Videokanál poslanca

Vaše faktické poznámky. Ono. Ja si osobne myslím, že. Toto. Tento návrh. Tejto zmeny volebného. Zákona a volebného práva tým pádom. Dokazuje, že. Tu sa začína šíriť panika v tejto vládnej koalícii. Panika. A robia všetko pre to, aby. Akýmkoľvek spôsobom ovplyvnili ten volebný proces. Toto je jeden z krokov. Kde v podstate sa bavíme o tom naozaj, že. Ovplyvňuje to 1 %, ovplyvňuje to. V podstate, že malý počet hlasov, ale. Oni to naozaj hrajú už na ten pád. Oni už nehrajú na to, že vyhráme voľby. Oni hrajú, že ten pád, že, aby sa to nejakým spôsobom začalo krútiť, aby sa to nevyvíjalo. Úplne ideálne, aby z toho potom oni vyťažili, že vlastne my sme tá stabilita. To je celé, čo tým sledujú. A toto mi mohlo napomôcť. Ale zároveň to dokazuje, že. Hodili? Za palubu. Obrovské množstvo. Našich občanov. Našich občanov. Ktorí proste sú im už ukradnutí. Áno, oni budú tvrdiť, že môžu ísť voliť na veľvyslanectvo alebo niečo podobné, ale. Zoberme si taký Kanady, tak niekto pôjde z Vancouveru do Ottawy, alebo. Z Floridy taký Černák do Washingtonu. Alebo niečo podobné. Ale. Pevne verím, že títo ľudia si to zapamätajú a, že sa k vám potom aj tak zachovajú. Ja si myslím, že zároveň, že. Toto môže byť aj taká mobilizácia. Pre viacerých. Ktorí si uvedomia, že. Toto sú také tie pokusy ovplyvniť alebo obmedzovať to volebné právo. Že to môže mať ten opačný efekt, niečo ako v Maďarsku, že tu ľudia prídu. Pretože si povedia, že no, ale ja vám just ukážem. Ja vám musím ukázať. Že voliť pôjdem a, že budem voliť tak, ako je nám záhodné. A, že toto je vaša labutia pieseň. Nebojte sa, my to potom zase vrátime späť, tak ako to bolo doteraz. Ďakujem. Ďakujem, prerušujem. Rokovanie, stretávame sa o 14.

Predseda. Dámy a páni. A už mám nejaký ten vek. A myslím si, že politike ako takej som sa venoval aj vedom. Študoval som na vysokej škole medzinárodné vzťahy, politológiu. A tak nejako, akože človek si pamätá veľmi dobre ten vývoj, aký bol, ale ja si spomínam veľmi dobre na tie 90. roky, kedy sa vlastne tak intenzívne rozprávalo o tom, že my potrebujeme zapojiť aj tých zahraničných Slovákov do toho slovenského diania. Pretože to sú ľudia, ktorí majú skúsenosti, znalosti zo sveta. A my ich potrebujeme, pretože ako mladý vznikajúci štát sme si hovorili, že my budeme potrebovať každého múdreho človeka, každú, prosím, šikovnú ruku, aby nám pomohla. Ono, viete vy vôbec, koľko Slovákov reálne žije? Je ich vyše 7 miliónov na svete. 7, možno 7 a pol. To nemá podklad. Čiže zhruba 2 až 2,5 milióna Slovákov, ktorí odišli v rôznych etapách našej histórie, žije v zahraničí. A keď už sme si vtedy ako znovu vznikajúci štát zamýšľali nad tým, ako ich dostať do toho nášho diania, tak vznikali rôzne nápady. Vznikali rôzne politiky na podporu zahraničných Slovákov, rôzne slovenské inštitúty a rôzne takéto inštitúcie, ktoré mali akože pritiahnuť tých Slovákov, ktorí odišli, späť k tomu Slovensku, aby sa zaujímali o to naše dianie na Slovensku. A ja sa vás opýtam: Čo ste v tejto politike vy urobili? Čo ste urobili v tej politike pre podporu tých zahraničných Slovákov? Keď si to človek zoberie, taký klasický príklad Vojvodina. Vojvodina je niečo, na čo sa všetci tu otáčajú, obracajú, že tam máme tých našich Slovákov z tej dolnej zeme. A my ich máme radi a oni majú tú krásnu čistú slovenčinu a tak ďalej, a tak ďalej. A žijú v oblasti, kde žije aj maďarská menšina. Podpora Slovenska v porovnaní so slovenskými vojvodinskými Slovákmi, v porovnaní s podporou Maďarov alebo maďarskej menšiny v tej Vojvodine, je 10 až 12-krát nižšia. 