40. schôdza

Dobre, ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, tak ako som avizoval, budem sa venovať rozpočtu trošku netradičným spôsobom a poviem aj odôvodním, prečo to tak budem robiť. Úvodné slovo, ktoré, samozrejme, sa nachádza aj v nejakej naskenovanej podobe dostanete, ale ja budem trošku širší. Chcem nadviazať na to, čo sa tu udialo, alebo na poslednom rokovaní o konsolidačných opatreniach. Musím povedať, že je veľká hanba tejto snemovne, dámy a páni, že som nemohol dokončiť svoje záverečné slovo, všetci ste tu hovorili, jak tu máme byť ticho, jak tu máme počúvať, ja som vás počúval päť dní a nemohol som dokončiť svoje záverečné slovo, tak to je teda veľká hanba. Ja poviem jedno, máte na rokovaní aj samotný rokovací poriadok a ja pevne verím, že keď teda ja tu musím päť dní niečo počúvať, tak budem mať napr. právo nielen vystúpiť v rozprave, kde sa prihlási 65 ľudí a zase budete dve hodiny rozprávať na to, čo som ja tu hovoril päť alebo desať minút, ale že budem mať právo tiež reagovať dve minúty, tak ako každý z vás na predrečníka. Lebo tu sa vystriedajú všetci oľanáci, všetko tu vyzerá, že tu je, všetko tu spôsobil SMER a pritom sú to presne oni, ktorí tu šíria demagógiu, a budem hovoriť o tej demagógii aj vo svojom úvodnom slove.
Takže na úvod k rozpočtu zopár čísel. Ideme s rozpočtom deficitom na úrovni 4,1 %, ja sa k tomu ešte budem hlbšie vyjadrovať vo svojej reči. Trvám na tom, že východiskovou pozíciou, a budem to dnes hovoriť a pána, pána Tótha pozdravuje, z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, dneska sa mu budem špeciálne venovať, špeciálne sa mu budem venovať, vypisujeme listy, obhajuje svojich stvoriteľov, ktorí ho stvorili, a nech už si pripravuje svoju pôdu na to, aby ho navolili ešte aj do ďalšej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť cez Progresívne Slovensko. A trvám na tom a budem sa k tomu špeciálne vyjadrovať. Takže to, ideme ďalej.
Čo sa týka samotného schodku, som povedal, dlh sa nám tiež vyvíja určitým spôsobom, poviem, poviem ako takisto, a celkovo ideme konsolidovať, konsolidácia je zapracovaná v tomto rozpočte vo výške 2,7 mld. s tým, že 1,4 mld. je na strane príjmov, kde hovoríme o viacerých opatreniach, lex konsolidácia, kde sme riešili úprava dní pracovného pokoja, odvodové prázdniny sa skracovali pre samostatne zárobkovo činné osoby, zvýšenie progresivity dane z príjmu fyzických osôb, daňová amnestia, zvýšenie sadzby zdravotného poistenia, sadzby dane z pridanej hodnoty ako spôsob, ako vybrať peniaze z vybraných potravín s vyšším obsahom cukru a soli. A hovoríme takisto zvýšenie minimálnych sociálnych odvodov na to, aby sa zabezpečili dôchodky pre samostatne zárobkové činné osoby a takisto napr. aj pre obmedzenie odpočtu dane z pridanej hodnoty na autá a ďalšie náklady, ktoré súvisia najmä s tými autami, ktoré sa nie úplne používajú na, iba na podnikateľské účely. Tam samostatne stále má podnikateľ právo si odpočítať 100 % z celej, z celej dépeháčky a z nákladov.
Tak ako som hovoril a budem sa vyjadrovať aj k rôznym klamstvám, ktoré sa tu šírili, a nielen prostredníctvom pána Jakaba, najpopulárnejšieho na sociálnych sieťach, ale aj prostredníctvom niektorých médií, niektorých médií, ktoré preberali niektoré naratívy, ktoré nie sú úplne košér. Ja som už na tlačovej konferencii, a mnohí sa vyjadrovali k veciam, ktoré ja som na tlačovej konferencii ku konsolidačnému balíku povedal, a začali šíriť veci, ktoré som ja nepovedal. Že ja mám doručiť tabuľku s 1,3 mld. miliardami, to nebola pravda, pozrite si moju tlačovú konferenciu, dámy a páni, pozrite si ju. A vrátim sa k tomu, čo som hovoril, a stojím si za tým, čo som hovoril. Hovoríme na výdavkovej strane o šetrení vo výdavkoch na úrovni 1,3 mld. eur, kde, samozrejme, je tam, sú tam štyri legislatívne opatrenia zo sociálnej oblasti za 152 mil. Takže poďme počítať, keď teda niekto nevie počítať, 1,3 mld., sme na 1,15 mld. alebo 1,1 mld., potom máme šetrenie v oblasti na ministerstvách, úradoch a samozrejme do toho zahŕňame aj zníženie výdavkov štátu v prípade zmrazenie platov, budem špeciálne hovoriť, koho sa týka zmrazenie, koho sa netýka, vo výške 160 mil., toto celé robí 535 mil. Toto som hovoril aj na tlačovej konferencii.
Poďme sa pozrieť ďalej. Hovoril som o tom, že budú šetriť aj samosprávy a budem sa takisto venovať samostatne samosprávam, lebo sme hovorili o obciach a VÚC, kde sa hovorilo o 130 mil. a o 20 mil. pre VÚC, ale musím povedať, že sú tam aj nárasty príjmov samospráv. Čiže nie je to len o tom, že samospráva ide šetriť a ja stále tvrdím, že samosprávy sa majú lepšie, ako sa má štát momentálne po tom bačovaní bývalej vlády, čo sme tu mali.
Čo sa týka energopomoci, takisto. Sme jasne povedali, že bude to kryté eurofondami a teraz je otázka formy, niekto tu začal rozprával, ja som to počúval včera na finančnom výbore, ja som sa teda čudoval, pán Viskupič, že ste dokázali rozprávať o tom, že tu nám niekto sľubuje navyše nejaké eurofondy, to ste kde počuli? Ja som teda také nikdy nič netvrdil a nikto z nás to netvrdil a netvrdila to ani pani ministerka Saková, nie je to pravda. Buď sme hovorili o tom, že z tých prostriedkov z eurofondov, ktoré by napr. mohli prepadnúť, by sa uhradila energopomoc, alebo ak to teda nepôjde, tak sme to urobili tak, a toto je konečné riešenie, je to, že tie výdavky z rozpočtu, ktoré sa dajú kryť takýmito eurofondami, ktoré by mohli byť ohrozené, tak tými budeme kryť energopomoc vo výške 420 mil. eur. V kapitole všeobecná pokladničná správa sme počas rokovania, rokovania vlády doplnili, tam je to, si všimnite, že bolo, bol prijatý rozpočet s pripomienkou, tam sme doplnili sumu 420 mil., ktorá sa nachádza vo VPS-ke, čiže je uvedená v samotnom návrhu zákona.
Poďme teda na ďalšie veci a odpoviem niektoré veci, ktoré boli aj, padli aj na finančnom výbore, ak teda to stihnem, dúfam, že áno.
Takže poďme, poďme sa venovať tomu, že či je teda Slovensko taká čierna diera, ako tu každý tvrdí. Každý tu rozpráva, všetko, čo sa urobilo, bolo zlé, bývalá vláda nič neurobila, len tá posledná urobila, ja vám poviem, čo urobila posledná vláda, rozvrátila verejné financie a ešte sa k tomu budem špeciálne venovať. Máme, musím povedať, v roku ´25 sa dostávame, stále sme na jedných z najnižších nezamestnaností, ktoré kedy historicky na Slovensku sme mali. Mnohí hovoria o tom, že práve majú nedostatok pracovných miest, zoberte si automobilky, Volvo napríklad na východnom Slovensku zháňa stále pracovníkov, na trhu chýbajú niektoré pozície. Čiže nie je to pravda. Niektorí, samozrejme, ľudia sú aj dlhodobo nezamestnaní, ale o tom môže hovoriť pán minister práce, sociálnych, sociálnych vecí.
Minimálna mzda nám stúpa. Takisto keď za roky, ja keď sa vrátim spätne, ja si pamätám, v roku 2006 bola nezamestnanosť na úrovni 13,3 %, dnes máme päť celá, okolo 5,5 % nezamestnanosť. Priemerná mzda takisto rapídne narástla a môžte všetci porovnávať, s čím chcete, ale treba, treba sa pozrieť aj na to, že koľko tá priemerka rastie každý rok, dnes je priemerná, v roku 2006 622 eur, teraz je 1623 eur priemerná mzda. Priemerný dôchodok 702 euro a môžte to porovnávať s každým, poviete, že tam je vyšší, tam je nižší, treba si pozrieť aj celkovo, ako sú rozdelené napr. náklady ľudí. Ja si, ja poviem jednu vec, na Slovensku, s Rumunskom patríme medzi krajiny, kde najviac obyvateľov vlastní byt, vlastní byt. Ja netvrdím, že to im znižuje, samozrejme, náklady na život, lebo tie nájmy, samozrejme, v mnohých, v mnohých prípadoch stúpajú a dostávajú sa do nejakých pascí tí ľudia.
