46. schôdza

Pán poslanec, Slovensko, ako dobre vieme, nie je štát, ktorý by bol bohatý na ropu, na plyn a iné zdroje, nemáme jadrový materiál, ktorý by sme si vyrábali, a preto každý štát, ktorý chce byť úspešný, tak predovšetkým, a myslím, že na tom sa zhodneme, potrebuje byť vitálny z pohľadu dodávok elektrickej energie, pretože taký je trend vo vývoji svetového hospodárstva, že čoraz väčšia časť priemyslu ide na elektrickú energiu. Myslím, že neexistuje nikto, kto by spochybnil, že nový trend - umelá inteligencia - je extrémne náročná na elektrickú energiu. To znamená všetky nové investície či už dátové centrá, či už investície do, do umelej inteligencie, ktoré teda sa predpokladajú ako nová vlna investícií, ktoré v roku 2000 a neskôr sme zachytávali automobilové investície, v súčasnosti je v podstate trend pred nami tento, žiadna ekonomika nedokáže konkurovať, pokiaľ nebude zabezpečená dostatok zdrojov elektrickej energie.
Myslím, že pred nami stojí otázka si povedať, aké Slovensko chceme, či chceme Slovensko, ktoré vie nielen teda byť konkurencieschopné z pohľadu pracovnej sily, z pohľadu právnych predpisov a noriem, pretože toto vedia aj iné štáty, ale už iné štáty nevedia byť tak, by som povedal, silno vystavené tomu, aby vedeli produkovať čistú zelenú elektrickú energiu z najlepšieho zdroja, a to je voda.
Pokiaľ ide o vodnú elektráreň, ak máte na mysli Málinec - Látky, tak táto vodná elektráreň bola plánovaná už v roku 1970. Je to, to absolútne nie je nový projekt. Práveže problémom je, že až tak neskoro ho finalizujeme a myslím si, že by sa hanbili všetci naši predkovia, že v podstate už od revolúcie prešlo niekoľko desiatok rokov a nedokážeme dostavať to, čo oni dokázali spustiť v sedemdesiatych rokoch. Takže celá tá lokalita Málinec, každý, kto tam vyrastá, každý, kto to pozná, tak samotný projekt bol budovaný s tým, že tam bude jedného dňa stáť prečerpávajúca vodná elektráreň. Žiaľ, sme nevedeli očakávať, že príde generácia politikov, ktorí budú robiť všetko pre to, aby Slovensko nebolo konkurencieschopné, ktorí budú podkopávať slovenskému priemyslu nohy, ktorí budú Slovensko odrezávať od stabilných zdrojov či už plynu, či už ropy, či už elektrickej energie. A dostali sme sa do fáze, že si predstavte, že pri Pláne obnovy, teda pri tom balíku šiestich miliárd, ktoré na Slovensko malo dôjsť, tak predošlá vláda sa zaviazala, že nevystavá najväčšie a najdôležitejšie vodohospodárske diela, ktoré sa tu desiatky rokov budovali. Vždy sa brali eurofondy na to, aby sa budovali diaľnice, železnice, aby sa niečo stavalo, a predošlá vláda sa zaviazala, že zoberie eurofondy na to, že nič robiť nebudeme. To znamená, aby sme za všetko platili do cudziny, aby sme si kupovali elektriku z cudziny, aby sme platili za všetky komodity z cudziny, aby sme nič neexportovali, aby sme boli podvýživená, energeticky chudobná krajina, do ktorej nebudú chodiť žiadni investori.
