Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne.
V prvom rade musím povedať, že ako myšlienku vítam a vnímam ju ako pozitívny signál aj do budúcnosti a je to v podstate ako prvý krok, lebo môžme sa nad tým zamýšľať, že teda tie peniaze, ktoré majú byť vyplatené pozostalým teda v tej výške 50-tisíc, je to veľa, je to málo? No samozrejme vyčíslovať život je veľmi ťažké a samozrejme aj v dnešnej situácii nikto nevieme, ako je, ako dopadneme, aká situácia sa bude vyvíjať aj vzhľadom na zhoršené bezpečnostné prostredie. Tie riziká tu sú a vidíme, že naozaj môže dôjsť k situácii, kedy sa to nemusí týkať len policajtov, ale aj vojakov a hasičov.
A presne tu narážam trošku na ten problém v znení návrhu tohto zákona, keď si ho prečítam a počúvam slová a vyjadrenia predkladateľov, tak nie úplne korešpondujú s textom návrhu zákona, pretože sa bavíme o tri dva osmičke, teda o zákone o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ale tento návrh, ktorý tu máme, spomína vo svojom texte len výplatu alebo teda príplatok pozostalým len pre policajtov, hoci jednoznačne zo zákona vyplýva, že by to malo platiť aj pre vojakov a takisto som teraz počul od pána predkladateľa, že spomínal aj hasičov, ktorí tam takisto nie sú v tom zákone spomenutí.
Text skutočne hovorí aj o tom, že tieto veci budú riešené cez, prostredníctvom Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, akoby mal byť aj pre vojakov, ktorí tam ale naozaj nie sú reflektovaní. Preto si myslím, že tento zákon má značný nedostatok v tomto zmysle, pretože keď raz prídem s novelou tri dva osmičky, teda zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, a hovorím len, alebo sa zameriavam v tej novele len na policajtov a zároveň je tam spomínaný, že takéto veci rieši aj Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, tak to niekde nastala chyba v príprave tohto textu a myslím si, že tam je značný nedostatok.
Zároveň musím, musí aj pripomenúť alebo upozorniť na ďalšiu vec, navrhovateľ, samozrejme, sa zamýšľa aj nad tým, že by došlo k situácii, kedy by pozostalá osoba, ktorá by dostala túto, tieto peniaze po pozostalom, ktorý by teda zahynul vo výkone svojej služby, tak sú tam aj stanovené podmienky, za ktorých by musela, musela navrátiť táto osoba tento príplatok, ale to znenie mi jednoducho z právneho hľadiska nedáva zmysel, pretože tam je napísané niečo v takom zmysle, že bude musieť vrátiť príplatok len takí pozostalí, ktorí spôsobili smrť policajtovi.
Čiže znova. Bavíme sa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a znova, príplatok sa vracia len policajt... teda len vtedy, ak bude spôsobená smrť policajtovi. Ale nie je definované akému, ktorému policajtovi. Ja rozumiem, čo tým predkladateľ chce, chcel povedať, že akým spôsobom, teda že v prípade, že tá osoba by spôsobila vlastnému, teda rodinnému príslušníkovi smrť, takže takejto osobe jednoznačne nebude, alebo bude odňatý tento príplatok. A teraz ale napríklad nerieši, že či to môže byť aj že nezavinené zabitie, hej, že autonehoda alebo niečo podobné. Takisto sú tam určité právne medzery, na ktoré si dovolím upozorniť v tomto návrhu zákona.
