Predseda. Dámy a páni. A už mám nejaký ten vek. A myslím si, že politike ako takej som sa venoval aj vedom. Študoval som na vysokej škole medzinárodné vzťahy, politológiu. A tak nejako, akože človek si pamätá veľmi dobre ten vývoj, aký bol, ale ja si spomínam veľmi dobre na tie 90. roky, kedy sa vlastne tak intenzívne rozprávalo o tom, že my potrebujeme zapojiť aj tých zahraničných Slovákov do toho slovenského diania. Pretože to sú ľudia,...
Predseda. Dámy a páni. A už mám nejaký ten vek. A myslím si, že politike ako takej som sa venoval aj vedom. Študoval som na vysokej škole medzinárodné vzťahy, politológiu. A tak nejako, akože človek si pamätá veľmi dobre ten vývoj, aký bol, ale ja si spomínam veľmi dobre na tie 90. roky, kedy sa vlastne tak intenzívne rozprávalo o tom, že my potrebujeme zapojiť aj tých zahraničných Slovákov do toho slovenského diania. Pretože to sú ľudia, ktorí majú skúsenosti, znalosti zo sveta. A my ich potrebujeme, pretože ako mladý vznikajúci štát sme si hovorili, že my budeme potrebovať každého múdreho človeka, každú, prosím, šikovnú ruku, aby nám pomohla. Ono, viete vy vôbec, koľko Slovákov reálne žije? Je ich vyše 7 miliónov na svete. 7, možno 7 a pol. To nemá podklad. Čiže zhruba 2 až 2,5 milióna Slovákov, ktorí odišli v rôznych etapách našej histórie, žije v zahraničí. A keď už sme si vtedy ako znovu vznikajúci štát zamýšľali nad tým, ako ich dostať do toho nášho diania, tak vznikali rôzne nápady. Vznikali rôzne politiky na podporu zahraničných Slovákov, rôzne slovenské inštitúty a rôzne takéto inštitúcie, ktoré mali akože pritiahnuť tých Slovákov, ktorí odišli, späť k tomu Slovensku, aby sa zaujímali o to naše dianie na Slovensku. A ja sa vás opýtam: Čo ste v tejto politike vy urobili? Čo ste urobili v tej politike pre podporu tých zahraničných Slovákov? Keď si to človek zoberie, taký klasický príklad Vojvodina. Vojvodina je niečo, na čo sa všetci tu otáčajú, obracajú, že tam máme tých našich Slovákov z tej dolnej zeme. A my ich máme radi a oni majú tú krásnu čistú slovenčinu a tak ďalej, a tak ďalej. A žijú v oblasti, kde žije aj maďarská menšina. Podpora Slovenska v porovnaní so slovenskými vojvodinskými Slovákmi, v porovnaní s podporou Maďarov alebo maďarskej menšiny v tej Vojvodine, je 10 až 12-krát nižšia. 10 až 12-krát nižšia zo strany Slovenskej republiky. A ja sa pýtam, prečo? Ja sa pýtam, čo robíte pre tých ľudí. Alebo máme taký klasický príklad. Máme, slovenský kultúrny dom, alebo ako sa to nazýva, v Prahe. Koho ste tam vyslali? Pani Vaľovú. Pani Vaľovú, ktorá tam má, tuším, dcéru alebo niekoho, kto tam študuje, a ona tam jednoducho chcela ísť a povedala si, že ona už nebude poslankyňou. Ona bude teraz diplomatka a bude viesť proste kultúrnu inštitúciu. Čo tam ona robí pre tých Slovákov? Máme fakt, že tie etapy tých ľudí, ktorí odišli, napríklad rok 1968. Je to zhruba 600-tisíc ľudí. 600-tisíc ľudí. Inštitúciu. Čo tam ona robí pre tých Slovákov? Máme fakt, že. Tie etapy tých ľudí, ktorí odišli. Napríklad rok 1968. Je to zhruba 600 tisíc ľudí, ktorí vtedy z Československa odišli. Ale naďalej tu majú korene, naďalej tu majú nejaké prepojenia, naďalej tu majú rodiny. Čo sme pre nich urobili? Hovbili sme. Ale vôbec nič. Nič. A najlepšie je, aj keď človek tak sleduje, že ako my sa ale hlásime k tým zahraničným Slovákom, hej? Dokonca sme postavili medzi Laborciami Andyho Warholovi veľké múzeum. A sme naňho hrdí. Pritom dobre vieme, že mal také LGBTI sklony, hej? Dnes by ste ho asi hánili. Alebo, ja neviem, keď sa povie slovo, meno Paul Newman, hej? Ale tak častokrát, aj keď pozeráte športové správy, tak, ja neviem, nejaký americký hokejista, ktorý, že jeho prababička bola zo Slovenska niekde odtiaľ. To sa vždy povie, na to sme hrdí. Alebo sme hrdí na našich hokejistov v NHL. Slafkovský sa zranil, Slafkovský dal gól. Černák bránil, všetko to tam je. A sme na to hrdí. Každý deň to je v správach. Super, super. Teraz sa prenesme do reality. Takže ten Černák z tej Floridy musí letieť, aby on a jeho