43. schôdza

Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Hajko vo svojom vystúpení spomenul, že ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti sa pripravoval v situácii, keď sa Grécko rútilo do bankrotu, a keď politická scéna bola natoľko znepokojená až vystrašená možnými dôsledkami rozpočtovej nezodpovednosti, že sa našiel vzácny konsenzus na tom, že bol prijatý ústavný zákon. A ja si nepamätám na tie čísla, ale na príprave toho návrhu zákona sa podieľali všetky vtedajšie koaličné strany aj strana SMER - sociálna demokracia. A myslím, že okrem Slovenskej národnej strany všetky parlamentné strany teda sa zhodli na, na podobe toho, toho zákona, nie som si teda istý, ako poslanci SNS hlasovali. A je tak trochu ale paradoxné, že ten zákon bol schválený, máme tu ústavný zákon, napriek tomu dnes naďalej hovoríme, že nám hrozí grécka cesta. Je to, je to možno preto, že ten zákon nie je celkom dobre naformulovaný, aby zabránil prepadaniu sa krajiny smerom ku gréckej ceste. Je možné, že by mal byť nastavený prísnejšie, že tie výnimky, ktoré dávajú, dávajú v podstate priestor vláde na nezodpovedné hospodárenie. Samotným faktom, že, že je nová vláda, je jej vyslovená, vyslovená dôvera, potom dva roky má ochrannú lehotu, a ak sa stane ako v pred-predchádzajúcom volebnom období, že v polovici volebného obdobia dôjde k výmene vlády, hoci koalícia zostane de facto zachovaná, tak v postate je celé štvorročné volebné obdobie chránená, chránená tou výnimkou.
A aj ja vnímam problém neúcty k inštitúciám, problém, problém napríklad toho ako, ako sa narába so stanoviskami rady pri schvaľovaní rozpočtu alebo pri schvaľovaní konsolidačného balíčka. Aj to je možno jedným z dôvodov, že sa nezlepšuje situácia verejných financií, že napriek už trom konsolidáciám je stav verejných financií naďalej v kritickom stave, z hľadiska dlhodobej udržateľnosti má Slovenská republika vážny, vážny problém. Je to asi aj preto, že akým spôsobom sa na Slovensku za Ficovej vlády robí konsolidácia, že sa robí primárne na strane príjmov, robí sa spôsobom, ktorý utlmuje a brzdí hospodársky rast, nevytvára priestor pre hospodársky rast, nerobia sa štrukturálne reformy a nerealizujú sa opatrenia, ktoré teda, pán predseda to nazval, že nie je to možné bez politickej odvahy. Lebo pokiaľ chceme konsolidovať verejné financie a chceme ich konsolidovať aj na strane výdavkov, tak nie je to možné robiť bez opatrení, ktoré by boli nepopulárne, ktoré by sa niekomu nepáčili. To nie je, že iba nejakí imaginárni úradníci budú prepustení alebo sa znížia platy členov vlády. To si vyžaduje odvahu škrtať a šetriť, až sa to dotkne aj, aj ľudí, aj inštitúcií, aj, aj teda tých, ktorí nejako benefitujú z toho, čo sa prostredníctvom štátneho verejného rozpočtu prerozdeľuje.
K tej povinnosti požiadať o dôveru tu už prebehla diskusia a ja sa domnievam, že vláda by mala bezodkladne požiadať Národnú radu o dôveru, a keď to nerobí, tak porušuje ústavný zákon, ale teda na ten prístup hovorím, nemalo by nás to prekvapovať, lebo aj vo vzťahu k voľbe kandidátov na ústavných sudcov, vo vzťahu k prerokovaniu, prerokovaniu návrhov na vyslovenie nedôvery vláde alebo členom vlády, vládna koalícia postupuje veľmi podobným spôsobom.
Ale chcel by som sa dotknúť ešte inej povinnosti vyplývajúcej z ústavného zákona, ktorá sa týka samospráv, pretože aj samosprávam prestalo platiť to ochranné dvojročné obdobie, a voči samosprávam je ústavný zákon nastavený prísnejšie ako voči, voči vláde. V závislosti teda od výšky toho, toho defi..., teda výšky, výšky dlhu na alebo podielu na hrubom domácom produkte, tak vláda nesmie predložiť Národnej rade návrh rozpočtu, ktorý obsahuje medziročný nominálny rast konsolidovaných výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu verejnej správy za predchádzajúci kalendárny rok, a ak taký návrh predložila, je povinná ho stiahnuť z rokovania Národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenou podmienkou. Čiže vláda má predložiť Národnej rade. Kdežto obec a vyšší územný celok sú povinné schváliť rozpočet, čiže nie predložiť. Vláda to veľmi jednoducho môže obísť, predloží návrh, ktorý je v súlade s touto požiadavkou, v parlamente koaliční poslanci to navrhnú zmeniť a je vymaľované. Ale obec a vyšší územný celok majú povinnosť schváliť takýto rozpočet. V tom vyššom sankčnom pásme nad 47 % podielu HDP je tam požiadavka vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu, a opäť v prípade vlády je tá požiadavka, vláda má tu povinn..., nesmie predložiť Národnej rade takýto návrh, a ak ho predložila a uplynuli tie dva roky, tak je povinná stiahnuť ho a predložiť nanovo. Ale nič jej nebráni, aby cez koaličných poslancov to potom pozmenila. A obec a vyšší územný celok sú povinné schváliť. V tejto súvislosti je to, je to paradoxné, je to až absurdné, lebo zodpovednosť za celkovú mieru zadlženia má štát, nie samosprávy. Ten, ten podiel alebo zodpovednosť samospráv je zanedbateľná v porovnaním s tým, akým spôsobom zadlžuje štát verejné financie.
A samosprávy v zásade sa správajú zodpovedne a hospodária zodpovedne, napriek tomu majú nastavené prísnejšie pravidlá ako štát. A v tejto súvislosti sa vyskytol taký interpretačný spor medzi Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a ministerstvom financií, ktorý sa týka samospráv a ich povinnosti schváliť vyrovnaný rozpočet a zároveň aj rozpočet, ktorý nezvyšuje výdavky oproti predchádzajúcemu roku, kde vláda alebo teda ministerstvo financií tvrdí, že samosprávy mohli túto povinnosť obísť podobne ako vláda tým, že si schvália rozpočty na budúci rok pred uplynutím tých dvoch rokov a väčšina obcí to tak zrejme aj urobila, kdežto stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bolo, že ústavný zákon nenaformulovali tak, že to nezbavuje obce povinnosti schváliť rozpočet, ktorý je teda nielen vyrovnaný, čo v prípade obcí nie je až taký problém, ale ktorý neobsahuje nominálny rast rozpočtových výdavkov. Tak to by ma aj teda zaujímal názor, názor pána predsedu, lebo ja si uvedomujem, že je to absurdné, aby obce, ktoré sa menej podieľajú na zadlžovaní, mali prísnejšie nastavené pravidlá ako štát. Ale tak je schválený ústavný zákon, a teda mne sa zdá, že ten výklad, ktorý dala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v tejto veci, je korektnejší a viac zodpovedá zneniu aj zmyslu ústavného zákona, tak ako je naformulovaný. Kdežto výklad ministerstva financií asi aj vzhľadom na to, že štát má v tomto ohľade mäkšie pravidlá, tak v podstate akoby dával návod samosprávam na to, aby obišli sankciu, ktorá vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, a ktorá stanovuje prísnejšie podmienky pre, pre samosprávy v porovnaní s tým, ako požiadavka vyrovnanosti rozpočtu alebo nezvyšovania rozpočtových výdavkov je v ústavnom zákone formulovaná voči štátu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
A teraz vystúpi pán poslanec Jakab.

