46. schôdza

... ten čas, ktorý tu bude sa vyjadrovať ku každému ministrovi, bude relatívne limitovaný. Nebude to vyslovene rokovanie k Eštokovi, Migaľovi, ja neviem, Kaliňákovi alebo k tej samotnej vláde. A čo si spomínam veľmi dobre, pamätáte si, pamätáte si, ako bojkotovala terajšia vládna koalícia rokovanie o odvolávaní vlády, kedy si vtedy vymysleli ten atentát? Teda pardon, ten prevrat. Nejaká gruzínska légia vraj tu mala urobiť prevrat? Takýto blud, taká hlúposť, všetci sme sa tu na tom vtedy smiali, rok to držali, rok to snažili sa ťahať túto tému. No a nakoniec sa zistilo, že to bol len slang. Paľo Gašpar, šéf SIS, povedal, že to bol len taký slangový výraz, že to išlo o prevrat. A čo spravili? Prerušili schôdzu k odvolávaniu vlády, ktorú predtým utajili, a rok ju odkladali.
Čo by som očakával od tejto vlády, je, že by sem prišla, že by si vypočula to, čo jej máme povedať, pretože v minulom období tu zakaždým sedeli ministri, predseda vlády, vždy prišiel, vystúpil premiér a predstavil stanovisko vlády k odvolávanému ministrovi alebo odvolávaniu vlády. Toto tu nemáme dnes. Čo je to za spôsob? Ako je to, pred pár dňami sme tu schválili nový rokovací poriadok, že tu chceme mať poriadok, dodržiavanie zákona, princípov všetkých slušností, ktoré, ktoré tu jednoducho chcú, aby sa už neporušovali nejaké, nejaké princípy alebo nejaké, nejaké veci, ktoré sa jednoducho nepáčia tejto koalícii. Jediný, kto tu naozaj že porušuje písané a nepísané pravidlá, rokovací poriadok, kto tu robí tú najväčšiu, najdlhšiu obštrukciu, aká tu v histórii bola, je táto vládna koalícia. Obštrukcia pri nezvolaní odvolávania vlády a ministrov trvala, kolegyne, kolegovia, rok a dva mesiace. Rok a dva mesiace. Po roku a dvoch mesiacov popritom, čo sa všetko nazbieralo, sa nás spustili konečne rokovať na noc. Na noc. Ani tu nie sú. Ani tu nebudú. Ja neviem, či možno prídu a nejak sa vyjadria, pretože dnes dostali teda totálnu nakladačku od generálneho prokurátora Žilinku. Aleže totálnu. To je na uterák aleže hneď, hneď, rovno odísť z ringu, hodiť uterák, choďte preč. Proste pokafrali ste všetko, ste absolútni babráci. Absolútni babráci. Čo ste spravili, čoho ste sa chytili, to sa pokafralo. Či to bola novela Trestného zákona, či to bolo rušenie Naky, toto všetko vám dnes jasne Žilinka vysvetlil. Ten, ktorý, buďme úprimní, má možno nejaké porozumenie pre to, čo ste robili, pre tie vaše kroky, nejakým spôsobom sa snažil možno byť voči vám zhovievaví, ale zjavne ste už prekročili tú pomyselnú červenú čiaru, už je toho priveľa, už je toho priveľa, jednoducho už povedať, že dosť, stačí, pretože rozkladáte štát, rozkladáte jeho inštitúcie, rozkladáte právny systém, rozkrádate jeho, rozkladáte jeho hodnotový systém, rozkladáte ho kompletne.
Ja, samozrejme, sa budem viac sústreďovať na experta Matúša Šutaja Eštoka, ktorého, ak si všetci spomínate, začínal ako nejaký utajený bloger Tosma3, respektíve Pasma3, pa rusky, jako ináč môže nejaký mladý smerák ako po rusky si dať prezývku, aby hejtoval v diskusiách, tak ako to dnes robia cez trollie farmy na facebooku a kade-tade. Tam sa začala kariéra Matúša Šutaja Eštoka, prosím vás pekne, ktorá potom pokračovala v štátnych hmotných rezervách u Kajetána Kičuru. Kajetána Kičuru, ktorého odviedli s tým, že uňho našli zlaté tehličky a videli sme, že v akom stave boli štátne hmotné rezervy, aké svinstvá sa tam robili. Môžte hovoriť, že ešte nebol odsúdený, neviem čo, tých obvinení nebol toľko, že je až toho až moc. Odtiaľ sa Matúš Šutaj Eštok záhadne presunul k Petrovi Pellegrinimu, ten sa potom presunul na úrad, na úrad vlády a on tam šéfoval úradu vlády. Prišli voľby, bol zvolený do parlamentu. Ja vám musím povedať jedno, však ja si ho pamätám z minulého volebného obdobia, ja som úprimne nikdy nemyslel, nikdy som si nemyslel, že tento človek bude jedného dňa ministrom vnútra. Za celé to obdobie, tie tri a pol roka, ani raz nevystúpil a neriešil otázku bezpečnosti, či vonkajšej, či vnútornej, problémy v Policajnom zbore, možno sa mýlim, možno raz. Nikdy sa ale neprofiloval ako človek, ktorý sa reálne zaujíma o túto oblasť, o túto problematiku, že je to niečo, čomu sa chce venovať. No fakt tie očakávania, myslím si, že aj na ministerstve vnútra, aj na Policajnom zbore boli oveľa väčšie, sklamanie, samozrejme, prišlo, nedalo sa nič iné očakávať.
Ja musím povedať, že Matúš Šutaj Eštok je človek, ktorý rezortu nerozumie, nezaujíma ho a prácu ministra nevie robiť. To sú holé fakty. Nerozumie mu, pretože keď si pozriete, ako sa uchopil funkcie a ako sa snažil riešiť bezpečnosť Slovenskej republiky, vnútornú bezpečnosť Slovenskej republiky. Prvé, čo urobil, rozbil Naku, vyhnal policajtov, s ktorými sa súdi dodnes, prehral s nimi niekoľko súdnych sporov, asi sedem alebo osem, alebo teda je viacero rozsudkov súdov, a ešte má aj zmrazený majetok, neviem, momentálne možno viac ako 120-tisíc. Toto je výsledok Matúša Šutaja Eštoka, ktorý išiel robiť na ministerstvo vnútra čistky. Človek, ktorý to, ktorý sa o to nezaujíma a, samozrejme, tomu nerozumie. Namiesto toho je expert na kšefty, na nákupy, na takzvanú modernizáciu a na iné veci, ale k tým sa ešte dostanem. To, že ho to nezaujíma, dosvedčujú masívne odchody v Policajnom zbore. On tvrdí, že neviem koľko policajtov odišlo za takého ministra, za onakého ministra v minulosti, tamto, toto. On láme rekordy. On je ten, ktorý lámal rekordy v odchodovosti z Policajného zboru. Môže sa vyhovárať na neviem čo, irelevantné. Namiesto toho, aby riešil situáciu v polícii, tak riešil napríklad zmier s Babišom, šikanovanie mladých za karnevalové masky a podobne. Je to človek, ktorý aj keď vidíme, že svoju prácu robiť nevie, je napríklad dôkaz ten, že sa snažil na začiatku uchlácholiť policajtov a povedať im, že urobí všetko preto a zaručuje sa, že sa im zdvihnú platy, že platová situácia, platové ohodnotenie bude oveľa lepšie, že dáva hlavu na klád, ak sa tak nestane. Čo sa stalo? No nestalo sa tak. Nestalo sa vôbec nič. Dokonca aj tá päťpercentná valorizácia, ktorá mala byť pre policajtov, tak tá nebude. Nič nebude. Ale on hrdo nosí tričko „Minister". Chodí hrávať fotbal, chodí špeciálom na fotbal, napríklad na Bayern Mníchov, špeciálom sa nehá zaviesť alebo teda odletieť aj do Arabských Emirátov na Formulu 1, kde sa nehá úplne debilne natočiť, úplne hlúpo, aby ho tam bolo vidieť, že sa tam premáva medzi milionármi a inými ľuďmi. Toto je Matúš Šutaj Eštok.
Matúš Šutaj Eštok, ak si spomínate, ja si ešte spomínam, ešte nebol ani poslancom, už sa vtedy hovorilo o tom, že je to človek, ktorý vie pofidérne si polepšiť, pofidérne. Ako klasický sociálny demokrat nosí hodinky, ktorých hodnota je asi ročný plat nejakého robotníka niekde v továrni. Toto je Matúš Šutaj Eštok. Keď sme očakávali, že bude tu akási reorganizácia polície, tak sme chceli vidieť, že akým spôsobom sa to prejaví, že akým spôsobom bude reálne vyšetrovaný organizovaný zločin, korupcia a všetky rôzne trestné činy. No ukázalo sa, že Matúš Šutaj Eštok jednoducho zreorganizoval políciu tak, že tá nevyšetruje nič. Dnes sa môže vyhovárať, môže písať akékoľvek statusy, môže argumentovať voči Marošovi Žilinkovi, že ten nemá pravdu. Nehnevajte sa, Maroš Žilinka dnes vytiahol graf, ktorý jasne dokazuje, jasne dokazuje, že vyšetrovanie organizovaného zločinu, vyšetrovanie korupcie ako keby sa zastavilo, zmizlo. Korupcia na najvyšších miestach vymizla vraj. Generálny prokurátor sám hovorí, že tomu neverí. Sám hovorí, že tomu neverí, ale polícia nemá žiadny prípad, ktorý by vyšetrovala na najvyšších úrovniach. A to prečo? Naozaj 320 miliónov na počítače na ministerstve vnútra, 46 miliónov na hasičské vozidlá cez firmu, ktorá je len sprostredkovateľská firma, má len P. O. BOX na rodinnom dome. Sedemdesiatmiliónová rámcová zmluva, či koľko, na kávové zrná, teda košele a tričká z kávových zŕn. Pozrite sa do CRZ-ka, každý týždeň nový nákup. Každý týždeň nový nákup na ministerstve vnútra, také limuzíny, onaké limuzíny, také terénne vozidlá. Odôvodnenie? Ministerstvo vnútra potrebuje, ministerstvo vnútra bude vyžadovať a potrebovať. Vau. Vau! Ministerstvo vnútra potrebuje 5 miliónov tam, 10 miliónov, úplne bez problémov. A ide to až do tých malých vecí, keď sa tu bavíme, ja som tu spomínal ten vládny špeciál, teraz dostaneme sa až pod catering. Catering do vládneho špeciálu za 600 milió... za 600-tisíc. Sacherova torta za 5-tisíc, krájané ovocie za 17-tisíc. A toto je čo? Korupcia na najvyšších miestach neexistuje? Vymizla? Vážne?