10 až 12-krát nižšia zo strany Slovenskej republiky. A ja sa pýtam, prečo? Ja sa pýtam, čo robíte pre tých ľudí. Alebo máme taký klasický príklad. Máme, slovenský kultúrny dom, alebo ako sa to nazýva, v Prahe. Koho ste tam vyslali? Pani Vaľovú. Pani Vaľovú, ktorá tam má, tuším, dcéru alebo niekoho, kto tam študuje, a ona tam jednoducho chcela ísť a povedala si, že ona už nebude poslankyňou. Ona bude teraz diplomatka a bude viesť proste kultúrnu inštitúciu. Čo tam ona robí pre tých Slovákov? Máme fakt, že tie etapy tých ľudí, ktorí odišli, napríklad rok 1968. Je to zhruba 600-tisíc ľudí. 600-tisíc ľudí. Inštitúciu. Čo tam ona robí pre tých Slovákov? Máme fakt, že. Tie etapy tých ľudí, ktorí odišli. Napríklad rok 1968. Je to zhruba 600 tisíc ľudí, ktorí vtedy z Československa odišli. Ale naďalej tu majú korene, naďalej tu majú nejaké prepojenia, naďalej tu majú rodiny. Čo sme pre nich urobili? Hovbili sme. Ale vôbec nič. Nič. A najlepšie je, aj keď človek tak sleduje, že ako my sa ale hlásime k tým zahraničným Slovákom, hej? Dokonca sme postavili medzi Laborciami Andyho Warholovi veľké múzeum. A sme naňho hrdí. Pritom dobre vieme, že mal také LGBTI sklony, hej? Dnes by ste ho asi hánili. Alebo, ja neviem, keď sa povie slovo, meno Paul Newman, hej? Ale tak častokrát, aj keď pozeráte športové správy, tak, ja neviem, nejaký americký hokejista, ktorý, že jeho prababička bola zo Slovenska niekde odtiaľ. To sa vždy povie, na to sme hrdí. Alebo sme hrdí na našich hokejistov v NHL. Slafkovský sa zranil, Slafkovský dal gól. Černák bránil, všetko to tam je. A sme na to hrdí. Každý deň to je v správach. Super, super. Teraz sa prenesme do reality. Takže ten Černák z tej Floridy musí letieť, aby on a jeho manželka alebo jeho rodina mohli voliť. A aj Slafkovský. Dito. Každý jeden z nich. To je mu takto tlieskať, ty, a si na nich hrdý, aj najradšej by ste sa s nimi fotili. Najradšej by ste ich mali v prezidentskom paláci. A kade-tade. Zakaždým, keď za nás hrajú hokej. Tak ste na nich hrdí, ja chcem sa s nimi fotiť. A dnes? Odkazujete: No čakaj, ale keď máš záujem, tak si to naplánuj a choď voliť do Washingtonu. Alebo, ja neviem, keď teraz o Švédsku, do Štokholmu. Choď tam voliť. Toto robíte. Takto vy zaťahujete týchto Slovákov do toho slovenského diania. Zahraničných. Samozrejme, že tu máme obrovský exodus. Máme tu obrovský exodus. Mládeže. Hlboký. Snáď každý na Slovensku má niekoho v rodine, ktorý niekam odišiel do cudziny. Mladí, ktorí proste chodia študovať do zahraničia. A čo sa stáva? Ja neviem, štatistiky, myslím, že 80 % z nich sa už nevráti. Reemigranti. To je, že to bolo skaza, strata tu. Z pohľadu čisto technického, z pohľadu organizmu je to strata. Či to je vojna, alebo či to je takýto exodus, či to je proste, to sú straty. To sú straty, ktoré ten štát má, ktoré už ekonomicky nevie nahradiť. Musí ich nahrádzať prisťahovalcami. Preto tu napríklad Fico hovorí, že potrebujeme prisťahovalcov z Uzbekistanu. A potrebujeme z Indie, lebo tu nemá kto pracovať. Pretože my máme obrovský exodus. Za posledných 15 – 20 rokov odišlo, tuším, 300 tisíc Slovákov. Mladí Slováci, o ktorých sme prišli, že navždy. A ja sa pýtam. Čo robí táto vláda? Čo robili ďalšie X Ficových vlád v minulosti, aby títo ľudia neodchádzali. Aby tu zostali. Alebo aby sa vrátili. Čo ste urobili preto, aby to naše školstvo sa zlepšilo. Čo ste urobili preto, aby sa naozaj tá sociálno-ekonomická situácia zlepšila tak, že tí mladí tu budú vidieť perspektívu. A budú vedieť, že tie