Výsledok? Pozrite sa, čo sa stalo tým, že napríklad netečie teraz v našich rúrach žiaden plyn z východu. Tam boli poplatky, ktoré ročne sme viac ako 500 miliónov mali v rozpočte, tieto peniaze tu nie sú. To sú všetko konkrétne rozhodnutia predošlej vlády. A to, že sa rozhodla predošlá vláda zobrať eurofondy na to, aby sa nepostavil napríklad na východe Tichý potok, vodná nádrž, veľmi dobre viete, že zásobáreň na východe Slovenska, kde sme, mimochodom, nedávno dali obrovské finančné zdroje na obnovu v Stakčíne, vlastne v úpravovni vôd, tak stále je východ Slovenska extrémne zraniteľný, pretože im chýba dodatočný náhradný zdroj pitnej vody. A tento zdroj mal byť v lokalite Tichý potok, takže predošlé vedenie sa rozhodlo zaviazať Slovensko, že nebude stavať nielen Tichý potok, že nebude stavať ani Slatinku. Pamätáte si pred pár mesiacmi, keď vytopilo v okolí Slatinky, vtedy boli tí, ktorí zarezali výstavbu Slatinky, prví, ktorí si natáčali videá, že pozrite, jak sa to tu vylieva, jak sa to tu vylieva, no vylieva sa to preto, pretože, samozrejme, všetci aktivisti nerobili nič iné desiatky rokov, len vysvetľovali, že nebudujme žiadne priehrady. Ja si myslím, že najfamóznejší výrok, ktorý tu doposiaľ bol na Denníku N, že nestavajme žiadne priehrady, pretože bobry vedia najlepšie stavať priehrady. To naozaj to zaznelo, pozrite si to, bobry sú najlepší stavite... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Čas uplynul na vašu odpoveď. Opýtam sa pána poslanca, aj keď sa neprihlásil, nemáte doplňujúcu otázku, pán poslanec Mažgút? Nie.
Tak pristúpime k druhej otázke, a to je od poslanca Jozefa Ježíka.
"Vážený pán predseda vlády, bude pokračovať projekt Obnov dom?"
Nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, projekt Obnov dom je, myslím si, že enormne úspešný projekt. Do dnešného dňa sme zateplili už 21-tisíc rodinných domov a bolo vyplatených 353 miliónov eur, ktoré išli na konkrétne opatrenia, kde sa zvýšila energetická efektivita ľudí naprieč celým Slovenskom. To znamená, vymenili si ľudia okná, strechy, vymenili si dvere, vymenili si alebo zateplili si domy. Výsledok toho je, nielenže žijú v lepšom kvalitatívnom štandarde, ale výsledok je, že majú aj nižšie výdavky, ktoré sa týkajú, ktoré sa týkajú vykurovania. A toto je náš cieľ.
Opäť som veľmi rád, ja sa k tomuto projektu veľmi hlásim, pretože keď som sa stal ministrom životného prostredia, tak viete, za dva roky predošlá vláda koľko stihla zatepliť domov? Tristopäťdesiattri za dva roky, v roku 2023, od roku ´21 do ´23 zateplili 353 domov, robili tlačové konferencie, môžete si to pozrieť, že ako keď prídeme teda my na, teda keď tých odborníkov, pamätáte si, že dávame preč tých odborníkov, tú vlnu, tak že skolabuje Obnov dom. Neviem, ako mohol skolabovať projekt, ktorý za dva roky dokázal 353 domov zatepliť. No a najlepšie, čo je, že tam bolo zamestnaných 850 dohodárov. Osemstopäťdesiat dohodárov manažovalo zateplenie 353 domov. Neuveriteľné!