Namiesto toho, aby ste sa zameriavali na vyšetrovanie organizovaného zločinu, korupcie, tak vyšetrujete darovanie techniky na Ukrajinu alebo covidu, ktoré, inač fakt ako keď sa človek tak nad tým tak zamyslí, ten covid, máme tu splnomocnenca vlády, ktorý, ktorý zostane jednoducho tak, že je obvinený políciou zo šírenia poplašnej správy. Okej? Máme tu situáciu, kedy máme že novelu horalkového zákona, kde ste riešili kajúcnikov, ktoré nás priviedli k tomu, že sa nevyšetrujú alebo sa pozastavili súdne procesy s drogovými gangmi. Novela Trestného zákonu, zákona samo osebe priniesla čo? Zvýšenie kriminality. Môžte hovoriť, čo chcete, ľudia to cítia, ľudia to cítia v súkromí, ľudia to cítia v obchodoch, všetci to cítia. A tu keď sa bavíme o tom, že aký je Matúš Šutaj Eštok expert a keď sa bavíme o tej vnútornej bezpečnosti, čo on spravil pre tú vnútornú bezpečnosť, ako ju posilnil, ako reagoval na tie zmeny, ktoré pomohol presadiť, či už to bola novela Trestného zákona, či to bola novela horalkového zákona, či to boli ktorékoľvek iné kroky, ktoré urobil? Akým spôsobom sa zlepšila bezpečnosť Slovenskej republiky a bezpečnosť jeho občanov?
Takže naozaj Matúš Šutaj Eštok sa minul funkciou absolútne, on tam jednoducho nepatrí. Myslím si, že všetci to cítite a cítite to už aj tu v koalícii a....
=====

a bezpečnosť jeho občanov.
Takže naozaj Matúš Šutaj Eštok sa minul funkciou absolútne, on tam jednoducho nepatrí. Myslím si, že všetci to cítite a cítite to už aj tu v koalícii a viete to veľmi dobre. Vedia to už aj v HLAS-e. Všetci to vieme, že to je človek proste, ktorý túto funkciu jednoducho nezvláda. Tých káuz, ktoré tu má tento človek, tak to je, to je enormné množstvo. Ja sa ich snažím, alebo budem sa snažiť ich prejsť.
Je to, spomínate si, ja to tu nemám, že chronologicky, ale budem ich prechádzať postupne. Spomínate si na kamerové systémy na školy za 60 miliónov? To bola akože reakcia Matúša Šutaja Eštoka na bombové vyhrážky na školách, ktoré chodili na Slovensku, ale nielen na Slovensko, do Českej republiky, Pobaltie a tak ďalej. Tak namiesto toho, aby sa snažil riešiť túto situáciu, tak prvé, čo bolo, rýchlo niečo nakúpme a nech je to dobre drahé. Nech je to super drahé, 60 miliónov v rámci konsolidácie na kamery na školách. Ako to zlepší bezpečnosť a tak ďalej? Bez ohľadu na to, ako to celé myslel. Dodnes, je to už dva roky, dodnes tie kamery na školách nie sú vysúťažené. Nie sú tam. Pretože to nevie presadiť, nevie to urobiť. Pretože naráža na všetky možné proste bariéry, ktoré s tým sú spojené. Rodičia sa búria, je, máme tu GDPR, máme tu iné veci. Proste to neni jednoduché. Ale 60 miliónov bolo prvé, čo ho napadlo. A prečo šesťdesiat? Prečo nie päťdesiat, prečo nie sto, on už hneď vedel, koľko to bude stáť. S kým bol dohodnutý?
A to bola, ako som na začiatku spomínal, reakcia na, reakcia na bombové vyhrážky. Spomínate si, ako to skončilo? Spomínate si ten škandál, ten trapas zo strany Matúša Šutaja Eštoka? Keď chytili toho mladíka na Ukrajine, kde jasne a jednoznačne dokázali, že to bol človek, ktorý konal a bol platený Rusmi, tzv. folsflac operation (pozn. prepis.: neoverený zápis), teda klasická operácia pod cudzou vlajkou, ktorý posielal tieto výhražné správy. Čo urobil? Pohrozil medzinárodný tím vyšetrovateľov, ktorí v tom momente, keď toho mladíka zatýkali na Ukrajine v Dnipre a vyvážali ho odtiaľ von. Tak on spravil tlačovku a nabonzoval, že to bol Ukrajinec, že to bolo na Ukrajine a tak ďalej. Napriek tomu, že bola dohodnutá, bol dohodnutý postup, že sa to nebude hovoriť, že sa o tom nebude dopredu informovať, ohrozil vyšetrovateľov, pretože Dnipro, ako vidíme dnes, je blízko frontu a dokáže byť Rusmi bombardované. Jemu to bolo jedno.
Boli tu vyjadrenia z českej strany, ktoré hovorili, že čo to je za panáka? Čo to hovorí? Kedy to hovorí? A prečo to hovorí? Veď to ešte nebolo dávno, nič doriešené. A čo je najlepšie? Že by sa potom vyjadril, že by sa ospravedlnil? Potom bola Maškarová, ktorá sa chcela ospravedlniť, potom zmazala svoj status. A jednoducho jeden veľký škandál. Čo sa stalo? Mladík z Ukrajiny ušiel do Bieloruska. To už tu nikto z vás koaličných nehovorí, však ale to bol Ukrajinec, vybavené.
Všetci dobre vieme a tie správy by sme mali mať aj zo spravodajských služieb, čiže tieto hrozby tu sú a budú a môžu sa nám diať a môžu byť, samozrejme, aj pod ukrajinskou vlajkou. Lenže táto partia, ktorá je absolútne prorusky naladená, to bude ignorovať. To bude ignorovať.
A ja viem, prečo vás trápi to, že sme darovali vojenskú techniku na Ukrajinu, ináč tak na margo. Pretože bránia Ukrajincov proti Rusom, proti tým Rusom, ktorým vy leziete tam, kde už slnko nesvieti. A to vás trápi. Pretože likvidujú agresora, pretože bránia civilné obyvateľstvo a likvidujú toho agresora, ku ktorému sa vy klaniate. Toto vás trápi. Toto vás trápi. Preto chcete za to trestať, pretože tu sa preukazuje jasne váš proruský postoj.
A tu by som sa pristavil aj pri tom, ako sa kedysi HLAS štylizoval do pozície, že to je strana, ktorá bude garantom zahranično-politickej orientácie. Zahranično-politickej orientácie tejto vládnej koalície. Počuli ste niekedy Šutaja Eštoka, že by kritizoval Fica alebo niekoho takéhoto za to naše zahranično-politické smerovanie, ten blud na všetky štyri svetové strany? Počuli ste niekedy, že by bol garantom toho, že Slovensko, o ktorom vy hovoríte, že by malo zvažovať, či nevystúpi z Európskej únie, že by ste vy boli tí, ktorí si povedali, že tak to nebude, že my sme tu tí, ktorí sa proti tomu postavia? Nikdy. Pretože táto vládna koalícia nie je koalícia. Je to vládnutie jedného muža, ktorému sa podriadili aj ostatné koaličné strany, či je to HLAS alebo SNS. To, že si Matúš Šutaj Eštok tam bačuje na ministerstve vnútra, to je jedna vec, ale myslím si, že to, čo počúvame, skôr je kritika zo strany napríklad aj koaličného partnera SMER-u voči Matúšovi Šutajovi Eštokovi, že to nevie zvládnuť. Sám SMER hovorí, že Matúš Šutaj Eštok sa nevie venovať určitým témam, ktoré SMER chcel dať vyšetriť, a nevie ich posunúť ďalej, že mu ponúkajú aj právnu pomoc, aj kadečo.
Spomínate si na atentát na premiéra? Všetci si na to spomíname veľmi dobre, ako to veľmi využívate, veľmi často to opakujete, využívate to v každom momente. Vraj to všetko prebehlo profesionálne. Vraj. Pamätáte si, ako informoval hneď s Kaliňákom po tom atentáte? Pamätáte si, akým spôsobom tá komunikácia prebiehala? Vlastnou krvou a ten chlapík z ÚOÚČ bol zakrvavený a potom koľkých ľudí vyhodili? Asi troch alebo štyroch. O tom už nikto nehovoril. Toto bol ten profesionálny prístup Úradu na ochranu oznamovateľov či Úradu na ochranu ústavných činiteľov, ktorý, v ktorom figurovala osoba alebo viedla ho osoba, ktorá bola jasne stranícky dosadená zo strany HLAS.
