40. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď si myslím, že v tomto parlamente ma už nemá čo prekvapiť, tak ono sa vždy nájde, niekedy aj každý deň, niečo, čo ma prefacká. Napríklad to, že rokujeme o zákone roka a predsedu vlády sme tu nevideli (reakcie z pléna), sme tu nevideli, hovorím. Najmä keď uvážime, v akej situácii sa nachádzame, o akých opatrenia rozprávame, s akým výhľadom, ja by som teda naozaj očakávam, že pán premiér sa postaví pred nielen nás, lebo však akože na nás až tak možno nezáleží, ale pred verejnosť a nielen predtým, ako ten návrh rozpočtu príde do parlamentu, ale ešte predtým a povie, vážení, vážené, ideme robiť toto a toto, chceme to urobiť preto a preto, sľubujeme si od toho toto a toto a výsledok bude takýto a takýto. To by som považoval za celkom fér za jednanie a nie, že príde pán premiér ex post, keď už bude vlastne možno po hlasovaní. Ale vieme, v akej krajine žijeme, pravda. Premiér návrh rozpočtu nielenže dôsledne nepredstavil, nechal v tom osamote pána ministra Kamenického a ako som úvodom hovoril, že keď si myslím, že v tomto parlamente ma už nič neprekvapí, tak potom sa za mikrofón postaví práve pán minister financií Kamenický a namiesto toho, aby pokojne vysvetľoval návrh rozpočtu na budúci rok, tak sa sem prišiel vyplakať. A okrem toho teda, že sme videli Fantozziho slzy, lebo ho ranilo, že nemal pri debate o konsolidácii možnosť dokončiť svoje vystúpenie, čo je samo osebe kúzelné, keď si uvážite, že predseda parlamentu nedokázal si urobiť poriadky s poslancami, ktorí narúčali pokojný priebeh schôdze, ale zato dokázal pán predseda, ten istý predseda parlamentu, opakovane prerušiť rozpravu o konsolidácii a useknúť ju predčasne, hej? Tak sa stalo napríklad to, že síce pán minister sa tu prišiel vyplakať, že nemohol dokončiť svoje slovo ku konsolidácii, ale tak niektorí z nás napríklad ku konsolidácii vďaka tomu predčasnému ukončeniu rozpravy mohli ku konsolidácii povedať presne 0,0 slov. Ale pán minister Kamenický nemohol dokončiť, chudáčik, svoje vystúpenie. Jeden by ho poľutoval. Ale technicky mohol, samozrejme, mohol dokončiť svoje vystúpenie, ale to by tu nemusela byť už nastúpená celá koalícia, ktorá bola pripravená hlasovať, pravda.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, Najvyšší kontrolný úrad to pomenoval úplne presne, ja sa s tým stotožňujem, a preto ho budem citovať. "Štát rezignoval na reformu fungovania štátnych a verejných inštitúcií." Ja si naozaj inak neviem úprimne predstaviť, ako by mohla nejaká konštruktívna a racionálna vláda dovoliť toto predložiť do parlamentu. A zjavne si minimálne jeden minister tejto vlády, tohto kabinetu, myslí, že navrhovaný rozpočet je šialenstvo a ten minister je minister Tomáš Taraba, inak by jeho podpora rozpočtu predsa nemohla mať takú šialenú hodnotu a cenovku, konkrétne menovite 2,5 miliardy eur z Envirofondu, ale o tom o chvíľu.
V návrhu rozpočtu má vláda ciele, dobre, je super mať ciele, ale akosi, keď sa na to tak pozerám, opravte ma ak sa mýlim, chýbajú plány, ako tie ciele naplniť. Vlastne ono je to celé ako zoznam prianí, len zas a znova, tieto priania tejto konkrétnej vlády by asi ani Ježiško a Santa Claus nesplnili a najsmutnejšie na tom celom je, že zaplatíme to my všetci. Vláda naivne verí v rapídne navýšenie čerpania európskych peňazí, tiež verí, že rapídne zvýši sa výber daní. No prax posledných rokov nám, samozrejme, ukazuje tú realitu, že nádeje sú naozaj len zbožným prianím a míňajú sa tej realite.
Pravdou tiež je, že to, čo hovorí opakovane kolega Štefan Kišš, že koalícia si nevie rozpočet a fiškálnu politiku obhájiť. Ako už je zvykom, tak rozpočet sprevádza minimálna verejná komunikácia, diskusia o obsahu toho návrhu neexistuje, informácií je absolútne minimum a forma, v akej niektoré ministerstvá predkladali svoje rozpočty, to sa nedá pomenovať inak ako len škandál. Chýba systematické porovnanie s prechádzajúcimi rokmi, až bolestivo chýba porovnanie s aktuálnym stavom, vláda nekomunikuje s kľúčovými partnermi, ministri opovrhujú zamestnávateľskými a priemyselnými zväzmi, niektorý z nich dokonca si osobne vypočuli spŕšku invektív a urážok, a pritom vláda, veď si len spomeňte, keď nastupovala, tak sľubovala, že ako bude vládnuť participatívne, ako bude komunikovať. A dnes sa napríklad samosprávy reálne o návrhu rozpočtu dozvedajú z priameho prenosu tlačových konferencií ministra financií a z tlačovky si predstavitelia a predstaviteľky samospráv musia robiť poznámky. Prosím vás, toto, že kam sme sa to dostali, naozaj. Ja by som aj popravde chápal, keby sa toto stalo napríklad nováčikom v prvom roku vládnutia. Človek si povie, že okej, veď učia sa za pochodu nie? Ale toto nie je realita tejto vlády, veď táto vláda, respektíve SMER, vládne už 15 rokov. Tiež by som chápal, keby sa takého nekomunikovanie stalo v čase nejakých mimoriadnych udalostí napríklad počas pandémie alebo keby sme boli vo vojne, samozrejme, v priamej vojne, nie v tej hybridnej, pretože v tej sme. Ale my nežijeme aktuálne žiadnu mimoriadnu situáciu, teda okrem mimoriadnej arogancie moci.
