46. schôdza

Pôjdem, pôjdem v línii predchádzajúcich a keď už máme také ospravedlňovacie okienko, pán podpredseda mi už venoval tretie video, o tom treťom sa dokonca aj mojej mamy, aj mojej mamy, a to by som si už naozaj, viete, že či si ja s mojou mamou vykám alebo tykám, do toho vás je nič. A vy ste v tom videu povedali, že mi budete tykať, i keď napriek tomu, že si to neželám, tak ten procedurálny návrh je, pán predseda, aby to bolo vysvetlené. Že ako to vlastne je? Keď si niekto neželá, aby mu ten druhý tykal, a keď sa on rozhodne, že mu bude tykať, máme to rešpektovať, alebo môžme to namietať? Je to pre mňa vcelku dôležitá vec, aby som sa vedel podľa toho zariadiť. Lebo také mi bolo odkázané. Takže ja si to neželám a napriek tomu mi ten pán bude tykať. Otázka stojí, pán predseda, vy ste ako primus inter pares, či jak sa to povie, najvyšší medzi nami rovnými, tak nám povedzte, že ako máme zareagovať a že čo s tým.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som chcel taktiež vyzvať na ospravedlnenie, aby sa predsedníčka poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska pani Mesterová ospravedlnila kolegyni Ľubici Laššákovej za to, že ju na pôde Národnej rady nazvala starou fuchtľou. Do dnešného dňa do tejto chvíle sa neospravedlnila a vyzýval som ju opakovane a neurobila tak. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem za slovo pán, pán predseda. Ďakujem za slovo pán predseda, ale ja len chcem upozorniť, že toto je ústavne mimoriadne ako dnes tá situácia, máme, teda podľa mňa jasná. Predseda Národnej rady má zabezpečiť prítomnosť ministrov na tomto bode na zákla, ja nerozumiem, na základe akého titulu bol tento bod prerušený a presunutý na ten konkrétny bod budúci týždeň, ktorý mimochodom je arbitrárny, lebo však nám nevychádzajú interpelácie budúci týždeň, tak to presuňme na utorok, na stredu, na hocijaký ďalší deň, a teda ja rozumiem. (Reakcie z pléna.) Aj kľudne aj nedeľu kolegovia, ale jednoducho, však ministri sa zodpovedajú Národnej rade Slovenskej republiky a je úlohou vedenia Národnej rady zabezpečiť, aby tu tí ministri boli. Ako neviem o čom sa tu bavíme. Kým tu nie sú, nemáme kam ďalej pokračovať a z tohto dôvodu, pán predseda, v mene štyroch poslaneckých klubov opozičných, žiadam o zvolanie Poslaneckého grémia, ihneď.
Ďakujem. (Potlesk.)

Dobré ráno kolegyne, kolegovia, rada by som opäť vystúpila ako navrhovateľka návrhu na odvolanie ministerky kultúry. Ja som tu mala, keď som uvádzala tento návrh takú dlhšiu reč ako navrhovateľka, ale teda bolo to v noci a v sále nebol skoro nikto. Neboli tu ani ministri, nebola tu ani koalícia. Tak som si myslela, že vlastne by som to teraz tak troška zopakovala. Len vidím, že v sále sú opäť len tí istí poslanci, ktorí tu boli v noci. Ale viete, ako sa hovorí, opakovanie je matka múdrosti a možno aj pre tých občanov, ktorí teda v noci zvyčajne spia, ale možno teraz náhodou sú hore, tak by sme možno mohli si zopakovať, prečo vlastne pani ministerka kultúry naozaj by nemala byť ďalej vo svojej funkcii. Ja som to tu spomínala aj pri tom úvode, že máme s pani ministerkou rôzne problémy, ale jeden z tých problémov je, že ona za všelijaké veci zvykne aj tak ľudí zalovať a minulý rok zažalovala dokonca aj bývaléh riaditeľa SND, pána Drličku za to, že ju v nejakom podkaste označil za neonacistku a dokonca sa jej podarilo dosiahnuť, že krajský súd vydal predbežné opatrenia v rámci ktorého sa vlastne dotyčný k jej osobe nemôže vôbec vyjadrovať. Takže som si dávala veľký pozor, aby som vlastne to jej meno nevyslovovala v tom prejave, lebo predsa len by som sa aj ja rada vyhla nejakým predbežným opatraniam. A zdá sa mi, že sa to tak dosť uchytilo v tej rozprave. Takže my v tom budeme pokračovať.
No a ako iste viete, túto pani ministerku, ktorej meno nevyslovuje, odvoláveme už tretíkrát. A prvýkrát sme ju odvolávali dokonca necelého pol roka potom, ako bolo vymenovaná a už aj vtedy sme mali na to veľmi veľa dôvodov. Ja si pamätám, že som tu hovorila približne hodinu o tých dôvodoch, ktoré sa za päť mesiacov nazbierali. Druhákrát to bolo teda päť mesiacov neskôr. Tam som zhrnula len tie veci, ktoré sa odohrali za tých päť mesiacov a aj tie teda bohato stačili na odvolanie a vtedy som hovorila takmer hodinu a pol. No a tento tretí návrh sme podávali presne rok a 2 dni dozadu. Viem to, lebo mi to pripomenuli sociálne siete. A vtedy, keďže som predpokladala, že teda Národná rada bude o tom rokovať, tak som mala takú predstavu, že nebudem už opakovať všetko to, čo som dvakrát hovorila, ale iba vymenujem bez nejakých hodnotiacich súdov to, čo pani ministerka za ten čas urobila. A urobila som si taký zoznam. Ten zoznam bol dosť dlhý. Malo to asi 15 strán. No len to bolo pred tým rokom a návrh sa presúval zo schôdze na schôdzu. Ja som si zakaždým musela ten zoznam nejako updatovať, aby bol aktuálny a dnes ten zoznam má asi 36 strán a teda keby som ho tu čítala...No už všeličo sme tu povedali a čítali, ale dosť dlho by to trvalo, takže som sa pri tom uvádzaní tohto tretieho návrhu rozhodla ho nečítať, ale dneska rozmýšľam, či by som ho predsa len neprečítala. Ale vidím tu také vydesené pohľady kolegov, tak ešte si to rozmyslím (Povedané s pobavením.) A prv než teda si to rozmyslím, tak sa to pokúsim tak zhrnúť všetky tie fakty, pre ktoré tá pani ministerka, ktorej meno tu nevyslovujeme, mala byť odvolaná. Ale pridám k nim aj niekoľko poznámok k ďalším ministerom a celej vláde a to najmä preto, že ako iste viete, včera tá rozprava, ktorá bola zlúčená k týmto všetkým návrhom nebola dokončená. Parlament ju usekol a mnohí moji kolegovia sa vlastne vôbec nemohli vyjadriť k tým jednotlivým ministrom. A viete, my sme tu boli celú noc. Bola dlhá noc. Ja som s tými kolegami sa o všeličom rozprávala. Oni mi všeličo povedali, tak by som to tu možno tak zhrnula.
Opäť, už som to tu raz hovorila, že toto je teda tretí návrh na odvolanie ministerky, ktorej meno nemôžeme vyslovovať, a hovorí sa tak ľudovo, že do tretice všetko dobré. A pamätáte sa, nedávno ste vyškrtli z trestného zákonu paragraf trikrát a dosť a viete, ako to dopadlo. Museli ste ho tam rýchlo vrátiť, lebo kriminilita vlastne začala prekonávať všetky predstaviteľné hranice. Tak si myslím, že možno by bolo dobré sa z toho poučiť, pretože vlastne tie zločiny pani ministerky kultúry voči kultúre už naozaj prekonávajú všetky možné hranice. Takže ešte raz sa pokúsim zhrnúť výdobitky tohto volebného obdobia v oblasti kultúry spôsobom, že porovnám stav predtým, ako ste nastúpili, ako nastúpila táto vláda a aký je ten stav dnes.
V oblasti verejnoprávnych médií sme pred dva a pol rokom mali Rozhlas a televíziu Slovenska, ktorá teda síce bola značne zdecimovaná desaťročiami politických zasahovaní, ale aj zrušením koncesionárskych poplatkov za predošlej vlády, ale stále tá inštitúcia ako - tak fungovala a stále mala najvyššiu dôveryhodnosť u verejnosti spomedzi porovnateľných médií. No, čo nájdeme v oblasti verejnoprávnych médií dnes. Máme niečo, čo sa volá STVR a táto inštitúcia od 19. mesiacoch odkedy vznikla, tak teraz konečne predstavila logo. 19 mesiacov fungovala bez loga a aké je to logo. Je to logo, ktoré vraj si niekde nakreslila pani generálna riaditeľka a ktoré teda veľmi nápadne pripomína 90. roky, podobne, ako celá táto inštitúcia. Ak sa pamätáte, ten zákon, ktorý ste schválili o STVR zmenil aj riadiace právomoci vo verejnoprávnych médiách a dnes verejnoprávne média v podstate riadi Rada STVR, nie riaditeľ, ani management. A táto Rada STVR, ktorá je teda naozaj veľmi dôležitým orgánom, oveľa dôležitejším, ako bola predtým, z tých 19 mesiacov, čo STVR existuje, Rada existuje len 10 mesiacov. A predsedu mala táto Rada presne 4 mesiace z 19. De jure, aj de facto riadite STVR tieňový minister čohokoľvek, pán Machala. Očividne v nej dochádza k politickým zasahovaniam do spravodajského obsahu. Rušia sa rôzne relácie, ktoré nevyhovujú či už pani ministerke, alebo iným členom vlády a vyhadzujú sa nepohodlní moderátori. To, ako sa táto inštitúcia vyvíja vidíme koniec - koncov aj na dátach. Za prvé tri kvartály po zmene RTVS na STVR kleslo hodnotenie objektívnosti spravodajstva podľa prieskumu verejnej mienky z 27,9 na 20,8 % a medzi rokmi 2024 a 2025 klesla dôveryhodnosť STVR, teda predtým RTVS z 56 % na 45 %.