Dámy a páni, ďakujem, pán predseda, za to, že ste prišli do parlamentu, nebudem dlho vystupovať.
V prvom rade chcem povedať, že je dobré, že máme inštitúcie, ktoré dohliadajú na, na to, ako hospodária jednotlivé vlády. A hovorím to ako ten, ktorý aj odviedol určitý spor s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, keď vlastne nastal jeden z tých mechanizmov kvôli, kvôli výške dlhu Slovenskej republiky a že členom vlády sa mali zmraziť platy. A vôbec to nebolo teda príjemné, keď ja som mal argumentovať, že prečo tie platy sú zmrazené od iného termínu, ako vlastne bola presvedčená Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že by mali byť zmrazené. A dokonca mali sme, mali sme spor o tom a ťahalo sa to dokonca aj mediálne, čiže hovorím, že nebolo to nič príjemné, ale aj tak som presvedčený, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť jednoducho je taká demokratická inštitúcia, na ktorú by sa nemalo útočiť.
Však Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je stvorená na to, aby, aby počítala, aby donekonečna počítala, prepočítavala to, ako hospodária jednotlivé vlády, aké, aké uplatňujú politiky, ako sa vyvíja dlh krajiny, aký to má dopad na, na jej obyvateľov, pretože najhoršie je, keď ľudia nerozumejú tomu, ako financie v štáte fungujú. A ja mám pocit, že sa to zlepšuje, že každý rok sa to zlepšuje medzi ľuďmi, chápu ako, čo to znamená deficit, chápu, čo to znamená dlh. Ten čistý a hrubý je to ešte stále také, že, že mnoho ľudí proste potrebuje pochopiť, že prečo sa meria čistý, prečo sa meria hrubý dlh, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má pri tom výnimočnú úlohu, nielen kontrolovať vládu, ale aj vysvetľovať obyvateľom, čo to znamená, keď sa prijmú konsolidačné opatrenia, aký to, aký to má dosah, ale na druhej strane aj keď sa prijímajú nové a nové výdavky, čo to znamená do budúcna, ako sa vyvíja demografia a s ňou súvisiaci dôchodkový systém, čo to znamená pre ľudí, ktorí pracujú a ktorí odvádzajú teraz dane a čakajú, že štát sa o nich postará o desať, o pätnásť, o dvadsať rokov. Ja rozumiem, že niektorým vládam vyhovuje, keď občan proste má pocit, že tie peniaze si ten štát dobre že nie tlačí niekde na tlačiarni a že proste ľudia častokrát nechápu, že tie ich dane, ktoré odchádzajú do štátu, že z nich sa platia platy poslancov, z nich sa platia všetky tie výdavky, o ktorých vláda rozhoduje, že ten dôchodkový systém čerpá peniaze z tých odvodov, ktoré sa platia teraz a tak ďalej a aké sú súvislosti pri tom, keď si vláda peniaze požičiava na nejaký úrok, a že ho bude musieť niekedy splatiť a že tento dlh nejakým spôsobom rastie, nejakým spôsobom sa vyvíja, že to nie je len o tom, že tie peniaze sú požičané, ale že tie peniaze aj maturujú, tie pôžičky maturujú v nejakom čase a treba ich splácať a že na to splácanie si štát proste často hlavne požičiava nové peniaze za nové úroky, a že tie úroky sa kumulujú a náklady na, na hospodárenie dlhu proste narastajú, a že toto nejakým spôsobom má, má jednoznačný vplyv na chod krajiny a na to, aký je blahobyt ľudí. Aj to, aké sú výdavky na jednotlivé odvetvia v štáte a kde ten štát rozhoduje, že sú jeho priority a kde tie vlády rozhodujú, že sú ich priority. Samozrejme, sú tam rôzne mechanizmy a to, ako sa čítajú. To, ako sa číta ústavný zákon, ako sa čítajú jeho opatrenia, ako sa číta to, že je tu schválené niečo na úrovni ústavného zákona, ktorý má chrániť narastajúci dlh krajiny a potom aj ako sa jednotlivé vlády vysporadúvajú s týmto nárastom dlhu. Áno, je pravda, že iné je meranie pri čistom dlhu, hrubom dlhu a tak ďalej, ale toto sú úlohy, ktoré Rada pre rozpočtovú zodpovednosť jednoducho má a je jedno, kto je vo vláde, a že či sú vo vláde momentálne SMER, HLAS, SNS alebo predtým to boli iní politici, predtým to bola vláda Igora Matoviča a potom bol premiér Heger alebo Ódor, proste Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nastavuje zrkadlo akejkoľvek vláde, ktorá na Slovensku je, a preto je podľa mňa úplne skvelé, že je zriadená ústavným zákonom a že nie je úplne tak jednoduché ju zrušiť.
Sme svedkami rušenia inštitúcií, ktoré nie sú pohodlné, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť by tu mala stáť a mala by, ako som už raz povedal, byť zrkadlom akejkoľvek vlády a hospodárenia akejkoľvek vlády, pretože každé hospodárenie každej vlády má dopady nie okamžité a nie také, ktoré sa vyskytnú hneď, ale dlhodobé a tie sa objavujú potom v horizontoch proste ďalších dekád.
Preto ja chcem poďakovať Rade pre rozpočtovú zodpovednosť za jej prácu, chcem poďakovať za úsilie, chcem poďakovať za to, že neustále vysvetľujete, ako je to s financiami vlády. Áno, ďakujem aj za tie rozpory, ktoré, ktoré máte v podstate s každou vládou, ktorá snaží sa napĺňať svoje politiky, a vy iba strážite to, ako sa vyvíja finančné zdravie našej krajiny. Takže ďakujem za to, že upozorňujete na to a prajem vám proste veľa síl do, do, do ďalších rokov, aby ste, aby tá vaša misia nielen strážiť financie krajiny, ale aj to vysvetľovať obyvateľom, ktorí na konci odovzdávajú svoju moc jednotlivým politikom, ktorí riadia potom ďalšie roky túto krajinu, tak aby čo najviac rozumeli tomu, v akej kondícii je ekonomika Slovenskej republiky a ako to s ňou vyzerá na ďalšie roky, aby aj na základe toho si dokázali čo najlepšie vybrať svojich zástupcov. Ďakujem veľmi pekne ešte raz.

