46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Aj keď teda pán minister upozornil, že nebudeme meniť DPH, v tej diskusii sme sa práve tej dépéháčke nevyhli, takže ja skúsim zareagovať, pani kolegyňa aj na to, áno, od 1. januára ´25 bola 5 % DPH, dovtedy fungovali sociálne podniky s 10 % DPH. Myslím si, že to fungovanie bolo dobré a štandardné. Čiže ak sa máme potom na ministerstve financií rozprávať o zmene DPH, tak asi by som sa vrátila ten krok späť pred rok prvý, pred 1. január ´25 a da tým sociálnym podnikom 10 % dépéháčku. Lebo prečo sa to udialo, práve v roku ´25 potom vznikli niektoré sociálne podniky, ktoré veľmi záhadne rýchlo získali status a potom zároveň ešte záhadnejšie rýchlo získali práve zákazky z rôznych ministerstiev. Nechcem sa konkrétne vyjadrovať, už som to viackrát aj v tomto pléne hovorila, čiže toto považujem za uzavreté. Skôr sa chcem spýtať, pán minister, keďže hovoríme o tomto návrhu zákona, vraveli ste, že nebude možnosť iného pracovného vzťahu pre zamestnancov sociálnych podnikov. Bude sa to týkať všetkých zamestnancov alebo iba tých 30 % znevýhodnených, ktorí tam teda musia splniť tú podmienku, čiže iba keď tam bude vyrovnávací príspevok, tak takýto nebude môcť mať iné zamestnanie? Lebo pokiaľ tam budú pracovať aj zdraví ľudia, tak budú zasa znevýhodnení tým, že vlastne možno ako nejaký manažér tam bude chcieť byť, prísť pomôcť alebo majster nejakej partie odborník a on bude obmedzený na tom, že nebude môcť nikde inde pracovať. A povedzme si, že zo znevýhodnenými musí pracovať aj niekto, kto ich vie usmerniť a odkontrolovať, nedá sa to, že budú zrazu všetci schopní. A ešte som sa chcela upriamiť pozornosť na to, že keď hovoríme o sociálnych podnikoch, tak vlastne zo všetkých sociálnych podnikov, ktorých bolo registrovaných vyše 600, viac ako 64 % je zriadených sú, v súk alebo je v súkromnom vlastníctve...(Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Ďakujem pekne, ale moja predrečníčka naozaj hovorila k veci a využívala ten čas a reagovala, takže neviem kde je problém. Ja by som chcel zareagovať práve na to, čo spomínala moja predrečníčka na DPH. My naozaj nemôžeme oddeliť do DPH od, od iných príspevkov a tváriť sa, že to nemá s tým súvis, lebo jednak áno, v minulosti to prísne bolo pod ministerstvo financií, ale teraz ako sme sa dozvedeli od pána ministra, ale aj sme boli pozvaní na rokovanie na ministerstvo financií a tam nám povedali, že práve chcú vložiť do tohto zákona o ktorom sa bavíme nejaký pozmeňujúci návrh, kde by sa to dépéháčko ako, ako keby ten zisk z tých, z tej 23 % sadzby, ktorá sa, ktorá sa chystá, rozdelil na tie sociálne podniky. A ja si osobne myslím, že tuná aj poslanci okolo Huliaka sa mýlia, lebo keď boli za nami rokovať o tom, tak akože oni mali také klapky na očiach, že DPH nezmeníme, že DPH ostane také, také ako je. Ale však to súvisí to, tie sociálne podniky dostávajú vyrovnávacie príspevky, DPH, nejaké ďalšie výhody a vlastne oni to berú v jednom balíku. Tak keď chceme, aby tie sociálne podniky fungovali a, a nepozeráme na DPH len na vyrovnávacie príspevky, nepozeráme na to komplexne. To znamená, že my naozaj musíme na to, na to komplexne, na tie benefity komplexne pozrieť a nadstaviť ich tak, aby jednak sa nezneužívali, ale na druhej strane, aby boli motivačné, aby tie sociálne podniky nejakým spôsobom fungovali a plnili tú úlohu, ktorú plniť majú.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, a ďakujem aj vám, pani poslankyňa Petrík za vašu rozpravu. Vy ste správne kládli otázky pánovi ministrovi, pán minister vlastne krútil hlavou, nesúhlasil s vami, ale je to práve on, ktorý by mal vysvetľovať dôsledky tohto návrhu zákona. Čo mu slúži ku cti, že je to zrejme asi jediný poslane a teda minister tejto vlády, ktorý sem nenosí návrhy, ktoré pomáhajú tejto vládnej koalícii, ale snaží sa pomôcť tým ľuďom tam vonku, o to viac je to ušľachtilé, keď sa to týka sociálnych podnikov a tých najzraniteľnejších ľudí. Áno, a správne ste kládli tú otázku, že čo bude znamenať vlastne tento zákon, táto novela pre existujúce menšie sociálne podniky, že ako sa majú pripraviť títo ľudia a vlastne aj tí, ktorí zriaďujú tieto sociálne podniky ako budú vlastne viesť ďalší život, že či budú zamestnaní alebo ich budú prepúšťať a kde sa zamestnanú. Toto sú veľmi dôležité otázky. Ja som naozaj veľmi zvedavý, ako sa bude ďalej kreovať tento návrh zákona. V druhom čítaní očakávame pozmeňujúce návrhy, a ja sám sa teda budem podieľať na tom, aby sme pripravili dôsledne pozmeňujúce návrhy, aby tento, táto novela bola účinná a pomáhala tým, ktorí to naozaj potrebujú. Naozaj, slúži ku cti ministrovi, že sem chodí do parlamentu so zákonmi, ktoré pomáhajú ľuďom tam vonku.