Hrubý domáci produkt 56 mld. v roku 2006, dneska 137 mld. Netvrdím, je ten nárast, samozrejme sú tam aj inflácie a podobne. A ešte o inflácii sa takisto budeme baviť. Čiže aké sme zdedili verejné financie, poďme si teda povedať. A budem na tom trvať a budem to opakovať dokedy to niekto nepochopí.
V roku 2019 sme odovzdali deficit na úrovni 1 mld., to znamená 1,2 % HDP. A čo sme zdedili? A opäť budem na tom trvať a teraz poviem aj prečo a pozdravujem pána Tótha. Zdedili sme deficit na úrovni 6,51 % HDP, 8,5 mld. Ak niekto nechápe rozdiel medzi 1 mld. a 8,5 mld., tak môže sa prihlásiť. A teraz, nemôžem tu ukazovať dokumenty, ale mám tu jeden, mám tu dva dokumenty, ktoré mi potvrdzujú to, čo tu hovorím, a budem citovať aj pána Tótha, alebo teda Radu pre rozpočtovú zodpovednosť z roku 2023. Mám tu draft budgetary plane, to je plán, ktorý ja, zajtra ho schváli vláda, ktorý posielame do Bruselu, to je presne ten istý dokument, o ktorom, kde hovoríme o tom, ako sme, ako sme na tom, kde vychádzame z čísel na budúci rok. Tak v tomto draft budgetary plane pán Ódor, ktorý dneska hovorí, že on odovzdal 4,8-percentný deficit, a pán Tóth má tú drzosť mi poslať list, v ktorom mi to vysvetľuje za pána Ódora, a včera to, sa s tým oháňal na výbore, akože to je veľká hanba, veľká hanba, zapichávať zastávky opozícii. Politizoval celý, celú radu pre rozpočtovú, pre zod... rozpočtovú zodpovednosť, politizoval ju a trvám si na tom. Zvolili ho oľanáci, tým spláca dlhy, ja som tu teda nepočul obrovské kritiky, ktoré by som tu zaznievali za bývalej vlády, ale všetko, čo my robíme, to je všetko zlé. A všetko sa zdôvodňuje a zneužíva sa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na politické ciele, pán Tóth, pozdravujem vás. A teraz vám zacitujem...

KDH a poviem jedno, vystupujem preto takto ako vystupujem, nie preto, že vás tu chcem zabávať. Chcem tu, berte to ako vystúpenie v rozprave. Ja viem, všetci čo tu budete rozprávať. Ja som tu počúval päť dní posledných, nemal som možnosť dokončiť svoje záverečné slovo. Čiže každý z vás môže na mňa reagovať, môžete tu vystúpiť, môžete tu 30 minút, 20 minút rozprávať k tomu, čo tu teraz poviem. No ja viem presne čo budete hovoriť. A po tom záverečnom slove si ešte doplním to, čo som vám povedal. Čo ste teda, čo, čo tu poviete a budem sledovať rozpravu a vyjadrím sa k ostatným veciam. KDH, z...(nezrozumiteľne vyslovené) počet zamestnancov 10%. A bola tu nejaká debata, ja som to videl teraz v nedeľu. Ale však, však vy to, my to robíme. Lenže vy ste navrhoval 10 % zo všetkých zamestnancov. Takže policajti, počúvajte, hasiči, záchranári, všetci ste počúvajte, jak vás niekto zoškrtá. Uvedomuje si tu niekto, že 90, vyše 90 možno 2, 3 % výdavkom sú obligatórne výdavky, ktoré, ktoré tento štát má, že to musí zaplatiť? A musíte si tiež povedať, že koho sa teda dotknete a nedotknete. Ale ja ešte o tom budem hovoriť.
Potom tu máte, znížiť výdavky ministerstiev. Robíme to, robíme. Len otázka, to sa nedá urobiť tak a zase budem, hovorím, ja tu budem počúvať, že tu máte také číslo, tu máte takéto a toto z toho čísla 10 % je jeden a pol miliardy, dve miliardy a tu sa bude rúbať rôznymi číslami. Akurát, že viete, nie je všetko biele a čierne. Niekedy tie čísla, ktoré sú v rozpočte treba vedieť aj čo je za nimi. A ja, keď budete mať seriózny záujem o to, aby ste sa niektoré veci, veci dozvedeli, a poprosím kolegov, ktorí sú aj hore, aby aj na niektoré veci odpovedali. Ja budem sa ešte vyjadrovať aj k samotnému, samotnému výboru. (Reakcie z pléna.)
Poďme ďalej. Zlepšiť výber DPH. Ideme mať konferenciu, budeme robiť na tom takisto, budem sa vyjadrovať ešte dneska, dneska. A potom je tu aj hazard. Áno, hovorí, pán. Tu poviem jedno. Ja som navrhoval zvýšiť daň hazardu, z ktorého by sme vybrali asi osemdesiat miliárd, ale bohužiaľ, niekedy musím riešiť aj veci, aby, ja potrebujem, aby, aby rozpočet prešiel. A ja za seba môžem povedať, ja hazard nemám rád. Nemám ho rád.
Poďme ďalej. Máme tu ekonomický protivietor, a musím povedať, že vláda, a za tým si stojím. Mnohé veci, ktoré tu možno niekto bude prezentovať za, nie za všetko tu môže vláda. My sme zdedili zlé verejné financie a ešte máme aj ekonomický protivietor externého prostredia. Ak sa pozriete na Rakúsku, Nemecko v recesii. Ako tu chcú riešiť? Nevykrikujte, pán Šipoš. Kto to vedie? (Smiech.) Prosím ťa, upozorni, fakt ma vyrušujú. (Potlesk.) Nerevte tu, nerevte tu. Ja fakt, ja nemôžem nikdy dokončiť svoje vystúpenie. To je ne, neuveriteľné. (Ruch v sále.) Takže, čo sa týka ekonomického rastu. Na tento rok sa zhodneme 0,8 % HDP. Na budúci rok, dovolím si poznamenať niekoľko čísel. Ekonomický rast odha, a boli, boli otázky, že ekonomický rast ako zabezpečuje, a na to budem snažiť odpovedať. 1,3 % a to hovorím o záveroch rady, teda záveroch komisie, ktorá určuje výšku dani. Čiže makro výbor a, a daňový výbor, ktoré hovoria o tom koľko bude vyberaných daní a koľko bude, aké bude makro. To znamená, ekonomický rast na budúci rok. Neurčujem to ja. Nevymyslel som si to ja. A v tých, týchto výboroch sú zástupcovia bánk, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, IFP a rôzne iné inštitúcie, ktoré určujú tieto čísla. Nie ja som si ich vymyslel. Potvrdila to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť 1,3 alebo štyri percentá. Banky, 1,3 až 1,5 %. A IBRD má takisto 1,6 %. My sme boli ešte tí konzervatívnejší. Ja nechápem rozhodnutie teda Národnej banky Slovenska o tom, že pol percenta. Neviem. Doteraz mi to nikto nevysvetlil. Mne, pán guvernér sa to snažil nejakým spôsobom vysvetľovať, ale nevysvetlil mi to. Ja poviem jedno, nech sa to vysvetľuje na verejnosti. Na tieto, ja, ja to proste nechápem. A to sú staré čísla niekoľko týždňov, a tie čísla sa vždycky používajú na, a sa vždy používali na zostavovanie rozpočtu. Čiže nie je to výmysel ani, ani Kamenického a nikoho iného.
Poďme ďalej. Rast ekonomiky, na jednej strane budem sa venovať tomu, pán poslanec Viskupič, že dávame asi 3,3 miliardy, 3,4 miliardy dávame na investície. Z toho dve miliardy idú zo štátneho rozpočtu. Ďalšia, ďalšie, ďalšie mi, ďalšie stovky miliónov idú zo, z eurofondov a z plánu obnovy. Okrem toho máme samozrejme aj investičné stimuly z ministerstva hospodárstva. Sú tu stimuly pre rozvoj vedy a výskumu. Takisto sú to veľké peniaze, samozrejme, detaily vám môžem dodať ak máte chuť. Ale iné, pravda, že keď sa konsoliduje a za tým si stojím, tak tu rozprávať o obrovských, obrovských rastoch, čo tu, to sú, to sú, ja neviem, že kto to tu akože vymýšľa, že vonku máme ekonomický protivietor. Nemci padajú na ústa. Francúzi sa im rozvalila celá vláda a vy rozprávate o tom, a slovenská vláda má zabezpečiť, ja neviem, trojpercentný hospodársky rast. (Reakcia z pléna.) Poliaci majú. Hej, hej, Poliakov poviem. Majú 3,3 alebo 3,5 % rast a dávajú 5 %, skoro 5 % HDP na zbraň, na zbrane. A rastie im dlh tak utešene ako za vás, pán Šipoš. Presne tak. (Potlesk.) O 15 percentuálnych bodov im stúpol dlh. A čo idú robiť Nemci? Idú tiež robiť zbrojenie. A jak im bude stúpať dlh tiež o 15 percentuálnych bodov, keď urobia ten plán, ktorý majú. Ale ja hovorím, je to veľmi riskantný plán, ktorý robia. Lebo ta sa musí prejaviť niekde aj v konkurencieschopnosti. To nejde len o to, že minieme veľa peňazí. To už sme tu mali. Všelijaké Green Dealy a všetky tieto veci, čo tu zruinovali celú európsku ekonomiku. A na to trpí Slovensko. Slovensko je exportne orientovaná ekonomika. Je to ekonomika, ktorá väčšinu svojho, to čo sa vyrobí sa vyvezie zo Slovenska. Čiže ak si niekto kýchne v Nemecku, tak my tu máme chrípku. To je tak proste. (Reakcie z pléna.)