šance, ktoré tu sú, sú porovnateľné so šancami, ktoré by dostali v Rakúsku, v Nemecku, v Dánsku. Ja nehovorím, že musíme byť rovnako bohatí. Ale že máme tú perspektívu, že ten človek sa vie presadiť. Že tu nie je nepotizmus, rodinkárstvo, korupcia. A že sa tu proste netlačí na slobodu a hodnoty ako také. Že tu je naozaj slobodná spoločnosť, kde tí mladí chcú žiť. Chcú prekvitať. Chcú si tu zakladať rodiny. A vedia, že sa to tu oplatí. Čo ste preto urobili? Takže this is how. Rozhodli ste sa ísť opačným smerom, opačnou cestou. Znova, opäť, odvrhnúť našich ľudí, našich Slovákov, ktorí idú zo zahraničia. Alebo ktorí žijú v zahraničí. Aby sa mohli podieľať na tom slovenskom dianí. Aby sa tu mohli zapájať intenzívnejšie. Aby mohli naozaj sa cítiť, že sú stále tu doma. To nie je len to, že že musíš voliť niekde na nejakú ambasádu. My máme 60 000. Veľvyslanectvá slovenské. Také, že Tanzánia, Juhoafrická republika, ja neviem, koľko tam máte Slovákov. A aj toho zahraničnou politikou podpory zahraničných Slovákov alebo ich integrácie alebo zlepšovania sociálno-ekonomickej situácie na Slovensku. Aby vedeli, že tu ste doma, tu sa môžete vrátiť. Štúhaj, no. Tu je tá perspektíva. Že tu bude tá situácia lepšia. No nič. Nič. Prepáčte, dokázali ste urobiť to, že máme v ústave dve pohlavia. Dokázali ste urobiť to, že sme zrušili NAKA, ÚŠP. Dokázali ste, že sme zmenili novelu trestného zákona tak, že sa tu ľudia necítia bezpečne. Dokázali ste, že jednoducho druhí vám neveria. A preto idú, chcú voliť radšej niekoho iného. Čiže toto, čo robíte, je z môjho pohľadu naozaj zrada záujmov Slovenska v kontexte spolupráce a naviazania Slovákov žijúcich v zahraničí na to dianie na Slovensku. A ešte raz vám pripomeniem. Keby tu neboli napríklad Československé légie, ktoré dal Štefánik dokopy. Aj vo Francúzsku, v Taliansku a tak ďalej. To boli tiež zahraniční Slováci aj Česi. Tak by sme bez nich neexistovali. Aj na ich hroby pľujete a ja vám to budem pripomínať najbližšie, keď pôjdete na Bradlo. Že takto pľujete na našich ľudí, na našu históriu a na našich zahraničných Slovákov. Len preto, lebo si myslíte, že takto vám to uhrá jeden mandát. V pléne jeden mandát. O toto tu ide, o nič iné. Máte strach, že voľby pre…

Predseda. Dámy a páni. A už mám nejaký ten vek. A myslím si, že politike ako takej som sa venoval aj vedom. Študoval som na vysokej škole medzinárodné vzťahy, politológiu. A tak nejako, akože človek si pamätá veľmi dobre ten vývoj, aký bol, ale ja si spomínam veľmi dobre na tie 90. roky, kedy sa vlastne tak intenzívne rozprávalo o tom, že my potrebujeme zapojiť aj tých zahraničných Slovákov do toho slovenského diania. Pretože to sú ľudia, ktorí majú skúsenosti, znalosti zo sveta. A my ich potrebujeme, pretože ako mladý vznikajúci štát sme si hovorili, že my budeme potrebovať každého múdreho človeka, každú, prosím, šikovnú ruku, aby nám pomohla. Ono, viete vy vôbec, koľko Slovákov reálne žije? Je ich vyše 7 miliónov na svete. 7, možno 7 a pol. To nemá podklad. Čiže zhruba 2 až 2,5 milióna Slovákov, ktorí odišli v rôznych etapách našej histórie, žije v zahraničí. A keď už sme si vtedy ako znovu vznikajúci štát zamýšľali nad tým, ako ich dostať do toho nášho diania, tak vznikali rôzne nápady. Vznikali rôzne politiky na podporu zahraničných Slovákov, rôzne slovenské inštitúty a rôzne takéto inštitúcie, ktoré mali akože pritiahnuť tých Slovákov, ktorí odišli, späť k tomu Slovensku, aby sa zaujímali o to naše dianie na Slovensku. A ja sa vás opýtam: Čo ste v tejto politike vy urobili? Čo