sú v prvom kontakte s pacientmi. Rozmanitosť výstupov z kontrolných akcií v politike zdravie nám umožňuje vysloviť názor, že aj keď sa tento segment dlhodobo považuje za podfinancovaný, nedostatok zdrojov v zdravotníctve nie je hlavným problémom. Pozornosť je potrebné upriamiť na to, akým spôsobom dokáže zdravotníctvo verejné zdroje využiť efektívne, ako účinne vie ministerstvo regulovať a kontrolovať všetkých hráčov v systéme a v neposlednom rade ako sa zlepší prístup pacienta ku včasnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti.
Dámy a páni, dovoľte, aby som aj zareagoval na slová pána ministra a podporil ho presne v tom, na čo som upozornil poslancov finančného výboru počas jeho včerajšieho rokovania, že ak sa pozriete detailnejšie na rozpočet výdavkov, tak nám o 21 % stúpajú výdaje na zaplatenie nájmov štátnych inštitúcií v lukratívnych nových budovách, ktoré vlastnia mnohé firmy po tom, ako ich štát v minulosti vyhlásil za prebytočný majetok, ako sa zrekonštruovali a ako sa späť štátne inštitúcie do týchto inštitúcií nasťahovali. Suma, ktorú bude štát v budúcom roku hradiť týmto novým vlastníkom v bývalých štátnych budovách, sa dostala nad úroveň 100 mil. eur. Áno, jednoznačne Najvyšší kontrolný úrad podporuje to, aby štát hľadal zdroje, aby motivoval investičný rozvoj cez zveľaďovanie majetku, ktorý má štát k dispozícii, aby využíval primárne objekty, ktoré vlastní, nie, aby išiel do podnájmov lukratívnych lokalitách, či už Bratislavy alebo v rámci krajských miest.
Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť. Verím, že diskusia k zákonu roka bude možno kritická, lebo je to zákon roka, ale že bude konštruktívna. Že bude sa požívať aj argumenty, ktoré sú vyjadrené dátami z našeho stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu a že odborná, profesionálna práca tristodevätnástich zamestnancov Najvyššieho kontrolného úradu vám pomôže vytvoriť objektívnejší a ucelenejší pohľad na nielen tie pozitíva, ktoré sa v rozpočte nachádzajú, ale aj na riziká, o ktorých je potrebné diskutovať, pretože bez diskusie nemôžeme posunúť riešenie problémov našej spoločnosti pozitívne dopredu.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. Ďakujem za pozornosť aj predsedajúcemu, ktorým je už podpredseda parlamentu. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Teraz dávam slovo po dve a pol hodinách spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pani poslankyni Zdenke Mačicovej, aby nás informovala o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predseda NKÚ, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre financie a rozpočet predniesla informáciu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2026 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028, tlač 1037a. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím čí...
===== ...ako spoločný spravodajca za výbor pre financie a rozpočet predniesla informáciu výborom Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2026 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028 (tlač 1037A). Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 1101 z 10. októbra 2025 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na prerokovanie všetkým výborom okrem určených špecifických a osobitných výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor, výbor pre financie a rozpočet. Konštatujem, že všetky určené výbory Národnej rady podali gestorskému výboru stanovisko o prerokovaní predmetného návrhu zákona. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2026 (tlač 1053). Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 12 výborov. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami vyjadril jeden výbor a to gestorský. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj neprijal platné uznesenie, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania v príslušných výboroch Národnej rady, tieto sú uvedené v časti 2, bode 2 spoločnej správy. Spoločná správa v časti 3 obsahuje spolu tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2026, ako aj návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028 s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť. V časti 4 spoločná správa obsahuje ďalšie tri odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady a to nasledovné: po prvé, celkovo 13 výborov Národnej rady sa vyslovilo, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2025, s odporúčaním gestorského výboru požiadavku schváliť. Po druhé, celkovo osem výborov Národnej rady odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028, s odporúčaním gestorského výboru požiadavku schváliť a po tretie, celkovo tri výbory Národnej rady odporúčajú, aby Národná rada schválila návrh limitov verejných výdavkov na roky 2026 až 2028 a limity verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy rozpočtovaných v rozpočte verejnej správy, s odporúčaním gestorského výboru požiadavku schváliť. Na záver konštatujem, že návrh spoločnej správy, vrátane stanoviska gestorského výboru, prerokoval a schválil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením číslo 275 na 61. schôdzi dňa 14. októbra 2025. Výbor ma určil ako za spravodajcu výboru, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru a navrhla Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončila som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som písomne dostal 5 prihlásených za kluby a 50 prihlásených v rámci rozpravy jednotlivých poslancov. Takže pán poslanec Kišš je prvý napísaný za Klub Progresívneho Slovenska. Nech sa páči.

