46. schôdza

Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne, okrem pána navrhovateľa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán predkladateľ.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Možnože len v krátkosti odôvodním, že prečo sa v pléne Národnej rady objavilo práve toto uznesenie, lebo, ako ste si všimli, milí kolegovia, milé kolegyne, že od minulého roku dochádza ku zvláštnym informáciám, čo sa týka obchvatu R4, konkrétne obchvatu okolo mesta Prešov, že práce sa nejakým spôsobom utlmujú. Žiaľ, a teraz budem korektný, my sme mali na výbore pre regionálny rozvoj, lebo toto ide cez iný výbor, mali sme aj zástupcu z NDS-ky a takisto sme tam mali aj štátneho tajomníka z ministerstva dopravy, ktorí sa snažili určitým spôsobom vysvetliť tú situáciu, aká je v súčasnosti na tom obchvate. Aby som bol korektný, toto bolo pridelené na hospodársky výbor, kde aj či štátny tajomník alebo zástupca NDS potvrdil stanovisko, že v súčasnosti je dosť veľký problém, čo sa týka nejakých sanačných prác alebo nejakého geologického prieskumu práve okolo tunela Okruhliak. Ale nič sa na situácii nemení, že tie práce sa, práve sa tam utlmujú.
Ale aby som trošku išiel do detailov, tak poviem, že my na východnom Slovensku v rámci budovania diaľničnej infraštruktúry, my absolútne nežiadame žiaden luxus. Proste potrebujeme tam tak kvalitnú infraštruktúru, aká je minimálne na západnom Slovensku. Lebo ja osobne som presvedčený, že ide o pilier toho, aby z východného Slovenska ľudia ozaj že húfne neodchádzali, aby práve naopak tí investori, čo sa týka ekonomickej situácie, sa vrátili. A čo sa týka práve toho obchvatu, mne sa celkom informácia, a budem otvorený, mne sa tie informácie od súčasného ministra dopravy nezdajú dôveryhodné, priam naopak, zavádzajúce. Lebo pán minister tvrdí, že tie práce nejakým spôsobom pokračujú, ale ak by ste sa opýtali obyvateľov či Prešova alebo okolitých obcí, že ako vnímajú tie práce práve na tom obchvate, tak vám povedia, že je rapídne menej ľudí. My sme si to aj zdokumentovali pomocou drona, kde ozaj vieme aj my potvrdiť, že ten stavebný ruch je tam na tej minimálnej úrovni.
Takže aby sme si povedali, že tá R4 je pre prešovský kraj to, čo D1 pre západ, to znamená takzvaná chrbtová kosť rozvoja. A samozrejme R4 má veľký strategický prínos či už v rámci toho, čo potrebujeme na tú priamu linku medzi Poľskom, lebo, ako určite viete, ide medzinárodný koridor sever-juh, Via Carpatia, kde je idea spojiť kompletne sever štátov Európskej únie s juhom, ale momentálne to tak vyzerá, že jediný štát, ktorý nebude mať vybudovaný práve tento koridor, je Slovensko. Opäť, sľúbili sme obyvateľom, respektíve vládni poslanci v minulosti už sľúbili obyvateľom, že sa to začne budovať. Žiaľ, my nie sme schopní v tomto momente ani dobudovať načas ten obchvat mesta Prešov. A ja som presvedčený, a je to smutné konštatovanie, že už teraz povedzme ministerstvo dopravy tvrdí, že bude minimálne jeden, o jeden rok predĺžená tá výstavba práve toho obchvatu a aby sme si povedali presne, že v minulosti, keď sa vytváral ten projekt, keď boli tie prvé geologické prieskumy a tak ďalej a tak ďalej, ministerstvo dopravy a NDS určili dátum ukončenia výstavby október 2027. Posledné stanovisko je, že bude to minimálne jeden rok a ja si osobne myslím, že pri tých neoficiálnych informáciách, ktoré dostávame my v tom regióne, bude tých rokov až niekoľko.
