46. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Ja budem veľmi stručná, lebo chcem, aby sa dostali aj kolegyne na rad. Ale teda mňa zaujíma, ak je tá výhovorka o nepodporení tohto návrhu tá, že sa nepodporujú opozičné návrhy, tak ja si pamätám jednu situáciu, keď aj v prvom, aj v druhom čítaní prešiel návrh KDH o turistických trasách. Tak mi povedzte, páni, to ste považovali za dobrý návrh, ktorý potrebujeme a tak ste zaň zahlasovali, ale ochrana detí to nie je niečo, čo potrebujeme, to nie je dobrý návrh? Ja len nechápem tej logike. Že buď buďte konzistentní a nikdy nestlačíte, je vám to jedno, že či je to dobrý návrh, či odkiaľ prišiel, proste nie, alebo, lebo teraz fakt vyzeráte blbo. Turistické trasy áno, ochrana detí nie. Veľmi zvláštne.

Ďakujem ti, Ondrej, aj tebe, Lucka, za to, že ste aj s ďalšími našimi kolegami priniesli vôbec tento návrh zákona do parlamentu. Mne sa to naozaj strašne ťažko počúva, aj sa mi o tom ťažko hovorí, pretože naozaj ide o deti, ktoré sú svedkami násilia, a ja mám pocit, že my, nieže mám pocit, pravdou je, že Slovensko násilie ako také úplne bagatelizuje. Tu reálne nemáme poriadne zákony ani na to, aby sme to násilie definovali a pomenovali a nieto ešte zákony, ktoré by lepšie chránili deti ako svedkov násilia. Takže ja vám ďakujem, že ste priniesli túto tému na toto plénum, do tejto budovy, pretože inak by sa o tejto téme v tejto budove nerozprávalo vôbec, tu sa, tu pán minister spravodlivosti rozpráva o zmene trestných zákonov a nespomenie ani slovom to, že tu máme stovky až tisíce detí, ktoré sú svedkami násilia, a potom musí prísť opozičný návrh, ktorý je totálne odignorovaný, tu sedia štyria, štyria poslanci vládnej koalície a neviem vôbec, že či rozmýšľajú nad tým, že o čom tu rozprávame, lebo toto je tak vážna vec. A tu sanujú, štátne zákony tu sanujú rôzne organizácie, ktoré sa naozaj snažia deň-noc, sú tam rôzne nonstop linky pomoci, tých detí je stále viac a viac. Toto je naozaj urgentný problém, takže keď už ste s tým neprišli sami, lebo naozaj za tie dva a pol roka, čo tu sedíme, som tu nepočula, že by sme sa o takejto téme rozprávali, tak to aspoň podporte.

Ďakujem za slovo.
Ja by som, možno je tá moja poznámka zbytočná a už som trochu paranoidná, len teda aby bolo jasné, že keďže tu teda častokrát zaznieva, že hovoríme o deťoch, ktoré sú svedkami domáceho násilia a vidia týranie vlastných mamín, tak to nie je tá jediná trestná činnosť, ktorej častokrát nechcene čelia. Teraz ako pozerám správy, tak je, myslím, že v Novom Meste nad Váhu hlásený útok, kde, chvalabohu, našťastie len airsoftovou pištoľou žiak strieľal po triede, ale pripomeňme si tú situáciu zo Spišskej Novej Vsi, kde teda ten páchateľ, hej, zastrelil aj pani učiteľku, aj spolužiačku a sú tam desiatky obetí, ktoré ale trestnoprávne nemôžme kvalifikovať ako obete, alebo ako teda poškodené, nech mám použiť ten, ten, trestnoprávnu terminológiu, lebo nemôžme ich zaradiť teda do kategórie, že boli priamo ohrození alebo že by bol na nich vykonaní pokus, alebo neviem čo. A ich ujma vlastne nie je nijakým spôsobom tým pádom potrestaná. Tomu páchateľovi sa nepričítalo, že on straumatizoval neviem koľko desiatok detí. Čiže len aby sme mali zajasno, že my tu hovoríme o celkovej kriminalite, ktorá má takto popísaný, ako to predkladateľka uviedla, dopad na maloletých. Áno, štatisticky je to možno časté pri týraní a pri domácom násilí a tak ďalej, ale tu je kopec násilných deliktov, napríklad aj lúpež, hej, kedy si predstavme, ja neviem, asi zrejme tiež možno väčšinou muža, ktorý, hej, šoféruje prudko auto, aby, hej, sa zmocnil niekoho, dohnal ho, zobral mu veci, udrel ho, ubil ho a tam v tom aute ho čaká maloleté dieťa, ktoré to celé muselo odsledovať. Takže tá variabilita je obrovská a, prosím, vnímajme ho v plnom tomto kontexte.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
