46. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
30.1.2026 o 11:04 hod.
MBA
Richard Dubovický
Videokanál poslancaĎakujem za slovo, pán predsedajúci. Dobrý deň, pán minister. Milé kolegyne, milí kolegovia, chcem vám v prvom rade popriať peknú nedeľu a v druhom rade pán minister, ja hneď na úvod začnem, že ... pekný piatok, pardon, ježiš (povedané s pobavením.). Hneď na úvod, pán minister, by som vám chcel povedať, že ja ďakujem za takýto zákon, ktorý prichádza do parlamentu lebo je veľmi dôležité si uvedomiť, že sociálne podniky majú obrovský problém na Slovensku v súčasnosti. Majú obrovský problém s tým, že posledné roky ukázali, že sú sociálne podniky, ktoré využívajú proste tento systém ako je nastavený pri dépeháčke veľmi výrazne a dochádza ku, povedzme si úprimne, že dochádza k určitým podvodom. Vieme o tom. Ja súhlasím aj s ministrom financií, keď prišiel minulý rok a povedal, že sú sociálne podniky, ktoré využívajú nadmerné dépeháčky, aby dostali nejaký príjem povedzme do kasy a aj na úkor nejakých verejných obstarávaní. Ja absolútne s týmto súhlasím, pán minister. Ale aby sme sa bavili o tomto zákone, ktorý je v prvom čítaní a samozrejme tá debata bude asi skôr asi detailnejšia v druhom čítaní, keď príde ministerstvo financií so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi. Tak aby som povedal, že s čím nemôžem súhlasiť v rámci toho je, keď sa bavíme o nejakom koeficiente náročnosti a vyrovnávacieho príspevku, ktorý sa má znížiť na úroveň minimálnej mzdy, ja to považujem ako zásadný problém. Lebo vy ste povedali, pán minister, že ide to na úroveň minimálnej mzdy. Ale v súčasnosti máme zákon, povedzme zákon, ktorý hovorí o tom, že ak pracuje niekto povedzme, povedzme je to elektrikár a tá náročnosť, ten stupeň náročnosti je vyšší ako je minimálne mzda, tak automaticky ten zamestnávateľ, ten súkromný zamestnávateľ mu musí dať minimálne takúto mzdu, v ktorej triede náročnosti je. A ja verím tomu, lebo aj z našej skúsenosti v rámci sociálneho podniku v meste Prešov je to, že my máme aj elektrikárov, ktorí povedzme tento koeficient, nechcem povedať, že využívajú, ale majú lebo ide o prácu, ktorá je náročnejšia ako je tá bežná práca. A s týmto si myslím, že bude dosť veľký problém, že ak sa toto zmení, že odkiaľ budú práve tieto sociálne podniky v priebehu tohto roka hľadať tie ďalšie financie práve na, povedzme na ten rozdiel, rozdiel toho. Rozdiel tých financií v rámci tej mzdy. To je otázka možno, že bude fajn, ja budem veľmi, keď to vysvetlíte, s čím mám ďalšiu otázku, že vy ste aj napísali v rámci dôvodovej správy a ste napísali, že nebude to mať negatívny vplyv na rozpočty miest a obcí, resp. že ten vplyv je žiadny. Ja si osobne myslím, že práve obce a mestá môžu mať určitý negatívny vplyv. A opäť je to na diskusiu lebo neviem čo s takýmito sociálnymi podnikmi, kde práve zriaďovateľ sú tie mestá a obce. A nebavme sa povedzme o tých sociálnych podnikoch, ktoré sú zriaďované súkromnými osobami. Ďalej, aby som prišiel, ja, aby sme sa o tom rozprávali, lebo my sa musíme už o tom rozprávať ako o celku, lebo aj ministerstvo financií, v rámci tej vízie, ako by mali vyzerať tie sociálne podniky, v rámci nejakého daňového zvýhodnenia mali by fungovať aj od budúceho roku. Ja nemôžem súhlasiť, povedzme že s pánom Viskupičom ohľadom DPH. Lebo sú štáty napríklad a sú to konkrétne štáty ako je Nemecko alebo je to Španielsko alebo Taliansko, kde majú práve buď zníženú alebo dokonca žiadnu DPH na služby, ktoré majú verejnoprospešný charakter. A to sú práve tie sociálne podniky, ktoré sú zriaďované mestom a obcami, ktoré slúžia práve pre obyvateľov, alebo slúžia práve pre tú obec. Že my sa vôbec nebavíme v rámci toho, ako by mali vyzerať povedzme tie verejnoprospešné podniky v rámci nejakých verejných obstarávaní, lebo vtedy áno, budem s vami súhlasiť, že povedzme tá DPH v rámci nejakého, v rámci keď idú tie sociálne podniky do nejakej veľkej súťaže, tak tá dépeháčka áno, súhlasím vtedy, mala by byť na úrovni 23%, ale nemôžem súhlasiť s tým, že ak tá obec poskytuje povedzme, že varia napríklad pre dôchodcov a tak ďalej, že by mali platiť tú 23-percentnú DPH. Takže ja v tom vidím dosť veľký problém. Ja som si tu dosť napísal tých poznámok. Môžme sa ďalej pobaviť, čo sa týka tej doby z 12 na 4 mesiace, že by mala byť zamestnaná osoba v tom sociálnom podniku. Je to opäť na diskusiu. Skôr by ma zaujímalo, že či tie kontroly teraz v rámci takýchto sociálnych podnikov, lebo opäť budem odkazovať aj na ministra financií, ktorý hovorí, že dochádzalo, že a resp. že nedochádzalo ku kontrolám, či vôbec takéto sociálne podniky dodržiavali tie pravidlá, že mali zamestnaných ľudí, ktorí boli znevýhodnení určitým spôsobom, lebo pán minister financií tvrdil, že tie kontroly neboli, lebo nie sú ľudia, ktorí by to kontrolovali a stačilo to, že by daný sociálny podnik to iba deklaroval. Že či vôbec niečo také pomôže, keď stačí, že bude podnik deklarovať, že tak nie je to 12 mesiacov, sú to 4 mesiace, pýtam sa. Aby to bolo nejakým spôsobom jasné aj pre tie sociálne podniky do budúcna, akým spôsobom budú fungovať. Ďalej čo tu mám, no a áno, a čo sa týka flexibility práce, s čím nesúhlasím v tomto návrhu, a inak kolegovia, to je veľmi dobré si vypočuť, že ak pracujete v sociálnom podniku, že nemôžete mať iný pracovný pomer ani živnosť. Keď ste v tom sociálnom podniku. Ja v tomto vidím problém, že povedzme, že daný sociálny podnik môže poskytovať určitú službu pre daného zamestnanca, povedzme, že robí elektriku, ale zároveň je aj stolárom a nemôže si privyrobiť nejakým spôsobom ako stolár. Nemôže mať otvorenú živnosť na túto činnosť. S týmto ja, s týmto mám pocit, že by skôr dochádzalo na trhu k tomu, že práve takýto ľudia, takýto zamestnanci, ktorí jednu činnosť vykonávajú v sociálnom podniku a v druhej činnosti by skôr dochádzalo ku nejakej čiernej práci. S týmto by sme mali, pán minister, nejakým spôsobom porozmýšľať, že či táto podmienka by nemohla byť odstránená v druhom čítaní lebo ja v tom vidím zásadný problém. A áno, to povedal aj pán poslanec Ledecký, že dnes je trendom, že tá práca by mi mala byť flexibilnejšia. Niektorí ľudia povedzme vykonávajú nejakú činnosť, ktorá je ich hlavná činnosť, ale samozrejme vykonávajú aj činnosť, ktorá ich skôr baví a nejakým spôsobom sa snažia viac zarobiť. A tu by sme mali aj v rámci toho nepozerať sa na to iba na sociálne, ale tu by sme viac mohli pomôcť práve týmto ľuďom, ktorí majú reálne záujem ešte vykonávať ďalšiu činnosť, aby zarobili tie peniaze do tých rodín. Takže v