43. schôdza

Ďakujem pekne. Pán Bartek, ja sa vám chcem poďakovať za, že prinášate tento pozmeňujúci návrh do tohto pléna, ktorý podporí rozvoj veternej energie na Slovensku. Ešte raz pre záznam, ďakujem vám za tento pozmeňujúci návrh, ktorý podporí rozvoj veternej energie na Slovensku. Je to síce trochu obrat oproti tomu, čo sme počuli od vás tridsať minút dozadu ako ste proti. Keď si prečíta, keď ste prečítali ten pozmeňujúci návrh, úplne to nesedí, ale ja dávam ľuďom šancu meniť sa. Myslím si, že to je to najmenej, čo si môžeme vzájomne poskytnúť. Keď ste spomínali, že som nemala nejaké zásadné výhrady voči tomu pozmeňujúcemu návrhu, tak pripomeniem ten proces, on opäť pribudol na poslednú chvíľu na web Národnej rady k nesúvisiacej legislatíve ako prílepok. Takže asi sa nemôžeme čudovať, že nikto v tomto pléne v skutočnosti nemal veľmi priestor ísť do detailov, ale teda koaliční poslanci, je mi jasné, že sú úplne pripravení za to zahlasovať. Ale napriek tomu, tá podstata je z toho návrhu jasná, toto nie je práca legislatívy na ministerstve životného prostredia, ktorá naozaj v poslednej dobe, tak monotematicky reflektuje nastavenie Tomáša Tarabu, ktorý, ktorého zaujíma len on sám. Je to zjavne odpoveď a pokus o odpoveď na chyby, ktoré vám vytkla Európska komisia s cieľom uľahčiť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku, čo je dobrý a dôležitý cieľ, ak chceme lacnejšie a bezpečnejšie energie pre ľudí. Takže tam som si kvalitou práce akoby alebo tým cieľom a zámerom som si viac istá, hoci to podávate vy, ale ako povedal kolega Sabo, v skutočnosti ešte nič nie je jasné. A žiaľ, ani tých 450 miliónov pre ľudí na Slovensku.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Bartek, viete, hovoríte o práci pre Slovensko a o tom, čo všetko robíte. V prvom rade treba, skutočne poďme presnosť. Veď okej, možnože ten obsah je skutočne dobrý ako hovoria kolegovia, ale treba to akoby jasne povedať. Jako je to, je to prílepok, je to rozširujúci návrh, skutočne doplňujúcu. Proste sú tam nové články, otvárajú sa nové zákony, tak nehovorte o pozmeňujúcom návrhu. Proste treba to, treba to na rovinu povedať, to je jedna vec. No, druhá vec je, už to trošku spomenul aj, aj pán poslanec Pročko. No, tak tá práca pre Slovensko, neviem ako sa to teda spája, teda s vašim pánom asistentom a tými miliónmi. To je tiež ďalšia vec, ktorá možno by stála za vysvetlenie. A nemal by som sa vrátať, vracať aj k ránu, tak keď chcete robiť pre Slovensko, to ešte tú jednu vetu poviem. Viete, opozícia má svoje miesto, je naša úloha rozprávať, upozorňovať a nie to, čo hovoríte, že vy by ste nás najradšej odtiaľto vykázali, a že nás nepotrebujete a nikam, nikam neposúvate. Toto nie je práca pre Slovensko. Toto je len váš pokrivený pohľad.
Ďakujem pekne. ... klamstvám, ktoré tu rozprával o mne a mojom bývalom asistentovi, tak sa s ním vysporiadam v trestnoprávnej rovine a pevne verím, že si to povieme aj na príslušných súdoch. Čo sa tka pána poslanca Saba, pán kolega, ja mám potvrdené aj od legislatívcov, aj Európskej komisie, tento pozmeňujúci návrh je odkomunikovaný, odkonzultovaný a predložený po odsúhlasení Európskou komisiou. Pani poslankyňa Stohlová, ja by som vás naozaj veľmi pekne poprosil, aby ste si neplietli pojmy a dojmy, pretože nepleťte môj osobný názor, ktorý je ten, že ja som naozaj nie fanúšikom veterných elektrárni na Slovensku a za tým si stojím, ale nepleťte osobný názor môj s tým, čo je náš záväzok voči Európskej únii a my na neho musíme primerane reagovať tak, aby Slovenskej republiky nenastali z tohto konania nejaké škody, ktoré pevne verím, že nenastanú a práve preto to proaktívne riešime. Pán kolega Viskupič, ja naozaj neviem, kde ste ma vy počuli v mojom naozaj krátkom úvodnom slove a v tom pozmeňujúcom návrhu kričať po vás alebo hovoriť, že by som vás z tejto sály chcel vykázať, neviem, nájdite mi také vyjadrenie, kde ja hovorím, že by som vás chcel z tejto sály vykázať alebo kohokoľvek pri takejto diskusii, tak prosím vás aj vy reagujte vecne, mňa mrzí, že ste si váš čas premrhali miesto toho, aby ste zareagovali vecne opäť iba takýmto slovným balastom. No a k pánovi kolegovi Dubovickému. Pán kolega, to isté. Ja som vám hovoril, že niekedy, keď preťahujete nezmyselne rozpravy, to ja vám slovo neberiem, len vám hovorím, že kvôli vám Národná rada mnohé dni premrháva čas a neriešime podstatnejšie návrhy. To je opäť môj názor. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ja budem v jednom asi súhlasiť s pánom poslancom Bartekom, s tým, čo hneď povedal na začiatku, že ak niekto niečo robí, tak, samozrejme, tú chybu môže urobiť. Ale viete, tú chybu, tie chyby robíte neustále. A to je presne to, načo je tuná tá opozícia. To je tá diskusia, to je tá demokracia, to je to, čo vy možnože nejakým spôsobom opovrhujete, opovrhujete tou diskusiou, a toto mi chýba. A potom tu prídete a kričíte na nás, že, že sme nemožní alebo s nami sa nedá diskutovať. No, pozrite sa sem. Diskutovali sme s vami, mali sme opäť pravdu. Ako celá opozícia v rámci tohto zákona a aj pri ďalších iných zákonoch, ktoré sme tu spomenuli v posledných týždňoch, mesiacoch. Samozrejme, že tá pravda nie je na vašej strane.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pôjdem po poriadku. Nebudem plytvať viacej času zo svojej faktickej na pána poslanca Pročka k tým nezmyslom, hlúpostiam a klamstvám, ktoré tu rozpráva o mne a mojom bývalom asistentovi, tak sa s ním vysporiadam v trestnoprávnej rovine a pevne verím, že si to povieme aj na príslušných súdoch. Čo sa týka pána poslanca Saba. Pán kolega, ja mám potvrdené aj z, od legislatívcov aj Európskej komisie, tento pozmeňujúci návrh je odkomunikovaný, od...