Preto ešte raz sa vrátim. Poviem, že reálne nemám problém s tým návrhom alebo resp. s tou myšlienkou. Myslím si, že to je dobrá myšlienka, dobrý, dobrý nápad, s ktorým sa dá pracovať, ale v tomto znení, v ktorom je tento návrh aktuálne predložený, kde absentujú policaj... teda hasiči, kde absentujú vojaci, kde nie je jasne definícia, že akých, za akých podmienok sa príplatky napríklad teda budú vracať a podobné záležitosti, tak tu vznikajú určité právne neistoty v tomto návrhu zákona, preto ja v tomto momente, bohužiaľ, za tento návrh zákona nemôžem hlasovať. To ale neznamená, že zaňho nechcem hlasovať. Tu len vystupujem s tým, pretože ide o prvé čítanie, aby mal predkladateľ možnosť upraviť ten návrh zákona tak, nejakou novelou, do druhého čítania, aby sme boli schopní zaňho hlasovať a s radosťou by som v takom prípade, keby ten zákon bol správne naformulovaný, zahlasoval. Takže nie je to to, že ho odmietame, odmietame túto myšlienku, len nemôžme súhlasiť so znením, s aktuálnym znením tohto návrhu novely zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Podobne ako pani Mesterová, aj SaS v minulosti, myslím si, že dve schôdze dozadu, navrhovalo práve takú novelu priestupkového zákona ako reflexia alebo reakcia na Trestnú novelu, ktorá práve má za následok tieto medzery, ktoré, ako vidíme, aj vládna koalícia sa snaží teraz nejakým spôsobom vyplniť a kompenzovať. Máme tu teraz tento návrh, ktorý, v poriadku, uvidíme, či bude dostačujúci, mne sa zdá, že bude na tom potrebné popracovať trošku viac, pretože tých problémov z tej novely Trestného zákona je viac. A je zaujímavé počuť teda, že už aj ministerstvo spravodlivosti pracuje na nejakej takejto väčšej novele, keďže si uvedomuje, že tam tá medzera práve tým prijatím tej novely Trestného zákona vznikla, čo len dokazuje to, že ten zákon, ktorý tu bol prinesený pod pazuchou, priniesol viacej problémov a v podstate sa bavíme už o šiestej alebo siedmej novele novely Trestného zákona, čo je naozaj smutné, mrzí ma to, mohli sme sa tomu vyhnúť, keby takéto veci sa riešili normálnym, štandardným spôsobom a nie v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, ja sa naozaj pokúsim byť stručný, bohužiaľ sme stratili veľa času na začiatku.
Ja aj ďakujem pani Števulovej a následnej diskusii, ktorá bola naozaj konštruktívna. Áno, ja by som očakával od takéhoto návrhu zákona, že by to mala byť akási taká analýza alebo nejaká taká všeobecná sebareflexia a vyhodnotenie celej tej pandémie a toho covidu, a kde sa stali chyby, aby sme sa im do budúcnosti vyvarovali a akým spôsobom potom pristupovať alebo pripravovať sa aj na ďalšiu pandémiu. A nie vyslovene sa zamerať len na jednu časť celého tohto procesu a toho, toho, toho problému a tej pandémie a tých problémov, ktoré s tým boli spojené. Pretože ja napríklad súhlasím s kolegyňou Števulovou, že to, že boli zavedené napríklad tie, karanténa, uzavretie hraníc a ďalšie opatrenia, vyžadovanie preplácania nákladov a podobné veci považujem za chybu. Ale tu si spracovateľ návrhu zákona asi nevšimol, že on vlastne vychádza z toho, že chce odškodňovať od 12. 3. 2020, to bola ešte vláda Petra Pellegriniho, ktorá práve prišla s týmito opatreniami, teda uzavretia hraníc, karantény a nákladov s tým spojených, ktoré sa mali potom preplácať, v čom potom následne pokračovala aj ďalšia Matovičova vláda.
Čiže viac-menej ako keby predkladateľ tohto návrhu si uvedomoval, že vlastne oni to boli, ktorí začali s týmito reštrikčnými opatreniami, ktoré vlastne poškodili občanov a ich práva a teraz ich chcú odškodňovať. Čiže vlastne oni začali, potom druhí pokračovali a teraz sa vracajú k tomu a ich chcú odškodňovať. V poriadku, môžeme sa o tom baviť, len si nemyslím, že toto je ten správny spôsob a ten návrh zákona, ktorý je tu takto prezentovaný, pretože s čím zásadne nesúhlasím, je odškodňovanie práve aj tých priestupkov, ktoré mali byť teda s tým spojené a v podstate všetky priestupky, a vieme veľmi dobre, že tam došlo k rôznym aj násilnostiam a iným porušeniam zákona počas covidových opatrení, ktoré jednoducho dnes už možno aj vďaka trestnej novele a podobným jednoducho spadli do nejakých priestupkov a títo ľudia budú jednoducho normálne že očistení, ako keby nič nespravili. Ja si napríklad spomínam na tie násilnosti a tú bitku v piešťanskom Lidli, kde policajti zasahovali a tam ich tí antirúškari napadli a tam boli normálne násilnosti na policajtoch. A ja teraz neviem, aj tí budú odškodnení? Aj tým sa nič nestane? Aj tí sa akože, tí budú zahladení? Čiže to je jedna vec.