tomto možno, že by sme dali aj my pozmeňovák, aby to bolo odstránené. Budeme mať o tom ešte nejakú diskusiu, ale myslím si, že práve toto určitým spôsobom veľmi znevýhodňuje práve týchto ľudí, práve týchto zamestnancov v sociálnych podnikoch a dokonca si dovolím povedať, že môže to mať zásadne negatívny vplyv práve na tom, že práve takýto ľudia, ktorí by určitým spôsobom mohli pomôcť tým sociálnym podnikom by neboli motivovaní pracovať v takomto sociálnom podniku lebo hneď na druhej strane mám obmedzenie, tak nemôžeš robiť toto, toto, toto, lebo si práve v tomto sociálnom podniku. Ja to považujem tak trošku aj, nechcem povedať, že protiústavné, ale tak, že bavme sa o tom, že je to proti mojej vôli, tak čo má byť potom toho výsledok? Bude výsledok toho, že práve títo ľudia budú pracovať na čierno v tej druhej činnosti? Takže táto podmienka nejakým spôsobom sa mi zdá celkom nefér, ale budem veľmi rád, keď pán minister to vysvetlíte určitým spôsobom a budeme sa o tom baviť, ale hovorím, dôležité je druhé čítanie v tomto prípade, že aké zmeny prídu z ministerstva. Či z vášho alebo z ministerstva financií. A môžem súhlasiť, čo tu bolo povedané x-krát, že práve takéto sociálne podniky by mali byť nejakým spôsobom inkubátorom toho, že ak ľudia povedzme skončia ten pracovný pomer v tom sociálnom podniku, aby v budúcnosti nešli na úrad práce, ale aby boli schopní sa zamestnať aj v iných podnikoch. Ja to považujem, áno, sociálne podniky nejakým spôsobom považujem ako štart, ale na druhej strane takéto sociálne podniky v určitých mestách a obciach skôr majú, skôr plnia rolu toho hlavného zamestnávateľa pre tých ľudí, ktorí si tak či tak nebudú vedieť nájsť tú prácu. A áno, a poďme sa ešte pobaviť v rámci tých sociálnych podnikov ako by mohli reálne tie sociálne podniky pomôcť povedzme, tak to poviem, priamo na východnom Slovensku alebo na južnom Slovensku, kde je tá zamestnanosť vyššia ako v iných častiach Slovenska. A práve sa bavím o marginalizovaných skupinách a podobne. Viac minút už nemám, takže ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
11:04
Vystúpenie v rozprave 11:04
Richard DubovickýVystúpenie v rozprave
30.1.2026 o 11:04 hod.
MBA
Richard Dubovický
Videokanál poslancaĎakujem za slovo, pán predsedajúci. Dobrý deň, pán minister. Milé kolegyne, milí kolegovia, chcem vám v prvom rade popriať peknú nedeľu a v druhom rade pán minister, ja hneď na úvod začnem, že ... pekný piatok, pardon, ježiš (povedané s pobavením.). Hneď na úvod, pán minister, by som vám chcel povedať, že ja ďakujem za takýto zákon, ktorý prichádza do parlamentu lebo je veľmi dôležité si uvedomiť, že sociálne podniky majú obrovský problém na Slovensku v súčasnosti. Majú obrovský problém s tým, že posledné roky ukázali, že sú sociálne podniky, ktoré využívajú proste tento systém ako je nastavený pri dépeháčke veľmi výrazne a dochádza ku, povedzme si úprimne, že dochádza k určitým podvodom. Vieme o tom. Ja súhlasím aj s ministrom financií, keď prišiel minulý rok a povedal, že sú sociálne podniky, ktoré využívajú nadmerné dépeháčky, aby dostali nejaký príjem povedzme do kasy a aj na úkor nejakých verejných obstarávaní. Ja absolútne s týmto súhlasím, pán minister. Ale aby sme sa bavili o tomto zákone, ktorý je v prvom čítaní a samozrejme tá debata bude asi skôr asi detailnejšia v druhom čítaní, keď príde ministerstvo financií so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi. Tak aby som povedal, že s čím nemôžem súhlasiť v rámci toho je, keď sa bavíme o nejakom koeficiente náročnosti a vyrovnávacieho príspevku, ktorý sa má znížiť na úroveň minimálnej mzdy, ja to považujem ako zásadný problém. Lebo vy ste povedali, pán minister, že ide to na úroveň minimálnej mzdy. Ale v súčasnosti máme zákon, povedzme zákon, ktorý hovorí o tom, že ak pracuje niekto povedzme, povedzme je to elektrikár a tá náročnosť, ten stupeň náročnosti je vyšší ako je minimálne mzda, tak automaticky ten zamestnávateľ, ten súkromný zamestnávateľ mu musí dať minimálne takúto mzdu, v ktorej triede náročnosti je. A ja verím tomu, lebo aj z našej skúsenosti v rámci sociálneho podniku v meste Prešov je to, že my máme aj elektrikárov, ktorí povedzme tento koeficient, nechcem povedať, že využívajú, ale majú lebo ide o prácu, ktorá je náročnejšia ako je tá bežná práca. A s týmto si myslím, že bude dosť veľký problém, že ak sa toto zmení, že odkiaľ budú práve tieto sociálne podniky v priebehu tohto roka hľadať tie ďalšie financie práve na, povedzme na ten rozdiel, rozdiel toho. Rozdiel tých financií v rámci tej mzdy. To je otázka možno, že bude fajn, ja budem veľmi, keď to vysvetlíte, s čím mám ďalšiu otázku, že vy ste aj napísali v rámci dôvodovej správy a ste napísali, že nebude to mať negatívny vplyv na rozpočty miest a obcí, resp. že ten vplyv je žiadny. Ja si osobne myslím, že práve obce a mestá môžu mať určitý negatívny vplyv. A opäť je to na diskusiu lebo neviem čo s takýmito sociálnymi podnikmi, kde práve zriaďovateľ sú tie mestá a obce. A nebavme sa povedzme o tých sociálnych podnikoch, ktoré sú zriaďované súkromnými osobami. Ďalej, aby som prišiel, ja, aby sme sa o tom rozprávali, lebo my sa musíme už o tom rozprávať ako o celku, lebo aj ministerstvo financií, v rámci tej vízie, ako by mali vyzerať tie sociálne podniky, v rámci nejakého daňového zvýhodnenia mali by fungovať aj od budúceho roku. Ja nemôžem súhlasiť, povedzme že s pánom Viskupičom ohľadom DPH. Lebo sú štáty napríklad a sú to konkrétne štáty ako je Nemecko alebo je to Španielsko alebo Taliansko, kde majú práve buď zníženú alebo dokonca žiadnu DPH na služby, ktoré majú verejnoprospešný charakter. A to sú práve tie sociálne podniky, ktoré sú zriaďované mestom a obcami, ktoré slúžia práve pre obyvateľov, alebo slúžia práve pre tú obec. Že my sa vôbec nebavíme v rámci toho, ako by mali vyzerať povedzme tie verejnoprospešné podniky v rámci nejakých verejných obstarávaní, lebo vtedy áno, budem s vami súhlasiť, že povedzme tá DPH v rámci nejakého, v rámci keď idú tie sociálne podniky do nejakej veľkej súťaže, tak tá dépeháčka áno, súhlasím vtedy, mala by byť na úrovni 23%, ale nemôžem súhlasiť s tým, že ak tá obec poskytuje povedzme, že varia napríklad pre dôchodcov a tak ďalej, že by mali platiť tú 23-percentnú DPH. Takže ja v tom vidím dosť veľký problém. Ja som si tu dosť napísal tých poznámok. Môžme sa ďalej pobaviť, čo sa týka tej doby z 12 na 4 mesiace, že by mala byť zamestnaná osoba v tom sociálnom podniku. Je to opäť na diskusiu. Skôr by ma zaujímalo, že či tie kontroly teraz v rámci takýchto