=====

Ďakujem pekne. Ako bolo už povedané, za pani ministerku prečítam úvodné slovo. Na rokovaní predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 331/2005 o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jeho cieľom je presun kompetencií v oblasti drogových prekurzorov z ministerstva hospodárstva na ministerstvo zdravotníctva. Dôvodom tohto návrhu je skutočnosť, že protidrogová politika je plne v kompetencii ministerstva zdravotníctva, výnimkou je agenda drogových prekurzorov, ktorá je v pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Presunutie kompetencií za agendu drogových prekurzorov na rezort zdravotníctva je logický a opodstatneným krokom, ktorým sa zabezpečí centralizácia všetkých činností súvisiacich s protidrogovou politikou na jednom mieste, čo prinesie lepšiu koordináciu, väčšiu efektívnosť a vyššiu účinnosť prijímaných opatrení v boji proti drogám. Predmetom agendy drogových prekurzorov je vydávanie dočasné pozastavenie a zrušenie povolenia na dovoz a vývoz určených látok, evidovanie a vyhodnocovanie hlásenia prevádzkovateľov spracovanie súhrnných správ o medzinárodnom obchode s určenými látkami a o uvádzaní určených látok na trh, ktoré sa poskytuje Európskej komisii. Vedenie evidencie vývozov a vývozcov, dovozov a dovozcov určených látok a prevádzkovateľov, ktorí zaobchádzajú s určenými látkami, kontrola a dodržiavanie zákona, ukladanie pokút na základe vlastných zistení a oznámení iných orgánov. Spolupráca s príslušnými orgánmi štátnej správy. Predkladaný materiál má síce negatívny vplyv na rozpočet, ale výdavky budú zabezpečené rozpočtových kapitol ministerstva hospodárstva a ministerstva zdravotníctva. Účinnosť zákona navrhujeme od 01. januára 2026. Takže pani ministerka žiada o podporu návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister. Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1025) v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1226 z 21. októbra 2025 pridelila predmetný návrh zákona prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovane návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 403 z 20. novembra 2025, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 231 z 24. novembra 2025, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ku dňu rokovania gestorského výboru o návrhu zákona nerokoval. V uznesení výborov uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 4 spoločne s odporúčaním výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktorý gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 237 z 24. novembra 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Budem sa snažiť v úvodných slovách, ideme, v podstate máme tu dva zákony, ktoré súvisia s bojom s daňovými únikmi. Tak ako sme avizovali, táto vláda dáva iniciatívy, ktoré teda mali by priniesť väčší výber daní, ktoré považujem za jeden z hlavných pilierov takisto, čo sa týka zlepšovania stavu verejných financií. V roku 2023 sme prebrali verejné financie v zlom stave, katastrofálnom. Cieľom je návrat k udržateľným verejným financiám, tak ako som tu už povedal. Ak sa vrátime spätne do roku 2012, keď sa rozpadla v podstate celá finančná správa, daňová medzera na Slovensku sa pohybovala vo výške asi 35 %, za vlád Roberta Fica bolo prijatých niekoľko desiatok opatrení proti daňovým únikom, ak si spomenieme na to, čo robila bývalá vláda, ja si teda nepamätám žiadne významné opatrenia na zlepšenie výberu daní alebo elimináciu daňových únikov, ak teda v období pandémie samozrejme vnímam stav, kedy sa veľa vecí platilo podstate bezhotovostne, nákupy sa robili bezhotovostne, ktoré táto situácia pomáhala lepšiemu, automaticky lepšiemu výberu daní. Takže niektoré z tých opatrení, ktoré budeme robiť, súvisia aj s týmito, s týmito platbami. Takže daňová medzera v roku 2020 dosahovala 14,6 % a výška daňových nedoplatkov bola 2,8 miliardy eur. Aktuálny Akčný plán boja proti daňovým únikom bol predstavený 26. novembra 2024. Obsahuje trinásť opatrení, ktoré sú rozdelené na ústretové, motivačné, podporné, tak ako sme to už predstavili aj na tlačovej konferencii. Posledne vyšla nejaká správa, kde teda sa tvrdila, že tretina všetkých podvodov DPH v Európskej únii sa uskutoční na Slovensku, čo chcem dať na pravú mieru. Týchto, množstvo týchto podvodných ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) , ktoré niekto, ktoré niekto spomínal, sú sa týka nejakých reťazcov, tie ktoré prebiehajú mimo územia, mnohokrát mimo územia Slovenskej republiky. Ak teda pani prokurátorka vtedy rozprávala o niečom, ja teda neviem o konkrétnych číslach a zdalo sa mi to dosť účelové napriek tým rozhovorom, ktoré boli na úrovni Finančnej správy, kde teda oceňovala najskôr pozitívny prístup k tomu, ako vláda pristupuje k výberu daní a potom mediálne bolo povedané niečo úplne iné. Ja teda chcem vidieť úplné konkrétne, konkrétne informácie a nielen všeobecné vyjadrenia. Takže toľkoto. V tomto úvodnom slove tak, ako som to urobil aj minule, sa vyjadrím aj k tomu, čo prebiehalo možno na výboroch, tak jak ma informovali štátni tajomníci. Takže, keď sa bavíme o jednotlivých oblastiach, tak myslím, že tu bol pán poslanec Janckulík a Viskupič, ktorí sa na výbore vyjadrili, že nesúhlasia so zavedením povinnej bezhotovostnej platby, že ide o že vraj o nejaké zavedenie povinnosti ponúknuť, teda upresňujem, že ide o zavedenie povinnosti ponúknuť zákazníkovi prijať platbu aj bezhotovostne, pričom právo na hotovosť nie je dotknuté. Čiže, čiže samozrejme zákazník určuje, či teda chce zaplatiť hotovosťou alebo nie. Na druhej strane sa bavíme o tom, že takisto čo sa týka platby QR kódom, tak v tomto prípade tiež, ak má iný bezhotovostný spôsob platby, tak si môže vybrať, či chce teda používať platbu QR kódom alebo napríklad nejakou, nejakou schémou platobnou, ktorá je samozrejme drahšia potom pre toho obchodníka, čiže je to preňho nevýhodnejšie, čiže ja si myslím, že mnohí z tých obchodníkov vo vlastnom záujme budú pristupovať aj k platbám QR kódom. Čiže čo sa týka samotných QR kódov, bola to myšlienka, ktorou som chcel teda, ktorú som videl v krajinách, kde to funguje, väčšinou sú to ázijské krajiny, kde teda chceme bojovať s takzvaným bezbločkovým hospodárstvam. Asi nemusím pripomínať, že na Slovensku