manželka alebo jeho rodina mohli voliť. A aj Slafkovský. Dito. Každý jeden z nich. To je mu takto tlieskať, ty, a si na nich hrdý, aj najradšej by ste sa s nimi fotili. Najradšej by ste ich mali v prezidentskom paláci. A kade-tade. Zakaždým, keď za nás hrajú hokej. Tak ste na nich hrdí, ja chcem sa s nimi fotiť. A dnes? Odkazujete: No čakaj, ale keď máš záujem, tak si to naplánuj a choď voliť do Washingtonu. Alebo, ja neviem, keď teraz o Švédsku, do Štokholmu. Choď tam voliť. Toto robíte. Takto vy zaťahujete týchto Slovákov do toho slovenského diania. Zahraničných. Samozrejme, že tu máme obrovský exodus. Máme tu obrovský exodus. Mládeže. Hlboký. Snáď každý na Slovensku má niekoho v rodine, ktorý niekam odišiel do cudziny. Mladí, ktorí proste chodia študovať do zahraničia. A čo sa stáva? Ja neviem, štatistiky, myslím, že 80 % z nich sa už nevráti. Reemigranti. To je, že to bolo skaza, strata tu. Z pohľadu čisto technického, z pohľadu organizmu je to strata. Či to je vojna, alebo či to je takýto exodus, či to je proste, to sú straty. To sú straty, ktoré ten štát má, ktoré už ekonomicky nevie nahradiť. Musí ich nahrádzať prisťahovalcami. Preto tu napríklad Fico hovorí, že potrebujeme prisťahovalcov z Uzbekistanu. A potrebujeme z Indie, lebo tu nemá kto pracovať. Pretože my máme obrovský exodus. Za posledných 15 – 20 rokov odišlo, tuším, 300 tisíc Slovákov. Mladí Slováci, o ktorých sme prišli, že navždy. A ja sa pýtam. Čo robí táto vláda? Čo robili ďalšie X Ficových vlád v minulosti, aby títo ľudia neodchádzali. Aby tu zostali. Alebo aby sa vrátili. Čo ste urobili preto, aby to naše školstvo sa zlepšilo. Čo ste urobili preto, aby sa naozaj tá sociálno-ekonomická situácia zlepšila tak, že tí mladí tu budú vidieť perspektívu. A budú vedieť, že tie šance, ktoré tu sú, sú porovnateľné so šancami, ktoré by dostali v Rakúsku, v Nemecku, v Dánsku. Ja nehovorím, že musíme byť rovnako bohatí. Ale že máme tú perspektívu, že ten človek sa vie presadiť. Že tu nie je nepotizmus, rodinkárstvo, korupcia. A že sa tu proste netlačí na slobodu a hodnoty ako také. Že tu je naozaj slobodná spoločnosť, kde tí mladí chcú žiť. Chcú prekvitať. Chcú si tu zakladať rodiny. A vedia, že sa to tu oplatí. Čo ste preto urobili? Takže this is how. Rozhodli ste sa ísť opačným smerom, opačnou cestou. Znova, opäť, odvrhnúť našich ľudí, našich Slovákov, ktorí idú zo zahraničia. Alebo ktorí žijú v zahraničí. Aby sa mohli podieľať na tom slovenskom dianí. Aby sa tu mohli zapájať intenzívnejšie. Aby mohli naozaj sa cítiť, že sú stále tu doma. To nie je len to, že že musíš voliť niekde na nejakú ambasádu. My máme 60 000. Veľvyslanectvá slovenské. Také, že Tanzánia, Juhoafrická republika, ja neviem, koľko tam máte Slovákov. A aj toho zahraničnou politikou podpory zahraničných Slovákov alebo ich integrácie alebo zlepšovania sociálno-ekonomickej situácie na Slovensku. Aby vedeli, že tu ste doma, tu sa môžete vrátiť. Štúhaj, no. Tu je tá perspektíva. Že tu bude tá situácia lepšia. No nič. Nič. Prepáčte, dokázali ste urobiť to, že máme v ústave dve pohlavia. Dokázali ste urobiť to, že sme zrušili NAKA, ÚŠP. Dokázali ste, že sme zmenili novelu trestného zákona tak, že sa tu ľudia necítia bezpečne. Dokázali ste, že jednoducho druhí vám neveria. A preto idú, chcú voliť radšej niekoho iného. Čiže toto, čo robíte, je z môjho pohľadu naozaj zrada záujmov Slovenska v kontexte spolupráce a naviazania Slovákov žijúcich v zahraničí na to dianie na Slovensku. A ešte raz vám pripomeniem. Keby tu neboli napríklad Československé légie, ktoré dal Štefánik dokopy. Aj vo Francúzsku, v Taliansku a tak ďalej. To boli tiež zahraniční Slováci aj Česi. Tak by sme bez nich neexistovali. Aj na ich hroby pľujete a ja vám to budem pripomínať najbližšie, keď pôjdete na Bradlo. Že takto pľujete na našich ľudí, na našu históriu a na našich zahraničných Slovákov. Len preto, lebo si myslíte, že takto vám to uhrá jeden mandát. V pléne jeden mandát. O toto tu ide, o nič iné. Máte strach, že voľby pre…
Skryt prepis