sociálnych podnikov, lebo opäť budem odkazovať aj na ministra financií, ktorý hovorí, že dochádzalo, že a resp. že nedochádzalo ku kontrolám, či vôbec takéto sociálne podniky dodržiavali tie pravidlá, že mali zamestnaných ľudí, ktorí boli znevýhodnení určitým spôsobom, lebo pán minister financií tvrdil, že tie kontroly neboli, lebo nie sú ľudia, ktorí by to kontrolovali a stačilo to, že by daný sociálny podnik to iba deklaroval. Že či vôbec niečo také pomôže, keď stačí, že bude podnik deklarovať, že tak nie je to 12 mesiacov, sú to 4 mesiace, pýtam sa. Aby to bolo nejakým spôsobom jasné aj pre tie sociálne podniky do budúcna, akým spôsobom budú fungovať. Ďalej čo tu mám, no a áno, a čo sa týka flexibility práce, s čím nesúhlasím v tomto návrhu, a inak kolegovia, to je veľmi dobré si vypočuť, že ak pracujete v sociálnom podniku, že nemôžete mať iný pracovný pomer ani živnosť. Keď ste v tom sociálnom podniku. Ja v tomto vidím problém, že povedzme, že daný sociálny podnik môže poskytovať určitú službu pre daného zamestnanca, povedzme, že robí elektriku, ale zároveň je aj stolárom a nemôže si privyrobiť nejakým spôsobom ako stolár. Nemôže mať otvorenú živnosť na túto činnosť. S týmto ja, s týmto mám pocit, že by skôr dochádzalo na trhu k tomu, že práve takýto ľudia, takýto zamestnanci, ktorí jednu činnosť vykonávajú v sociálnom podniku a v druhej činnosti by skôr dochádzalo ku nejakej čiernej práci. S týmto by sme mali, pán minister, nejakým spôsobom porozmýšľať, že či táto podmienka by nemohla byť odstránená v druhom čítaní lebo ja v tom vidím zásadný problém. A áno, to povedal aj pán poslanec Ledecký, že dnes je trendom, že tá práca by mi mala byť flexibilnejšia. Niektorí ľudia povedzme vykonávajú nejakú činnosť, ktorá je ich hlavná činnosť, ale samozrejme vykonávajú aj činnosť, ktorá ich skôr baví a nejakým spôsobom sa snažia viac zarobiť. A tu by sme mali aj v rámci toho nepozerať sa na to iba na sociálne, ale tu by sme viac mohli pomôcť práve týmto ľuďom, ktorí majú reálne záujem ešte vykonávať ďalšiu činnosť, aby zarobili tie peniaze do tých rodín. Takže v tomto možno, že by sme dali aj my pozmeňovák, aby to bolo odstránené. Budeme mať o tom ešte nejakú diskusiu, ale myslím si, že práve toto určitým spôsobom veľmi znevýhodňuje práve týchto ľudí, práve týchto zamestnancov v sociálnych podnikoch a dokonca si dovolím povedať, že môže to mať zásadne negatívny vplyv práve na tom, že práve takýto ľudia, ktorí by určitým spôsobom mohli pomôcť tým sociálnym podnikom by neboli motivovaní pracovať v takomto sociálnom podniku lebo hneď na druhej strane mám obmedzenie, tak nemôžeš robiť toto, toto, toto, lebo si práve v tomto sociálnom podniku. Ja to považujem tak trošku aj, nechcem povedať, že protiústavné, ale tak, že bavme sa o tom, že je to proti mojej vôli, tak čo má byť potom toho výsledok? Bude výsledok toho, že práve títo ľudia budú pracovať na čierno v tej druhej činnosti? Takže táto podmienka nejakým spôsobom sa mi zdá celkom nefér, ale budem veľmi rád, keď pán minister to vysvetlíte určitým spôsobom a budeme sa o tom baviť, ale hovorím, dôležité je druhé čítanie v tomto prípade, že aké zmeny prídu z ministerstva. Či z vášho alebo z ministerstva financií. A môžem súhlasiť, čo tu bolo povedané x-krát, že práve takéto sociálne podniky by mali byť nejakým spôsobom inkubátorom toho, že ak ľudia povedzme skončia ten pracovný pomer v tom sociálnom podniku, aby v budúcnosti nešli na úrad práce, ale aby boli schopní sa zamestnať aj v iných podnikoch. Ja to považujem, áno, sociálne podniky nejakým spôsobom považujem ako štart, ale na druhej strane takéto sociálne podniky v určitých mestách a obciach skôr majú, skôr plnia rolu toho hlavného zamestnávateľa pre tých ľudí, ktorí si tak či tak nebudú vedieť nájsť tú prácu. A áno, a poďme sa ešte pobaviť v rámci tých sociálnych podnikov ako by mohli reálne tie sociálne podniky pomôcť povedzme, tak to poviem, priamo na východnom Slovensku alebo na južnom Slovensku, kde je tá zamestnanosť vyššia ako v iných častiach Slovenska. A práve sa bavím o marginalizovaných skupinách a podobne. Viac minút už nemám, takže ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
11:14
Vystúpenie v rozprave 11:14
Richard DubovickýVystúpenie v rozprave
30.1.2026 o 11:14 hod.
MBA
Richard Dubovický
Videokanál poslanca
... viac minút už nemám, takže ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
11:14
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:14
Jozef PročkoNo, mne sa veľmi páčilo, ako ste rozprávali o tom, že by naozaj viac mal štát dohliadať na to, aby to bolo efektívnejšie, ale ja sa ešte vrátim k tým 17 miliónom, lebo to s tým súvisí. Naozaj dávajme, rekvalifikujme ľudí a dávajme im vzdelanie nielen, aby upratovali a...
No, mne sa veľmi páčilo, ako ste rozprávali o tom, že by naozaj viac mal štát dohliadať na to, aby to bolo efektívnejšie, ale ja sa ešte vrátim k tým 17 miliónom, lebo to s tým súvisí. Naozaj dávajme, rekvalifikujme ľudí a dávajme im vzdelanie nielen, aby upratovali a aby murovali, alebo mali naozaj, aby mali to vzdelanie či už v tej IT oblasti alebo aby boli nejakí odborní, odborne zdatní inštalatéri. Jasné, súhlasím s tým, ale aj to treba robiť efektívne, pretože ja som zažil toľko takýchto projektov, keď som robil v Nadácii Markíza so štátom, že štát naozaj urobil projekt a my sme sa tam do toho dali a potom zrazu sme zistili, že ten štát hlavne na propagáciu minul 50 % všetkých tých, tých investícií. Čiže naozaj efektívne treba využívať 17 miliónov, ktoré máme na to, aby sme rekvalifikovali. No ale keď si zoberiete, že máme 17 miliónov pre 200 ľudí a 85-tisíc to vychádza na jedného, tak to je, to, toto sú, toto je strašné, veď naozaj sa dá rekvalifikovať oveľa väčšie množstvo ľudí za 17 miliónov, efektívnejšie, dá sa to urobiť zodpovednejšie a dá sa to urobiť naozaj spôsobom, ktorý, ktorý z toho človeka urobí väčšieho odborníka na tú oblasť, do ktorej ho dávame. Ale ja stále hovorím o tom, že tento štát, žiaľbohu, na všetkom, čo robí, ide zarobiť. A ja neverím pánovi Daškovi, že tých 17 miliónov bude použitých na to, že sa rekvalifikuje 200 odborníkov a zrazu budeme mať 200 Rómov, ktorí budú schopní sa hneď zapojiť do, do pracovného procesu. Žiaľbohu, je to tak.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.1.2026 o 11:14 hod.
Mgr.
Jozef Pročko
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. No, mne sa veľmi páčilo ako ste rozprávali o tom, že by naozaj viac mal štát dohliadať na to, aby to bolo efektívnejšie, ale... Ďakujem veľmi pekne.