Čo sa týka bezpečnosti a kvality života, že prečo je dôležité budovanie práve tej R4 a prečo mňa mrzí, že ani výbor neprijal to uznesenie a tak, ale ide aj o nehodovosť na existujúcich cestách. Ja neviem, či vládni poslanci boli niekedy na východe. Poznám niektorých z HLAS-u, žiaľ, nepoznám zo SMER-u, ale aj tí vládni poslanci musia vidieť, že v akej zlej infraštruktúre, alebo aká zlá infraštruktúra je práve pre tú kamiónovú dopravu. Máme tranzity cez obce. Však sa opýtajte tých obyvateľov, keď chodia denne stovky až tisíce tých kamiónov, alebo v tomto prípade keď chodia na sídlisku Sekčov, kde chodí celá tranzitná doprava, že aký vážny problém a aké nebezpečenstvo tam môže vzniknúť. Tak mi povedzte, a práve o tomto som chcel diskutovať tu v parlamente, že mi povedzte, že akým spôsobom chcú minimálne vládni poslanci, vláda prispieť k tomu, aby sa východ Slovenska približoval tomu západnému Slovensku. Však my všetci vieme, že už oproti Bratislave povedzme tie priemerné mzdy sú o stovky eur nižšie. Viete, najviac ma mrzí, a teraz budem trošku osobný, že ak treba ísť do regiónov, a budem teraz rozprávať ku poslancom HLAS-u, ktorí o sebe tvrdia, že sú hlasom regiónov, ak treba ísť poslancom HLAS-u do regiónov, idú, navštevujú rôzne sociálne domovy, navštevujú starostov, navštevujú primátorov, navštevujú ľudí a tak ďalej, ale ja by som sa konkrétne pýtal tých ľudí, že čo pre vás vlastne tí poslanci HLAS-u urobili. Ja som nepočul tu ani raz jedného poslanca z HLAS-u, ktorí sú aj povedzme z okresu Prešov, aj z Prešova alebo z Prešovského kraja, ktorí by sa tu zastali a rozprávali o R4 ako o priorite pre Prešovský kraj. Ja som to ešte nevidel.
Môžme, môžem aj dnes povedať, že dnes som podal aj interpeláciu na ministra dopravy, verím tomu, že sa otvorí ešte k tomu ďalšia diskusia, že akým spôsobom sa pripravujú ďalšie úseky R4-ky. Máme pripravované financovanie? Máme pripravené projekty? Pýtam sa. Čo sa týka kúpy pozemkov, my absolútne na tom východnom Slovensku nemáme žiadne informácie o tom, ako prebieha, ako prebieha výstavba, ako prebieha investícia, jedna z najväčších investícií a kľúčových investícií na východnom Slovensku. Tie informácie kompletne chýbajú. A samozrejme, nie je to len o kritike, ale je to aj o riešeniach. Mňa by zaujímalo, či ministerstvo dopravy, ako zvláda povoľovacie procesy, či má jasný harmonogram výstavby, aké sú priority v rozpočte, ako vieme využiť európske fondy. Mňa by zaujímalo a som zvedavý, že či ministerstvo dopravy odpovie v tejto interpelácii na to všetko, lebo to som sa, to všetko som sa pýtal súčasného ministerstva. A viete, a viete veľmi dobre, že život na tom východe Slovenska je ťažší, ako je tu v Bratislave, a preto ma mrzí, že aj na tom výbore, kde sme sa mohli s poslancami o tom porozprávať, tak tí poslanci radšej neprijali žiadne stanovisko k tomuto výboru. Ale opäť chcem byť korektný, že diskusia prebiehala na výbore pre verejnú správu, ale odvtedy sme sa posunuli zase úplne inde. Vtedy nám bolo deklarované, že tieto práce budú určitým spôsobom ešte viac pokračovať, no ale tie práce, práce sa ďalej a ďalej utlmujú.