No určite nikto nikoho tu citovo nevydiera a to, že povieme, že sme zvedaví, keď vám vadia takéto, alebo ste citliví vy na takéto veci, ako tu prečítala pani poslankyňa, na takéto naozaj odporné, nechutné veci, ktoré sa dejú, tak keď ste na toto citliví, tak som sa vás len spýtal, že či za to zahlasujete. Nie je to žiadne citové vydieranie, je to reakcia na vás a na vaše svedomie.

Ďakujem, kolegyne, kolegovia, za vaše reakcie. Myslím, že poukázali na jeden ďalší aspekt, a to, že ako spoločnosť máme, máme problém s násilím a že nevieme tento problém efektívne riešiť a že to, že sa s tým nevieme porátať, má veľmi vážne negatívne dopady na celú spoločnosť, že ľudia si nedôverujú navzájom. To súvisí tiež s tým, že prežívali možno násilie niekde v detstve. A táto vnútorná rozpoltenosť v spoločnosti nás brzdí v tom, aby sme boli dobrým, spravodlivým prostredím pre každého a aby sme v konečnom dôsledku boli dobrou, prosperujúcou spoločnosťou.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážené poslanecké kolegyne, vážení poslaneckí kolegovia, ja nadviažem už na to, čo ste počuli od navrhovateľky zákona, aj od mojich predrečníkov s nejakými teda ďalšími doplneniami. Nechcem byť na úvod nejaká vyrývačná a sporná, ale teda najme si naozaj čistého vína, povedzme si, ako štatisticky vychádza, keď prinášajú návrhy na zmenu trestného zákona, aj poťažmo trestného poriadku, či už teda vláda, alebo koaliční poslanci v porovnaní s tým teda, o aké zmeny týchto právnych predpisom sa pokúšame my. Vždy doteraz, keď sme sa na tomto mieste bavili o legislatívnych návrhoch z radov koalície, tak to žiaľ bolo vždy na prospech páchateľa. Jednoducho sa cibrili s útlocitom, kryštalizovali podmienky tak, aby sa teda, poviem to úplne otvorene, sťažilo odhalenie kriminality, skomplikovalo odhalenie páchateľa, skomplikovalo jeho usvedčenie a áno, v konečnom dôsledku aj jeho potrestanie. My prichádzame s návrhom, ktorý naopak myslí na obete. V tomto prípade je to o to špecifickejšie, že vlastne myslíme na tie obete, na ktoré nemyslel ani sám trestný zákon, pretože ich nevníma v tom správnom technickom zmysle, ako osoby poškodené. A to je teda to, podstata zmeny, ktorú chceme docieliť tak, ako to už vysvetlila pani aj navrhovateľka. Ja to teda len naozaj v skratke znovu zopakujem. Chceme, aby bolo pre páchateľa priťažujúcou okolnosťou, ak svoj skutok, ak svoj trestný čin spácha v prítomnosti dieťaťa a zároveň tomu uspôsobujeme tým pádom aj za procesné, zmenu v procesných normách a síce, že sa v takomto prípade bude nahliadať na nechcene prítomné dieťa, ako na osobu poškodenú s patričnými právami. Špecifikujeme to na kategóriu trestných činov, ktoré sú obsiahnuté v 1., 2., 3., 9., 12. hlave. Ja vám potom neskôr aj možno v príkladoch vymenujem, o akých trestných činoch sa bavíme, pre predstavu, že čoho všetkého sú reálne deti svedkami.
