46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Čiže podávam návrh poslancov Národnej rady Ireny Bihariovej, Martina Dubéciho, Tomáša Valáška a Zuzany Števulovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov, tlač 1036.
O, na tomto mieste mi teda dovoľte iba priblížiť vám, čo je pointa navrhovanej zmeny. V zásade ide o tri veci s tým, že teda navrhujeme, aby riaditeľ SIS, ktorý bol dovtedy, doteraz preverovaný svojimi podriadenými kolegami, ak sa chcel uchádzať o túto funkciu a chcel získať previerku prísne tajné, tak teda inštitúcia, ktorú chcel viesť, tak tí ľudia mu v podstate teda dávali, dávali bezpečnostné uistenie, že nie je, nejakým spôsobom neexistuje prekážka, prečo by teda nemohol túto funkciu vykonávať.
My navrhujeme, aby ten, kto kandiduje na tento post, aby o jeho previerke v režime prísne tajné rozhodol Najvyšší bezpečnostný úrad. Ďalej tam navrhujeme teda alebo pamätáme na prípad, ak už máme zvoleného predsedu, teda riaditeľa SIS, aby v stanovenom čase o takúto previerku požiadal NBÚ a vykonal ju spôsobom a postupmi, ktoré upravuje zákon o ochrane utajovaných skutočností, s tým teda, že pokiaľ ide o ostatné funkcie ostatných pracovníkov Slovenskej informačnej služby, tí ostávajú v tom režime preverovania tak, ako to bolo doteraz. Ostatné veci spojené s týmto návrhom vrátane jeho zdôvodnenia priblížim v rozprave, do ktorej sa zároveň hlásim.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znania uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti SIS. Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ctené poslanecké plénum, skúsim to, najprv teda to, čo som uviedla pri predstavení návrhu, povedať úplne čo najjednoduchšie a tak, aby to bolo zrozumiteľné aj tým, ktorých celkom prirodzene nemusia, nemusí zaujímať tá spravodajská tematika.
Stav, aký máme ku dnešnému dňu a aby som bola korektná...
===== ...viedla pri predstavení návrhu povedať úplne čo najjednoduchšie a tak, aby to bolo zrozumiteľné aj tým, ktorých celkom prirodzene nemusia, nemusí zaujímať spravodajská tematika. Stav, aký máme ku dnešnému dňu a aby som bola korektná, nie je to niečo, čo by sa stalo teraz, niekedy máme to odkedy vlastne máme v platnosti a účinnosti zákon o Slovenskej informačnej službe, máme nastavený režim, v zmysle ktorého si šéf SIS-ky, ak sa uchádza o túto funkciu, povedzme teda v režime kandidáta, jednou z tých podmienok je, aby teda bol držiteľom previerky toho najprísnejšieho stupňa, prísne tajné, že teda budú to jeho budúci podriadení, ktorí vykonajú túto spravodajskú činnosť vo vzťahu k jeho osobe a teda budú zbierať všetky tie potrebné dokumenty, na základe ktorých sa vo vnútri tej inštitúcii v SIS-ke rozhodne, či sa kandidátovi post riaditeľa SIS-ky udelí tento typ previerky. Už z tejto z tohto samotného znenia musíte cítiť, že to je to je naozaj právna anomália, aby si podriadený vlastne, hej, v subordinačnom vzťahu, rozmýšľam, že za akých okolností by si to vôbec mohli dovoliť, mohli nazhromaždiť také dôkazy alebo priznať existenciu takých skutočností, ktoré by viedli k tomu, že zmarenia kandidátovi získanie tejto funkcie, ťiže celkom logicky možno predpokladať, že je tu už v samotnom tom, hej, zákonom nastavený zabudovaný akýsi prvok, ktorý bráni transparentnému posúdeniu všetkých tých náležitostí, ktoré sú potrebné pre vydanie previerky tohto typu, preto teda my navrhujeme, aby sa v tomto bode urobila takzvaná krížová kontrola, pretože inak až na pár výnimiek, tomu sa potom tiež dostanem, je úradom alebo orgánom, ktorý má previerky, udeľovanie previerok a odoberanie previerok v gescii, je teda NBÚ. Sú však určité výnimky, práve ten riaditeľ SIS, ale aj VOZ si robia tieto previerky vo vnútri inštitúcií a nám teraz hej, môžeme tápať a rozmýšľať, že čo bolo toho dôvodom. Ja som si na sklo priniesla vlastne aj dôvodové správy, keď sa to takto prijalo a teda ako som to čítala a dešifrovala, tak to zdôvodnenie tam vlastne nie je, nie je žiadne. Budem len v krátkosti z neho citovať: „vykonávanie bezpečnostných previerok Slovenskou informačnou službou, vojenským spravodajstvom a policajným zborom na navrhované osoby v ich pôsobnosti sa vzhľadom na osobitné postavenie týchto osôb umožňuje vlastnou činnosťou uvedených orgánov“. Prečo? Dostanem sa aj k možným teóriám a úvahám prečo a budem teda sa snažiť im kontra-argumentovať, aby som obhájila, prečo je teda toto naše riešenie lepšie. Skôr než k tomu prídem, mám potrebu tu urobiť taký disclaimer, že my sme opozícia a my si uvedomujeme, že my sem v tejto chvíli nemôžeme prísť s kompletnou reformou spravodajských služieb v takom rozsahu, takom merítku a s takou mierou detailu, ako by si teda táto oblasť zaslúžila, čiže áno, a ja som si vedomá toho, že tento náš návrh nevyrieši všetky tie neduhy, ktorých niektoré budem aj pomenúvať, ktoré sú dlhoročne spojené so spravodajskými službami, pretože si naozaj, naozaj po 30 rokoch vyžadujú komplexnú reformu ďaleko a široko presahujúcu ten návrh, s ktorým prichádzame dnes, ale teda minimálne, berte to ako ako niečo, čo hej, je jedna z možností, ako uvažovať potom pro futuro o osobe riaditeľa SIS-ky, pretože transparentnosť tej inštitúcie, zvlášť takej ako je SIS-ka, je veľmi výrazne ovplyvnená tým, či riaditeľ dokáže splniť tie najprísnejšie štandardy dôveryhodnosti a transparentnosti. Už sa sem bojím zobrať malinovku, lebo zase z toho vznikne škaredé video. Nie je to Coca-Cola. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, ďakujem krásne. V pohode, však ja si to sama. Ďakujem. Dobre, čiže čiže áno, sme si vedomí, že toto nie je, ďakujem srdečne, že toto nie je tá spasiteľská reforma, ktorú by si spravodajské služby na Slovensku dlhodobo zaslúžia, ale áno, považujeme to naozaj za úplnú anomáliu, aby si v rámci jednej inštitúcie podriadení teda hej, vyhodnocovali dôveryhodnosť svojho budúceho nadriadeného a on bol potom zároveň garantom transparentnosti. Prosím, myslíme na to, že Slovenská informačná služba, ak sa možno niekoho napadá, že tak, ale prečo to neriešite aj v súvislosti s VOS-kou, kde funguje podobný princíp, dokonca aj šéf NBÚ aj jemu robia teda, hej, tak v takom tom uzavretom režime previerky. No preto, pretože Slovenská informačná služba má, dovolím si povedať, že najciteľnejší a najtvrdší zásah do tých najintímnejších, najosobnejších zón ľudskej integrity, kde tá rovina tej kontroly je oveľa oveľa oslabenejšia, než keď tento zásah robí povedzme súd, hej, vydá nejaký odsudzujúci rozsudok pre páchateľa. Tomu sa zasiahne do osobnej slobody, má nejakú možnosť obrany, korekcie, odvolania a tak ďalej. Je tu teda nejaká verejnosť.
