40. schôdza

Vďaka za vašu faktickú, pán Dostál.
Áno, vedeli by sme, čo tým vlastne sleduje pán minister, keby vedel zodpovedať na úplne banálne otázky, keby vedel sa postaviť sem a zdôvodniť, prečo vlastne tento návrh zákona prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, pretože my vieme teda, že naň nie sú dôvody, ale minimálne keby imitoval tú činnosť, že teda takýto a takýto a takýto dôvod tu je.
A ono mi to pripomína alebo začína to naberať tú dynamiku ako včera, keď sme tu prerokovávali skrátené legislatívne konanie v prípade hazardu s pánom Huliakom, že sme sa ho tak donekonečna pýtali na tie kasína, ktorým končí licencia, a teda že keď im vyprší licencia, že či štát a Tipos ich prevezme a či tie kasína budú fungovať napriek zjavnému nesúhlasu miestneho obyvateľstva, napriek tomu, že ten zákaz herní a kasín je upravený vo VZN-kách, že prebehli petície. Tak donekonečna sme sa ho tu pýtali, že čo s tým a on sa vykrúcal tu, ako taký had sa vrtel, aby nemusel odpovedať. Potom na konci naveľa-naveľa povedal nesúvisiacu odpoveď.
Tak mne to pripadá, že túto dynamiku si tu budeme nacvičovať aj v prípade tohto skráteného legislatívneho konania a donekonečna sa budeme pýtať ministra životného prostredia a on nám bude, samozrejme, rozprávať všetko iné, že z akého dôvodu štát chce vstúpiť na trh a byť konkurentom súkromníkov, pričom štát sám sebe bude vymýšľať, určovať pravidlá a sám seba by teoreticky mal štát aj kontrolovať. Už teraz môžeme tipovať, že ako by to mohlo dopadnúť. A predpokladám teda, že tej odpovede sa nedočkáme.
Sám pán minister avizoval teda, že pri prvom čítaní sa nezúčastní, čo je teda tiež vizitka jeho práce. Ak raz mu na tomto zákone tak veľmi záleží, že si ho tu potom nebude v ďalších procesoch a do ďalších postupoch v rámci prvého čítania obhajovať, to mi teda príde naozaj veľmi zvláštne.

Ďakujem.
Ďalší v poradí je prihlásený pán poslanec Dostál.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, sme v návr..., rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Dôvody pre skrátené legislatívne konanie nie sú uvedené v písomnom materiály, ktorý predložila vláda parlamentu, je tam citované príslušné ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, kde sú vymedzené dôvody pre skrátené legislatívne konanie, potom je tam napísané všeličo o návrhu zákona, ale vôbec tam nie je vysvetlené, ako to všeličo o návrhu zákona súvisí, akú má spojitosť s tými dôvodmi, ktoré sú uvedené v zákone o rokovacom poriadku ako dôvody pre skrátené legislatívne konanie. Čiže nedozvedeli sme sa to zo samotného návrhu, nedozvedeli sme sa to, žiaľ, ani z úvodného a pomerne obsiahleho, treba povedať, obsiahleho vystúpenia pána ministra k tomuto návrhu, ktorý, ktorý spojil aj teda s tým, že hovoril o obsahu návrhu zákona obsiahlo, a teda výrazne nad rámec, nad rámec toho, čo bolo potrebné pre zdôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie. To keď niekedy robia poslanci takýmto spôsobom, tak ich predsedajúci napomínajú, že majú hovoriť iba k návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak by som potom poprosil, aby bol jednotný, jednotný meter, a teda čo je dovolené ministrovi, by malo byť dovolené aj poslancom alebo naopak. Ja by som v tomto nebol nejaký veľmi prísny, lebo, lebo naozaj keď sa hovorí o dôvodoch skráteného legislatívneho konania, tak je potrebné poukázať aj na obsah toho návrhu zákona, či už tie dôvody obhajujeme alebo ich, naopak, kritizujeme. Čo je ale paradoxné, ani z úvodného vystúpenia, napriek tomu, že bolo obsiahle, napriek tomu, že sme sa v ňom dozvedeli veľa o obsahu zákona, sme sa nedozvedeli, aké sú tie dôvody na skrátené legislatívne konanie.