My sme sa teda v tomto smere sústredili na priťažujúce okolnosti, napriek tomu, že pri tej amnestujúcej novele bol tento inštitút tiež otvorený, avšak až po znovurozšírení poľahčujúcich okolností. Nechcem ísť do nejakých zbytočných detailov. Rozšírila sa tam tá možnosť, že ak sa trestné stíhanie viedlo neprimerane dlho, nevieme čo to je neprimerane dlho, tak to bude na prospech páchateľa. Čiže bola tu príležitosť, áno, pri renovácii tohto inštitúru žiaľ z radov koalície sa, ako som povedala v úvode, skôr hľadali tie zmeny, ktoré pomôžu páchateľovi. Hľadala sa teda v tomto prípade rozširujúca pozmienka pre poľahčujúce okolnosti. My naopak teda chceme, aby sudca mal povinnosť zohľadniť prítomnosť dieťaťa pri páchaní trestného činu, ako priťažujúcu okolnosť.
No a teraz len naozaj, že príkladmo, lebo to je niekoľko hláv a každá ta hlava obsahu veľmi veľa trestných činov. Spomeniem tie, kde by takáto priťažujúca okolnosť pripadala do úvahy. Je to vražda, úkladná vražda, ublíženie na zdravý, prípadne účasť na samovražde, ak je dieťa toho svedkom, znásilnenie, sexuálne násilie, únos, výtržníctvo, lúpež, obmedzovanie osobnej slobody, porušovanie domovej slobody, plus je tam teda ešte si viem predstaviť rôzne scenáre s kategórie trestných činov z 12. hlavy. Ale teda povedzme si, že prečo vôbec je to potrebné. Už to tu zaznelo aj od môjho kolegu Ondra Prostredníka, aj od kolegyne Lucie Plavákovej, totižto mi naozaj nemôžeme pristúpiť na to, že sa bude nahliadať na dieťa, ktoré či už priamo fyzicky, alebo len tým, že počuje cez povedzme steny v izbe typ násilia a teda vzhľadom na svoje intelektuálne schopnosti si vie veľmi dobre predstaviť, že tam prebieha niečo, čo je veľmi nepríjemné, čo je veľmi zraňujúce. Nemôžeme pristúpiť na to, že tento fakt, že to dieťa tam je, ako nejakú nešťastnú súhru okolností. My nemôžeme to dieťa postaviť do polohy, že to je kulisa, hej, lebo takto dneska na neho trestný zákon nahliada, aj trestný poriadok, že to je vlastne kulisa. V tom lepšom prípade, ako svedok, hej. Takže to dieťa tam nie je preto, lebo si chce pozrieť scénku, aby ju potom mohol nejak dôveryhodne opísať orgánom činným v trestnom konaní. Že možno, ak by aj niekto chcel vniesť argument, že no dobre, ale keď to dieťa, ktoré bolo svedkom trestného činu postavíte do role poškodenej, či ho vy viacej možno nevystavíte stresu s nejakých ďalších nastavajúcich procesných úkonov. No práve naopak, lebo viete, že poškodeného, záujmy poškodeného zastupuje prokurátor. Čiže tá dotknutá osoba, v tomto prípade to dotknuté dieťa je ušetrené takýchto rôznych úkonov, kdežto, ak je v pozícii svedka, tak sa tých úkonom samozrejme musí zúčastňovať. Beriem to ako vo všeobecnosti, samozrejme, ak ide o 4-ročné dieťa, tak to nepripadá do úvahy. Čiže máme za to, že takého skutky nemôžu proste byť vyhodnotené a potrestané bez toho, aby sme si nevšimli, alebo aby sme sa tvárili, že sme si nevšimli, že tam bola ešte ďalšia osoba, ktorá utrpela ujmu. A toto je to veľmi dôležité na čo chcem prízvukovať. Že to, že to dieťa bolo toho svedkom, to že to počulo, to že to videlo, to že sa niekde v kúte možno bálo, to že zrazu prebiehal nejaký akt lúpeže a tak ďalej, pri ktorom bolo prítomné je vlastne