No, mne sa veľmi páčilo, ako ste rozprávali o tom, že by naozaj viac mal štát dohliadať na to, aby to bolo efektívnejšie, ale ja sa ešte vrátim k tým 17 miliónom, lebo to s tým súvisí. Naozaj dávajme, rekvalifikujme ľudí a dávajme im vzdelanie nielen, aby upratovali a aby murovali, alebo mali naozaj, aby mali to vzdelanie či už v tej IT oblasti alebo aby boli nejakí odborní, odborne zdatní inštalatéri. Jasné, súhlasím s tým, ale aj to treba robiť efektívne, pretože ja som zažil toľko takýchto projektov, keď som robil v Nadácii Markíza so štátom, že štát naozaj urobil projekt a my sme sa tam do toho dali a potom zrazu sme zistili, že ten štát hlavne na propagáciu minul 50 % všetkých tých, tých investícií. Čiže naozaj efektívne treba využívať 17 miliónov, ktoré máme na to, aby sme rekvalifikovali. No ale keď si zoberiete, že máme 17 miliónov pre 200 ľudí a 85-tisíc to vychádza na jedného, tak to je, to, toto sú, toto je strašné, veď naozaj sa dá rekvalifikovať oveľa väčšie množstvo ľudí za 17 miliónov, efektívnejšie, dá sa to urobiť zodpovednejšie a dá sa to urobiť naozaj spôsobom, ktorý, ktorý z toho človeka urobí väčšieho odborníka na tú oblasť, do ktorej ho dávame. Ale ja stále hovorím o tom, že tento štát, žiaľbohu, na všetkom, čo robí, ide zarobiť. A ja neverím pánovi Daškovi, že tých 17 miliónov bude použitých na to, že sa rekvalifikuje 200 odborníkov a zrazu budeme mať 200 Rómov, ktorí budú schopní sa hneď zapojiť do, do pracovného procesu. Žiaľbohu, je to tak.
Rozpracované
11:16
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:16
Richard DubovickýĎakujem, pán Pročko, za vašu faktickú poznámku. Ja len úplne, úplne v skratke na doplnenie. Áno, máme, máme fakt že zásadný problém, povedzme aj ako ste spomenuli tých 17 miliónov, ale ja stále vidím nejaký potenciál v týchto sociálnych podnikoch, aby, aby reálne takéto sociálne podniky aj fungovali. Lebo v súčasnosti to, čo sa deje, podľa mňa v rámci tohto zákona, čo prišli, že nejakým spôsobom sa snažíme, snažíme...
Ďakujem, pán Pročko, za vašu faktickú poznámku. Ja len úplne, úplne v skratke na doplnenie. Áno, máme, máme fakt že zásadný problém, povedzme aj ako ste spomenuli tých 17 miliónov, ale ja stále vidím nejaký potenciál v týchto sociálnych podnikoch, aby, aby reálne takéto sociálne podniky aj fungovali. Lebo v súčasnosti to, čo sa deje, podľa mňa v rámci tohto zákona, čo prišli, že nejakým spôsobom sa snažíme, snažíme opraviť to, čo nefungovalo, ale ja som presvedčený, že reforma týchto sociálnych podnikoch je viac-menej nutná a nemôžeme sa tuná baviť len v rámci jedného rezortu o tom, ako by mali tieto sociálne podniky fungovať, ale my sa musíme baviť v rámci všetkých rezortov, že povedzme, poviem to tak na takom prípade, že povedzme že ktoré, ktoré služby by mali robiť takéto sociálne podniky. Ale opäť by som pove... opäť by som zdôraznil, práve ak majú takéto sociálne podniky fungovať a máme informácie o tom, že niektoré sociálne podniky vykonávali svoju činnosť nejakým spôsobom nekalo, že či dochádzalo ku kontrolám v týchto sociálnych podnikoch. Lebo ja si dovolím povedať, že sociálne podniky, ktoré boli, kde je správca alebo kde správcom je buď obec alebo mesto, že práve takýchto podnikoch sa to netýka.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.1.2026 o 11:16 hod.
MBA
Richard Dubovický
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem, pán Pročko, za vašu faktickú poznámku. Ja len úplne, úplne v skratke na doplnenie. Áno, máme, máme fakt že zásadný problém, povedzme aj ako ste spomenuli tých 17 miliónov, ale ja stále vidím nejaký potenciál v týchto sociálnych podnikoch, aby, aby reálne takéto sociálne podniky aj fungovali. Lebo v súčasnosti to, čo sa deje, podľa mňa v rámci tohto zákona, čo prišli, že nejakým spôsobom sa snažíme, snažíme opraviť to, čo nefungovalo, ale ja som presvedčený, že reforma týchto sociálnych podnikoch je viac-menej nutná a nemôžeme sa tuná baviť len v rámci jedného rezortu o tom, ako by mali tieto sociálne podniky fungovať, ale my sa musíme baviť v rámci všetkých rezortov, že povedzme, poviem to tak na takom prípade, že povedzme že ktoré, ktoré služby by mali robiť takéto sociálne podniky. Ale opäť by som pove... opäť by som zdôraznil, práve ak majú takéto sociálne podniky fungovať a máme informácie o tom, že niektoré sociálne podniky vykonávali svoju činnosť nejakým spôsobom nekalo, že či dochádzalo ku kontrolám v týchto sociálnych podnikoch. Lebo ja si dovolím povedať, že sociálne podniky, ktoré boli, kde je správca alebo kde správcom je buď obec alebo mesto, že práve takýchto podnikoch sa to netýka.
Ďakujem.
Rozpracované
11:18
Vystúpenie v rozprave 11:18
Andrea TurčanováNa Slovensku máme vyše 611 sociálnych podnikov, v ktorých pracuje niekoľko tisíc ľudí, ktorí sú buď zdravotne znevýhodnení, alebo znevýhodnení z dôvodu veku, chýbajúcej praxe alebo dlhodobej evidencie v úrade, teda medzi nezamestnanými. Pán Pročko pred chvíľočkou povedal, že z tých 17 miliónov, ktoré splnomocnenec vlády chce použiť na vyškolenie 200 Rómov, je 85-tisíc na jedného. Viete si predstaviť, že za 85-tisíc si dokážete zabezpečiť ročný jazykový kurz v zahraničí aj s letenkami? A my tu budeme niekoľko týždňov školiť ľudí. A tých 17 miliónov je zhodou okolností presne tých 17 miliónov, ktoré chýbajú v rozpočte ministerstva práce na tento rok, aby mohli pokračovať sociálne podniky v takom objeme ako doteraz. Pán minister krúti hlavou a nesúhlasí, ale, poprosím, pozrite si dôvodovú správu, kde to máte vyčíslené, že mínus 17 miliónov tento rok, mínus necelých 19 miliónov ďalší rok a mínus necelých 21 miliónov ďalší rok. Čiže my vychádzame z čísiel, ktoré ste nám oficiálne dali do dôvodovej správy, preto sú to takéto sumy, o ktorých hovorím. Ja som si to ešte overovala, keď ste krútili hlavou, keď rozprával pán poslanec Ledecký.
Ale teraz vážne. Ako myslím si, že nikto z nás nespochybňuje dôležitosť sociálnej ekonomiky, pretože sociálne podniky majú zmysel. Poznám množstvo sociálnych podnikov, kde nejde o zisk, ale o výsledky, ktoré vidno v osudoch ľudí, a našim cieľom by malo byť práve otváranie dverí tým, ktorých trh práce prehliada, pretože cez prácu, cez vzdelávanie a inklúziu budú sociálne podniky svet, v ktorom má každý človek svoju hodnotu a šancu byť plnohodnotnou súčasťou spoločnosti. Práve preto si všetky sociálne podniky zaslúžia rozumné, spravodlivé a presné pravidlá.