Ďalšia vec, čo sa týka odškodňovania, tak bude odškodňovať ministerstvo vnútra, ministerstvo financií, úrad zdravotníctva a obce. A to je podľa mňa ďalší problém, pretože znova za chyby, ktoré spôsobil štát a kedy počas covidu, kedy obce pomáhali, tak obce teraz budú odškodňovať. Áno, majú byť refundované, ale refundované až od 31. 8. ´25 ministerstvom financií. To znamená, že obce teraz zaplatia z toho rozpočtu, ktorý je limitovaný, a následne potom budú že aj ministerstvo financií, aby ich refundovalo, ale až o rok v podstate nato. Čiže zase zasahujeme aj do rozpočtu obcí a tak ďalej, zase ich ožobračujeme, čiže myslím si, že to sú všetko veci, ktoré sú naozaj nedomyslené v tomto zákone.
Takisto tu máme, že uhrádzajú sa aj trovy konania právneho zastúpenia, že advokáti, ktorých trestala advokátska komora za disciplinárne premenenie, dostanú svoju odmenu, plus navyše by aj oni mali byť rehabilitovaní. A ja si spomínam na istú pani právničku, takzvanú pani nulitnú, ktorá bola aj potrestaná komorou advokátskou, čiže toto sú tam tie zásadné nedostatky v tomto zákone, ktoré vidím a myslím si, že je, mali by sme sa nad tým zamyslieť, je to prvé čítanie, aby aj spracovateľ prišiel s nejakými úpravami tohto návrhu zákona, aspoň takými, ktoré by minimálne sa zamysleli nad tými priestupkami, nad zaťažovaním, finančným zaťažovaním obcí a podobnými záležitosťami, aj čo sa týka pani doktorky nulitnej, lebo toto sú všetko veci, ktoré naozaj vytvárajú precedens a ktoré nám môžu spôsobovať problémy do budúcnosti. A áno, nikdy nevieme, kedy ďalšia pandémia môže prísť a môže nám to spôsobovať naozaj neprekonateľné prekážky pri nejakých zásahov alebo pri nastavovaní procesov a opatrení ďalšej pandémie. Bohužiaľ, vzhľadom na čas už nemôžem ďalej, ale teším sa na druhé čítanie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Pán Gašpar, mňa naozaj udivuje, že sa vám do týchto vecí, všetkých týchto špinavostí chce ísť. Či to bolo predkladanie trestnej novely, či to bolo predkladanie návrhu na odvolanie pána Šimečku a to špinenie jeho rodiny a deda a mamy a všetky tieto veci, a s úsmevom to tu obhajujete, či je to, sú to útoky pani Kolíkovú a podobne. A teraz ste to zase vy, ktorý si zoberie na plecia túto pomstu voči pánovi Kiskovi. A áno, ide o obyčajnú pomstu, o nič iné, ide o pomstu, ktorú v sebe Robert Fico dlho-dlho niesol, pretože to bola jeho prvá veľká politická prehra a všeobecne je známe, že tú prehru naozaj znášal veľmi ťažko a ono to potom aj sa odzrkadľovalo a poznačilo práve ten vzťah prezidenta a premiéra, kde naozaj tam tie vzťahy boli vždy veľmi napäté a vždy vlastne bazírovali na tom, že Robert Fico sa snaží útočiť na Kisku maximálne, ako sa dalo, aby ho dehonestoval. Ja si osobne myslím ale, že toto vám politicky vôbec nepomôže. Tieto ťahy, taká tá pomstychtivosť a tak ďalej, myslím si, že už by ste mohli byť aj trošku poučení z toho, čo ste predtým robili, že skôr vás to ťahá dolu a ľudí to už prestáva zaujímať.
Ale čo skôr ľudí zaujíma, je, že vy ste si, respektíve vládni politici si zvýšili platy, že Ficovi ste vybavili doživotnú rentu, zatiaľ čo Kiskovi by ste chceli zobrať doživotnú rentu, že všetky tieto veci, ktoré sa stali vám, tak väčšinou končia tri šesť trojkou, zatiaľ čo teda Kiska si prešiel celým týmto procesom. Nevychádza vám to, zbytočne robíte takéto špinavosti.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujeme za túto zaujímavú schôdzu.