Pekný podvečer, tak po dve aj trištvrte hodinách, škoda, že pán minister financií to s nami nevydržal, ale teda vítam v tejto rozprave ministra zdravotníctva. Rád by som začal jedným príbehom. Predstavte si príbeh rodiny, ktorá sa nemá dobre. Žije tak, takpovediac z ruky do úst. Otec si zobral už niekoľko úverov a splátky na tieto úvery zhltnú väčšinu jeho, jeho slabej výplaty. (Výkriky v pléne.) Ešte nedávno mal otec rodiny bonusy v práci. Niekoľko rokov po sebe tá výplata bola lepšia. Vtedy si dopriali extra dovolenku, každý deň v reštaurácii, lepšie auto. Žili si takpovediac nad svoje pomery, ale aj vtedy si ešte, im bolo málo. Otec si zobral ešte, ešte jeden ďalší úver k hypotéke, ktorú už mal. Na čele tej rodiny je otec, povedal by som, zlý hospodár, tie súčasné problémy finančné svojej rodiny spôsobil sám a odmietol sa nimi napriek viacerým varovaniam zaoberať a vie, že rodina hospodári ťažko a na tú hypotéku a ďalšie úvery mu nevychádza a možno môže prísť aj o dom. Tak povie svojej rodine, že musí šetriť. Stále to však nestačí a k hypotéke si zoberie ďalší úver a nemá ju veľmi z čoho splácať. Už zobral z detskej športkasy posledné peniaze, ktoré tam boli našetrené. Samozrejme, na svojom účte v banke už nemá nič. Už dávno, už dávno vybral všetko, čo tam bolo. No a tak si žijú na tesno, od výplaty k výplate a vlastne sa boja, kedy prídu o svoj dom. Môžem vás poprosiť? Čo myslíte, ako dopadne takáto rodina? No, v dobrom prípade sa deti, takpovediac, zachránia a odídu od svojho nezodpovedného otca, ideálne zoberú aj svoju mamu. V horšom prípade sa z nich stanú sociálne prípady, keď to povieme kultivovane. No a toto je príbeh fiktívnej rodiny, ale je to príbeh aj našej krajiny. Otec v tomto príbehu je vláda Slovenskej republiky, to ste asi pochopili a deti a zvyšok rodiny sú občania Slovenskej republiky. No a v tejto metafore sa teda ideálne deti zachránili a odídu do zahraničia. To sa deje aj, to sa deje aj občanom Slovenskej republiky. 300-tisíc ľudí odišlo za posledných 20 rokov do zahraničia za lepším životom a v mnohých prípadoch to znamená rozdelené rodiny, ale v tejto metafore je to rozdelenie rodiny znamená, znamená aj bankrot ekonomiky a už dnes je na Slovensku milión ľudí, takmer pätina krajiny, ohrozených chudobou z tých, čo ostali. S týmto rozpočtom, ktorý tu dnes prerokovávame, sú tie vyhliadky na ich životný štandard prinajlepšom, teda pri najlepšej interpretácii, nie veľmi pozitívne. Menej investícií, krachujúce firmy, zatvárajúce sa živnosti, menej práce pre občanov, nižšie platy do rodinných rozpočtov. To je to, čo prináša tretie kolo konsolidácie. To je to, čo prináša tento rozpočet, o ktorom tu dnes začíname rokovať. No a my musíme zmeniť to smerovanie krajiny a prvým krokom musí byť zmena spôsobu, ako sa na jeho budúcnosť, najmä vláda pozerá a ako už býva bohužiaľ zvykom posledné dva roky vláda SMER-u, minister financií Kamenický a vy všetci, ktorí verejne komunikujete veci, ekonomické dianie, neustále dookola opakujete, že kto za to môže. Samozrejme, tú pesničku poznáte vy najlepšie, ale ja by som teda rád apeloval, že ste v polčase, teda ak politicky dožijete teda celé volebné