Ďakujem. No, ja si myslím, že kolega Ledecký na mňa úplne, že adekvátne reagoval, pretože hovoril presne o tom, že napriek tomu, že pán minister sa snaží nám tu komunikovať, že DPH nie je v jeho kompetencii, ale ono to skutočne je naozaj veľmi prepojené, a vlastne dokazuje to aj tá súčasná spolupráca toho ministerstva financií s ministerstvom práce, čo na jednej strane by sme aj mohli pochváliť, že konečne tu máme aj nejakú spoluprácu dvoch ministerstiev, ktoré chcú nejakým spôsobom vyriešiť situáciu sociálnych podnikov. Len čo ja hovorím je, že sa to rieši neskoro, že skrátka zasa len rozliate mlieko a my nad ním teraz tu akože plačeme, ale dobre veď keď sa to nadstaví dobre, tak budeme len radi, len by sme naozaj potrebovali vedieť, ako, ako to nakoniec bude vyzerať, lebo ako kolega Pollák správne povedal, tu môže nastať pokojne aj prepúšť...
===== ... neskoro, že skrátka zasa len rozliate mlieko a my nad ním teraz tu akože plačeme, ale dobre veď keď sa to nastaví dobre, tak budeme len radi, len by sme naozaj potrebovali vedieť, ako, ako to nakoniec bude vyzerať, lebo ako kolega Pollák správne povedal, tu môže nastať pokojne aj prepúšťanie v množstve sociálnych podnikov a to asi nechceme pri tom, pri tej zvyšujúcej sa krivke prepúšťania, ktoré sa deje na Slovensku aj v iných podnikoch. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Ja skôr než, skôr než začnem a dúfam, že pán bývalý minister, pán Richter, mi neutečie, lebo ho chcem pochváliť. No možno, keď to spomeniem dvakrát, tak. Ja chcem povedať, že so sociálnymi podnikmi sme mali nedobré skúsenosti. V minulosti za pani ministerky Tomanovej vznikli sociálne podniky a naozaj neviem, prečo to nazvali sociálnymi podnikmi, lebo keď nechcete, aby sa peniaze rozkradli a chcete, aby nejaký systém fungoval, tak musíte zaviesť nejaké pravidlá, nejaké zákony a vlastne oni tvrdili, že vymysleli sociálne podniky, ale nezaviedli žiadne pravidlá a tým pádom sa tie sociálne podniky v krátkom čase, naozaj v krátkom čase rozkradli a Slovensko prišlo o 24 miliónov. Horšie ešte na tom je to, že tieto sociálne podniky mali byť financované z Európskych fondov, nakoniec minister Počiatek, ktorý bol vtedy minister, ani nepožiadal o sumu, ktorá sa minula a bola to 11,3 milióna, ale požiadal len o sumu 356 000 z európskych zdrojov, lebo dopredu vedel, že, že Európska únia ho tak maximálne vysmeje a nie, nie že by tie peniaze mu, mu dali a preto, naozaj preto slúži ku cti, že pán minister Richter v tej dobe, pán minister Richter, pán Richter, práve vás chválim, v tej dobe mal odvahu a povedal, že idú zaviesť sociálne podniky a naozaj si dali prácu, zmysluplnú prácu a tie sociálne podniky sa zaviedli tak, že sa aby sa tie peniaze nerozkrádali. Naozaj ten systém bol zavedený dobre a bez nejakých hlbších zásahov tie sociálne podniky fungovali osem rokov. Vlastne až teraz sa robila nejaká zásadná zmena. Keď, keď bola bývalá vláda, vláda Igora Matoviča, tak vtedy som ja pánu ministrovi hovoril, že aby sa pozrel na tie sociálne podniky a nejakým spôsobom keď je niečo, čo treba opraviť alebo čo nefunguje, tak, tak aby sa to zmenilo. Naozaj tam boli kozmetické zmeny. Jedinú zmenu, ktorú pán minister presadil, ktorá podľa mňa nebola ideálna, že k tým sociálnym podnikom urobil aj rodinné podniky, ale proste celý ten systém tých rodinných podnikov je akože zavedený, ale nepočul som, ani nezistil, aby to nejakým spôsobom ovplyvňovalo alebo fungovalo. Ja by som sa najprv asi vyjadril k tomu, čo na začiatku pán minister spomínal tie body, ktoré sa idú meniť, aj keď vieme, že ešte to neni jasné a komplexné. Na ministerstve financií nás informovali, že sa, že sa na tom pracuje, že aj ten ich návrh sa bude do toho zapracovať, takže najprv by som išiel k bodu DPH. Tak ja som sa stretol v poslednom období, to znamená, naozaj v posledných dvoch mesiacoch s desiatkami sociálnych podnikov, myslím, že tridsať ich bolo a veľmi zaujímavé podnety boli k tomu DPH. Takisto ich trápilo, že to DPH sa zneužíva. Poviem taký jeden konkrétny príklad. Je krajčírstvo, ktoré zamestnáva šesť ľudí, šijú rôzne produkty, a keďže majú dosť veľa zákazok a nestíhajú šiť, tak subdodávkach si objednávajú nejaké tie výrobky, ktoré nie sú schopní ušiť alebo proste nestíhajú tým množstvom a oni sa nad tým podivujú, že oni kúpia, kúpia vlastne za tú zvýšenú DPH a predávajú to za tú zníženú DPH. Keď sa tých svojich účtovníčiek pýtali, že