Vládny návrh zákona reaguje na reálne zneužívanie štatútu sociálneho podniku, špekulatívne schémy obchádzania pravidiel, to je legitímny cieľ. Nikto z nás tu nebude obhajovať podvody, práve naopak, sami sme na mnohé z týchto podvodov upozorňovali. Problém teda je, ak sa kvôli zlyhaniam niektorých sprísňujú podmienky pre všetkých. Dnes teda znižujeme prudko vyrovnávacie príspevky, najmä pre zamestnávanie zdravotne znevýhodnených a vlastne aj inak znevýhodnených. Skraciame lehoty pre nové podniky na hranicu reálnej uskutočniteľnosti, zavádzame masívnu administratívnu záťaž, a mne asi toto vadí najviac, individuálne integračné projekty, nové výkazy kontroly. Zisk musíme socializovať v tak krátkom čase, že si obce nestihnú našetriť ani na svoje stroje či technológie. Už to spomínal pán poslanec Janckulík, prešli sme si niekoľko obcí, ktoré majú vlastné sociálne podniky. Stavajú z nich byty, vieme, že dnes je nájomných bytov nedostatok, máloktorá obec kvôli iným problémom, o ktorých nechcem tu hovoriť, lebo to je téma možno na ďalší bod programu, že nie sú vysporiadané pozemky, obce už tie pozemky nemajú, potrebujeme to zjednodušiť, ale proste stavajú za pomoci vlastných obecných sociálnych podnikoch stavajú nájomné byty, čím sa im podarilo veľmi efektívne využívať aj štátny fond rozvoja bývania a vytvárať pracovné príležitosti a teda aj ubytovacie kapacity pre vlastných ľudí, aby sa nemuseli z regiónov vysťahovávať práve aj kvôli pracovnej a bytovej otázke. Oni využívali práve to, že si tie, za tých pár rokov, tých päť rokov, dokázali našetriť na stavebné mechanizmy a mohla som naozaj vidieť, že to neboli že len miešačky, lešenia, ale aj žeriavy a ďalšia ťažká technika, a dostala som otázku od pánov starostov a znova ju tu zopakujem, pán minister, i keď neviem, či dnes budeme vedieť hneď im dať odpoveď na to, že ako sa bude teda posudzovať, keď on, keďže sa skráti lehota na tri roky, ten stroj ešte nestihne odpísať, ale zároveň na nový nestihne našetriť, čiže ten, ktorý práve nebude potrebovať, bude musieť predať, aby mohol dokúpiť ten, ktorý bude potrebovať. A teraz z toho, keď ho predá, tak či nebude musieť potom nejako doplatiť, či sa mu nanovo nezaráta do zisku, ktorý nebol využitý a nebude musieť doplatiť povedzme do daní tento stroj.
Že je tam veľmi veľa otázok, ktoré oni majú a na ktoré, sa priznám, ja som nevedela odpovedať, lebo myslím si, že to je naozaj otázka na tvorcu zákona, ako sa to bude ďalej uplatňovať, ale bola by som veľmi nerada, ak by začalo dochádzať práve k zániku obecných sociálnych podnikov, pretože tie naozaj dokážu robiť dobrú robotu jednak pri rekonštrukciách, opravách, ale, ako som spomínala, aj pri výstavbe. V jednej obci dokonca takýto sociálny podnik nielenže využíva, zatepľuje jednu, jednu školu, zároveň rozširuje kapacitu druhej školy a popritom ešte stavia aj ďalšie multifunkčné ihrisko a ďalšie k tomuto. Čiže vie si to nakombinovať, využíva na to síce aj eurofondy a rôzne schémy, ktoré sú, ale zároveň to vie urobiť efektívne, ak im zmeníme teda vyrovnávací príspevok, ak im do toho zmeníme dépeháčku, dostanú sa do situácie, že tieto projekty v reálnom čase a v reálnych cenách nebudú vedieť dokončiť, za čo im budú hroziť zasa sankcie, keďže, hovorím, sú to aj eurofondové veci.
Ďalej, čo tu mám v poznámkach. Zavádzanie povinnosti vypracovať individuálny projekt integrácie pre každého jedného znevýhodneného zamestnanca. V našich podmienkach je to nesmierne zaťažujúce, hovoríme o tisíckach zamestnancov a pýtam sa teda, že kde vezmú tieto podniky kapacity na neustále písanie projektových revízií a následnú administráciu. Reálne hrozí, že sociálne podniky sa zmenia na písacie dielne, aby sa namiesto človeka sa stredobodom pozornosti stane šanón a pečiatka. Silný dôraz kladiem na samosprávy, o tom som už hovorila. Preto môj návrh je, ale to vlastne budeme riešiť v druhom, pre verejné sociálne podniky buď ponechať sadzbu DPH na úrovni 5 %, alebo, ak o tom hovoríme, vrátiť sa na pôvodných 10 %, lebo vtedy to fungovalo. A pre súkromné sociálne podniky práve preto, že tam najviac špekulácií bolo, účasť verejného sektora je v nich menšia, na úrovni 19 %. Sociálny podnik je teda viazaný na reinvestovanie celého zisku späť do rozvoja obce.
Už len na záver teda, keďže čas sa mi kráti, poviem len, sociálna ekonomika nemá byť laboratóriom pre administratívne experimenty, ale má byť nástrojom služby, solidarity a regionálneho rozvoja. Ak dnes teda sprísňujeme pravidlá, robme to cielene a netrestajme poctivých. Ak meníme zákon, robme to tak, aby prežil zdravý rozum, nie byrokracia.
A ešte jedna maličká poznámka, kým, kým mám čas, veľmi veľa sociálnych podnikov, práve tých novovzniknutých v súkromnom sektore, boli firmy, ktoré zriadili sociálny podnik o troch zamestnancoch, uchádzali sa o verejnú zákazku, tú získali a potom takmer sto percent práce okrem nejakých ekonomických nechali robiť pôvodnej, materskej firme. Čiže subdodávky, ktoré môžu byť takmer stopercentné, likvidujú tento trh a deformujú ho, a preto navrhujem, že skúsme sa radšej zamerať na to, aby naozaj sme podporili obecné sociálne podniky a neubližovali práve tým, lebo tí robia dobrú robotu.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
30.1.2026 o 11:18 hod.
Ing.
Andrea Turčanová
Videokanál poslanca
Vážený pán minister, pani kolegyne, páni kolegovia, v prvom rade chcem poprosiť pána ministra, aby zodpovedal potom na tie otázky, ktoré vzniesli sme v rozprave ako v diskusných príspevkoch, tak aj vo faktických, pretože, keď začnem takto, téma sociálnych podnikov je na stole preto, že presne pred rokom, keď sa vznikla, keď sa znížila dépeháčka, vzniklo a zaregistrovalo svoju činnosť veľmi veľa sociálnych podnikov, ktoré potom využili to pravidlo, že do tých 800-tisíc bez DPH môžu dostať zákazku priamym zadaním a mnohé dostávali zákazky priame od rôznych ministerstiev. A boli to sociálne podniky, ktoré buď nemali žiadnu históriu predtým, alebo naopak mali históriu, ale mali nulové až záporné zisky a zrazu mali miliónové zisky na, alebo teda miliónové obraty. Čiže toto rozpútalo diskusiu. A my miesto toho, aby sme riešili ten problém, ktorý je, urobíme to zasa typicky slovensky, potrebu... potrestáme všetkých.
Na Slovensku máme vyše 611 sociálnych podnikov, v ktorých pracuje niekoľko tisíc ľudí, ktorí sú buď zdravotne znevýhodnení, alebo znevýhodnení z dôvodu veku, chýbajúcej praxe alebo dlhodobej evidencie v úrade, teda medzi nezamestnanými. Pán Pročko pred chvíľočkou povedal, že z tých 17 miliónov, ktoré splnomocnenec vlády chce použiť na vyškolenie 200 Rómov, je 85-tisíc na jedného. Viete si predstaviť, že za 85-tisíc si dokážete zabezpečiť ročný jazykový kurz v zahraničí aj s letenkami? A my tu budeme niekoľko týždňov školiť ľudí. A tých 17 miliónov je zhodou okolností presne tých 17 miliónov, ktoré chýbajú v rozpočte ministerstva práce na tento rok, aby mohli pokračovať sociálne podniky v takom objeme ako doteraz. Pán minister krúti hlavou a nesúhlasí, ale, poprosím, pozrite si dôvodovú správu, kde to máte vyčíslené, že mínus 17 miliónov tento rok, mínus necelých 19 miliónov ďalší rok a mínus necelých 21 miliónov ďalší rok. Čiže my vychádzame z čísiel, ktoré ste nám oficiálne dali do dôvodovej správy, preto sú to takéto sumy, o ktorých hovorím. Ja som si to ešte overovala, keď ste krútili hlavou, keď rozprával pán poslanec Ledecký.