ste urobili v tej politike pre podporu tých zahraničných Slovákov? Keď si to človek zoberie, taký klasický príklad Vojvodina. Vojvodina je niečo, na čo sa všetci tu otáčajú, obracajú, že tam máme tých našich Slovákov z tej dolnej zeme. A my ich máme radi a oni majú tú krásnu čistú slovenčinu a tak ďalej, a tak ďalej. A žijú v oblasti, kde žije aj maďarská menšina. Podpora Slovenska v porovnaní so slovenskými vojvodinskými Slovákmi, v porovnaní s podporou Maďarov alebo maďarskej menšiny v tej Vojvodine, je 10 až 12-krát nižšia. 10 až 12-krát nižšia zo strany Slovenskej republiky. A ja sa pýtam, prečo? Ja sa pýtam, čo robíte pre tých ľudí. Alebo máme taký klasický príklad. Máme, slovenský kultúrny dom, alebo ako sa to nazýva, v Prahe. Koho ste tam vyslali? Pani Vaľovú. Pani Vaľovú, ktorá tam má, tuším, dcéru alebo niekoho, kto tam študuje, a ona tam jednoducho chcela ísť a povedala si, že ona už nebude poslankyňou. Ona bude teraz diplomatka a bude viesť proste kultúrnu inštitúciu. Čo tam ona robí pre tých Slovákov? Máme fakt, že tie etapy tých ľudí, ktorí odišli, napríklad rok 1968. Je to zhruba 600-tisíc ľudí. 600-tisíc ľudí. Inštitúciu. Čo tam ona robí pre tých Slovákov? Máme fakt, že. Tie etapy tých ľudí, ktorí odišli. Napríklad rok 1968. Je to zhruba 600 tisíc ľudí, ktorí vtedy z Československa odišli. Ale naďalej tu majú korene, naďalej tu majú nejaké prepojenia, naďalej tu majú rodiny. Čo sme pre nich urobili? Hovbili sme. Ale vôbec nič. Nič. A najlepšie je, aj keď človek tak sleduje, že ako my sa ale hlásime k tým zahraničným Slovákom, hej? Dokonca sme postavili medzi Laborciami Andyho Warholovi veľké múzeum. A sme naňho hrdí. Pritom dobre vieme, že mal také LGBTI sklony, hej? Dnes by ste ho asi hánili. Alebo, ja neviem, keď sa povie slovo, meno Paul Newman, hej? Ale tak častokrát, aj keď pozeráte športové správy, tak, ja neviem, nejaký americký hokejista, ktorý, že jeho prababička bola zo Slovenska niekde odtiaľ. To sa vždy povie, na to sme hrdí. Alebo sme hrdí na našich hokejistov v NHL. Slafkovský sa zranil, Slafkovský dal gól. Černák bránil, všetko to tam je. A sme na to hrdí. Každý deň to je v správach. Super, super. Teraz sa prenesme do reality. Takže ten Černák z tej Floridy musí letieť, aby on a jeho manželka alebo jeho rodina mohli voliť. A aj Slafkovský. Dito. Každý jeden z nich. To je mu takto tlieskať, ty, a si na nich hrdý, aj najradšej by ste sa s nimi fotili. Najradšej by ste ich mali v prezidentskom paláci. A kade-tade. Zakaždým, keď za nás hrajú hokej. Tak ste na nich hrdí, ja chcem sa s nimi fotiť. A dnes? Odkazujete: No čakaj, ale keď máš záujem, tak si to naplánuj a choď voliť do Washingtonu. Alebo, ja neviem, keď teraz o Švédsku, do Štokholmu. Choď tam voliť. Toto robíte. Takto vy zaťahujete týchto Slovákov do toho slovenského diania. Zahraničných. Samozrejme, že tu máme obrovský exodus. Máme tu obrovský exodus. Mládeže. Hlboký. Snáď každý na Slovensku má niekoho v rodine, ktorý niekam odišiel do cudziny. Mladí, ktorí proste chodia študovať do zahraničia. A čo sa stáva? Ja neviem, štatistiky, myslím, že 80 % z nich sa už nevráti. Reemigranti. To je, že to bolo skaza, strata tu. Z pohľadu čisto technického, z pohľadu organizmu je to strata. Či to je vojna, alebo či to je takýto exodus, či to je proste, to sú straty. To sú straty, ktoré ten štát má, ktoré už ekonomicky nevie nahradiť. Musí ich nahrádzať prisťahovalcami. Preto tu napríklad Fico hovorí, že potrebujeme prisťahovalcov z Uzbekistanu. A potrebujeme z Indie, lebo tu nemá kto