sa to stalo národným športom, nedávať bločky, takže a keď si zoberieme nejaké, nejaké aj štatistiky napríklad, tak asociácia Paiments Europe zistila, že už dnes 86 % slovenských obchodníkov považuje elektronické platby za kľúčové pre ich podnikanie, pričom 81 % vyhlásilo, že uprednostňuje elektronické platby pred hotovosťou. QT platby predstavujú jednoduchú alternatívu k platbám kartou, kupujúci nasníma QR kód a platba bude okamžite pripísaná na obchodníkovi na účet. Ide o jednoduché, efektívne, rýchle riešenie. Podnikatelia budú môcť ušetriť na poplatkoch, ktoré v súčasnosti platia niektorým platobným spoločnostiam, vieme, o kom hovoríme, je to napríklad VISA, MaterCard. Dokonca už dnes túto formu platby ponúkajú niektoré obchody, ale musím upozorniť, že napríklad aj v Českej republike sa to deje a mnohí mi to hovoria, ale nie je to centralizované. Čiže my dávame nejaký, nejaký rámec, ktorý určuje, určuje legislatíva Slovenskej republiky, čiže nie je to na dobrovoľ úplne akože svojvoľné a dobrovoľné, ale robíme to tak, aby to bolo viac menej riadené z pohľadu štátu. Pilotná prevádzka QR platieb je už spustená a ja musím tiež oceniť to, že niektoré média dokonca tie, ktoré nás nemajú radi, ocenili, že, že tento spôsob môže priniesť efekty, o ktorých vlastne budeme hovoriť. Podnikatelia sa môžu kedykoľvek pridať. Čiže testovanie systému prebieha v koordinácii s bankami, lebo samozrejme chceme, aby sme pristúpili k tomu, že zistili sme, že vieme urobiť aj celkové riešenie na to, že sa bude overovať samotná platba v banke, čo je podľa mňa pozitívom, že nebudeme robiť duálny systém a pre vašu informáciu do 15. januára ´26 bude prebiehať v uzavretom pilote za účasti dvoch bánk a siedmich predávajúcich, čiže tuto robíme takú nejakú pilotnú prevádzku. Ja som dostal už nejaké video, ako to funguje, funguje to na báze instantných platieb, ktoré prebiehajú okamžite medzi od myslím, že to je od 06. októbra tohto roku, všetky banky sú povinné robiť instantné platby, vyplýva to z európskej legislatívy a preto tá platba je v podstate skoro okamžitá, je to v priebehu niekoľkých sekúnd. Od 15. januára sa budú môcť pripojiť všetci predávajúci, ktorí používajú pokladnice eKasa. To som si dal také ...
===== ... tohto roku, všetky banky sú povinné robiť instantné platby, vyplýva to z európskej legislatívy a preto tá platba je v podstate skoro okamžitá, je to v priebehu niekoľkých sekúnd. Od 15. januára sa budú môcť pripojiť všetci predávajúci, ktorí používajú pokladnice eKasa. Teda to som si dal také konkrétne informácie, aby ste dostali aj vy, aj prípadne tí, ktorí budú mať záujem. Zároveň sa plánuje Finančná správa od 1. januára 26 sprístupniť možnosť QR pre 60 tisíc používateľov virtuálnych registračných pokladníc. Reťazce prevažne avizovali, že sa pripoja v priebehu druhej polovice roku 26. Jeden z najväčších výrobcov pokladničných systémov bude poskytovať pre svojich približne 40 tisíc zákazníkov možnosť QR platieb zdarma. Takže to je tiež pozitívum, že tí, ktorí chcú získať a chcú si udržať svojich klientov, tak nebudú od nich pýtať niektoré poplatky, ktoré by za normálnych okolností od nich pýtali. Takže opäť boli tu rôzne veci o tom aké vysoké náklady a neviem čo, proste každý, kto niečo nechce, tak samozrejme bude do toho jak sa hovorí po slovensky hádzať vidly, ale v tomto prípade určite to bude pozitívna vec za mňa. Ak sa bavíme pri eKase, môžeme povedať, že pôvodná eKasa sa nemení, dopĺňa sa iba nový druh, zavádza sa takzvaná softvérová online registračná pokladnica, ktorá nevyžaduje hardver, bude zabezpečená elektronicky. A ja chápem tých, ktorí vyrábajú tie pokladnice, že hľadajú argumenty, že prečo táto, za ktorú sa musí zaplatiť samozrejme je drahšia, lebo stojí možno sto až dvesto euro, že im to vadí. Ale musím povedať, že tak ako aj v iných krajinách táto elektronická pokladnica funguje, ja zabezpečená a tie argumenty, ktoré boli používané, moji kolegovia odmietajú. Takže nevidím jediný dôvod prečo by to tak nemalo byť. Je to, štát ponúka riešenie zadarmo naďalej virtuálnu registračnú pokladnicu. Ale čo sa týka tých softverových online registračných pokladníc, tak to budú môcť už robiť súkromné, uvoľňujeme to, môžu to robiť súkromné firmy, takže rozširujeme zase ten diapazón toho čo vedia dostať klienti.
Čo sa týka, mali sme tu zvýšenie pokút, myslím, že pán Viskupič na výbore hovoril, že budú postihovaní najmä drobní podnikatelia. Zvýšenie pokút nám môžem povedať, že zvýšenie sankcií na porušovanie disciplíny, lebo ak si teda budeme tu klamať, že tá disciplína je tu dobrá a že tu niekto bude trpeť, tak chcem upozorniť, že chceme zvýšiť samozrejme aj pokuty, lebo, lebo taká prax je aj v ostatných krajinách. Ak si pozriete krajiny ako Chorvátsko, Slovinsko tie pokuty sa šplhajú vyše dvetisíc eur až a viac, tak my zavádzame zvýšenie pokút, lebo chcel by som povedať zopár faktov, ktoré dnes si musíme uvedomiť, že počas októbra napríklad 2025 vykonala Finančná správa takmer 1 600 kontrol zameraných na evidenciu tržieb. Závažné porušenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice zistili v 487-ich prípadoch, to znamená, že pozitivita nálezov je 30,67 % už iba pri týchto kontrolách. Čiže, ak si tu budeme hovoriť, my by sme veľmi radi, my hovoríme, že podnikatelia mnohí sú poctiví, ale, ale tých určite nebudú postihovať pokutami, lebo tí si dodržiavajú svoje povinnosti. Ale tí, ktorí to nedodržiavajú, musíme určite zakročiť voči tomu čo sa deje na Slovensku. My ďalej sa stretávame aj s inými finančnými správami. Boli sme sa radiť s tými, ktorí už zaviedli určité opatrenia napríklad v Slovinsku, budeme mať ďalšie rokovanie napríklad so Severným Macedónskom veľmi zaujímavý systém, kde priamo s Finančnou správou chceme prerokovať to čo oni majú pozitívny systém vratiek pri niektorých, niektorých platbách. Takže skúmame aj pozitíva, pozitívny prístup k tomu ako doručiť výsledky, lebo pre mňa je dôležité, aby sme doručili lepší výber daní.
Spomeniem napríklad pokuty boli uložené vo výške 265 tisíc eur. Najčastejším porušením bolo nezaevidovanie tržby a to až v 319 prípadoch, hej. Čiže to je obrovské číslo z toho počtu kontrol ktorých sa urobilo. Čiže 1 600 kontrol 319 ľudí nedalo bloček. To je alarmujúce číslo.