Ale teraz vážne. Ako myslím si, že nikto z nás nespochybňuje dôležitosť sociálnej ekonomiky, pretože sociálne podniky majú zmysel. Poznám množstvo sociálnych podnikov, kde nejde o zisk, ale o výsledky, ktoré vidno v osudoch ľudí, a našim cieľom by malo byť práve otváranie dverí tým, ktorých trh práce prehliada, pretože cez prácu, cez vzdelávanie a inklúziu budú sociálne podniky svet, v ktorom má každý človek svoju hodnotu a šancu byť plnohodnotnou súčasťou spoločnosti. Práve preto si všetky sociálne podniky zaslúžia rozumné, spravodlivé a presné pravidlá.
Vládny návrh zákona reaguje na reálne zneužívanie štatútu sociálneho podniku, špekulatívne schémy obchádzania pravidiel, to je legitímny cieľ. Nikto z nás tu nebude obhajovať podvody, práve naopak, sami sme na mnohé z týchto podvodov upozorňovali. Problém teda je, ak sa kvôli zlyhaniam niektorých sprísňujú podmienky pre všetkých. Dnes teda znižujeme prudko vyrovnávacie príspevky, najmä pre zamestnávanie zdravotne znevýhodnených a vlastne aj inak znevýhodnených. Skraciame lehoty pre nové podniky na hranicu reálnej uskutočniteľnosti, zavádzame masívnu administratívnu záťaž, a mne asi toto vadí najviac, individuálne integračné projekty, nové výkazy kontroly. Zisk musíme socializovať v tak krátkom čase, že si obce nestihnú našetriť ani na svoje stroje či technológie. Už to spomínal pán poslanec Janckulík, prešli sme si niekoľko obcí, ktoré majú vlastné sociálne podniky. Stavajú z nich byty, vieme, že dnes je nájomných bytov nedostatok, máloktorá obec kvôli iným problémom, o ktorých nechcem tu hovoriť, lebo to je téma možno na ďalší bod programu, že nie sú vysporiadané pozemky, obce už tie pozemky nemajú, potrebujeme to zjednodušiť, ale proste stavajú za pomoci vlastných obecných sociálnych podnikoch stavajú nájomné byty, čím sa im podarilo veľmi efektívne využívať aj štátny fond rozvoja bývania a vytvárať pracovné príležitosti a teda aj ubytovacie kapacity pre vlastných ľudí, aby sa nemuseli z regiónov vysťahovávať práve aj kvôli pracovnej a bytovej otázke. Oni využívali práve to, že si tie, za tých pár rokov, tých päť rokov, dokázali našetriť na stavebné mechanizmy a mohla som naozaj vidieť, že to neboli že len miešačky, lešenia, ale aj žeriavy a ďalšia ťažká technika, a dostala som otázku od pánov starostov a znova ju tu zopakujem, pán minister, i keď neviem, či dnes budeme vedieť hneď im dať odpoveď na to, že ako sa bude teda posudzovať, keď on, keďže sa skráti lehota na tri roky, ten stroj ešte nestihne odpísať, ale zároveň na nový nestihne našetriť, čiže ten, ktorý práve nebude potrebovať, bude musieť predať, aby mohol dokúpiť ten, ktorý bude potrebovať. A teraz z toho, keď ho predá, tak či nebude musieť potom nejako doplatiť, či sa mu nanovo nezaráta do zisku, ktorý nebol využitý a nebude musieť doplatiť povedzme do daní tento stroj.
Že je tam veľmi veľa otázok, ktoré oni majú a na ktoré, sa priznám, ja som nevedela odpovedať, lebo myslím si, že to je naozaj otázka na tvorcu zákona, ako sa to bude ďalej uplatňovať, ale bola by som veľmi nerada, ak by začalo dochádzať práve k zániku obecných sociálnych podnikov, pretože tie naozaj dokážu robiť dobrú robotu jednak pri rekonštrukciách, opravách, ale, ako som spomínala, aj pri výstavbe. V jednej obci dokonca takýto sociálny podnik nielenže využíva, zatepľuje jednu, jednu školu, zároveň rozširuje kapacitu druhej školy a popritom ešte stavia aj ďalšie multifunkčné ihrisko a ďalšie k tomuto. Čiže vie si to nakombinovať, využíva na to síce aj eurofondy a rôzne schémy, ktoré sú, ale zároveň to vie urobiť efektívne, ak im zmeníme teda vyrovnávací príspevok, ak im do toho zmeníme dépeháčku, dostanú sa do situácie, že tieto projekty v reálnom čase a v reálnych cenách nebudú vedieť dokončiť, za čo im budú hroziť zasa sankcie, keďže, hovorím, sú to aj eurofondové veci.
Ďalej, čo tu mám v poznámkach. Zavádzanie povinnosti vypracovať individuálny projekt integrácie pre každého jedného znevýhodneného zamestnanca. V našich podmienkach je to nesmierne zaťažujúce, hovoríme o tisíckach zamestnancov a pýtam sa teda, že kde vezmú tieto podniky kapacity na neustále písanie projektových revízií a následnú administráciu. Reálne hrozí, že sociálne podniky sa zmenia na písacie dielne, aby sa namiesto človeka sa stredobodom pozornosti stane šanón a pečiatka. Silný dôraz kladiem na samosprávy, o tom som už hovorila. Preto môj návrh je, ale to vlastne budeme riešiť v druhom, pre verejné sociálne podniky buď ponechať sadzbu DPH na úrovni 5 %, alebo, ak o tom hovoríme, vrátiť sa na pôvodných 10 %, lebo vtedy to fungovalo. A pre súkromné sociálne podniky práve preto, že tam najviac špekulácií bolo, účasť verejného sektora je v nich menšia, na úrovni 19 %. Sociálny podnik je teda viazaný na reinvestovanie celého zisku späť do rozvoja obce.
Už len na záver teda, keďže čas sa mi kráti, poviem len, sociálna ekonomika nemá byť laboratóriom pre administratívne experimenty, ale má byť nástrojom služby, solidarity a regionálneho rozvoja. Ak dnes teda sprísňujeme pravidlá, robme to cielene a netrestajme poctivých. Ak meníme zákon, robme to tak, aby prežil zdravý rozum, nie byrokracia.
A ešte jedna maličká poznámka, kým, kým mám čas, veľmi veľa sociálnych podnikov, práve tých novovzniknutých v súkromnom sektore, boli firmy, ktoré zriadili sociálny podnik o troch zamestnancoch, uchádzali sa o verejnú zákazku, tú získali a potom takmer sto percent práce okrem nejakých ekonomických nechali robiť pôvodnej, materskej firme. Čiže subdodávky, ktoré môžu byť takmer stopercentné, likvidujú tento trh a deformujú ho, a preto navrhujem, že skúsme sa radšej zamerať na to, aby naozaj sme podporili obecné sociálne podniky a neubližovali práve tým, lebo tí robia dobrú robotu.
Ďakujem.
Rozpracované
11:27
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:27
Igor JanckulíkĎakujem, Andrejka, za tvoje vystúpenie. A tak ako si hovorila, že je veľmi dôležité, aby sme sa zoznámili, ako tie sociálne podniky fungujú v tých jednotlivých regiónoch, lebo, ako sa hovorí, že lepšie jedenkrát vidieť ako stokrát počuť a, ako si aj spomínala, my sme viaceré sociálne podniky navštívili, viacerých starostov a presvedčili sme sa na vlastné oči, ako to funguje, že tam nikto nezneužíva tie svoje...