Ja sa musím vrátiť ešte aj k tomu, že ten prevrat, ktorý sme tu mali, ten prevrat mal okrem, samozrejme, Slovenskej informačnej služby vyšetrovať aj polícia. Čo sme videli a čo sme zažili, aký bol výsledok? Polícia po niekoľkomesačnom akože vyšetrovaní vyhostila jedného Ukrajinca. Zas aby to akože smerovalo, že Ukrajinec je za tým a Ukrajina môže byť za tým a to Ukrajina chce určite ublížiť Ficovi a podobné sprostosti, aby sa ukázalo, že tohto človeka ste ani neobvinili. Tohto človeka ste ani neobvinili, vyhostili ste ho na dva roky zo Slovenskej republiky. To je ten najnižší možný trest, ktorý môže dostať osoba, ktorá vraj, vraj sa mala podieľať na teroristickom útoku alebo na teroristic... na príprave teroristického útoku a prevrate v našej republike. Toto je výsledok fungovania Matúša Šutaja Eštoka a jeho polície pod ním.
Spomínate si na Arťoma Marčevskija z Voice of Europe? Spomínate si? Človek, ktorý bol vyhostený z Českej republiky, pretože boli jasné dôkazy spravodajskej informácie, že to je človek, ktorý pracuje v ruský prospech za ruské peniaze. Bol vyhostený z Českej republiky, mal byť vyhostený z Európskej únie, našiel si útočisko na Slovensku, mesiace ste ho kryli, mesiace. Vyšli aj informácie, že česká spravodajský služba komunikovala so slovenskou spravodajskou službou, kde Paľo Gašpar prisľúbil, že tento človek bude vyhostený. Čo ste spravili? Ešte ďalšie mesiace ste mu poskytli a ja si spomínam Matúša Šutaja Eštoka, ako hovoril, že nie sú dôkazy, že nie sú dôkazy, že jednoducho nemôžeme v tejto veci konať, lebo nie sú dôkazy. Aj keď tie dôkazy už dávno boli. Získali ste mu čas pre to, aby sa mohol odpratať zo Slovenska, odpratal sa, tuším, niekde do Srbska alebo kde. Zradili ste znova našich partnerov a spojencov, tak ako to bolo v prípade bombových vyhrážok na školy. Opätovne a znova. V záujme Ruskej federácie, v záujme ľudí, ktorí pôsobia práve v záujme Ruskej federácie u nás na našom území.
Spomínate si na policajnú brutalitu? Spomínate si na to, čo sa stalo v Košiciach, v Bratislave a tak ďalej? Spomínate si, ako sa to hodnotilo, že to je individuálne zlyhanie, až pokiaľ neprišlo na to, že bola správa ombudsmana, v ktorej jasne preukázal, že je to systémové zlyhanie. Mesiace Matúš Šutaj Eštok chodil a hovoril, že to je individuálne zlyhanie. Už len z princípu, prosím vás pekne, keď máte hliadku, kde sú dvaja, obidvaja majú taktické rukavice, jeden z nich dobije obeť, druhý je toho svedkom, tak sú dvaja a nie je to individuálne zlyhanie. Ale to nie je jediný problém. Ten problém je systémový. A chyba, ktorá je v systéme toho násilia, je a nikto ju nerieši.
Spomínate si, ako Matúš Šutaj Eštok šikanoval študentov z Gymnázia na Bilíkovej? Spomínate si, ako hrdina minister vnútra sa vyvršoval na deckách, že si dovolili na karnevale si robiť nejaké masky, ktoré sa jemu nepáčia? Toto je práca ministra vnútra? Toto je to, čo by mal minister vnútra robiť? Riešiť nejaké deti na nejakej škole? Absolútna úbohosť.
Spomínate si, ako na začiatku volebného obdobia išli bojovať proti migrantom? Ako postavili tú veľkú zátarasu na maďarskej hranici? Ako tam išli velice riešiť, že zastavia všetkých migrantov? Ani jedného nechytili. Ani jedného nevideli. Keď to niekoľko týždňov dozadu, kedy tu bol aj bavorský minister vnútra, ktorý (povedané so smiechom) bolo vidieť na ňom, že sa skoro rozosmial, keď Matúš Šutaj Eštok hovoril, že ako úspešne bojujeme proti migrantom na Slovensku, že dokonca, tuším, päťdesiat ich prešlo cez Slovensko, ktorých sa podarilo zachytiť. Podľa mňa Matúš Šutaj Eštok päťdesiat vlastnou hruďou zastavil, vlastnou hruďou, taký je to frajer! Toto je Matúš Šutaj Eštok.
Spomínate si na polepy? Tretí druh polepov na policajných vozidlách? Spomínate si na to? Vraj sú lacnejšie. Tak máme staré polepy, novšie polepy a ešte novšie polepy.
Spomínate si na Dankov semafor? Spomínate si na to, ako Danko odmietol sa podrobiť sa dychovej skúške? Sa zavrel doma? Spomínate si, ako k tomu pristupoval Matúš Šutaj Eštok? Koľko sa to vyšetrovalo? Niekoľko mesiacov. Ja len tu porovnám, mali sme tu kolegu pána Šmilňáka, ktorý mal nehodu, nezrazil semafor. Niekde medzi jednou dedinou, druhou dedinou zrazu srnca, zavolal políciu a priznal sa. Chcem vidieť, či aj niekto tuto z koalície bude toho schopný.
Ja sa vrátim ešte k tým nákupom. My sme podávali aj trestné oznámenie na nákup informačnej techniky v hodnote 320 miliónov eur. Tristodvadsať miliónov eur, kde niektoré počítače boli za koľko? Za päť, za desaťtisíc? Extrém. Extrém. Napriek tomu Matúš Šutaj Eštok keď videl, že toto je prúser, tak ďalš...
=====

...kde niektoré počítače boli za koľko? Za 5? Za 10-tisíc? Extrém, extrém. Napriek tomu, na to, Šutaj Eštok, keď videl, že toto je prúser, tak ďalšie nákupy, ktoré robí, čo sa týka informačnej techniky, čo sa týka softvéru, robí v utajovaní. Robí ich cez utajovaný režim len preto, aby sa utajilo, že nakupuje za ďalšie desiatky miliónov eur ďalšiu informačnú techniku. To už sme niekde na štyristo miliónoch. V čase konsolidácie, štyristo miliónov na informačnú techniku. Hasičské vozidlá. Ja sa ešte veľmi rád k týmto hasičským vozidlám vrátim, a aj avizujem, budem mať k tomu zajtra tlačovku, lebo to je jeden veľký podvod. To je jeden obrovský podvod, a ja vám ešte poviem k tomu niečo. Každopádne, hasičské vozidlá za 46 miliónov cez firmu, ktorá má normálne, že rodinný dom niekde na dedine v Rusovciach. 46 miliónov. A zaujímavé je, že rovnaké vozidlo, rovnaké vozidlo alebo podobné, kúpili v Čechách za polovicu, za polovičnú cenu ako my kupujeme cez sprostredkovateľskú firmu. Kolegyne, kolegovia, poviem to takto. Myslím si, že ak je tu niekto ohrozením bezpečnosti Slovenskej republiky, tak je to Matúš Šutaj Eštok, nezvláda svoju prácu, nezaujíma ho, nebaví ho to, chce radšej hrať fotbal, robiť kšefty, nákupy a chodiť a brblať do televíznych relácií a skákať do rečí, to je všetko, čo ten chlapec dokáže, všetko. Nikdy tento človek nemal byť ministrom vnútra. A k si niekto niekedy myslel, že tu už nemôže byť horšie, tak ja som fakt, akože toto je najhorší minister vnútra v histórii Slovenskej republiky, a to sme tu mali Krajčího alebo hociktorých. Lenže aj ten Krajčí, aj keď zmaril to referendum a podobné veci, oni sa aspoň hrali, že to má nejakú formu, že to má nejaký systém, že sa plnia nejaké rozkazy, že sa niečo robí. Aspoň to prezentovali, že nejakým spôsobom niečo robia. Toto? Toto je fakt ako úbohé. Tam sa nič, to je, to je absolútny prepad dôveryhodnosti polície, hasiči sú nespokojní, jednoducho nefunguje, pamätáte si na pasy? Čo tam bolo odfotené, ešte aj Čičmany aj s bilbordami? Akože, čo dokázal tento človek, čoho sa chytil, to pobabral, to pobabral. Akože na druhej strane musím povedať, že z pohľadu opozície fajn, z pohľadu opozície dobre. Ako ja pevne verím, že to čo som vám hovoril, že na vás nezapôsobí, ja to nepotrebujem. Ja dúfam, ja dúfam, že si ho necháte do konca, normálne do volieb, do volieb do 27., pretože nič lepšie pre opozíciu a pre túto krajinu urobiť nemôžete, nič lepšie. Na druhej strane áno, zlikvidoval Policajný zbor, ÚBOK sa robí, bojí robiť, to, čo tam vidíme je rodinkárstvo, jednoducho odborníci a čestní policajti sa boja niečo urobiť, tak sa tam dosadzujú proste rôzni ľudia, ktorí majú rôzne kontakty, aby jednoducho zamedz, zametali stopy. Toto je výsledok, Matúša Šutaja Eštoka, rozbitá bezpečnosť Slovenskej republiky, rozbitý Policajný zbor, absolútna neschopnosť brániť sa proti hybridným hrozbám, boj proti korupcii, proti organizovanému zločinu, nič, absolútne zlyhanie. Takže ešte raz, najväčšou hrozbou pre bezpečnosť Slovenskej republiky je Matúš Šutaj Eštok.