43. schôdza

Nech sa páči, pán minister.

Som sa pobavil, pani poslankyňa, to bolo také vtipné, tak ako všetci vaši kolegovia sa na tom zabávajú. Koľko je treba študovať na takúto otázku? Viem, som si všimol, hej, vo vašom prípade určite. (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa, prosím? Ja som bol veľmi slušný, pretože to je text, ktorým začínate. Viete, vy obhajujete človeka, ktorý je vulgárny, staviate sa na jeho stranu, voláte ho na pódium a tým sa snažíte naznačiť, že vy ste tí, ktorí chcú byť akože príjemní. Ja by som vám rád povedal, že vy bez problémov obviníte kohokoľvek, oblejete absolútnou špinou bez toho, že by ste poznali akýkoľvek detail. Žiadny nemecký úrad nepovedal, že sa dial na Slovensku. By som vás pekne poprosil, ani súd to nepovedal, pán kolega. Vy máte právnické vzdelanie? Tak vy viete, že existuje vec, ktorá sa volá že rozhodnutie a potom máte stanovisko jednej strany, stanovisko druhej a čo si z toho zobral súd. Jediný, kto to tvrdí, je samozvaná aktivistka a obhajkyňa toho človeka, ktorý ukradol 150 mil. Vietnamskej republike. To je jediný, kto to tvrdí. Nikto iný to netvrdí. A viete, prečo to netvrdí? Lebo neexistuje jeden konkrétny dôkaz, že by na našom území bol. A ja som povedal, a veď sa to vyšetrovalo tri roky, ste tu mali eldorádo vyšetrovania, tri roky to vyšetrovali a prečo to nevyšetrili? Prečo to nevyšetrili? Pretože nezistili jediný fakt, že by tu mohol byť. Nezistili pochybenie ministerstva vnútra, nezistili pochybenie moje, nezistili v tom, že by sme vydali nejaký pas, nezistili, že by niekto pridával dodávky, aby niekoho previezol, nikoho tajne neviezli, nikoho nevliekli na schody, nikto tam v zásade nekríval, nikto nemal facku, čo dokonca potvrdil aj jeho spoluväzeň, ktorý neskôr išiel do Nemecka a vypovedal, že vlastne žiadne zranenie na tvári nemal, napriek tomu, že to Denník N tvrdil. Byť konfrontovaný s tým, že vy slúžite Denníku N, ktorý neustále šíri že absolútne lži aj napríklad o Tiborovi Gašparovi, aj o mojom ochrankárovi, o ktorom napísali, že on cestoval tým lietadlom, aby to celé kontroloval a nikdy sa mu neospravedlnili. Čiže ešte raz, ja hovorím to isté, a to je vtipné, keď sa pýtate na tú otázku, keď hovoríte, od slova do slova je tá istá, vy neviete ani napísať každá samostatnú otázku? To je dosť vtipné. Musíte si kopírovať medzi sebou, to je veľmi zvláštne.
Čiže ešte raz na tú vašu otázku odpovedám. Celé toto v súvislosti so Slovenskou republikou je jeden veľký výmysel. Ja som povedal, že verím, že nebola zneužitá naša pohostinnosť a nechal som, aby orgány všetko šetrili. Nemecké orgány mali od nás všetky informácie, všetky kamery, všetky záznamy, všetky z diaľničných fotiek, všetky možné veci mali od nás. A napriek tomu ani prokuratúra, ani vyšetrovateľ nekvalifikovali, že by akýmkoľvek spôsobom sme sa podieľali. A to isté platilo aj pre Quanga Le Honga, pretože žiadny telefonát, žiadny kontakt medzi tými, ktorí v Nemecko urobili únos, a slovenskou časťou neexistoval. Aj preto prišli vypočúvať práve posádku lietadla, či náhodou nepotvrdí, či na takom mieste niečo mohlo byť. Ale nikto nič také nevidel. To znamená, z tohto pohľadu sa ešte raz k tomu vrátim.