Poď. Čo sa týka energií, nebudem ani hovoriť. Poviem, veď jak môže, jak môže Slovensko alebo teda Európa jak môže konkurovať, keď, keď plyn stojí v Spojených štátoch štyrikrát menej ako v Európe, keď sa dovezie. To my vysvetlite, jak toto sa dá. A toto počúvame z úst najvyšších predstaviteľov v Európskej únie, ako že to je super však to my wir schaffen das, urobíme to. Hej, to, to zvládneme. Nezvládneme. Proste, to takto nefunguje ekonomika.
Poďme sa baviť o inflácii. Samozrejme ešte k tým podporným veciam. Volvo, pán poslanec Viskupič, kde je. Tu je. Nebudem hovoriť o Volve, máme tam viac náklady, tie pozemky boli podmočené rôzne, tam išli ďalšie desiatky, stovky miliónov na to, že, aby sme vysanovali tie pozemky, ktoré tu boli kúpené na to. Ale dobre, Volvo sa posúva o jeden rok, to znamená, že bude produkovať až od 1. 1. 2027 a vidíte to pri číslach pri exporte a importe priamo v rozpočte. Rátali sme s tým už na rok 2026. Posúva sa to od roku 2027, čo je, čo je veľká škoda. Všetky odhady makro prognóz, musím povedať, výbor pre makroekonomické prognózy povedal, že sú realistické. A povedal to nielen výbor, ale aj Národná banka, ktorá bola súčasťou tohto výboru. Takže sa opäť pýtam, kde je tých pol percenta HDP, kde tak prehodnotili svoje, svoje čísla. A bol som na výbore a musím, veľmi som sa divil, čo pán Tóth produkoval. Čiže dal tam nejaký prepočet, ktorý vyhovuje samozrejme pánu Jakabovi, to tu budem počúvať ďalších päť dní, jak oni tu zapichli vlajočku na to, že nebol tu šesť a pol percentný deficit, ale 4,8 alebo neviem čo. A druhou vetou, druhým dychom povedal, však vás čakajú ratingy ratingových agentúr. Normálne škodoradostne. A ja sa pýtam, áno, bude nás čakať rating San on de purs, kde máme o dva stupne vyšší rating, ale mňa budú najviac zaujímať ratingy Fitch a Moody´s. A ja viem, že si tu veľa ľudí želá, aby táto vláda sa vymenila, ja to viem. Medzi nimi je aj pán Tóth predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Ja som očakával, ja si pamätám pána Šramka, ktorý bol predsedom a nemali sme rovnaké názory, ale sme sa rešpektovali. A všetko čo vypustili, tak mohli sme s niečím súhlasiť niečím menej, ale proste prepáčte, prepáčte, toto čo sa teraz deje, ja hovorím, to je spolitizované. A budeme, budem to ešte o tom hovoriť, ešte sa k tomu vrátim. Inflácia v roku 2025 4,1 %, ale musím upozorniť na infláciu oblasti potravín bez, bez nápojov 2,5 % oproti 19 a 17, skoro 40 % páni, za vás stúpli potraviny bez, bez nápojov. Teraz je dva a pol a dva a pol percenta. Čo sa týka v roku 2026 inflácia, neviem, kto tu ak k tomu niekto bude rozprávať, 4,4 %. Ale musím upozorniť na jednu vec, to je vrátane energopomoci. Lebo energopomoc sa bude vracať formou nejakých energošekov alebo nejakých vratiek. S tým, že ak by tá energopomoc bola zarátaná, tak tá inflácia bude o 1,4 % cirka nižšia. To neni moje číslo, to mi povedali kolegovia. Niekde okolo troch percent na budúci rok.
Reálne mzdy. Reálne mzdy nám stúpajú v roku 2023, od 2025 o 2,3 %. Tu máme v rozpočte na budúci rok 0,6, ale v rámci tej energopomoci, kde som hovoril, že tá inflácia by mohla byť o 1,4 % nižšia, stále bude, pôjde o reálny rast nikde okolo dvoch percent. Pán Jakab, a pripomeniem aj reálne mzdy ako stúpali za vlád pána Matoviča, Ódora a Hegera. V roku 2022, - 4,5 % pri tých vysokých infláciách. - 0,8 % v roku 2023. A pripomeniem, áno, aj mzdy, ktoré, reálne mzdy za rok 2016 až za rok 2019. V roku 2016, 2019 v priemere stúpali reálne mzdy o 4 % a v roku 2019 o rekordných 5 %. To je tiež realita. Môžete to spochybňovať a hovoriť tu čo chcete...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán minister, chcem vás upozorniť, že o sedemnástej preruším vašu reč, tak buď sa do toho zmestíte alebo. (Nezmestím sa.) Alebo ju prerušíme a budete pokračovať po hlasovaní. Len aby ste vedeli sa zorientovať.

Kamenický, Ladislav, minister financií SR
Už, už alebo ešte môžem. (Smiech.) Nie, budem ja hovoriť, lebo, lebo vy budete hovoriť ďalších päť dní, a potom mi na konci zase nedáte dohovoriť. (Ruch v sále.) Čo sa týka, príjmy štátu sa na úrovni 60, verejnej správy samozrejme, sú na úrovni 62 miliárd, výdavky 67,9 miliardy, 47,1 % HDP. Musím povedať, že oproti roku 2023 to kleslo asi o jedno percento. To znamená, je to ukazovateľ, ktorý hovorí o tom, aký je veľký štát. Že štát sa vďaka konsolidácii mierne zmenšuje, musím povedať aj jednu vec, vo, vo Francúzku je toto číslo 57 % jedno z najvyšších na, na svete. Sú aj štáty, ktoré majú nižší samozrejme teda toto percento. Ale my chceme, my sme sa snažili budovať sociálny štát, a z toho vyplýva aj to percento, ale znižujeme ho. A teraz, opäť, pán Jakab k vám, OĽANO. Klamstvá OĽANO. Máte takú tabuľku, že výdavky štátneho rozpočtu roku 2022 a roku 2025. A to, to je, to lietalo po internete všade. Že za vás v roku 2022, lebo 2023 k vám už nepatrí. Že? Tak boli výdavky štátneho rozpočtu 23, že vy ste to zvládli za dvadsaťtri a pol miliardy a my, za 33,9. Takže poďme sa pozrieť na čísla. Ale tie reálne, pán, pán Jakab. 23,6 bolo v roku 2022, ale viete koľko bolo v roku 2023, pán Jakab? To ste si tam nedali, že? To ste si radšej nedali. 31,4 miliardy bolo v roku 2023. To už bol SMER, že? Hej, hej. (Reakcie z pléna.) Klamete, klamete od rána do večera. No a teraz sa pozrime aj, aj číslo tridsaťtri celá, lebo viete, najlepšie sa klame tak, že použijú sa reálne čísla a potom sa k tomu prifari taký ten vymyslený príbeh. 2025 v rozpočte bolo 33,9 %. A teraz si pozrime, v roku 2023, 31,4 miliardy je 25,4 % HDP. Dvadsať, zapamätajte si číslo 25,4 % HDP. Pri 33,9 miliarda v roku 2025, je to 23,4 % HDP. Tak si to pozrite páni. Klamete od rána do večera. (Ruch v sále.) Vyberáte si, vyberáte si čísla a reálne čísla, na ktorých potom klamete. Celé váš príbeh je jedno veľké klamstvo. Neviem, či mám ešte pokračovať, ale asi.

Super, už to ide.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili 4 poslanci.
Nebol podaný žiaden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Keďže spoločná správa bola schválená a rozdaná dnes, dajte, prosím vás, hlasovať o skrátení lehoty podľa paragrafu 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

Pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy.
Dajte prosím vás hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 10 spoločne s odporučením gestorského výboru schváliť.

Odhlasovali sme všetky body zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh prerokujeme v 3. čítaní hneď.

Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Dobre, ďakujem, ďakujem pekne. na transferoch ministerstiev, ktoré rastú voči obciam o 323 mil., čiže 218 plus 323 mil., o 11,4 % rastú transfery. Čiže dovolím si povedať, že obce by mali zvládnuť nejakú časť šetrenia. Niektoré sú na tom horšie, niektoré lepšie. Ja chápem, že niektorí starostovia budú argumentovať, ale myslím si, že tak ako sa štát rozhodol šetriť na sebe, tak by mali aj samosprávy. Štát vyšiel samosprávam v ústrety, kompenzovali sme odmeny na jedného pracovníka za rok 2025, 800 eur, pamätáte si. Sumu 100 mil. euro, sme pomohli samosprávam. Skoršie vyplácanie podielu dane z príjmu fyzických osôb, v začiatku mesiaca sme dali. Umožnenie použiť rezervný fond na bežné výdavky, myslím, že tu prebehlo, prebehol zákon, kde sa to má ustáliť, to znamená, že sa budú dať už aj do budúcna používať tieto veci, nebude to musieť byť schvaľované každoročne. Odpustenie dlhov VÚC asi 20 mil. v roku 2024, pomáhali sme so sezónnymi výpadkami podielových daní. Tí, ktorí vedia o čom hovorím, hovoríme o nejakých mesiacoch máj, keď tie výpadky nastávajú, čiže sme sa to snažili nejakým spôsobom pomôcť samosprávam.
Finančná dotácia v roku 2024, sme dali finančnú dotáciu mestám a obciam vo výške 50 mil. eur a nebudem hovoriť o tom, že za bývalých vlád nikto nedával tie IP, tie malé pomoci to sú veci rádovo, do 15 tis. eur, priemer je možno niekde pod 10 tis., ale každé mesto a obec, ktorá to dostalo, tak si pomohol s nejakými drobnosťami, ktoré potrebujú poriešiť v rámci svojich samospráv a samozrejme dotácie pri výjazdových rokovaniach vlády asi vo výške 20, celkovo do 20 mil.
Energopomoc som hovoril. Teraz k tým investíciám, ešte trošku doplním tú informáciu, že ako zabezpečovať aj ten hospodársky rast. Celkové výdavky na investície návrhu rozpočtu verejnej správy v roku 2026 sa rozpočtujú vo výške tých 3,4 mld., 2 mld. idú asi zo štátneho rozpočtu, 627 mil. z prostriedkov EÚ, z plánu obnovy 728 mil., ale takisto dávame na výskum a inovácie. V roku 2026 sa rozpočtuje 305 mil. eur, čo je nárast o 67 % plus 123 mil., čiže kto tu bude rozprávať, že nepodporujeme vedu a výskum, tak nehovorí pravdu.
Ďalej máme tu investičné stimuly s ministerstvom hospodárstva vo výške asi 202 mil., čiže ďalšia polmiliarda, čiže 4 mld. eur. A jedno je pravda, keď sa konsoliduje, tak kričať to, že poďme, poďme vyrábať hospodársky rast, môžme to robiť tak ako v Nemecku, že budeme zbrane nakupovať, resp. iba riešiť infraštruktúru, ale chcem upozorniť na jednu vec, ja som si nechal urobiť z IEP porovnanie, že keď štát investuje jedno euro, tak sa mu v podstate vracia efektívne asi 30 centov. Čiže my potrebujeme, aby sa naštartovala ekonomika a nie, aby štát suploval úplne ekonomický rast, nedá sa to takto urobiť.
Výber daní, poviem trošku bližšie a budem o tom hovoriť viac na, myslím, že zajtra ešte, zajtra bude konferencia, kde sa budeme venovať lepšiemu výberu daní. Predtým ako bola tá bývalá vláda, ktorá nám zruinovala verejné financie, my sme urobili viacero plánov boja proti daňovým únikom a jedny z najefektívnejších opatrení boli kontrolný výkaz DPH, ak si pamätáte, a potom aj elektronické, registračné pokladnice, ktoré som zavádzal. Ja si to pamätám, v roku 2019, koncom roka som to zavádzal ja. Môj predchodca to začal a ja som to zavádzal. Samozrejme, kto z toho pozbieral tie nízko visiace ovocie, no to bola presne tá ďalšia vláda. Potom nastali časy covidové, a o tom sa budem tiež zajtra detailnejšie vyjadrovať a práve tie oblasti, kde sú najväčšie, najväčšie daňové medzery, a to sa bavíme o reštauráciách, bavíme sa o ubytovaní, bavíme sa o stavebnej činnosti a rôzne služby, tak tieto boli väčšinou pozatvárané, ak si pamätáte, všetci sme si objednávali jedlo cez internet, platili sme kartami. Čiže tam sa znižovala samozrejme daňová medzera, takisto jedlo. Myslím, že moja manželka takisto nakupovala cez internet, to znamená, chodilo mi to zásielkovou službou, či si to pamätáme. Čiže v tom prípade samozrejme znižovala sa daňová medzera, ale ja si teda nepamätám na žiadne opatrenie, ktoré by mi tu zanechala bývalá vláda v podobe lepšieho výberu daní. Čo sa stalo potom, keď skončili tie covidové časy, no samozrejme, že sa to zase utrhlo z reťaze, bezbločkové hospodárstvo tu začalo. Začali tu, samozrejme väčšina tých podnikateľov potom prestala mnohokrát aj platiť dane, nedávala niekde aj účty. Nebudem hovoriť o tých, viete kto, o čom hovorím, malé stavebné práce, rôzne iné veci a my sme preto museli pristúpiť k tomu, že v roku 2024 sme začali s plánom boja s daňovými únikmi. Čo sme navrhli, opäť sme, ideme zavádzať opatrenie napr. qr platby.
Možno ste si všimli, že nedávno už je povinná, povinné okamžité tie instantné platby, keď niekomu posielate peniaze, okamžite dostane peniaze. To je presne ten spôsob ako vieme vyberať viac peňazí, to znamená, keď vieme prevádzať tými qr kódmi, viete dostávam tú platbu okamžite. Všetky banky sú už povinné na toto nabehnúť, a preto chceme zaviesť qr platby. Je to bezhotovostný systém platieb, ktorý chceme dať, teda spolu s kartovými platbami ako povinnosť pre predávajúcich, ale chceme, aby kupujúci mal právo si vybrať, či chce takú, alebo onaký spôsob bezhotovostnej platby, alebo hotovosť. Čiže nie predávajúci, ale kupujúci bude rozhodovať o tom, či bude platiť v hotovosti, alebo nebude. O tomto budeme viac hovoriť aj na konferencii, nebudem predbiehať, máme tam ďalšie plány ako zlepšiť výber daní, budeme dávať do verejnej debaty ďalšie návrhy ako zlepšovať výber daní. Je tam stále áno, je tam medzera, momentálne nám tam chýbala asi miliarda, čo je veľká suma. Na druhej strane však musím povedať, že výdavky sa znížili asi o 650 mil., ale z tej miliardy polovicu nám spôsobilo to makro, o ktorom sme tu hovorili. To znamená ten protivietor ekonomický, ktorý tu máme, polovicu z celého tohto výberu. Máme tam daň z finančných transakcií, ktorá robí asi menej o 200 mil., ale poviem, vybrala, budúci rok by to malo vybrať asi pol miliardy, Pán Boh zaň zaplať a musím povedať, že výber funguje veľmi efektívne, nedá sa veľmi obchádzať, mne sa ľúbi to, že to robia v podstate sa to vyberá automatizovane cez banky, a tento príjem je dôležitý. Prečo sa znížil výber? No z jedného dôvodu, aj tu sa urobili mnohé zmeny, to znamená, že boli legislatívne úpravy a samozrejme je to nová daň, a tam sa ťažko, nemáme mnohé dáta sme nemali, čiže dnes samozrejme už budeme mať kvalitnejšie dáta, z ktorých sa to dá odhadovať.
Obsluha dlhu, musím povedať jednu vec a o tom sa tu tiež bude asi rozprávať. V roku 2023 sme sa financovali, sme na obsluhu dlhu minuli asi 1,1 mld. a boli nulové úrokové sadzby, to je pravda, ale tie nulové úrokové sadzby nezabezpečil pán Matovič. Držala ich ECB dlhodobo, keď si na to pozriete, práve kvôli covidovým časom. To znamená chcel podporiť ekonomiku, aby, aby úplne neskolabovala a minulo sa veľa, veľa peňazí, ktoré tuto páni vedeli veľmi efektívne minúť. Máme tu MOM-ky a neviem aké všelijaké, dnes hovoríme o stovkách, stovkách miliónov za nejaké vakcíny expirované, ktoré sa nikdy nevyužili. Nedodané vakcíny sa zaplatili a podobné iné veci. A musím povedať jednu vec a veľa z vás tu budú presviedčať, my si požičali za nulu, to znamená, že vlastne sme, že je to super, to je pomaly zadarmo. Nie je to tak, pán Jakab. Ide o to, že keď sme si tie peniaze požičali, ako náhle expirujú, to znamená, keď zmaturujú, tak si budete musieť požičať tú istú sumu za vtedy platné sadzby, ktoré budú na finančných trhoch. A to je to, čo sa deje, alebo sa bude diať, čiže nie je to zadarmo, nie je to tak.