Poďme teda ďalej v oblasti kultúry. Tí z vás, ktorí niečo vedia o tom, ako funguje kultúra na Slovensku, vedia, že veľmi dôležitou súčasťou toho celého ekosystému sú takzvané kultúrne fondy. To znamená fondy, ktoré financujú rôzne typy umeleckých a kultúrnych aktivít prostredníctvom takzvaného princípu predlženej ruky a to je najmä Fond na podporu umenia, ale aj ďalšie kultúrne fondy, ako Audiovizuálny fond, alebo Fond na podporu kultúry národnostných menším. Do legislatívy, ktorá upravuje tieto fondy, pani ministerka a teda poslanci strany, ktorá ju nominovala do vlády, veľmi radikálne zasiahli aj legislatívne, aj personálne a v zásade zmenili ten spôsob, ako tie fondy prideľujú finančné prostriedky. Nuž, tak Fond na podporu umenia pred dva a pol rokom bola jedna vysoko funkčná moderná verejná inštitúcia, ktorá financovala a podporovala kultúru. Bola to inštitúcia, ktorú nám závideli vo všetkých okolitých krajinách. Bola to inštitúcia vďaka ktorej sa za posledné desaťročie naozaj rozvinuli kultúrne aktivity vo všetkých regiónoch Slovenska. Vďaka nej sa začala modernizovať kultúrna infraštruktúra a kultúrne aktivity sa prepájali s ekonomickým a spoločenským rozvojom Slovenska. Čo nájdeme vo Fonde na podporu umenia dnes? No o financovaní kultúry na Slovensku dnes už nerozhodujú odborníci v odborných komisiách, ale politickí nominanti v Rade fondu a títo sú, viete, nám pán Michelko, keď ten zákon tu navrhoval, tak sľuboval, že keď sme mu hovorili, že to predsa je politické zasahovanie do financovania kultúry, keď o tom budú tí politickí nominanti rozhodovať, tak on nám vtedy sľuboval, že to nebudú....
=====

.... v rade fondu a títo sú, viete, nám pán Michelko, keď ten zákon tu navrhoval, tak sľuboval, že keď sme mu hovorili, že to predsa je politické zasahovanie do financovania kultúry, keď o tom budú tí politickí nominanti rozhodovať, tak on nám vtedy sľuboval, že to nebudú politickí nominanti, to budú takzvané, citujem, nespochybniteľné kultúrne autority. No tak tieto nespochybniteľné kultúrne autority, ktoré dnes sedia v tej rade fondu, sú ľudia, o ktorých menách sme počuli prvýkrát, keď ich tam nominovali, a hlavne sú to ľudia, ktorí musia protizákonne utajovať svoje životopisy, aby nikto nevedel, že sú úplne nespôsobilí na výkon tejto funkcie. Táto rada je vlastne od začiatku nekompletná, pretože pani ministerka už vlastne nedokáže nájsť nikoho, kto by sa chcel až tak strápniť v tej komunite a sedieť v tejto rade.
Fond na podporu umenia momentálne nefinancuje nič, žiadne kultúrne aktivity, pretože nedokázal vypísať včas výzvy na rok 2026. Tá prvá výzva bola otvorená až v decembri 2025, pričom v tom čase po tie uplynulé roky už bolo dávno vyhlásených aj vyhodnotených päť z ôsmich výziev. A v praxi to znamená, že tie výzvy prvé sa vyhodnotia najskôr v apríli a peniaze dostanú žiadatelia najskôr v auguste, takže prvých sedem-osem mesiacov tohto roka sa vlastne v kultúre nebudú diať žiadne aktivity, usporiadatelia budú rušiť mnohé letné aktivity a tak ďalej a tak ďalej. A to nie je stále všetko. Fond nedokáže dnes ani len zostaviť tie odborné komisie, ktoré mu zákon prikazuje mať, aby posudzovali projekty, pretože tí odborníci, ktorí v nich pôvodne boli, tak z nich odišli a nevedia nájsť žiadnych ozajstných odborníkov, ktorí by im chceli robiť štafáž, pretože tí odborníci nejako rozhodnú a rada potom zmení ich rozhodnutia. A čerešničkou na torte je, že keďže tá, ten fond nedokáže tých odborníkov zohnať, tak kancelária fondu zháňa členov do odborných komisií napríklad prostredníctvom facebookovej skupiny susedská obživa, kde si hľadáte pána, ktorý vám opraví kvapkajúci kohútik.
Tá novela programová štruktúra FPU, ktorú nominanti pani ministerky predstavili na tento rok, vynecháva z podpory celé široké portfólia aktivít, ktoré sa v minulosti financovali, napríklad kultúrne centrá. Rada fondu nekomunikuje s kultúrnou obcou a dokonca protizákonne vylučuje verejnosť zo svojich zasadaní. A vedeli by sme hovoriť o mnohých ďalších detailoch, pretože Fond na podporu umenia je v niečom najsymbolickejším príkladom zlyhávania celého rezortu, napríklad to, že pôvodného riaditeľa Fondu na podporu umenia rada odvolala za to, že dodržoval zákon, ktorý mu oni prikázali nedodržať a on teda ho dodržal, tak ho odvolali. Ten nový riaditeľ je protiprávne poverený, nemá vôbec žiadne pracovné skúsenosti z oblasti kultúry, ale to už je asi taký lajtmotív celého tohto nového vedenia rezortu, ktoré predtým tiež s kultúrnou nemalo žiaden kontakt. Pán riaditeľ, samozrejme, trvá na tom, že ten fond funguje perfektne a nedávno prišiel s takým nápadom, že bude dávať tým úspešným žiadateľom do zmlúv klauzulu o tom, že im bude zakazovať akékoľvek negatívne výroky na adresu fondu. A teda veľmi veľa by som mohla hovoriť o tomto fonde, ale poďme sa pozrieť napríklad, ako fungujú erbové kultúrne inštitúcie na Slovensku.
A začnime napríklad Slovenskou národnou galériou. Určite viete, že Slovenská národná galéria prešla za ostatné desaťročie veľmi zásadnou rekonštrukciou, tá budova. Bola to vlastne jediná veľká investícia do kultúrnej infraštruktúry, ktorá sa na Slovensku realizovala od roku ´89, a po jej nedávnom, teda nedávnom, predtým ako ste nastúpili, otvorení sa postupne stávala prirodzeným zdrojom hrdosti pre mnohých občanov Slovenska, galéria praskala vo švíkoch, mala pred sebou veľmi ambiciózny výstavný plán, stavala sa partnerom, prirodzeným partnerom prestížnych medzinárodných inštitúcií. A tu treba povedať, že naozaj Slovenská národná galéria po svojej rekonštrukcii bola presne to slovenské a žiadne iné, na čo sme mohli byť naozaj hrdí.
Ako vyzerá dnes Slovenská národná galéria? Nemá ani návštevníkov, ani výstavy, denná návštevnosť sa ráta v jednotkách, maximálne desiatkach, všetky významné výstavné projekty boli zrušené, nakoľko partneri v zahraničí stratili akúkoľvek dôveru v túto inštitúciu. Svetové slovenské umenie sa namiesto Slovenskej národnej galérie vystavuje úplne inde, ako príklad môžem spomenúť nedávnu výstavu naozaj najvýznamnejšieho súčasného slovenského vizuálneho umelca Romana Ondaka, ktorý má svoje diela v najprestížnejších galériách po celom svete. Táto výstava pôvodne bola plánovaná v Slovenskej národnej galérii, dnes je inštalovaná v Prahe, pretože Roman Ondak odmietol vystavovať v Slovenskej národnej galérii.
Samozrejme, ten odborný personál bol z galérie buď vyhodení, alebo títo ľudia odišli sami, dnes tam pracujú ľudia bez kvalifikácie a v zásade prestáva byť tak celkovo jasné, aká je misia tejto inštitúcie. Poďme na ďalšie inštitúcie, Slovenské národné divadlo.
Slovenské národné divadlo, trojsúborové veľké divadlo, pred dvomi rokmi zaznamenávalo najvyššiu návštevnosť vo svojej histórii, malo ambiciózny repertoár s medzinárodným ohlasom a riaditeľ, ktorý tam bol, sa mu dokonca podarilo viac-menej ekonomicky stabilizovať túto inštitúciu, čo v minulosti nebolo vždy tak.
Ako vyzerá SND dnes? Riadi ho už tretíkrát dočasne poverená Zuzana Ťapáková, čo je, samozrejme, v príkrom rozpore so zákonom o výkone funkcie vo verejnom záujme, ktorý umožňuje zriaďovateľovi poveriť človeka iba na šesť mesiacov. Na jeseň 2025 prvýkrát vo svojich dejinách činohra Slovenského národného divadla neuviedla žiadnu premiéru a zároveň ministerstvo kultúry žiada od divadla, alebo žiadalo 10-percentné prepúšťanie vo všetkých zložkách, čo by v princípe ochromilo celú činnosť divadla, ale to, čo ich zaujímalo, boli najmä menné zoznamy prepustených. Následne prepustili najmä tých, ktorí kritizujú ministerku a súčasný stav kultúrneho sektora. Pani ministerka kultúry veľmi často zdôrazňuje, že umelci nemajú občanov obťažovať svojimi názormi a postojmi, pretože ľudia chodia do divadla relaxovať a oddychovať. A ja sa pýtam, že koľko to ešte bude trvať, kedy príde z ministerstva kultúry návrh premenovať Slovenské národné divadlo na slovenský národný wellness.