či to je naozaj v poriadku, že či to tak môžu, tak tie účtovníčky vraveli, že nieže môžu, aleže musia, lebo taký, taký je predpis. Takže samotnej tej firme bolo divné, že tovar, ktorý kúpi a predá, nevyrobí, že zákon im prikazuje využiť tú zníženú DPH. Takže asi, asi niečo nie je v poriadku a majú s tým taký problém, že keďže majú veľký príjem z toho DPH, tak to DPH im stojí na ministerstve alebo na, na ministerstve financií alebo de facto im stojí na daňovom úrade a niekoľko mesiacov sa nemôžu k tým peniazom dostať a vlastne im to týmto komplikuje život, lebo nemajú, nemajú zdroje na prevádzku. Čiže oni normálne by radšej privítali, aby mohli si účtovať DPH len, len za to čo vyrábajú a nie za to čo kúpia a predajú. Čiže naozaj s tým, s tým dépeháčkom treba niečo robiť. A viete čo, zaujímavé bolo, že ja som bol na jednom stretnutí, kde bolo trinásť sociálnych podnikov, trinásť a padol od nich taký návrh, čo som tak až, až sa divil, že, že proste keď sa hlásia sociálne podniky do súťaže, ktorá nie je pre sociálne podniky, ale pre všetkých, aby nemohli využívať zníženú DPH, ale aby tú DPH využívali tak ako tie všetky ostatné podniky, aby nijakým spôsobom neboli zvýhodnení. Proste, keď ideš do toho, do tej súťaže, tak až ma to prekvapilo a ako keby sami proti sebe išli, ale vtedy som si uvedomil, že sú to podniky, ktoré naozaj nechcú klamať štát, nechcú zneužívať tú výhodu, ktorú majú a hnevá ich, že niekto im to kazí a potom tých poctivých, ktorí naozaj vyrábajú, ktorí ten benefit potrebujú, tak asi im ho znížia alebo zoberú práve kvôli tým, ktorí to, ktorí to zneužívajú. Čiže takýto pohľad. Ďalší pohľad bol, že sociálny podnik, ktorý zamestnáva naozaj viac ako sto zdravotne znevýhodnených, sa ich pýtam, že čo sa stane, keď tú DPH vám dajú na, na tú, na tú maximálnu hranicu, tak oni si to vypočítali a zistili že, vlastne budú na nule, že teoreticky mali by byť na nule a vlastne takým spôsobom fungovať, a keď majú byť na nule, tak samozrejme to ich nemotivuje, lebo to množstvo starostí, byrokracie, zodpovednosti a tak ďalej, ich, ich nebude nútiť starať sa o toľko ľudí a zamestnávať ich. Ale, keď k tomu pripočítame aj to zníženie vyrovnávacích príspevkov, tak už sú v mínuse a už nejakým spôsobom nieže ich nemotivuje nič, už to musia zatvoriť, lebo jednoducho, lebo jednoducho nevedia fungovať. Ja som, ja som strašne rád, lebo ja si myslím, že najdôležitejšia vec, ktorá sa podarila tým, že sa to neschválilo minulého roku, bola tá, že od 01.01. toho roku to všetko neplatí. Lebo tie sociálne podniky majú priestor teraz niekoľko mesiacov sa na to pripraviť, vedia, že sa veci budú meniť, že sa budú znižovať a tak aj dodávateľsko-odberateľské zmluvy, tak aj pracovné zmluvy musia si k tomu nastaviť. Taký zaujímavý moment my hovoril jeden podnikateľ, že on keď chce prepustiť zdravotne znevýhodneného, ale ono naozaj to je reálny prípad, hej, to neni, to neni žiadna teória, že ho chcel prepustiť, tak vlastne ten zdravotne znevýhodnený musí s tým súhlasiť. Ten zdravotne znevýhodnený s tým nesúhlasil, tak on keď ho chce prepustiť, tak musí si pýtať súhlas úradu práce, a keďže vedel, že sa zníži DPH, vedel, že sa zníži tie vyrovnávacie príspevky, že mu to nepôjde, tak, tak vlastne toto udal ako dôvod na to, že ekonomicky to nevie toho človeka udržať, že ho musí prepustiť. No a úrad práce mu odpísal, že toto nie je dôvod na prepustenie toho človeka. Tak teraz mi povedzte, ako ten podnikateľ, ktorý má sociálny podnik, má fungovať, keď ekonomicky mu to nevychádza a toho zamestnanca prepustiť nemôže. Takže naozaj nevytvárajme také podmienky, aby sme týchto ľudí, ktorí robili takúto záslužnú činnosť v sociálnych podnikoch, aby sme privádzali do takýchto situácií, ktoré sú neriešiteľné. Jedna, jedna, jeden dôležitý moment je, pozrieť sa na to, či chceme pomôcť sociálnym podnikom, ktoré zaviedli samosprávy. Lebo ja celkom s tým nesúhlasím, že to DPH problém začal 01.01., keď sa znížilo z 10 % na 5 %. Ja si myslím, že problém začal niekedy v lete, keď ministerstvo financií v zákone malým dodatkom zmenilo to, že DPH na sociálne podniky, že do toho systému DPH okrem sociálnych podnikov, verejnej správy a fyzických osôb, ktorí už ďalej s tou DPH ani verejná správa, ani fyzické osoby ďalej s tou dépeháčkou nemohli nič robiť, čiže nejakým spôsobom odpisovať a vlastne oni týmto zákonom povolili, že do tohto systému mohli vstúpiť platitelia DPH, to