Čo sa týka, čo sa týka tejto transpozície smernice, na začiatku uvediem, že ju vítame napriek tomu, že smernica mešká. Smernica už aj podľa teda očakávaní Európskej únie mala byť transponovaná 18. 10. Nevadí. Napriek tomu som rád, že sa tu zjavila a že postupne bude aj prijatá.
Treba povedať, čo sa týka kybernetickej bezpečnosti, že to je jedna zo zásadných domén, ktorej je potrebné sa venovať, pretože, povedzme si to na rovinu, je to doména, kde prebieha vojna. Prebieha reálny konflikt, ktorý so sebou prináša aj svoje obete. Prináša, nie sú to len kritická infraštruktúra a hekovanie a podobné záležitosti, ale, samozrejme, je to aj priestor, kde sa šíria dezinformácie, hoaxy a podobné záležitosti.
V rámci tejto NIS dvojky sa Európska únia snaží riešiť túto situáciu a byť efektívnejšia a flexibilnejšia pri zvládaní práve dezinformácií, hoaxov a iných hrozieb, ktoré vychádzajú práve z tejto domény. Nie je úplnou náhodou, že ešte, je to už asi šesť rokov, čo napríklad Aliancia uznala kybernetický priestor ako piatu operačnú doménu, ktorá sa považuje za operáciu normálneho vojnového konfliktu. Myslím si, že je všetkým jasné, ktorí sa aspoň trošku rozumejú tejto problematike, že keď dôjde k vojnovému konfliktu, dochádza, samozrejme, k nemu aj v rámci kybernetického priestoru.
A tu chcem poďakovať vládnej koalícii, že ide transponovať smernicu, ktorá umožňuje blokovať dezinformačné weby. Dokonca na to aj nabáda. A spomínam si na obdobie, keď dochádzalo počas minulého volebného obdobia k blokáciám istých dezinformačných webov na niektoré obdobie, tak vtedy sa o tom diskutovalo, že či to je legálne, alebo či to nie je legálne, či sa to môže robiť, alebo nemôže robiť, a vtedy sa zvolil aj taký postup, ktorý bol vtedy zavedený, a to bol taký, že boli určité inštitúcie, ktoré boli jasne definované a ktoré hovorili a upozorňovali na to, že či dochádza k nejakému porušovaniu, k nejakému ohrozovaniu, či sú tam nejaké teda operácie psychologického charakteru, dezinformácie a podobné veci, ktoré majú takto mať negatívny vplyv na spoločnosť a tak ďalej. No a ten postup bol taký, že tie inštitúcie, ktoré toto definovali, bola Slovenská informačná služba, Policajný zbor a tak ďalej a tak ďalej. Tie potom tieto informácie odovzdávali na národný bezpečnostný a analytický úrad, resp. Národný bezpečnostné a analytické centrum, ktoré tieto vstupy vyhodnocovalo a na základe týchto vstupov potom odovzdávalo svoje odporúčanie Národnému bezpečnostnému úradu, aby danú doménu zablokoval, resp. pozastavil jej účinnosť.
Čo kvitujem v rámci tohto návrhu, je, že bola diskusia ešte v minulosti, že či do tohto nemá byť zahrnutý aj súd. Aby súd bol ten, tá inštancia, ktorá ešte o tom bude rozhodovať, že či má byť tá doména zablokovaná a tak ďalej, a tá doména, ktorej by sa to dotýkalo, aby sa mala na koho odvolať.
Ja kvitujem, že Národný bezpečnostný úrad to do tohto zapracoval a je tam tento priestor, že definoval, že sa môže táto doména obrátiť na príslušný súd. Ale musím vytknúť tejto, tejto časti tohto zákona, že NBÚ ako taká tam nedefinuje príslušnosť súdu. On len hovorí, len definuje, že to je príslušný súd, ale nehovorí, ktorý príslušný súd to je. Čiže to je aký? To je civilnoprávny spor? Je to správny súd? A tak ďalej. Nedefinuje takisto ani lehoty a nedefinuje ani kódex, na základe ktorého má tento súd postupovať. To znamená, že keď sa táto transpozícia smernice snaží nejakým spôsobom implementovať, tak viac-menej svojím spôsobom môže vytvárať chaos, keďže môže dochádzať k zdĺhavým súdnym procesom, ktoré môžu byť aj komplikované zo strany štátu, keď bude chcieť zasiahnuť voči nejakej doméne alebo niečo podobné, ktorá keď sa odvolá na súd, tak potom nemáme definované presne, na ktorý súd, ktorý kódex a na základe akej lehoty má rozhodnúť.