Ďakujem, Andrejka, za tvoje vystúpenie. A tak ako si hovorila, že je veľmi dôležité, aby sme sa zoznámili, ako tie sociálne podniky fungujú v tých jednotlivých regiónoch, lebo, ako sa hovorí, že lepšie jedenkrát vidieť ako stokrát počuť a, ako si aj spomínala, my sme viaceré sociálne podniky navštívili, viacerých starostov a presvedčili sme sa na vlastné oči, ako to funguje, že tam nikto nezneužíva tie svoje právomoci a práveže pomáha. A dozvedeli sme sa aj iné veci, napríklad ako ja som spomínal v mojom prvom vystúpení, Štátny fond rozvoja bývania ohľadom výstavby bytov, že je to veľmi dobrý nástroj, ktorý len treba nejako zlepšiť, vylepšiť, napríklad čo sa týka podlahovej plochy bytu, aby sa táto podlahová plocha zväčšila, aby aj rodiny s tromi deťmi mohli si takýto byt prenajať a by im to veľmi pomohlo. Takže veľmi je dôležité, aby tieto sociálne podniky boli zachované, ale, samozrejme, súhlasím, treba urobiť poriadok, aby niektorí ľudia to nezneužívali, hlavne kvôli dépeháčko, aby, lebo potom kriví vlastne celý systém, ale určite by som povedal, že treba sa aj stretávať s týmito ľuďmi, ktorí prevádzkujú tieto sociálne podniky a oni najlepšie vedia, čo funguje, ako funguje, čo sa dá zlepšiť, ako by sa im dalo ešte pomôcť a tiež vedia, je to, ako by som povedal, že vždy je dôležité sa stretnúť, lebo oni vedia najle...
===== to ľuďmi, ktorí prevádzkujú tieto sociálne podniky a oni najlepšie vedia čo funguje, ako funguje, čo sa dá zlepšiť. Ako by sa im dalo ešte pomôcť. A tiež vedia. Je to akoby som povedal, že vždy je dôležité sa stretnúť, lebo oni vedia najlepšie vysvetliť ako to má celý ten systém fungovať. Lebo my tu môžeme vymýšľať koleso z voza ale to koleso je vymyslené. A oni najlepšie títo ľudia z toho regiónu ako to spraviť. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.1.2026 o 11:27 hod.
Bc.
Igor Janckulík
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem, Andrejka, za tvoje vystúpenie. A tak ako si hovorila, že je veľmi dôležité, aby sme sa zoznámili, ako tie sociálne podniky fungujú v tých jednotlivých regiónoch, lebo, ako sa hovorí, že lepšie jedenkrát vidieť ako stokrát počuť a, ako si aj spomínala, my sme viaceré sociálne podniky navštívili, viacerých starostov a presvedčili sme sa na vlastné oči, ako to funguje, že tam nikto nezneužíva tie svoje právomoci a práveže pomáha. A dozvedeli sme sa aj iné veci, napríklad ako ja som spomínal v mojom prvom vystúpení, Štátny fond rozvoja bývania ohľadom výstavby bytov, že je to veľmi dobrý nástroj, ktorý len treba nejako zlepšiť, vylepšiť, napríklad čo sa týka podlahovej plochy bytu, aby sa táto podlahová plocha zväčšila, aby aj rodiny s tromi deťmi mohli si takýto byt prenajať a by im to veľmi pomohlo. Takže veľmi je dôležité, aby tieto sociálne podniky boli zachované, ale, samozrejme, súhlasím, treba urobiť poriadok, aby niektorí ľudia to nezneužívali, hlavne kvôli dépeháčko, aby, lebo potom kriví vlastne celý systém, ale určite by som povedal, že treba sa aj stretávať s týmito ľuďmi, ktorí prevádzkujú tieto sociálne podniky a oni najlepšie vedia, čo funguje, ako funguje, čo sa dá zlepšiť, ako by sa im dalo ešte pomôcť a tiež vedia, je to, ako by som povedal, že vždy je dôležité sa stretnúť, lebo oni vedia najle...
===== to ľuďmi, ktorí prevádzkujú tieto sociálne podniky a oni najlepšie vedia čo funguje, ako funguje, čo sa dá zlepšiť. Ako by sa im dalo ešte pomôcť. A tiež vedia. Je to akoby som povedal, že vždy je dôležité sa stretnúť, lebo oni vedia najlepšie vysvetliť ako to má celý ten systém fungovať. Lebo my tu môžeme vymýšľať koleso z voza ale to koleso je vymyslené. A oni najlepšie títo ľudia z toho regiónu ako to spraviť. Ďakujem.
Rozpracované
11:29
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:29
Simona PetríkVystúpenie s faktickou poznámkou
30.1.2026 o 11:29 hod.
Mgr.
Simona Petrík
Videokanál poslancaJa by som rada reagovala na kolegyňu Turčanovú k tomu keď hovorila, že v tej dôvodovej správe o tých 17 miliónoch a 19-tich a 20-tich. Ja, keď som si to čítala ja som to pochopila tak, že tam ide o úsporu týchto miliónov pri zavedení nového zákona. Tak teraz neviem či som to ja dobre pochopila. Možno pán minister to nejak dovysvetluje. Ale to ma vedie k poznámke, že keď som predtým spomínala tú esbéesku, ktorú tiež spomínala kolegyňa Turčanová, že teda tejto esbéeske ešte raz si to zopakujme AMG Security dal úrad práce vo Zvolene zákazku, zákazky v podobe štyroch zmlúv za mesiac marec 2025 v sume vyše 2 miliónov eur. A teraz ja sa pozriem na dôvodovú správu k tomuto návrhu zákona kde hovoria o nejakej úspore 17 miliónov. Tak to už je, to už je aká matematika prosím vás toto, že na jednej strane dokážete v roku 2025 prifáriť vyše 2 milióny eur len jednej esbéeske a potom, keď už vám prihára tak potom už hľadáte všetky možné spôsoby ako ušetriť alebo ako urobiť nejakú úsporu napríklad za rok, teraz neviem či si to dobre pamätám 2026 úsporu v sume 17 miliónov eur. No tak iste, keď ste najskôr proste vyhodili 2 milióny eur pre jednu esbéesku a potom teda sa snažíte to nejakým spôsobom vyvážiť. To je, to je absolútne diletantstvo.
Rozpracované
11:31
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:31
Andrea TurčanováVystúpenie s faktickou poznámkou
30.1.2026 o 11:31 hod.
Ing.
Andrea Turčanová
Videokanál poslancaĎakujem kolegovia. Nebudem reagovať na všetkých. Možno pani poslankyňa na teba. V tej tabuľke č. 4a) je vplyv na rozpočet verejnej správy a je to tam so zápornou sumou. Čiže z toho som vychádzala, že tam má byť tá úspora. Respektíve, že tieto prostriedky zrejme už ani neboli rozpočtované, hej? Čiže z tohto úplne krátko. Ale naozaj aj tá debata, ktorá tu je vlastne o tom, že všetci uznávame potrebnosť a dôležitosť sociálnych podnikov naozaj. Tak isto si všetci uvedomujeme, že do tohto systému ale to je asi bežné v každom štáte, že sa nám dostanú aj ľudia, ktorí chcú proste systém obchádzať a zneužiť. A našou úlohou spoločnou by malo byť vyhľadať týchto a potrestať ale zasa netrestať všetkých. Keď hovoril pán poslanec Dubovický o tom, že vlastne nie je kontrola. No ja si myslím, že kontrola ministerstvo vie jednoducho urobiť kontrolu. Pretože registrovaný sociálny podnik ak je a využíva výhody, tak zároveň predpokladám, že aspoň na tých 30% zamestnancov, keďže tú podmienku musí splniť poberá vyrovnávací príspevok. Čiže úrady práce o ňom túto vedomosť majú, že či má takýchto zamestnancov alebo nie. A keď majú tak nie je problém vlastne. Keďže zmluvy sú zverejnené tak sa k tejto informácii dopracovať. Čiže toto si myslím, že je ľahko overiteľné. Ďakujem.
Rozpracované
11:33
Vystúpenie v rozprave 11:33
Simona PetríkVystúpenie v rozprave
30.1.2026 o 11:33 hod.
Mgr.