Pozrime sa ďalej, pozrime sa do Slovenského národného múzea. Pred dva a pol rokom to bola síce trocha ťažkopádna a staromódna inštitúcia, ktorá už dávno potrebovala reformu, ale predsa len to bola inštitúcia, ktorá zastrešuje vlastne viaceré expozície a špecializované múzeá po celom Slovensku, a v tých jednotlivých zložkách si v rámci možnosti plnili svoje funkcie pri ochrane a propagácii kultúrneho dedičstva.
Čo nájdeme v Slovenskom národnom múzeu dnes? Od nástupu tejto vlády sa na poste generálneho riaditeľa SNM vystriedali traja riaditelia, ani jeden z nich pred nástupom do funkcie nepôsobil v múzejnej inštitúcii. Z vedenia tých špecializovaných múzeí, ktoré sú pod SNM, bolo odvolaných 10 z 18 riaditeľov, v niektorých múzeách dokonca došlo k opakovanej výmene vedenia vo veľmi krátkom časovom horizonte. Minimálne sedem múzeí v súčasnosti vedú riaditelia bez preukázateľnej odbornej praxe a bez skúseností v múzejných inštitúciách. Slovenské národné múzeum donedávna riadila bývalá hovorkyňa Generálnej prokuratúry, ktorá sa do povedomia verejnosti dostala najmä tým, že fyzicky atakovala zamestnancov, ktorí sa potom na to sťažovali.
Čo sa vystavuje v Slovenskom národnom múzeu, aké expozície si tam môžte pozrieť? Tak napríklad, určite poznáte, Múzeum Andreja Kmeťa, významného slovenského prírodovedca, ktoré je v Martine, tak tam bola výstava strašidelných bábik Monster High v Kaštieli Betliar, ktoré je vlastne prvým múzeom, ktoré sme mali na území Slovenskej republiky, v ktorom sa nachádzajú unikátne zbierky rodiny Andrášiovcov, tak tam sa nedávno na Mikuláša uskutočnilo významné športové podujatie pod patronátom zápasníka MMA Karlosa Vémolu, ktorého teda následne zatkli za prechovávanie a obchod s drogami. Práce na obnove hradu Krásna Hôrka, tam musíme objektívne priznať, že ten hrad už 13 rokov nevieme opraviť, ale stále tie práce nejako prebiehali počas tých 13 rokov, tak dnes neprebiehajú vôbec, sú úplne zastavené. Viaceré objekty neboli pred zimou zabezpečené, keďže bola rozviazaná zmluva s tou firmou, ktorá hrad rekonštruovala, a tečie do nich, čiže hrozí nenávratné poškodenie aj toho, čo sa už opravilo.
A ja by som mohla naozaj ešte veľmi dlho pokračovať, mohla by som napríklad spomenúť to, ako opera v Banskej Bystrici minulý rok niekoľko mesiacov prakticky nehrala, lebo nemala peniaze ani na bežnú prevádzku, ani na elektriku, ani na upratovačku, na čistiace prostriedky a nejaké peniaze na bežný chod dostali náhle až po tom, keď riaditeľ vyhodil dramaturgičku Alžbetu Lukáčovú, ktorá bola teda výraznou kritičkou pani ministerky. Mohla by som tu rozvinúť to, akým škandálom skončilo tento rok jedno z najstarších medzinárodných kultúrnych podujatí na Slovensku Bienále ilustrácií Bratislava v réžii bývalej opatrovateľky, veď viete koho, pani Flach, alebo by som mohla pokračovať tým, ako ľudia, ktorí pracujú v kultúre a s ktorými sa ja dennodenne stretávam, dnes hromadne rušia živnosti a hľadajú spôsob, ako prežiť, pretože to, čo nezlikvidovala ministerka kultúry, dorazili nezmyselne nastavené konsolidačné opatrenia, vďaka ktorým by museli na odvodoch a daniach zaplatiť viac, ako zarobia.
Ja úprimne naozaj neverím, že ktokoľvek aj z vás v koalícii je naozaj presvedčený, že kultúra na Slovensku funguje lepšie ako pred tým dva a pol rokom. A ak by si to niekto náhodou myslel, tak ja teda mu rada poskytnem ten dokument, ktorý možno ešte aj prečítam. Len ten dokument sa každý deň rozširuje, každý deň má viac a viac strán.
Zaujímavý fakt je aj ten, že ministerka kultúry, ktorú tu nemenujeme, sa zasadania výboru pre kultúru a médiá zúčastnila v tomto volebnom období dvakrát, pričom naposledy to bolo v decembri 2023. Na výbor neprišla predstaviť ani jeden z predkladaných zákonov, ani dokonca návrh rozpočtu kapitoly kultúra. Ministerka kultúry, ktorej meno by sme si radšej nepamätali, sa od januára 2026, do januára 2026 nezúčastnila ani jednej televíznej či inej diskusie s akýmkoľvek oponentom, ale tu nastala nedávno taká zmena, pretože v januári odvysielala verejnoprávna televízia diskusiu, ktorej sa teda zúčastnila a nebola tam sama, boli tam aj iní ľudia, ale tá diskusia vyzerala tak, že proti ministerke, moderátorke a dvoch názorových pritakávačoch bol ako oponent presne jeden zástupca opozície. Pani ministerka v tejto debate rozprávala o autobusoch, traktoroch a kosačkách a tiež o tom, že kultúra na Slovensku je absolútne slobodná a prekvitá. No, mohla by som o tej pani, ktorej meno nehovorím, a jej smutnej dráhe na poste ministerky kultúry hovoriť naozaj veľa a myslím si, že jedného dňa, keď budeme na tieto smutné mesiace a roky spomínať, budeme až neveriacky krútiť hlavou, že takéto niečo bolo vôbec možné.
Ja som sa pani ministerke aj z tohto miesta, aj z iných prihovárala veľakrát doteraz, ale nikdy sa z hory...
=====

a myslím si, že jedného dňa, keď budeme na tieto mesiace a roky spomínať, budeme až neveriacky krútiť hlavou, že takéto niečo bolo vôbec možné.
Ja som sa pani ministerke aj z tohto miesta, aj z iných prihovárala veľakrát doteraz, ale nikdy sa z hory naspäť neozvalo. A keďže toto je rozprava aj teda k odvolávaniu celej vlády, tak by som sa radšej chcela prihovoriť pánovi premiérovi, pretože je to v konečnom dôsledku on, ktorý za ministerku kultúry zodpovedá a je to naozaj on, ktorý ju môže kedykoľvek odvolať, ale napriek tomu ju stále drží vo funkcii.
Pán premiér Fico, táto vaše štvrtá vláda vznikla na báze sľubov o pokoji, o konci chaosu a hádok a o návrate do normálu. Tomu ľudia uverili vo voľbách a preto vás volili. Problémom predošlej vlády Igora Matoviča ale neboli iba chaos a neschopnosť sa dohodnúť, ale aj fatálny dopad všetkých jej krokov na kvalitu a stabilitu inštitúcií a základných spoločenských štandardov. Obchádzanie štandardných procedúr, spochybňovanie autority inštitúcie a odborníkov, posúvanie hraníc mysliteľného vo verejnej debate, to všetko sa tu dialo a to všetko sú veľmi nebezpečné postupy, ktoré rozleptávajú základné spojivo spoločnosti a robia ju slabou, rozpadnutou a neschopnou odolávať a riešiť problémy. A áno, ľudia, voliči po posled... najmä voliči SMER-u po posledných voľbách čakali na základe vašich sľubov pokoj a konsenzus. A čo dostali? Dostali vládu, v ktorej je ministerkou kultúry kráľovná konšpiračných a dezinformačných webov, v ktorej pandémiu vyšetruje človek nerešpektujúci elementárne vedecké poznatky, v ktorej jedno z ministerstiev riadi nikým nevolený úradník, ktorý ani nevie, aký má tvar Zem, dostali vládnu koalíciu, v ktorej jeden z lídrov chcel byť vlastne prezident, čo sa mu vzápätí aj podarilo, ten druhý zase chcel byť predseda parlamentu, čo sa mu zatiaľ nepodarilo, a ten tretí, ten síce chcel pokoj, ale najmä pre seba.
A my sa tu celý čas nezaoberáme tým, ako stmeliť tú rozpadávajúcu sa spoločnosť, ako zastaviť ekonomický aj spoločenský úpadok, ale čím sa zaoberáme? Nezmyselnými novelami trestných zákonov, kultúrnymi zákonmi, ktoré rozbíjajú všetko, čo funguje, ďalším ničením fungujúcich inštitúcií, odvolávaním ľudí bez adekvátnych náhrad, alebo novou slovenskou hymnou, ktorá sa nikde nehrá a nedávno aj tým dokonca, aké je vhodné oblečenie pre ženy v parlamente a kam sa nemôže nosiť mikina.
O zastavení chaosu, nepokoja a zmaru už dávno nie je ani reči. Koalícia sa rozhádala tak rýchlo, že to asi v moderných politických dejinách nemá obdoby. Už dva a pol mesiaca po vymenovaní vlády žiadalo 200-tisíc ľudí v petícii okamžité odvolanie jednej z ministeriek, teda zhodou okolností tej, ktorej meno v tejto rozprave by sme aj chceli, ale nemôžeme vysloviť. A medzinárodná izolácia Slovenska bola zreteľná po pár týždňoch a odvtedy sa len prehlbuje.