samo o sebe spôsobenie ujmy nielen tej osobe, voči ktorej povedzme ten nôž, puška, dýka, kopanec smeroval, ale aj tomu, kto sa na to musel prihliadať a zvlášť, ak sa to deje v rodinných kruhoch, celkom pochopiteľne, cítil tú ujmu, ako svoju vlastnú. A my sme vlastne dlhoročne, stáveky my tolerujeme, že táto ujma je proste pre štát, pre právny systém irelevantná, že my ju nepotrebujeme pričítať páchateľovi. A to mi príde absolútne nespravodlivé. Už keď naozaj nevieme pričítať páchateľovi to, že nezvládol kontrolovať či už svoj hnev, agresiu, nech už to boli akékoľvek iné motívy, aspoň teda s ohľadom na to, že tam je maloleté dieťa, nech už mal k nemu akýkoľvek vzťah, tak podľa mňa to je dôvod na to, aby teda mal nejakým spôsobom, či už prísnejší druh trestu, alebo vyššiu mieru sadzby, ak sa jedná o trest odňatia slobody.
Lucia ale tu už začala spomínať niekoľkopár príkladov. Áno, už viackrát to tu zaznelo, že sa to ťažko počúva. Naozaj verte, že nemáme za cieľ byť tu naozaj nejak naturalistickí, naturastické a šokovať a vyvolávať nejaké pohoršenia, čo sa naozaj stalo, len vám naozaj priblížiť tú realitu, ako takéto prípady reálne v praxi prebiehajú. Ja teda nebudem aj teda s ohľadom na to, že pánovi predsedajúcemu predošlému sa to nie veľmi dobre počúvalo, tak ja vám skúsim možno ponúknuť tú optiku tých detí. Hej, nebudem až tak veľmi popisovať ten samotný akt voči matke, aj keď niekde sa to nedá úplne obísť, pretože tie deti vypovedajú, ako to videli a potom teda čo s nimi ďalej bolo a ako s tým žili.
Sestra zavraždenej, ktorej súd zveril do výchovy siroty povedala, že sú v zlom psychickom stave. Janko o veci nechce vôbec hovoriť a mladšia Zuzka sa lieči u psychologičky. Dievča otca odmieta a jeho gratulácie k narodeninám bez prečítania roztrhalo. Ide o teda prípad, myslím že ho Lucka spomínala, v Banskej Bystrici, kedy páchateľ uškrtil manželku. Tá pred ním utekala bosá na dvor, zasadil jej 15 rán kuchynským nožom a v tom útoku sa mu snažili zabrániť 15-ročný syn a 13-ročná dcéra. Znovu teraz výpoveď dotknutého dieťaťa. Najprv bil mamu kladivo, potom drevenou stoličkou, šliapal po nej, vláčil ju za nohy po izbe až kým nezvracala krv. Keď zostala ležať mŕtva, doniesol si fľašku pálenky, pustil nahlas hudbu a začal nad maminým telom tancovať. Povedal nám, že nie je mŕtva, že sa tak tvári iba zo žartu. Povedal o okolnostiach svojej matky Tomáš. Spolu s piatimi súrodencami sa musel na príkaz otca prizerať, ako ju takmer dva dni mlátil. Traja chlapci vo veku od 11 do 14 rokov sú momentálne v stanici opatrovateľskej služby. Najmladšiemu z nich Jankovi sa o matke sníva vraj každý deň. Teta, nemohol by som si zmeniť meno? Nechcem sa volať ako otec, aby si ľudia nemysleli, že som taký zlý, ako on. Ja taký nechcem byť, zdôveril sa pracovníčke najstarší Igor. Príbeh týchto detských svedkov sa nekončí príbehom, v ktorom páchateľ dokonal svoj skutok. Naopak, ostávajú s tým žiť do konca života naplno poznačení všetkým tým, čoho boli svedkami. A vy veľmi dobre viete, aj to tu teda zaznelo od Ondra, že si to tie deti potom aj rôzne interpretujú. Častokrát sa obviňujú, hej, že možno ja som nahneval, možno preto vznikol ten výbuch hnevu. Alebo možno ja som mal mamu