Človek, ktorý má jedny z najlepších kontaktov vo Vietname práve pre tie roky spolupráce, ktoré boli, je práve aj vo Vietname veľmi uznávaný ako práve vietnamský Slovák, slovenský Vietnamec, akokoľvek to budete volať, aj v súvislosti s tým, že vláda uznala Vietnamcov ako národnostnú menšinu. Neni nás veľa štátov, ktoré sa k tomuto takýmto spôsobom postavili, a kedy vietnamská komunita je plne integrovaná v rámci Slovenska. A keď zoberiete, aj keď som bol teraz na návšteve napríklad na generálnom riaditeľstve vietnamského obranného priemyslu, hneď námestník a ďalší dvaja riaditelia oddelení hovoria slovensky, teda dvaja slovensky a jeden česky. To sú veľmi dôležité vzťahy, ktoré v krízových obdobiach Vietnamu boli kreované.
Aj preto je dôležité, že vedia byť ako takmer 110-miliónová krajina veľmi dobrým obchodným partnerom pre Slovensko, ktorí vedia veľmi pomôcť slovenskej ekonomike. A vy by ste na základe lží a klamstiev Denníka N radi vlastne rozbili tieto vzťahy. A keď vidím, že Nemecko profituje z tohto vzťahu extrémne, tých investícií nemeckých, ktoré by ste tam videli, ktoré sme mohli mať my, ktoré sme mohli mať my. Keď vidím, akým spôsobom aj Spojené štáty sa tlačia, aby mali tie vzťahy lepšie, bolo by európskym hriechom nevyužiť a mať možnosť, ak Slovensko má takúto dôveryhodnosť, má takéto postavenie, aby sa náš slovenský priemysel postavil aj na rozvoji Vietnamu, z čoho môže získať obrovské finančné prostriedky a zároveň to môže znamenať aj zlepšenie slovenskej ekonomiky.
Čiže v tom je tá smola, pani poslankyňa, že všetko, čo ste povedali, bolo klamstvo a mňa to veľmi mrzí, že na tom fičíte, ale je pravda, že byť v područí Denníka N nie je ľahký chlebíček.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán minister.
Skôr než prečítam ďalšiu otázku, tak chcem poprosiť pánov poslancov a poslankyne, neskáčte do reči vystupujúcemu. Vy to často kritizujete. Okrem toho v štýle pána poslanca Vanča vy vnucujete niekomu, čo má povedať, akú má mať odpoveď. Však to, nechajte to, nechajte to na vystupujúceho, nech si povie, akú chce odpoveď. (Reakcie z pléna.) Čas, čas, ideme ďalej k ďalšej otázke. (Ruch v sále.) Budeme pokračovať. Pán minister, poďte, poďte do salóniku, pán minister, s nimi diskutovať.
Ďalšia otázka je na pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, pána Juraja Blanára od poslanca Michala Kapuša. Otázka znie:
„Vážený pán minister, priblížte nám, prosím, najdôležitejšie výsledky dvoch rokov v zahraničnej politike Slovenskej republiky pod vaším vedením rezortu diplomacie od 25. októbra 2023."
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec, tá diskusia sa celkom dobre rozprúdila, neviem, či pán minister ešte bude pokračovať.
Pán poslanec, viete, že sme schválili programové vyhlásenie vlády, v ktorom sme si zadefinovali našu zahraničnú politiku, ktorá je ale diametrálne odlišná ako boli programové vyhlásenia vlády predtým tých vlád, ktoré tu boli, Matovičova, Hegerova a Ódorova, kde o suverénnosti ani nebolo ani chýru, ani slychu. A preto som veľmi rád, že ste súčasťou tejto vládnej koalície, ktorá to podporila, a my môžeme naozaj aj s podporou vašou robiť suverénnu zahraničnú politiku a máme to zakotvené aj programovom vyhlásení vlády. Ja viem, že tuto tí vzdychanci, ktorí tu vzdychajú, lebo ináč nevedia preukázať svoje názory, nám v tom nezabránia, pretože oni boli zvyknutí robiť kolenačkovú politiku a pritakávať so všetkým, čo sa len udialo. Ja poukážem na to vo viacerých príkladoch. Zastupovanie... pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím, aby ste zachovali kľud, pán poslanec. Vy toľko, vy toľko požadujete dodržiavať rokovací poriadok, keď to máte sami robiť, tak to nerobíte.