obdobie, tak o necelé dva týždne ste v polčase. Tak možno by bolo čas teda otočiť tú stranu a rozprávať sa o tom ako opraviť to, čo tu dnes je a prestať rozprávať, že kto za to môže, pretože aj keby ste mali pravdu, že za to môžu vaši fiktívni aj nefiktívni nepriatelia, tak po dvoch rokoch je čas teda asi zodpovednosť zobrať do vlastných rúk. No a ja by som rád začal pozitívne o rozpočte, ale priznám sa, že ťažko sa mi hľadajú pozitíva. K niektorým sa dostanem v priebehu rozpravy, ale pomôžem si vyjadrením hlavného ekonóma Národnej banky Slovenska, ktorý pri poslednej prognóze povedal, prognóze ekonomiky, povedal, že nás čakajú samé zlé správy. Ja teda nechcem tu robiť žiadne hyperboly, ani kričať, ani používať nejaké expresívne výrazy ako býva niekedy v tejto rozprave alebo v tomto pléne zvykom, ale chcem sa, teda snažím sa o vecnú diskusiu a musím povedať, že je vás tu viacej ako zvyčajne, tak sa tomu teším. Minister financií to síce už nedal, ale môžeme sa, môžeme sa aspoň my porozprávať. Viete, ja som čítal za posledných 20 rokov všetky rozpočty, mal som to do veľkej miery v náplni práce, slúžil som, pracoval na ministerstve financií ako úradník a s plnou vážnosťou chcem povedať, že tento rozpočet je najhorší, ktorý som čítal a nehovorím to preto, že chcem použiť nejakú, nejakú hyperbolu, ale pretože to proste tak je a keď to zhrniem tak to, čo si môžete nájsť v tom rozpočte, sú to stovky strán, ale keď to zhrniem tak po 2 rokoch vládnutia, po 3 kolách uťahovania opaskov, ten tretí, ktorý ste práve predstavili, to znamená po 3 kolách podľa vás konsolidácie a toľkých rečiach o šetrení, samozrejme kto za to môže, len každý len nie vy, tak nám deficit neklesá. Vo volebnom roku bude vyšší ako ste si ho prebrali. Čaká nás rekordný dlh, pardon, už máme rekordný dlh v týchto mesiacoch, aký, vyšší ako kedykoľvek inokedy na Slovensku. Máme najvyššie daňové zaťaženie na Slovensku, ako kedykoľvek v histórii a k tomu máme zadusenú ekonomiku na hrane recesie. Vybrala sa o miliarda menej, povieme si prečo o chvíľu na daniach a to bájne šetrenie na sebe, tak to sú len vzdušné zámky a ak by sa občania mali dozvedieť jednu vec o tomto rozpočte, ak by som mal jednu minútu, tak by som povedal, že to, čo si v tomto rozpočte nájdu, nie je šetrenie na sebe, šetrenie na štáte, ale je to šetrenie na budúcnosti nás všetkých občanov na Slovensku. Pretože krátite plánované investície, to znamená oprava ciest, oprava nemocníc, menej menej vlakov, výrazne menšie investície na vysoké školy a tak by sme mohli pokračovať. To sú investície, ktoré Slovensko potrebuje. Namiesto toho ste sa rozhodli, že namiesto toho, aby ste zobrali zo svojich výdavkov, zo svojho luxusu, aby ste ušetrili niečo na štáte, tak ste sa rozhodli zobrať z tejto našej budúcnosti, pretože takéto investície znamenajú, znamenajú budúci ekonomický rast, znamenajú produktivitu, znamenajú prosperitu. No a teraz škrtáte ľuďom a robíte všetko preto, aby museli škrtať aj budúce vlády, pretože takýto stav je v neudržateľnosti, len aby ste sa nemuseli dotknúť toho svojho luxusu. No a rád by som tie, tých niekoľko bodov rozobral, rozobral hlbšie. Po troch rokoch