Spomeniem, ešte raz sa vrátim k tomu citátu od Najvyššieho kontrolného úradu, s ktorým sa stotožňujem, že štát rezignoval na reformu fungovania štátnych a verejných financií. Je to pravda, pretože šetrenie na strane štátu podľa NKÚ zostáva na papieri. Budem citovať ďalej. "Formálne síce šetrí na prevádzke a zamestnancoch štátu, no zásadne nezreformoval najväčšie výdavkové položky na sociálno-dôchodkovú oblasť, verejné zdravotníctvo a zefektívnenie riadenia štátu a nepomohli tomu ani len niekoľkomiliardové investície do informatizácie a digitalizácie."
Ja som sa pozrel napríklad na rozpočet ministerstva životného prostredia, presne tak ako kolegyňa Stohlová predo mnou, detailnejšie a naozaj teda nevychádzal som z úžasu, pretože kým teda obyvatelia majú variť džemy a piecť keksy, tak mzdové náklady ministerstva rastú napriek tomu, že počet zamestnancov je nižší ako vlani. A ako spomenula kolegyňa Stohlová aj vlani teda navyšovalo ministerstvo životného prostredia kapitolu mzdové náklady, vtedy ale operovali navýšením mzdových nákladov kvôli tej spomínanej tretej štátnej tajomníčke a jej kancelárii, preto vlani navyšovali mzdové výdavky o 94 199 eur. Teraz, hoci už teda nemajú tretiu štátnu tajomníčku, namiesto poklesu, ulalá, hej, zázrak, mzdové výdavky opäť raz sa navyšujú. Za dva roky, čo majú mzdové náklady znižovať, minie minister Taraba o skoro 200-tisíc na mzdách viac. Mimochodom ten spomínaný Environmentálny fond, ministerská organizácia táto konkrétna, Environmentálny fond, mzdové náklady má naplánované nárast o 33 %, o 1 144 000 eur, dobre ste počuli, 1 144 000 eur. 29-2
Ale poďme ďalej, pretože ministerstvo životného prostredia chce ísť, samozrejme, príkladom, hej, v úvodzovkách, nám všetkým, naplánovali si obstaranie elektromobilov v hodnote 300-tisíc eur. Za normálnych okolností by som povedal bravó, rozvoj bez emisnej dopravy, podpisujem sa, schvaľujem, ale v čase konsolidácie by som teda naozaj očakával stop všetkých nevyhnutných obstarávaní a predĺženie lehôt životnosti prostriedkov rôzneho charakteru techniky, vozidiel, výpočtovej techniky, kancelárskej techniky, mobilov a podobne. Ale zjavne na ministerstve životného prostredia namiesto kapitálových výdavkov majú iba, ako kolega Hargaš hovorí, kapitálové výhovorky. Takže navýšené mzdy plus elektromobily a už máme pol milióna doma, keby sme si vedeli odtrhnúť od úst. Sa pýtam, že koľko domov mohlo byť napríklad zateplených za túto sumu? Prepočítajte si.
Minister Taraba a ministerstvo životného prostredia ani len nepredstierajú, že svoj rozpočet by brali vážne. Oni totálne odflákli napríklad stranu príjmov, veď z mnohých ukazovateľov v časti rozpočtu ministerstva životného prostredia napríklad pre Slovenský vodohospodársky podnik, sa jasne uvádza, že pôvodne rozpočtované príjmy Slovenského vodohospodárskeho podniku museli byť znížené o viac ako 19 miliónov eur, pretože vláda nezabezpečila novelizáciu zákonných noriem o cenách pozemnej vody, hej? Opäť, pomenujme si to rovno. Ide v tomto prípade o jasné systémové zlyhanie, ktoré má priamu adresu a je to ministerstvo životného prostredia ako gestor vodného zákona, ktoré malo pripraviť tú spomínanú novelu a ministerstvo financií ju malo, povedzme, urgovať a, samozrejme, potom aj schvaľovať, ale to sa nestalo. No a dôsledkom toho je, že takto štát prichádza o príjmy, ktoré mohli ísť napríklad na údržbu vodných tokov, na protipovodňovú ochranu, ktorú vieme všetci, že potrebujeme alebo na obnovy infraštruktúry, v ktorej máme neskutočný investičný dlh. Inými slovami, vláda sama svojou nešikovnosťou pripravila Slovensko o zdroje, ktoré dnes tak naozaj naliehavo potrebujeme, a nielen kvôli konsolidácii, áno, aj kvôli konsolidácii, ale aj kvôli tomu, že čelíme environmentálnym výzvam, environmentálnym problémom, čelíme čoraz väčším suchám a povodniam zároveň. Čiže tie peniaze by naozaj padli na, ako sa hovorí, úrodnú pôdu. A to ešte tam, prosím pekne, sa v kategórii Slovenský vodohospodársky podnik píše, opäť citujem: "Vzniká riziko, že štátny podnik v roku 2026 nebude schopný pokryť ani fixné výdavkové položky vyplývajúce zo zmlúv a ostane bez možnosti realizácie akýchkoľvek opráv a investícií." Famózne, tešíme sa, vodné stavby máme v havarijnom stave. To opäť hovorí NKÚ, to nehovorím ja, a napriek tomu si ministerstvo životného prostredia ani ministerstvo financií neurobia svoju domácu úlohu a takto len kvôli jednej zanedbanej úlohe, ktorú keby zahrnuli do svojho plánu legislatívnych úloh aj by tú úlohu splnili, by sme mohli mať plus 19 miliónov eur. Ale nie, tieto peniaze teraz chýbajú. Ak máte pocit, že snívate, tak nie, toto je realita.