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi predniesť informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Matúšovi Šutajovi Eštokovi poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (tlač 632). Predseda Národnej rady svojim rozhodnutím č. 657 z 3. decembra 2024 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Matúšovi Šutajovi Eštokovi poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (tlač 632) na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť do určeného termínu konania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady zároveň určil, aby výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor pripravil na schôdzu Národnej rady správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. Predložený návrh skupiny poslancov výbor pre obranu a bezpečnosť prerokoval na svojej 42. schôdzi 9. decembra 2024 a neprijal platné uznesenie z dôvodu, že predložený návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predseda výboru pre obranu a bezpečnosť ma v súlade s rokovacím poriadku poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania daného návrhu a poslancov Dávida Demečka, Mariána Saloňa, Richarda Glücka, Tibora Gašpara a Ivana Ševčíka, aby tiež plnili úlohu spravodajcov. Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako iste viete, mojou úlohou navrhovateľky je predstaviť dôvody na odvolávanie jednej z ministeriek štvrtej vlády Roberta Fica, ale mám taký problém vlastne. Mám dokonca dva problémy. Ten prvý problém je, že my síce rok a deň presne, včera mi to Facebook pripomenul, takže rok a deň čakáme na toto odvolávanie, a pani ministerka nemá ani toľko úcty k najvyššiemu zákonodarnému orgánu, ktorý ju má kontrolovať, aby sa tu objavila, ale teda keďže sa tu neobjavil ani nikto iný z vlády, tak zdá sa, že tento étos je taký viacej rozšírení v tej vláde. Ale mám ešte jeden závažnejší problém pri tomto úvode k odvolávaniu pani ministerky kultúry, pretože táto ministerka minulý rok zažalovala bývalého riaditeľa Slovenského národné divadla Mateja Drličku za to, že ju v akomsi podkaste v Českej republike označil za neonacistku a po niekoľkých neúspešných pokusoch na iných súdoch, v decembri vydal Krajský súd v Bratislave predbežné opatrenie v rámci ktorého sa teda pán Drlička k osobe ministerky vôbec nemôže vyjadrovať. A ja si vlastne kladiem otázku, že či sa vôbec po tomto rozhodnutí súdu môže niekde k tejto pani ministerke vyjadrovať a akokoľvek ju kritizovať, pretože, napríklad, my tu v pléne síce máme tú trestnoprávnu výrokovú imunitu, ale ani tá nás nechráni pred občianskymi žalobami, takže ja budem vlastne v tomto mojom úvode veľmi opatrná a radšej nebudem v ňom meno pani ministerky vôbec vyslovovať, a chcela by som k tomu teda vyzvať aj ostatných kolegov, najmä z opozície, myslím si, že bude lepšie keď tu to meno dnes nepadne, lebo nikdy neviete aké predbežné opatrenie vás môže postihnúť. No, ale každopádne treba povedať, že ministerku, ktorej meno sa teda nemôže momentálne vyslovovať, odvolávame v tomto volebnom období už tretíkrát. Prvýkrát sme ju odvolávali pol roka po jej vymenovaní, a už vtedy bolo dôvodov na odvolanie toľko, že som tu pri uvádzaní tohto odvolávania hovorila hodinu. Druhýkrát sme ju odvolávali o päť mesiacov neskôr, a keďže som sa vlastne nechcela opakovať ten druhýkrát, tak som ako navrhovateľka zhrnula iba tie veci, ktoré sa stali za tých päť mesiacov medzi tými dvomi odvolávaniami, lebo aj tie na odvolanie veľmi bohato stačili, a vtedy som hovoril takmer hodinu a pol. No a tento tretí návrh sme podávali vo februári 2025, a vtedy som vlastne rozmýšľala, že ako inak sa ešte dá predstaviť tá katastrofa a spúšť, ktorú za sebou pani ministerka, ktorej meno sa nevyslovuje zanecháva, a rozhodla som sa vtedy, že ako navrhovateľka nebudem už robiť žiadne hodnotiace súdy ani nijako hodnotiť to, čo pani ministerka robí, a obmedzím sa iba na úplne neutrálny výpočet všetkého, čo sa v rezorte kultúry pod vedením veď vie ko, veď viete koho udialo. Čiže vlastne iba také holé informácie bez hodnotiacich súdov, aby si vlastne každý v tejto sále aj mimo nej mohol urobiť vlastný názor na to, že či existuje dosť dôvodov na odvolanie ministerky kultúry, respektíve, či vôbec nájdeme nejaký dôvod prečo by táto pani mala ostať vo svojej funkcii. A bol to celkom dobrý koncept podľa mňa na takýto, takúto reč v parlamente, všeličo by sme si zopakovali, čo sa za toho dva a pol roka stalo. Akurát problém nastal tým, že hoci sme teda ten tretí návrh na odvolanie ministerky, ktorej meno tu dnes nemôže padnúť, podali vo februári 2025, ale rokujeme o ňom presne o rok neskôr. A ja som si medzitým stále abdejtovala ten zoznam tých vecí, za každou schôdzou som si tam pridávala ďalšie veci, ďalšie a ďalšie, a ten výpočet suchých faktov, ktorý už v tom februári minulého roku mal asi 15 strán, tak má dnes viac ako 30 strán a so všetkým čo tam je, by to trvalo asi tak tri až štyri hodiny, kým by som to tu prečítala. A keďže sa nám tu navyše vyskytol tento fascinujúci, kreatívny nápad spojenej rozpravy k odvolávaniu šiestich či siedmich ministrov a celej vlády, tak ja z úcty ku kolegom si tento zoznam nechám pre budúce použitie, lebo určite ho ešte, určite sa nám ešte zíde a pokúsim sa zhrnúť len úplne najvypuklejšie výsledky tej, nazvime to, práce našej pani ministerky, ktorej meno nemôže byť vyslovené.
A ešte prv, než teda sa k tomuto dostanem, mám takú jednu poznámku, lebo už som tu spomínala niekoľkokrát, že toto je tretí návrh na odvolávanie tej, ktorej meno nemôže vyslovovať, a viete ako sa hovorí, do tretice všetko dobré. A tu by som chcela aj apelovať na vládnu koalíciu, že spomeňte si ako to dopadlo, keď ste z Trestného zákonníka vyškrtli paragraf trikrát a dosť. Ste ho museli vlastne veľmi rýchlo vrátiť naspäť, lebo kriminalita prekonávala všetky predstaviteľné hranice, tak možno by ste sa z toho mohli v koalícii poučiť a konečne, veď viete koho odvolať, lebo zločiny tejto pani voči kultúre už naozaj prekonávajú predstaviteľné aj nepredstaviteľné hranice. Aké sú teda výdobytky tohto volebného obdobia v oblasti kultúry. Možno stačí len také krátke porovnanie ako vyzerala kultúra, rezort kultúry a jej, jeho jednotlivé oblasti v októbri 2023, keď ste teda nastúpili, keď táto vláda nastúpila k moci a ako vyzerajú tie veci dnes. Začnime napríklad, verejnoprávnymi médiami. Pred dva a pol rokom sme mali inštitúciu, ktorá sa volala RTVS, a ktorá bola síce značne zdecimovaná desaťročiami politických zasahovaním, zasahovaní, a taktiež zrušením koncesionárskych poplatkov za predošlej vlády, ale stále ako tak fungovala a stále mala najvyššiu dôveryhodnosť u verejnosti s pomedzi porovnateľných médií. Ako vyzerajú verejnoprávne média dnes? No máme niečo...