Čiže len chcem upozorniť predkladateľa na tento nedostatok v tomto zákone, pretože tým pádom môžu vznikať naozaj že právne spory, ktoré budú komplikované na riešenie, preto si len vás dovolím upozorniť na tento moment a ja vás potom aj týmto aj chcem poprosiť, aby ste sa na túto časť ešte pozreli a zadefinovali. Tam stačí, keď sa povie, že správny súd alebo nejaký, aby to bolo úplne jasné, aby sa vedelo definovať tento kódex. V prípade, že toto bude, my len s radosťou za tento návrh zákona, teda túto transpozíciu smerníc, zahlasujeme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Tento zákon alebo tento návrh zákon, tu máme už teda druhé čítanie, teda druhú schôdzu, a ja som vnímal to, že predkladateľ vníma negatívne to, že nie všetci sa k tomu, tomuto návrhu zákona pridávajú. Myslím si, že to miestami bolo možno brané aj nejak osobne, alebo tak som si všimol teda na výbore, že to nebolo brané tak akože dosť, no, jak by som povedal... No, jednoducho bol to, boli tam také určité výhrady, že opozícia vyslovene ide tvrdohlavo proti všetkým koaličným návrhom a že sa odmieta podieľa aj na zlepšení situácie hasičov.
Ja neviem, či ste dostali, ale dostal som sa k otvorenému listu hasičov, ktorí napísali k návrhu tohto zákona. Ak dovolíte, ja vám ho prečítam.
Čiže vyjadrenie hasičov k navrhovanej novele zákona, ktorá dopĺňa § 97 o nový ods. 3.
„Už niekoľko rokov stovky hasičov po celom Slovensku podúvajú žaloby voči Slovenskej republike z dôvodu porušovania európskej smernice 2003/88 a nesúladu slovenskej legislatívy, čiže zákona 315, s uvedenou smernicou. Slovenské súdy už v stovkách prípadov právoplatne rozhodli a dali za pravdu príslušníkom Hasičského a záchranného zboru.
Problém spočíva v tom, že zásahoví hasiči slúžia každý tretí deň 24-hodinovú službu, z ktorej sa im však do odpracovaných hodín započítava len 16 hodín a zvyšných 8 hodín sa v rozpore so smernicou a rozhodnutiami súdov do odpracovaných hodín vôbec nezapočítava. Z tohto dôvodu tak hasiči trávia na pracovisku neúmerne dlhý čas, čo má výrazný vplyv na ich súkromný život a zdravie. Napríklad pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci, hasič si odslúži, hasič si odslúži 10 zmien, čiže 10 zmien po 24 hodín je 240 hodín za mesiac, pričom započítaných odslúžených hodín má len 160.
Bohužiaľ, namiesto toho, aby sa problém vyriešil, prichádza návrh zákona, ktorým sa snaží opäť umelo nezapočítavať niektoré ďalšie zložky služobného času príslušníkom Hasičského záchranného zboru do odslúžených hodín, čo je opäť v rozpore s európskou smernicou alebo napríklad aj v rozpore so Zákonníkom práce, čo výrazne znevýhodňuje a diskriminuje príslušníkov Hasičského záchranného zboru. Tí sú nasadzovaní dennodenne pri množstve mimoriadnych udalostí, nasadzujú svoje vlastné životy, aby pomáhali a chránili životy, zdravie a majetok občanov, a pritom Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky nerieši a úplne ignoruje stovky právoplatných rozhodnutí súdov, a dokonca navrhovanou legislatívou sa snaží ešte zhoršiť už i tak vážnu situáciu v Hasičskom a záchrannom zbore.“
Takže toto je otvorený list hasičov, ktorý bol poslaný. Predpokladám, neviem, či ste ho aj vy dostali, ale predpokladám, že aj vám ho posielali, kde hasiči vyjadrujú svoje výhrady voči tomuto návrhu novely zákona 315.