Ako vravím, na strane príjmov si ministerstvo životného prostredia veľkú prácu nedalo. Napríklad príjmy za znečisťovanie ovzdušia naplánovali v úplne rovnakej, identickej výške ako pred rokom. Ak by ste si povedali, že urobili to kvôli tomu, že stav sa nemení, no tak nie, stav sa, samozrejme, rapídne mení. Ono sa to stalo skôr preto, lebo ministerstvo životného prostredia je v niektorých svojich základných úlohách dosť bezzubé a jeho ťah na bránku, špeciálne v kategórii znečisťovateľ platí, ide absolútne stranou, a pritom je to jedna zo základných úloh ministerstva životného prostredia. Ale vzhľadom na to, že ministerstvo životného prostredia aktuálne riadi antiminister životného prostredia, nemám viacej otázok.
Nasledujú fakty. V niektorých regiónoch Slovenska kvalita vzduchu naďalej predstavuje enormný problém. Vieme to nie rok, vieme to desaťročie. Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie s najvyššou intenzitou priemyselných emisií, je siedme pri emisiách do ovzdušia, štvrté pri emisiách ťažkých kovov do vody, znečistenie jemnými prachovými časticami oxidom dusičitým a ozónom spôsobuje na Slovensku ročne nie stovky, ale tisíce predčasných úmrtí. Celkové hospodárske škody z priemyselných emisií sa odhadujú na 9,3 miliardy eur a zrejme práve preto, lebo to dáva "logiku", si minister Taraba naplánoval príjmy z emisií zase len na tej iste rovnakej úrovni ako v roku minulom, kúzelné. Zato v kategórii odpady chce príjmy zvýšiť, aspoň niečo, hovorím si. Otázne však je, že ako konkrétne to chce robiť a akými opatreniami sa tam chce dostať. To je opäť nezodpovedané, pretože z predloženej dokumentácie som sa to nedozvedel. Z necelých 16 miliónov majú príjmy narásť na 30 miliónov, výdaje plánuje tiež navýšiť, čo je dobré. No opäť, ako hodnotí Najvyšší kontrolný úrad, otvorená zostáva kritická medzera medzi legislatívnymi cieľmi a praxou. Najväčší problém predstavuje pokračujúce skládkovanie bez predúpravy, ktorú táto koalícia, zhodou okolností opäť bez diskusie a na poslednú chvíľu, odložila a tiež nízka investičná úroveň do obehovej transformácie. Odhaduje sa, že minimálne 189 miliónov euro ročne chýba na úplnú transformáciu na obehové hospodárstvo. Bez výrazného posilnenia financovania regulačných opatrení a implementácie nových technológií Slovensko nesplní ciele do roku 2035 a stratí príležitosť ekonomicky zhodnotiť odpad ako zdroj surovín. To je citát opäť od Najvyššieho kontrolného úradu, ale podpisujem sa pod to, pretože toto presne o Tarabovom manažmente odpadov hovorím ja od momentu, ako nastúpil do funkcie ministra životného prostredia.
Vzhľadom na to, že mám málo času, tak preskočím niektoré kategórie, ale na záver nemôžem nevynechať moju obľúbenú tému a to je kritická infraštruktúra. Už ikskrát sme to tu hovorili s kolegyňou Janou Hanuliakovou, ale aj pri tejto príležitosti to musím zopakovať, že aj napriek tomu, že v roku 2015 mala byť kritická infraštruktúra na Slovensku dobudovaná, ešte stále sme v stave, že pol milióna ľudí na Slovensku nemá pitnú vodu, 1,5 milióna ľudí nemá kanalizáciu a splašky tak nám končia v potokoch, riekach, na poliach a podobne. Aj kvôli tomu, že táto úloha bývalých vlád Roberta Fica je zanedbaná, do dnešného dňa Slovensko dlhodobo neplní požiadavky Smernice o čistení komunálnych odpadových vôd, aj kvôli tomu máme na krku žalobu Európskej komisie na Európskom súdnom dvore, ktorú prehráme, hovorím vopred. Kvôli nedostatočnému čisteniu sa zhoršuje aj kvalita povrchových vôd, podiel útvarov povrchových vôd s dobrým chemickým stavom klesol z 98 % na 71 a podiel vôd v dobrom ekologickom stave sa znížil z 56 na 41 v porovnaní rokov 2015 verzus ´21. No a v tejto situácii sme v stave, kedy revidovaná smernica z roku 2024 prináša ešte k tomu investičnému dlhu aj nové finančné záväzky v podobe dodatočného čistenia mikropolutantov, ktoré budú, samozrejme, vyžadovať zvýšené rozpočtové výdavky do roku 2027. Kde na toto konkrétne máme plán, sa pýtam. Nikde, neexistuje, a pritom včera bolo neskoro, pretože s týmito opatreniami musí Slovenská republika začať už v budúcom roku. Iba hovorím a rovno hovorím, že o rok pripomeniem.