viacej brániť. Dokonca veľmi časté prípady, kedy sa vlastne oni sami aj nechtiac možno tým ťažkým rozpoložením ublíženého rodiča, akoby sa na nich prenášala tá zodpovednosť, že oni sú tí, ktorí musia zasiahnúť, ak už nechcú naďalej, aby povedzme, či už staršia sestra, alebo matka, alebo tá osoba, ktorá je zasiahnutá tým násilným útokom musela niečo také naďalej znášať. A to je veľmi veľa výskumov, ktoré vám dnes povedia, ako veľmi devastačné na ďalší vývin maloletých je, ak oni na seba od detstva preberajú rolu zodpovedných. Zvlášť teda takú rolu, ktorú nemajú šancu zvládnuť.
Dobre, teraz sa teda skúsim vrátiť znovu do tej právnej polohy a možno len tak ilustračne zbehnúť, ako sa s takouto situáciou, alebo teda s týmito prípadmi vysporiadavajú právne poriadky, alebo trestné zákonodárstvo iných krajín, aby zase teda naozaj nevyvstal dojem, že chceme nejaké anomálie, absurdstvá a instambulské dohovory a neviem čo. Čiže francúzsky trestný zákon pri domácom násilí explicitne zvyšuje tresty, ako skutok spáchaný v prítomnosti maloletého dieťaťa. Napríklad pri fyzickom násilí sa trest zvyšuje z 1 na 5 rokov a aj teda touto úmerou prísnejšie, čím prísnejší je trest uložený páchateľovi za ten základný skutok. Taliansko, v talianskom trestnom zákone teda máme trestný čin týrania v rodine, kde je tak, ako to navrhujeme my, osobitne priťažujúcou okolnosťou, ak je čin spráchaný v prítomnosti dieťaťa, alebo na...
===== ... to úmerou prísnejšie, čím prísnejší je trest uložený páchateľovi za ten základný skutok. Taliansko, v talianskom trestnom zákone teda máme trestný čin týrania v rodine, kde je, tak ako to navrhujeme my, osobitne priťažujúcou okolnosťou, ak je čin spáchaný v prítomnosti dieťaťa alebo na ujmu maloletého. Tu je veľmi zaujímavý aj teda judikát z talianskych, z talianskeho súdnictva, ktorý konštatuje, že na naplnenie tej podmienky, že prítomnosť maloletého nie je ani nutné, aby sa dieťa nachádzalo, tak ako som to hovorila na začiatku, v tej priamej fyzickej blízkosti, čiže sú povedzme v jednom aute, v jednej izbe a tak ďalej, stačí, že ho vníma napríklad cez krik, plač či zúfalú atmosféru v byte. A v konkrétnom prípade teda v tom talianskom, hej, judikáte alebo v tom prípade, o ktorom rozhodoval taliansky súd, išlo o prípad, kedy dieťa bolo v inej izbe a zobudili ho výkriky matky, začalo teda plakať, triasť sa a vykazovať tie prirodzené znaky vystrašenia a to talianskym súdom stačilo na to, aby teda toto vyhodnotili ako dôvod na použitie tej priťažujúcej okolnosti. Je to veľmi dôležitý signál, pretože to dieťa, respektíve tá trauma dieťaťa nevzniká v momente až keď vidí krv a naozaj ten posledný okamih vydýchnutia povedzme svojej matky, svojho súrodenca, tá trauma, s ktorou sa bude musieť vysporiadať, a tá ujma, o ktorej hovoríme, že má byť potrestaná, začína už len tým, že je jej spôsobené veku neprimerané proste zaťaženie, hej, že musí znášať nejaký veku neprimeraný stres, ktorý samo nedokáže odvrátiť, samo proste si s ním nevie poradiť a zvlášť teda vie, že niečo zlé, niečo ubližujúce sa deje niekomu z jej blízkych. Toto teda v niektorých krajinách, napríklad ako som citovala v Taliansku, je dosť na to, aby sudca siahol po priťažujúcej okolnosti.