Pardon, tie pojednávania sú verejné, takže môže, hej, tam byť väčšia kontrola. Kdežto pri zásahoch, ktoré sú vedené spravodajskými službami, táto kontrola zaniká, tam neexistuje, dá sa povedať. Dokonca aj vtedy, ak sa už ukončí bezpečnostný spis alebo to preverovanie, tak tá osoba, ktorá bola preverovaná sa ani nikdy nezistí, čo všetko sa v tom bezpečnostnom spise o nej, o nej nazhromaždilo. Ja keď som sa o tom bavila s viacerými aj teda osobami z týchto bezpečnostných kruhov, tak sa ma napríklad pýtali, nie sú politici, nie sú poslanci, že prečo na toto nevyužívame osobitný kontrolný výbor na a teda kontrolu SIS? Tak dovoľte mi teda, však a keď v tomto pláne si myslím, že to netreba zvlášť nejak veľmi vysvetľovať. Ad jedna, v tomto výbore, celkom prirodzene, ale vo všetkých kontrolných výboroch je členstvo nastavené tak, že jeho majoritu tvorí teda, hej, zástupcovia strán, ktorí patria k vládnej väčšine. Tým pádom absolútne logicky odpadá akákoľvek reálna možnosť kontroly, hej, že nebudete kontrolovať ako šéfa SIS, ak ste s členmi strán, ktorí ho navrhli, hej, že to z logiky veci absolútne táto kontrolná aká kontrolná funkcia odpadá. No takisto, napríklad, keď by som to porovnala, ja som teda predsedníčka výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, tak NBÚ má aspoň tú povinnosť, že prináša bezpečnostné spisy a členovia a členky sa s nimi môžu oboznámiť, predtým, než vydajú nejaké rozhodnutie. Ja predpokladám, opravte ma, teda členovia a členky z kontrolného výboru na činnosť SIS, že riaditeľ SIS nenosí bezpečnostné spisy, ktoré vy preverujete, aby ste zistili alebo sa oboznámili s činnosťou SIS a už vôbec by teda nedoniesol bezpečnostný spis, ktorý by sa týkal jeho samého a dal by vám tú právomoc, aby ste ho nejakým spôsobom preverovali a aby ste sa hej, dožadovali na základe toho nejakých ďalších informácií. Okrem toho, je veľmi dôležité podotknúť, že ak robí NBÚ previerky, pretože ako som povedala, NBÚ je ten orgán, ktorý rozhoduje vo všetkých ostatných prípadoch o tom, komu teda udelí alebo o tom, komu nepredĺži, o tom, komu odníme previerku, vrátane, vrátane mnohých teda vysokých štátnych funkcionárov, tak on tie dáta, z ktorých vychádza, ako z podkladov pre jeho rozhodnutie, získava zo spravodajských služieb. NBÚ nemá samostatné zložky, ktoré by tu robili túto operatívnu a vyhľadávaciu a spravodajskú činnosť. Tým chcem povedať, že o to väčšmi, o to väčšmi musíme byť prísni na riaditeľa týchto inštitúcií spravodajských, pretože od nich pochádzajú práve tie podklady, na základe ktorých potom NBÚ rozhoduje aj o previerkach povedzme sudcov, prokurátorov. Rozumieme, rozumieme si, že, že o to väčšia, o to väčšou citlivosťou by sme mali teda posudzovať, ako sú splnené štandardy transparentnosti osoby, ktorá takúto inštitúciu vedie. To teda som sa v tomto bode snažila ten návrh obhájiť teda ako požiadavku transparentnosti. No a potom, samozrejme, je tu ten iný dôvod, o ktorom budem úprimná, ale možno zároveň ho aj najmenej treba pripomínať a tým je teda nemožnosť abstrahovať o 30 ročnej skúsenosti s fungovaním Slovenskej spravodajskej služby, si tu práve pozerám, mám tu vytiahnuté všetky tie najväčšie kauzy, ani ani neviem, či ich je tu treba pripomínať. Zavlečenie Michala Kováča, vražda Róberta Remiáša, zmarené referendum, správa Vladimíra Mitra, ktorý teda v tom čase v 90. rokoch odhalil ako hej, fungovali tieto služby, mali sme tu rôzne odpočúvacie kauzy a tak ďalej a tak ďalej. V zásade áno, s nástupom snáď každej vlády sa opakuje a vynára to isté riziko, kto má aké informácie, kto zo spravodajských službách bude vydierať koho. Už sme sa dostali do štádia, že si môžu teda aj spravodajci potom zakladať nejaké, hej, politické strany, neviem čo, že, že naozaj tá vážnosť informácií, ktorými robia, tá intenzita zásahu, ako vstupujú do sféry základných ľudských práv a tá minimálna kontrola, ktorá nad tou ich činnosťou stojí, si myslím, že vyžaduje ďaleko väčšie a prísnejšie zásahy, než len to, ktoré teda my navrhujeme vo vzťahu k riaditeľovi SIS, aby aspoň teda vo vzťahu k nemu jeho previerku nerobili podriadení, ale robil ju NBÚ, tak ako ju robí v prípade ostatných vysokých funkcionárov