Ďalšia vec akcia Finančnej správy Taxi. Od 1. 1. do 31. 10. 2025 odhalili porušenie zákona takmer pri 80 % kontrol taxislužieb, pričom uložené pokuty dosiahli asi 85 tisíc euro. Analýza daňových priznaní ukázala, že za celý rok 2024 takmer polovica taxikárov nepriznala žiadne tržby alebo len vo výške necelých 2 tisíc eur. To je fakt, ktorý je nespochybniteľný. Finančná správa pravidelne informuje o svojich aktivitách a zisteniach. Môžem pripomenúť ostatný údaj. Finančná správa vykonala v treťom štvrťroku 2025 mesiac júl, august, september 2 176 daňových kontrol a 3 777 miestnych zisťovaní. Celková suma dosiahnutých nálezov daňových kontrol predstavovala z uvedeného obdobia takmer 90, skoro 100 miliónov eur, z toho 7 celá, okolo 8 miliónov predstavovala suma zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Obnovením obmedzenia platieb v hotovosti sa zabráni fiktívnemu vystavovaniu príjmových, výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov, tzv. kreatívnemu účtovníctvu. My opäť hovorím, opakujem, právo na hotovosť každý jeden človek má právo, ktorý platí tú službu, aby platil v hotovosti, akurát že nemôže sa stať, že obchodník bude vyžadovať platbu v hotovosti, nakoľko musí mať jeden zo spôsobov elektronických platieb, buď teda QR kódom alebo prostredníctvom platobných kariet.
Ešte by som sa vyjadril, mali sme tam nejaké pozmeňováky. Len tak veľmi zbežne spomeniem, myslím pán Karas predložil v spolupráci samozrejme s Ministerstvom financií pozmeňujúci návrh, v ktorom sa dopĺňa teda softverová online pokladnica o ktorej som už hovoril. Hovoríme o zavádzaní informačnej tabule na predajnom mieste. A môžte si hovoriť čo chcete, ale proste, keď človek bude informovaný aké má práva, keď to uvidí, je to bežná prax iných krajín. To neni nič, čo by sme my vymysleli, ale človek by mal mať právo vidieť, že akým spôsobom má nárok dostať potvrdenie o tom, že nejakú službu si zaplatil, respektíve, že má nárok napríklad aj platiť bezhotovostne. Čiže je, nemusím hovoriť o tom, že štatistiky hovoria jasne, že keď v prípade krajín, ktoré majú vysoké percento bezhotovostných platieb je oveľa lepšia kvalita výberu, výberu daní a hlavne teda DPH. Ešte chcem upozorniť na jednu vec, že keď napríklad niekto nevydá bloček, to nie je len to, že štát príde o depehačku, ale príde ešte aj o daň z príjmu právnických osôb. Pokuty sa zvyšujú napríklad za nepodanie daňového priznania na sto eur a samozrejme od závažnosti potom sú možné aj vyššie pokuty. Nesplnenie registračnej povinnosti ide zo šesťdesiat na sto eur, nesplnenie oznamovacej povinnosti takisto. Sprísňujeme, asi okolo sto eur bude pokuta za to, že niekto si nesplní svoje povinnosti, ktoré má spojené so zákonom. Zavádza sa znižovanie ale pokút v prípade, že niekto uhradí, čiže z dorubu napríklad po daňovej kontrole na dve tretiny stanovenej výšky s cieľom motivovať subjekty k skoršej úhrade dane. Čiže je to zase pozitívum v tom, že keď niekto si skorej splní povinnosť, tak bude mať nižšiu sankciu. No, takže toto a rušia sa niektoré výnimky základu platieb v hotovosti. Znižuje sa limit na platbu v hotovosti a to je asi dôležité tiež jedno z opatrení, kde sa vraciame, napriek tomu, že doteraz tu sme mali nejaký mimoriadny stav alebo čo a všetky hotovostné operácie sa robili pomaly neobmedzene, tak vraciame sa k stavu, ktorý sme mali predtým. To znamená, ak je vo vzťahu podnikateľ či už je to fyzická osoba podnikateľ, podnikateľ, podnikateľ tak platba v hotovosti môže prebehnúť do výšky v podstate piatich, počkať, ak je jedna zo strán, čiže ideme do piatich tisíc. A keď sú to ale fyzické osoby, tak jak to bolo pred tým je to pätnásť tisíc euro. Čiže päť a pätnásť. To čo bolo kedysi sa vraciame naspäť, aby sme obmedzili napríklad nákupy veľkých napríklad nehnuteľností alebo niečo v hotovosti. Takže tieto veľké transakcie nebude možné realizovať.
Boli tu rôzne pripomienky. Ja odmietam akékoľvek ataky, pán Janckulík, že nejaké kšefty vlády sa tu robia. Ja odmietam tieto reči. To sú podľa mňa absolútne nepodložené, nepodložené veci, politikárčenie. Ešte viem, že má tu ísť, má tu ísť, má tu ísť pozmeňovák pána Viskupiča. Kolegovia tiež ma na to upozorňujú, bavíme sa. Doteraz, teda my sme dali výnimku na parkovanie a umyvárky nie preto, že by sme ich chceli nejakým spôsobom vyňať, ale z hľadiska časového sa nedokážu všetky tie parkomaty a upraviť tak, aby to spĺňalo podmienky zákona. Upozornili sme všetkých, aby si to dali do poriadku a akonáhle moji kolegovia zahlásia, že je to v poriadku, tak to zavedieme. Čiže aj keď pán Viskupič dá svoj pozmeňujúci návrh, teraz ho nepodporíme, ale v budúcnosti akonáhle bude moji kolegovia so všetkými tými stavovskými organizáciami nejakým spôsobom komunikuje. Ak budeme vedieť, že už to vedia technicky zvládnuť v tom čase, tak zavedieme, zavedieme im samozrejme povinnosť. Čiže snažil som sa byť obsiahly, aby bolo jasné. Je to dosť závažné veci, takže aby som navodil tú atmosféru tej rozpravy. Samozrejme budeme sa tešiť na rozpravu a potom, ak bude nutné, tak budem reagovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1022. Národná rada uznesením č. 1205 z 21. októbra 2025 pridelila predmetný vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru, Výboru pre hospodárske záležitosti. Národná rada určila zároveň Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali odporúčanie pre Národnú radu vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory: Výbor pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor, Výbor pre hospodárske záležitosti.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené pod bodom IV, hlasovať takto:
a) o bodoch spoločnej správy č. 1 až 40 a 42 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
b) o bode spoločnej správy č. 41 hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedený bod schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady k vládnemu návrhu odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 287 zo dňa 25. novembra 2025.
Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril mňa, ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky znení neskorších predpisov. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím vás, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia...
===== Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, no bavíme sa skutočne o odbornom zákona a v takomto nejakom duchu by som teda rád viedol aj ja moje vystúpenie. Tak isto hneď na úvod poďakujem pánovi ministrovi, ktorý skutočnej zhrnul tú debatu z výboru a vyjadril sa ku kopu veciam, toto skutočne oceňujem. Jasný fakt je, že bol potrebný aj je potrebný nový zákon. Svet sa mení samozrejme a teda to tiež akože môžem oceniť a teda aby som len nekritizoval, áno, je potrebný nový zákon. Tak isto, vidím tu aj kolegov pána ministra z ministerstva financií, tak isto bola dohoda, že sa stretneme a že budeme rokovať rozprávať aj to sa stalo. Tak isto chcem oceniť a poďakovať za stretnutie skutočne odborné a debatovali sme na ministerstve financií o viacerých ustanoveniach tohto zákona. Takže teda určite to chcenie ja ho vnímam, hej, že je. Akurát, bohužiaľ, trochu cítim že teta do chcenie a ten výsledok nejde byť úplne v súlade. Samozrejme v návrhu zákona sa nájdu nájsť aj dobré ustanovenia, ako som už povedal, ale určite tak z princípu veci sa budem venovať skôr tým ustanoveniam ktoré, mám taký pocit, že prinášajú viac problémov ako úžitku. Takto to jemne poviem. Zároveň teda už, ako to aj pán minister avizoval, dovolím si predniesť jeden pozmeňujúci návrh, ten spomenul a potom ešte jeden doplňujúci návrh.
Dobre, veľmi rýchlo, len všeobecne. Áno, však v súčasnosti máme platný zákon 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Fakt svet sa mení a jednoducho treba to zmeniť už keď už pre nič iné, tak preto, že teda tieto elektronické registračné pokladnice sa už nepoužívajú a jednoducho fakt v tom zákone to celé bolo zmätočné a ťažko sa v tom orientovalo podnikateľom. Áno, novým zákonom teda by sa malo dosiahnuť, malo by sa dosiahnuť sprehľadnenie zákona a teda aj vo vzťahu k novým trendom v evidencii tržieb a teda sám predkladateľ píše, že sa prihliada na poznatky z praxe. Povieme si.
No, zavádza sa nový typ pokladnice softvérová online registračná samozrejme, toto treba len pochváliť, že teda ideme trochu s dobou. Ale teda poďme už k veci. Čiže v tomto novom zákone sa nanovo definuje osoba, ktorá je povinná evidovať tržbu prostredníctvom pokladnice eKasa. Tento zákon teda sa vzťahuje na predávajúceho, hej, ktorým je teda buď fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá má oprávnenie na výkon podnikania alebo na výkon inej samostatne zárobkovej činnosti a prijíma teda tržbu za predaj tovaru alebo za poskytovanie službe bez ohľadu na to, kde má teda trvalý pobyt alebo sídlo. Takže toto je vlastne to vymedzenie kde sa budeme baviť. Dane treba platiť, to tu poviem úplne na začiatok, jednoducho to je fakt ktorý si myslím, teda že by sme sa mali zhodnúť aj s ministrom aj s celým ministerstvom. Proste a ctím si to, áno dane treba platiť, opakujem ešte raz. Teda minimálne z dvoch dôvodov a teda jeden je samozrejme, že teda štát z vybratých daní zabezpečuje verejné statky, verejné služby úplne jasné to je, myslím jasné každému. Ale zároveň je tu ešte jeden, hej, dôvod a to je teda, že určite teda treba vyžadovať a kontrolovať evidenciu, hej, tržieb, platieb, aj teda platenie daní práve kvôli zachovaniu férového podnikateľského prostredia. Myslím, že tiež všetci vnímame, že poctivému podnikateľovi, ktorý teda plní si povinnosti, platí dane, eviduje tržby sa teda samozrejme ťažko sa mu potom konkuruje nejakému nepoctivému podnikateľovi alebo rovno podvodníkovi, ak to takto poviem, ktorý teda dane neplatí. Verím, že rovnaký cieľ má aj ministerstvo financií.
No a práve teda sa chcem venovať vlastne, pardon, kde to neplatí, kde ten zákon má určité diery, ktoré by teda bolo dobré zabezpečiť a kde teda som, mám taký pocit, že to MF sa skutočne nespráva v súlade s týmto legitímnym cieľom, respektíve si ho nevšíma.
Dobre, hovorím, som rád že teda pán minister si všimol môj pozmeňujúci návrh a že teda sa k tomu sa k tomu aj vyjadril. I keď teda nie tým ž esa to zaeviduje, ale dobre, však keď povieme si. No, dnes teda sa v novom zákone teda v § 3 ods. 2 sa teda píše, že komu teda povinnosť evidovať, alebo teda na koho sa nevzťahuje povinnosť evidovať tržbu, hej, podľa odseku 1. No a teda je tam teda predaj tovaru prostredníctvom predajných automatov, to by som akoby nechal bokom, ale teda zvýrazňujem to. Ale teda ešte dôležitejšie sú vlastne tie služby, služby poskytované prostredníctvom predajných automatov. Čiže dnes zákon prináša generálnu výnimku na to, že teda nemusí používať podnikateľ eKasu ak teda predáva svoje služby, ale aj tovar teda, prostredníctvom predajných automatov. Všetci vnímame v tejto súvislosti dve veci vôbec nie malé a vôbec sa nejedná o malú sumu. Jedna vec sú teda parkoviská, hej. Možno kedysi v minulosti to malo význam, že tam bola nejaká pokladnička, že na tom parkovisku nebola elektrika, čo ja viem čo všetko, hej. Ale dnes je proste tie parkoviská to tak sú veľká, veľká časť, točí sa tam kopu peňazí, takto to jednoducho poviem. Parkoviská sú všetky napojené, alebo veľká väčšina už na internet. Funguje to celé bez človeka, je tam automatická rampa, ktorá automaticky odčíta ŠPZ-ku automaticky proste zabezpečí čas, platenie, všetko. Jednoducho dnes ja nevidím žiadny dôvod aby teda napríklad takéto parkoviská nemuseli mať eKasu. V situácii, kedy to teda nariaďujeme kopu ostatným. Všetci malí podnikatelia, furt budem spomínať toho malého potravinára, alebo teda predajcu potravín na Orave, všetci musia, ale tieto veľké parkoviská nie sú. Skutočne je to priestor kde, dovolím si povedať, sú veľké daňové úniky. Ďalšie čo určite, hneď ako to poviem, si každý jeden spomenie tú, tie automatické umyvárky, hej, to akékoľvek už pomaly na dedinách sú, hej, ale akékoľvek aj malé mesto proste ich má viacero, sú využívané, častokrát keď tam človek ide ešte pomaly stojí teda v rade než sa dostane do toho svojho boxu. Zasa je to všetko vyradené z povinnosti teda používať eKasa. Zasa úplne, úplne nezmyselne sú tam kamery, ktoré sledujú tú situáciu, je tam samozrejme vôbec ten obslužný automat kde teda zaplatíte, je tam väčšinou samozrejme zapojený internet, všetko, všetko, všetko. Je to jasná diera v zákone, v zákone ktorú by určite, určite, určite, bolo dobré zaplátať.