A potom ešte pán minister vystúpil v rozprave, čo je opäť neštandardné pri členoch tejto vlády, ale teda teraz hovorím neštandardné v pozitívnom slova zmysle, lebo väčšinou členovia vlády buď reagujú iba v záverečnom slove, kde nie je možnosť na nich reagovať, alebo nereagujú vôbec na tie výhrady, ktoré k ich návrhom zaznievajú v rozprave, čiže to oceňujem, že pán minister vystúpil opäť pomerne obsiahlo, ale problém je, že ani z toho vystúpenia sme sa nedozvedeli, aké sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Dozvedeli sme sa, že podnikatelia v odpadovom hospodárstve sú darmožráči, vagabundi, že v Taliansku to ovládala mafia, že PS je proti záujmom Slovenska, že pán poslanec Mikloško pošpinil arcibiskupa Sokola a stal sa z neho liberál, že kritici návrhu sú lobisti, že nekonajú a nehovoria to, čo hovoria, pretože si to myslia, ale preto, že lobujú v prospech niekoho, ale nedozvedeli sme sa, aké sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. A opäť sme sa dozvedeli niečo o obsahu a o tom, ako pán minister vidí dôsledky schválenia toho zákona, ale aké sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, sme sa nedozvedeli. No tak ja opakujem tú otázku a neviem, či sa pán minister ešte raz prihlási do rozpravy alebo aspoň v záverečnom slove povie, že aké sú dôvody na skrátené legislatívne konanie v zmysle zákona o rokovacom poriadku, lebo v žiadnom z tých jeho doterajších vystúpení to nebolo a nebolo to ani, pokiaľ som informovaný, na výbore, kde sa argumentovalo potrebou zosúladenia účinnosti tejto novely so zákonom o odpadoch.
Rovnako sme sa nedozvedeli, a teda bolo by dobré poznať dôvod, odpoveď na otázku, prečo vláda nerešpektovala stanovisko sekcie vládnej legislatívy, ktoré konštatovalo, že nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, že to, čo je tam uvádzané, je nedostatočné a že bol čas na to, aby to išlo riadnym legislatívnym procesom. Načo potom vláda má sekciu vládnej legislatívy, keď v takejto dôležitej veci ignoruje jej stanovisko a jej, jej odporúčanie?
Tiež by ma zaujímala odpoveď na tú, na tú otázku alebo, ale teda dúfam, že nebude taká ako v prípade Protimonopolného úradu, že keď si Protimonopolný úrad dovolí kritizovať postup formou skráteného legislatívneho konania, že o takejto závažnej veci, ktorá mení systém nakladania s triedeným odpadom, by malo prebehnúť riadne pripomienkové konanie, tak je to pre pána ministra Tarabu argument v prospech toho, že treba zrušiť Protimonopolný úrad alebo zlúčiť Protimonopolný úrad s Úradom pre verejné obstarávanie, rozumej vymeniť vedenia, súčasné vedenia týchto, týchto inštitúcií, ktoré politicky nevyhovujú vláde, tak dúfam, že teda odpoveď nebude, že treba vymeniť ľudí na sekcii vládnej legislatívy za to, že si dovolia upozorniť na to, že ministerstvo navrhuje postup, ktorý nie je odôvodnený tým, ako sú definované podmienky na skrátenie, skrátenie legislatívneho konania.
A rovnako sme sa nedozvedeli, a to ide nad rámec skráteného legislatívneho konania, kam ide, kam smeruje ten návrh, či teda naozaj smeruje k tomu, čoho sa viacerí kritici obávajú, že sa úplne zmení, zruší, nie zmení, ale zruší doterajší systém narábania s triedeným odpadom, a teda že súčasný, súčasné organizácie zodpovednosti výrobcov budú nahradené Environmentálnym fondom Slovenskej republiky, áno, alebo, alebo teda má ísť iba o nejaké vytvorenie priestoru pre doplnenie súčasného systému.