Ďakujem, pán poslanec.
S faktickou pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Jakab, chcem sa teda pripojiť k tomu poďakovaniu Rade pre rozpočtovú zodpovednosť za tú robotu, ktorú si robí, ktorú som teda nestihol vo svojom vystúpení, keďže som mal na srdci viacero vecí, ktoré som chcel povedať, a ani tak sa mi ich nepodarilo všetkým všetky povedať. A je to ale v podstate ocenenie významu nezávislých inštitúcií ako takých, lebo o správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by mali rokovať pôvodne v bloku, kde bola aj správa Ústavu pamäti národa, ktorá tam teda ostala, aj, aj správa Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. A všetky tri sú nezávislé inštitúcie. Tá jedna je už papierovo zrušená, aj keď ten zákon ešte nie je podpísaný a nenadobudol účinnosť. Majú iné úlohy, ale všetky tri sú dôležité pre fungovanie demokratického právneho štátu a zároveň slobodnej krajiny a slobodnej ekonomiky, lebo tak pamäť národa, historická pamäť a jej budovanie, ktoré robí Ústav pamäti národa, ktorý dostal vysokú mieru dôvery, keď všetci prítomní poslanci hlasovali za zobratie jeho správy na vedomie, tak Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý chránil až doteraz oznamovateľov korupcie a ďalšej protispoločenskej činnosti, ale tak aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá chráni zdravie verejných financií a chráni normálny vývoj ekonomiky, sú dôležité inštitúcie, bez ktorých by slobodná a demokratická spoločnosť nemohla normálne fungovať.