znamená ďalšie podniky. A to, že sa to z 5 % na teda z 10 % na 5 % znížilo, to už, to už len taká malá čerešnička, taký malý prídavok k tomu a teraz je otázka, že prečo sa to stalo. Na ministerstve financií ma presvedčili, že oni sa na to pýtali Európskej komisie a Európska komisia, dokonca aj nejaký dokument tam predstavili, že Európska komisia súhlasila s tým, že, že je to v poriadku, lebo to nenarúša hospodársku súťaž. No tak viete, každá krajina máme nejaké právne a zákonné normy, v niektorých krajinách to možno hospodársku súťaž nenarúša, ale keďže my vieme o tom, čo sa začalo diať s tou DPH, že firmy, ktoré neboli sociálne podniky, sa začali sťažovať, že pri tých verejných súťažiach sú znevýhodnené, takže asi u nás to narúša tú, tú hospodársku súťaž. Takže keď to narúša tú hospodársku súťaž, tak asi niečo v tomto systéme je potreba zmeniť. A naozaj v prvom rade čo by som menil, tak by som sa pozrel na výberové konanie ako, ako prebiehajú, aké sú parametre a nastavil to tak, aby toto nikto nijakým spôsobom nemohol narúšať. Čo je dôležité, čo je dôležité, že predtým, predtým letom 2024 než sa to zmenilo, ako som spomínal, mohli do toho vstupovať samospráva, to znamená verejná správa, do ktorej patrí samospráva a to je taký rozhodujúci činiteľ, pri ktorom by sme sa mali zastaviť. Lebo naozaj tie integrujúce podniky, ktorí zväčša nezamestnávajú len zdravotne znevýhodnených, ale aj tých sociálne znevýhodnených, tak oni robia nejakú stavebnú činnosť. Hej. Väčšinou niečo opravujú, stavajú. Proste ten servis kolo tej obce. Ja, keď som bol starosta, tak som staval byty, sociálny podnik staval byty. Čiže, čiže naozaj pre tie obce to je ziskové. A teraz je otázka. Chceme pomôcť tým samosprávam? Lebo keby sme sa vrátili naspäť k týmto zákonom, ktorý bol predtým, tak vlastne to DPH vlastne mohli využívať hlavne tie sociálne podniky, ktorí boli obecné, lebo dodávali služby samosprávam a zlacňovali tú činnosť. Čiže naozaj viete ten sociálny podnik ja vnímam ako nástroj, ako motor rozvoja, ale ten sociálny podnik, keď si pozriete starostov a primátorov, ktorí si založili sociálne podniky, to sú naozaj šikovní ľudia. To sú ľudia, ktorí nerobia len za svoju výplatu len tých osem hodín, ale naozaj sa musia si zobrať na plecia o to väčšie bremeno, aby tej obci niečo priniesli, zamestnávajú znevýhodnených ľudí, majú viac peňazí tým pádom na rozvoj, ale viacej starostí, viacej povinností, viacej rizík. Čiže je otázka, či takýchto ľudí chceme v tých regiónoch, či práve tých chceme podporiť a či, či toto nie je naozaj tie obecné sociálne podniky najlepšia cesta rozvoja. Viete, keď urobíme to, čo sa plánuje, že tie, že tie to DPH dáme na 23 % a potom to nejak prerozdeľujeme pre sociálne podniky, tak naozaj ja by som jeden z parametrov, jeden z parametrov veľmi dôležitý, ktorý by tam bol, by som dal práve na tých ľudí, ktoré zamestnávajú nie zdravotne znevýhodnených, ale sociálne znevýhodnených v tých najzaostalejších regiónoch. A prečo? No ja som sa dostal k štatistike práve na ministerstve financií, že koľko sociálne podniky zamestnávajú zdravotne znevýho ...
===== ...bol by som dal práve na tých ľudí, ktoré zamestnávajú nie zdravotne znevýhodnených, ale sociálne znevýhodnených v tých najzaostalejších regiónoch. A prečo? No ja som sa dostal k štatistike práve na Ministerstve financií, že koľko sociálne podniky zamestnávajú zdravotne znevýhodnených a koľko sociálne znevýhodnených, tak drvivá väčšina je zdravotne znevýhodnených. Prečo to je tak? No preto, lebo tie benefity sú tam stále, pretože benefity sú tam väčšie, proste ten sociálny podnik má lepšie podmienky na fungovanie, keď zamestná zdravotne znevýhodneného napriek tým jeho handicapom, lebo je to stálejší zamestnanec, má ho na dlhšie ako toho sociálne znevýhodneného dlhodobo nezamestnaného, lebo nie že len má ho na kratšie, ale ešte teraz ho ideme tými pokutami nútiť, aby toho človeka potom niekde posunul. No a toto je na zamyslenie, keďže nám tá reintegrácia už nefunguje v princípe s tým, že ten počet je výrazný, ale naozaj výrazne nižší ako tých zdravotne znevýhodnených. A sme hovorili, že tých zdravotne znevýhodnených nebudeme posielať ďalej, že môžu byť v tých sociálnych podnikoch, nebudeme ich nejakým spôsobom pokutovať, čo je zmysluplné. Ale ja sa pýtam, a ako pomôžeme tomu, aby sociálny podnik viacej pomáhal tým dlhodobo nezamestnaným a tým ľuďom v znevýhodnených regiónoch?