vrátane sudcov či prokurátorov a ešte teda jednu jednu takú poznámku k tomu, s ktorou som sa tiež stretla v diskusii so zástupcami bezpečnostnej komunity pri tejto téme, ktorí mi hovorili, že či by nehrozilo porušenie legendy. Ja to skúsim vysvetliť, že predstavme si, že by ten, kto kandiduje, bol predtým SIS-kár a má ho preverovať NBÚ a dostali by sme sa teda do situácie, že ako môže preverovať osobu, o ktorej vlastne nikto nemá vedieť, že robila v SIS-ke, že robila pod nejakými legendami a tak ďalej a tak ďalej. No a tu mi proste, hej, napadá hneď niekoľko, niekoľko dôležitých, dôležitých hej, argumentov, čiže ak je NBÚ schopný preverovať premiérov, ministrov, sudcov, prokurátorov, policajných funkcionárov, tak tvrdiť, že akurát teda pri šéfovi SIS-ky to nejde, tak ja mám pocit, že to je skôr priznanie sa k zlyhaniu a nie k argument k tomu, prečo to, prečo to neurobiť, lebo legenda, hej, teda nemôže byť alibi na to, aby sa šéf SIS-ky vyňal z nezávislého preverovania. Ak štát nevie urobiť bezpečnostnú previerku šéfovi SIS, tak je to presne ten dôvod, prečo to bude musieť urobiť teda iná nezávislá inštitúcia. Proste legenda nemôže byť silnejšia ako nezávislá previerka. To ako keby sme si povedali, že najvyššie miesto SIS je natoľko silné, že stojí nad Rule of law, hej a že my teda nesmieme sa dožadovať a procesov, ktoré by preverili jeho transparentnosť, lebo tým porušíme legendu, so what, hej, že on tam proste neprišiel robiť operatívca v utajení, hej, to potom malo ostať, hej, tam kde bol alebo nech ide teda na tie nižšie, nižšie články, kde môže robiť v utajení. Okamihom, keď niekto kandiduje na túto verejnú funkciu, tak padá jeho utajenie a áno, musí byť pripravený hej, vystaviť sa aj nejakej verejnej, verejnej kontrole. Zároveň, to, že bude túto previerku vykonávať NBÚ neznamená, že ju vykonáva ulica. Hej, ako som povedala, veď keď je dostatočne, keď je NBÚ dostatočne kredibilný a dôveryhodný na to, aby robil previerky aj takéhoto vysokého stupňa, najvyššieho stupňa všetkým ostatným aj ústavným činiteľom a je to v poriadku a tam tú jeho dôveryhodnosť a to, že udrží tie informácie, ku ktorým sa dostane, akceptujeme, tak potom nerozumiem, prečo by akurát pri šéfovi SIS-ky mal byť NBÚ teda natoľko neschopný a natoľko možno rizikový, čo sa týka ochrany legendy, pod ktorou hypoteticky teda kandidát predtým pracoval, že to sa mi zdajú také, no, trochu nezmysly. Chcem však na záver teda povedať to, čo som, to, čo som naznačila na začiatku, že je to len iba jedna taká, také, také ten rýchla oprava, ktorá by sa dala urobiť pre aspoň minimálne, hej, zvrátenie tej dlhodobo zdegradovanej verejnej mienky vo vzťahu k spravodajským službám. Áno, my sme si vedomí v Progresívnom Slovensku a predpokladám, že aj mnohí mnohí kolegovia z opozície mi dajú za pravdu, že spravodajské služby si vyžadujú ďaleko zásadnejšiu reformu, než...
===== dlhodobo degradovanej verejnej mienky vo vzťahu k spravodajským službám. Áno, my sme si vedomí v Progresívnom Slovensku a predpokladám, že aj mnohí, mnohí kolegovia z opozície mi dajú za pravdu, že spravodajské služby si vyžadujú ďaleko zásadnejšiu reformu, než teda zmenu spôsobu získavania previerok pre jej riaditeľa, ale teda pre túto chvíľu ak by sa chcela, teda ani neviem či to chcem vysloviť, lebo sama tomu neverím, žeby sa chcela inšpirovať koalícia. Áno, vzhľadom na to, že tu je aj taký ten zvláštny vzťah aj rodiny, aj tak celkovo tá konštelácia ako to máme nadstavené teraz, ja si myslím, že ak sú teda funkcionári na správnych miestach, nemali by sa prečo obávať toho, aby sa dali teda preveriť NBÚ. My sme to v tom návrhu pripustili spôsobom, alebo teda nadstavili spôsobom, aby sa, Zuzka oprav ma ak sa mýlim, do 30.6. tohto roku teda podrobil previerke, súčasný riaditeľ SIS podrobil previerke NBÚ a ak tak neurobí, tak mu zaniká to oprávnenie alebo teda tá previerka, ktorú získal od svojich podriadených kolegov. Teda to už vieme, že riaditeľ alebo teda osoba, ktorá chce zastávať alebo zastáva funkciu riaditeľa Slovenskej informačnej služby nemôže vykonávať daný post bez toho, aby mala najprísnejšie previerky. To je asi všetko pre túto chvíľu. Ďakujem veľmi pekne.