Nech sa páči, pán minister.

Blanár, Juraj, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
... aby nemal problémy s respiračnými vecami. Čiže obhajoba národnoštátnych záujmov je jedno z tých kľúčových vecí. A ja poviem také príklady, pretože môžeme hovoriť o mnohých oblastiach. Evidentne im vadilo, že máme jasne zadefinované v programovom vyhlásení vlády, že náš životný priestor je Európska únia, rovnako aj NATO, ale, samozrejme, aj iné medzinárodná organizácie, kde máme veľmi silné miesto. Preto to začali potom spochybňovať a snažili sa ľudí ešte zneužívať aj na námestiach klamstvami o tom, že nebodaj chceme vystúpiť z Európskej únie. No aká bola ich napríklad suverénna politika pri obhajovaní záujmov Slovenskej republiky?
Spomínate si, keď sa vytváral sankčný zoznam po vypuknutí vojny na Ukrajine, kde zaradili jediného občana Európskej únie, a to bol občan Slovenskej republiky? Za účasti ich ministra pána Korčoka. Keby nebol súhlasil, tak tam nikdy nebude zaradený, pretože všetky tieto zoznamy sa robia jednomyseľným hlasovaním. Stačí jedna krajina, ktorá povie že nie a nebude tam zaradený. Akonáhle sme prišli my do vlády, to bola prvá vec, ktorú som otvoril, a my ste toho nášho občana odtiaľ dostali, pretože všetci uznali, teda z krajín Európskej únie, že tam bol neoprávnene. Ale zároveň oni budú rozprávať o tom, že my sme izolovaní, nikto nás nepodporuje a tak ďalej. Tak mi potom povedzte, pán poslanec, ako sme mohli tohoto občana dostať z tohoto sankčného zoznamu, ak sme izolovaní, keď je tam jednomyseľ hlasovanie? To je jedna z takých vecí, ktorú môžem poukázať.
Alebo schvaľovanie sankčných balíčkov voči Ruskej federácii. To, čo sa udialo zo strany Ruskej federácie, je porušenie medzinárodného práva, to hovoríme úplne jasne. Ale zároveň hovoríme, že ten konflikt nemá vojenské riešenie, je potrebné mierové rokovanie. Ale sankčné balíky neukazujú, že pomáhajú. Ale dobre. Sme povedali, že budeme podporovať iba také sankčné balíky, ktoré nebudú mať vplyv na Slovensko, na ekonomiku, na životnú úroveň občanov Slovenskej republiky. A to sme robili a zároveň rokujeme o našich národnoštátnych záujmoch. No nie je náš národnoštátny záujem, ak bojujeme proti tomu že RePower, ktorý sa má prijať obídením jednomyseľného hlasovania a použitím nejakej legislatívy, ktorá už je schvaľovaná iba kvalifikovanou väčšinou, no tak musíme za tým bojovať a musíme sa za to postaviť. Preto sme podmieňovali aj schválenie balíčkov 18 a 19 uzneseniami, kde bude jasne povedané, že Európska komisia niečo urobí s týmto v prospech Slovenska alebo krajín, ktoré s tým majú problém. Pretože my sme tu budovali tú infraštruktúru desaťročia a nemôžeme to len tak z večera na ráno zmeniť. Čiže aj v 18. balíku, aj v 19. balíku sme urobili rôzne zmeny.