Ilustračne spomeniem ešte pár, pár príkladov zo Spojených štátov, aj keď teda, áno, nie je to ten typ súdnictva a právneho systému, ako máme u nás, ale teda je to tiež ukážka toho, ako sa citlivo posudzuje, ak sa dieťa stáva konfrontované s trestnou činnosťou alebo teda ak sa trestná činnosť pácha v jej dosahu.
Napríklad na Aljaške domáce násilie spáchané vo fyzickej prítomnosti alebo na dosluch, dosluch dieťaťa do 16 rokov až, je to tak, ako to aj my navrhuje, navrhujeme, je priťažujúcim faktorom. Na Arizone je domáce násilie v prítomnosti dieťaťa zo zákona priťažujúcou okolnosťou, znovu to je ten náš návrh. Arkansas, Havaj a tak ďalej dokonca dvojnásobne zvyšujú maximálne tresty, ak bol skutok spáchaný pred dieťaťom. To znamená, že ak má dostať páchateľ štyri roky, tak v prípade, ak teda je tu tento prvok, tak dostane až osem rokov. Čiže naozaj, naozaj nejde, nejde o žiadne, hej, precitlivelé huncúctvo, už som vo svojej faktickej poznámke pri tiež teda, hej, spomenula, že aby sme to tu nečítali tak, že, áno, znovu sa tu vnáša rodovo podmienené násilie, hoci by sa malo (povedané so smiechom) a je veľmi dôležité, kiežby sme mu tu venovali priestor, ale viem teda, že niektorí sú už len na tento samotný pojem veľmi alergický. Chcem pripomenúť, že to sa týka práve aj takých tých prípadoch, ako som vo faktickej spomenula, keď príde k vystrieľaniu spolužiakov na školách, hej. Ten páchateľ zo Spišskej Starej Vsi nezasiahol všetkých, nemieril na všetkých, nemožno všetkých považovať za poškodených alebo teda že by sa vo vzťahu k nim dalo hovoriť o štádiu pokusu, ale skrátka ostanú navždy poznačení tou, hej, nešťastnou tragédiou, ktorou sa, ktorá sa tam stala. A tento fakt nie je nijako zohľadnený pri trestaní páchateľa.
Čiže áno, aj to tu už kolegyne spomenuli, my rozumieme, sme celkom už, hej, za tú dobu myslím, že politické, politicky zorientovaní dosť na to, aby sme vedeli, že nemôžete, v úvodzovkách, zahlasovať za koaličný, pardon, za opozičný návrh, ale zase tak isto si pamätáme parlamentnú tradíciu, že keď išlo o návrh, ktorý naozaj nemá nijaký politicky poškodzujúci dosah voči nikomu z koalície, že stačilo, aby si ho niekto teda z poslancov povedzme zobral, prepísal tam mená, podal ho ako svoj vlastný a my ho, my ho podpíšeme. Lebo áno, nestačí dávať do ústavy dve pohlavia, nestačí tu kázať o verejnej morálke, nestačí mať plamenné taľafaktové tlačovky a videá o nejakej hrozbe v podobe teda ľudí s inou sexuálnou orientáciou, ktorí nám tu rozvracajú rodiny, ale keď je tu proste naozaj preukázateľný faktor, ktorý poškodzuje zdravie a mentálny vývoj maloletých, tak pred tým zatvoriť oči.