Ja som sa rozhodla ešte teda ústne prihlásiť do rozpravy aj napriek tomu, že Irenka veľmi podrobne si zdôvodnila a veľmi dobre tento náš návrh zákona, ale žiada sa mi dopovedať ešte jedno, že návrh alebo teda takto zákon o Slovenskej informačnej službe a všetky teda tie ustanovenia, ktoré sa týkajú vykonávania previerky, jej riaditeľa alebo riaditeľky je v skutočnosti písaný tak, ako keby sme na Slovensku nemali históriu politizácie Slovenskej informačnej služby a ako keby sme v súčasnosti nevideli ako je Slovenská informačná služba a predovšetkým jej vedenie spolitizované. Preto aj navrhujeme túto zmenu. Súčasné vedenie, spomeňme si, akým spôsobom bol inštalovaný do funkcie súčasný riaditeľ, syn tu za mnou sediaceho podpredsedu pána Gašpara, pán Pavol Gašpar, kde tú právnu kľučku museli vymyslieť tak, aby ho mohli do služby dostať napriek nesúhlasu prezidentky Čaputovej. Bolo by zaujímavé vedieť, že ak by nedošlo k striedaniu trebárs prezidentov, že ako by tá previerka bola bývala dopadla, ak by bola robená za iných politických okolností práve súčasnému riaditeľovi Pavlovi Gašparovi. Pretože ja si neviem predstaviť, že pri tých všetkých informáciách, ktoré sú o tom, o jeho majetku, ktorý nevie vysvetliť, o tom ako sa zamotával do informácií o jeho športiaku, ktorým bol účastný dopravnej nehody a všetky ďalšie veci týkajúce sa aj jeho tetovania, kde vyjadruje náklonnosť mafiánskemu hrdinovi, ale najmä teda nahrávok na známej chate. Je treba sa pýtať, že pod dojmom všetkých týchto okolností, ako je možné, že tento človek má dnes previerku na najvyšší stupeň a je riaditeľom Slovenskej informačnej služby. To je v skutočnosti vec, ktorú tu musíme donekonečna opakovať a pripomínať, pretože to je v kontexte Slovenskej informačnej služby veľký škandál a svedčí to o tom, že zjavne aj previerky, ktoré sú robené politicky nominovanému vedeniu Slovenskej informačnej služby, vykazujú známky spolitizovania a preto je nutné zmeniť tento spôsob a nájsť systém, ktorý bude obsahovať brzdy a protiváhy pre nejakú najbližšiu štátnu moc, ktorá keď sa rozhodne spolitizovať vedenie Slovenskej informačnej služby, tak tu budú existovať nejaké brzdy a protiváhy, ktoré minimálne v oblasti previerky sa pokúsia tomuto zabrániť, pretože ak sa tieto ustanovenia nezmenia, ak sa nezmení celá organizácia Slovenskej informačnej služby, tak ja sa obávam, že budeme tomuto problému, ktorému historicky čelíme od vzniku SIS čeliť aj naďalej. A je našou zodpovednosťou, keďže práve v tejto technicky už veľmi, veľmi dokonalej dobe, ktorá vlastne predbehla, že my tu máme nejakú právnu úpravu, ktorá ako keby nezodpovedá technologickému pokroku, tomu všetkému, čo by SIS mohla robiť v prípade, ak by mala dostatočný rozpočet a dostatočné nástroje, my naozaj potrebujeme mať aj na strane legislatívy dostatočné záruky, že jednak že tá služba bude vykonávať svoju činnosť zákonne a že na jej čele predovšetkým bude stáť človek, ktorý si bude ctiť práva občanov tejto krajiny a obyvateľov tejto krajiny viac ako svoju rodinu, alebo nejakých mafiánskych kamošov. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem Zuzana, že si pripomenula ešte aj tú áno jednu časť, ktorá je súčasťou tohto návrhu, kedy sme pamätali práve na spôsob, akým bol do funkcie ustanovený súčasný riaditeľ, resp. tá genéza ako začínal byť, že bol vlastne poverený a čakalo sa teda na iného prezidenta, ktorý sprocesní jeho kandidatúru, takže v tom návrhu sme presne pamätali aj na to, že aby sa tá povinnosť previerky týkala aj kandidáta, ktorý je v tom medzistave dočasného poverenia. Ja veľmi nerada, nieže veľmi nerada ale vôbec, absolútne, absolútne nepripúšťam taký systém legislatívnej tvorby, ktorý je tvorený a zamýšľaný na jedného človeka. To je to, čo ja permanentne kritizujem celý čas vo vzťahu k vláde, čiže takisto keď sme aj uvažovali o tomto návrhu zákona, to nech to tu zaznie, to nemalo byť hej, že poďme hľadať návrh zákona ako urobiť nejakú hej že zlobu konkrétnemu jednému súčasnému riaditeľovi SIS, nieže by sme na to mali moc, ale hej teda v tom teoretickom zmysle, ale áno, pretože táto inštitúcia má historickú stigmu politizácie, historickú stigmu toho, že je asi posledná na svete, komu by slovenskí občania dôverovali. Si naozaj mnohí tí starší pamätajú na rôzne bitky (nezrozum.slovo), vzájomné vydierania a pokiaľ toto má byť prepojené s politikou, tak tá politická súťaž, tá po ktorej mnohokrát volajú aj samotní zástupcovia koalície, aby sa vrátila do medzipríčetnosti, potom naozaj do týchto medzipríčetností sa nikdy nevráti, ak bude založená politická súťaž na kompromitujúcich materiáloch a vydieraní a tu ja vidím práve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem vám za slovo pán podpredseda. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, je mi cťou prihovoriť sa iba k opozičným kolegom a kolegyniam, keďže v sále sa aktuálne, to len taká malá reportážna informácia pre ľudí, ktorí nás sledujú v priamom prenose, v sále sa nenachádza ani jeden, ak teda narátame pána predsedajúceho, ani jeden koaličný poslanec, ani jedna koaličná poslankyňa. Môžeme iba sa zamýšľať nad tým, že kde asi momentálne sú, že či sa pripravujú rovnako ako my na celonočné rokovanie o návrhoch na odvolanie vlády Slovenskej republiky, resp. na vyslovenie nedôvery. Každopádne dovtedy dovoľte, aby som predstavil svoj návrh zákona, ktorý je z takého balíka mojich návrhov zákonov na zmenu, zásadnú zmenu v odpadovom hospodárstve. Vzhľadom na to, že cítim aj vplyvom zdražovania, zbabranej konsolidácie, že musíme viacej akcentovať to, že niektoré veci tu jednoducho v tejto krajine sú nespravodlivé a prečo by ľudia a domácnosti mali doplácať na zbabrané legislatívy, resp. na to, že znečisťovatelia hľadajú každú jednu medzeru na to, aby sa vyhli svojim povinnostiam a zároveň tí, ktorí sa chcú čestne podieľať na chode tejto republiky, tak tým vláda kladie alebo teda buduje bariéry. Preto teda na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom cieľom tohto návrhu zákona je vybudovať efektívny systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, špeciálne tabakových výrobkov s filtrami a znižovať množstvo voľne pohodeného odpadu vznikajúceho z tabakových výrobkov s filtrami a financovať nakladanie s takto voľne pohodeným odpadom, ktorý vzniká z tabakových výrobkov. Navrhujem prijatie režimu a vytvorenie systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov tabakových výrobkov s filtrami po vzore už v súčasnosti existujúceho právneho stavu, ktorý sa týka rozšírenej zodpovednosti výrobcov, avšak bude upravený o potreby a špeciálne požiadavky tabakových výrobkov s filtrami a na odpady, ktoré z nich pochádzajú. Tento môj predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a je v súlade s právom Európskej únie, pričom zároveň podotýkam, že mám ambíciu dobehnúť zameškané resty Slovenskej republiky vo vzťahu k právu Európskej únie. Viac vysvetlím v rozprave, do ktorej sa zároveň hlásim ako prvý. Ďakujem za túto príležitosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 75 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1039). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali pridelené výbory a gestorský výbor do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Pán predsedajúci, otvorte prosím všeobecnú rozpravu.