A takto si tu, prosím pekne, žijeme. Namiesto toho, aby sme sanovali problémy, aby sme investovali do prevencie, aby sme šetrili sami na sebe, si minister životného prostredia pripravil ako odpoveď, riešenie na všetky problémy Slovenska, zbesilý plán a to je ovládnuť vyše dve miliardy v Environmentálnom fonde ako nástroj na všetky nástroje, ale, samozrejme, vieme o kom rozprávame, nebude to nástroj na zelenú transformáciu a na rozvoj obehovej ekonomiky, nie, určite nie. Tých 2,5 miliardy z Environmentálneho fondu, ktoré Tomáš Taraba ešte na tejto schôdzi plánuje ovládnuť, použije, pochopiteľne, na to, čo táto koalícia ovláda najlepšie, na predvolebnú korupciu, na kupovanie si starostov, na kupovanie si najväčších priemyselníkov, ale aj na vydieranie starostov, ktorí počúvať nebudú.
A ja sa len zamýšľam, zamýšľam nad tým, že či Robertovi Ficovi a Ladislavovi Kamenickému, že je úplne všetko jedno, alebo privreli nad Tomášom Tarabom okom, pretože inak si neviem vysvetliť, ako je možné, že premiér a minister financií sa touto pripravovanou novelou, tak ako bola navrhnutá a doručená do tohto parlamentu, sa vzdávajú akejkoľvek kontroly, slovom akejkoľvek kontroly, nad Environmentálnym fondom v sume 2,5 miliardy eur. Je to náhoda? Ja si nemyslím, že je to náhoda, skôr to môže byť niečo ako kupčenie za podporu pre tento rozpočet, možno je to kupčenie s nejakým solídnym budúcim miestom pre Tomáša Tarabu na kandidátke SMER-u, uvidíme. Spravíme si test budúcnosťou, ostatne ako vždy, tá budúcnosť nám ukáže, kde je alebo kde bude pravda. Každopádne pamätajte, ja som vám to hovoril.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Sabo, v úvode ste vyjadril také počudovanie, prečo tu nesedí premiér, predseda vlády, že by teda si zaslúžil, aby vaše geniálne, pekne v počítači napísané prejavy, štruktúrované aj s odstavcami, pozeral som sa, hej, do počítača nechtiac pani Stohlovej, keď som teda sa na vás pozrel, tak ja vyjadrujem vážnu pochybnosť, že ste si to písali vôbec vy, tak pán premiér je dneska na konferencii, a ja vám to prečítam, aby to bolo presné, s názvom Konsolidácia 2026 je zárukou boja proti daňovým podvodom. Tá konferencia začala o trinástej, prebieha doteraz, v hoteli Bôrik, sú tam špičky daňového úradu a odborníci na boj proti daňovým podvodom. Čiže pán premiér má na srdci konsolidáciu a, samozrejme, zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu a bolo by bohapustým plytvaním jeho vzácneho času, aby tu sedel aj mimo hodiny otázok, odpovedí, ktorá býva vo štvrtok a počúval tie vaše prejavy, ktoré keby ste nemali počítač alebo vypli elektriku, tak ste skončili. Neviete povedať nič z hlavy, len toľko. (Potlesk.) (Reakcie z pléna.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Nedá sa reagovať na to, ale tak, Martin či Mišo, pardon, už mám, (smiech) nemám to v počítači napísané (povedané so smiechom), kolegovia, ale to, čo som chcel povedať, je, že ja žasnem, čo tuná kolega povedal. Však dlhodobo sa venuješ tomu, dlhodobo ho kritizuješ, to, ako to robí pán minister Taraba zle. A to, čo tu bolo teraz povedané, je úplne za čiarou.
Ale ja by som sa vrátil k tej volebnej korupcii. Ono presne si povedal, každý má svoju cenu, minister Taraba - envirofond, minister Huliak - ministerstvo, pán Migaľ - ministerstvo, pán Kotlár - mikroskop, každý má niečo, takže aby táto vláda vôbec mohla fungovať, tak sa musela zapredať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Ľupták, pri všetkej úcte, ale ja vám do výkonu vášho mandátu nehovorím, tak láskavo sa zdržte poznámok toho, ako my si vykonávame náš mandát. Hovorí sa tomu úvod, jadro, záver, hovorí sa tomu dáta, hovorí sa tomu čísla, áno? Ale nie je umenie sa postaviť pred mikrofón a rozprávať 20 minút a tliachať faciny, ale mať aj nejakú štruktúru. Ďakujem za pochopenie.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, tretia vlna konsolidácie spolu s návrhom rozpočtu na rok ´26 je tu a je teda jasné, že tá Ficova drahota a aj chudoba sa dotkne naozaj každého človeka na Slovensku. Aj tí, ktorí nie sú živnostníci alebo nemajú vysoké príjmy, dostanú od svojich obcí a miest naozaj mastný účet za babráctvo tejto vlády a špeciálne ministra Kamenického. Dnes si teda ukážeme ako. Budem sa venovať výsostne dopadom na samosprávy a následne na ľudí, ktorí v nich žijú.
Rok ´26 bude ťažší než tie predchádzajúce, pretože naraz sa v ňom v samospráve stretnú všetky tri vlny konsolidácie. A toto platí aj pre rozpočty teda našich obcí, miest a krajov.