Čo sa týka vyrovnávacích príspevkov, ktoré ideme znižovať, tak treba si uvedomiť, že ani doteraz, ja som sa v každom jednom sociálnom podniku pýtal, či tie vyrovnávacie prostriedky alebo či tie platy mali nastavené tak, že tie vyrovnávacie príspevky išli na maximum. Nie, verte mi, že nie, ani v sociálnych podnikoch, ani v ostatných sociálnych podnikoch obecných to nebolo tak, aby tie príspevky využívali na maximum. Naozaj oni si uvedomujú, že keby dali tým väčšie platy, tak narušia celé to fungovanie jednak samosprávy a jednak toho sociálneho podniku. Čiže, čiže bolo to vyplácané podľa potreby a podľa úvahy. Ja si myslím, že tie vyrovnávacie príspevky sú nastavené tak, že sa zneužívať nedajú. Toto by mal byť taký hlavný nástroj, lebo ten sociálny podnikateľ musí dať výplatu, musí zaplatiť odvody. Úrad práce si to skontroluje a až následne ten vyrovnávací príspevok vyplatí. A čo ma, čo ma tu na tom zaráža, že my ideme zaviesť systém, že dáme ten vyrovnávací príspevok pre toho pracovníka a potom, keď ho nevieme integrovať, že budeme vymáhať časť z toho príspevku naspäť. Zaráža ma to len kvôli tomu, že či ten štát, prečo to nerobí jednoducho? Prečo sa škrabe za uchom takto? Však hneď na začiatku mu povedzme, že dáme ti len toľko, a keď to integruješ dáme ti zbytok. Ja si neviem predstaviť prečo si ten štát robí väčšiu byrokraciu, väčšiu námahu a tak ďalej, že ten príspevok potom bude vymáhať. A my vieme už teraz ako to funguje na Slovensku, že sa nájdu sociálne podniky, ktoré jednoducho nejakým spôsobom ten vyrovnávací príspevok dobrovoľne nevrátia a viete si predstaviť, keď vymáhate od nejakej organizácie nejaké peniaze. Čiže, čiže už keď to ideme urobiť, tak to naozaj urobme tak, že dajme len toľko peňazí, koľko mu ostane a ten benefit, že toho človeka zamestnám mu dajme potom. Ale mali by sme sa zamyslieť naopak či ten benefit by nemal byť väčší, keď ho zamestná, lebo za tých osem rokov, keď tie sociálne podniky si pozriete, tak problém, naozaj problém máme, že my tých ľudí nevieme posúvať ďalej na ten pracovný trh. Tak tie sociálne podniky, aby mali motiváciu, aby si to uvedomili, lebo oni to nerobia kvôli tomu, lebo oni sú zameraní na tú svoju hospodársku činnosť a tá motivácia, ktorá bola doteraz, aby tých ľudí integrovali ďalej, nebola žiadna. Tak aby, aby tomu venovali energiu, aby zaplatili človeka, ktorý sa aj tomu bude venovať, tak mali by sme presne na to nejakým spôsobom ho motivovať. A to, že my to nastavíme tak, že keď to neurobíš, tak ti tie peniaze zoberieme, ja si myslím, že toto neni správna motivácia.
Čo sa týka zisku odkladu z piatich rokov na tri roky ja si osobne myslím, že nebolo to najšťastnejšie na päť rokov, čiže tri roky sú úplne kóšer a tiež si neviem predstaviť kto by mal problém so znížením z päť rokov na tri roky. Tri roky je dostatočná doby, aby si si zarobil na nejakú investíciu keď chceš a päť rokov je dlhá doba na to, aby si tie peniaze odkladal a nejakým spôsobom rozmýšľal nad tým čo s tým. To už je naozaj špekulácia. Ty keď máš sociálny podnik a vytváraš nejaký zisk a chceš ho rozširovať, tri roky ti musia stačiť na to, aby si si našetril na niečo. Neverím, že nejaký podnikateľ plánuje s tým, že o päť rokov si niečo kúpi. To naozaj len nejaká výnimka.
Skracovanie lehoty na štyri mesiace. Teraz majú tí sociálni podnikatelia výhodu rok, že nemusia tie podmienky splniť. Skrátiť na štyri mesiace, rovnako si to myslím, že či je to v poriadku. V poriadku je to z toho dôvodu, lebo vieme, že rýchlo vznikli sociálne podniky, rýchlo sa zapojili do súťaže, rýchlo vyhrali tú súťaž a v podstate nemusel vôbec spĺňať podmienky ako sociálny podnik, ale mohol fungovať ako klasický podnik. Čiže je jasné, že tento paragraf alebo túto výhodu využil. Dneska, keď je to štyri mesiace, je to dostatočne dlhá dlhá doba, aby splnil tú podmienku, aby zamestnal tridsať percent, tridsať percent nejakého znevýhodneného človeka. Tu je naozaj ešte jedna otázka, že my, ak ten sociálny podnik zamestnáva tridsať percent ľudí, splní kritériá a tak ďalej, tu je otázka, že či by sme nemali nejak pomôcť podnikom alebo viacej im dať napríklad z tých peňazí čo sa vyberie na DPH potom sa má rozdeľovať v tých sociálnych podnikoch tým, čo zamestnávajú päťdesiat percent, šesťdesiat percent. Sú dokonca podniky čo zamestnávajú viac ako deväťdesiat percent tých znevýhodnených. Lebo naozaj, naozaj oni plnia tie kritérium o tristo percent lepšie. To znamená, že prečo, prečo týmto podnikom nepomôcť, lebo si to zaslúžia. Ja som osobne veľmi prekvapený, keď naozaj prídem do fungujúceho podniku, kde je sto zdravotne znevýhodnených a vidím, že robia nejakú zmysluplnú činnosť, vyrábajú súčiastky do áut a podobne a majú zmluvy a záväzky na dva roky dopredu.