Aj ja ďakujem za slovo ešte raz. Dobrý deň vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, včera približne v tomto čase v prvom čítaní sme tu v tomto pléne rokovali o novom zákone o enviromentálnom fonde Slovenskej republiky, ktorý nám minister životného prostredia priniesol v údajne skrátenom legislatívnom konaní. To skrátené legislatívne konanie sa začalo konkrétne na novembrovej schôdzi a včera sme napísali už takú tretiu časť, pretože do prvého čítania sa dostal v decembri a včera to prvé čítanie bolo dokončené. Ono to už začína pripomínať takú nevkusnú tureckú telenovelu a nemá to konca kraja, pretože ani sa vlastne na tejto schôdzi nedočkáme finálneho prerokovania toho návrhu zákona o enviromentálnom fonde, keďže navrhovateľ nám oznámil prostredníctvom predsedu parlamentu, že bol odložený na ďalšiu schôdzu a je iba naša otázka, že či vôbec sa prerokovania v druhom čítaní dočkáme, lebo tá dynamika je naozaj bizarná. Každopádne prečo to spomínam je, lebo minister Taraba s týmto svojim návrhom zákona o enviromentálnom fonde, on sa v podstate ani nejak neskrýva ani netají tým, že chce ovládnuť dve miliardy eur na kšefty pre svojich kamošov, predpokladám
===== ...rokovania v druhom čítaní dočkáme, lebo tá dynamika je naozaj bizarná. Každopádne, prečo to spomínam je lebo minister Taraba s týmto svojim návrhom zákona o Environmentálnom fonde, on sa v podstate ani nejak neskrýva, ani netají tým, že chce ovládnuť dve miliardy eur na kšefty pre svojich kamošov. Predpokladám, že na ďalšie golfové ihriská, prípadne na ďalšie kamošské zjazdovky. A plus pochopiteľne pre svoju kampaň predvolebnú, aby on pokračoval v tej svojej nastúpenej kariére toho, ktorý sa tvári, že on je ten, kto financuje stavbu vodovodov a kanalizácií na Slovensku a tvári sa ako keby to financoval zo svojho, pričom klame pochopiteľne, pretože tie financie pochádzajú z verejných zdrojov. Ale on o sebe buduje taký ten imidž, že on je svätý Tomáš, patrón všetkých rúr Slovenska. Pričom tieto všetky motivácie falošné zastiera pri zákone o Environmentálnom fonde naozaj nevkusnými útokmi na organizácie zodpovednosti výrobcov, ale pochopiteľne, ako to v jeho prípade býva zvykom, je to len dymová clona. Namiesto toho, aby rozprával o skutočných motiváciách, aby priznal, že mu ide o tú šporkasku vo výške dve miliardy, plus teda stámilióny eur, ktoré pritekajú do Environmentálneho fondu každý rok, tak rozpráva o tom, ako je nefunkčná a rozšírená zodpovednosť výrobcov. Namiesto toho, aby RZV sfunkčnil, zlepšil, tak tento systém, ktorý nie je plne funkčný, nie je dokonalý a to hovorím už dlhoročne. Namiesto toho, aby ho sfunkčnil, aby priniesol nejakú ucelenú reformu, ktorá vznikne v súvislosti s komunikáciou aj s priemyslom, aj na základe aktuálnych potrieb trhu, tak on chce tento systém paralyzovať a rozobrať na drobné, pričom chce systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov aj zoštátniť. Pričom, a to je to najhoršie, uráža priemysel, uráža partnerov, ktorí by pre vládu mali byť naozaj kľúčoví partneri lebo ak raz chceme, aby ekonomika fičala, tak je podľa mňa nemysliteľné, aby vicepremiér krajiny otvorene nadával priemyselným partnerom. Zároveň v tomto pléne uráža opozíciu. Včera tu nadával v súvislosti so zákonom o Environmentálnom fonde kolegyni Kolíkovej, kolegovi Čaučíkovi, kolegovi Dostálovi. Hovoril, že nič nevedia, že netušia o čom hovoria, že klamú a pritom je to Tomáš Taraba, ktorý rozpráva a nevie o čom. On sa za vyše dva roky nenaučil, aký je rozdiel medzi triedením a recykláciou. Tento človek, ktorý imituje činnosť ministra životného prostredia ide iným ľuďom rozprávať, že nič nevedia. Pardon. Naozaj. To je fakt na smiech. Aby sme si rozumeli, ja už roky, naozaj roky, v odpadovom hospodárstve sa pohybujem od roku 2016. Roky volám po reforme rozšírenej zodpovednosti výrobcov. No tá vízia alebo tá mnou navrhovaná reforma rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa takmer v ničom nezhoduje s víziou, v úvodzovkách s víziou, ktorú tu ponúka alebo nastoľuje alebo chce presadiť minister životného prostredia. Ja to hovorím aj koaličným kolegom a kolegyniam, pokojne debatujme. Majte otvorenú diskusiu o tom, ako by sa rozšírená zodpovednosť výrobcov mala zmeniť tak, aby bola funkčná najmä pre obce, najmä pre domácnosti, aby nedoplácali na nefungujúci systém. Cieľom rozšírenej zodpovednosti výrobcov podľa mňa má byť, že výrobcovia a dovozcovia, ktorí uvádzajú na slovenský trh akýkoľvek výrobok s potenciálom skončiť v komunálnom odpade, tak práve tieto firmy, konkrétne znečisťovatelia, aby sme vedeli o čom rozprávame, majú za tieto výrobky odviesť poplatok, ktorý uhradí potom cez organizáciu zodpovednosti výrobcov obciam všetky, podotýkam všetky náklady na vyzbieranie, na triedenie, na recykláciu a resp. alebo na likvidáciu odpadu z týchto výrobkov. Lenže to sa nedeje. Nedeje sa preto, príčin je samozrejme viacej, ale najmä preto, že štát si nevymáha svoje vlastné pravidlá. Práve preto teda volám po systémovej reforme a kým Tomáš Taraba ofukuje znečisťovateľov, nie všetkých, ale väčšinou tých, ktorí majú priamu linku na ministra životného prostredia. A zatiaľ čo minister životného prostredia robí znečisťovateľov znečisťovanie jednoduchším. Ja naopak bojujem za spravodlivosť. Napríklad aj týmto návrhom zákona, ktorý by po správnosti mal predkladať sám minister životného prostredia. To je tá absurdita, že minister životného prostredia sa venuje čomukoľvek inému, len nie svojej práci, kvôli ktorej má mandát ministra životného prostredia a jeho robotu v tomto momente musí suplovať opozičný poslanec.