Čo sa týka nárastu úrokových sadzieb, opäť nie pán Matovič, ani pán Kamenický, ani nikto. ECB zvyšovala sadzby. Viete prečo, pán Jakab, lebo tu bola obrovská inflácia. O tom vy neradi rozprávate, preto, a preto, lebo sa vymykala spod kontroly, preto sa zvyšovali úrokové sadzby, a to bolo za vás, pán Jakab. Zvýšili sa úrokové sadzby, samozrejme čo sa týka prirážok, sa odrážame vždy od nejakých nemeckých prirážok, my sa snažíme, aby tie prirážky sa nezvyšovali, aby boli stabilné. Dnes, keď sa pozriete na Francúzsko, ktoré nedodržiava finančnú disciplínu, čo sa deje, v priebehu niekoľkých mesiacov sa o 1 % zvýšili sadzby na financovaní dlhu. To stojí miliardy. Pri Slovensku je to iné číslo. My v roku 2026 vďaka tomu, že sa zvýšili kvôli inflácii a riadení Európskou centrálnou bankou, budeme musieť platiť za dlh 2,034 mld.. Z 1 mld. v roku 2023 na 2 mld. To je veľké číslo, ale my potrebujeme, aby to číslo, ono bude stúpať samozrejme od závislosti od toho, ako kým sa nedosiahne ten deficit na úrovni 3 %. Alebo kým sa to nezačne znižovať ten dlh. Ale, ale to je len percentuálne k HDP, zen dlh samozrejme nominálne rastie. Ale chceme, aby sme udržali v rámci limitov, toto. Preto robíme tiež konsolidáciu, lebo tú miliardu chceme minúť na ľudí, na sociálne veci, na zdravotníctvo a pod.
V rámci rozpočtu musím povedať, napriek konsolidácii, do zdravotníctva dávame oveľa viac peňazí, vyše 500 mil,, 550 mil. a máme viac a môžte hovoriť o efektívnosti. Môžme, a ja takisto chcem, aby zdravotníctvo lepšie, efektívnejšie využívalo peniaze. Ale musím, ja poviem, najdlhšie rokovania som mal s ministrom zdravotníctva, on to dneska povedal, tu je. Ale sme sa korektne dohodli. Myslím si, že v rámci možností. Mali sme najdlhšie rokovania práve s ministerstvom zdravotníctva.
Školstvo a budem odpovedať, pán Jakab na vašu otázku, že kde zmizlo, čo vy rozprávate, 74 mld., nikde nezmizlo, hneď vám to vysvetlím. Na školstvo, zvyšovali sme platy učiteľov, to si asi nikto nevšimol, že. Poviem k tomu číslu 7,4 mld., odpoviem na otázky, ktoré niekde padli, potom sa zrušil finančný výbor práve kvôli pánovi Jakabovi. No, smejte sa, to je super, hej! Tak je perfektné. No, čiže znižujeme deficit asi o 2,5 % HDP, to je suma 3, neviem okolo 3.3 mld., nárast od roku 2024, pán Jakab, teraz si píšte. Nárasty platov v zdravotníctve, platový automat nás stal dokopy 936 mil., platový automat a o tom hovoril aj pán predseda NKÚ na výbore. Za tie dva roky, hej. Nárast platov v školstve za dva roky od roku 2024, 865 mil. To znamená, všetci budete tu rozprávať jak treba podporovať vzdelanie a pod., učiteľov, robíme to. Tak potom, keď dáme, potom zase kričíte, že nedávajte a 2,2 mld. za 2 roky sa dalo do starobného invalidného poistenia na Slovensku. 4 mld. Takže, keď si myslíte, že niekto si nechal tie peniaze neviem kde, tak to nie je pravda, dali sme to ľuďom. Ľudom sme dali aj zdravotníci dostali vyššie platy, aj školáci dostali vyššie platy, aj dôchodky sa zvýšili. Čiže to je , nevykrikujte tu! Nevykrikujte tu! Vy tu bude tárať 5 dní a vykrikujete, keď ja si tu rezervujem 1 hodinu na to, aby som povedal Slovákom, čo sa tu deje, ako klamete. Nerevte! Pán Pročko, ticho buďte!
Takže toto je jedna otázka. No, teraz budem sa venovať, čiže to bolo v dlhu. Ešte poviem jednu vec. Riadenie dlhu, Argál, Argál robí fakt dobrú robotu. Nás náklady na našom dlhu sú za veľmi prijateľných úrovniach, v rozmedzí niekde na celkový dlh 2,1 % do 2,5 %. Je to aj vďaka systému štátnej pokladnice, ktoré nám závidia mnohé krajiny. Čiže riadenie dlhu ja považujem za dobré.
Dopyt po našich dlhopisoch sa pohyboval za posledné aukcie dva až štvornásobný dopyt sme mali na našich dlhopisoch, takže a máme takisto tú hotovostnú rezervu, o ktorej ste toľko rozprávali. Všetko som vám už povedal. Nemám tu pána Gröhlinga, ale s pánom Gröhlingom si musím vybaviť jeden účet. Začal niečo rozprávať, urobil tlačovku pred mojím ministerstvom, že my ideme opravovať, pán predseda NKÚ, by som možno poprosil jednu minútu pozornosti. Pán Gröhling sa postavil pred moje ministerstvo a začal vykrikovať, že my ideme na projekt minúť 1 mil. euro na opravu budovy ministerstva a financií. Tak, pán Gröhling, oznamujem vám, že ten projekt, to zadala ešte bývalá vláda v roku 2022, aby sa opravila budova ministerstva financií, je to stará budova, nefungujú tam rozvody, sú tam veľké problémy technického charakteru. Mali sme tam rôzne aj vytiekla voda, niekto sa šmykol, podobné iné veci. Ja som počúval včera na výbore pána predsedu NKÚ, ktorý hovoril o tom, že nemáme využívať prenájmy, ale že máme sa starať
======

Dobre, kolegovia. Takže budem pokračovať v 8. vystúpení. Avizoval som, že bude trochu dlhšie, tak ešte vás chvíľu pozabávam. Čiže šetrenie ministerstiev, vrátanie mrazenia platov je na úrovni 535 miliónov. To je, ako som hovoril aj pôvodne na tlačovej konferencii. Čiže nie je to nič nové a sa to dezinterpretovalo, čiže na tom si trvám. Znižujú sa výdavky na tovary, služby, kapitálové výdavky. Zrušujú sa alebo zlučovať sa budú úrady. Nerealizujú sa niektoré nákupy, ktoré nie sú prioritou, individuálne vnútorne opatrenia sa budú robiť na znižovanie prevádzkových nákladov. Teraz musím asi povedať k tomu, čo sa tiež porozprávalo. Čo sa týka samotného šetrenia pri mrazení valorizácie. Nebude sa týkať tých oblastí, ktoré sú dotknuté samostatným zákonom. Bavíme sa o školstve a o zdravotníctve. Čo sa týka silových zložiek, tiež bola dohodnutá, že valorizácia síce nebude, ale nebude sa siahať ani na mzdy, a chcem to zdôrazniť, a nebude sa siahať ani na odmeny týchto ľudí. To znamená, že tí ľudia dostanú tak, ako doteraz, odmeny a mzdy. Čiže mzdová obálka sa nezmenšuje. Ale kde sa zmenšuje mzdová obálka, to je oblasť práve ministerstiev, úradníkov a podobne. Každý minister, ktorý... a zase doručili sme aj tú tabuľku, ktorú toľko od nás všetci žiadali, čiže v rozpočte sa nachádza tabuľka detailne, ktoré ministerstvo koľko bude šetriť. Za ministerstvo financií môžem povedať sumu 30,7 milióna. Vzhľadom na rozpočet, je to jedna z najvyšších, v pomere najvyšších súm, ktoré sa idú šetriť. Čiže ministerstvo financií ide príkladom. To sa týka počtu osôb, a opäť tu budú... verím tomu, že debaty o tom, že tu máte také číslo, tu máte také číslo, ale zase, s hlbším porozumením tých čísel, sa bude veľmi ťažko debatovať. Zase vám chcem povedať jednu vec, a to som si overoval so svojimi kolegami. V roku 2025 sme viazali 10 % výdavkov a zničili sme celkovo počet ľudí o 4 465 ľudí. V rozpočte je to číslo napísané. Nepísal som ho, ja písali moji kolegovia. A robia na základe údajov, ktoré dostávajú. Takže čo sa týka roku 2026, bavíme sa, myslím, že tam je okolo 924 plus 100 ľudí na sociálnom a zdravotnom poistení. Čiže ďalších tisíc ľudí. Samozrejme, ak si všimnete čísla detailnejšie, tak na samospráve nám rastie počet ľudí a preto je tam náraz počtu zamestnancov, kde rastie od 3810 ľudí. Hlbšie dáta, samozrejme, ak budete mať záujem, moji kolegovia vám poskytnú. Prečo nám rastie niekde aj počet zamestnancov? Sú tu aj novela napríklad školského zákona. Je tu, v školstve nám rastie asi 390 ľudí, posudková činnosť v Ministerstve práce a sociálnych vecí, samozrejme, s každým zákonom, ktorý sa príjme, sú spojení aj ľudia. A to, čo sme sa dnes bavili, napríklad o tých 300 ľudí, to je v rámci tej hypotekárnych pomoci. Tak tie to bolo asi, náklad asi 8 miliónov, ktoré už nebudeme, máme vyškrtnuté z rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A to, že sme to presunuli na banky, šetri ďalšie peniaze štátu. Chcem upozorniť mnohých, ktorí tu budú vyberať, a to viem, že tu bude, bude sa porovnávať očakávaná skutočnosť s rozpočtom. Nedá sa to tak robiť. Opäť, chcete detailne vysvetliť, nebudem tu zabávať celé plénum, moji kolegovia vám to detailne vysvetlia. Ďalej, v rozpočte sa nachádza asi 3 % zamestnancov, ktorí nie sú obsadení. Sú to rôzne pohyby, ktoré sa dejú v priebehu roka, a stane sa vám, že keď niekto napríklad odchádza, ak by ste nemali nejakú rezervu, tak mu nemôžete tých ľudí prijímať alebo prepúšťať. Čiže tam máte asi 3 % zarátané, opäť. Teraz poďme k tým platom, som sa vyjadril., mrazenie platov. Ďalej, šetrenie na samospráve. Opäť, dámy a páni, Oľano zobralo samosprávam, za tým si stojím, 700 miliónov eur z toho, čo tu dnes presadzujú. Vy ste si zaplatili najdrahšiu predvolebnú kampaň na Slovensku. 