Zásadne som proti možnosti iného pracovného pomeru a to z toho dôvodu, že drvivá väčšina sociálnych podnikov zamestnáva nejakého človeka na úväzok. To znamená, že ho zamestnáva účtovníčku, niekto kto, všetky sociálne podniky sa sťažujú na prílišnú byrokraciu v tých sociálnych podnikoch a vlastne niekto toto musí robiť, hej. A to sú ľudia, ktorí zvyčajne nerobia na plný úväzok a ten sociálny podnik sa nejako vyvíja a naozaj, keď má menej pracovníkov, tak aj menší úväzok, lebo na seba si musí vyrobiť. Takže ja si osobne myslím, že dneska musíme hľadať, aby tá práca bola flexibilná, vytvárať flexibilnú prácu v sociálnych podnikoch. Sú to zväčša ľudia, ktorí majú nejaký handicap a preto im takýmto spôsobom by sme mali vychádzať v ústrety a vôbec by sme to nemali limitovať tým.
Veľmi dôležitá je, my, nechcem ísť do konkrétností, bo jednak nemám čas a jednak ešte predpokladám, že sa vecí budú v druhom čítaní meniť, ale my touto novelou zvyšujeme byrokraciu. Tu sa vážne treba zamyslieť. A to nemám od seba, lebo naozaj viedol som niekedy sociálny podnik, ale tú celú byrokratickú činnosť kolo toho robili moje kolegyne a sa sťažovali na prílišnú byrokraciu, ale každý jeden sociálny podnik opakuje jedno a to isté, príliš veľa ľudí musíme zamestnávať, ktorý sa venuje byrokracii. A my touto novelou ešte túto byrokraciu zvyšujeme. Naozaj, pán minister, nech sa ľudia na to pozrú akým spôsobom vieme znížiť byrokraciu. Nepýtajme zbytočné veci, nekomplikujme veci. Proste tí ľudia v sociálnych podnikoch hlavne musia robiť nejakú hospodársku činnosť, bo napriek benefitom, ktoré dostávajú, bez tej sociálnej činnosti, ktorá nejakým spôsobom musí fungovať, by vonkoncom neprežili. Čiže naozaj byrokracia je problém a keď na Ministerstve financií hovorili, že tú DPH-čku chcú prerozdeliť cez tento zákon cez vaše ministerstvo, zase žiadam o čo najjednoduchší systém. Čím menej zložitejší, aby to naozaj každý pochopil.
Ja ešte sa dotknem jednej veci, lebo mám čas, a to pokladám za dôležité. Vy ste, pán minister, v tomto materiály uviedli, že musíte znížiť vyrovnávacie príspevky, lebo toho roku vám na to chýba sedemnásť miliónov a ďalšie a ďalšie roky podobná, podobná... No, v materiály mám tu napísané sedemnásť, hej. Takže dobre, tak sedemdesiat, ale dôležité, či sa bavíme o roku, či sa bavíme o celkom období, hej. Tak nárok na tento rok je tam napísaných sedemnásť miliónov. No a na konci roka bolo čerpanie eurofondov 12,5 percenta, dvanásť a pol percenta. Tak ja som robil na MIRRI štátneho tajomníka. Oslovil som pracovníkov na MIRRI a tí ma presvedčili, že treba žiadať o presun tých peňazí a vidia to veľmi pozitívne, takže nerozumiem prečo sa nežiada o presun tých peňazí.
Druhá vec v tejto istej záležitosti ma prekvapila, že každý jeden sociálny podnik má, každý jeden sociálny podnik má takú visačku alebo taký plagátik zavesený na dverách a tam má, že ten projekt, ktorý je podporený z Európskej únii bude do roku 2029. Tak všetci ako hovoria, tak že my tu máme ten plagátik a vlastne do roku 2029, ale nikto nám nepovedal, že tie podmienky sa budú zhoršovať, hej, tak my sme do toho nabehli s tým, že tie podmienky minimálne do roku 2029 budú také aké sú a akože ich chápanie sveta, ich logiku sveta úplne, úplne chápem.
