Vážený pán predseda, dámy a páni, už mám nejaký ten vek a myslím si, že politike ako takej som sa venoval, veď som aj študoval som na vysokej škole medzinárodné vzťahy, politológiu a tak nejako akože človek si pamätá veľmi dobre ten vývoj, aký bol, a ja si spomínam veľmi dobre na tie deväťdesiate roky, kedy sa vlastne tak intenzívne rozprávalo o tom, že my potrebujeme zapojiť aj tých zahraničných Slovákov do toho slovenského diania, pretože to sú ľudia, ktorí majú skúsenosti, znalosti zo sveta a my ich potrebujeme, pretože ako mladý vznikajúci štát sme si hovorili, že my budeme potrebovať každého múdreho človeka, každú proste šikovnú ruku, aby nám pomohla. Ono viete vy vôbec, koľko Slovákov reálne žije? Je ich vyše 7 miliónov na svete. Sedem, možno sedem a pol. Čiže zhruba dva až dva a pol milióna Slovákov, ktorí odišli v rôznych etapách našej histórie, žije v zahraničí. A keďže sme sa vtedy ako novovznikajúci štát zamýšľali nad tým, ako ich dostať do toho nášho diania, tak vznikali rôzne nápady. Vznikali rôzne politiky na podporu zahraničných Slovákov, rôzne slovenské inštitúty a rôzne takéto inštitúcie, ktoré mali akože pritiahnuť tých Slovákov, ktorí odišli, späť k tomu Slovensku, aby sa zaujímali o to naše dianie na Slovensku. A ja sa vás opýtam: Čo ste v tejto politike vy urobili? Čo ste urobili v tej politike pre podporu tých zahraničných Slovákov?
Keď si to človek zoberie, taký klasický príklad Vojvodina. Vojvodina je niečo, na čo sa všetci tu otáčajú, obracajú, že tam máme tých našich Slovákov z tej dolnej zeme a my ich máme radi a oni majú tú krásnu čistú slovenčinu a tak ďalej a tak ďalej. A žijú v oblasti, kde žije aj maďarská menšina. Podpora vojvodinských Slovákov v porovnaní s podporou Maďarov alebo maďarskej menšiny v tej Vojvodine je 10- až 12-krát nižšia. Desať až 12-krát nižšia zo strany Slovenskej republiky. A ja sa pýtam, prečo? Ja sa pýtam, čo robíte pre tých ľudí? Alebo máme taký klasický príklad, máme ten slovenský kultúrny dom, alebo ako sa to nazýva, v Prahe. Koho ste tam vyslali? Pani Vaľovú. Pani Vaľovú, ktorá tam má, tuším, dcéru alebo niekoho, kto tam študuje, a ona tam jednoducho chcela ísť a povedala si, že ona už nebude poslankyňou, ona bude teraz diplomatka a bude viesť proste kultúrnu inštitúciu. Čo tam ona robí pre tých Slovákov? Máme fakt že tie etapy tých ľudí, ktorí odišli, napríklad rok 1968. Je to zhruba 600-tisíc ľudí, 600-tisíc ľudí, ktorí vtedy z Československa odišli. Ale naďalej tu majú korene, naďalej tu majú nejaké prepojenia, naďalej tu majú rodiny. Čo sme pre nich urobili? No houbeles. Ale vôbec nič. Nič.
Najlepšie je, keď človek tak sleduje, že ako my sa ale hlásime k tým zahraničným Slovákom, hej. Dokonca sme postavili v Medzilaborciach Andyho Warholovi veľké múzeum. A sme naňho hrdí. Pritom dobre vieme, že mal také LGBTI sklony, hej? Dnes by ste ho asi hanili. Alebo, ja neviem, keď sa povie slovo, meno Paul Newman, hej? Ale tak častokrát aj keď pozeráte športové správy, tak, ja neviem, nejaký americký hokejista, ktorý, že jeho prababička bola zo Slovenska niekde odtiaľ, to sa vždy povie, na to sme hrdí. Alebo sme hrdí na našich hokejistov v NHL, Slafkovský sa zranil, Slafkovský dal gól, Černák bránil, všetko to tam je. A sme na to hrdí. Každý deň to je v správach. Super, super. Teraz sa prenesme do reality. Takže ten Černák z tej Floridy musí letieť do Washingtonu, aby on a jeho manželka alebo jeho rodina mohli voliť. Alebo Slafkovský detto. Každý jeden z nich, ktorému takto tlieskate a ste na nich hrdý, aj najradšej by ste sa s nimi fotili, najradšej by ste ich mali v Prezidentskom paláci a kde-tade zakaždým, keď za nás hrajú hokej, tak ste na nich hrdí a chcete sa s nimi fotiť. A dnes im odkazujete, no však ale keď máš záujem, tak si to naplánuj a choď voliť do Washingtonu. Alebo, ja neviem, keď hráš vo Švédsku, do Štokholmu, choď tam voliť. Toto robíte. Takto vy zaťahujete týchto Slovákov do toho slovenského diania, tých zahraničných.