uťahovania opaskov, deficit, ktorý ste, teda, tak ako ste začali, deficit, ktorý ste, ktorý ste prevzali, mal hodnotu 4,8 % HDP, teda niečo cez, cez 5 miliárd. V októbri 2023. Potom ste si prijali prvý balíček a deficit skončil na úrovni 5,2, ale minister financií rád rozpráva, že vraj to bolo 6,5. Ja viem odkiaľ to má, má to z jedného dokumentu, ktorý vtedy pripravila úradnícka vláda, ktorý predpokladal tzv. scenár nezmenených politík, ktorý sa minister financií naučil používať a teda v tomto prípade to rád používa takto vo svoj prospech, ale chcem vám povedať, že tieto očakávania tohto scenára nezmenených politík sa nenaplnili, pretože rozpočet skončil 5,2 aj s prvým balíčkom, ktorý ste si vtedy schválili. Nie tých, ani 6,2 ani 6,5. To znamená od 4,8 keď ste nastúpili sa dostávame k dnešným rovným 5 percentám. Budúci rok sľubujete 4,1, k tomu sa ešte dostaneme, no a na konci vášho vládnutia v predvolebnom roku po troch uťahovaniach opaskov bude deficit, ktorý je napísaný v rozpočte, môžete si ho tam prečítať, bude 5,1. To znamená vyšší ako 4,8 na začiatku. Druhá vec je spomínaný rekordný dlh, tak ten je nielen najvyšší v histórii čo sa týka počtu miliárd, aj vo vyjadrení voči tomu ako sa darí ekonomike, teda voči, voči v pomere voči HDP, ale a toto už bežnému smrteľníkovi hlava neberie, že vy radi rozprávate, že za to môže Matovič, Heger, Ódor, poznáte tú pesničku, ale predstavte si, že... aj vo vyjadrení voči tomu, ako sa darí ekonomike, teda voči, v pomere voči HDP, ale a toto už bežnému smrteľníkovi hlava neberie, že vy radi rozprávate, že zato môže Matovič, Heger, Ódor, poznáte tú pesničku a predstavte si, že zvýšenie dlhu, ktoré nastalo za dva roky odkedy ste tu je vyššie, ako za predchádzajúcich vlád, predchádzajúcich kríz, ktoré tu boli, za vlády pána Matoviča, za covid-u, za energetickej krízy. Ten rozdiel, koľko narástol dlh je menší za týchto kríz, ako za vašej vlády, kde teda pandémiu nemáme, energetická kríza pominula, áno ekonomike sa darí menej, ale to je teda niečo úplne, úplne iné ako krízy, ktoré nás čakali v tých rokoch, tak toto mi vysvetlite. A pán predseda NKÚ to spomínal a podpisujem jeho celý prejav a dotkol sa aj toho dlhu. A hovoril, že o koľko, koľko dlhuje každý občan Slovenskej republiky, aj batoľa, aj dôchodca. A rozdiel o koľko narastie tento dlh za každého občana Slovenskej republiky je 5000 eur za štyri roky vášho vládnutia. Používam projekciu, ktorú nájdete v rozpočte, o ktorom tu dnes rokujeme. O 5000 eur bude každý z vás, z nás, aj naše deti, aj naši rodičia dlhovať tomuto štátu. O rovnakých 5000 eur si každý člen vlády zvýšil svoj plat po tom, čo ste nastúpili do vlády a ani si ich nezdaňujete. Ďalší bod sú najvyššie dane. To už sme hovorili pri konsolidácii, keďže obzvlášť tretie kolo konsolidácie je frontálny útok na pracujúcich, to znamená, že výrazne zvyšuje vlastne dane z práce pre všetkých. Čiže inými slovami máme západné dane, ale ostali nám východné platy aj východné verejné služby. No a čo sme sa dozvedeli po hlbšej analýze rozpočtu, že aj celkové daňové zaťaženie, teda všetky dane, ktoré platíme v ekonomike, teda dane z práce, ale aj všetky transakčné