Takže ja som veľmi rád, že naozaj ľuďom reálne pomáhame, že ten projekt nielenže celú tú alokáciu minul, ktorá na to bola, ale môžem potvrdiť, že dnes sme vo fáze, kedy hľadáme naozaj dodatočné zdroje, aby sme to vedeli spustiť opäť. A tie zdroje vidíme len v modernizačnom fonde, pretože, samozrejme, 150 miliónov eur, ktoré by sme chceli alokovať, tak nevieme nájsť dneska v štátnom rozpočte, a ani nie je dôvod ich tam hľadať. To znamená, v modernizačnom fonde máme dostatočnú alokáciu peňazí, ktorú by sme vedeli ľuďom presunúť na tento účel, ale závisí to aj od toho, či prejde novelizácia zákona o envirofonde. My tu máme zákon z ministerstva životného prostredia, ktoré práve má riešiť tieto otvorené otázky, má riešiť to, že aby aj iné inštitúcie štátu a verejného práva si mohli žiadať o peniaze na účely, ako je napríklad, ja neviem, zatepľovanie rôznych budov alebo Agrokomplex, alebo ja neviem, na Strečne, keď potrebujeme sanovať zosuv svahov, na to všetko sú eurofondy, ale nevedia sa niekedy čerpať preto, pretože tie výzvy trvajú veľmi dlho, a keď máte havarijnú situáciu niekde a potrebujete rýchlo alokovať peniaze, tak najlepším zdrojom je envirofond. Preto ten zákon, ktorý tu máme a ktorý teda ak prejde, tak naozaj Slovensku enormne pomôže, nepomôže v ničom nám na ministerstve životného prostredia. My dnes vieme využívať tie peniaze cez naše pridružené organizácie, to znamená, aby každý tomu chápal, že my práve, naopak, otvárame to iným subjektom verejného práva, nielen mestám a obciam, ale aj iným mimo ministerstva životného prostredia, aby si mohli požiadať o peniaze. A v rámci toho, v rámci tejto zmeny by sme aj využili tie peniaze na alokáciu z modernizačného fondu do, na tento účel.
Takže ak to prejde, veríme, že ešte tento rok by sme to vedeli rozbehnúť. Dohodári na to tam sú stále, lebo tam je niekoľko stoviek ľudí, ktorí proste celý ten manažment, lebo zase pozrieť všetky žiadosti, 21-tisíc domov skontrolovať. To, prečo sa to rozbehlo, je, že sa nám podarilo vybaviť, že už sa v tej schéme nepýtajú energetické certifikáty. Pamätáte si, že najväčší problém bol ten, že ľudia si chceli zatepľovať domy, ale nevedeli získať energetický certifikát, pretože tí, ktorí ho vydávali, myslím, že to bolo okolo dvesto ľudí, ktorí len ten certifikát vydávali, to bolo jedno absurdné nariadenie, preto som rád, že sa nám to s Európskou komisiou podarilo vyrokovať, táto zmena, pretože mi to začalo pripadať, že niekedy už ten certifikát stál, čo nám ľudia hovorili, do tisíc eur. Takže ak nejaká chudobná rodina si vôbec chcela niečo ísť zatepliť a len do žiadosti musela doložiť papier, ktorý stál do tisíc už eur, pretože lacnejšie sa to nedalo zohnať, tak aj preto tie žiadosti nechodili. Proste buď neboli potom aj keď žiadosť došla, ale častokrát bez toho energetického certifikátu, tak boli vyraďovaní. Takže toto boli veľmi dôležité opatrenia. Nebolo to jednoduché vyrokovať, pretože, samozrejme, predošlá vláda to dala do podmienok čerpania. My sme v tomto talent... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Váš čas uplynul, ale pán poslanec má doplňujúcu otázku.
Nech sa páči, pán poslanec Ježík.

Ďakujem pekne.
Pán podpredseda vlády, ja by som sa rád ešte spýtal, že v prípade, ak teda prejde zákon, ktorý máme tu v Národnej rade o envirofonde, aký objem finančných prostriedkov asi v akých tých intervaloch by ste predpokladali, že by na takýto obdobný projekt mohlo ísť v budúcnosti?

Nech sa páči, čas na odpoveď.

Ďakujem.
Pán poslanec, viete, ja som ten zákon dal v zrýchlenom konaní aj z týchto dôvodov. To znamená, keby bol Prešov v zrýchlenom konaní, tak už sme mohli tú schému mať nastavenú tak, že od marca to mohlo ísť. Teraz vzhľadom na rokovanie parlamentu v apríli, tak predpokladám, že ak by to prešlo v apríli, tak rátame tak interne, že niekedy okolo júla by vedela byť spustená tá schéma. A rátame tak, že okolo 140 miliónov eur ešte by sme vedeli do tohto dať. Takže 300 približne, aby som neklamal, 353 miliónov bolo vyplatených do dnešného dňa, čo sú, čo sú enormné čísla. Chcem aj poďakovať tým ľuďom, ktorí na tom pracovali, pretože je to veľmi mravenčia detailná práca, vyplatiť toľko žiadostí, skontrolovať ich. Bol tam urobený, mimochodom, niekoľkokrát audit, pretože až sa to nezdalo, že to tak zrazu dobre ide, lebo keď dva roky vedeli urobiť 350 domov a zrazu urobíte 21-tisíc, tak buď tí pred nami boli úplní babráci, alebo si povedali, že či tuná to teda ide, ako to má ísť.