Takže ja by som bol veľmi rád, aby, milí vládni poslanci, ste mi pomohli s týmto uznesením, lebo to uznesenie rozpráva o základných informáciách, to je napríklad že konštatuje, že medzi verejne prezentovanými tvrdeniami o údajnom pozastavení alebo výraznom obmedzení výstavby R4, že existujú rozpory, ktoré vyvolávajú verejné napätie v pre... že poďme sa o tom rozprávať. Že berieme na vedomie, že informácie poskytnuté NDS, ktoré vychádzajú z infožiadosti z 19. 11., že sú plné mylných informácií, protirečia si. A že poďme sa baviť, poďme odporučiť, aby, aby v rámci konsolidácie sme nezabúdali na to východné Slovensko, aby sme nezabúdali na ten Prešovský kraj. A preto sme chceli, že žiadame ministerstvo dopravy a NDS, aby písomne a verejne vysvetlili dôvody akýchkoľvek zmien v harmonograme výstavby. A viete, čo je na tom najhoršie, kolegovia? Že aj napriek tomu, že sme dostali v rámci infožiadosti harmonogram výstavby, a teraz úplne vážne, my sme sa nevedeli dostať, lebo NDS nám to odmietla poskytnúť, harmonogram financovania práve R4-ky. Aj napriek tomu, že ten obchvat tam je, NDS odmietla túto informáciu zdieľať. A toto je veľmi kľúčová informácia, lebo mňa by zaujímalo, že to, čo sa teraz stáva, a to, čo sa pripravuje, či je to fakt ozaj z tých európskych fondov. A potom by ma zaujímalo, čo všetko ide zo štátneho rozpočtu. Sú daňoví poplatníci na východe Slovenska určitým spôsobom znevýhodnení voči iným? No nie sú. Preto chcem vedieť odpovede na tie otázky a, žiaľ, ma mrzí, že práve na tieto a práve na takéto otázky my odpovede absolútne nemáme.
Takže práve o tomto je to uznesenie, aby sa obyvatelia na východnom Slovensku oboznámili s tou situáciou, že akým spôsobom budeme napredovať s R4-kou v Prešovskom kraji. O nič iné nejde, len chceme vedieť tie informácie, lebo NDS a ministerstvo dopravy tieto informácie tají.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Asi, pán navrhovateľ, nechcete, len formálne sa musím opýtať. Pán spravodajca tiež nechce. Predsa? No dobre. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je návrh pani poslankyne Hanuliakovej a Lackoviča. Keďže ani jeden z navrhovateľov, a ba, pán poslanec Lackovič, máte tu, máte tu návrh zákona, teda návrh uznesenia k dlhodobo neudržateľnému stavu financovania miestnych a regionálnych samospráv, tlač 1152.
Pán poslanec Lackovič predloží tento návrh, nech sa páči.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Hanuliakovej a Mareka Lackoviča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k dlhodobo neudržateľnému stavu financovania miestnych a regionálnych samospráv na Slovensku, tlač 1152.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za zhovievavosť. Bol som síce len tu vedľa, ale nečakal som, že sedemdesiatšestka hneď vlastne bola odsunutá, takže poďme na to. Sedemdesiatsedmička, to je naše uznesenie, ktoré sa týka dlhodobo neudržateľného stavu financovania miestnych a regionálnych samospráv na Slovensku, ktoré predkladám ja spolu s kolegyňou Jankou Hanuliakovou a beriem si hneď aj slovo s vaším dovolením do rozpravy, kde to podrobnejšie predstavím v celej jeho komplexnosti a kráse.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Ledecký bude spravodajcom k tomuto bodu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Nech sa páči.

Vážené kolegyne, je vás tu viac, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť informácie o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Hanuliakovej a Mareka Lackoviča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k dlhodobo neudržateľnému stavu financovania miestnych a regionálnych samospráv na Slovensku.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1211 z 12. marca 2026 pridelil návrh na prijatie uznesenia, tlač 1152, na prerokovanie Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a súčasne ho určil ako gestorský výbor s tým, že podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania predloženého materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh na prijatie uznesenia, tlač 1152, dňa 27. januára 2026. Výbor k predloženému návrhu neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia schváliť návrh na prijatie uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zmenových predpisov.
Výbor ma určil za spravodajcu s tým, aby som podal informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore, zároveň určil náhradníkov spravodajcu.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že som písomne nedostal žiadnu prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, okrem pána navrhovateľa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán navrhovateľ, máte priestor.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Poďme teda na to. Máme tu na stole uznesenie k dlhodobo neudržateľnému stavu financovania miestnych a regionálnych samospráv na Slovensku. My v ňom v podstate s kolegyňou Jankou Hanuliakovou konštatujeme, vyzývame a dôrazne žiadame tri veci. Ja ich aj teda na začiatku uvediem, aby sme mali v podstate nejaký východiskový stav, že o čo nám ide a čo by sme týmto celým chceli dosiahnuť.