Som presvedčená, pán premiér, že jedna z vecí, ktorou naozaj fatálne škodíte celému Slovensku, ale aj svojim vlastným voličom, či dokonca sám sebe, je práve tento váš frontálny útok na inštitúcie, na vnútornú dôveru v krajine, na základy toho, čo zo skupiny jednotlivcov tvorí spoločnosť. Vaša vláda nie je žiadnou alternatívou k vládnutiu Igora Matoviča. Naopak, ďalej pokračuje v rozklade už tak vratkej inštitucionálnej bázy nášho štátu. Sľubovali ste ľuďom istoty, ale to, čo ste im priniesli, je základná neistota o všetkom a o všetkých. A čo je ešte dôležitejšie, som presvedčená, že na rozdiel od vášho predchodcu je táto vaša misia úplne zámerná. Čím väčší bude vnútorný rozvrat, čím budú inštitúcie slabšie a hodnoty a rámce nejasnejšie, tým ľahšie je možné robiť z pozície moci prakticky čokoľvek.
Ako si inak máme vysvetliť to, že skúsený politik, akým je Robert Fico, vôbec pripustil myšlienku, že táto pani, ktorej meno nevyslovujeme, môže zastávať ministerský post? Ako ste mohli bez mihnutia oka pochvalne kývať pri jej úvodnom prejave o slovenskej a žiadnej inej kultúre? Ako môžete veriť, že ministerka, ktorá jedná proti záujmom úplne všetkých vo svojom rezorte a ktorej sa dnes nezastanú ani jej stranícki kolegovia, môže bez ujmy na krajine a vláde vydržať na svojom poste jedno volebné obdobie? Ako môžete prehliadať fakt, že vám jedno ministerstvo riadi akýsi nevolený úradníček bez akejkoľvek politickej zodpovednosti? Ako sa môžete prizerať tomu kolosálnemu rozkladu, ktorý v rezorte, ktorý sa v rezorte kultúry udial za dva roky a je zreteľný na každom kroku a myslieť si, že to nepoznačí stabilitu tejto vlády? Ľudia to vidia. Ľudia to vidia v tých obciach a mestách, kde žijú vo svojom každodennom živote.
Už len samotný fakt, že tá pani je dodnes ministerka a vy ste proti tomu nič neurobili, svedčí o tom, že rolu premiéra už nezvládate. Nebyť tejto spanilej jazdy dua, pani ministerka a pán Machala, možno by vládna koalícia nebola deravá ako ementál a nerozpadávala sa na viacerých miestach a možno by nespokojnosť verejnosti s vládou nestúpala strmšie ako Lomnický štít. Viete, lebo ak naozaj môže byť ministerkou tá, ktorej meno dnes nepovieme, ak sa vláda seriózne zaoberá zisteniami z mikroskopu Petra Kotlára, ak logo verejnoprávnej inštitúcie zosmolila po osemnástich mesiacoch od jej vzniku generálna riaditeľka, ak vládou nominovaní odborníci utajujú svoje životopisy, aby nebolo možné zistiť, že nemajú zákonom predpísanú prax ani žiadnu odbornosti, potom je možné naozaj všetko. Je vlastne úplne jedno, kto dostane akúkoľvek funkciu, pretože inštitúcie nemajú zmysel a neplatia žiadne pravidlá a štandardy.
Jedna z najzhubnejších vecí, akú vaša vláda, pán premiér, robí, je práve toto podrývanie základných pilierov, na ktorých stojí táto spoločnosť, spochybňovanie vedeckých právd, relativizácia faktov, vysmievanie sa odbornosti, porušovanie písaných i nepísaných pravidiel, to všetko otriasa základmi našej spoločenskej reality a vedie k strate ontologickej istoty. Pre tých, ktorí, pre také jednoduchšie vysvetlenie, čo je to ontologická istota, som si spomenula na tú pani, ktorá hovorila, že miluje Fica, tak možno k tej by som sa prihovorila.
Viete, milá pani, tie istoty, ktoré vám pán Fico kedysi sľuboval, tie vám dnes zámerne berie. A vy už si za chvíľu nebudete istá ani tým, že či to, čo ráno vyšlo, je Slnko a nie nejaký Sorosov žiarič, alebo tým, či stále ešte žijete v krajine, v ktorej máte právo rozhodovať o vlastnom osude. A nebudete už veriť ani susede Marike, keď dôjde na kus reči, ani doktorke, keď vám predpisuje recept a vlastne ani ničomu, čo vidíte na vlastné oči. Vám to možno nevadí, ale Slovensko to zabíja.
Systematickou likvidáciou dôvery v inštitúcie a posúvaním hraníc, pán premiér, v skutočnosti likvidujete tento štát, ktorý máte riadiť. Likvidujete Slovensko, likvidujete zmysel nášho slovenského života, to, pre čo sme všetci tu. A dôsledky takéhoto jednania sú nedozerné a siahajú tak hlboko, že to možno ani sám nevidíte. Problém je, že si pílite vlastný konár, pretože keď ľudia definitívne prestanú veriť inštitúciám, prestanú veriť aj vám. Fragmentovaná spoločnosť sa rozpadne a vybuchne. Ale v tom výbuchu zahynieme všetci.
Viete, a skutočná kultúra totižto, kultúra a umenie nie sú wellness, ako si myslí pani ministerka. V skutočnosti sú tými najlepšími nástrojmi na budovanie práve tej súdržnosti a dôvery, na vytváranie spoločných zážitkov ľudí, na prežívanie spoločných príbehov, na budovanie identity, ktorá z jednotlivcov robí spoločenstvo. Sloboda, tvorivosť a otvorenosť je najlepším liekom na strach, nenávisť a polarizáciu, a keby ste naozaj tú polarizáciu chceli zmierňovať, tak ku kultúre pristupujete úplne inak.
To, že vláda Roberta Fica úplne rezignovala na skutočnú podporu a rozvoj kultúry, to, že tento rezort vydala napospas pomstychtivej svorke nekultúrnych barbarov a ich ničiteľskej misii nadšene tlieska, je najlepším dôkazom, že reči tejto vlády o pokoji, mieri a potrebe znižovať polarizáciu, sú len falošné táraniny. Robert Fico dnes dokáže vládnuť už len vďaka kŕmeniu strachu, len vďaka zväčšovaniu priepasti v spoločnosti a vďaka nekonečnému zmaru. Je to vlastne tragédia antických rozmerov, ale v tejto tragédii hráme všetci a z hodín literatúry viete, že každá antická tragédia sa končí katastrofou.
Tá pani, ktorej meno sa dnes aj bojíme vysloviť, je v skutočnosti len akýmsi maskotom tejto vlády, symbolom jej neschopnosti priniesť čokoľvek pozitívne, krásne, múdre a inšpiratívne. A určite nie ten lepší, bezpečnejší a pokojnejší život pre ľudí na Slovensku, ktorý má v záhlaví svojho programového vyhlásenia. Ministerka kultúry je nielen maskotom, ale aj nepekným a bolestivým symptómom vážnej choroby štvrtej vlády Roberta Fica. Tá choroba sa volá neschopnosť vládnuť.
Som presvedčená o tom, že Slovensko treba čo najskôr začať liečiť a každý, kto čítal Harryho Poterra, vie, že rázne porátanie sa s tým, koho meno nemožno vyslovovať, by malo byť iba prvým krokom k tejto radikálnej zmene.
Toľko možno k rezortu kultúry a k ministerke kultúry, ale, ako som povedala, keďže je toto rozprava k odvolávaniu celej vlády a keďže mnohí z mojich kolegov nemali šancu sa vyjadriť aj k iným ministrom tejto vlády, skúsila by som možno zhrnúť to, čo v tejto diskusii ešte nezaznelo. A začnem teda pánom ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom. Rozprávala som sa o tom s kolegyňou Luciou Plavákovou a tu je zopár poznámok z tejto debaty.
Problém ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka je v tom, že neurobil vlastne nič dobré a všetci sa mu smejú. Za celú tú dva a polročnú kariéru, to, v čom najviac vynikol, je najmä počet prehratých súdnych sporov a výška neustále narastajúcej sumy, ktorú bude musieť zaplatiť. Ten aktuálny účet je okolo 400-tisíc eur, len, bohužiaľ, z nich relatívne veľkú časť budú musieť zaplatiť daňové, daňoví poplatníci a niečo teda bude musieť zaplatiť aj z vlastného vrecka. Problém je, že namiesto toho, aby priniesol nejakú pozitívnu víziu rozvoja Slovenska, tak jediné, čo priniesol, je vlastne pomsta. Dokonale to demonštruje jeho pokus o likvidáciu Úradu na ochranu oznamovateľov, pretože nakoľko tento úrad úplne v súlade so zákonom uložil ministerstvu vnútra pokutu za konanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktoré bolo v rozpore so zákonom, to sa mu, samozrejme, nepáčilo a rozhodol sa pomstiť a tento úrad rovno zlikvidovať. Urobil to tak, ako to urobil, v rozpore s ústavou a v rozpore s právom EÚ, ale keď ego zavelí, tak treba konať. A takto má dnes pán minister vnútra okrem všetkých svojich súdnych konaní ohľadom porušovania zákona v prípade čurillovcov, na krku aj konanie pred Ústavným súdom a infringement zo strany Európskej komisie. Myslím si, že aj toto by už stačilo na demonštráciu toho, prečo pán minister nezvláda svoju funkciu, ale to ani zďaleka nie je všetko. Za všetky ostatné veci spomeniem napríklad to, ako sa mu podarilo rozvrátiť celú políciu, čo mu už nehovoríme len my, to mu už jasne odkázal aj generálny prokurátor. To odcitujem, čo pán generálny prokurátor na jeho adresu povedal, citát: "Na základe údajov, ktoré máme k dispozícii za rok...