pracovať. Pretože my máme obrovský exodus. Za posledných 15 – 20 rokov odišlo, tuším, 300 tisíc Slovákov. Mladí Slováci, o ktorých sme prišli, že navždy. A ja sa pýtam. Čo robí táto vláda? Čo robili ďalšie X Ficových vlád v minulosti, aby títo ľudia neodchádzali. Aby tu zostali. Alebo aby sa vrátili. Čo ste urobili preto, aby to naše školstvo sa zlepšilo. Čo ste urobili preto, aby sa naozaj tá sociálno-ekonomická situácia zlepšila tak, že tí mladí tu budú vidieť perspektívu. A budú vedieť, že tie šance, ktoré tu sú, sú porovnateľné so šancami, ktoré by dostali v Rakúsku, v Nemecku, v Dánsku. Ja nehovorím, že musíme byť rovnako bohatí. Ale že máme tú perspektívu, že ten človek sa vie presadiť. Že tu nie je nepotizmus, rodinkárstvo, korupcia. A že sa tu proste netlačí na slobodu a hodnoty ako také. Že tu je naozaj slobodná spoločnosť, kde tí mladí chcú žiť. Chcú prekvitať. Chcú si tu zakladať rodiny. A vedia, že sa to tu oplatí. Čo ste preto urobili? Takže this is how. Rozhodli ste sa ísť opačným smerom, opačnou cestou. Znova, opäť, odvrhnúť našich ľudí, našich Slovákov, ktorí idú zo zahraničia. Alebo ktorí žijú v zahraničí. Aby sa mohli podieľať na tom slovenskom dianí. Aby sa tu mohli zapájať intenzívnejšie. Aby mohli naozaj sa cítiť, že sú stále tu doma. To nie je len to, že že musíš voliť niekde na nejakú ambasádu. My máme 60 000. Veľvyslanectvá slovenské. Také, že Tanzánia, Juhoafrická republika, ja neviem, koľko tam máte Slovákov. A aj toho zahraničnou politikou podpory zahraničných Slovákov alebo ich integrácie alebo zlepšovania sociálno-ekonomickej situácie na Slovensku. Aby vedeli, že tu ste doma, tu sa môžete vrátiť. Štúhaj, no. Tu je tá perspektíva. Že tu bude tá situácia lepšia. No nič. Nič. Prepáčte, dokázali ste urobiť to, že máme v ústave dve pohlavia. Dokázali ste urobiť to, že sme zrušili NAKA, ÚŠP. Dokázali ste, že sme zmenili novelu trestného zákona tak, že sa tu ľudia necítia bezpečne. Dokázali ste, že jednoducho druhí vám neveria. A preto idú, chcú voliť radšej niekoho iného. Čiže toto, čo robíte, je z môjho pohľadu naozaj zrada záujmov Slovenska v kontexte spolupráce a naviazania Slovákov žijúcich v zahraničí na to dianie na Slovensku. A ešte raz vám pripomeniem. Keby tu neboli napríklad Československé légie, ktoré dal Štefánik dokopy. Aj vo Francúzsku, v Taliansku a tak ďalej. To boli tiež zahraniční Slováci aj Česi. Tak by sme bez nich neexistovali. Aj na ich hroby pľujete a ja vám to budem pripomínať najbližšie, keď pôjdete na Bradlo. Že takto pľujete na našich ľudí, na našu históriu a na našich zahraničných Slovákov. Len preto, lebo si myslíte, že takto vám to uhrá jeden mandát. V pléne jeden mandát. O toto tu ide, o nič iné. Máte strach, že voľby pre…

Veľmi pekne, ale. Jednu vec, ktorú si asi zapamätám navždy. A, ktorá asi vôjde zase do. V histórie. Je, že šľachtic Bašternák. Z rodu Bonaparte. To. Ako ja. Na toto nikdy nezabudnem, to je akože. To je vynikajúce. Ale. Áno, ako vy ste ho si niekoľko zase, samozrejme. Konkrétnych vecí, ktoré. SMER-u nejak nevychádzajú. A to je napríklad to, že. Áno, v zahraničí podporu nemajú. Ono to je logické, pretože tí ľudia, ktorí odišli do zahraničia. No. Tak odišli z nejakých dôvodov. A. Samozrejme tam žijú v spoločnosti, ktorá. Neholduje takým hodnotám. Ako byť sociálny demokrat konzervatívneho radenia. Nacionalistického typu. To tam už napríklad v Nemecku považujú za. Normálne nacionálny socializmus alebo národný socializmus a takých nacistov tam oni, myslím, že nemajú radi. A zároveň. Vedia, že. Lani