Čiže v bode a) žiadame konštatovať, že konsolidačné opatrenia súčasnej vlády Roberta Fica v kombinácii s dlhodobou absenciou štrukturálnych územných reforiem samospráv majú bezprecedentné negatívne dopady na udržateľnosť financovania služieb a investičného rozvoja obcí, miest a samosprávnych krajov na území Slovenskej republiky. Po bé, je našou snahou vyzvať členov vlády Slovenskej republiky bezodkladne pripraviť návrhy, ktorými sa za účasti Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest Slovenska a Združenia samosprávnych krajov Slovenska SK8 zabezpečí dlhodobý a udržateľný stav financií v územných samosprávach na Slovensku. A po céčko, dôrazne žiadame ministra vnútra Slovenskej republiky, aby bezodkladne pripravil a predložil systémový a koncepčný návrh reformy miestnej a regionálnej samosprávy, ktorý bude tvorený za účasti ich zastupiteľských organizácií, ktoré som vymenoval.
No a aké je vlastne to naše odôvodnenie k tomuto celému a prečo tu dnes s týmto prichádzame?
Ten dôvod je veľmi jednoduchý a veľmi prozaický. Série vládnych návrhov zákonov, súvisiace s takzvaným zlepšovaním stavu verejných financií, to sú tie tzv. konsolidačné opatrenia, predstavujú pre rok ´26 naozaj drastické zhoršenie financovania miestnych a regionálnych samospráv. Prvé opatrenie s negatívnym dopadom je vo forme zníženia podielov na výnosoch dane z príjmu fyzických osôb, to je to tzv. DPFO, ktoré bude v roku ´26 vyššie než v uplynulom roku ´25, kedy predstavovalo stratu pre samosprávy vo výške viac ako 60 miliónov eur.
Druhým opatrením s negatívnym dopadom je zmena sadzby DPH, ktorá podľa odhadov Združenia miest a obcí Slovenska predstavuje ročnú stratu vo výške 180 miliónov eur.
Tretím opatrením je tzv. rodičovský dôchodok, ktorý bude pre rok ´26 predstavovať podľa odhadov ZMOS-u negatívny dopad na samosprávy vo výške približne 100 miliónov eur, samozrejme v závislosti od počtu prijímateľov.
Štvrtým opatrením je transakčná daň, ktorej odhadovaný negatívny dopad bol vyčíslený na 3,5 milióna eur v roku ´26.
Piatym negatívnym krokom je súbor opatrení prijatých v tzv. tretej vlne konsolidácie, ktorá predstavuje sumárny negatívny dopad na rozpočty samospráv vo výške 51 miliónov eur.
Celkovo tak priame dopady vládnych konsolidačných opatrení na samosprávy, na obce, mestá a kraje, VÚC-ky v roku ´26 predstavujú sumu približne 400 miliónov eur. Berúc do úvahy, že častokrát nepredvídateľný stav financovania miestnej a územnej samosprávy ani pred pôsobením konsolidačných opatrení, nieto ešte potom, ale ani predtým nebol na úrovni umožňujúcej uspokojivý, no hlavne predvídateľný, a slovo predvídateľný by som trikrát podčiarkol, rozvoj služieb a infraštruktúry na území obcí, apelujeme na vládu, aby urgentne a bez ďalšieho odkladu zahájila dialóg smerujúci k zmene financovania samospráv tak, a teraz to príde, lebo nehovoríme len, čo sa má urobiť, ale aj že ako by sa to mohlo urobiť, a sme takí grandi, že nedávame jeden, ale rovno dva návrhy riešení, aby napríklad zvýšila ich podiel na jestvujúcom základnom zdroji príjmu z dane z príjmu fyzických osôb, to je tá tzv. DPFO, a v rámci dostupných kapacít umožnila samosprávam vyššiu regulačnú politiku vo vzťahu k daniam a poplatkom, ktorých výnosy teda pochádzajú z ich územia, alebo, po druhé, druhý návrh riešenia, alebo komplexne zmenila systém financovania samospráv zmenou vzorca prerozdeľovania financií, a to posunom od relatívne volatilnej dane z príjmov fyzických osôb k diverzifikovanejšiemu mixu podielových daní, taktiež s posilnením podielu miestnych daní a poplatkov, nad ktorými budú mať samosprávy vyššiu kontrolu a zodpovednosť.