No a na koniec, na koniec by som povedal, keďže v materiáloch mám ja poznačené, že sedemnásť miliónov nám bude chýbať, že splnomocnenec vlády pre Rómov v rámci akčného plánu stratégie rovnosti minulého alebo predminulého týždňa predstavil partnerom, sociálnym partnerom, Klubu 500, ZMOS-u, Únii miest, SK-8 projekt na zamestnávanie dvesto nezamestnaných Rómov na získavanie zručností v cene 17 miliónov eura. Včera k tomu mali tlačovku ZMOS, kde samozrejme negatívne sa k tomu vyjadril. Ja mám ako sa vyjadrili k tomu ostatné organizácie. Nenájdete tam jednu pozitívnu reakciu. Tak ja naozaj som zhrozený, keď, bojím sa, keď ide splnomocnenec vlády vyhlasovať nejakú výzvu v rámci toho akčného plánu. Tie výzvy sú tam napísané, ale podrobnosti, dokonca ani cifry všade nie sú, lebo čo jedna výzva, to jeden veľký problém. A nie že problém mám s tým ja. Problém majú s tým všetky relevantné organizácie. My nemôžme, preboha, dvesto ľudí, ktorí sú nezamestnaní ich školiť za sedemnásť miliónov v základných zručnostiach a ani podmienka, že by si získali pracovné miesto ani nič tam nie je. To znamená, že my budeme školiť 39 hodín na jedného podotýkam, 39 hodín, to je týždeň pracovný a potom skončia nazad v rómskej osade, kde budú poberateľmi príspevku tak ako doteraz. To naozaj nemyslí vážne. Takže raz tu mám v materiáli napísané, že nám chýba sedemnásť miliónov na to, aby sme dofinancovali vyrovnávacie príspevky a tam splnomocnenec vlády pre Rómov predstavuje ako rozhodí sedemnásť miliónov pre dvesto ľudí, ktorých chce učiť základné, naozaj základné nejaké návyky, tak akože, keď to dám na tú váhu, tak si hovorím to snáď nemyslíte vážne. Tak akože myslím si, že tie peniaze sa vedia nájsť. Ďakujem pekne.

Vlado, ďakujem, že si uviedol ten príklad sociálneho podniku, ktorý zamestnáva sto znevýhodnených a čo sa môže stať teda, keď bude postihnutý jednak zvýšenou DPH-čkou, ale aj zároveň znížením toho vyrovnávacieho príspevku, že bude v strate a nakoniec mu úrad práce ani nedá...
===== Vlado, ďakujem, že si uviedol ten príklad sociálneho podniku, ktorý zamestnáva 100 znevýhodnených, čo sa môže stať teda, keď bude postihnutý, jednak zvýšenou dépeháčkou, ale aj zároveň znížením toho vyrovnávacieho príspevku, že bude v strate a nakoniec mu úrad práce ani nedá súhlas na zníženie počtu zamestnancov. No podľa mňa potom tam už je jediná cesta, že takýto sociálny podnik zbankrotuje a potom už bude, štát prevezme odškodnenie tých zamestnancov, ale je to škoda, lebo príde, prídeme o možnosť vlastne zamestnávania takýchto, takýchto ľudí.
Dvadsať sedem percent, to už som aj spomínala, sociálnych podnikov vlastnia samosprávy, ktoré opravujú školy, stavajú bytovky, zamestnávajú znevýhodnených zväčša zo svojho okolia a zisk používajú na kúpu potrebných stavebných strojov. Ja som sa s niektorými takýmito stretla a oni sa ma pýtali, že teraz keď sa skráti použitie zisku do tých troch rokov, oni väčšinou si to využívali, že si šporili na nejaký nástroj, ten si kúpili, napríklad žeriavy a iné stavebné mechanizmy. Teraz do tých troch rokov to nestihnú našporiť, čiže budú musieť nepotrebný stroj predať a kúpiť si ďalší stroj. A potom poprosím pána ministra, aby mi zodpovedal na to, že ako to urobia, ako sa im to prejaví v účtovníctve, či budú musieť potom dodaniť ten zisk, že to nepoužili a resp. že to predali v tých troch rokoch, aby kúpili ďalší stroj, ktorý potrebujú.
A takisto sa chcem ešte opýtať aj na tie menej rozvinuté okresy, lebo tam práve sociálne podniky plnia tú úlohu zamestnávania. Ako sa tam splní to, tá integrácia na trh práce, keď v podstate sociálny podnik je tam možno jediným, hej, pozerám na kolegyňu, takže presne tie naše okresy, Stropkov, Svidník, Snina, Medzilabovce, tam fungujú sociálne podniky. Ako budú fungovať? Kde ich oni posunú? Na aký trh práce, keď tam vlastne trh práce neexistuje?
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vlado, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ja viem, že tejto oblasti sa už dlhodobo venuješ a je pravda, že sociálny podnik nie je podnik ako podnik. Vieme, že niektoré podniky to veľmi zneužívajú a niektoré podniky, by som povedal, že veľmi pomáhajú a hlavne obciam. Viacero obcí, aj konkrétne u nás na Orave, má tieto sociálne podniky a ja som aj prešiel si tie sociálne podniky aj s mojou kolegyňou Andrejkou Turčanovou a videli sme, ako v týchto obciach tieto sociálne podniky dokážu doslova realizovať divy. Dokážu cez Štátny fond rozvoja bývania stavať bytovky a dá sa povedať za veľmi výhodné ceny. Potom sú tam aj veľmi výhodné ceny nájmov pre týchto ľudí, ktorí bývajú v týchto obciach alebo okolitých obciach. Takže je to veľmi dobrý nástroj, len škoda, že máme tu viac niektoré sociálne podniky, ktoré zneužívajú túto situáciu, a, samozrejme, netreba aj zabúdať na sociálne podniky, ktoré zamestnávajú znevýhodnených, lebo vieme, že tí znevýhodnení to majú veľmi-veľmi ťažké.