37-2
Do roku ´26 si nesú sekeru znížených príjmov na dani z príjmu fyzických osôb vo výške viac ako 60 miliónov eur, ďalších viac ako 180 miliónov si podľa odhadov ZMOS-u nesú vo forme zvýšenej dépeháčky a ďalších sto miliónov eur si rovnako nesú vo forme rodičovských dôchodkov, ktoré sa spustia v budúcom roku. Len tu sme na sume necelých 350 miliónov eur a to ešte nepočítame tú hlúpu transakčnú daň, ktorú, pripomeňme si, musia platiť všetky mestské a krajské podniky. K tomu sa má pridať nová sekera vo výške 130+ miliónov eur vo forme ďalších škrtov v príjmoch samospráv, ktoré im štát vezme tak, že si odkrojí z ich podielu na výnose dane z príjmu fyzických osôb. A keď toto všetko spočítame, tak zistíme, že štát si z rozpočtov samospráv ukrojí v budúcom roku takmer, je to necelá pol miliarda eur a to opäť, a to je veľmi dôležité, opäť bez poctivej a odbornej a poriadnej a výdatnej diskusie so ZMOS-om, Úniou miest a SK8.
Ak si ktokoľvek vrátane ministra financií myslí, že ľudí sa takéto drastické zásahy do samospráv nedotknú, tak je na veľkom omyle a my to musíme a budeme pripomínať. Len v minulom roku sme boli svedkami naozaj bezprecedentného nárastu dani z nehnuteľností, ktorej výnosy sa z roka na rok zvýšili alebo stúpli o viac ako jednu pätinu. To je len samotná daň z nehnuteľnosti. Okrem dane z nehnuteľností môžu ľudia na Slovensku čakať ďalšie zdražovanie či už sú to cestovné lístky, budú drahšie autobusy a treba to povedať, aj menej zliav pre seniorov, ktorých tak chránite a treba to povedať, drahšia prímestská doprava, ktorá je v gescii žúp, teda krajov a toto treba povedať tým ľuďom a najmä seniorom, ktorých sa to dotkne, pretože sú to práve oni, ktorí často cestujú autobusmi k doktorom, bude drahšia MHD-čka, všetky kraje postupne dvíhajú ceny MHD-čky od roku 2024, bolo to aj v ´25 a bude to bezpochyby aj v ´26, išli hore, vo všetkých prakticky samosprávach išli hore poplatky za vývozy odpadu, každý jeden starosta mi to tu potvrdí. Neexistuje obec, ktorá by nedvíhala poplatky za vývozy odpadu, rovnako išli hore dane za psa, ešte dokonca mám tu naozaj vypichnuté, lebo sme si dali tú námahu a sledovali sme, väčšina samospráv dvíhala ešte aj poplatky za hrobové miesta, ešte aj na cintorínoch, ešte aj tam sa to premietlo, táto drahota. Nehovoriac o poplatkoch v zariadeniach sociálnych služieb, športoviská, plavárne, zimáky, to už ani nespomínam, napríklad ako likviduje aj Petržalskú plaváreň konkrétne hlúpa Ficova transakčná daň.
Poďme ďalej. Všetko toto musia samosprávy dvíhať hore, pretože ony na rozdiel od štátu nemôžu a nesmú ísť do deficitu. Štát to nedokáže, nedokáže, musí, zakaždým ide do deficitu. Samospráva nie, tá si na toto musí dať veľký pozor každý jeden rok a takisto to bude aj tentokrát. Čiže v záujme záchrany vlastnej existencie jediné, čo tá samospráva môže robiť, je proste, ak chce prežiť, dvíhať, žiaľ, tieto poplatky. Vo väčšine menších miest sa tak zastaví prakticky akýkoľvek rozvoj, akýkoľvek rozvoj, a to sme v situácii, že nemáme dobudované vodovody, kanalizácie, že mosty nám padajú na hlavu a tak ďalej.
Zároveň sa môžeme dočkať aj ďalšieho zbavovania sa zdravotníckych zariadení. Veď máme tu príklad z Trenčianskeho kraja. Nie je tu teraz kolega, pán predseda Baška, ktorý dal do výpredaja tri svoje nemocnice za jedno euro. Ponúkol ich obciam, mestám, tri nemocnice za jedno euro. Ak sa nemýlim Považská, ak sa nemýlim Myjavská a Bojnická. Opravte ma, ak som sa zmýlil, ale myslím, že tieto tri to boli. Nemocnice vo výpredaji za jedno euro? To je v poriadku? A on tam napísal do dôvodovej správy, že dôvodom je konsolidácia, ktorú on a jeho kraj nezvláda a ja sa mu vôbec nečudujem, ja s ním úplne súhlasím. Len problém je, že ten istý Jaroslav Baška tu za to všetko hlasuje a tomu nerozumiem.
Poďme ďalej. Ak sa pozrieme na dôvody, ktorými minister financií zdôvodňoval tretiu vlnu konsolidácie pre samosprávy, v doložke vplyvov sme videli tri argumenty, nebudem mať toľko času, povenujem sa hlavne tým dvom. Obidve sú falošné, obidve sú zavádzajúce. Minister sa totiž snažil navodiť dojem, že samosprávy dostanú viac peňazí a mnohí z vás to opakujú po ňom, že dostanú viac peňazí, že cez progresívnu daň sa viac vyberie. Lenže, dámy a páni, toto neviete samosprávam garantovať. Videli sme to už pri transakčnej dani, kde sa pán minister sekol v úvodzovkách o 200 miliónov. Tie experimenty pána ministra očividne neprinášajú želateľný výsledok a výnosy pre samosprávy budú pravdepodobne výrazne nižšie, než projektuje táto vláda. A neexistuje jeden rok, kedy by sa príjmové makroprognózy naplnili, nikdy neprišlo toľko peňazí samosprávam, koľko im štát sľuboval, nikdy, to sa ešte taký rok nebol. Ak mi nájdete taký rok, tak dám dole klobúk, ktorý na hlave dnes nemám, ale zoženiem. Proste nebol taký rok, kedy by samosprávy dostali toľko peňazí, koľko sa im prognózovalo, že dostanú, neni taký rok. A žiadny mechanizmus proti takýmto výpadkom pritom samosprávy dnes nechráni. Skrátka budú sa musieť zmieriť s tým, čo im príde. Čo im zostáva? Musia sa s tým zmieriť.