Samozrejme, že tu máme obrovský exodus. Máme tu obrovský exodus mladých ľudí. Snáď každý na Slovensku má niekoho v rodine, kto niekam odišiel do cudziny. Mladých, ktorí proste chodia študovať do zahraničia. A čo sa stáva? Ja neviem, štatistiky, myslím, že 80 % z nich sa už nevráti. Nevráti. To je že obrovská strata. Z pohľadu čisto technického, z pohľadu štátu ako organizmu je to strata, to už či to je vojna, alebo či to je takýto exodus, či to je proste, to sú straty. To sú straty, ktoré ten štát má, ktoré už ekonomicky nevie nahradiť. Musí ich nahrádzať prisťahovalcami. Preto tu napríklad Fico hovorí, že potrebujeme prisťahovalcov z Uzbekistanu a potrebujeme z Indie, lebo tu nemá kto pracovať. Pretože my máme obrovský exodus. Za posledných 15 – 20 rokov odišlo, tuším, 300-tisíc Slovákov. Mladých Slovákov, o ktorých sme prišli že navždy.
A ja sa pýtam: Čo robí táto vláda? Čo robilo ďalších iks Ficových vlád v minulosti, aby títo ľudia neodchádzali, aby tu zostali, alebo aby sa vrátili? Čo ste urobili preto, aby to naše školstvo sa zlepšilo? Čo ste urobili preto, aby sa naozaj tá sociálno-ekonomická situácia zlepšila tak, že tí mladí tu budú vidieť perspektívu a budú vedieť, že tie šance, ktoré tu sú, sú porovnateľné so šancami, ktoré by dostali v Rakúsku, v Nemecku, v Dánsku. Ja nehovorím, že musíme byť rovnako bohatí, ale že máme tú perspektívu, že ten človek sa vie presadiť, že tu nie je nepotizmus, rodinkárstvo, korupcia a že sa tu proste netlačí na slobodu a hodnoty ako také. Že tu je naozaj slobodná spoločnosť, kde tí mladí chcú žiť, chcú prekvitať, chcú si tu zakladať rodiny a vedia, že sa to tu oplatí. Čo ste pre to urobili?
Takže vy ste sa rozhodli ísť opačným smerom, opačnou cestou. Znova a opäť odvrhnúť našich ľudí, našich Slovákov, ktorí idú zo zahraničia alebo ktorí žijú v zahraničí, aby sa mohli podieľať na tom slovenskom dianí. Aby sa tu mohli zapájať intenzívnejšie, aby mohli naozaj sa cítiť, že sú stále tu doma. To nie je len to, že musí ísť voliť niekde na nejakú ambasádu, my máme 60 veľvyslanectiev, také že Tanzánia, Juhoafrická republika, ja neviem čo, koľko tam máte Slovákov? A ale aj tou zahraničnou politikou podpory zahraničných Slovákov alebo ich integrácie, alebo zlepšovania sociálno-ekonomickej situácie na Slovensku, aby vedeli, že tu ste doma, tu sa môžete vrátiť. Tu je tá perspektíva, že tu bude tá situácia lepšia. No nič. Nič. Prepáčte, dokázali ste urobiť to, že máme v ústave dve pohlavia. Dokázali ste urobiť to, že sme zrušili NAKA, ÚŠP. Dokázali ste, že sme zmenili novelu Trestného zákona tak, že sa tu ľudia necítia bezpečne. Dokázali ste, že jednoducho tí ľudia vám neveria a preto idú, chcú voliť radšej niekoho iného.
Čiže toto, čo robíte, je z môjho pohľadu naozaj zrada záujmov Slovenska v kontexte spolupráce a naviazania Slovákov žijúcich v zahraničí na to dianie na Slovensku. A ešte raz vám pripomeniem, keby tu neboli napríklad československé légie, ktoré dal Štefánik dokopy vo Francúzsku, v Taliansku a tak ďalej, to boli tiež zahraniční Slováci aj Česi, tak by sme bez nich neexistovali. Aj na ich hroby pľujete a ja vám to budem pripomínať najbližšie, keď pôjdete na Bradlo, že takto pľujete na našich ľudí, na našu históriu a na našich zahraničných Slovákov len preto, lebo si myslíte, že takto vám to uhrá jeden mandát v pléne, jeden mandát. O toto tu ide, o nič iné. Máte strach, že voľby pre… (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