A špeciálne ma teda zaujalo, že pán minister sa vracia k tomu, že čo si to tie organizácie dovoľujú, že ony dávajú 30 % na svoju, na svoju, 30 % nákladov na svoje administratívne a prevádzkové náklady a on chce, aby to bolo iba, iba 10 %. A zaujalo ma to najmä preto, lebo nikto, nepostrehol som, že by, že by sa s ním niekto v tejto veci hádal alebo polemizoval ho, alebo ho kritizoval, a čítal som viaceré stanoviská rôznych inštitúcií, rôznych organizácií, Protimonopolného úradu, sekcie vládnej legislatívy, ZMOS-u, rôznych podnikateľských združení, komôr, Republikovej únie zamestnávateľov, počúval som vystúpenia, vystúpenia opozičných poslancov, ale nikde, nikde som nenašiel, že by niekto kritizoval ten návrh na 10 %. Tak ja neviem, či pán minister má potrebu mlátiť slameného panáka alebo aký je dôvod, že operuje práve tým, čo nikto nespochybňuje. A možno sa mýlim, ale teda nezachytil som, že by, že by v tejto veci niekto verejne tvrdil, že sa nemá zaviesť nejaký limit pre administratívne a prevádzkové náklady týchto organizácií. Ale pán minister to opakuje a nereaguje na tie, na tú verejne vyslovovanú kritiku, že štát do toho vstúpi a bude zároveň rozhodcom aj hráčom, že vytvorí sa nerovné trhové prostredie a môže to mať za následok monopolizáciu celého tohto, tohto segmentu.
A rovnako by ma zaujímalo, odkiaľ má pán minister tú, tú, to číslo že 30 % dávajú organizácie na svoju prevádzku, lebo nie je to v dôvodovej správe, nie je to v doložkách, nie je to v dopadoch, tak predpokladám, že pán minister si to číslo nevymyslel, ale, ale má na to nejaké podklady, tak tiež by ma zaujímalo, na základe akých informácií tvrdí, že organizácie majú, dávajú 30 % na svoju prevádzku, a teda že či to číslo je, že existuje nejaká organizácia, ktorá, ktorá takto funguje, lebo nevylučujem, že možno nejaká menšia organizácia takýmto spôsobom funguje, alebo je to, je to priemerné číslo, ktoré organizácie dávajú na svoju, na svoju administratívu.
No a posledná vec, rád by som poznal odpoveď pána ministra na otázku, že on vlastne teda považuje za trhové prostredie, lebo hovoril, čo je toto za trhové prostredie, keď je to nanútené štátom, áno, je to tak regulované trhové prostredie, a čo to bude za trhové prostredie, keď štát bude zároveň hráčom aj rozhodcom, čo tak bude, keď prejde jeho návrh.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie sú síce dve faktické poznámky, ale vzhľadom na čas prerušujem rokovanie schôdze do 14.00 h, kedy bude nasledovať hodina otázok a interpelácie a potom teda by malo pokračovať konanie. (Reakcie z pléna.) Pardon, hazard, tak, áno. Takže neviem. (Povedané so smiechom.)

(Prerušenie rokovania o 13.00 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

(Zaznievanie gongu.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto otváram.
Poslanci písomne položili do včera do dvanástej hodiny 122 otázok na predsedu vlády a 121 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil a svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby nám oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády podľa rokovacieho poriadku ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov, ktorí sú poverení ich zastupovaním.
Neprítomný je minister zdravotníctva Kamil Šaško, zastupuje ho minister školstva Tomáš Drucker, minister zahraničných vecí Juraj Blanár, zastupuje ho minister Richard Takáč, minister financií Ladislav Kamenický, zastupuje ho minister spravodlivosti Boris Susko a podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková, zastupuje ju takisto minister pôdohospodárstva pán Richard Takáč.
Neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým ale neboli položené otázky, pán podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba, podpredseda vlády pre plán obnovy Peter Kmec, minister dopravy Jozef Ráž, ministerka kultúry Martina Šimkovičová, minister vnútra Šutaj Eštok a minister investícií a informatizácie Samuel Migaľ a minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak. A ani mne sa nedostalo žiadnych otázok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Chcem upozorniť, že poslankyňa alebo poslanec, ktorí položili otázku, sa môžu prihlásiť aj s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút počas celej doby rokovania o aktuálnej otázke na hlasovacom zariadení, a to zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku.
Prosím potom, pán podpredseda, aby ste v limite pätnástich minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády.
Prvá otázka je od pána poslanca Ivana Hazuchu a znie:
"Vážený predseda vlády, ako vnímate nadchádzajúce stretnutie Putin - Trump v Budapešti? Je toto stretnutie aj vyjadrením podpory tým, ktorí dlhodobo presadzujú mierové riešenia ukrajinského konfliktu ako Maďarsko či Slovensko?"