Na konci si spomenul, že 17 miliónov má ísť na, pre dvesto ľudí. No to mi pripadá, ako keby sme fakt žili v banánovej republike. Dennodenne mi chodia tiež listy ohľadom energopomoci a keď čítam tie listy, ako niektorí ľudia kupujú si ich v predajniach, ja neviem, v Lidli, v Tescu, alebo neviem, v rôznych reťazcoch potraviny po záruke, aby sa mohli najesť, tak to je už úplne choré, že sme takto dopadli. A my ideme dávať 17 miliónov pre dvesto ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem ti, Vlado, za taký naozaj že hlbší príspevok, aj dlhší. Ja by som chcela hlavne možno na začiatku s tebou trošku nesúhlasiť ohľadom toho, keď si hovoril, že to zníženie z 10 na 5 %, že to bola už iba taká čerešnička na torte, tak ja len zacitujem jednu vec, a to je, že teda firma, konkrétne SBS-ka AMG Security zo Zvolena za jediný mesiac, konkrétne v marci v roku 2025 uzavrela s Úradom práce Zvolen štvoricu zmlúv na vyrovnávacie príspevky, ktorých suma prevyšuje 2 milióny eur. Hej? Sociálny podnik AMG Security uzavrel štyri zmluvy s Úradom práce Zvolen na vyrovnávacie príspevky, to sú tie príspevky, ktoré ministerstvo práce vypláca sociálnym podnikom za ich zdravotne alebo inak znevýhodnených zamestnancov, a to bolo v objeme 2 milióny eur za mesiac marec. No tak sa nečudujme, hej, že tie peniažky sa minuli tak rýchlo.
Čiže mňa by zaujímalo naozaj, ešte raz to zopakujem, že aké boli tie kontroly vlastne v týchto sociálnych podnikoch. Kde boli tie kontroly, keď ministerstvo práce zaplatilo 2 milióny eur za jeden mesiac jednej, jednej SBS firme.
A k druhej téme, o ktorej si hovoril, to boli obecné sociálne podniky. Za mňa je to určite aj cesta regionálneho rozvoja a tvorby pracovných miest, takže by ma zaujímalo, že ako teda sa ministerstvo práce postavilo vôbec k tým obecným podnikom, že či tam nejaké zmeny budú alebo budú všetky podniky brané úplne rovnako, pretože naozaj medzi tými obecnými a súkromnými predsa len je značný rozdiel.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Vlado Ledecký, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Myslím si, že je naprosto jasné, že ty si tým nestorom sociálnych podnikov. Pamätáš si tie neúspešné sociálne podniky pani Tomanovej. Pamätáš si tvorbu nového zákona v roku 2018. Pamätáš ti tú realitu, pretože skutočne si mal sociálny podnik v svojej obci a myslím si, že je dobré, že tu proste hovoríš všetky tie skúsenosti, aj tie dobré, aj zlé, aj teda hodnotíš aktuálny zákon. Ja sa na to pozriem v tých pár minútach, pár sekundách trochu z toho ekonomického pohľadu, lebo vidíme, čo tu vlastne dneska máme a aj ty si čas prejavu venoval vlastne tej dépeháčke.
Ja som presvedčený, že sociálne podniky majú svoju veľkú úlohu, že majú mať, však majú svoj zákon, majú tam z veľkej časti správny sek svojich výhod, ale to, že tá výhoda zasahuje vlastne aj do daňovej oblasti, že majú zvýhodnenú a teda že extrémne, hej, päť oproti dvadsaťtri dépeháčku, tak to je tu presne ten exemplárny dôvod, že takto to byť nemá a jednoducho daňový systém má slúžiť na výber daní a sociálny systém má slúžiť, áno, napríklad aj na pomoc sociálnym podnikom, aby plnili svoju sociálnu funkciu, nenahraditeľnú a dôležitú. Ale jednoducho dávať do toho tú dépeháčku je skutočne problém.
Ono tu bol vlastne v decembri pokus, a ja to poviem z toho ekonomického pohľadu, ten úplne správny, akože sociálne podniky nemajú čo mať žiadne daňové zvýhodnenie. Proste má tam byť 23-percentná DPH, tak ako všade inde, resp. 5-percentná pri tovaroch, kde je 5-percentná, keď už teda máme takéto sadzby, ale jednoducho to robí viac zla ako dobra. Proste celé to, čo majú mať a oprávnene výhodu sociálne podniky, má generovať skutočne ten sociálny systém, nie daňový. Takže z tohto pohľadu a ja to, ja to poviem bližšie v ústnej rozpra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem za tvoj prejav, kolega Ledecký. Ja by som chcela len znovu upozorniť, že to zvýšenie DPH môže byť pre mnohé sociálne podniky otázkou prežitia. Hovoríme o podnikoch, ktoré nevznikli preto, aby maximalizovali zisk, ale aby vytvárali pracovné miesta pre ľudí, ktorí majú na trhu práce najhoršiu pozíciu ako zdravotne znevýhodnení. Treba povedať, že tieto podniky často balancujú na hranici udržateľnosti a každý nečakaný nárast nákladov pre nich znamená zásadný problém. Takže obávam sa, že by to pre mnohé z nich bolo likvidačné, na čo by znova doplatili ľudia. Dotklo by sa to konkrétnych ľudí, samospráv, ktoré na to, na tieto služby nadväzujú. To je presný opak toho, čo má sociálna ekonomika dosahovať.
Ak existujú prípady zneužívania systému, je povinnosťou štátu ich riešiť. Ale riešením nemôže byť plošné opatrenie, ktoré zasiahne aj tých, ktorí fungujú poctivo a plnia verejný záujem. Takýto prístup nerozlišuje medzi podvodom a poctivou prácou a v konečnom dôsledku poškodzuje celý sektor.