Ale zároveň ešte môžem povedať, aj obhajovanie tých národnoštátnych záujmov je na tej multilaterálnej úrovni, či už je to na úrovni OSN, ale aj na úrovni OECD alebo OBSE a tak ďalej. Pripomenuli sme si mimochodom teraz 25. výročie členstva v OECD. Bolo to mimoriadne úspešné, mali sme tu aj pekné podujatie Bratislavské fórum o umelej inteligencii, čo je prestížna záležitosť, prestížna záležitosť, že sme také niečo mohli hostiť a mali sme tu hlavy štátov z viacerých krajín. Druhá vec, diplomacia pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán minister, čas uplynul, ale pán poslanec má na vás doplňujúcu otázku.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pán minister. Chcem sa spýtať na váš názor ohľadom témy alebo problematiky Benešových dekrétov, čo Progresívne Slovensko, konkrétne s Michalom Šimečkom, na juhu Slovenska na mítingu požadovalo alebo žiada zrušenie Benešových dekrétov.
Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán minister, čas na odpoveď. (Reakcia z pléna.) Zase nechcite určovať, že čo sa má a čo sa nemá pýtať, pán poslanec.
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem, pán poslanec. V krátkosti ešte doplním, diplomacia pre občanov. Vytvorili sme systém takzvaného medzinárodného operačného krízového centra, kde môžu občania, ktorí sú v zahraničí, Slovenskej republiky, ktorí môžu mimochodom cestovať do 185 krajín aj vďaka našej politike bez víza. Sme so šiestym najsilnejším pasom na svete, stačia nám tri krajiny a sme na úrovni Nemcov a Luxemburcov. 24/7 poskytujeme občanom Slovenskej republiky služby, keď sa im niečo stane, v prípade úmrtia a straty dokladov alebo hocičo iné. To je ďalšia vec, starostlivosť o ľudí v zahraničí. Potom je to ekonomická diplomacia, o tom nebudem viacej hovoriť. Posilňujeme ju, množstvo misií, posilňovanie ekonomických diplomatov a tak ďalej a humanitárna pomoc. O tom asi niet pochýb. Viete, ako sme pomohli či už na Kube, v Gaze, rovnako aj na Ukrajine a pokračujeme v tom ďalej.
No a teraz k tomu, čo ste mi položili tú otázku. Nuž, viete, akokoľvek sa Progresívne Slovensko bude vykrúcať z toho, čo sa udialo, tak sa z toho nevykrútia, pretože to, čo oni prijali, bolo to, tuším, poslanecký klub, ktorý zasadal v Komárne, a prijali uznesenie, to je v podstate doktrína ich politiky, ktoré hovorí o tom, že Benešove dekréty sú vyhasnuté. Ako to viete pochopiť? Akože čo? Veď Benešove dekréty sú súčasťou nášho právneho systému, povojnového usporiadania, základom našej štátnosti, pretože na základe toho máme všetky veci zariadené z hľadiska ochrany medzinárodného práva. A oni povedia, že sú vyhasnuté a že nemôžu byť viac použité. Kto by ich používal, s prepáčením? Ony mali svoju historickú hodnotu, ktorú vtedy naplnili a tým to haslo. Ale pán Šimečka napriek tomu, keď Denník N začal sa stavať na ich obhajobu, pretože to boli prví, ktorí poskytli mu hneď, aby sa mohol vyjadriť, aby mohli zachrániť situáciu, pretože to poriadne prešliapli. Toto je naozaj obrovský prešľap, tak napriek tomu tvrdí, že na juhu Slovenska môžu ľudia aj dnes prísť kvôli odvolaniu sa na dekréty nanovo o napríklad nový pozemok. Tak čo to je, prosím vás? Vzápätí, keď si pozriete, aj právnici medzinárodní, ktorí sa k tomu vyjadrujú, tak hovoria, tie Benešove dekréty mali svoju historickú úlohu, ktorú vtedy splnili a je to súčasť aj Postupimskej dohody.