Nech sa páči, čas na odpoveď.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, poslankyne, poslanci a pán kolega, no medzičasom vieme vývoj situácie od položenia otázky. Tá situácia je dynamická, ale napriek tomu tá otázka mala svoj veľmi zásadný význam. Myslím si, že každý z nás vidí zásadný rozdiel v konaní amerického prezidenta a európskych lídrov. Ten rozdiel je priepastný. Zamýšľam sa pomerne dlhodobo, čím je to dané, keďže vo vzťahu k Ukrajine chýbajú dokumenty preväzujúce NATO a Ukrajinu alebo Európsku úniu a Ukrajinu. Čiže v každom prípade ide o riešenie medzinárodnej situácie medzi dvomi štátmi, ktoré sú v blízkosti, to je pravda, ale to nie je prvýkrát v takej blízkosti aliančných krajín a európskeho územia, a teda že vznikla tu nejaká otázka, o ktorej sa často hovorí, o rôznych ďalších zástupných konfliktoch.
Je to možno tým, prišla mi jediná odpoveď na rozum, že prezident Trump bol aj prezidentom v časoch, kedy v podstate tento konflikt nielen vznikal, ale vlastne mal svoje prvé zárodky. A možno sa musíme vrátiť k tomu začiatku, pretože tá vojna nezačala vo februári roku 2022, tá vojna začala v roku 2014 a de facto jej príčina je asi následkom známeho Majdanu a prevratu, ktorý sa vykonal v Ukrajine. Poďme možno merať metrom, ktorý rada používa Európska únia. Každý je povinný rešpektovať výsledky volieb, výsledky demokratických volieb, a Ukrajina nebola Bielorusko, kde častokrát bývajú spochybnené výsledky, a napriek tomu sú rešpektované, v Ukrajine boli voľby demokratické. V jednej chvíli vyhrali opozičné sily v podobe prezidenta Juščenka, teraz si nebudem pamätať úplne presne tie dátumy, či to bol rok 2004 alebo osem, do roku 2012, a potom znovu demokraticky, nepochybne demokraticky, pretože bola oranžová revolúcia pri moci, vyhral prezident Janukovyč a niekto neumožnil dokončiť demokraticky zvolený mandát. No a to si myslím, že je už vec, ktorá je na diskusiu úplne zásadnú, pretože ak chceme uznávať európske hodnoty, musíme nájsť ten základ. To znamená po tom, čo sa udiali nielen protesty, pretože protesty sa dejú v každej normálnej demokratickej krajine, ale násilné protesty, násilné protesty s cieľom práve zvrhnúť demokraticky zvoleného lídra bez ohľadu na to, že sa nám nemusí páčiť ten líder, došlo k zmene režimu.
A pochopiteľne na to prišla odpoveď susedného štátu, ktorý patrí medzi stálych členov Bezpečnostnej rady, ktorý patrí medzi jadrové veľmoci a ktorý podobne ako jeho partneri v tejto lige štátov, ako sú Spojené štáty, Veľká Británia, Francúzsko, Čína, majú svoje bezpečnostné záujmy a dopredu ich oznamujú, tak ako na Mníchovskej konferencii ešte v roku 2008 Ruská federácia, a myslím, že v tom čase ústami prezidenta Putina informovala, že Ukrajina je bezprostredným bezpečnostným záujmom Ruskej federácie a aktivity v súvislosti s Ukrajinou, ktoré by mali vlastne narúšať bezpečnosť, budú mať zásadný problém. Čiže Európa bola varovaná relatívne dostatočne včas aj všetci tí, ktorí sa na takýchto prevratoch intenzívne podieľajú.
A v zásade máme mnoho príkladov zo sveta, kde môžeme poukázať na to, že svet nerieši, prečo niektoré štáty majú svoje či už územia alebo bezpečnostné záujmy v zahraničí a tvrdo ich presadzujú. Dokonca demokratické krajiny, dokonca lídri týchto koalícií, pán britský veľvyslanec to nerád počúva, ale ja sa opýtam, že povedzte mi jeden rozumný dôvod, prečo Británia nevrátila Gibraltár Španielsku po tom, čo ho zobrala vojnou a násilím. Pretože tam išla, Španielsko prehralo vojnu, nepamätám si, či to bolo 1860 alebo 1790, už tie čísla nemusím mať presné, ale je to následok prehratej vojny. A dodnes to je, keby sme sa išli hovoriť o týchto hodnotách, že proste všetko má byť podľa nejakej územnej celistvosti, tak takisto by sa to malo vrátiť Španielsku. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Váš čas uplynul, ale pán poslanec má na vás doplňujúcu otázku.
Nech sa páči, pán poslanec.