Ale štát už neplatí ani dnes, čo si objednáva a všetci opäť primátori, primátorky, starostky, starostovia mi dajú za pravdu, zoberme si len prenesený výkon štátnej správy, zoberme si stavebné úrady. Ja keď som starostoval, ja som mal jeden z tých väčších, mal som tam štyroch full-time pracovníkov, referentov. Štát na ne posiela dokopy ročne ani nie 10 %, ani nie 10 %. Argumentuje tým, že veď obciam zostávajú úhrady za tie povolenia, ktoré obec vyrubuje, stavebká, drobné stavby, ohlášky a toto. No však v poriadku, ale načo si potom toto štát objednáva od obce, keď to nevie zaplatiť ani na nejakú, my sa nebavíme, že polovicu, ale že 10 %. Je to ako keby ste išli do reštaurácie, si tam objednáte celé päťchodové menu degustačné, neviem aké kačacie hody a vy zaplatíte len za dusenú kapustu.
To takto pristupuje ten štát k tomu, neuveriteľné.
A ďalší argument je, že samosprávy majú šetriť na svojich úradoch. Pravda je však taká, že ony šetria len tam, kde reálne môžu, a teda na svojich službách alebo zvyšovaní daní a poplatkov pre ľudí. Na úradoch totiž šetriť bez pomoci štátu nevedia a povieme si prečo. Mám jeden veľmi konkrétny, veľmi plastický príklad. Zoberte si, že konsolidácia berie peniaze všetkým samosprávam bez ohľadu na ich veľkosť, na tomto sa proste zhodneme, dúfam, všetci. A že zoberte si, že 93 obcí na Slovensku má len jedného človeka teda starostu na tom úrade, to sú najmä tie najmenšie samosprávy, čiže a tento jeden, tento jeden človek, ktorý tam je zamestnaný, on nemá nikoho ďalšieho, to je on, on jediný sám, ani on tam nie je na plný úväzok, on je častokrát na tretinový, poťažmo na polovičný úväzok. Ako on môže ušetriť? Už to technicky nie je možné, čo mu vy robíte. To, čo mu vyrobíte, on už technicky nevie jednoducho menej minúť na chod, pretože už je na totálnom minime, on je sám na tretinovom úväzku.
A teraz poďme ďalej. Máme ďalších 212 obcí, ktoré má maximálne jedného ďalšieho zamestnanca okrem toho starostu, čiže to máme dokopy 305 samospráv, ktoré majú na Slovensku maximálne starostu alebo starostu plus jedného ďalšieho zamestnanca. Ako ony majú technicky šetriť 10 % na tej administratíve? To technicky nie je možné, vážení, čo im vy zadávate za úlohu. A ak to chcete robiť, tak dobre, ale na druhú stranu doneste reformu, ktorou sa tá samospráva zmodernizuje. Nemôžte urobiť A a na B sa vykašľať, to nejde, to sú spojené nádoby. Lebo vy im týmto vlastne hovoríte, že ony majú skončiť, ony majú zajtra položiť mandát, vypnúť lampy, dať mrežu na obecný úrad, vybavené, zatvoriť, toto sa nedá, nedá sa fungovať jednoducho. Vy ste povedali 305 samosprávam, ktoré nemajú zamestnancov, že majú skončiť, lebo ony nevedia uskutočniť to, čo vy tvrdíte, že majú zobrať 10 % z tých mzdových týchto, COFOG 01 je to myslím tá subkapitola. Čiže robíte veci, ktoré už ani technicky nie je možné uskutočniť.
Poďme ďalej. My máme tu že 40 %, 48 % obcí na Slovensku, ktoré má že do desať ľudí na úradoch, všetkých. Takže o akých robustných aparátoch tam hovoril pán minister Kamenický? Nerozumiem tomu. Komunálnou reformou by sme pritom vedeli skvalitniť jednoducho nielen služby v tých jednotlivých obciach, ale zdroje na nové investície, zlepšiť schopnosť čerpať eurofondov, to, čo všetci snáď chceme, všetci v tomto pléne sa na tom snáď zhodneme. Len prečo to nerobíte? Prečo to nerobíme? Prečo sem nosíte takéto hlúposti? Jediné, čo robíte, je, že beriete, beriete, beriete, beriete, len už neni z čoho. Už tí starostovia sa hádžu na PN-ky, lebo aby sa neplatili z obecnej kasy, už vypínajú lampy, už vypínajú lampy.
Ideme si teraz vyžiadať, ideme robiť veľký prieskum, že ešte kto na Slovensku vôbec v noci má ten luxus, že môže svietiť. To som zvedavý na tie výsledky. Vy ste doniesli po 15 rokoch vlád túto krajinu do stavu, že my ideme zisťovať, že kto v noci svieti vôbec v tejto krajine, samospráve. A sedia tu starostovia, prihlás sa, pán kolega, rád si ťa vypočujem.