dane, aj odvod z hazardu a celá DPH, ktorú ste zvýšili, keď toto všetko zrátame a podelíme to ekonomikou, HDP, to ako sa darí danej krajine, tak aj toto máme v histórii Slovenska najvyššie ako sme kedy mali. No a my sme v našom dokumente TRESK sme vyčíslili o koľko prišla každá štvorčlenná rodina v čistom, poviem takto medzi rokmi 2006 až rokmi 1019, kedy ste vládli nepretržite s jednou jeden a pol ročnou prestávkou a teda rozdiel oproti tomu, keby mzdy na Slovensku rástli tak ako v Pobaltí je, že táto štvorčlenná rodina má mesačne o tisíc eur nižšie príjmy, nižšiu priemernú mzdu, čistú. A vy keď jednak dusíte ekonomiku a ešte aj zdaníte viacej všetkých pracujúcich, tak to znamená, že tento rozdiel sa ešte výrazne prehĺbi. Prepočítame vám tento údaj budúci rok. A to nesúvisí teraz s krízami, povedal som do roku 2019 áno. No a s týmto všetkým súvisí potom aj zadusená ekonomika, ktorá je dnes na hrane recesie. Tak o tom sme sa tuná bavili veľa pri konsolidácii, ale v princípe znamená to, že ešte menšiu nádej na nejakú svetlejšiu budúcnosť. Politikami, ktoré robíte, dusíte ekonomický rast. Investície neprichádzajú, súkromné investície neprichádzajú, menej investujete z verejných zdrojov. Ako som povedal, jedným zo zdrojov, to čo ste nazvali vy šetrenie, je menej aj verejných investícií, ešte si o tom povieme viacej. No a oproti rozpočtu sa vybralo o 1 mld. menej oproti minuloročnému rozpočtu, oproti tomu, čo ste očakávali. No a teraz najnovší taký obľúbený naratív koalície, strany SMER je, že za to môže ten protivietor z Nemecka. No tak si povedzme, áno, ani globálnej ekonomike sa nedarí a Nemecko je teda v kríze. Samozrejme tomu nepomohla americká politika prezidenta Trumpa, ktorý zvýšil clá a ďalej schladil ekonomickú aktivitu globálne, no lenže takisto k tomu prispieva aj ekonomická politika vlády. A takisto treba povedať, že áno, každá konsolidácia bolí ekonomiku, akurát problém je, že keď sa konsoliduje len na príjmoch a takýmto spôsobom práve ako to robíte vy, v princípe presne naopak, ako by bolo ideálne, tak tým ešte ďalej teda v úvodzovkách pomáhate ekonomike, alebo teda pomáhate ju pridusiť. Takže nie je pravda, že za všetko môže Nemecko, je to časť vysvetlenia, ale zvyšok toho príbehu máte vo vlastných rukách a je to o rozhodnutiach, ktoré ste urobili. No a potom ešte pri predstavovaní rozpočtu ma zaujalo, jednak celá vláda z toho mala celkom radosť, akože rozumiem tomu politicky, že sa vám teda podarilo sa nejako dohodnúť. Nie je to teda ideálna dohoda, ale asi sa premiérovi, ministrovi financií uľavilo, ale čo ma zaujalo, že premiér tam oznámil nejaké magické zefektívnenie výberu daní, že vraj za miliardu, no tak by som sa chcel spýtať, ak môžte odovzdať ministrovi financií otázku, že či tú miliardu eur dosiahne vďaka tým QR platbám, ktoré ohlásil na budúci rok a ktoré teda označil ako stratégiu boja s daňovými únikmi, lebo úprimne moc mi to nevychádza. A tuto by som súhlasil s niektorými tvrdeniami, ktoré hovoril minister financií pred chvíľou, trvalo to dlhšie, ten prejav bol naozaj vyčerpávajúci, ale spomínal tam napríklad tieto daňové výkazy, ktoré áno, priniesli väčšiu efektivitu. A