Poďme teda k návrhu zákona. Možno viete, možno nie. Téme voľne pohodeného odpadu, tzv. litteringu, sa venujem profesne naozaj dlhodobo a venujem sa mu systematicky. Littering, teda voľne pohodený odpad, v jednoduchosti povedané je to úmyselné, ale často aj neúmyselné zanechávanie odpadkov na miestach, kde nepatria, napríklad pri zastávkach hromadnej dopravy. Veď to poznáme. Poznáme to z našich miest, z našich obcí. Ten obraz zo slovenských miest, kde čakajúc na spoj do práce alebo do školy a pozerajúc sa na zem sa hanbíte, pretože neostáva nič iné iba sa hanbiť lebo tam vidíte otrasný pohľad na ten koberec, ktorý je vytvorený z cigaretových špakov. Ale ono v tomto momente nejde len o tie. Ide samozrejme aj plastový odpad v okolí predajní potravín, ide o znečistenie z naneseného odpadu, ktorý končí v potokoch a riekach a nielen. A predtým si samozrejme nemôžeme v žiadnom prípade zatvárať oči lebo to je problém, ktorý nielenže znečisťuje životné prostredie, škodí prírode, škodí zvieratám, škodí aj ľuďom pretože sa z neho uvoľňujú mikročastice, napríklad mikroplasty, ale zároveň je to aj vizitka. Vizitka toho, ako sa staráme, resp. nestaráme o našu krajinu. A ono to nie je len žiadna environmentálna otázka, hovorím o probléme, ktorý má veľmi konkrétne dopady aj na fungovanie samospráv a najmä teda na verejné financie a toto je ten aspekt, ktorý zdôrazňujem, aspekt spravodlivosti. Ja sa tejto téme venujme v kontexte odpadového hospodárstva, komunálnych nákladov, legislatívnych nástrojov a povinností, ktoré Slovenskej republike samozrejme vyplývajú aj z práva Európskej únie. Poďme ale teda konkrétne k tým nedohorkom, resp. ku špakom ako im hovoríme bežne. Jedným z tých najkonzistentnejších zistení v tejto oblasti je naozaj výrazná dominancia odpadu z tabakových výrobkov s filtrami vo verejnom priestore. Ako hovorím, veď si len predstavte klasickú zastávku mestskej hromadnej dopravy. Tento odpad, tento druh odpadu sa vyskytuje naozaj plošne, v mestách, v obciach, v okolí dopravných uzlov, v parkoch, na námestiach, ale aj v blízkosti vodných tokov. Zároveň je to odpad, ktorý je z hľadiska zberu technicky veľmi náročný. Finančne je to veľmi nákladné a v praxi ho dnes takmer výlučne zastrešujú samosprávy. Analýzy voľne pohodeného odpadu, ktoré mám k dispozícii uvádzajú, že aj 30 až 40% všetkých kusov voľne pohodeného odpadu, ktorý sa počíta na kusy, nie na hmotnosť, tvoria práve cigaretové ohorky a v mestskom prostredí a v okolí dopravných uzlov ide najčastejšie o najbežnejšie identifikovaný druh litteringu. Povedzme si prečo je to problém. No problém je to preto, že cigaretové filtre sú vyrábané prevažne z acetátu celulózy, teda zo syntetického polyméru a tento sa v prostredí rozpadá na mikroplasty, fragmentáciou, veľmi pomaly, pričom filtre počas svojho používania absorbujú chemické látky a to sú tie chemické látky, ktoré vznikajú pri spaľovaní. No a potom ako tento filter skončí odhodený niekde vo voľnej prírode, vo voľnom prostredí, tak dochádza k postupnému uvoľňovaniu týchto látok do pôdy a do voľného prostredia. Z environmentálneho hľadiska nejde len o estetický problém, ktorý nás tlačí do oka, ale je to hlavne zdroj tzv. difúzneho znečistenia, ktorý má dlhodobý a naozaj kumulatívny charakter, najmä teda v mestskom prostredí a v blízkosti povrchových vôd. Zároveň však treba pomenovať alebo teda chcem pomenovať, že je zásadný rozdiel medzi tým, aká môže byť škoda z tohto voľne pohodeného odpadu a ako tento voľne pohodený odpad vníma verejnosť, lebo to je zásadný rozdiel. Podľa dostupných prieskumov si až 42% fajčiarov a fajčiarok myslí totižto, že voľne pohodené ohorky predstavujú predovšetkým estetický problém a nie ekologický problém. A to je v tejto problematike naozaj výrečné. Ono to ukazuje, že samotné apelovanie na individuálnu zodpovednosť nie je dostatočné. A ak takmer polovica užívateľov nevníma environmentálny dopad tohto odpadu, potom je naozaj zrejmé, že bez systémového riešenia sa situácia zásadne nezmení a my predsa chceme, aby sa tá situácia zmenila. Preto sa pozrime na to, ako dnes funguje, resp. nefunguje dnešný systém, keď tento druh odpadu riešia obce. Zvyčajne ho majú vykázaný v odpade z čistenia ulíc, pričom financovanie je realizované výhradne, to je tá problematická pasáž, výhradne z rozpočtov obcí a miest. Náklady na čistenie verejných priestorov pritom nie sú zanedbateľné a v čase narastajúcich cien za služby, energie, prácu predstavujú pre samosprávy naozaj čoraz väčšiu a výraznejšiu finančnú záťaž a ja verím, že v tomto nájdete aj zhodu naprieč politickým spektrom a že mi dajú za pravdu napríklad aj koaliční starostovia a primátori, keby tu teda nejakí boli, že toto je tá nespravodlivosť. Pýtam sa, prečo by obce, prečo by samosprávy, a teda poťažmo domácnosti, v úvodzovkách bežní ľudia, aj keď nemám rád to pomenovanie bežní ľudia pretože všetci sme len bežní ľudia. Prečo by domácnosti mali vo svojich poplatkoch doplácať na znečisťovateľov. Čo tým myslím? No myslím tým to, že výrobcovia tabakových výrobkov s filtrami doteraz neniesli žiadnu primeranú zodpovednosť za fázu, kedy sa ich výrobok stáva odpadom. A tento stav je naozaj dlhodobo neudržateľný environmentálne a pochopiteľne aj ekonomicky. No a do tohto celého vstupuje jeden zásadný fakt. A ten fakt, ako som spomínal, má presah do práva Európskej únie. Že Slovenská republika v oblasti riešenia odpadu z tabakových výrobkov s filtrami naozaj