No poďme ale špeciálne sa povenovať aj príslušnej kapitole, na ministerstve vnútra, verejnej správy, ktorej sme sa, žiaľ, nepovenovali na výbore, lebo koalícia neprišla. My sme tam boli sami v pondelok s kolegyňou Jankou Hanuliakovou a s Igorom Janckulíkom, ktorý to vedie teraz, lebo Šipoša ste odvolali, takže nemáme ani vedenie výboru. Neprišli ste, výbory viac nefungujú, ako fungujú. S nami sa už pomaly jediný človek na výbore rozpráva, to je pán čašník, keď sa nás pýta, či si dáme kávu. To je jediný človek, ktorý sa s nami baví, už ani vy sa, ako to je neuveriteľné, kam ste to dopracovali. Normálne ja som člen výboru, ktorý sa nevie zísť pomaly, normálne, že vy tam nechodíte. Uro... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

V Gelnici, výjazdové rokovanie po víchrici, neprídete. Ja neviem, že čo sa musí stať, aby ste prišli, že čo musí sa stať, aby ste prišli?
No poďme na ten, poďme na ten, na tú kapitolu verejnej správy ministerstva vnútra. Príjmy klesajú teda o šesť miliónov, výdavky rastú o 80 miliónov, tak šetríte, tak idete šetriť. Príjmy klesajú o šesť miliónov, výdavky rastú o 80, výborne.
Horská záchranná služba napríklad dostane rovnako ako vlani. A teraz veľmi zaujímavá vec, okresné úrady dostanú o 11,5 milióna eur menej na Slovensku. Okresné úrady, ktoré sú v špičkovej kondícii na Slovensku, že kataster funguje vzorovo od januára, od Troch kráľov, okresné úrady, výkladná skriňa slovenskej verejnej správy, idete im zobrať 11,5 milióna. Teraz sa čaká na stavebné povolenie na vodu a kanál, ja som čakal 1 021 dní, a to im ešte nezobrali 11,5 milióna. Koľko bude sa čakať teraz? Koľko? Desať rokov? Dvadsať? Päťdesiat?
Spomínate tam, že sa bude predávať majetok, ale aký? Však už ja som ako starosta prenajímal svoje budovy pošte, aby vôbec mohla fungovať. Čo idete ešte predávať? Čo chcete ešte predávať? Posedy poľovnícke? Už nič nezostalo pomaly v týchto obciach niektorých. Tam nič nie je! Ja som prenajímal pošte svoju časť kultúrneho domu, aby mohla vôbec otvoriť v roku ´22, ´23. No naozaj okresné úrady sú v dezolátnom stave. Polorozpadnuté budovy aj napríklad už keď sa bavíme o tej, čo mne bola najbližšie v Dunajskej Strede a to bol ešte jeden z tých špičkových. Takže neviem.
Opäť, keď chcete brať okresným úradom, prosím, ale treba sa pozrieť na procesy, treba sa pozrieť na rozdelenie práce, treba sa pozrieť na to, ako to modernizovať celé, ako to reformovať, ako to oživiť, ako to zlepšiť, ako to zefektívniť. Na toto všetko vy zabúdate. Vy nemáte záujem o koncepčné, efektívne riadenie. Vy len rozbíjate, rozbíjate. Nemáme tu žiadny náznak nejakej idey, nejakej reformy, nejaký náznak ako treba urobiť municipalizáciu, funkčné regióny a nezmeníte systém, ale len zoberiete stovky miliónov a viac vás nezaujíma.
A opakujem, že to tu máme ešte prvýkrát takú výbornú vec alebo taký benefit, že my tu máme že splnomocnenca pre územnú samosprávu. My tu máme splnomocnenca pre územnú samosprávu pána Michala Kaliňáka, ktorý za jeden rok vystriedal tri funkcie a nepresadil v tomto pléne ani jeden jediný zákon za 365 dní z tej úlohy splnomocnenca. Tam ešte nie je toľko, ale za ten rok posledný, verejné obstarávanie novela to nerátam, to už je vyše viac ako roka. Jeden rok, tri funkcie, žiadny zákon, nič.
Naozaj že treba si uvedomiť, že tie samosprávy nám tu kolabujú. Poniektoré teda už vypínajú verejné osvetlenia, starostovia a starostky sa hádžu na PN-ky, aby sa nevyplácali z obecnej kasy. Takto sa nedá viesť táto krajina, udržovať v stabilnej, rozvíjajúcej sa situácii ten regionálny rozvoj. Toto je naozaj konečná. Takto macošsky sa voči obciam a mestám nesprával nikdy a nikto. Toto je proste na uterák.
A ešte na záver, mám pár posledných minút, ku najmenej rozvinutým okresom, ktoré po novom sa budú volať prioritné. Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Kežmarok, Sabinov, Svidník, Vranov nad Topľou, Gelnica, Rožňava, Sobrance, Trebišov, Bardejov, Medzilaborce, Košice okolie, Levoča, Stropkov, Michalovce, Stará Ľubovňa, tieto okresy boli oklamané, pretože týmto okresom sa povedalo, že k nim bude prúdiť viac peňazí. Nie je to tak. Napriek tomu, že na výbor ste neprišli ukazovať rozpočet, my sme si tam všimli, neviem, či to robíte naschvál alebo ste len na to zabudli, nepridali ste tam ani jeden cent.