Toto máme načrtnuté v hrubom náčrte aj v našom tresku, ktorý veľmi odporúčam každému, aby si ho vzal do rúk a prečítal v tomto smere, lebo sú tam naozaj krásne recepty na to, že ako to tu aj v tomto smere naštartovať a konečne zlepšiť. Uvedomme si totiž, priatelia, že za tri a pol dekády sa samospráva bezpochyby stala dôveryhodnou, zodpovednou, základnou a stabilnou oporou i pilierom verejných služieb naozaj aj v každom kúte Slovenska. Je neakceptovateľné, aby jediným opatrením vlády v kontexte samospráv bola za ostatné mesiace práve skončeného roka ´25 len jedna úspešná snaha úplného rozmrazenia ich vlastných rezervných fondov na krytie po novom i bežných výdavkov, a to až do ich úplného vyčerpania, úplne do tla, bez akejkoľvek inej sprievodnej legislatívnej iniciatívy, čo i len imitujúcej záujem či dialóg so samosprávami Slovenskej republiky. Rok 2025 bol podľa združení zastupujúcich slovenské samosprávy rokom, netvrdíme to teda len my v PS-ku, ale tvrdia to tieto združenia – ZMOS, únia miest, SK8 – keď sa konsolidačné opatrenia a výkyvy ekonomiky premietli do každodennej reality samospráv a naozaj odhalili limity systému, ktorý príliš citlivo reaguje na cyklické zmeny, na dôsledky vojny na Ukrajine, energetickej krízy, na dlhodobé trendy ako demografický pokles, regionálne nerovnomernú zamestnanosť, ale aj na extrémy počas a dôsledky klimatickej zmeny, ktoré zasahujú územie, ale aj jednotlivé mestá a jednotlivé obce na Slovensku.
Do toho, dámy a páni, vstupuje, ako mi isto dáte za pravdu, aj integračná politika, do toho vstupuje mobilita obyvateľstva vnútri Slovenska aj príchod ľudí zo zahraničia. Po tridsiatich piatich rokoch je úplne zrejmé a úplne jasné, že ak má samospráva zvládať túto zmenu sveta bez výpadkov v službách, potrebuje stabilnejšiu a predvídateľnejšiu garanciu príjmov a vyššiu predvídateľnosť, ktorú je nutné hľadať pri zachovaní férovosti medzi regiónmi. Opakujem ešte raz, je nutné ju hľadať pri zachovaní férovosti medzi regiónmi.
Je neakceptovateľné, aby sa opäť aj v roku ´26 obce a mestá v Slovenskej republike dostali do výpadkov hotovosti, tie sme tu mali naposledy v máji ´25, seriózne že výpadky hotovosti majú naše samosprávy, samozrejmé, že najmä tie menšie. Nezabúdajme, že my tu stále máme aj dnes 52 samospráv na Slovensku, ktoré nemajú ani 50 obyvateľov, to má častokrát jeden vchod v paneláku vo väčšom okresnom meste, aj také tu máme a nemôžeme sa tváriť, že neexistujú. Existujú. A je našou psou povinnosťou, pokiaľ ich tu máme, sa o ne vzorovo starať. To sa nedeje.
Takže je neakceptovateľné, aby sa opäť aj v roku ´26 obce a mestá na Slovensku dostali do výpadkov v hotovosti, ktoré následne paralyzujú bežný chod samosprávy. Mesiac máj, ako som už povedal, je opakovane najslabším mesiacom pre dane z príjmov fyzických osôb, kde sa pre riziko rapídneho prepadu z dôvodu vratiek hľadalo v roku ´25 a medzičasom by som si tu mohol dopísať už aj na rok ´26 riešenie, ktoré bolo v pléne prerokované skráteným legislatívnym konaním. Je neakceptovateľné, aby sa ku samospráve opäť aj v roku ´26 pristupovalo zo strany vlády bez akejkoľvek koncepcie, rešpektu nepredvídateľné bez akýchkoľvek viditeľných reformných snáh. A to je naším cieľom, aby sa konečne nad týmto vláda zamyslela. Nemôže sa postupovať bez transparentného dialógu s príslušnými stavovskými organizáciami, ja som ich vymenoval, ktoré zastupujú obce, mestá a kraje, bez zodpovedného a otvoreného prístupu alebo výsledku aj bez prakticky akejkoľvek legislatívne iniciatívy či diskusie.