=====

... taktiež zrušením koncesionárskych poplatkov za predošlej vlády, ale stále ako tak fungovala a stále mala najvyššiu dôveryhodnosť u verejnosti spomedzi porovnateľných médií. Ako vyzerajú verejnoprávne média dnes? No máme niečo, čo sa volá STVR takzvané verejnoprávne médiá, ktoré a to si teraz predstavte, po osemnástich mesiacoch alebo devätnástich dokonca od svojho vzniku nedávno konečne predstavili logo. Devätnásť mesiacov to iba trvalo. To je naozaj najväčší výdobytok tejto novej inštitúcie, aký sme zatiaľ videli, nehovoriac o tom, že to logo vytvorila teda generálna riaditeľka tejto inštitúcie a nám čo si tak trocha pamätáme 90-te roky, tak to tie 90-te roky veľmi nápadne pripomína podobne, ako to čo vidíme v STVR. Čo sa týka toho ako táto inštitúcia funguje, tak vy určite viete, lebo ste si to tu schválili v tomto parlamente, že hlavným riadiacim orgánom novej STVR už nie je riaditeľ a manažment, ale Rada a táto Rada STVR z devätnástich mesiacov existencie STVR existuje iba desať mesiacov, lebo ste nedokázali ju v parlamente zvoliť niekoľkokrát a z tých devätnástich mesiacov predsedu mala tá Rada presne štyri mesiace. Dnes inštitúciu de iure aj de facto riadi tieňový minister čohokoľvek pán Machala, dochádza v nej k politickým zasahovaniam do spravodajského obsahu, rušia sa relácie, vyhadzujú sa nepohodlní moderátori a kvalita tejto úžasnej novej inštitúcie, ktorá sa zriaďovala preto, aby verejnoprávne médiá fungovali lepšie ako predtým, tak to bolo v dôvodovej správe, tak táto kvalita sa už prejavuje aj v číslach. Napríklad za prvé tri kvartály po zmene kleslo hodnotenie objektívnosti spravodajstva podľa prieskumu verejnej mienky z 27,9 % na 20,8 a medzi rokmi 2024 a 2025 klesla dôveryhodnosť STVR z 56 % na 45 % a teda takýchto dát by som mohla uviesť aj viac. Ten posun je badateľný v týchto verejnoprávnych médiách. Ale poďme na ďalšie oblasti kultúry. Napríklad taký Fond na podporu umenia a ďalšie kultúrne fondy, ktoré financujú kultúru na Slovensku ako je Audiovizuálny fond alebo Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Tie treba spomínať najmä preto, že do ich fungovania pani ministerka a vládna koalícia veľmi radikálne legislatívne aj personálne zasiahla. Pardon. Pred dva a pol rokmi bol Fond na podporu umenia vysoko funkčnou modernou verejnou inštitúciou na financovanie a podporu kultúry, ktorú nám závideli v všetkých okolitých krajinách, vďaka ktorej sa za posledné desaťročie rozvinuli kultúrne aktivity vo všetkých regiónoch Slovenska, vďaka ktorej sa začala modernizovať kultúrna infraštruktúra a kultúrne aktivity sa prepájali s ekonomickým a spoločenským rozvojom Slovenska. Ako vyzerá Fond na podporu umenia dnes? O financovaní kultúry na Slovensku už dávno nerozhodujú odborníci, čiže odborné komisie, čo bola podstata tejto inštitúcie, ale politickí nominanti v Rade fondu, ktorí sú natoľko a tu citujem pána Michelka navrhovateľa tohto zákona, ktorý nám tu hovoril, že tí noví nominanti ministerstva kultúry budú nespochybniteľné kultúrne autority a preto to treba robiť. Niekoľkokrát to tu padlo v tomto parlamente. Tak viete, aké nespochybniteľné kultúrne autority to sú v tej Rade? To sú také nespochybniteľné autority, že tí ľudia musia protizákonne utajovať svoje životopisy, aby nikto nevedel, že sú úplne nespôsobilí na výkon svojej funkcie a nemajú zákonom predpísanú prax. Navyše je táto Rada od svojho vzniku nekompletná, pretože ministerka už nedokáže nájsť nikoho, kto by sa chcel až tak strápniť a v tej Rade pôsobiť. Zároveň Fond na podporu umenia, ktorý je určený na financovanie kultúry a umenia dnes nefinancuje žiadne kultúrne aktivity. Prvá výzva na rok 2026 bola otvorená 9. decembra, pričom v tomto čase v tých uplynulých rokoch bolo už vyhlásených 5 z 8 výziev a mnohé boli už vyhodnotené a podpora bola vyplácaná samozrejme, pretože na to, aby sa zachovala kontinuita kultúrnych aktivít, a aby sa tie aktivity diali od januára, tak vy musíte ako keby zadministrovať tie grantové žiadosti predtým, tak to sa teraz nedeje bohužiaľ, výsledky prvej výzvy na rok 2026 plánuje fond zverejniť až 17. apríla, čo prakticky znamená, že tie zmluvy sa následne sprocesujú, vymenia sa údaje so žiadateľmi a reálne prvé peniaze dostanú žiadatelia v júly až auguste tohto roka, takže prvých päť mesiacov sa tu nebude nič diať žiadne kultúrne aktivity, pri tej finančnej neistote mnohí organizátori zrušia aj letné aktivity a na konci roka budeme mať také obrovské množstvo tých fantastických kultúrnych aktivít, ktoré určite Fond na podporu umenia podporí. Navyše tento fond nedokáže už dnes ani len zostaviť odborné komisie na posudzovanie projektov, ktoré im zákon predpisuje, pretože už žiadni odborníci im nechcú robiť štafáž, pretože Rada mení rozhodnutia komisií a a to je pre mňa ako keby taký najzaujímavejší symbol úpadku tejto inštitúcie, členov odborných komisií fond zháňa napríklad prostredníctvom Facebookovej skupiny Susedská obživa, kde ľudia bežne zháňajú inštalatérov alebo niekoho, kto im pokosí trávnik. Nová programová štruktúra Fondu na podporu umenia, ktorú nominanti pani ministerky kultúry predstavili, vynecháva z podpory celé široké portfólia a oblasti kultúry napríklad kultúrne centrá, Rada fondu nekomunikuje s kultúrnou obcou a dokonca protizákonne vylučuje verejnosť zo svojich zasadaní a potom sú tu také ďalšie detaily ako napríklad, že pôvodného riaditeľa FPU Rada odvolala za to, že dodržoval zákon, hoci mu Rada uložila nedodržať zákon a následne ho odvolala, keď to neurobil, to je naozaj unikátna záležitosť. Ten nový riaditeľ, ktorý je už dávno protiprávne poverený, nemá vôbec žiadne pracovné skúsenosti z oblasti kultúry, ale to sa obávam, že je už taký leitmotív nového vedenia rezortu kultúry úplne všade, pretože aj to vedenie rezortu kultúry predtým s kultúrou nemalo vôbec žiaden kontakt. Tento pán riaditeľ trvá na tom samozrejme, že fond funguje perfektne a navyše nedávno oznámil taký zámer, že do dotačných zmlúv bude dávať úspešným žiadateľom klauzulu, ktorá by im zakazovala akékoľvek negatívne výroky na adresu fondu. Opäť by som mohla ešte veľmi dlho pokračovať, ale poďme ďalej, poďme na erbové kultúrne inštitúcie, na ktoré sme určite všetci hrdí, lebo však slovenské a žiadne iné. Tak napríklad Slovenská národná galéria. Pred dva a pol rokmi ja predpokladám, že mnohí z vás chodili do Slovenskej národnej galérie, pretože pred dva a pol rokmi bola Slovenská národná galéria tesne po obrovskej rekonštrukcii, je to v podstate jediná veľká investícia do kultúrnej infraštruktúry, akú Slovensko od roku 1989 urobilo a táto krásna nová zrekonštruovaná budova sa postupne stávala prirodzeným zdrojom hrdosti pre mnohých občanov Slovenska, galéria praskala vo švíkoch, mala pred sebou ambiciózny výstavný plán, stávala sa prirodzeným partnerom prestížnych medzinárodných inštitúcií. Jednoducho mali sme niečo slovenské a žiadne iné načo sme naozaj mohli byť hrdí. Ako vyzerá Slovenská národná galéria dnes? Hej tá pekná budova tam stojí naďalej, ale galéria nemá ani návštevníkov, ani výstavy, jej denná návštevnosť sa ráta v jednotkách, maximálne desiatkach, všetky významné výstavné projekty galérie boli zrušené, pretože partneri v zahraničí stratili akúkoľvek dôveru v túto inštitúciu a to svetové slovenské umenie sa namiesto Slovenskej národnej galérie vystavuje úplne inde, napríklad nedávna výstava najvýznamnejšieho súčasného slovenského vizuálneho umelca Romana Ondáka, ktorý vystavuje v najprestížnejších galériách sveta, ktoré vlastne jeho diela táto výstava mala byť v Slovenskej národnej galérii, ale nedávno bola otvorená v Prahe. Samozrejme odborný personál bol z galérie buď vyhodený alebo títo ľudia odišli sami, dnes tam pracujú opäť ľudia bez kvalifikácie a prestáva byť tak celkovo jasné, aká je vlastne misia tejto inštitúcie. Poďme ďalej. Slovenské národné divadlo. Pred dvoma rokmi Slovenské národné divadlo zaznamenávalo najvyššiu návštevnosť v horizonte desaťročí, malo ambiciózny repertoár s medzinárodným ohlasom a po dlhých rokoch bolo prvýkrát ekonomicky ako tak stabilizované. Ako vyzerá Slovenské národné divadlo dnes? No riadi ho už tretíkrát dočasne poverená Zuzana Ťapáková, čo je v príkrom rozpore so zákonom o výkone funkcie vo verejnom záujme, pretože ten umožňuje poveriť niekoho len iba na šesť mesiacov a riadi ho preto, lebo ministerstvo kultúry nedokázalo zorganizovať akceptovateľné výberové konanie na túto pozíciu. Na jeseň 2025 prvýkrát v dejinách Činohra Slovenského národného divadla neuviedla novú premiéru. Ministerstvo kultúry od divadla žiadalo desaťpercentné prepúšťanie, ktoré by, ktoré by bolo plošné, čiže vo všetkých zložkách, čo by v praxi znamenalo, že by bola úplne ochromená celá činnosť divadla, ale zdá sa, že pána Machalu zaujímali najmä menné zoznamy prepustených. Následne potom samozrejme prepustili najmä tých, ktorí kritizujú ministerku a súčasný stav kultúrneho sektora. Ministerka kultúry veľmi často zdôrazňuje, že umelci nemajú občanov obťažovať svojimi názormi a postojmi, pretože ľudia chodia do divadla relaxovať a oddýchnuť si. Takže ja by som si tipla, že je len otázka času, kedy príde z ministerstva kultúry návrh, premenovať Slovenské národné divadlo na Slovenský národný wellness. A tu sa teda ospravedlňujem za iróniu, ak by to náhodou bolo v rozpore s novým rokovacím poriadkom. Čo sa týka Slovenského národného múzea, tak tiež si môžme porovnať tú situáciu, ako vyzerala pred dva a pol rokom. Slovenské národné múzeum bolo pred dva a pol rokmi síce trocha ťažkopádna a staromódna inštitúcia, ktorá očividne už dlhé roky potrebovala reformu, ale predsa len inštitúcia, ktorá má množstvo expozícií po celom Slovensku a vo svojich jednotlivých zložkách si v rámci možnosti plnila svoje funkcie pri ochrane a propagácii kultúrneho dedičstva. Ako vyzerá Slovenské národné múzeum dnes? Na poste generálneho SNM sa počas súčasného vedenia ministerstva kultúry vystriedali traja riaditelia. Ani jeden z nich pred nástupom do funkcie nepôsobil v múzejnej inštitúcii. Z vedenia špecializovaných múzeí, ktoré sú pod Slovenským národným múzeom, bolo odvolaných desať z osemnástich riaditeľov, teda viac ako polovica. V niektorých múzeách došlo k opakovanej výmene vedenia v krátkom časovom horizonte. Minimálne sedem múzeí v súčasnosti vedú riaditelia bez preukázateľnej odbornej praxe a skúseností v múzejných inštitúciách. Napríklad generálnou riaditeľkou SNM donedávna bola bývalá hovorkyňa Generálnej prokuratúry, ktorá sa do povedomia verejnosti dostala najmä tým, že fyzicky atakuje svojich zamestnancov, ktorí to teda namietali aj na príslušných orgánoch. Určite poznáte Múzeum Andreja Kmeťa v Martine, je to múzeum významného slovenského prírodovedca, tak tam sa, prosím pekne, dnes vystavujú strašidelné bábiky Monster High, v Kaštieli Betliar, ktorý bol prvým múzeom na území Slovenskej republiky a je v ňom umiestnená unikátna zbierka rodiny Andrássyovcov sa nedávno na Mikuláša uskutočnilo významné športové podujatie The Race pod patronátom zápasníka MMA Karlosa Vémolu ...