Simona Petrík
Videokanál poslancaDámy a páni ja som už v podstate ani nejak nechcela vystupovať k tejto téme ale, keďže sme sa tu začali rozprávať naozaj aj o tých, o tých nepoctivých sociálnych podnikoch, ktoré začali rásť ako huby po daždi a ja si teda naozaj myslím, že to bolo aj tou ešte opätovne zníženou dépehačkou z tých 10 na tých 5%, tak ja by som nás rada len predviedla ešte raz tou, tou takou kauzou, pretože pán minister sa k nej nejako veľmi nevyjadril a ja by som bola rada, keby možno, keby možno to aj trochu okomentoval. To už potom nechám naňho, že ako to bude? Ale faktom je, že vďaka, vďaka tej zníženej 5% dépehačke si takéto firmy ako napríklad firma AMG Security mohli dovoliť ísť naozaj s oveľa nižšími cenami ako konkurencia, pretože sa práve vďaka zamestnávaniu znevýhodnených ľudí, či už zdravotne znevýhodnených alebo inak znevýhodnených sa stali skrátka sociálnym podnikom. Aj vďaka tomu, že tie, že tie podmienky registrácie, že nešlo naozaj len o tú dépehačku ale aj tie podmienky registrácie boli pomerne, pomerne jednoduché. Čiže v praxi to znamená, že, že ministerstvo konkrétne napríklad v tejto firme AMG Security si vlastne zazmluvnilo túto firmu a platilo jej pomerne štedré príspevky za a to boli práve tie vyrovnávacie príspevky za zamestnávanie osôb, ktoré majú napríklad nejaký zdravotný hendikep. Aby sme si to vedeli predstaviť v číslach, tak táto firma dostala za každé jedno euro v prepočte teda tržieb v prepočte až 33 centov dotácii. Hej? Tu sme v takomto, v takejto matematike sme. Čiže ide o firmu AMG Security zo Zvolena. Ešte raz si to povedzme. V marci v roku 2025 dostala od úradu práce Zvolen štvoricu alebo zazmluvnila si, podpísala štvoricou zmlúv na vyrovnávacie príspevky a tých, z tých tá celková suma týchto príspevkov prevýšila 2 milióny eur. To je ako rovnaké naozaj počudovania hodné ako, ako spomínaných 17 miliónov na preškolenie 200 Rómov. Takže čo tým chceme vlastne povedať? Skutočne tie, tie sumy, tie sumy sú úplne absolútne zarážajúce a mňa by, mňa by skutočne zaujímalo, že či pán minister nejakým spôsobom poslal nejakú kontrolu napríklad do AMG Security? Alebo do iných napríklad takýchto esbéesiek, pretože si povedzme, že teda túto firmu sociálny podnik AMG Security zo Zvolena vlastní tamojší podnikateľ Michal Antalič a jej každoročné zisky presahujú sumu milión eur. A pán Antalič má v portfóliu aj ďalšie spoločnosti a tie ponúkajú veľmi podobné služby ako AMG Security. Ale sociálnymi podnikmi nie sú, nie sú. A teda tohto pána Antaliča je naozaj veľmi ťažké vnímať ako nejakého dobročinného podnikateľa, ktorý pred nejakým svojim výnosom z podnikania uprednostňuje nejaké dobro znevýhodnených. Čiže on vyslovene využil tú možnosť, že si tam zamestnal, aj to je otázne či ich naozaj zamestnal 30% týchto znevýhodnených, rôzne znevýhodnených ľudí, aby mohol získať štatút sociálneho podniku. Čiže prečo som opäť otvorila túto naozaj to bola medializovaná kauza. Myslím, že aj iné kolegyne sa k tomu vyjadrovali. A prečo som to otvorila? Pretože prichádzame tu naozaj so sériou opatrení, ktoré majú úplne na novo definovať sociálne podniky a to je v poriadku. Samozrejme budeme sa v druhom čítaní baviť, že ako sme sa rozhodli robiť tieto zmeny a či to naozaj nepoškodí tie, tie skutočné menšie sociálne podniky, ktoré na tom môžu zahučať. Ale ja sa pýtam čo sme urobili, aby sme napríklad ušetrili tie peniaze alebo ich naozaj efektívne vynakladali? Tie peniaze z tých vyrovnávacích príspevkov? Ja viem, že ľudia, ktorí sa nevenujú sociálnej oblasti si povedia, čo sú to tie vyrovnávacie príspevky? Ale to sú skutočne príspevky ministerstva práce pre sociálne podniky, aby mohli zamestnávať znevýhodnených zamestnancov. Čiže vlastne im prispieva ministerstvo na mzdu. To je akože neskutočne štedrá vec. A preto by s ňou malo byť nakladané hospodárne. A naozaj by s ňou malo byť nakladané tak, že vieme na ministerstve vieme komu tie peniaze dávame. A keďže na ministerstve sa rozdali peniaze v objeme 2 miliónov eur jednej takejto esbéeske, tak ja pochybujem o tom, že buď to teda to ministerstvo naozaj nevedelo, že teda to je akože absolútne babráctvo alebo možno to už nechcem konšpirovať o tom aj vedelo. To by bol ešte väčší prúser. Takže skutočne mojou otázkou teda je, keď to mám teraz takto zhrnúť, čo ministerstvo urobilo za rok 2025 v oblasti kontrol sociálnych podnikov, lebo aj keď ich je ako povedala kolegyňa Turčanová už vyše 600 stále to nie je až tak veľa, aby sme to za ten rok nevedeli nejako namatkovo skontrolovať. A ako sa napríklad aj vysporiadalo ministerstvo ak zistilo v rámci tejto kontroly nejaké nezrovnalosti, tak ako sa s tým vysporiadalo? Ja neviem akože prišli ste s nejakou informáciou pre verejnosť nech vieme, že skutočne tie sociálne podniky beriete vážne a chcete, aby sme oddelili zrno od pliev, keď to poviem takto na hrubo. Takže veľmi by som chcela počuť od pána ministra, že ako sa vysporiadal s konkrétne s týmito konkrétnymi situáciami, ktoré nie sú za pár drobných. To sú milióny eur v oblasti sociálnych podnikov. A že teda či aj v tomto novom návrhu nejakým spôsobom ráta s väčšími kontrolami. Ďakujem pekne.
Rozpracované
11:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:40
Veronika ŠrobováVystúpenie s faktickou poznámkou
30.1.2026 o 11:40 hod.
Ing.
Veronika Šrobová
Videokanál poslancaĎakujem veľmi pekne kolegyni Petrík za jej vystúpenie. Naozaj štát nemôže trestať poctivé sociálne podniky, ktorých je väčšina tým, že udelí im ďalšiu administratívu alebo ďalšiu byrokraciu. To sú často podniky, ktoré stoja na jednom človeku, ktorý zamestnáva pár zdravotne znevýhodnených a jednak znevýhodnených osôb a aj oni sami nám hovoria, že už teraz je tej byrokracie veľa a jednoducho je to neúnosné pre nich, aby vykonávali všetky tie funkcie a ešte aj vypĺňali ďalšie a ďalšie papiere. A len preto, že tu máme nejaké nepoctivé teda sociálne podniky, ktoré sa aj už preukazujú a len preto teda, že štát má problém kontrolovať či je naozaj ten príspevok opodstatnený a či ten sociálny podnik naozaj vykonáva takú buď činnosť a má právo vykonávať takú činnosť akú vykonáva. Tam sa vytvoril áno aj priestor pri tej zníženej DPH na zneužívanie inštitúcie sociálneho podniku. Je to teda otázne ako s tým, ako s tým naložiť ale nemôžu ešte raz hovorím nemôžu poctivé sociálne podniky, ktoré naozaj vykonávajú tú činnosť, na ktorú sú určené a majú ťažké tie podmienky na Slovensku. Neustále, neustále štát ich menej podporuje ako by ich mal skutočnosti podporovať a ešte im pridáva ďalšiu administratívnu záťaž a ďalšiu byrokraciu. Sú to, sú to ľudia, sú to ľudia, ktorí to vykonávajú len preto, že chcú, pretože, keby to nerobili oni tak tých ľudí nikto iný nezamestná. Takže ešte raz. Nerobme im to ťažšie ako to majú. Ďakujem.
Rozpracované