To, čo tu oni robia, je vážne ohrozovanie našej štátnosti, ale poviem vám ešte niečo iné, pretože oni sa hrajú na veľkých odborníkov. Pamätáte si toho veľkého odborníka, ktorý hovoril o tých príležitostiach na Šancovej ulici, že tam bude električka a tak ďalej, to je, tuším, u pána Valla, progresívec. Tak oni sa napríklad vyjadrili v tom svojom uznesení, že vyzývajú vládu Slovenskej republiky, aby uzavrela nejakú dohodu o dobrej spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom, podobnú ako má podpísané Česko a Nemecko. Dámy a páni, vážený pán poslanec, my si práve v tomto roku pripomíname 30. výročie podpisu takejto dohody, ktorú podpísal ešte predchádzajúci, vtedajší predseda vlády pán Mečiar v Paríži o dobrých susedských vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskom, na základe ktorej sa konajú mnohé zasadnutia zmiešaných komisií, kde riešime mnohé veci. Toto sú tí odborníci, ktorí volajú po zrušení dekrétov, ani pritom nevedia, akú máme bázu, ale ohrozujú tým našu štátnosť. Ale čo je na tom vážnejšie, pán poslanec, je to, že zneužívajú maďarskú kartu a zneužívajú rovnako aj občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, lebo snažia sa takýmto spôsobom jatriť rany. To bol aj účel, prečo to urobili a museli sme na to zareagovať, pretože viackrát tam vyzývali vládu na mnohé iné nezmysly. Ešte hovoria o tom, že u nás nie je dostatočne umožnené použitie jazyka národnostných menšín. Kde, v ktorej krajine mi ukážete, máme také, majú také opatrenia pre národnostné menšiny ako u nás? Sme ešte umožnili aj pooznačovať napríklad železničné stanice alebo napríklad aj smerové tabule, kde ich môžu označovať v jazyku národnostnej menšiny.
Čiže takúto máme opozíciu a ja sa v podstate ani veľmi nečudujem, lebo oni nikdy neobhajovali záujmy Slovenskej republiky. O čo im ide jediné, je, aby sa dostali k moci a presadzovali svoju liberálno-progresívnu ideológiu, ktorú nech Pán Boh ochraňuje Slovensko, keď sa tak stane.
Ďakujem, to je všetko. (Potlesk.)

Ďakujem, pán minister.
Ďalšou otázkou, ktorá je vyžrebovaná v poradí, je otázka na generálneho prokurátora pána Maroša Žilinku od poslankyni Beáty Jurík. Znenie otázky znie:
„Vážený pán generálny prokurátor, podľa vášho vyjadrenia nevzhliadate splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Otázka je jednoduchá: Prečo?"
Chcem len upozorniť, že máme čas niekde trochu cez dve minúty.
Nech sa páči, pán generálny prokurátor.

Vážené dámy, vážení páni, ak mi odpustite, pár sekúnd by som odčerpal na reakciu na opäť demonštratívnym spôsobom vykonaný útok pohľadom na mňa zo strany pána predsedu vlády Slovenskej republiky, kedy, citujem, uviedol vo veci osoby, ktorá je trestne stíhaná v súdnom štádiu konania za extrémistickú trestnú činnosť, že sedem mesiacov držíte ho vo väzbe, je to zodpovednosť OČTK. Túto demonštratívnu a nekorektnú poznámku považujem za jednak nepresnú a jednak neprofesionálnu a musím sa voči tomuto útoku ohradiť, pretože, ad 1, o väzbe rozhoduje súd. O väzbe rozhodol súd, nie orgán činný v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt, v konaní pred súdom je to, je prokurátor stranou trestného konania.
Teraz v niekoľkých sekundách sa dovolím zareagovať teda na vašu otázku. Zákon jasne stanovuje, aké sú podmienky pre vykonanie alebo vykonanie teda skráteného legislatívneho konania, a to za mimoriadnych okolností, ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Navrhovateľ, navrhovateľ prakticky v tom návrhu neuviedol jeden jediný konkrétny dôvod na to, aby bolo vykonané skrátené legislatívne konanie. Neuviedol ani to, aké práva a slobody, aké základné ľudské práva by mohli byť ohrozené, respektíve aké boli ohrozované alebo porušované, že si to vyžaduje bezprostredný mimoriadny ihneď zásah zákonodarcu napriek tomu, že podľa vyjadrení politikov bolo na príprave návrhu zákona teda rokované a príprava bola dlhodobá. Že čo sa zmenilo za niekoľko dní, týždňov, mesiacov a dovolím si povedať aj rokov, pretože, pretože zásadné porušenie ľudských práv... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)