700 miliónov ste zobrali samosprávam. Potom ste to sanovali cez daň, časť dane z príjmu právnických osôb, aby to nebolo 700, ale 500, ale o to samospráva prišla. Ja chcem povedať jednu vec. My chceme od samospráv, aby šetrili 110 miliónov obce, a bude sa tu o tom asi veľa hovoriť, a 20 miliónov VUC-ky. Ale na druhej strane, pozrime sa iba pri obciach, koľko na podielových daniach dostanú viac na budúci rok. Na podielových daniach dostanú obce o 218 miliónov viac. Čiže len na podielových daniach. Plus 9,5 %. Na transferoch z ministerstiev, ktoré rastú voči obciam, o 323 miliónov. Čiže 218 plus 323 miliónov. O 11,4 % rastú transfery. Čiže dovolím si povedať, že obce by mali zvládnuť nejakú časť

je to stará budova, nefungujú tam rozvody, sú tam veľké problémy technického charakteru. Mali sme tam rôzne, aj vyteká voda, niekto sa šmykol, podobné iné veci. Ja som počúval včera na výbore, tam na predsedu NKÚ, ktorý hovoril o tom, že nemáme využívať prenájme, ale že máme sa starať o majetok štátu. Tak upozorňujem, že po prvé, na projekt sa vôbec neminulo ešte žiaden milión, ani 1,3 milióna. Je stále vo výberovom konaní. Sú tam viaceré firmy, ktoré sa prihlásili projekčne a bude vybraná tá, ktorá bude najlepšia, najvýhodnejšia, za tým stojím. U mňa sa nekradne na ministerstve pán Jakab, to je proste ..., alebo pán Gröhling teda, aby som teda priamo smerom, toto nebolo na vás.
Takže pán Gröhling odkaz, dobre. Ideme opravovať štátny majetok a chceme aby sa to opravilo napríklad z eurofondov, to už ja nedožijem, to už ja nedožijem, verte mi, ja už nebudem ministrom financií keď sa to bude opravovať, nebudem. Ale ja chcem, aby sme sa starali o štátny majetok. A môžte kritizovať, keď sa vyberie projektant, či to bolo drahé, alebo nebolo drahé. Celkové náklady sú niekde okolo 20 mil. eur. Čiže koľko sa na konci vysúťaží bude otázkou toho výberového konania. Ja hovorím, ja budem dbať na to, aby bol vysúťažený najlepší tím, ktorý ponúkne najlepšie podmienky. A robili sa rôzne analýzy to ako to urobiť a toto je varianta, ktorá vychádza najlepšie. Nejdeme do pre, samozrejme na určitý čas, ak sa to stane, ale to už ja už nebudem ministrom, niekde sa bude musieť ministerstvo presťahovať kým sa to opraví. Ale vráti sa ministerstvo financií do svojich vlastných priestorov. Využívame budovu, ktorá patrí Slovenskej republike.
Ešte sa vrátim k pánu Tóthovi, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, a toto považujem za nefér. Pán Tóth včera na výbore povedal, že náš rozpočet je nerealistický a že rozpočet miesto 4,1 % deficitu bude mať 4,6 % deficit. A ako argumenty použil výpadok daňových a odvodových príjmov vo výške 429 mil. eur. No prepáčte, ale toto sa počítalo, daňové príjmy sa počítali na základe výboru pre daňové prognózy, kde ste aj vy členom pán Tóth, a bola dané hodnotenie, že je realistická, že považujem to za nekorekčné.
Čo sa týka QR kódu, od 1. 1. zavádzame QR kódy. Tí, čo rozumiete rozpočtu tak viete, že mi tam nikto nedal ani jedno euro na to QR kódy prinesú viac peňazí do štátneho rozpočtu, ani jedno euro nemám. Po je pozitívne riziko pán Tóth, odkazujem Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. Keď ste mi tam teda škrtli 430 miliónov, prečo to robíte, aby nám zobrali rating, alebo čo je cieľom. Škodiť Slovenskej republike, to je cieľom?
Poďme ďalej. Vyššie výdavky na obranu 226 miliónov. Tak ja sa teda pýtam. Obrana je predmetom utajovaných skutočností. Vy viete viac ako vedia moji zamestnanci, ktorí majú všetky previerky o tom koľko bude na obrane keď mi tak škrtnete 226 mil. len tak spakruky, pán Tóth, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Poďme ďalej. Deficitné hospodárenie samospráv, ja som už tu hovoril o tom, koľko samosprávy dostanú a koľko majú ušetriť. Takto toto absolútne nesedí, absolútne to nesedí. A tam ste mi zobrali 212 miliónov. A vyššie výdavky na zdravotníctvo, mám tu ministra zdravotníctva, neviem teda, tu je, mi napočítali, že vám bude chýbať ešte 115 miliónov a myslím si, že my sme sa bavili o navyšovaní aby bolo realistické. To znamená, že sme ho nastavili tak, podľa potrieb zdravotníctva. Čiže pán Tóth mi takto zoberie 115 miliónov a z tohto celého, z týchto štyroch sumách vyjde, že miesto 4,1 % deficit budem mať 4,6. A potom sa mi chechce, že budú ratingy. A že idete škodiť Slovenskej republike na základe takýchto čísiel. A poviem jednu vec, keby teda pán Tóth bol taký teda presný pri svojich odhadoch, má tu čísla odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a to lieta niekde o 1 % HDP a dokonca niekde o 2,3 HDP, že viete tak presne na pol miliardy alebo na 700 miliónov určiť koľko bude rozpočet, dať súd že to je nerealistické. Tak to teda gratulujem. A to ste hanbou Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a to tom si trvám. Odkaz teraz.
Čo sa týka pána Jakaba ešte, odpoviem na otázku z výboru. Ste sa pýtali rozdiel medzi rozpočtom na rok 25 a očakávanou skutočnosťou 37,6 milióna. Takže máme tu na platy, ktoré sú z EÚ platené zamestnancov je 8,7 milióna. Presun z predchádzajúcich rokov na platy EÚ zamestnancov 5,2 milióna. Je tu presun z predchádzajúcich rokov na prostriedky POO 0,2 mil. Licencie 4,2 milióna, stabilizačný príspevok pre ozbrojených príslušníkov Finančnej správy 3,6 milióna. Príspevok na bývanie Finančnej správy ozbrojení príslušníci 7,3 milióna. Valorizácia 800 euro 10,9 milióna. A dokonca do plusu sme išli, kde sme presunuli niektoré výdavky medzi kapitolami -2,5 milióna, pán Jakab, to je odpoveď na vašu otázku. Nikto nič neukradol, lebo vy hľadáte kde by kde čo akože ukradol, nie je to pravda.
Microsoft licencie ste chceli. 90, rozpočtovaný náklady je 97 miliónov, z toho na Microsoft je rozpočet na rok 2025 bol 36,9 milióna a 36.9 milióna je aj na rok 26. Takže zase, vy ste povedali 100 miliónov. 50 miliónov je rezervách na IT v tom zmysle, že mnohokrát sa robia nejaké projekty. My musíme mať nejakú rezervu na to, že niekto príde k tým, že potrebujeme kúpiť nejaké licencie, alebo niečo také, na IT projekty a my tu väčšinou budeme musieť potom robiť rozpočtovými opatreniami. Takto máme priestor, čiže nikto nezvyšuje výdavky na Microsoft licencie, nie je to pravda.
Poďme ďalej. Za chvíľu dokončím. Dobre, na záver odmietam klamstvá, špekulácie, odmietam strašenie verejnosti, šírenie poloprávd, odmietam, že aby ste vy vykresľovali Slovensko ako čiernu dieru. Robíme maximum preto, aby sme zlepšili verejné financie a trvám na tom že upratujeme špicu po predchádzajúcej vláde. Ukazujeme zodpovednosť voči verejným financiám a musím povedať chceme, aby naše verejné financie sa dostali do stavu ako sme ich odovzdali. Nebude to jednoduché a ešte nejaký časť to bude určite trvať. Ale odmietam to, aby tí, ktorí to tu spôsobili tu vykrikovali a hovorili o tom, ako to my máme robiť. Hovorím o tom, že ja som teda nevidel žiadny alternatívny návrh ako zlepšiť verejné financie a predpokladám, že tak ako aj v minulosti táto debata bude opäť taká istá ako bola posledne. Ja len by som chcel všetkých poprosiť, aby ste mi nechali mať šancu potom zareagovať na vaše vystúpenia, aby som nebol zase prerušený tak, že nebudem vedieť dokončiť svoje záverečné vystúpenie.