=====

...veci spomeniem napríklad to, ako sa mu podarilo rozvrátiť celú políciu, čo mu už nehovoríme len my, to mu už jasne odkázal aj generálny prokurátor. To odcitujem, čo pán generálny prokurátor na jeho adresu povedal, citát: "Na základe údajov, ktoré máme k dispozícií za rok 2025, žiaľ, musím konštatovať, že experiment s názvom, "Novela Trestného zákona," v časti korupcie a zvlášť zmena organizačnej štruktúry v polícii sa nevydarili. Stav boja proti korupcii je katastrofálny, nehovorím to rád, mrzí ma to, ale je jednoducho katastrofálny," koniec citátu. No a toto je, samozrejme, odkaz aj pre druhého ministra, pre ministra spravodlivosti Borisa Suska, treba tu zopakovať experiment s názvom, "Novela Trestného zákona" sa nevydaril. Trocha by sme mohli aj polemizovať s týmto vyjadrením generálneho prokurátora, lebo zase z iného uhla pohľadu, z uhla pohľadu Borisa Suska alebo vlády Roberta Fica sa očividne tento experiment obzvlášť v časti korupcia vydaril, pretože mnohí im blízki ľudia vďaka tomuto experimentu získali slobodu. Problém je, že, a tento problém tu budeme mať aj naďalej, že mnohým to pomohlo, ale komu to nepomohlo, je vlastne obžalovaný podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, ktorý je aj naďalej obžalovaný. A my chápeme, že je z toho frustrovaný a v podstate ani neviem celkom presne, že prečo ho vynechali z tejto novelizácie. V každom prípade ten následok je, že v tomto pléne nás neustále obšťastňuje svojimi príbehmi zo spisov, ktoré by mal prezentovať na súde, a teda dúfame, že toho súdu sa čoskoro dočkáme.
Ale nadväzujúc na slová generálneho prokurátora, možno by sme si mohli zopakovať a v súvislosti s tým, prečo považujeme aj pána ministra vnútra, aj pána ministra spravodlivosti za nespôsobilých zastávať svoju pozíciu, možno by sme si mohli zopakovať ako prebiehali tie novely trestných kódexov, lebo to je tiež veľmi príznačný príbeh. Takže, mali sme prvú veľkolepú novelu trestných kódexov, ktorú pán generálny prokurátor nazval experimentom, a ktorá mala za cieľ, výlučne pomôcť korupčníkom a zlodejom. Táto novela sa prijímala v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní. Potom sme mali druhú novelu trestných kódexov, ktorá opravovala tú prvú novelu trestných kódexov v časti týkajúcej sa premlčania násilných trestných činov, čo bolo aj vďaka nášmu vytrvalému tlaku a celospoločenskej kritike tejto nehoráznej zmeny, tiež sme ju prijímali v skrátenom legislatívnom konaní, ale to ani z ďaleka nebol koniec, lebo prišla tretia novela trestných kódexov, ktorá opäť opravovala prvú novelu trestných kódexov, tentokrát v časti týkajúcej sa ochrany finančných záujmov Európskej únie. To sme dokonca museli robiť na mimoriadnej schôdzi, pretože bolo treba rýchlo sanovať konflikt s právom EÚ a hrozilo nám odobratie európskych prostriedkov. Hádajte, ako sa prijímala táto novela? Áno, v skrátenom legislatívnom konaní. Potom nasledovala štvrtá novela trestných kódexov, to bola transpozícia európskej smernice, takže okej. Ale ani to nebol koniec, pretože nasledovala piata novela trestných kódexov, ktorá prišla ako štvrtá oprava prvej novely trestných kódexov, a jej cieľom bolo riešenie nárastu krádeží, ktoré ste spôsobili, už som to tu dnes spomínala. Ako inak, opäť v skrátenom legislatívnom konaní, ale to ešte stále nebol koniec. K tejto piatej novele sa pozmeňujúcim návrhom na poslednú chvíľu pridala podstata, ktorá opäť, teda konečne asi bola pomocou, pánovi podpredsedovi Národnej rady Gašparovi, prostredníctvom ničenia inštitútu kajúcnikov. No, takzvaný kolaterál demič alebo vedľajší účinok tejto novely bol ten, že táto novela pomohla najhorším zločincom, vrahom a mafiánom. A ako bonus, ešte priniesla fascinujúce nové trestné činy, ktorých cieľom je cenzúra a zastrašovanie občanov a sme presvedčení o tom, že sú aj v rozpore s ústavou, a preto sme podali aj podanie na Ústavný súd. Mali sme päť noviel trestných kódexov, myslíte si, že to končí? No nie, nekončí, lebo na stole máme šiestu novelu trestných kódexov, a to je dekriminalizácia extrémistických trestných činov, lebo už sme pomohli korupčníkom, už sme pomohli podvodníkom, tak ešte teraz treba pomôcť aj neofašistom a extrémistom. Zhrnuté a podčiarknuté, minister spravodlivosti stihol za dva roky zmeniť trestnú politiku Slovenska tak, že pomohol korupčníkom, zlodejom, najhorším zločincom, vrahom, mafiánom a teraz ešte chystá pomoc extrémistom. Pre porovnanie, aj my sme predkladali novely trestných kódexov, ich cieľom bolo napríklad, pomôcť ženám zažívajúcim násilie a deťom, ktorí sú sved, ktoré sú svedkami násilia, ale tieto, myslíte, že boli schválené? Nie neboli. Koalícia týmto skupinám občanov odmieta pomôcť. A keďže, pán minister Susko sa vôbec nevenuje pomoci týmto najzraniteľnejším skupinám ľudí v spoločnosti, sa ich situácia ešte zhoršuje, toto je naozaj obludné. Viete, hneď v úvode v programovom vyhlásení vlády si vláda zadefinovala, že citujem: "Bude mať vysokú pracovnú disciplínu a využije všetky skúsenosti, ale aj ponaučenia z minulosti, aby Slovensky, Slováci, príslušníci národnostných menšín a ostatní občania Slovenskej republiky mohli po skončení jej mandátu konštatovať, že na Slovensku sa žije lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie," koniec citátu. Máte pocit, že plníte túto vec, ktorú máte v programovom vyhlásení, že keď sa tak rozprávate s ľuďmi, tak máte pocit, že toto sa deje? Lebo dáta hovoria presný opak. V oblasti domácej politiky je s prácou vlády spokojná len zhruba štvrtina opýtaných, 6 % je veľmi spokojných a 20 % skôr spokojných. Naopak, kritický postoj zaujalo až 71 % respondentov, pričom najpočetnejšiu skupinu tvoria ľudia, ktorí sú s vládou veľmi nespokojní, ktorých je 43 %. No, možno aj preto, že namiesto ich problémov sa vláda zaoberá obhajobou odsúdených fašistov, normalizáciou extrémizmu, šírením dezinformácií, ktoré už pomaly považujeme za základné ľudské právo. A toto je podľa mňa extrémne nebezpečný trend, ktorý badáme pri tejto vláde, pretože vidíme vzorec, že ľudia z okolia moci, prípadne priamo predstavitelia moci verejne rámcujú osoby spojené s extrémizmom, ako obete systému alebo obete názorovej represie. Ako príklad spomeniem veľmi známu kauzu Daniela Bombica, pri ktorej boli medializované, napríklad, vyjadrenia ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktoré Bombica rámcovali ako obeť súdneho systému a navyše mu právnu pomoc poskytuje priamo poradca premiéra. Do toho všetkého táto vláda narába s dezinformáciami spôsobom, ktorý je pre štát toxický. Namiesto toho, aby systematicky bojovala proti dezinformáciám, ruší mechanizmy inštitucionálne, ktoré ich mali mapovať a vyhodnocovať. Jednak kompletne rozmontovali centrum boja proti hybridným hrozbám. Tí, ktorí majú mať pod kontrolou a vyhodnocovať v možnom kontexte vplyvových operácií, dezinformácie a hybridné hrozby sa naopak, stali súčasťou politického arzenálu a zároveň vidíme, že rôzne konšpiračné bludy sa preberajú do oficiálnych politických naratívov, ale čo sa čudujeme, keď ministerkou kultúry je bývalá moderátorka konšpiračnej televízie, a keď ten, kto vyšetruje pandémiu, je pán Kotlár. To je presne tá chvíľa, keď štát vlastne prestáva byť štátom a začína byť servisným centrom pre propagandu. A tento trend je podľa mňa zámerný a veľmi nebezpečný. A je to ďalší dôvod, pre ktorý by táto vláda nemala ďalej pokračovať, pretože je našou povinnosťou chrániť štátne inštitúcie pred tými, ktorí ich používajú ako štít pre seba a ako bič na ostatných. Toľko možno k ministrom vlády, ktorí, ktorí sú súčasťou celého tohto balíka odvolávaní, ale chcela by som ešte, ja som mala taký veľmi zaujímavý rozhovor počas tej dlhej noci, keď sme tu sedeli, s mojim kolegom Ondrejom Prostredníkom, ktorý tu dnes nie je, ktorý bol o etike v politike. A keďže ani kolega Prostredník nemal príležitosť o tomto pojednať v tejto rozprave, pretože tá rozprava bola uzavretá prv, než poslanci mohli sa v nej vyjadriť, tak by som možno zhrnula niekoľko poznámok k tejto zaujímavej téme od kolegu Prostredníka.