Tak dúfam, že toto nebude ten prípad a nájdete spomedzi seba niekoho odvážneho, kto si ten návrh osvojí.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
A ďakujem aj tebe, Irena, za naozaj dôkladné vysvetlenie toho, prečo je dôležitý taký zákon. A ja by som bola rada, v podstate sme tu len opoziční poslanci, komu si to rozprávala, od koho chceš, aby, aby za to zahlasovali. Ja som normálne v nemom úžase, že tu sedí jeden koaličný poslanec, keď sa prerokúvajú takéto dôležité zákony ako je ochrana zdravia a psychického vývinu maloletých detí. Veď na toto sme tu, na toto tu máme sedieť, aby my sme chránili občanov Slovenskej republiky a tuná sedí jeden koaličný poslanec. To je taká hanba, to je niečo neskutočné a obludné, pretože tu sa zaoberáme sústavne našim obžalovaným podpredsedom parlamentu Gašparom, vtedy tu vedia sedieť všetci, vtedy tu vedia sedieť mnohí, vedia sa zastávať, ale nevedia sa zastať občanov Slovenskej republiky a tých najzraniteľnejších, ako sú naše deti. Hovorila si tu o takých obludných prípadoch, že toto si mali vypočuť poslanci koalície. Mali si vypočuť, ako trpia deti za to, že sa musia prizerať mnohým svinstvám, alebo nieže svinstvám, proste obludným, hrozným veciam a nikto za to nie je potrestaní adekvátne, len preto, že na to nemáme vytvorené podmienky zákonné, len preto, že tu nesedia koaliční poslanci a nepočúvajú to, čo majú počúvať, to, čo sa deje reálne v tejto krajine, ale oni sa tu zaoberajú tým, aby pán podpredseda obžalovaný Gašpar mal slobodu, aby sa ich kumpánom nič nestalo, toto si vedia zabezpečiť. Ale aby zabezpečili to, aby tuná ľudia boli chránení, aby tuná boli chránené deti, tak na to nemajú odvahu.
Ďakujem, páni koaliční poslanci, ak toto počúvate a, vážení občania, naozaj toto by bolo dobré vedieť, že nikoho nezaujímajú z koalície vaše deti, zaujíma ich len ich kšefty a ich sloboda.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No aktuálne je tu teda jeden poslanec zo SMER-u a ja nechcem tým ostatným krivdiť, ale sa tak pýtam sama seba, že kam ušli, že či už si išli podriemať, pretože nás čaká veľmi dlhá noc a oni sa chystajú na to, ako budú obhajovať svojich ministrov, ale, alebo odišli na víkend. Akože normálne sa to pýtam sama seba. A možno, a to je tretia možnosť a dúfam, že je to táto tretia, išli všetci rýchlo na svoje kluby písať zákon o ochrane detí pred násilím, však? Asi to bude táto trojka, určite. Alebo sa im to ťažko počúva. Pretože ťažko sa počúva o tom, že čo sa deje v mnohých rodinách, ťažko sa počúva o násilí na ženách. Pripomínam vám, páni, že načo ste tu. Vy ste tu neboli zvolení len vašimi voličmi, mimochodom dosť sa vám prepadajú preferencie, vy ste tu boli zvolení v podstate všetkými ľuďmi, vy máte pracovať pre všetkých ľudí na Slovensku a máte zlepšovať ich život. A ja sa tak už aj pýtam sama seba, že či by sme konečne nezačali riešiť násilie na ženách a násilie na deťoch, keby bol Tibor Gašpar žena. Že možno vtedy, možno vtedy by ste konečne začali pracovať aj pre tieto obete násilia, lebo doteraz ste tu riešili iba jeho, jeho boliestky, ešte prípadne Matúša Šutaja Eštoka. Už, prosím vás, už si uvedomte, že načo tu sedíte, na tú ústavu, o ktorej sme sa tu bavili dnes ráno, ste prisahali, pre všetkých ľudí na Slovensku, nie pre Tibora a kamošov.