by si. Chceli predstaviť to, že by sa mohli vrátiť na Slovensko, že by chceli mať takú spoločnosť, v ktorej sa dá žiť, má nejaké hodnoty a nejakú úroveň. A niekam to smeruje. A nie do záhuby alebo do Ruska. Takže ťažko sa vám. Tam hľadá nejaká podpora a, preto ich chcete odstrihnúť, čo je samozrejme vaša hanba do budúcnosti, pretože takto si odstrihávate. Potenciál, pretože nerobíte nič preto, aby sa tí ľudia vrátili. Ale. Úplne nezaháľajte. Nemajte hlavu smútku. Možno sa vám podarí nájsť nejakú skupinku Slovákov. Ja neviem, možno. V Argentíne alebo v Kanade, takí tí, čo odišli po druhej svetovej vojne, takí tí. Ktorí. Boli. A. Zatýka. S tými by ste si možno niečo vedeli povedať určite. Máte možnosť, skúste ísť do Argentíny. Ďakujem. Pán

Evidentne to s nami naozaj značne vybičuje emócie pri všetkých týchto debatách, ktoré tu máme. A stáva sa, že sa to tu preženie. Že si jednoducho niekto to nevydrží a povie niečo, za čo by sa mal ospravedlniť. Ja osobne vnímam aj to, že sa začali zaťahovať rodiny. Pri všetkých týchto debatách, ktoré tu máme. A stáva sa, že sa to tu preženie. Že si jednoducho niekto to nevydrží a povie niečo, za čo by sa malo ospravedlniť. Ja osobne vnímam aj to, že to, že sa začali zaťahovať rodinní príslušníci do politického boja, je naozaj hienizmus. A to je jedno, ktorá strana to využíva. Mali by sme od toho upustiť. Nemali by sme to robiť, lebo to bude zachádzať stále ďalej a ďalej. Lebo každý sa bude cítiť byť čo najviac urazený, že zaťahli jeho rodinného príslušníka do politického boja. Ja si myslím, že v minulosti to bola tá buka. Nikto neriešil niekoho mamu, sestru, otca alebo umierajúceho otca. A ja som bol pri mojom ocovi do posledného momentu, do poslednej sekundy jeho skonu. Ale nikoho nebudem obviňovať z ničoho iného. A ja by som chcel naozaj tu apelovať na všetkých, aby sme sa troška ukľudnili, aby sme sa zamysleli nad tým, čo hovoríme. A každý, kto sa takýmto spôsobom správa alebo vyjadruje, tak má by sa zamyslieť nad tým a má by sa uvedomiť a ospravedlniť. Máme sa vedieť ospravedlniť za takéto výroky. Chovajme sa tu aspoň ako ľudia, prosím vás. Snažme sa správať. Ďakujem. A neútočme si takto na vlastných rodinných príslušníkov. Vyzývam vás na to. Prestaňme. A kto nie je schopný sa ospravedlniť, tak nech odtiaľto radšej odíde. Pretože tu vyvoláva zbytočné a hlúpe vášne. Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Evidentne to s nami naozaj značne vybičuje emócie pri všetkých týchto debatách, ktoré tu máme. A stáva sa, že sa to tu preženie. Že si jednoducho niekto to nevydrží a povie niečo, za čo by sa mal ospravedlniť. Ja osobne vnímam aj to, že sa začali zaťahovať rodiny. Pri všetkých týchto debatách, ktoré tu máme. A stáva sa, že sa to tu preženie. Že si jednoducho niekto to nevydrží a povie niečo, za čo by sa malo ospravedlniť. Ja osobne vnímam aj to, že to, že sa začali zaťahovať rodinní príslušníci do politického boja, je naozaj hienizmus. A to je jedno, ktorá strana to využíva. Mali by sme od toho upustiť. Nemali by sme to robiť, lebo to bude zachádzať stále ďalej a ďalej. Lebo každý sa bude cítiť byť čo najviac urazený, že zaťahli jeho rodinného príslušníka do politického boja. Ja si myslím, že v minulosti to bola tá buka. Nikto neriešil niekoho mamu, sestru, otca alebo umierajúceho otca. A ja som bol pri mojom ocovi do posledného momentu, do poslednej sekundy jeho skonu. Ale nikoho nebudem obviňovať z ničoho iného. A ja by som chcel naozaj tu apelovať na všetkých, aby sme sa troška ukľudnili, aby sme sa zamysleli nad tým, čo hovoríme. A každý, kto sa takýmto spôsobom správa alebo vyjadruje, tak má by sa zamyslieť nad tým a má by sa uvedomiť a ospravedlniť. Máme sa vedieť ospravedlniť za takéto výroky. Chovajme sa tu aspoň ako ľudia, prosím vás. Snažme sa správať. Ďakujem. A neútočme si takto na vlastných rodinných príslušníkov. Vyzývam vás na to. Prestaňme. A kto nie je schopný sa ospravedlniť, tak nech odtiaľto radšej odíde. Pretože tu vyvoláva zbytočné a hlúpe vášne. Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vy ste to celkom jasne vystihli, že pre všetky tie tvrdenia, ktoré sem priniesla táto vládna koalícia ohľadne manipulácie, korešpondenčné voľby, že sa to nejakým spôsobom môže ovplyvňovať a podobné všetky tieto obvinenia, ktoré sme tu počúvali tieto dni z tejto strany koalície, sa nepotvrdili. V podstate nie je žiadny dôkaz. Žiadny dôkaz sa im nepodarilo predložiť. Ale jeden dôkaz predsa len predložili. A to je ten, že vedia, že prehrajú voľby. Vedia a cítia to v kostiach, že sa to proste končí, že sa im to kráti a preto robia to, čo robia. Pretože majú aspoň takú malú nádej, že túto zmenu, ktorú urobia, že obmedzia tú voľbu zo zahraničia, že im prinesie nejaké možno šťastie, obmedzenie týchto možností, ktoré im prinesie možno o ten jeden mandát viac. V toto oni dúfajú a že toto možno vytvorí nejaký precedens alebo nejakú schopnosť, možnosť, že sa tu vytvorí nejaký pat. Oni už neveria v to, že to reálne vyhrajú. Oni veria v to, že môžu uhrať nejaký pat. Ale ja si osobne myslím, že ani toto im nepomôže, pretože oni už sami musia cítiť, že to, čo tu riešia, bežných občanov nezaujíma. Už ich to len nasiera, pretože celý čas uznesenie ku kajúcnikom, uznesenie ku Kováčikovi, uznesenie bude ešte k Očistcu, uznesenie možno ešte bude k Záleskej, uznesenie bude ku kadečomu. A ale cítia a vedia, že ľudia sú naštvaní, pretože to dogabali, pretože sociálno-ekonomická situácia na Slovensku je zlá, neznesiteľná a oni ju len zhoršujú a toto je jediné, čo dokážu – zhoršovať ešte viac situáciu, ale ja som presvedčený, že toto namotivuje ešte viac voličov prísť voliť proti nim. Pani poslankyňa, váš.

Tejto novele volebného zákona sa naozaj ukazuje vaša arogancia, malosť a úbohosť vnímania toho rozmeru aj zahraničných Slovákov. Vy ste asi zabudli napríklad na Pittsburskú dohodu alebo Clevelandskú dohodu. Čo by sme robili bez tých zahraničných Slovákov vtedy? Tento štát by nevznikol. Vy ste zabudli na československú légiu Štefánika, že? Bez nich by to tento štát nebol. Že, keď vás znova uvidím niekde na Bradle, tak by ste si to mali pekne uvedomiť, že, čo robiť. Tí Slováci odchádzali z tejto zeme preto vtedy, pretože sa tu ťažko žilo a bola tu nesloboda. Dnešní Slováci odchádzajú z tých istých dôvodov po 15 rokoch vašich vlád a dnes ste sa rozhodli im obmedziť volebné právo čo najviac, aby sa nemohli podieľať na rozhodovaní na Slovensku, lebo, že však oni prídu raz za čas sa tu ošetriť, lebo to je lacnejšie. Takýto vzťah nemáte. Áno, samozrejme, že väčšinou volia iné strany ako vašu, pretože druhá väčšina z nich odišla kvôli vám. A vy dnes, pán kolega Škrípik vám tu vysvetlil ten systém v iných krajinách, ktorý vy spomínate, tak ten si vyberáte, hej? To sú také tie zrnká, ktoré si vyberáte z krajín, ktoré ináč oficiálne nazývate vojnovými štváčmi. Vojnovými štváčmi, pretože sú to krajiny, ktoré Rusko považujú za nepriateľa na rozdiel od vás. Tuto ešte raz sa ukazuje vaša zákernosť, úbohosť a malosť. Ďalší v poradí pán poslanec Ján Skulík, ďakujem za slovo. Braňo, ďakujem.