Berte toto moje vystúpenie ako príspevok do rozpravy a môžte sa k nej vyjadriť. Ja budem sledovať aj s mojimi kolegami rozpravu. Samozrejme ja som požiadal aj mojich kolegov pána ministra, ostatných ministrov, aby ma tu niekedy aj zastúpili, nakoľko bude aj vláda a podobne, kde budem prezentovať niektoré veci, ale sa tu aj prestriedame. Takže potom samozrejme, ak budete mať otázky aj na mojich kolegov, tak budeme na všetko odpovedať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne pán predseda Národnej rady. Vážený pán minister, ministri, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám veľmi vecne, konštruktívne ale aj zrozumiteľne predniesol stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu za rok 2023, ktorý predkladám v súlade so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade. Hneď v úvode mi dovoľte zdôrazniť, že splniť túto zákonnú povinnosť nebolo v tomto roku veľmi jednoduché a to aj preto, že sme na spracovanie nášho stanoviska mali len tri dni. Nie tri pracovné dni, ale tri dni od piatka do pondelka. To, že ho predkladáme takomto rozsahu a máte to k dispozícii, to je aj výsledok prierezovej kontrolnej činnosti i celoročnej aktivity nášho analytického odboru. A aj vďaka tomu, že sme mali veľmi dobrú komunikáciu s pracovníkmi ministerstva financií pri dodatočnom získavaní dát k tomu návrhu o ktorom dnes budeme rozprávať. Výhodou je aj to, že Najvyšší kontrolný úrad pôsobí ako pozorovateľ v makrovýbore a vo výbore pre daňové prognózy. Takúto možnosť však nemá každá relevantná inštitúcia a hovorím, okrem iného, aj o sociálnych partneroch vlády, o odbornej verejnosti, ale aj o samotných občanoch.
Rezort financií dodržal zákonný postup pri tvorbe rozpočtu preto môžete vy poslanci rokovať o tomto návrhu. Avšak je potrebné povedať, že pri komunikácii tohto návrhu boli určité problémy. Takýto proces, ktorý sme mali možnosť sledovať v posledných dňoch nie je v súlade s vytváraním dostatočného prostredia pre transparentný proces a je to v rozpore aj s národnými kritériami medzinárodnými odporúčaniami zo strany OECD pri príprave a tvorbe zákona roka.
Návrh budúcoročného rozpočtu vychádza z predpokladov makroekonomického vývoja v nadchádzajúcich troch rokoch. Táto predikcia má však svoje riziká ktoré vplývajú, vyplývajú z neistoty v externom prostredí, vrátene globálnych konfliktov, vrátane obchodných bariér a zahraničného dopytu, najmä slabého zahraničného dopytu. Významným faktorom sú tiež napäté termíny, ktoré by mohli viesť k nedostatočnému čerpaniu prostriedkov Európskej únie, či zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti. Tým sa môže oslabiť potrebná investičná aktivita štátu a nevyhnutné ekonomické impulzy. Pozitívom pre slovenskú ekonomiku môže byť fiškálny stimul v Nemecku, zvýšenie investícií do modernizácie obrany, či civilnej infraštruktúry.
Predložený návrh je tretím konsolidačným rozpočtom, pričom prijaté konsolidačné balíky generujú okolo 7,4 mld. eur. Kontrolný úrad potrebu konsolidácie chápe ako nevyhnutný dôsledok dlhodobo negatívneho vývoja verejných financií na ktorý vo svojom stanovisku poukazujeme už niekoľko rokov. Hodnota budúcoročnej konsolidácie sa dostáva na úroveň 2,7 mld. eur. Štát však bude musieť prostredníctvom štátneho rozpočtu dofinancovať Sociálnu poisťovňu na úrovni 2,3 mld. eur. Energopomoc si vyžiada 420 miliónov a obsluha štátneho dlhu sa budúci rok vyšplhá na úroveň 2 mld. Teda ak si spočítame tieto sumy, tak konsolidácia prináša 2,7 miliardy ale len pri spočítaných týchto troch oblastí asi najvýznamnejších budeme na úrovni viac ako 4 miliárd. Ako môžeme vidieť, väčšina opatrení je primárne nasmerovaná do príjmovej stránky rozpočtu. Zvyšovanie daní a odvodov sú síce štandardné kroky, ktorými je možné zvýšiť príjem štátu, avšak ich výsledok nemusí zodpovedať očakávaniam a to z rôznych dôvodov. Tieto opatrenia prinášajú so sebou riziko utlmenia hospodárskeho rastu, ekonomickej aktivity firiem a obmedzenie spotreby v dôsledku vysokého daňovo-odvodového zaťaženia, ktoré je už dnes u nás jedno z najvyšších v rámci celej Európskej únie. V konečnom dôsledku to ovplyvní konkurencieschopnosť našich tovarov a služieb, zníži to obchodnú bilanciu i ekonomický rast krajiny.
Zvolané filozofia konsolidácie s primárnym ťažiskom na príjmovú časť rozpočtu neprináša z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu potrebné výsledky. Doposiaľ realizované konsolidácie však naďalej predikujú deficit na úrovni až 4 % hrubého domáceho produktu, čo bude v roku 2026 znamenať asi 5,8 miliardový dlh. Dodatočné zdroje od produktívnej časti spoločnosti tak neprinášajú znižovanie vysokého deficitu a ani zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Naopak, získané zdroje boli a budú využité primárne na prevádzku štátu 13 a aj predčasné dôchodky, energopomoc bez potrebnej nevyhnutnej adresnosti. Konsolidácia preto neplní svoj účel, ktorým je znižovanie dlhu a naštartovanie reforiem podporujúcich dlhodobú udržateľnosť a rozvoj. Pri prepočte hrubého dlhu ...
===== ... a aj predčasné dôchodky, energopomoc bez potrebnej nevyhnutnej adresnosti. Konsolidácia preto neplní svoj účel, ktorým je znižovanie dlhu a naštartovanie reforiem podporujúcich dlhodobú udržateľnosť a rozvoj. Pri prepočte hrubého dlhu na každého obyvateľa, ktorý môže skončiť v roku 2026 na 91 mld. eur, sa dostaneme na sumu 16 700 eur, čo je navýšenie o 1 200 eur oproti tomuto roku, teda tá suma 16 700 eur, to je suma, ktorou zaťažujeme každého občana tejto krajiny bez ohľadu na to, či ide o seniora, alebo práve narodené dieťa. Čo je z nášho pohľadu veľmi dôležité, samotná výška dlhu je závažným makroekonomickým problémom, ale nie je to ten najväčší problém. Podstatné je to, akým tempom sa zadlženosť premietne do rozvoja krajiny, do rastu hrubého domáceho produktu, ktorý je predpokladom zdravej udržateľnosti. Transformácia dlhu do rastu sa nám však príliš nedarí. Príkladom pre nás môže byť aj keď môžu byť rozdielne pohľady na situáciu v Poľsku, tak príkladom môže byť aj Poľská republika, kde má vyššie parametre, ktorá má, tá Poľská republika má vyššie parametre zadlženia, ale rast v kľúčových oblastiach poľskej ekonomiky vytvára priestor pre udržanie zadlženia krajiny v zvládnuteľných rámcoch. Ak sa pozrieme na výdavkovú časť rozpočtu, tak konsolidačné opatrenia na tejto strane predstavujú 1,15 mld. eur., z nich je podrobne v rozpočte rozpísaných len 375 mil., teda len necelá tretina. Z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu ide o administratívne viazanie výdavkov v rámci jednotlivých kapitol, pričom tieto opatrenia nie sú dlhodobé, ani podstatné. Ide viac menej účtovné zmeny.