No a posledný odsek, aby som zbytočne nezdržoval. Je neakceptovateľné, aby vláda s riešeniami pre samosprávy prichádzala aj v roku ´26 bez diskusie, na poslednú chvíľu, neprimerane často pritom využívajúc inštitút skráteného legislatívneho konania, ktoré dôvodí vznikom vážnych hospodárskych škôd, zvlášť v situácii, kedy kritická, široká a odborná diskusia o návrhoch častokrát kvôli nadmerne vysokému počtu absencií koaličných poslancov a následne i neuznášaniaschopných zasadnutia neprebieha ani len na vecne príslušnom výbore, ktorého som ja i kolega Ledecký členom pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Toľko v skratke ku tomu návrhu.
Na záver úplne len jedna ešte poznámka. My sme mali v piatok tú česť byť aj na predstavení pozičného dokumentu ku reforme verejnej správy, ktorý predstavoval ZMOS. Nebol tam ani pán minister vnútra, nebol tam ani pán prezident, ktorý vyzýval k reforme verejnej správy, nebol tam ani pán premiér. Čiže táto veľká obálka, ktorá pristála do podateľne aj predsedu vlády, aj predsedu parlamentu, aj pána prezidenta, dúfam, že na ňu teda bude nejakým spôsobom odpovedané, lebo aspoň tá základná elementárna slušnosť zo strany vlády by mohlo byť reagovať, reflektovať a odpovedať na toto volanie o pomoc zo strany samospráv.
Ďakujem veľmi pekne.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Asi nechcete už žiadne... vy chcete?
Nech sa páči.

Ja ďakujem pánovi poslancovi kolegovi Lackovičovi za tento materiál, lebo naozaj ja neviem, ako to vníma vláda, ale keď Združenie miest a obcí a združenie vyšších územných celkov si dajú tú prácu, že urobia nejaký pozičný dokument alebo rámcový dokument, lebo akurát to mám v hlave, lebo som ho pred chvíľou dočítal, a ten dokument urobia preto, že sami hovoria, že treba urobiť reformu verejnej správy, treba urobiť reformu samosprávy a vlastne do detailu vypíšu, že ako, ako fungujú, že ten podiel financií na HDP sa nezvyšuje, naopak stagnuje, že proste takým spôsobom sa ďalej nedá ísť, lebo sú jasné problémy, ktoré, ktoré tú samosprávu držia. Hovoria o tom, že aj tá miestna štátna správa je problém, že je možné ju pripojiť na tú, na tú samosprávu, a pokiaľ sa pozrieme v Európe, tak decentralizované krajiny, samozrejme Švajčiarsko je asi najviac decentralizovaná krajina, ale aj severské krajiny, proste decentralizované krajiny sú úspešnejšie krajiny ako centralizované krajiny. Naša krajina, Slovensko, sa pokladá za centralizovanú krajinu.
A keď som bol na MIRRI ako štátny tajomník, tí, tí úradníci všetci, ktorí rozdeľujú eurofondy, ktoré treba, samozrejme, posunúť do regiónu napríklad tak, ako to robilo Poľsko, lebo my tie peniaze nieže nevieme čerpať, my ich nevieme čerpať, nevieme efektívne čerpať a dokonca keď ich už ako-tak vyčerpáme, tak ten efekt je nízky alebo žiadny. Tak sú všetko tí, tí pracovníci na tých ministerstvách centralisticky nastavení. To znamená, naozaj musí prísť niekto a povedať, že ideme decentralizovať. To je alfa-omega. Alfa-omega reformy. A, preboha, už urobme reformu verejnej správy, keď tí, ktorých sa to bude týkať a každý sa tej reforme, samozrejme, bráni. Ale tí, ktorých sa to bude týkať, namiesto toho, aby sa prirodzene tomu bránili, pripravili pozičný dokument, aby motivovali správu, aby vyzvali vládu, aby s tým niečo robila.
Tak keď už na toto nebude reagovať, tak, tak naozaj ja neviem čo ešte dôležitejšie je v tejto krajine, aby sa, aby sa konečne začalo systematicky robiť, aby sa zabezpečil nejaký ten aspoň postupne maličký rozvoj. Toto je veľmi dôležitá vec. A keď hovoríme o reformách, reforma verejnej správy už sa mala robiť dávno. Poliaci ju začali robiť pred tridsiatimi rokmi a pokladajú to za najúspešnejšiu reformu, ktorú robili. Mali podobnú štruktúru, ako máme my, a čiže netreba nám extra vymýšľať, len pozrieť sa, čo urobili naši susedia a inšpirovať sa tým.
Ďakujem.