Pán poslanec Jakab.

Ďakujem za faktickú poznámku pánovi Dostálovi. V tomto sa podľa mňa absolútne zhodujeme. To, že niekto dá správu o stave krajiny, o stave rozpočtu, o stave ochrany oznamovateľov, o akomkoľvek stave akejkoľvek časti krajiny a o tom, ako akákoľvek vláda funguje, tak vysporiadať sa s tým, aj keď to niekedy nemusí byť pre tú vládu pozitívne, nie je, že proste automaticky zrušia tú inštitúciu. To tak jednoducho v demokracii nefunguje. V demokracii sa odborne argumentuje a ide sa na hĺbku poznania toho problému a vyriešenia toho problému. A to neznamená, že, že sa to pretláča mocou a že tie úrady sa jednoducho rušia, ale takou debatou, ako je napríklad teraz, sa to malo využiť a povedať si, že no dobre, no však čo s tým deficitom, ako je možné, že neklesol ani o nič, a práve, naopak, sa stále dvíha, aj keď máme po troch konsolidáciách, ako je to možné, že nominálne je ten deficit takmer dvojnásobný, ako je možné, že proste náklady na dlh nám rastú niekoľkonásobne, pomaly sú dvojnásobné, ako boli pred pár rokmi, ako je možné, že máme také rizikové prirážky, ako je možné, že jednoducho vývoj demografie a sociálneho systému je proste v rozpore a že to nie je udržateľný systém? Toto sú veci, ktoré sa majú diskutovať a hľadať riešenia, nie pretláčať mocou a uzurpovať si právo na to, že, že keď má niekto moc, tak môže rušiť čokoľvek, čo mu protirečí a nejde mu to po ruke.
Takže ešte raz ďakujem veľmi pekne Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, že naprieč vládami si robí a plní svoju povinnosť kontrolovať zodpovedne. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Tým... takto, pán predseda, vystúpite v záverečnom slove? Môžte vystúpiť v záverečnom slove, nemusíte počas rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pán, pán predseda, máte teraz slovo. (Reakcia z pléna. Predsedajúci rozpráva mimo mikrofón.)

Ak je záujem, môžem vystúpiť aj... Je záujem? Tak môžem v rozprave.

Dobre. Tak nechajte to na mňa, pán poslanec Kalivoda. Tak sa ospravedlňujem, tak pán predseda rady vystúpi v rozprave ešte, dobre, keď pán poslanec Dostál má potrebu dať faktickú poznámku, určite nejakú má, no však uvidíme. Nech sa páči teda. Tak v rozprave teda.