39-2
A to sa hovorí ešte o vašom druhom pláne, pláne B, že tých okresov tam bude 25, že šesť sa tam pridá a to bude znamenať, že tých okresov tam bude ešte viac a peňazí ešte menej. Stalo sa teda presne to, pred čím sme varovali, že tie okresy, najmenej rozvinuté okresy na Slovensku, po novom teda prioritné, volajme ich tak, prioritné okresy na Slovensku, vôbec ste na ne nemysleli, boli oklamané, lebo ste im prisľúbili aj Michal Kaliňák to tu hovoril, aj Richard Raši, aj Samuel Migaľ, minister, že im bude viac peňazí poskytnutých. Nestalo sa tak. Zaujímate sa naozaj o tých ľudí v regiónoch len na billboardoch.
Namiesto adresnej pomoci pre obce a firmy vo znevýhodnených okresoch sa urobili len kozmetické úpravy zákonov. Je to ilúzia pomoci, lebo keď ste mali možnosť vyčleniť týmto okresom reálne peniaze, vytvorili ste len nový flek pre pána splnomocnenca. Tvrdil svätosväte, že suma sa nebude, že sa bude navyšovať, že nebude taká nízka, ba dokonca ešte nižšia. Bola to lož, deje sa to, že tá suma nebude stačiť. Takže okresy a regióny boli oklamané, opäť už po neviem koľkýkrát, takto tá dohoda neznela, beriete im už za hranicu možného, už sa takto proste naozaj nedá, fakt nedá. Vládu preto vyzývam spolu ja aj s ostatnými kolegami, aby ste namiesto prázdnych sľubov už konečne prišli, predložili jasný a zrozumiteľný plán, ako chcete reálne zlepšiť život ľudí v menej rozvinutých regiónoch a nielen v nich. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tak ja by som iba dodal k tomu, čo si povedal, že aj to vyjadrenie súčasného ministra vnútra, pána Eštoka, o tom, že mestská polícia si neplní svoje povinnosti tak, ako si má, a tak už toto mi príde čiastočne scestné, že práve tú mestskú políciu platia tie mestá, platia tie obce a potom z čoho chcete, aby ich platili tie mestá, tie obce tú mestskú políciu, keď im zoberiete ďalšie milióny eur? A potom príde minister a povie, že tak mali by ste sa sústrediť na také veci, na také veci, no absolútne mimo realitu.
A zároveň by som dodal, že tým, že som aj poslancom mestského zastupiteľstva, tak ja už odporúčam vládnym poslancom, aby zakúpili starostom, starostkám, primátorom nejakú vešteckú guľu, že vlastne koľko budú mať peňazí na budúci rok v rozpočte, lebo ozaj to, čo si povedal, Marek, že to, aké boli prognózy z ministerstva financií každý rok, ani jedna informácia nebola pravdivá. A je to vidieť podľa toho, že koľkokrát ročne tie samosprávy opravujú tie rozpočty, lebo furt im príde menej alebo snažia sa, neviem, čarovať. A áno, samozrejme, je prirodzené tým, že keď tie peniaze neprichádzajú od štátu, tak samosprávy musia dvíhať určité dane, určité poplatky, ktoré a je to absolútne nepopulárne pre daných starostov, pre daných primátorov, ale je to nevyhnutné na chod tejto samosprávy. Takže ja vás poprosím, po schválení tohto rozpočtu aspoň tie veštecké gule dať tým primátorom a tým starostom a už nemám viac času. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, vy ste bol starosta, ja som bola primátorka, takže trošku vidím do týchto vecí. Chcem vám povedať, že obdobie nie je ľahké a my že musíme robiť konsolidáciu, nie je to kvôli nám, je to kvôli bývalej vláde, kvôli vašim koaličným partnerom a kvôli pánovi Ódorovi, ktorý míňal veľkú časť peňazí. Takže nás to vôbec neteší.
Rozprávate o tom, že nikto sa takto nechoval k samosprávam, ako sa chováme my. Viete, ešte ste veľmi mladý. Vy ste nezažili Mikloša, ja som ho zažila, keď tu doniesol zákon, že berie obciam určité dane, že mení celú filozofiu financovania. Viete, čo sa stalo? Samosprávy, všetci zvolili SMER a SMER opravil tieto veci, aby mohli normálne dýchať.
Ďalej chcem povedať, že hovoríte, že je to na uterák, nie. Viete, ja už som zažila, že to bolo na plášte, keď práve zase pravica, Mikloš a všetci tí, keď tu lekári hádzali plášte, keď tu Rómovia rozbíjali obchody, viete, kto to dal do poriadku? No práve strana SMER a Robert Fico a táto vláda. Ja som to zažila, však sa pozrite. Áno, dobre sa vám posmevkuje, lebo väčšinou ste tu šéfky občianskych združení, ktorí ste v realite veľmi málo a veľmi krátko.
Chcem povedať o šetrení. Hovoríte o samosprávach, PSK, prešovský župan má troch podžupanov, ktorí majú 30 % úväzok za 3 000 euro. Ja som nepočula, aby jeden primátor alebo starosta povedal, že si skráti reprezentačné. Ja som mala reprezentačné 3 % a váš kolega, ktorý nastúpil po mne, liberál, má 20 % z rozpočtu. Ja som ho nepočula, aby sa postavil a povedal, že dá dole 20 %. Ja som nepočula predsedu PSK, Prešovského kraja, že povie, že nebude mať troch podžupanov na 30 %, vážení, to je tretinový úväzok za 3 000. Vy ste to počuli? Ja nie. A keď sa mrazili platy, tak si ich zmrazili smeráci a keď prišlo OĽANO a vaša pravica, tak ich rozmrazila a zase sme si ich zmrazili my. Tak, prosím vás pekne, fakt nám nevymývajte mozgy. Možno to môžte vymývať nejakým tam vašim kamarátom na ulici. (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)