Možno si spomínate takú tú debatu a v tomto chcem porovnať, že teda štát po novom chce vysokohorské chaty, kde ich je koľko, štyri, päť, tých vysokohorských chát vo Vysokých Tatrách, tam sa rieši, že teda mali by byť pripojené na internet a mali by teda mať eKasa a všetky tieto veci plniť, hej. Tam sa je to starý svet, bude sa fakt pri konečnom množstve chát dalo by urobiť ozaj výnimku a do nejakej miery ju ten zákon aj prináša v jednom z ďalších bodov, myslím že bod 7, hej, v tom odseku 2. Ale jednoducho to sa akoby rieši, hej, a to sú hovorím štyri chaty, minimum, a proste tieto to sú len vo veľkých mestách sú to desiatky parkovísk, desiatky týchto boxov to sa nerieši. Čiže poviem to aspoň takto, že rád počujem, že aspoň pán minister a teda zjavne aj kolegovia z vládnej koalície toto vnímajú a teda v nejakej ďalšej novelizácii to chcú zaviesť. No, ja poviem, že keď to chceme robiť férovo a keď to chceme skutočne urobiť, ja som presvedčený, že sa to dá urobiť teraz a že sa dá maximálne, chápem že nemusia byť do prvého marca, či kedy to má byť účinnosť, byť pripravení. Dáva sa tam samozrejme dať nejaké odloženie účinnosti, okej, akokoľvek. Ale teda minimálne by to bolo dobré urobiť čím skôr, hej. Aspoň beriem slová pána ministra, že sa tomu bude venovať.
No, toto teda prináša samotný návrh zákona. Prečo hovorím, že nie je to také, že vidím tam tú dieru a možno aj dieru ktorú chce niekto sa o ňu akoby starať, lebo takáto pripomienka normálne aj bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní od verejnosti a nebola akceptovaná. Proste jednoducho nebola. To všetko sa dalo dať do toho návrhu zákona. Kľudne sa tam mohla dať odložená účinnosť tohto konkrétneho bodu, to všetko akoby je. No ministerstvo tam napísalo to vyjadrenie, že teda predkladateľ trvá na navrhovanom znení dotknutých ustanovení, nakoľko je presvedčený, že ich formulácia je vhodná na účely naplnenia cieľov akčného plánu boja proti daňovým únikom ktorým je najmä efektívnejší výber daní, eliminácia daňových únikov a zlepšenie stavu verejných financií. Som presvedčený, že takéto vyjadrenie v zmysle toho, že umožňujeme aby parkoviská, alebo teda poviem to takto, že celkove, že tie predajné automaty boli mimo je nieže v súlade, je v príkrom rozpore. To je jedna vec prečo to tu takto a nahlas spomínam. No ďalšia vec je, že teda nestačí to, ešte sa dokonca na pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol schválený na finančnom výbore priniesli ešte ďalšie výnimky, že nešlo sa v súlade s tým, že pán minister povedal, že okej, spravíme to v nejakej ďalšej novelizácii. Práve naopak, pozmeňovák, ktorý teda podal pán poslanec Karas, ale však teda, áno všetci vieme, že to teda bolo pripravené na ministerstve financií a bolo aj povedané, však okej, je to v poriadku, to nekritizujem, prináša ďalšie výnimky, ďalšie oblasti, ďalšie subjekty podnikateľské, ktoré nebudú spadať do eKasy. Aj to je zasa teda už v súlade, čiže toto, na toto chcem ešte upozorniť, že teda sa tam dali ďalšie. Ale teraz viete, že keby to boli že tie malé obchodíky na Orave, hej, kde ten obchodík ledva žije, ledva žije, hej, zákazníci, 2/3 zákazníkov má v Poľsku a je rád že je rád, hej, že by ten mal akoby nejakú výnimku. No proste nie, takto to, bohužiaľ, nie je. Ale keď sa pozrieme, tak vyradili napríklad teda z používanie eKasy elektronické mýtu, hej, diaľničné nálepky. Proste veľká firma, ktorá akože sakra by asi mala vedieť zabezpečiť eKasu, veď je to celé založené na elektronických prenosoch, na satelitoch, na všetkom. Stálo to milióny, hej, EHA vydobyli si výnimku, že nebudú musieť spadať to eKasy. Jedna proste z oblastí kde je teda, bolo kopu daňových únikov aj v minulosti, alebo vôbec únikov, však teda pamätáme si tieto mýtne tendre a budem pokračovať aj aktuálne, aktuálnou situáciou, proste zasa si tu niekto vydobyl výnimku. Hovorím pochopil by som to u obchodíka, obchodu v malom obchode na Orave, ktorý za chvíľku zanikne a štát bude hľadať ako dotovať, ako zaplatiť niekomu aby tam nebola potravinová púšť, hej, aby tam nejaký obchodík bol aspoň trikrát do týždňa, bavme sa o tom. Ale nie aby teda diaľničná známka, hej, proste mýto nemuseli používať eKasu. Nerozumiem ako je to v súlade s plánom proti daňovým únikom, no ale dobre.
No a keby, ešte by to nestačilo, lebo proste bol tam pridaný ďalší bod v rámci dodávky elektriny, plyny, pary, studeného vzduchu, zberu úpravy dodávky vody, čistenia odvodu odpadových vôd. Veď dobre, väčšinou to tam ide cez faktúry, hej, ale aj toto akože, prečo si, však to sú všetko veľké spoločnosti z veľkej časti prirodzené monopoly, preto zrovná títo majú výnimku, že nemusia používať eKasu. A viete čo je ten paradox, však je tam aj nejaké odôvodnenie a ja ho prečítam. Tak nemusia, či už mýtu, alebo teda vodárne, elektrárne a títo používať eKasu z dôvodu zníženie administratívnej záťaže, hej, preto sa teda navrhujú výnimky z povinnosti evidovať tržbu pri predaji vybratých tovarov a poskytovaní osobitných služieb, hej. Je to tu ešte aj vyčíslené stále tá istá suma, ale dobre, je tu nejakých 104 400 že sa teda ušetrí, hej, čiže aj tuto sa teda priznáva, že to samozrejme má nejaké administratívne náklady, je to zložité, nie komplikácia procesov a stojí to peniaze. A zasa si to niekto veľký a silný vydobyl že nemusí. A tí malí a slabí proste musia, hej, proste takto, presne takto by to byť nemalo.