=====

... Betliar, ktorý bol prvým múzeom na území Slovenskej republiky a je v ňom umiestnená unikátna zbierka rodiny Andrássyovcov, sa nedávno na Mikuláša uskutočnilo významné športové podujatie The Race pod patronátom zápasníka MMA Karlosa Vémolu, ktorého teda následne zatkli za prechovávanie a obchod s drogami. Práce na obnove hradu Krásna Hôrka, ktorý, aby sme teda boli fér, naozaj už nevieme opraviť trinásť rokov, ale doteraz tie práce aspoň stále prebiehali. Tak momentálne sú tieto práce úplne zastavené, viaceré objekty v tomto rozostavanom hrade neboli pred zimou zabezpečené a tečie do nich, takže hrozí nenávratné poškodenie aj toho, čo sa už doteraz opravilo. Ja neviem či mám vôbec v tomto pokračovať, lebo dalo by sa ešte veľmi veľa pokračovať napríklad tým, ako opera v Banskej Bystrici minulý rok niekoľko mesiacov prakticky nehrala a nejaké peniaze od ministerstva na činnosť dostala až po tom ako vyhodili dramaturgičku Alžbetu Lukáčovú, ktorá kritizovala ministerku. Alebo by som mohla pokračovať tým, akým škandálom skončilo tento rok jedno z najstarších medzinárodných kultúrnych podujatí na Slovensku Bienále ilustrácií Bratislava v réžii bývalej operky, veď viete koho, pani Flach. Alebo by som mohla ešte pokračovať napríklad tým, ako ľudia, ktorí pracujú v kultúre a v kreatívnom priemysle dnes hromadne rušia živnosti a hľadajú spôsob ako prežiť, pretože to čo nezlikvidovala ministerka kultúry, dorazili nezmyselne nastavené konsolidačné opatrenia vďaka ktorým by museli na odvodoch a daniach zaplatiť viac ako zarobia. Ja sa musím priznať, aj z takých súkromných rozhovorov, ktoré tu vediem v parlamente s poslancami koalície, že ja naozaj úprimne neverím, že ktokoľvek z koaličných poslancov je presvedčený o tom, že kultúra na Slovensku dnes funguje lepšie ako pred dva a pol rokom. A ak niekto potrebuje ešte viac dôvodov ako tie, ktoré som tu uviedla, tak ja mu veľmi rada poskytnem ten 36-stranový dokument, ktorý som na začiatku spomínala, ale teda dávajte si pozor, lebo každý deň ten dokument má viac a viac strán. Ministerka kultúry, ktorú tu dnes nemenujeme, sa napríklad zasadania Výboru pre kultúru a médiá zúčastnila v tomto volebnom období dvakrát, naposledy to bolo v decembri 2023. Na výbor dokonca neprišla predstaviť ani jeden z predkladaných zákonov, či dokonca ani návrh rozpočtu kapitoly kultúra. A na záver možno ešte posledný zaujímavý fakt. Ministerka kultúry, ktorej meno by sme si radšej ani nepamätali, sa do januára 2026 nezúčastnila ani jednej televíznej či inej diskusie s akýmkoľvek oponentom. Minulý týždeň nastal taký prielom. Odvysielala STVR diskusiu v ktorej oproti ministerke, moderátorke a dvoch názorových pritakávačoch bol ako oponent presne jeden zástupca opozície. A pani ministerka v tejto relácii rozprávala hlavne o autobusoch, o traktoroch a kosačkách, ktoré nakúpila a tiež o tom, že kultúra na Slovensku je absolútne slobodná a prekvitá. Asi toľko k pani, ktorej meno ktoré tu radšej nepoviem, a jej smutnej dráhe na poste ministerky kultúry. Jedného dňa, keď budeme na tieto smutné mesiace a roky spomínať, budeme len neveriacky krútiť hlavou či také niečo bolo naozaj možné.
Ja som sa pani ministerke kultúry z tohto miesta už prihovárala už viackrát a snažila som sa viesť nejaký dialóg, ale z hory sa naspäť neozvalo. A keďže táto rozprava je aj k odvolávaniu celej vlády, chcela by som sa radšej prihovoriť premiérovi našej krajiny, pretože v skutočnosti je to on, ktorý za ministerku zodpovedá a hoci ju môže kedykoľvek odvolať, stále ju drží vo funkcii. Pán premiér, táto vaša štvrtá vláda vznikla na báze sľubov o pokoji, o konci chaosu a hádok a o návrate do normálu. Áno, problémom predošlej vlády Igora Matoviča bol chaos a neschopnosť sa dohodnúť. Ale nielen to. Bol to aj fatálny dopad všetkých jej krokov na kvalitu a stabilitu inštitúcií a základných spoločenských štandardov. Obchádzanie štandardných procedúr, spochybňovanie autority inštitúcií a odborníkov, posúvanie hraníc mysliteľného vo verejnej debate, to všetko sme tu zažili aj pri tej predošlej vláde a to všetko sú veľmi nebezpečné postupy, ktoré rozleptávajú základné pojivo spoločnosti a robia ju slabou, rozpadnutou a neschopnou odolávať a riešiť problémy. A ľudia po tých ostatných voľbách čakali na základe vašich sľubov, pán premiér Fico, pokoj a konsenzus. A čo asi tak dostali? Dostali vládu v ktorej je ministerkou kultúry kráľovná konšpiračných a dezinformačných webov, v ktorej pandémiu vyšetruje človek nerešpektujúci elementárne vedecké poznatky, v ktorej jedno z ministerstiev riadi nikým nevolený úradní s nejasnosťami o tvare Zeme, ktorý sa bojí invázie mimozemských entít. Dostali vládnu koalíciu v ktorej jeden z lídrov chcel byť vlastne prezident, čo sa mu vzápätí aj podarilo, ten druhý zase chcel byť bez akéhokoľvek nároku predseda parlamentu, čo sa mu teda zatiaľ nepodarilo a ten tretí ten chcel síce pokoj, ale najmä pre seba. A tak sa tu celý čas nezaoberáme tým, ako stmeliť rozpadávajúcu sa spoločnosť a ako zastaviť ekonomický a spoločenský úpadok, ale nezmyselnými novelami trestných zákonov, kultúrnymi zákonmi, ktoré rozbíjajú všetko čo funguje, ničením fungujúcich inštitúcií, odvolávaním ľudí bez adekvátnych náhrad, novou slovenskou hymnou, ktorá sa nikde nehrá a tým aké je vhodné oblečenie pre ženy v parlamente a kam sa nemôže nosiť mikina. O zastavení chaosu, nepokoja a zmaru samozrejme už dávno nie je ani reči. Koalícia sa rozhádala tak rýchlo, že to asi v moderných slovenských politických dejinách nemá obdoby. Už dva a pol mesiaca po menovaní vlády žiadalo dvesto tisíc ľudí okamžité odvolanie jednej z ministeriek, teda zhodou okolností tej, ktorej meno v tejto rozprave o odvolávaní veľmi chceme, ale nemôžeme vysloviť, a medzinárodná izolácia Slovenska bola zreteľná po pár týždňoch a odvtedy sa len prehlbuje. Pán premiér Fico, ja som presvedčená, že jedna z vecí, ktorou tak fatálne škodíte celému Slovensku, svojim vlastným voličom, či dokonca sám sebe, je práve tento váš frontálny útok na inštitúcie, na vnútornú dôveru v krajine, na základy toho čo zo skupiny jednotlivcov tvorí spoločnosť. Vaša vláda nie je žiadnou alternatívou k deštruktívnemu vládnutiu Igora Matoviča. Naopak, ďalej pokračuje v rozklade už aj tak vratkej inštitucionálnej bázy nášho štátu. Sľubovali ste ľuďom istoty, ale to čo ste im priniesli je základná neistota o všetkom a o všetkých. A som tiež presvedčená, že na rozdiel od vášho predchodcu je táto vaša misia úplne zámerná. Čím bude vnútorný rozvrat väčší, inštitúcie slabšie a hodnoty a rámce nejasnejšie, tým je ľahšie je možné robiť z pozície moci prakticky čokoľvek. Ako si inak mám vysvetliť to, že skúsený politik akým je Robert Fico, vôbec pripustil myšlienku, že veď viete kto môže zastávať ministerský post. Ako ste mohli bez mihnutia oka pochvalne kývať pri jej úvodnom prejave o slovenskej a žiadnej inej kultúre? Ako môžte veriť, že ministerka, ktorá