Pán kolega Dostál, veľmi pekne ste to zhrnuli. Ste vlastne povedali jasne, že tu ide vlastne o taký subjektívny pocit niektorého človeka alebo niektorých ľudí v Slovenskej národnej strane, ktorí sa rozhodli ísť tou cestou odmietania cudzincov v obecných políciách. Čo je ale zaujímavé, že dnes už teda naozaj obecných policajtov máme, ktorí sú cudzinci, fungujú a doteraz neboli zaznamenané žiadne problémy, žiadne zistenia tohto druhu, že by naozaj to bol problém. A presne, ako si poukázal, že keby to problém bol, tak by v tom návrhu zákona bolo, že jednoducho nemôžu byť. A znamená, že by museli opustiť rady obecnej polície aj títo cudzinci, ktorí tam doteraz pôsobia, a nielen do budúcnosti, čo vytvára absolútny... To je proste právny paškvil, ktorý tu ide vytvárať SNS, ale ja sa nedivím, oni sa zaoberajú fakt problémami, ktoré problémami nie sú a oni ich len vytvárajú. A pokiaľ si dobre spomínam, tak ten reálny argument bol ten, čo sme počuli z úst Adama Lučanského, že on a jeho niektorí priatelia si nevedia predstaviť, že by dostali pokutu od cudzinca, ktorý pôsobí v obecnej polícii. Tak toto je dôvod, prečo idú zavádzať tento zákon. Lebo oni si nevedia predstaviť, že tak nejaký cudzinec by mi dal pokutu za parkovanie. No tak toto, to si nemôžu dovoliť. To s týmto, hej, to je vrchol. Takto uvažujú ľudia v SNS. Ale ja som presvedčený, že keby išiel pán Lučanský napríklad do Viedne a tam nejaký cudzinec ako obecný policajt by mu dal pokutu, on by sa mu ešte aj uklonil. Takto to je, bohužiaľ, to je tá hlúposť a malosť ducha. Pani poslankyňa

Kolega Dubovický, úplne presne ste to zakončili. Kolaborácia, ekonomická zrada a samozrejme hybridné operácie Ruskej federácie, ktorým napomáha vlastne táto verchuška, ktorá tu je teraz pri moci. A tá ekonomická vlastizrada je v podstate spojená s tým, že to, ako sa tu funguje alebo nefunguje, aký tu je právny štát, aká tu je politická situácia, má efekt na ekonomickú situáciu a na jej vývoj. Dokazujú to štatistiky, sme na chvoste Európskej únie. Jednoducho prepadávame sa a áno, je to holý fakt. To nehovoríme my, to hovorí proste asociácia zamestnávateľov a podobných, že tu máme nula investícií, nula. Nula. Toto sa vám podarilo. Nula. Naozaj, pretože viaceré dôvody. Jeden z nich je aj samozrejme politická situácia a to, že aká aká je politická predvídateľnosť v danej krajine. Keď sem dáte nejakú investíciu, ja neviem, 100 miliónov, 500 miliónov, miliardu, akú máte návratnosť o päť, o 10 rokov? Akú budete mať návratnosť z krajiny, ktorá spochybňuje svoje členstvo v Európskej únii, ktorá hovorí o tom, že by mala skapať, ktorá zanedbáva svoju bezpečnosť a svoju obranyschopnosť. Ako môžete očakávať, že tam príde investor, že tu je právny štát, kde je tu nízka vymáhateľnosť práva, že to proste potvrdzuje Európska komisia a tak ďalej. Ale toto všetko tam v tej správe ako keby nebolo, ako keby sme boli normálni, že v krajine, v ktorej všetko funguje. A samozrejme veľmi dobre a k tomu sa treba vracať a budeme sa k tomu pravidelne vracať v tej kolaborácii s Ruskou federáciou cez Maďarsko. A ja vás chcem vyzvať, pán minister, my zvolávame aj zahraničný výbor ako opozícia, kde si vás pozývame, kde by sme sa o tom chceli s vami intenzívne porozprávať. Pozývame tam aj maďarského veľvyslanca, aby sme si o tom mohli porozprávať, tak boli by sme radi, keby ste bol taký chlap a prišiel tam a s nami sa o tom podiskutoval. Dúfam, že opozícia, teda koalícia, nebude mať strach.