teraz hovorí, že novým nástrojom budú QR platby, tak sa chcem spýtať, či premiér myslel QR platby prinesú tú miliardu do rozpočtu. Opakujem, nejak mi to nevychádza a obzvlášť mi to nevychádza v dobe cashu, ktorú ste transakčnou daňou a ďalšími politikami vlastne zaviedli. V skutočnosti tie daňové úniky, alebo efektívnosť daňového výberu je oveľa, oveľa vyššia a predstavuje ďalšie riziko do rozpočtu, ktoré len zhoršuje deficit. A keď teda máte taký plán na tú miliardu, tak by som teda rád podporil, aby ste ho predstavili čím skôr. No a teraz to bájne šetrenie na sebe. Tak to by som sa chcel spýtať druhú otázku, keď môžte odovzdať ministrovi financií, že kde je to šetrenie na sebe prosím vás. Najprv to bolo 1,3 mld. keď predstavili konsolidáciu, tam bolo, že zmrazíte platy za 400 mil., potom niečo niečo a 1,3 mld. Potom sme sa dozvedeli, že medzi tými nad rámec 400 mil., medzi tým niečo je energopomoc a hneď na to sme sa o dva týždne dozvedeli, že vlastne to energopomoc nebude, lebo však to v Bruseli neprejde pochopiteľne, no a teraz idete premaľovať nejaké investície na eurofondy a chcete to vykazovať ako šetrenie. No zase mi to nevychádza. A aj keby to tak bolo, tak potom kde je tých ďalších 400 mil. Alebo potom ešte máme, alebo teda to bol príbeh, keď tu bola konsolidácia a teraz, keď si otvoríte rozpočet, tak tam som sa dočítal, že šetrenie na sebe 535 mil. a včera na výbore sa tam operovalo s tabuľkou, kde je tých 535 rozpísaných, OK, super a kde je tá zvyšná viac ako pol miliarda potom? Kde? Bude. Tak ako prišla úspora za posledné dva roky. Keďže už ste tu dva roky, tak už vás dobiehajú vaše vlastné kroky a tie vaše vlastné kroky sú napríklad to, že už si môžme pozrieť, aká je skutočnosť za rok 2024 oproti tomu, čo ste sľubovali v rozpočte, ktorý ste si vy už schválili v roku 2023. Aj tam ste sľúbili šetrenie na sebe, myslím že vtedy 5 % ak sa nemýlim. Potom v ďalšom rozpočte na tento rok ste sľubovali šetrenie 10 %. A dnes máme k dispozícii tzv. očakávanú skutočnosť a viete čo sa v nej môžme teda dočítať, keď sa pozrieme na tieto čísla, že žiadne šetrenie na sebe ste nedosiahli, pretože vy si nakreslíte čísla v rozpočte o tom, ako budú klesať mzdy, ako budú klesať tovary a služby a potom postupne si príde jeden vypýtať minister zdravotníctva, mu chýba dvestovka na... (Reakcia navrhovateľa.) Výborne, ale minulého roku mu chýbalo 200 mil., bude aj budúci rok mu 200 mil. chýbať na nemocnice, to vám garantujem a to je len tu minister, tak som si ho zobral za príklad, ale takto môžme ísť úplne na každom. Kolega Jano Hargaš vám to ilustruje na IT na veľmi presných číslach, ktoré sú vaše čísla, sú vo vašich dokumentoch a vám ukáže, ako ste ušetrili v úvodzovkách na IT v roku 2024 aj v roku 2025. A tak by som mohol ísť položku po položke a rezort po rezorte, pretože vám v skutočnosti chýba morálka. Keď minister financií sa veľa zavzdušňuje, že jak on to má ťažké, aj včera na výbore zase už mal také opúšťacie sa momenty a hovoril, že vlastne jak to on má teda spraviť, keď všetci proste si robia čo chcú. No tak akože povedzme, že mu ľudsky rozumiem, ale na druhej strane sa mu nečudujem, keď teda vládne s