mešká. Mešká objektívne pretože Slovensko malo mať systém riešenia tohto druhu odpadu zavedený najneskôr do roka 2024 a dodnes sa to nestalo. Dodnes, v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z európskej legislatívy, ktorá sa týka výrobkov obsahujúcich plasty, Slovenská republika neurobila ale že nič. A keďže sa tak nestalo, keďže máme dlh voči európskej legislatíve a máme dlh aj voči vlastnému obyvateľstvu, tak Európska komisia začala v máji minulého roka voči Slovenskej republike konanie. Zaslala formálnu výzvu v tejto veci. No a ďalším krokom, ako to väčšinou býva, je samozrejme už len Infringement. Čiže toto už nie je žiadna teoretická hrozba. Tu reálne ide o riziko sankcií a ide pochopiteľne aj o reputačnú škodu pre krajinu, ale myslím si, že to pre túto vládu naozaj nie je tá berná minca. Ide skôr o to, že ďalšie odkladanie tohto problému a ďalšie prehliadanie legislatívy, ktorú sme už dávno mali maž ukotvenú, v praxi niekto bude musieť vyriešiť. Ak nevyrieši, tak bude mať ďalšie zbytočné, finančné náklady. A opäť tým niekým sú mestá a opäť tým niekým sú obce a opäť tým niekým na konci dňa toho celého reťazca sú domácnosti. Zároveň však ale platí, aby to nebolo také nihilistické, zároveň platí, že samotní výrobcovia tabakových výrobkov na túto situáciu už reagovali. Tam, kde štát mešká, resp. tam, kde je štát impotentný, tak výrobcovia našťastie v tomto odvetví konajú. Pretože už v roku 2023 začali fungovať na Slovensku dobrovoľné systémy, spolupráce s rôznymi samosprávami, ktoré prispievajú na čistenie verejných priestorov a na rôzne osvetové a preventívne opatrenia. No a dnes sú do týchto schém zapojené fakt desiatky miest a obcí, približne s miliónom obyvateľov a výrobcovia tabakových výrobkov finančne kompenzujú samosprávam náklady na odstraňovanie odpadu z týchto výrobkov, ale podotýkam a pripomínam, že výrobcovia to robia dobrovoľne. A zároveň podotýkam, že výrobcovia sami volajú po legislatívnom ukotvení týchto procesov a tých aktivít, ktoré som spomínal. Čiže ešte raz, priemysel sám požaduje legislatívne riešenie a štát sa prizerá, resp. štát strká hlavu do piesku. A pritom doterajšie skúsenosti nám ukazujú, že riešenie na základe tých skúseností, ktoré už máme, na základe tých pozitívnych príkladov, že riešenie je technicky možné a samozrejme aj organizačne zvládnuté, tak sa pýtam na čo štát ešte čaká. Zároveň musím dodať, že tieto dobrovoľné riešenia, ktoré som spomínal naozaj nemôžu nahrádzať žiaden legislatívny rámec. Že to nemôže byť len ľubovôľa, nemôžeme to robiť len preto, že to chceme. Jednoducho musíme to zákonne ukotviť. Nemôžu nahrádzať systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov takéto dobrovoľné aktivity, keď ho potrebujeme mať ukotvený v legislatíve. Tieto dobrovoľné aktivity môžu byť prechodným štádiom, môžu byť pilotom, môžu byť zdrojom dát, môžu byť zdrojom inšpirácie a skúseností, ale rozhodne nie definitívnym stavom, ak nám tu teda hrozí Infringement, na konci ktorého môžu byť státisícové, ak nie miliónové pokuty. No a v tomto momente je samozrejme úlohou nás, Národnej rady Slovenskej republiky, teda konkrétne zákonodarcu, aby reagoval, aby vytvoril systémové, aby vyriešil plošné a pochopiteľne, ešte raz sa vraciam k tomu dôležitému slovu, spravodlivé riešenie. No a presne o tom je tento môj návrh zákona, ktorým navrhujem zaviesť rozšírenú zodpovednosť výrobcov tabakových výrobkov s filtrami do naozaj štandardného rámca odpadovej legislatívy, pričom navrhujem aj odstrániť takéto právne vákuum, v ktorom sa dnes nachádzame a zároveň, ako som spomenul, tento môj návrh vytvára aj predpoklady na to, aby štát splnil svoje povinnosti voči Európskej únii a aby obce neboli ponechané samé na seba pretože to je skrátka veľká nespravodlivosť. Zároveň ale v tomto návrhu sa snažím načrtnúť alebo priniesť riešenie, ktoré je v súlade s princípmi, na ktorých už dnes stojí rozšírená zodpovednosť výrobcov aj pri iných vyhradených prúdoch odpadu, ktoré aktuálne máme. Čiže nejde len o žiadnu výnimku, nejde o žiadny experiment, ide o logické rozšírenie existujúceho systému tam, kde doteraz chýbal, resp. stále chýba. Ak dnes vieme, že cigaretové filtre patria medzi najrozšírenejšie zdroje mikroplastového odpadu vo verejnom priestore a ak vieme, že ich environmentálne dopady sú dlhodobé a že sa len kumulujú a... Nejde o žiadny experiment, ide o logické rozšírenie existujúceho systému tam, kde doteraz chýbal, resp. stále chýba. Ak dnes vieme, že cigaretové filtre patria medzi najrozšírenejšie zdroje mikroplastového odpadu vo verejnom priestore, ak vieme, že ich environmentálne dopady sú dlhodobé a že sa len kumulujú a ak vieme, že samosprávy nesú neprimeranú finančnú záťaž a zároveň ak vieme, že Slovensko v tejto oblasti mešká, tak potom naozaj neexistuje žiaden racionálny dôvod na to, aby dnes v hlasovaní o sedemnástej táto Národná rada povedala, že nie, že tento návrh zákona nepôjde do druhého čítania, že ho, že ho nepodporí Národná rada a že ho odsunie do zabudnutia. Lebo, opakujem, toto nie je žiaden ideologický návrh. Je to návrh, ktorý sa, ktorým sa snažím dobehnúť slovenskú realitu a čím skôr túto legislatívu prijmeme, tak tým nás to na konci dňa bude menej stáť finančne, environmentálne a politicky, ale to finančne by mohlo byť teda najväčšou motiváciou. Opakujem, je to návrh, ktorým opozičný poslanec predkladá to, čo už sám mal dávno predložiť minister životného prostredia.