V tejto spojenej rozprave k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde a tiež viacerým ministrom a ministerke, je podstatné hovoriť aj o ideáloch vládnutia v demokratickej spoločnosti. O tých ideáloch, ktoré vláda a jej ministri ignorujú a porušujú a tým vedú našu krajinu do úpadku a morálneho rozvratu. Demokracia nie je iba jedným z mnohých spôsobov riadenia veci verejných. Demokracia je zrkadlením našej ľudskej podstaty. To, ako sa správajú ľudia, ktorým bola zverená moc, je zrkadlom našej spoločnosti. Preto ako poslanci zástupcovia verejnosti, nemôžeme mlčať, keď konanie vlády a jej ministrov krivý obraz našej spoločnosti. Aristoteles nazval človeka zoon politikon, bytosť, ktorej podstata sa naplno realizuje až v spoločenstve, v konaní vo vzťahu k iným ľudským bytostiam. Zároveň Aristoteles varoval, že moc bez cností sa môže stať tyraniou. Preto pri výkone moci musíme hovoriť o hodnotách, ktoré majú byť súčasťou dobrého vládnutia a musíme biť na poplach, keď sa tieto hodnoty zvládnutia vytrácajú. Medzi tieto hodnoty patrí, napríklad, múdrosť, spravodlivosť, odvaha, zmysel pre zodpovednosť alebo rozvážnosť. Nie sú to žiadne abstraktné ideály, sú to presne veci, o ktorých by sme mali hovoriť v tomto pléne, a pretože, sú to úplne konkrétne požiadavky na ľudí vykonávajúcich moc. Sú to základné osobnostné predpoklady, bez ktorých sa naozaj výkon moci ľahko mení na tyraniu. Etické zodpovedné vládnutie začína rešpektovaním týchto hodnôt. Práve oni sú cestou k tomu, aby sa vládnutie nezvrhlo na bezbrehé upevňovanie vlastnej moci, na znásilňovanie demokratických pravidiel a na postupnú demontáž demokracie ako takej, ale aby výkon moci bol neustále otvorený demokratickej kontrole. Povedzme si niečo o aspektoch demokratického výkonu moci, ktoré nám chýbajú v konaní tejto vlády a ministrov, a pre ktoré dnes celú túto vládu podrobujeme kritike.
Po prvé, výkon moci je v demokracii iba dočasnou úlohou a treba na to pamätať. Možnosť vykonávať moc je vždy len dočasnou úlohou. Toto vedomie dočasnosti má byť dôležitým vnútorným kontrolným mechanizmom pre každého demokratického politika. Nebudeme tu navždy a tento obmedzený čas na výkon moci je potrebné využiť na čo najefektívnejšiu službu v spoločnosti s vedomím, že na konci volebného obdobia má vydať odpočet svojho vládnutia. Pri pohľade na kroky súčasnej vlády mám však dojem, že vedomie dočasnosti zverenej moci sa pre súčasných koaličných politikov stáva skôr motorom ich zvráteného konania. Dočasnosť svojej politickej moci vnímajú ako príležitosť vykonať čím rýchlejšie a čím viac opatrení na upevnenie vlastnej moci, na oslabenie, či priamo demonšta...
=====

... zverenej moci sa pre súčasných koaličných politikov stáva skôr motorom ich zvráteného konania. Dočasnosť svojej politickej moci vnímajú ako príležitosť vykonať čím rýchlejšie a čím viac opatrení na upevnenie vlastnej moci, na oslabenie či právo demontáž inštitúcií, ktoré potrebujeme v demokratickej spoločnosti na kontrolu moci. Každé rozhodnutie politika má vplyv na životy, na príležitosti, na spravodlivosť. Preto sa ma prijímať s mimoriadnou mierou zodpovednosti a s čo najširšou účasťou verejnosti. Ten ďalší dôležitý fakt pri výkone moci je ten, že výkon moci je spojený so zodpovednosťou verejnosti. V istom slova zmysle je mimoriadnou morálnou záťažou pre zvolených politikov. Filozof Paul Ricoeur povedal, že zodpovednosť znamená, ochotu znášať dôsledky, ktoré vyplývajú z našich rozhodnutí a v tom spočíva váha morálnej záťaže, ktorej si ako demokraticky zvolený politici musíme byť vedomí. Ak túto záťaž nie je niekto ochotný alebo schopný uniesť zoči voči spoločenskej kritike a kontrole, má jemu zverenú moc vrátiť späť tým, ktorí mu ju zverili. V demokratickej spoločnosti na to máme ustálené mechanizmy. Odstúpenie ministra, ministerky, v krajnom prípade odstúpenie vlády a vypísanie nových volieb. A presne to je to, čo tu teraz my všetci v mene verejnosti ako zvolení poslanci robíme. Podrobujeme vládu a jej ministrov kritike. Nastavujeme im zrkadlo, aby sami sebe a predovšetkým poslancom ako zástupcom verejnosti odpovedali na otázku, či dokázali uniesť morálnu váhu, ktorú nesú pri výkone im zverenej moci. Vidíte tu niekde tých ministrov? Nevidíte a nevideli sme ich tu počas celého času, čo o nich hovoríme. Po tretie. Politika vyžaduje racionálne rozhodnutia. Ale čistá racionalita nestačí. Historik, filozof a americký prezident v období 1. svetovej vojny Woodrov Wilson pripomína, že muž s mocou, ale bez svedomia môže zapáliť celú krajinu. Svedomie sa pre politika nesmie stať nejakým rušivým morálnym reflexom. Pre demokratické vládnutie je nevyhnutné, aby mu jeho svedomie slúžilo ako vnútorný kompas. Svedomie má politika viesť práve tam, kde mu jeho postavenie síce dáva rozsiahle právomoci, ale nie každý detail výkonu moci je možné riešiť zákonmi a verejnou kontrolu. Práve preto je úloha svedomia pri výkone politickej moci mimoriadne dôležitá. Svedomie v nás má prehovárať práve vtedy, keď naše konanie je síce legálne, ale nie je morálne správne. Neplatí tu to okrídlené a príznačné pre spôsob vládnutia na Slovensku vyhraj voľby a môžeš všetko. A to, že táto vláda sa stále viac riadi týmto zvráteným princípom znamená, že jej členom chýba svedomie. Štvrtou oblasťou, o ktorej je tu potrebné hovoriť, je to, čo znamená kritika v demokratickom usporiadaní, pretože kritika je istým spôsobom demokratickým rituálom. V demokracii má svoje zvláštne miesto kritika výkonu moci. To je kľúčová úloha politickej opozície a médií. Ten kto v demokracii vykonáva moc, musí byť pripravený čeliť kritike a zrozumiteľne bez vzťahovačnosti, bez podráždenia vysvetľovať svoje rozhodnutia a stanoviska. Kritická diskusia nie je nejaký otravný nástroj, ktorý zdržiava nositeľov moci pri dosahovaní ich politických cieľov. Kritická diskusia je krvným obehom demokracie, umožňuje jej zachovať si vnútornú silu a prežiť. Schopnosť viesť kritickú diskusiu pravidelne a vždy, keď vzniknú pochybnosti o rozhodnutiach nositeľov moci, je dôkazom toho, že politik je pripravený niesť dôsledky svojich činov. Bývalý nemecký spolkový prezident Johannes Rau to formuloval takto. Demokracia je forma štátu, ktorá z kritiky čerpá silu nie slabosť. Položili si členovia a členky vlády otázku, ako sú pripravení a schopní čeliť kritickej diskusii? No asi položili, pretože sem neprišli. Čo zostane ako stopa vo vládnutí tejto vlády? Škandalizovanie opozície, urážky kritických médií a ich redaktorov a redaktoriek a vyhýbanie sa kritickým otázkam. Takto čelí táto vláda kritike, čo jej vyplýva z povahy demokracie. Poslednou oblasťou etiky v politike, o ktorej by som tu chcela hovoriť, je to, že etika je každodenná prax politiky. Nie je to príležitostná dekorácia vtedy, keď schvaľujeme nejaké etické kódexy, ktoré sú etické aj kódexy iba podľa svojho názvu. Etika nie je ozdobou demokracie, nie je niečím, čo môžme napísať do nejakého dokumentu. Nie je to nejaký slušne znejúci úvod a potom prejdeme k reálnej politike tvrdých lakťov a nevyberaných spôsobov. Etika je v skutočnosti politika a prejavuje sa v malých často neviditeľných rozhodnutiach každodenného života, prejavuje sa v prístupe k chybám a schopnosti ich revidovať, prejavuje sa v spôsobe, akým narábame s mocou, keď nás nikto nesleduje a prejavuje sa takisto v ochote vzdať sa krátkodobej výhody v prospech dlhodobej integrity. Vidíme niečo z toho počas toho dva a pol roka čo tu sedíme? Historik a držiteľ Pulitzerovej ceny za históriu James MacGregor Burns povedal, ak sa politika oddelí od etiky, stáva sa iba technikou moci. A to je presne to, čoho sme svedkami pri výkone moci touto vládou. Chladnokrvný boj o udržanie sa pri moci. Bez morálky, bez zodpovednosti, bez budúcnosti, neslušne, hrubo a vulgárne. Viete, kolegyne a kolegovia, demokracia zaiste nepotrebuje dokonalých ľudí a za toho dva a pol roka sme pochopili, že nikto z nás tu nie je dokonalý, ale potrebuje ľudí, ktorí sú pripravení