Je, ja si uvedomujem, že to je problém, ktorý tu už máme asi 20 rokov, ktorý nevieme vyriešiť aj vzhľadom na to, že počty hasičov sú nedostatočné, a tým pádom vlastne tí hasiči, ktorí slúžia, tak musia ako keby kompenzovať ten nedostatočný personál, a takto ťahať tieto služby.
Ale čo je ešte smiešne, trápnosmiešne je, že za hodinu pohotovosti dostáva hasič, pokiaľ nie je nasadený pri nejakom požiari, 1,75 eura za hodinu, čo znamená, že odpracovanú pohotovosť, ktorú odpracujú, dostanú za ňu, že 14 eur a potom, zvyšných 8 hodín vám nezaplatia nič. Čiže títo hasiči sú naozaj že zneužívaní. Nie je tu nikto schopný riešiť tento problém, a tak ako aj ja vnímam ten zákon, tento problém vôbec nerieši, teda tá, tento návrh novely zákona.
Je tu viacero možností, ako by sa to dalo riešiť, ale nikto sa tým nechce zaoberať. Dokonca to je nadstavené tak, že ministerstvu vnútra vyhovuje táto situácia, pretože tie žaloby, ktoré tí hasiči dávajú, a tie kompenzácie, ktoré za to dostávajú, keďže tie súdy vyhrávajú, keďže tu je evidentné porušovanie Zákonníka práce, evidentné porušovanie smernice Európskej únie a tak ďalej a tak ďalej, tak dostávajú tie kompenzácie. Ale niekto múdry si vyrátal na ministerstve vnútra, že to je lacnejšie, ako keby to mali riešiť komplexne, takže nehávajú hasičov na holičkách, a nie, a nie, nie sú schopní riešiť tento problém. Ja priznávam, že to je dlhodobejší problém, že to nie je problém, ktorý tu nastal teraz, hovorím, je to problém, ktorý tu máme, že 20 rokov. A prepáčte, z toho bol 13 rokov pri moci SMER. A ste tu znova, a neviete to vyriešiť.
Takže ja to považujem naozaj za návrh novely, ktorý celú túto situáciu nerieši. V podstate sa snaží len zakryť tento problém nejakou úpravou, aby to nebolo takto viditeľné. Ale tí hasiči si veľmi dobre uvedomujú situáciu ako takú.
Čo mňa mrzí, je, že hasičov máme vždy za hrdinov, keď ich je treba. Keď sú nasadení, nasadzovaní pri živelných pohromách, ako teraz boli povodne, sú pozívaní premiérovi, prezidentovi, všetci im ďakujú. Sme na nich hrdí, keď ich vysielame do zahraničia, že chodili napríklad pomáhať hasiť požiare v Grécku alebo vo Francúzsku, alebo niekde inde. Vždy sú milo vítaní. Vždy sme na nich, akože sa chválime tým, že čo všetko robia. Ale keď pre, máme pre nich riešiť problém, ktorý tu je komplexný a dlhodobý, tak sa ho snažíme kopnúť pod koberec.
A ešte ako čerešnička na torte, si predstavte, že tu máme ďalšiu vec, čo vyšla najavo na ministerstve vnútra, a to je ten pofidérny nákup hasičskej techniky za tých 46 mil. eur, ktorý dostane firma, ktorá hasičské autá v živote nerobila. Máte ix iných firiem. Máte Volvo, Scaniu, ja neviem. Je ix iných firiem, ktoré hasičské autá bežne robia. A viem, že tam napríklad aj niektoré tie komponenty tej techniky boli vyradené z toho výberového alebo toho, z toho tendra, z toho verejného obstarávania len preto, aby niektoré firmy alebo niektorá firma spĺňala tieto podmienky.
Dokonca sa... aj sa vie, že ministerstvo vnútra sa snažilo potom to nejakým spôsobom kompenzovať a dokúpiť túto techniku v separátnom tendri, čo museli následne zrušiť, pretože videli, že to je problematické. Takže namiesto toho, aby to vozidlo hasičské bolo vybavenou komplexnou technikou, tak chceli na to hasičské vozidlo, ktoré idú nakúpiť, ešte dať prívesný vozík s tou technikou, ktorá nebude súčasťou tých, tých vozidiel, ktoré boli nakúpené, tak ich chceli nakúpiť extra a dať na to prívozný vozík, prívesný vozík. Hej? Takže takýmto spôsobom sa pristupuje k hasičom.