No aj ešte sa vrátim k tomu mýtu. To mýto bolo vysúťažené, stálo to teraz, neviem to z hlavy, nepamätám si to, nejakých 55 miliónov. Sú tam asi štyri dodatky na tento rok asi za, ja neviem už asi 22 miliónov alebo koľko. Napríklad je tam dodatok v súvislosti s transakčnou daňou, hej, ten poskytovateľ mýta, ... si proste, dal dodatok v sume, nepamätám si to číslo, rádovo okolo 100 tis. euro, kde si teda účtuje, že sa musí prispôsobiť transakčnej dani, hej. Tak ale vydobyli si že nepotrebuje eKasu. Akože nie, takto nevyzerá podľa mňa boj proti daňovým únikom, takto nevyzerá stráženie verejných financií, fakt že nie. Dobre, to je ďalšia vec. Čiže tuto by bolo skutočne dobré sa fakt na toto pozrieť.
Poďme ďalšími ...
=====

to je, to je ďalšia vec. Čiže tuto by bolo skutočne dobré sa fakt na toto, na toto pozrieť.
Poďme, poďme ďalšími, ďalšími oblasťami. QR-kódy. Zasa, je to niečo nové, nech to je, v poriadku, je to ďalšia možnosť, čiže neprotestujem proti QR-kódom, je to niečo. Za prvé, už to dnes, to už pán minister povedal presnejšie, bude to za určitých okolností zadarmo, hej? Nie za každých a môžete platiť aj tomu poskytovateľovi QR-kódu a aj banky, už som počul, že aj banky chcú za prijatie platby cez QR-kód nejaký poplatok, hej? Takže aj tu treba jasne povedať, že tak ako úplne prirodzene teda kartové služby, hej, Mastercard, Visa, čokoľvek, si nejaké poplatky účtujú, bohužiaľ, ani toto nebude zadarmo, hej? Nebude. Bude mať podnikateľ nejaký ďalší náklad s tým. Bude.
Prečo to spomínam? Spomínam to, lebo teda teraz som sa posunul k ďalšej oblasti, ktorú tento zákon rieši, a to je zavedenie povinnosti, pán minister to dobre povedal, zavedenie povinnosti podnikateľa poskytovať bezhotovostnú formu platenia, hej? Nie je to, že úplne že odstránenie hotovosti, ale jednoducho je to určitá forma tlačenia do bezhotovostného styku. Veď v poriadku, rozumiem, taká doba je, a ten argument, ktorý pán minister povedal v úvodnom slove, ja som si to aj zapísal, ešte keby som to videl, že asi osemde... aha, tu je to, 86 % podnikateľov považuje bezhotovostné platby za dôležité. Veď samozrejme. Ja som, ale, ale toto je argument, že netreba to dávať ako povinnosť, že musia, že musia toto. Ja som presvedčený, že každý, tak ako aj ten prieskum, hovorí, že 86 % podnikateľov úplne prirodzene, samozrejme, poskytuje svojim zákazníkom bezhotovostnú formu platenia, ale proste nerozumiem, prečo to má byť v tejto ťažkej dobe dané ako povinnosť úplne každému.
Tak v prvom rade sa asi bavíme len už o malom percente tých, ktorým to neposkytujú, lebo však väčšina to poskytuje, dokonca tvrdí, že to považuje za dôležité, však jasné, takže jednoducho nebolo to, nebolo to treba, pretože zasa to môže byť, áno, pre toho nejakého malého ďalší náklad alebo má nejaké špecifické veci. Ja som presvedčený, že je lepšie niekedy veci robiť ťahom, nie tlakom. Čiže nemala tu byť vyrobená pre podnikateľov nová povinnosť poskytovania bezhotovostnej platby. Aj tak to takmer všetci dodržiavajú, kľudne kto to nemá, môže tam ísť finančná správa na kontrolu, ešte raz, platiť dane treba, to akože to platí stále, ale jednoducho, lebo viete, to, to nie je len že povinnosť. Tam sú, samozrejme, ďalšie asi tri alebo štyri vlastne už odrážky a že čo, čo keď to nemajú, hej? Proste je to správny delikt, musí to niekto prešetriť, proste zasa ten podnikateľ, zasa mu tam visí nejaký Damoklov meč, zasa mu pribudli nové, nové povinnosti v situácii, kde, kde, veď by to samo, mohol, samozrejme, tú bezhotovosť dávať úplne dobrovoľne, možnosť platenia, hej? Proste načo, načo je to dobré, hej?
A ja poviem ešte jednu vec predtým. Všetci to vnímame, že veď dlhé roky sa ozaj to posúvalo, že stále viacej platieb bolo bezhotovostných. A všetci asi cítime, že teraz sa to akoby tak trochu zaseklo, že áno, nájdete prevádzky, ktorá teda mala, mala ten post terminál hore, ona ho má stále, ale už ho nemajú na pulte, ale už ho majú skovaný a vytiahnu ho, keď poviete, že chcete platiť bezhotovostne. Aleže prečo to je, kde je tá prvotná príčina? A tá prvotná príčina je zavedenie transakčnej dane. Proste v situácii, kedy úplne prirodzene všetci prechádzali na bezhotovosť, lebo však to bolo akoby efektívnejšie, jednoduchšie, zaviedol štát vec, ktorá automaticky tlačí podnikateľov, aby preferovali hotovosť. Prečo? Pretože akákoľvek platba, ktorú, ktorú oni svojmu dodávateľovi ten podnikateľ zaplatí bezhotovostne, musí platiť daň. No, samozrejme, vyhne sa tomu legálne podnikateľ tak, že ak vyberie vlastne viacej hotovosti, hotovosť neznamená automaticky daňový únik, hej, to tiež treba hovoriť, hotovosť vie byť rovnako zaevidovaná e-kasou a všetkým týmto, hej, áno rozumiem, že zvyšuje mieru možných daňových únikov, ale jednoducho proste neni to tak, takže podnikateľ má záujem mať viac hotovosti, zaplatí za faktúru svojmu dodávateľovi v hotovosti a vyhne sa plateniu nezmyselnej transakčnej dane, to je daň z finančného dýchania.
Čiže toto je tá príčina, ten začiatok toho celého a teraz ministerstvo už proste druhým, tretím zákonom sa snažia teda vtesnať ľudí naspäť do tej bezhotovosti, lebo tým prvým zákonom ich z tej bezhotovosti vyháňali do hotovosti, hej? Čiže tu by bolo ďaleko lepšie to proste riešiť opačne.
No. Čas letí. Takže ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý viac-menej som akoby teraz už odôvodnil a na konci ho prečítam, sa teda týka toho, že z tohto návrhu zákona vlastne vyraďujem to, to ustanovenie o povinnosti, povinnosti, hej, podnikateľa, tak ako som ho definoval na začiatku, poskytovať za každých okolností bezhotovostnú formu platenia. Som presvedčený, že 90 %, tak ako hovoria aj prieskumy, to poskytujú aj dnes, preto to nebolo potrebné, preto to vyraďujem, ušetrí to podnikateľom potom, samozrejme, ďalšie sankcie. Napríklad keď nemajú v ten deň internet, veď oni musia informovať finančnú správu, že mi nejde internet, nemôžem poskytovať bezhotovostné. Keď to nespravia, bum! Správny delikt. Proste už aj môžu mať proste pokutu, hej?