zodpovedať sa za svoje rozhodnutia a postoje, ktorí sú pripravení prijať kritiku, urobiť reflexiu, a keď ich konanie neobstojí pred váhou argumentov, odísť a odovzdať moc, ktorá im bola dočasne zverená späť do rúk voličovi a to je to, prečo tu aj dnes sedíme. Toľko veľmi múdre slová môjho kolegu Ondreja Prostredníka, ktorý mi rozmýšľam, že či budem čítať ten dokument 36-stranový o pani ministerke kultúry alebo či už týmto ukončím, ale asi si ho nechám, lebo tipujem, že pani ministerka po dnešku bude mať nové meno, tá, ktorú nemožno odvolať, takže tipujem, že ešte sa tu nevidíme posledný krát, takže si ho nechám na budúce a ďakujem zatiaľ za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No ja veľmi rada využijem tento priestor v záverečnom slove, aby som možno zhodnotila aj to, ako tu prebiehala tá rozprava k odvolávaniu vlády ako aj jednotlivých jej členov a členiek, ale respektíve členky. Ja som si vtedy myslela, že tým dnom čo tu môžeme zažiť, je tá forma. Teda, že to bola zlúčená rozprava, všetky body naraz, aby to nedávalo zmysel, aby sa tu naozaj miešali hrušky s jablkami. Potom som si myslela, že tým dnom bude to, že ideme o tom rokovať v noci, keď bežní ľudia, ktorí normálne vstávajú ráno do práce, spia, tak aby to samozrejme počulo a videlo čo najmenej ľudí, myslela som si, že to je to dno. Potom som si myslela, že dnom je v skutočnosti ten fakt, že vláda vo svojej arogancii sa tu ani len neukázala, ani jeden jediný jej člen sem neprišiel, aby si vypočul zástupcov nemalej časti voličov a voličiek alebo nebodaj, aby obhájil svoje správanie, bačovanie na rezorte, aby argumentoval, aby vyvracal to, čo tu my hovoríme. Nie. No a teraz budem trošku osobná, ale podľa mňa v skutočnosti tým najlepším symbolom tej skutočne nízkej úrovne, ktorú malo celá táto rozprava, celé toto odvolávanie, tak najlepším symbolom podľa mňa v skutočnosti bola reakcia ministra životného prostredia Tarabu na túto rozpravu. Ja som tu v tom čase naozaj takmer hodinu ako navrhovateľka venovala jemu, naozaj som išla vecne po témach, to podľa mňa potvrdí aj pán predsedajúci, ktorý sa vyjadril, že moje vystúpenie bolo v skutku obsažné. Vecne som sa venovala témam, riešila som jednotlivé organizácie, jednoducho všetky problémy, ktoré Tomáš Taraba Slovensku vyrobil. On tu nebol, zbabelo neprišiel, neprišiel sa obhájiť. No a potom nám ukázal niečo, čo je symbolom tejto vlády a tejto koalície, ukázal, že hrdinom vie byť len za klávesnicou na internete. Vie, že jeho zlyhania sa v skutočnosti v realite tu v tomto pléne ospravedlniť nedajú a tak ako vždy len prízemne útočil. A musím povedať, že mne tento jeho útok ale vlastne keď som sa o tom aj dočítala, lebo samozrejme veľmi osobne sa venoval aj konkrétne mne, tak ja musím povedať, že mne ten útok pripadal vlastne aj trošku nemastný a neslaný až takmer zúfalý, aj mi to prišlo trošku zvláštne, že prečo si na svoje vlastné sociálne siete, keďže namiesto toho, aby sedel v tomto pléne a obhajoval sa, tak on si tam naozaj po nociach strihá videjká a zavesil si tam video, ako mu niekto nakladá. V rovnakom duchu potom pridal a natočil dokonca špeciál svojho nového podcastu Teraz Taraba, ktorý vychádza bežne iba každú nedeľu, ale mali sme tu štvrtkový špeciál. Namiesto toho, aby sa prišiel obhájiť sem, tak opäť si vybral čo bezpečný priestor svojej kancelárie, bezpečný priestor internetu, kde svojich fanúšikov vie takto poslať, keď útočí samozrejme najradšej na ženy, to je Tomáš Taraba zbabelý najzbabelší minister, akého sme tu mali. Viete, mne sa smeje aj sa mi smial v tom, v tom podcaste, že, že ja som priznala, ja som to priznala, že som jednotkárka, taká tá jednotkárka, ktorá sa pripravuje, ktorá sa snaží a ktorej záleží a áno potom niekedy aj robím chyby. Ja to priznám, takáto som, ale tisíckrát, tisíckrát budem radšej jednotkárka, ktorá občas urobí chybu ako tento náš kráľ slnko, ktorého do politiky vyniesla fašistická ĽSNS. (Potlesk.) A preto veľmi rada využijem tento priestor a toto svoje vystúpenie k dôvodom pre ktoré Tomáš Taraba nieže mal byť dávno odvolaný, ale prečo sa ministrom nikdy nemal stať. Zopakujem. No uveďme si najprv ten základný motív, ktorý som už načrtla. Bolo to koncom roku 2025, keď sa podľa mňa minister Taraba naozaj tak poriadne prejavil, čo je jeho podstatou, čo je v jeho vnútri. Ak si možno niektorí spomínate, stál tu na tomto mieste a vykrikoval, ja som štát, ja som štát. Ešte si tak ako ťahal sa za to svoje sačko, on je vicepremiér, on je štát. Podľa mňa to veľmi dobre ilustrovalo jeho túžbu po absolutizme, lebo vieme, kto ešte o sebe ohovoril štát som ja francúzsky panovník. Jednoducho Tomáš Taraba, ktorý by chcel byť tým panovníkom, chcel by odstrániť všetky prekážky v podobe demokracie, slobody a práv ľudí. Ale akokoľvek to pôsobilo v tom čase absurdne, ja som naozaj rada, že sme toto ...
=====

... som ja francúzsky panovník. Jednoducho Tomáš Taraba, ktorý by chcel byť tým panovníkom, chcel by odstrániť všetky prekážky v podobe demokracie, slobody a práv ľudí. Ale akokoľvek to pôsobilo v tom čase absurdne, ja som naozaj rada, že sme toto mohli zažiť, že sme mohli takto nazrieť do jeho vnútra, pretože podľa mňa to ukázalo tú podstatu, to čo definuje a motivuje všetko jeho správanie a konanie tu v tomto pléne, na jeho rezorte. Tomáš Taraba sa jednoducho správa ako kráľ, panovník, monarcha a tak sa správa aj k svojmu vlastnému ministerstvu, akoby ho mal v osobnom vlastníctve, akoby slúžilo len jemu. A tak výsledok jeho pôsobenia na ministerstve môžeme naozaj zhrnúť do veľmi jednoduchej rovnice. Všetko pre neho a pre jeho známych a pre bežných ľudí vôbec nič. On mocensky pretláča naozaj záujmy seba, svojich známych či sú to developeri v národných parkoch, oligarchovia túžiaci po jazierkach alebo oligarchovia s nechcenými environmentálnymi záťažami alebo pretláča záujmy autokratov pri vodných dielach. Pritom na bežných ľudí a ich problémy si čas nenájde, ich problémy prehliada, ignoruje a často úplne vedome koná vyložene proti nim.
Poďme si teda rozobrať ako vyzerá Slovensko podľa Tomáša ja som štát Tarabu. Tak v prvom rade je to štát len pre vyvolených. Podľa mňa úplne najkrajšie sme to videli za tie posledné mesiace a hneď niekoľkokrát. Začnem jeho najaktuálnejšou kauzou Tarabovou eurofondovou výzvou na jazerá pre boháčov v ich luxusných rekreačných strediskách. A ja si ináč trochu myslím, že práve preto sa za tento týždeň tak rozzúril, naozaj rozzúril a išiel z neho jed, ktorý smeroval konkrétne aj na mňa, pretože si myslím, že práve touto kauzou som trafila do čierneho. Rezort životného prostredia ešte minulý rok vypísal eurofondovú výzvu, ktorá mala názov "Vodozádržné opatrenia na adaptáciu na zmeny klímy v sídlach a krajine". Táto výzva mala veľmi správne slúžiť na riešenie dopadov klimatickej zmeny, na riešenie toho čo naozaj už poznáme a zažívame každý jeden z nás, to vďaka čomu už nikto klimatickú zmenu popierať nemôže. To sú tie suchá, horúčavy, prívalové dažde. A táto výzva teda mala naozaj ušľachtilý cieľ. Bola veľmi správna. Podľa mňa, keď sa pozrieme na tieto dopady, úplne logické a správne by bolo smerovať tieto milióny z eurofondov k tým ľuďom, ktorí sú najzraniteľnejší a do tých oblastí, ktoré sú najohrozenejšie. Len to stručne načrtnem. V prípade horúčav a sucha sú to najmä južné okresy, Nové Zámky, Šaľa, Rimavská Sobota alebo Komárno. Vieme, že práve v okrese Komárno v Hurbanove bola aj doteraz historicky najvyššia teplota nameraná 40,3 stupňa Celzia. Južné okresy sú špeciálne zraniteľní aj preto, pretože v nich žije naozaj vysoký podiel obyvateľstva nad sedemdesiat rokov a práve tí sú veľmi citliví na dopady klímy ako horúčavy, špeciálne zle ich znášajú a zároveň v južných okresoch máme aj iný známy problém, že je tu zlá dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Teda tie vzdialenosti k nejakému najbližšiemu zdravotnému stredisku sú v pomere k iným častiam Slovenska vysoké a teda to celé situáciu ešte zhoršuje.