Ja si myslím, že môžete teraz hovoriť a môžete sa nimi chváliť aj pri povodniach a tak ďalej, že veľa priateľov si medzi hasičmi táto vládna koalícia nezískala. Naopak.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
A ďakujem, Gábor, za tvoje vystúpenie. Myslím si, že bolo jasné a trefné. Keď sa tu budeme baviť o rokovacom poriadku, o právach a kompetenciách predsedu výboru, ktoré mu vyplývajú z toho rokovacieho poriadku, keď tieto práva a tieto kompetencie sú používané, pretože na to má každý predseda právo, a za toto bude odvolaný jeden alebo ďalší, alebo ktokoľvek, ktorýkoľvek iný predseda, tak sa dostávame do situácie, že táto vláda si robí zo zákonov trhací kalendár. Zo všetkých zvyklostí, zo všetkých hodnôt, zo všetkých princípov, na ktorých tento parlament ešte ako-tak v minulosti fungoval, ako-tak. Toto tu už od týchto momentov neplatí. Boli porušené zásady, ktoré jasne dokazujú, že akým spôsobom pristupuje táto vláda k dohodám a vôbec k princípom parlamentarizmu ako takého, ktorý znásilňuje a zneužíva ho pre vlastný politický boj.
A ja sa pýtam, že dobre, tak teraz tu máme odvolaného jedného predsedu výboru, druhého predsedu výboru, podpredsedu parlamentu, lebo dedo, lebo mama, lebo neviem čo, a tamten prerušil schôdzu a tak ďalej, tak kto bude ďalší? To budeme takto tu akože kádrovať opozíciu, že kto môže a kto nemôže, kto sa znepáči, kto proste jednoducho začne vadiť, lebo bude neviem aký, onaký?
Takto to je len dôkaz toho, tých autoritatívnych sklonov tejto vládnej koalície.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca a predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnej bezpečnostnej situácii súvisiacej s bombovými vyhrážkami školám. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnej bezpečnostnej situácii súvisiacej s bombovými vyhrážkami školám podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 495 z 9. septembra 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený návrh v určenej lehote na svojej 24. schôdzi výbory a neprijal k nemu platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu členov výboru. Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu skupiny poslancov.
Ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem ti, Tomáš, za tvoje vystúpenia a za tento návrh uznesenia, prostredníctvom ktorým je dobré ukazovať, že na Slovensku sa všetci nezbláznili, že všetci nepodľahli konšpiráciám, že sú tu ľudia, ktorí si uvedomujú reálne riziká a tie hrozby, ktoré z pandémie plynuli, že sa s tým snažili bojovať, že to boli tam aj zdravotníci a lekári, ktorí za to zaplatili svojimi životmi. A my takto vyslovene šlapeme po ich úsilí, po ich životoch po všetkom tom, čo sa stalo.
Jedna vec je, samozrejme, zneužívať túto tému na politický boj, čo sme videli v predvolebnom boji, súboji, ktorý naozaj bol, že nevkusný, nevhodný a bol proste úbohý. Druhá vec je, keď sa táto téma stane akože už ústrednou témou konšpirátorov, ktorí si z toho robia naozaj svoje eldorádo. Ja si spomínam, že niekedy v ’90. rokoch existoval časopis Bosorka. Tento časopis si robil srandu a šíril akože konšpiračné teórie len pre srandu veci. A tu ľudia si to kupovali, aby sa na tom smiali a zabávali. Nikoho vtedy nenapadlo, že o dvadsať rokov, alebo o tridsať rokov to bude mainstream, že to bude politika tejto vládnej koalície, že bude robiť časopis Bosorka a bude tieto historky predávať ako politické témy.
Ono keby sme sa mohli, že až sa hanbíme len tu medzi sebou vo vnútri, fajn, ale my sa musíme hanbiť aj medzinárodne. Veď si spomeňme na konferenciu WHO, kde sa schvaľovali usmernenia ohľadne... to len my sme si jediní urobili hanbu, že?