Toto všetko je posledné, čo potrebujú v dnešnej ťažkej dobe, keď zasa nastane konsolidácia, keď zasa bude aj domáca spotreba klesať, lebo ľudia nebudú mať peniaze, posledná takáto morová rana fakt že špeciálne pre, pre malých podnikateľov. No tak, takže takto. Dobre.
A poďme, poďme ďalšiu vec. Ja som teda presvedčený, že skutočne by potrebovali podnikatelia skôr viacej akoby slobody, nie milión takých ďalších povinností. Už len ad absurdum, tento zákon prináša zasa povinnosť, že podnikateľ musí mať zákonom stanovený oznam, ktorý musí mať vyvesený vo svojej prevádzke, myslím, že ho ale bude vyhláška alebo nariadenie vlády, či jak je to, že to samotné znenie v zákone nie je. Ak sa mýlim, tak však ma opraví niekto. A toto zasa bude musieť mať. Ak si pamätáte, prevádzka, ktorá všetko mala, nemala žiadnu možnosť dostať pokutu, viete, čo jej chýbalo alebo chýba? Označenie o zákaze fajčenia. Toto bude ďalšia povinnosť, ktorú proste musia mať niekde vycapený odkaz o tom, že povinne poskytujú bezhotovostnú platbu a, samozrejme, na to je zasa naviazaná ďalšia nová sankcia, ktorú tento zákon určuje.
Akože ja neviem, že či takto proste chceme. Ja rozumiem, že je to v súlade s teraz akoby do nejakej miery s tým, čo vláda robí, ale, a teraz sa vrátim kúsok ďalej, viete, s čím je to úplne v nesúlade? Že všetky veľké ekonomické trestné činy majú teda od schválenia úpravy trestných kódexov nižšie sadzby, trestné, nižšiu dobu premlčateľnosti a ja neviem teda, od väčšej hodnoty to vôbec je nejaký trestný čin, že, že ako toto proste ide, že tým veľkým sa akoby uľahčuje, podvodníkom, a každý malý proste sa, sa dostane vlastne do stále väčších a väčších problémov, väčších a väčších povinností. Toto nie je dobré v štáte dánskom. Toto, hej? Že proste čím menší podnikateľ, ktorý proste nemá žiadnu silu, tým viacej morových rán, tým viacej povinností naňho padá a padá a padá a nejak to tie, hovienka - to slušne poviem, nejak nechcú prestať padať furt, hej?
No dobre. Tretia oblasť, viac už toho asi nestihnem, potom možno ešte v ústnej rozprave. Takisto som rád, že to pán minister spomenul, pretože zavádza tento návrh zákona, zas to bolo, ak si dobre spomínam a dobre si spomínam, prijaté na výbore pozmeňujúcim návrhom, že to zavádza obmedzenie hotovosti, hej? Ďalší parameter, kde tá vláda proste vháňa ľudí do tých bezhotovostných vecí, a aj firmy, a ja vám inak poviem, prečo, že mám, až tak tá vláda nebojuje proti daňovým únikom, skôr chce urobiť všetko pre to, aby väčšina, väčšina vecí bola bezhotovostných a z toho potom dá daň z finančného dýchania, to už je, hej, transakčná pre firmy. Nuž ale veľký vzor Maďarsko má inak transakčnú daň aj pre obyvateľov, pre bežnú fyzickú osobu. Teraz si predstavte, že pošlete vreckové svojmu synovi a štát vám z toho strhne proste niečo, lebo, lebo však transakčná daň pre fyzickú osobu. To všetko nám hrozí, to, toto je celé za tým, čo, čo zasa sa tu snaží akoby štát dosiahnuť. Ešte raz hovorím, proti daňovým únikom bojovať treba, ale neviem, či sa to úplne takto dobre deje.
No a teraz teda, dobre, máme infláciu, máme všetko, tak tých 15-tisíc dnes platných ako hranica, hej, keď dokedy sa dá platiť hotovostne, sa ide znižovať na päť. To je že úplne zlé. A teraz akože, aby ma niekto neoznačil za, teraz že chcem, aby sa tu chodilo s taškami hotovosti, hej, aby tam Kaliňák znova mal milión euro na stole a proste s nejakým strážcami, to nechcem, hej? Ja som autorom návrhu zákona, ktorý tu prešiel v minulom volebnom období, kde sa teda stanovilo, že 15-tisíc euro je tá hranica používania, že môžete zaplatiť v hotovosti, a to tak pre fyzické osoby, to zostáva, hej, ale aj pre právnické. Pätnásťtisíc, hej? To je podľa mňa tá hranica, ktorá je akoby taká nejaká normálna, zmysluplná. Nie, že sa to teraz znižuje na päťtisíc.
Inak ono sa to týka aj fyzickej osoby, lebo ak vy idete zaplatiť za auto, opravu auta, čo je dneska 5 000, keď idete opravovať auto. To podľa mňa každý vníma. Tak jednoducho nemôžte zaplatiť viac, nebudete môcť zaplatiť viac ako 5 000, pretože už teda sa to znižuje. Súhlasím s tým, aby som aj teda povedal to b), lebo dnes je to neobmedzené, lebo áno, v tom zákone je mimoriadna situácia a mimoriadnu situáciu máme v podstate vkuse od roku 2020. Hej? Takže to, že zákon vyraďuje, že teda limit, horný limit hotovosti sa nebude teda týkať, keď je mimoriadna situácia. S tým so akoby okej. Hej? Zostane tam teda núdzový stav a vojnový stav a tieto už ozaj že skutočne problémové veci. Ale to, že kolegovia idete z 15-tis. euro to znížiť na 5 000 euro. Opýtajte sa, každý jeden svojich kamarátov, kolegov, podnikateľov, kohokoľvek, to idete zasa proste robiť fakt že zle. A robiť to v situácii, kedy veď ja si to tu pamätám, čo to bolo v predchádzajúcom volebnom období, veď zástancovia hotovosti a úplne správne, aj ja som zástanca hotovosti, tu bola proste, bol SMER, aj SMER, áno. Dnes proste presný opak. V pohode to mohlo byť, jasné, zrušme mimoriadnu situáciu, nastaví sa limit 15-tis. rovnaký pre fyzické osoby, právnické osoby, rozhranie fyzická osoba - právnická osoba a fungovalo by to v poriadku. Dať to na 5 000 je fakt naháňanie ľudí do transakčnej dane. Ja to nijak inak neviem povedať, než takto. Proste takto fakt by to byť nemalo.
Dobre, mám posledné tri minúty. (Reakcia v pléne, rečník sa zasmial.) Áno, asi nech to stihneme vlastne. Dobre, čiže v podstate som odôvodnil dva pozmeňujúce návrhy, ktoré teda teraz prečítam a neviem, pán predsedajúci, mohli by sme to stihnúť podľa mňa aj keby sme jednu až dve minúty akože boli po jednej .