Takže som rád, že aj Úrad podpredsedu vlády tam urobil audit, myslím, že až dvakrát tam boli. A naozaj tento projekt je podľa mňa jedna z najúspešnejších výziev, ktoré, ktoré na Slovensku fungujú. Takže v týchto číslach sa niekde hýbeme a ľudia to vedia pocítiť veľmi, veľmi rýchlo.
Ale to, čo chcem ešte k predošlej veci povedať, my na Slovensku máme talent si robiť všetky veci ťažšie, ako je priemer Európskej únie. Všetci ukazujeme na Poľsko, jak Poliaci čerpajú. Keby sme si pozreli, jako Poliaci majú nastavené mechanizmy, že tam neexistuje niečo také, že každý projekt musí sa posielať na ÚVO, tam sa čaká roky, že alebo dlhé mesiace, že kým to tam zmeditujú, proste Poliaci majú náhodný výber iba projektov na kontrolu, preto sú Poliaci v stopercentnom čerpaní. My na Slovensku pri každej veci vymyslíme sami sebe také prekážky, ktoré ani Európa nepozná, ktoré si tu lokálne sme si povymýšľali, ako tento energetický certifikát napríklad. To my sme si vymysleli, že ľuďom sme začali dávať príkaz - choďte si vybavovať a hľadajte si tých nejakých znalcov a tí znalcovia vám za tisíc eur dajú certifikát. Už to niekedy pripadalo, ako keď máte tie maily, že ste zdedili v Afrike majetok, len zaplaťte tomu advokátovi 1 500 eur a vám pošle tých 30 miliónov. To už bolo niekedy, to vyzeralo, že to neni o tom zatepľovaní, ale že to je o tých certifikátoch, hej? Takže robíme všetko, čo sa dá, na zjednodušenie, ale, samozrejme, niektoré záväzky sme podedili a tie schémy, keď boli nastavené nejak, tak v nejakých rámcoch už musia ísť, ale nikdy by sme to takto nerobili, preto urobili oni len 353 domov.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ďalšia otázka je od pána poslanca Pročka.
"Pán premiér, minister Huliak povedal, že 40 % verejných zdrojov končí v rukách zlodejov. Čo na to hovoríte?"
Skôr než vám dám čas na odpoveď, máte 50 sekúnd. Nech sa páči.

Päťdesiat sekúnd? Ja? Päťdesiat sekúnd?
Ďakujem, pán Pročko, za otázku. Pán Huliak je asi na olympiáde teraz, preto nemal som možnosť sa ho opýtať, čo myslel, takže môžem len dedukovať. Vzhľadom na to, že je verejná informácia, že jeho najbližší advokát je pán Miškovič, ktorý robil s vašou vládnou koalíciou, tak zrejme od neho má nejaké informácie, že koľko sa tu kradlo.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Keďže chýba do času uplynutia nejakých 16 sekúnd, ktoré, pre otázky na predsedu vlády, prejdeme plynule na odpovede. (Výkriky z pléna.) Už uplynul čas, pán poslanec. Pokračujeme odpoveďami členov vlády a generálneho prokurátora na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pani poslankyni Beáty Jurík na pána ministra spravodlivosti Borisa Susku a znie: "Pán minister, vnímate skokový pokles vyšetrovania trestných činov korupcie, prepad v rebríčku vnímania korupcie a nestíhanie viac ako dvetisíc daňových trestných činov ako svoju osobnú zodpovednosť, keďže tieto javy nastali ako dôsledok vašej trestnej novely?"
Nech sa páči, čas na odpoveď.