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Iren, ja si myslím, že je veľmi dôležité, že si uviedla aj prehľad krajín, ktoré majú obdobnú úpravu, ako my navrhujeme. Myslím si, že to o to viac ešte podčiarkuje to, že chceme niečo, čo je inde aj dlhodobo štandardom. A my sme presne, ako si aj uvádzala príklad inej krajiny, keď sme navrhovali trestný čin domáceho násilia s kolegyňou Jurík, tak navrhovali tiež kvalifikovanú skutkovú podstatu, ktorá obdobným spôsobom prísnejšie trestá, ak je páchané toto násilie v prítomnosti dieťaťa. A myslím si, že aj z tejto rozpravy je zjavné, že Slovensko zlyháva v boji proti násiliu na ženách aj deťoch a máme o tom aj čerstvý dôkaz z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý konštatoval, že Slovensko porušilo práva ženy, ktorá zažila dlhodobé fyzické a psychické násilie zo strany manžela a súdy ho opakovane oslobodili, pretože k tomu pristupovali čisto formalisticky a nezohľadňovali opakované vzorce násilia a dynamiku moci a kontroly, čo je úplný základ toho, ako porozumieť násiliu, rodovo podmienenému násiliu. Čiže Slovensko zlyháva a nikto tu nič nerobí preto, aby sa to zmenilo. Áno, je tu iba jeden koaličný poslanec, tak neviem, nemôžeme asi očakávať nejakú veľkú revolúciu v tomto, ale ja neviem kedy, čo ešte všetko potrebujeme počuť, aké príbehy potrebujeme počuť, aké skutočné reálie potrebujeme počuť, aby sme začali konať. Koľko ešte žien a detí bude musieť trpieť? Koľko, aby sme konečne niečo spravili?

Ďakujem za slovo.
A ja ďakujem kolegyniam, že predkladajú zákon, ktorý sa venuje nesmierne dôležitej téme, a naozaj znovu, ono to nemusí byť téma, ktorá sa dotýka všetkých, ale je nesmierne dôležitá a tie negatívne dopady napríklad domáceho násilia sa, pokiaľ sa nepodchytia, sa znásobujú ďalej do tej spoločnosti a obzvlášť napríklad, keď hovoríme pri vlastne detských obetiach, ktoré presne nemusia byť priamo obeťami toho násilného aktu, ale sú obeťami toho, že sú svedkami násilia, a tam vznikajú traumy, tam sa mení psychika dieťaťa a napríklad sa to často potom prenáša do škôl. A my vieme aj z toho školského prostredia, že nám pribúdajú násilné incidenty v školách, viacerí ste možno zachytili, asi pred dvoma hodinami bola zverejnená správa, že na škole v Novom Meste nad Váhom žiak šiesteho ročníka priniesol hračkársku zbraň, mala to byť akoby hračka airsoft zbraň, ktorou ale zranil dvoch spolužiakov, pokiaľ viem, tam teraz teda prebiehajú, sú tam záchranné zložky, dvaja, dvaja sú zranení, nevieme zatiaľ viac o tomto prípade, mohol to byť naozaj chlapec, ktorý si neuvedomil, čo robí, ale v každom jednom takomto prípade my musíme predovšetkým myslieť na to, že deti, že to je nejaký citlivý psychický vek toho detského vývinu, v ktorom by mali vyrastať v čo najbezpečnejšom prostredí. A pokiaľ to nie je doma, tak robme ako spoločnosť všetko preto, aby, aby teda minimálne v tomto prípade to bolo zohľadnené v tom, v tom trestnom kódexe.
Takže ďakujem, že myslíte aj na túto tematiku.