Som rád, že prišiel pán primátor, lebo aj on sa môže pokojne zapojiť do diskusie o tom, že aké sú náklady na čistenie verejného priestoru od voľne pohodeného odpadu, ktoré musí mesto znášať namiesto toho, aby ho legislatívne ukotvenie znášali výrobcovia, pretože to základné pravidlo v odpadovom hospodárstve je, že znečisťovateľ platí. A dnes to tak jednoducho nie je a je to smutné a táto Národná rada má jedinečnú šancu o sedemnástej to zmeniť.
Ďakujem veľmi pekne vopred za podporu môjho návrhu. Vážim si to.

Ďakujem veľmi pekne.
No ako naozaj podobne ako ty, ja som osem rokov bol poslanec v obecnom zastupiteľstve za životné prostredie a to, čo sa tam dialo okolo, trošku poviem, že rozšírene, že naozaj naša neziskovka, proti ktorým bojujú, sme sa starali o poriadok okolia a ja absolútne s tebou súhlasím, pretože toto je naozaj, výrobcovia by mali niesť zodpovednosť za to a prečo nie tabakové výrobky, ktoré majú obrovské zisky, obrovské zisky. Takže ja to, my to plne podporíme.
Ďakujem ti veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám dnes predstavil návrh zákona o mikropodnikaní. V rámci takzvanej konsolidácie táto vláda prakticky zničila a vymazala priestor pre drobné podnikanie pre ľudí, ktorí si doteraz vedeli aspoň troška privyrobiť nejakou tou formou živnosti. Urobila to tým, že zvýšila povinný minimálny zdravotný odvod a zároveň zaviedla úplne nový minimálny odvod do Sociálnej poisťovne. Dokopy ide o viac ako 250 eur mesačne povinne, a to úplne pre každého, aj pre ľudí, ktorí si len tak skromne privyrábajú, majú obraty v nízkych tisíckach eur, niekedy aj v stovkách eur mesačne, ak vôbec teda nejaké. A aj pre tých, ktorí chcú niečo nové skúsiť, rozbehnúť nejaký menší projekt, či otestovať len svoj nápad, z ktorého by neskôr mohol vyrásť veľký biznis. Práve toto sú ľudia, ktorí teraz od Ficovej vlády dostali jasný odkaz, nesnaž sa, nepracuj, neoplatí sa ti to.
Zamyslite sa nad tým, aké je to absurdné, že táto vláda v tejto dobe sa snaží o to, zakázať tvorivú ekonomickú aktivitu. Ja som presvedčený, že ak takýchto najmenších podnikateľov ak si ich nebudeme vážiť a nebudeme im vytvárať normálne podmienky, nikdy sa ako krajina nedostaneme z tejto pasce Ficovej chudoby. Som presvedčený, že bez silnej základne malých a stredných slovenských firiem, ktoré často vyrastajú práve z takejto malej drobnej podnikavosti, nemôžeme mať ani inovácie, ani rast, ani skutočnú modernú ekonomiku.
Preto predkladáme spoločne s mojimi kolegami návrh zákona o mikropodnikaní. Jednoduchý moderný a férový systém pre ľudí, ktorí chcú začať niečo tvoriť bez zbytočnej byrokracie a bez strachu, že ich štát potrestá za to, že na niečo zabudli alebo nesplnili niekedy často aj absurdnú požiadavku.
Tento návrh nie je vôbec banálny a obsahuje aj množstvo technických detailov, o ktorých môžeme potom spolu diskutovať, ale vo svojom jadre je veľmi jednoduchý a má štyri základné piliere.
Prvý pilier je, že zdanenie príjmov je na úrovni 3 %. A to je všetko. Žiadne ďalšie dane, žiadne ďalšie odvody. Ale ročný limit príjmov je nastavený na 60 % z dvanásťnásobku mesačnej minimálnej mzdy, teda približne 6 600 eur v roku 2026. Je to jednoduchý digitálny režim bez daňového priznania, bez účtovníctva, bez akýchkoľvek zbytočných papierovačiek. A posledný dôležitý prvok, mikropodnikanie je kompatibilné so sociálnymi dávkami a štipendiami, pretože chceme, aby snaha byť aktívny a produktívny nebola hneď potrestaná stratou sociálnej podpory.
Čiže veľmi jednoducho, keď to zhrniem, pokiaľ si svojou malou, jednoduchou, aktívnou podnikateľskou činnosťou zarobíte ročne do nejakých 6 600 eur, tak platíte 3 % dane a všetko je automatické a nič nemusíte papierovať, nemusíte sa báť o žiadnu kontrolu, o niečo, že vás štát potrestá. Takto si ja predstavujem jednoduchú podporu štátu pre podnikateľov a takto si predstavujem podporu našej ekonomiky. A toto nie je nejaký ideologický návrh, ani vôbec nie je o politike, je to o slušnom, modernom prístupe k ľuďom, ktorí chcú niečo robiť, chcú si prispieť a ktorí potrebujú, aby im štát v začiatkoch skôr pomohol, než hádzal polená pod nohy.
A ešte na záver tohto celého samozrejme poviem, že my nemáme patent na rozum, dá sa to rôzne vylepšovať, dá sa o tom diskutovať, sme otvorení. Ten princíp je asi jasný, ale ma trošku mrzí, že aj počas tejto, počas tejto schôdze, ale aj tej schôdze predtým som sa tu stretol a porozprával aj s viacerými koaličnými poslancami z rôznych koaličných strán, ktorí to videli v poradovníku a v programe, a hovorili, že je to veľmi dobrý zákon, alebo že je to niečo, čo sa im akože veľmi páči, ale, žiaľ, taká tá ich politická matematika, ktorá hovorí o tom, že žiaden, ani ten dobrý návrh z opozičného spektra nepodporíme, aj keby to malo pomôcť obrovskému množstvu ľudí a pomôcť našej ekonomike.
Ďakujem veľmi pekne.