jedná proti záujmom úplne všetkých vo svojom rezorte a ktorej sa dnes nezastanú ani jej stranícki kolegovia, môže bez ujmy na krajine a vláde vydržať na svojom poste jedno volebné obdobie? Ako môžte prehliadať fakt, že vám jedno ministerstvo riadi akýsi nevolený úradníček bez akejkoľvek politickej zodpovednosti? A ako sa môžte prizerať tomu kolosálnemu rozkladu, ktorý sa v rezorte kultúry udial za dva a pol roka a myslieť si, že to nepoznačí stabilitu vašej vlády? Veď už len samotný fakt, že tá pani je dodnes ministerka a vy ste proti tomu nič neurobili svedčí o tom, že svoju rolu premiéra už nezvládate. Pretože nebyť tejto spanilej jazdy, dua veď viete kto, Machala, možno by vládna koalícia nebola deravá ako ementál, nerozpadávala sa na viacerých miestach a možno by nespokojnosť verejnosti s touto vládou nestúpala strmšie ako Lomnický štít. Problém je v tom, že ak môže byť ministerkou tá, ktorej meno tu dnes nepovieme, ak sa vláda seriózne zaoberá zisteniami z mikroskopu Petra Kotlára, ak logo verejnoprávnej inštitúcie zosmolila po 19 mesiacoch od jej vzniku generálna riaditeľka, ak vládou nominovaní odborníci utajujú svoje životopisy, aby nebolo možné zistiť, že nemajú zákonom predpísanú prax, ani žiadnu odbornosť, tak potom je naozaj všetko. Je úplne jedno kto dostane akúkoľvek funkciu, pretože inštitúcie nemajú zmysel a neplatia žiadne pravidlá a štandardy.
Jedna z najzhubnejších vecí akú táto vláda robí je práve podrývanie základných pilierov na ktorých stojí naša spoločnosť. Spochybňovanie vedeckých právd, relativizácia faktov, vysmievanie sa odbornosti, porušovanie písaných i nepísaných pravidiel to všetko otriasa základmi našej spoločenskej reality a vedie k strate ontologickej istoty. No, v tomto momente podľa mňa naši politickí marketéri sa zúfalo chytili za hlavu, takže ja sa pokúsim tu ontologickú istotu preložiť. Napríklad pre tú pani čo tak miluje Fica. Milá pani, tie istoty, ktoré vám kedysi pán Fico sľuboval, vám dnes celkom zámerne berie a vy si už za chvíľu nebudete istá ani tým, či to čo ráno vyšlo je slnko a nie nejaký Sorosov zhubný žiarič alebo tým, či ešte stále žijete v krajine v ktorej máte právo rozhodovať o vlastnom osude. A tak už nebudete veriť ani susede Marike, keď dojde na kus reči, ani doktorke, ktorá vám predpisuje recept a vlastne ani tomu čo vidíte na vlastné oči. Vám to možno nevadí, ale Slovensko to zabíja. Systematickou likvidáciou dôvery v inštitúcie a posúvaním hraníc, pán premiér Fico, likvidujete tento štát, likvidujete Slovensko, likvidujete zmysel nášho slovenského života, to prečo sme všetci tu. Dôsledky takéhoto jednania sú nedozierne a siahajú tak hlboko, že to možno ani sám nevidíte. Pílite si totiž vlastný konár, keď ľudia prestanú definitívne veriť inštitúciám, prestanú veriť aj vám, lebo aj vy zastupujete nejakú inštitúciu. Fragmentovaná spoločnosť sa rozpadne a vybuchne. Problém je, že v tomto výbuchu zahynieme všetci. A pritom, vracajúc sa k ministerke, ktorej meno nevyslovujeme, skutočná kultúra a umenie totižto nie sú wellness, ako si ona myslí. V skutočnosti kultúra a umenie sú tými najlepšími nástrojmi na budovanie práve tej súdržnosti a dôvery na vytváranie spoločných zážitkov, na prežívanie spoločných príbehov, na budovanie identity, ktorá z jednotlivcov robí spoločenstvo. Sloboda, tvorivosť a otvorenosť sú najlepším liekom na strach, nenávisť a polarizáciu. To, že vláda Roberta Fica úplne rezignovala na skutočnú podporu a rozvoj kultúry, to, že tento rezort vydala napospas pomstychtivej svorke nekultúrnych barbarov a ich ničiteľskej misii nadšene tlieska je najlepším dôkazom, že reči tejto vlády o pokoji, mieri a potrebe znižovať polarizáciu sú len falošné táraniny. Robert Fico dnes dokáže vládnuť už len vďaka kŕmeniu strachu, zväčšovania priepasti v spoločnosti a nekonečného zmaru. Je to vlastne tragédia antických rozmerov, alebo bohužiaľ, v tejto tragédii hráme my všetci. A každý z vás kto dával pozor na hodinách slovenčiny vie, že každá antická, viete čím končí každá antická tragédia? No predsa katastrofou. Tá pani, ktorej meno sa dnes aj bojíme vysloviť, je tak akýmsi maskotom tejto vlády, symbolom jej neschopnosti priniesť čokoľvek pozitívne, krásne...
=====

každá antická. Viete, čím končí každá antická tragédia. No predsa katastrofou.
Tá pani, ktorej meno sa dnes aj bojíme vysloviť, je tak akýmsi maskotom tejto vlády, symbolom jej neschopnosti priniesť čokoľvek pozitívne, krásne, múdre a inšpiratívne. A rozhodne už nie onen lepší, bezpečnejší a pokojnejší život pre ľudí na Slovensku, ktorý má táto vláda v záhlaví svojho programového vyhlásenia.
Ministerka kultúry je nielen maskotom, ale nepekným a bolestivým symptómom vážnej choroby vašej štvrtej vlády, pán Fico. Tá choroba sa volá neschopnosť vládnuť. A ja som presvedčená, že Slovensko treba čo najskôr začať liečiť. A myslím si, že každý, kto čítal Harryho Pottera, vie, že rázne porátanie sa s veď viete kým, by malo byť len prvým krokom k tejto radikálnej zmene.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi predniesť informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky poverený výkonom právomoci predsedu Národnej rady svojím rozhodnutím č. 741 z 13. februára 2025 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na prerokovanie výboru pre kultúru a médiá do určeného termínu konania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Podpredseda Národnej rady poverený výkonom právomoci predsedu Národnej rady zároveň určil ako výbor pre, aby výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor pripravil na schôdzu Národnej rady o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. K návrhu skupiny poslancov bola zvolaná 28. schôdza výboru pre kultúru a médiá 18. februára 2025. Výbor pre kultúru a médiá o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery Tomášovi Tarabovi, ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky.
Na začiatku sa ale dotknem, že je naozaj neuveriteľná hanba, že na odvolávanie nebola umožnená riadna schôdza na odvolávanie ministra životného prostredia, na odvolávanie pani ministerky, ktorej meno sa nevyslovuje, a tak ďalej a tak ďalej. Je neuveriteľná hanba, že sa tu legitímne právo opozície, ktorá zastupuje naozaj nemalé množstvo voličov, bolo v niektorých prípadoch vrátane ministra životného prostredia rok odopierané a teraz si to celé chcete takto odškrtnúť touto fraškou, lebo inak sa to nazvať nedá. Rokovanie, rokovaním v zlúčenej rozprave k siedmym návrhom na odvolanie vrátane vyslovenia nedôvery vláde. Nočným rokovaním tak, aby to videlo čo najmenej ľudí, ktorí na rozdiel od vás ránom musia vstávať do práce. Takto si táto koalícia váži občanov Slovenskej republiky, ktorým sa má zodpovedať a takto si váži demokraciu.
Ja využijem taký priestor, aký mám, lebo minister životného prostredia sa za tie dva roky vlastne zdiskreditoval hlavne sám, ale ako toto rokovanie vyzerá, to je hlavne vaša vizitka.