takouto partiou, že teda sa mu to nedarí skonsolidovať. A problém tej morálky je v tom, že všetci ostatní okrem neho si myslia, že ich sa konsolidácia netýka. Tu si kúpia hento, tam si odletia špeciálom, minule sme sa dozvedeli, že na SEPS-e si vyradili superbéčko, ktoré stálo podľa cenníka nejakých 15 litrov a vyradili si ho za 4000 tuším, alebo niečo také. Jeden z mnohých, mnohých príkladov. Minister vnútra nakupuje počítače za 200 vyše miliónov, teda predražene. UHP mu ukázal, že aké tam má vysoké ceny, tak odkázal ministrovi financií, nech si ich uprace a takých príkladov by sme mali mnoho a mnoho a moji kolegovia a kolegyne vám ich v priebehu tejto rozpravy ešte ukážu viacero. A na tlačovke ku rozpočtu som takisto počul od premiéra Fica, že víťazom konsolidácie je zdravotníctvo. Ja by som opäť podotkol, že teda podpisujem to, čo tu, všetko čo tu povedal predseda NKÚ o zdravotníctve a ďakujem jemu a jeho úradu za túto prácu, pretože veľmi správne ukazuje, ako po 30 rokoch tuná máme unesený celý sektor, kde sú výsledky úplne katastrofálne. Ako vám aj povedal, že iste, však peňazí by mohlo byť viacej, ale zároveň nie je najdramatickejší problém slovenského zdravotníctva, že nie sú peniaze. My to voláme efektivita, v skutočnosti je to unesený sektor, kde teda peniaze utekajú inde, len nie ku pacientom. A v tomto rozpočte ma zaujala taká jedna vec. Jednak sú tam vymyslené úspory na lieky, ktoré ak sa zrealizujú, tak na ne doplatia, tak ich zaplatia pacienti z iného vrecka, cez tzv. priame platby, out-of-pocket payment, no ale to je jedna vec. A druhá vec je, že vy ste už takí frajeri, že normálne do rozpočtu si napísali, že teda nejaké peniaze sa ušetria vďaka nižšiemu čerpaniu výdavku na zdravotnú starostlivosť a to najmä v segmentoch ústavnej starostlivosti a výdavkoch na lieky a tie peniaze budú použité na dividendu poisťovni Dôvera, teda jednej z finančných skupín, ktorej sa premiér bojí, ako, či ako to povedal, ktorej sa bojí ako koza noža, alebo niečo také. No tak peniaze, ktoré sa ušetria v zdravotníctve, idú na vyššiu dividendu. No a napriek tomu všetkému, že tie výsledky, ktoré prezentujete tuto v rozpočte v podobe neklesajúceho dlhu, najvyššieho zdanenia, najvyššieho dlhu v histórii Slovenska, vyššom ako v covid-e, ako v energetickej kríze, tak napriek tomu všetkému vám garantujem a som ochotný sa tu staviť, že tie ciele, tých 4,1 % pre deficit na budúci rok, pre dlh 63 niečo percent atď., atď., že tieto ciele nenaplníte, pretože máte tam mnoho vzdušných zámkov, hovoril som o šetrení na sebe, tu prebieha novodobá doba cashu, transakčná daň, minister financií sa pochváli, že je efektívna, akurát, že mu tam chýba 200 mil. niečo, že vraj budete zázračne čerpať eurofondy a tak by sa dalo pokračovať. Garantujem vám, že tieto ciele nenaplníte. No a to všetko, o čom sa tu bavíme a paradoxom je, že vlastne minister financií to vlastne ani nepopiera, je cesta do Grécka. S ministrom financií teda tu je pretrvávajúci spor o tom, kto za to môže, ako som povedal, ale teda opäť nabádam na to, že po dvoch rokoch by sme možno mohli sa baviť o tom, ako sa z toho dostať, nie kto za to môže a nikto vám
=====