Ak sa potom pozrieme na druhý opačný akoby fenomén a to sú tie prívalové zrážky, tak tam sú zase najohrozenejšie severné okresy, najmä okres Kysucké Nové Mesto, Tvrdošín alebo Dolný Kubín. No a ja teda, keď som otvorila výsledky tej výzvy, tak som čakala, že tam naozaj toto uvidím, že tam uvidím tie najohrozenejšie obce a že tam uvidím riešenia a opatrenia pre nich prínosné, že jednoducho pôjdu tie peniaze tam, kde ich treba. No ale po preštudovaní výsledkov som presvedčená, že práve v týchto oblastiach ľudia, ktorí to najviac potrebujú, z tých peňazí neuvidia vôbec nič. Celkovo v tejto výzve bolo 52 projektov, uspelo 6. A konkrétne obciam a mestám alebo podobným inštitúciám sa nedarilo, čo je paradoxom, pretože práve tie majú možnosť a schopnosť ovplyvňovať verejné priestranstvá, ovplyvňovať ten priestor kde sa premelie naozaj veľký počet ľudí, teda to má šancu priniesť úžitok veľkému počtu ľudí. No ale tým sa nedarilo. A komu sa naopak darilo boli známi a vplyvní slovenskí veľkopodnikatelia. Ich projekty pritom sú naozaj až podozrivo podobné a tak tri štvrtiny z tejto výzvy potečie do jazierok slovenských veľkopodnikateľov na Donovaly, do Bachledky a do golfového rezortu v Skalici. Pripomeniem aj konkrétne kto uspel.
Tak ako prvý to bol Ivan Kmotrík, ktorému ministerstvo odsúhlasilo jeden a pol milióna na projekt jazierka v jeho súkromnom golfovom stredisku na Záhorí. A ja sa pri tomto pýtam, hoci si myslím, že to je tak do očí bijúce, že tomu naozaj rozumie každý, že tento príklad je ten najkrajší. Na tom to naozaj pochopí každý. Ale pýtam sa. Je golfové jazierko v súkromnom rezorte tohto oligarchu, tohto boháča, je to projekt vo verejnom záujme? Budú z toho benefitovať bežní ľudia? Bude z toho benefitovať verejnosť? A bude v skutočnosti tento projekt mať za cieľ tú ochranu životného prostredia, to riešenie dopadov klimatickej zmeny, to riešenie sucha, horúčav, prívalových zrážok? Alebo ten účel je v skutočnosti úplne iný? Poviem k tomu aj zopár faktov. Takéto jazierka sú v golfových rezortoch naozaj úplne bežnou atrakciou. Je to jednoducho prekážka, atrakcia, niečo čo sa tam bežne buduje. Zároveň toto ihrisko je známe aj tým, že v minulosti malo problém so suchom. Pamätajú si niektorí miestni naozaj spálené golfové trávniky, vďaka čomu sa museli rušiť turnaje a medzi ľuďmi sa aj šepkalo, že toto golfové ihrisko sa bude musieť zatvárať. Problém bol, že tie existujúce jazierka, ktoré tam sú, ktoré sa používajú na závlahu, lebo ten zelený hustý golfový trávnik jednoducho nevyrastie sám od seba. Tu nemáme také klimatické podmienky, tak tie jazierka, ktoré sa používali na závlahu jednoducho nestačili. A myslím, že za všetko hovorí fakt, že to nové jazierko, ktoré sa tu má vybudovať z peňazí nás všetkých, z verejných financií, bude prepojené s jedným z existujúcich. Tak, nech sa páči, myslím si, že to, že či tu má prednosť hospodársky účel, zavlažovanie, niečo z čoho priamo benefituje súkromný majiteľ, z čoho má priamo zisky jeho firma, či to prevažuje to alebo tu prevažuje naozaj ten ušľachtilý cieľ ochrany ľudí pred dopadmi klimatickej zmeny. Myslím, že relevantné je tiež to, že len päťsto metrov od tohto golfového ihriska sa nachádzajú Skalické rybníky, možno ich niektorí miestni tuto poznáte, čo sú naozaj oveľa väčšie vodné plochy, ktoré už dnes výrazne ovplyvňujú tú lokálnu mikroklímu. No a keď sa bavíme o tom, či to bude prinášať benefit pre verejnosť, či to bude prinášať benefit pre bežných ľudí, tak za všetko hovorí, že ak chcete sa dostať do tejto lokality, ak chcete mať úžitok z tohto jazierka, tak potrebujete zaplatiť ako vstupné členské tisíc päťsto eur.
Ďalším z úspešných v tejto eurofondovej výzve ministra Tarabu bol Boris Kollár, ktorý má dostať 600 tisíc na nádrž priamo v centre jeho lyžiarskeho rezortu na Donovaloch. Alebo ďalší lyžiarsky rezort tentokrát v Bachledke. Za tým stojí bývalý biznisový partner práve zmieneného Borisa Kollára Peter Struhár, možno ho nepoznáte, je taký menej nápadný, ale jedna z vecí, ktorá ho práve dostala do pozornosti verejnosti je komunikácia v rámci Kočnerovej treeme, kde mal dokonca aj prezývku, prezývali ho Červený pes. No a tento vplyvný podnikateľ má dostať alebo jeho rezort má dostať 5,4 milióna na vybudovanie dvoch vodných nádrží. Tu sa naozaj ani netvária, že by to malo byť nejaké prírode blízke opatrenie. Ide o dve betónové nepriepustné obrovské veľké vodné nádrže a priamo v tom projekte sa píše, že budú využívané na zasnežovanie. Tak ja sa opäť pýtam, slúži toto v skutočnosti na ochranu ľudí pred dopadmi klímy alebo to v skutočnosti slúži ako pomoc tomuto konkrétnemu podnikateľovi pri jeho podnikateľských činnostiach? Lebo zasnežovanie robí čo? Zasnežovanie predlžuje lyžiarsku sezónu a to čo? No, zvyšuje výnosy, zvyšuje to zisk tohto lyžiarskeho strediska. A keby ste stále pochybovali, tak toto konkrétne opatrenie za 5,4 milióna má priniesť úžitok neuveriteľným 97 ľuďom. Keď si to prepočítate, tak za túto sumu , aby to prinieslo úžitok takémuto počtu ľudí, tak nás to vyjde na osobu 55 tisíc, 55 tisíc z peňazí nás všetkých, aby to prinieslo vôbec nejaký úžitok. A myslím, že relevantné vo vzťahu alebo keď chceme preskúmať ten vzťah tejto firmy k tejto vláde, tak je pripomenúť aj to, že už v roku 2024 dostali od štátneho Fondu na podporu športu takmer päť miliónov na výstavbu novej lanovky, ktorá nečakane slúži aj úplne bežným platiacim zákazníkom. Čiže opäť dostali peniaze, dokopy teraz už desať miliónov na to, aby podporili svoju vlastnú podnikateľskú činnosť a svoj vlastný zisk.
No a Tomáš Taraba namiesto toho, keď reagoval na tieto naše zistenia, namiesto toho aby poriadne zdôvodnil prečo chce v čase konsolidácie, keď ľudia naozaj majú hlboko do vrecka, keď sa im ťažko žije, pretože naplno na nich dopadli dôsledky konsolidácie tejto vlády, tak namiesto toho aby vysvetlil prečo smeruje peniaze do luxusných rezortov týchto najväčších boháčov Slovenska, tak on len všetko zľahčoval. Hovoril, že veď ale tam sú iba nejaké schválené žiadosti a že on ešte nepodpísal žiadnu zmluvu. Tak, dámy a páni, Tomáš Taraba nás odhalil, odhalil našu taktiku, že tu slúžime ľuďom na Slovensku, že konáme v ich záujme. Lebo keď vieme, že sa tu chystá takáto rozkrádačka, prečo by sme čakali kým sa tie zmluvy podpíšu? Nedáva náhodou zmysel upozorniť na to ešte pred tým, aby sa tomu dalo zabrániť, pán minister? Tomáš Taraba sa tiež vyhováral na nejakých externých hodnotiteľov, ktorí to vraj za tým celým stoja. No tak v skutočnosti aj tie udalosti po našich odhaleniach veľmi dobre vykresľujú kto za tým stojí, pretože Tomáš Taraba odvolal svoju nominantku a blízku spolupracovníčku generálnu riaditeľku, ktorá v skutočnosti tieto, za týmito výzvami a kam majú smerovať stála formálne, no ale čo hádže zásadné podozrenie na ministra Tarabu okrem toho, že on konkrétne má vzťah s týmito podnikateľmi, vieme, že má vzťah aj s Borisom Kollárom. Z lokálnych informácií dokonca vieme, že len dva týždne pred tým ako si Kmotríkova firma podala túto žiadosť, ktorá neskôr bola na ministerstve úspešná, že Tomáš Taraba sa s ním stretol priamo v jeho rezorte. No ale podľa mňa najvážnejšie podozrenie je to, že vo svojej reakcii minister životného prostredia ani len nenaznačil, že on by sa tie zmluvy nechystal podpísať. On len ukazoval prstom, že on teda, to je všetko, veď tu sa ešte nič nedeje, ja som nič nepodpísal. Ale on nepovedal popri tom všetkom, že on tie zmluvy nepodpíše. Tak ja aj z tohto miesta ho vyzývam, pán Taraba, povedzte a prisľúbte ľuďom, že vy tie zmluvy nepodpíšete. Prehodnoťte túto výzvu, zastavte to a presmerujte tie peniaze tam tak, aby smerovali do tých oblastí, kde ich naozaj treba. My mu na to samozrejme vytvoríme aj priestor budúci týždeň v rámci mimoriadneho výboru, aby naozaj sa už tejto otázke vyhýbať nemohol.
A povedzme si aj naozaj veľmi konkrétne kto bol v konkurencii s týmito slovenskými boháčmi, kam peniaze v skutočnosti nepoputovali, ktoré regióny a obce to sú. Tak napríklad v tejto výzve neuspelo vodozádržné opatrenie v meste Kysucké Nové Mesto. Tam sme si povedali, že práve tento okres je ten najzraniteľnejší z hľadiska extrémnych zrážok. Neuspel ani projekt Centra sociálnych služieb v Žiline, ktorý mal priniesť úžitok za náklady 157 eur na osobu. Kľudne si to porovnajme s ...
=====