Dnes je stále nejasné financovanie ohlásenej energopomoci a to až vo výške už spomínaných 420 mil. eur. Ak sa vláde Slovenskej republiky podarí dohodnúť s Európskou komisiou, bude to znamenať len to, že zdroje štrukturálnych fondov určené na vyrovnávanie ekonomicko-sociálnych rozdielov v našej krajine sa jednorazovo spotrebujú, nebudú slúžiť na potrebný investičný rast, či rozvoj regiónov. Ak Brusel nepodporí snahy vlády, tak táto nesystémová pomoc pôjde na vrub štátneho rozpočtu. Na tento problém upozorňoval Najvyšší kontrolný úrad aj v minulosti a upozorňovali sme na to, že naša krajina minula viac ako 1 mld. eur z nevyužitých európskych finančných prostriedkov práve na energopomoci v minulosti. My sme nedokázali neopakovateľnú pomoc Európy využiť na to, aby sme podporili ekonomický rast, aby sme znižovali regionálne disparity v našej krajine. Takže toto nie je problém len v kontexte energopomoci pre rok 2026, ale v kontexte tejto nesystémovej neadresnej pomoci z minulosti. Upozorňujeme na túto skutočnosť aj v našom stanovisku k rozpočtu pre rok 2026. Podľa strednodobého návrhu rozpočtu verejnej správy má deficit verejných financií klesnúť do roku 2028 pod 3 % hrubého domáceho produktu. Pre dosiahnutie takéhoto deficitu však bude potrebné prijať ďalšie konsolidačné opatrenia a to aj v rozsahu 1,8 % z HDP. NKÚ považuje v tejto súvislosti za dôležité, aby aj parlament prijal jasnú víziu konsolidácie, akým tempom chceme konsolidovať a do kedy. Je to dôležité hlavne preto, že ochota prijímať nevyhnutné konsolidačné opatrenia občanmi i samotnými firmami klesá. Bez viditeľného hospodárskeho rastu, znižovania dlhu štátu, či zvyšovania životnej úrovne ľudí, môže nastať vo verejnosti konsolidačná únava a verejnosť bude opatrenia, ktoré sú pre udržateľné verejné financie Slovenska potrebné, budú verejnosťou odmietané. Sme toho názoru, že konsolidácia môže byť úspešná, ak vláda spolu s parlamentom pristúpi aj k nevyhnutným a systémovým reformám štátu. Ide napr. o zmeny vo fungovaní vo fondovom hospodárení, riadení štátnych spoločností, vo fungovaní miestnej regionálnej samosprávy, v poistných systémoch, či už sociálnom alebo zdravotnom. Prípadná rezignácia vlády na zásadnú reformu štátu môže byť negatívnym signálom nielen pre samotných občanov Slovenska, domáce podnikateľské prostredie, ale taktiež zahraničných investorov, či medzinárodné ratingové agentúry.
Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, v stanovisku úradu sa venujeme okrem iného vybraným verejným politikám, ktoré predstavujú najvýznamnejšie výdavky štátu. Na základe našej kontrolnej a analytickej činnosti ponúkame pohľad na sociálne politiky a politiku verejného zdravia. V tejto časti na rôznych príkladoch ukazujeme, že sociálna sféra a sociálne politiky, ktoré ju pokrývajú, si vyžadujú podstatné zmeny v ich samotnej filozofii. malo by sa prejsť od plošných riešení k diferencovaným a adresným, takým, ktoré riešia sociálny problém konkrétneho jednotlivca konkrétnej rodiny komplexne. Významným rizikom pre našu spoločnosť je nárast chudoby. Už dnes atakuje hranicu chudoby, či sociálneho vylúčenia alarmujúci milión ľudí. Najohrozenejšie skupiny obyvateľov sú osamelí rodičia s jedným, či viacerými deťmi, teda neúplné rodiny, Táto veľmi negatívna predikcia sa najviac prejavuje na východnom Slovensku, kde bezmála jedna tretina obyvateľov sa dostáva na hranicu chudoby, alebo na hranicu sociálneho vylúčenia v porovnaní s Bratislavským krajom. Sme v Bratislave a v tomto regióne len na úrovni ôsmych percent. Nehovoriac o tom, že Slovensko zaznamenalo najnižšiu pôrodnosť. Na 100-tis. ľudí pripadá iba 835 novorodencov. Tento demografický vývoj je pritom strategickým faktom pre udržateľnú a úspešnú budúcnosť našej spoločnosti. Dôchodkový systém založený na súčasných parametroch nie je vzhľadom na demografický vývoj i zmenu na trhu práce udržateľný. Detailne náš pohľad na dôchodkový systém si môžete naštudovať v našom stanovisku, ktorý sme vám predložili. Najvyšší kontrolný úrad sa zdravotníctvu venuje dlhodobo a chcem aj všetkým tým aktérom, ktorí kritizujú Najvyšší kontrolný úrad, povedať, že za ostatných 7 rokov sme vykonali bez mála tri desiatky odborných komplexných auditov. A ak niekomu chýbajú fakty a čísla, stačí si vyžiadať správy, protokoly z našich kontrol a všetky fakty a čísla v týchto dokumentoch je možné dohľadať a dočítať sa. Na túto verejnú politiku a preto sa téme zdravotníctva veľmi venujeme, ide po sociálnej oblasti druhý najvyšší objem verejných zdrojov. Do zdravotníctva ma v budúcom roku pritiecť bezmála 11 mld. eur a oproti roku 2025 ide o 935-miliónový nárast zdrojov. Na pokrytie výdajov v zdravotníctve bude využitých ešte 358 mil. z najväčšieho schváleného konsolidačného opatrenia v podobe vyšších zdravotných odvodov zo strany zamestnanca. Väčšina prostriedkov v zdravotníctve smeruje na mzdy zdravotníkov, na neudržateľný mzdový automat, ktorý môže dostať slovenské zdravotníctvo na kolená, ak sa tento problém nebude riešiť za aktívnej účasti aj vedenia rezortu. Budeme mať každý rok problém s dofinancovaním slovenského zdravotníctva.
Slovensko dnes, podľa medzinárodných štúdií, patrí medzi štáty s najvyššou mierou neefektívnosti v slovenskom zdravotníctve. V roku 2022, kedy tá štúdia bola uskutočnená vo viac ako 200 krajinách sveta, bola efektivita slovenského zdravotníctva len na úrovni efektivity zdravotníctva v roku 1995. Ak sa pozrieme na objem zdrojov, ktorý tečie do slovenského zdravotníctva a efektivitu, ktorú dostávajú pacienti, tak je to žalostne málo. Najvyšší kontrolný úrad vás, poslancov a poslankyne, upozorňuje na významné riziko, ktoré vidíme aj v tom, že rezort zdravotníctva po prvýkrát ruší rozdelenie rozpočtu verejného zdravotného poistenia, kde sa nachádza približne 9 mld. eur, čím sa stráca transparentnosť a verejná kontrola nad využitím týchto zdrojov. V rámci rozpočtu je len položka 8,5 mld. a to rozdelenie týchto zdrojov bude v rukách rezortu zdravotníctva bez akejkoľvek detailnejšej kontroly poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Najvyšší kontrolný úrad opakovane upozorňuje na neustále zadlžovanie štátnych nemocníc. Už v I. polroku tohto roka sa dlh týchto trinástich koncových nemocníc vyšplhal na úroveň 1,3 mld. Ďalšie významné riziko predstavujú lekári, z ktorých viac ako štvrtina má vyšší vek ako 65 rokov a ide najmä o všeobecných lekárov a pediatrov, ktorí sú v prvom kontakte s pacientmi. Rozmanitosť výstupov z kontrolných akcií v politike zdravie nám umožňuje vysloviť názor, že aj keď sa tento segment dlhodobo považuje za podfinancovaný, nedostatok zdrojov v zdravotníctve nie je hlavným problémom. Pozornosť je potrebné upriamiť na to, akým spôsobom dokáže zdravotníctvo verejné zdroje využiť efektívne, ako účinne vie ministerstvo regulovať a kontrolovať všetkých hráčov v systéme a v neposlednom rade ako sa zlepší prístup pacienta ku včasnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti.
Dámy a páni, dovoľte, aby som aj zareagoval na slová pána ministra a podporil ho presne v tom, na čo som upozornil poslancov finančného výboru počas jeho včerajšieho rokovania, že ak sa pozriete detailnejšie na rozpočet výdavkov, tak nám o 21 % stúpajú výdaje na zaplatenie nájmov štátnych inštitúcií v lukratívnych nových budovách, ktoré vlastnia mnohé firmy po tom, ako ich štát v minulosti vyhlásil za prebytočný majetok, ako sa zrekonštruovali a ako sa späť štátne inštitúcie do týchto inštitúcií nasťahovali. Suma, ktorú bude štát v budúcom roku hradiť týmto novým vlastníkom v bývalých štátnych budovách, sa dostala nad úroveň 100 mil. eur. Áno, jednoznačne Najvyšší kontrolný úrad podporuje to, aby štát hľadal zdroje, aby motivoval investičný rozvoj cez zveľaďovanie majetku, ktorý má štát k dispozícii, aby využíval primárne objekty, ktoré vlastní, nie, aby išiel do podnájmov lukratívnych lokalitách, či už Bratislavy alebo v rámci krajských miest.
Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť. Verím, že diskusia k zákonu roka bude možno kritická, lebo je to zákon roka, ale že bude konštruktívna. Že bude sa požívať aj argumenty, ktoré sú vyjadrené dátami z našeho stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu a že odborná, profesionálna práca tristodevätnástich zamestnancov Najvyššieho kontrolného úradu vám pomôže vytvoriť objektívnejší a ucelenejší pohľad na nielen tie pozitíva, ktoré sa v rozpočte nachádzajú, ale aj na riziká, o ktorých je potrebné diskutovať, pretože bez diskusie nemôžeme posunúť riešenie problémov našej spoločnosti pozitívne dopredu.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. Ďakujem za pozornosť aj predsedajúcemu, ktorým je už podpredseda parlamentu. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)