Bolo to koncom roka 2025, keď sa minister Taraba podľa mňa naplno prejavil vo svojej podstate. Mal tu obhajovať zákon, bol to konkrétne, myslím, zákon o Environmentálnom fonde, keď tu v pléne vykrikoval, ja som štát, ja som štát! Takto si za tým, ťahal si tú svoju vestičku, on je štát. Tento náš kráľ Slnko túžiaci po absolutizme, kde sa nebude musieť zapodievať nejakými pletkami, ako je demokracia, sloboda a práva ľudí. Ale ja som vlastne za tento jeho moment vďačná, lebo sme nazreli do jeho vnútra, videli sme jeho podstatu, ktorá podľa mňa definuje lepšie ako čokoľvek iné podstatu jeho vládnutia. Tomáš Taraba sa správa ako monarcha, ktorý má rezort vo svojom osobnom vlastníctve. A tak vyzerá aj výsledok jeho pôsobenia, ktorý sa dá vypočítať na základe jednoduchej rovnice, všetko pre neho a pre jeho priateľov a pre bežný ľudí vôbec nič. Mocensky pretláča buď záujmy seba alebo svojich známych developerov v národných parkoch, oligarchov s jazierkami a nechcenými environmentálnymi záťažami, autokratov pri vodných dielach. Bežných ľudí a ich problémy ignoruje a prehliada, a čo je horšie, niekedy koná vyložene proti nim. Ako teda vyzerá Slovensko podľa Tomáša ja som štát Tarabu? Je to v prvom rade štát len pre vyvolených. Krásne sme to videli za ostatné mesiace hneď niekoľkokrát. Začnem tou najaktuálnejšou kauzou Tarabovou eurofondovou výzvou na jazerá pre boháčov a ich rekreačné strediská.
Rezort životného prostredia vypísal minulý rok eurofondovú výzvu s názvom Vodozádržné opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy v sídlach a v krajine. Mala slúžiť na niečo, čo je naozaj veľmi dôležité a prínosné na riešenie dopadov zmeny klímy. Mala prechádzať škodám na majetku, ohrozeniu zdravia a životov ľudí v dôsledku horúčav, sucha alebo prívalových zrážok. Podľa mňa by celkom logické a správne bolo smerovať tieto milióny eur k tým najohrozenejším, k tým najzraniteľnejším, čo sú v tomto prípade, v prípade sucha a horúčav hlavne južné okresy a keď sa pozrieme na to z pohľadu extrémnych zrážok, tak sú to zase severné okresy. Mohli by sme si vymenovať, aj ktoré konkrétne.
No po preštudovaní tej výzvy som ja naozaj presvedčená, že tam, kde to najviac treba z týchto miliónov eur z eurofondov, bežní ľudia, ktorým, ktorí to najviac potrebujú, neuvidia vôbec nič. Z päťdesiatich dvoch projektov uspelo len šesť. Obciam a mestám, ktoré majú šancu ovplyvňovať životy bežných ľudí, pretože vedia sa dotknúť, upravovať, vedia realizovať opatrenia na verejných priestranstvách a teda o to viac ľuďom pomôcť zlepšiť kvalitu života, tak tým sa v tejto výzve veľmi nedarilo. Komu sa naopak darilo nadmieru, sú vplyvní veľkopodnikatelia, ktorých projekty sa na seba podozrivo podobajú. Až tri štvrtiny prostriedkov z tejto Tarabovej výzvy išlo tým najbohatším podnikateľom na Slovensku, konkrétne na Donovaly, do Bachledky a do golfového rezortu v Skalici.
Pripomeniem, kto teda uspel v tejto výzve. Tak bol to v prvom rade Ivan Kmotrík, myslím si, že každému v tejto sále je dobre známy. On má dostať 1,5 milióna na projekt Jazierka v jeho súkromnom golfovom stredisku v Skalici na Záhorí. Ja sa pýtam, je takýto projekt vo verejnom záujme? Bude mať z neho úžitok verejnosť a bežní ľudia a bude vôbec slúžiť tomu cieľu ochrany životného prostredia, ako to vyžaduje výzva? Pripomeňme si, že na golfových ihriskách, ja teda som, priznám sa, v živote na golfovom ihrisku nebola, ale videla som zábery, videla som, ako to tam vyzerá, a také golfové jazierko, jazierko je jednoducho bežnou atrakciou, ktoré sa budujú. Treba povedať, že v prípade tohto konkrétneho rezortu my vieme, že ono malo v minulosti problém so suchom. Naozaj kvôli spáleným trávnikom, ktoré si vyžadujú veľa vody, boli dokonca rušené turnaje a medzi ľuďmi sa šepkalo, že toto stredisko sa má dokonca zatvárať. Problém bol, že tie existujúce jazierka, ktoré sú tam vybudované, ktoré sa využívajú na závlahu, nestačili na ten, na tú obrovskú potrebu vody, ktorá tu je. Tak tu len pripomeniem, že to nové jazierko, ktoré sa má vybudovať pánovi Kmotríkovi z eurofondov, bude prepojené, samozrejme, s existujúcim jazierkom a ako sme si povedali, tie sa využívajú na závlahu a tá závlaha priamo prináša zisk rezortu Ivana Kmotríka, jedného z najbohatších Slovákov. Tiež pripomeniem, že len 500 metrov odtiaľ sa nachádzajú oveľa väčšie skalické rybníky, takže si viete predstaviť, že čo asi bude mať väčší dopad na miestnu mikroklímu. A zároveň keď sa bavíme o tom, či je šanca, aby z tohto projektu benefitovali bežní ľudia, tak vstupné členské do tohto strediska je 1 500 eur na rok.
Ďalším z úspešných uchádzačov v tejto Tarabovej výzve bol Boris Kollár. Ten má dostať 600-tisíc na nádrž v jeho lyžiarskom centre, priamo v centre jeho lyžiarskeho strediska na Donovaloch.
Tretím a možno tým najúspešnejším, dalo by sa povedať, uchádzačom v tejto výzve je Lyžiarsky rezort Bachledka, ktorý, za ktorým stojí bývalý biznisový partner už spomínaného Borisa Kollára Peter Struhár. Je to skôr taký menej nápadný podnikateľ, za to s väzbami na Kočnera, dokonca sa vyskytuje aj v Kočnerovej Threeme, kde má prezývku Červený pes. Ten má dostať 5,4 miliónov, a teraz sa podržte, na, má to byť vodozádržne, prírode blízke opatrenie, na vybudovanie naozaj dvoch obrovských betónových vodných nádrží, ktorý, kde otvorene priznávajú, že tieto sa majú používať na zasnežovanie. Tak nech sa páči, a prečo neprispieť súkromnému stredisku na niečo, z čoho priamo profituje, lebo keď sa zasnežuje, tak je dlhšia sezóna a z toho plynú zisky.
A tu aj pripomeniem, že tejto firme sa naozaj za tejto vlády darí, pretože už v roku 2024 získala zo štátneho fondu pre, na podporu športu takmer 5 miliónov na výstavbu lanovky. Tam sa vtedy skrývali za podporu národných športovcov, no v skutočnosti ide o lanovku, na ktorej sa vozia aj bežní platiaci, teda komerční zákazníci. Čiže opäť niečo, čo priamo podporí generovanie zisku tejto firmy.
No a Tomáš Taraba veľmi, by som povedala, výpovedne vo svojej reakcii na naše zistenia namiesto toho, aby riadne odôvodnil, prečo v tejto výzve uspeli takíto najznámejší slovenskí boháči, len všetko zľahčoval. Vraj sa nič nedeje, že tie zmluvy ešte nie sú podpísané. No ale žiadosti sú schválené a bolo by naozaj hlúpe čakať na podpis zmluvy, keď sa už nič nedá zvrátiť. Preto sme o tom urýchlene informovali a myslím si, že skutočný minister životného prostredia v tom momente mal prisľúbiť, že všetko zastaví, že tie zmluvy sa nepodpíšu a že tá výzva sa prehodnotí tak, aby tie peniaze smerovali tam, kde ich naozaj treba, k tým najohrozenejším ľuďom do tých najzraniteľnejších regiónov. No nič z tohto sa nestalo.
Môžeme si kľudne povedať, kto napríklad mohol benefitovať z týchto peňazí. Napríklad také Kysucké Nové Mesto, tam chceli vybudovať vodozádržné opatrenie a treba povedať, že by to bolo veľmi trefné, keďže práve okres Kysucké Nové Mesto je najviac rizikový z hľadiska extrémnych zrážok. Alebo projekt Centra sociálnych služieb v Žiline, ten mal priniesť v rámci tejto výzvy úžitok za náklady 157 eur na osobu. Tu chcem len podotknúť, že v prípade spomínanej Bachledky, ktorá nás mala vyjsť všetkých 5,4 miliónov, 5,4 milióna eur, takýto náklad by bol 55-tisíc eur na osobu. Tak si porovnajme 55-tisíc na osobu verzus 157 eur na osobu. To už naozaj ten rozdiel nemôže byť zásadnejší.
Neuspeli ani projekty v južných regiónoch, ktoré sú najviac ohrozené suchom a horúčavy a ani projekt Fakultnej nemocnice Nové Zámky, kde si dovolím povedať, že ten prínos by bol dvojnásobný, lebo by to uľahčovalo liečenie chorým pacientom. Je očividné aj vďaka reakcii pána ministra, že Tomáš Taraba v čase konsolidácie, keď sa ľuďom naozaj žije ťažko, keď počítajú každé euro a keď na nich naozaj dopadla v plnej silne tá konsolidácia, nepomáha chrániť ich zdravie ani ich majetky, nezameriava sa na tých, ktorí to skutočne potrebujú...
=====