46. schôdza

Áno, áno, k téme, to je to je k téme, pretože ma to vyrušuje, pretože ma vyrušovali a vy ste povedali, vy ste povedali, že tu zmeníte pravidlá, že tu tu bude iné, pretože naozaj treba rokovací poriadok zmeniť, ale ak vy dovolíte, aby tam hučali ako piliňáci a prečo nejdú dozadu do baru?

Neskutočné, fakt neskutočné a splnomocnenec vlády, Alexander Daško zistil, že Rómom sa žije na Slovensku ťažko. Zistil, že treba ako on Daško prísť s taškou a v tej taške doniesť 17 miliónov, 17 miliónov, pre 200 ľudí, to je neskutočná vec, ale pán Alexander Daško zistil, že tu sa dá v tejto vláde dobre kšeftovať, že sa dá pri nich dobre zarobiť, tak ako Bartek dostal, Bartekov asistent 10 miliónov a vďaka tomu, že sme tu rozprávali. Neskutočné. Celý čas vyrušujú. Vám to nevadí, Andrej? A vy sa správate, ako včera ste tu na mňa hučali, že som kričal, ale ja som z tadeto musel kričať, lebo vy ma nepočujete. Takže Alexander Daško zistil, že sa dá kšeftovať a kšeftuje.

Ďakujem pekne. Budem reagovať na, viac-menej na všetkých poslancov. Súhlasím s tým, že to DPH je problém, že asi treba s tým niečo robiť. Treba s tým robiť niečo, tak, aby na to sociálne podniky, tie, ktoré sú poctivé, nedoplatili. Takisto, viete, ja za celý ten čas históriu sociálnych podnikov som de facto nepočul nejakú, asi žiadnu alebo si nepamätám kritiku na obecné sociálne podniky. Na Slovensku máme takú špecifikáciu, že naozaj v Európe máme najväčšie percento sociálnych obecných podnikov. Dokonca v niektorých štátoch je to aj zakázané, aby obce vytvárali obecné sociálne podniky, ale pri tom našom rozdrobení, pri tom, že ako ako ďalej ideme od Bratislavy, tým nižšie DPH sa tvorí a tým väčší sociálny problém je, tak si myslím, že toto je perfektný nástroj. Verejné súťaže, ja si osobne myslím, že áno, boli verejné súťaže, kde tie sociálne podniky využívali tú svoju výhodu, ktorá je, ale keby sa tie verejné súťaže skontrolovali, tak ja si myslím, že neboli dodržané všetky podmienky tých sociálnych podnikov pri mnohých súťažiach, ale tiež rozumiem tomu, keď som sa hlbšie do toho pozrel, že tam je aj legislatívny problém, že tá legislatíva určuje, kto čo môže kontrolovať a naozaj asi tam treba popracovať na tej legislatíve, aby, aby keď chceme týmto spôsobom to nejakým spôsobom riešiť a čo je hlavné, akože naozaj zamyslime sa, či ako urobiť, aby tie sociálne podniky viac slúžili ako inkubátory, nie ako zamestnávatelia, ako inkubátory a ako to nastaviť, aby tých ľudí posúvali ďalej do zamestnania, lebo to toto ešte nám nefunguje.

Ďakujem pekne za slovo, vážení pán predsedajúci, vážení pán minister, kolegyne, kolegovia. Skúsim teda aj ja k sociálnym podnikom, skôr sa budem venovať takej tej ekonomickej časti, pretože na to samotných sociálnych podnikov, tu máme viacej odborníkov, ktorí to povedia oveľa lepšie ako by som to povedal ja. Poviem najprv jedna vec, ktorá je problém aj v tejto oblasti a to je ten rezortizmus, hej? To je tých 17 miliónov, ktoré spomínal kolega Vlado Ledecký, že proste sa vyhodia do vetra. Ja poviem, že sa ukradnú. Normálne sa ukradnú. To proste, že 200 ľudí, keby hneď bolo vyškolených za 17 miliónov, to je proste krádež roka, storočia, desaťročia, ťažko povedať, ale problém je ten, že pán minister kývne plecami, on povie, toto nie je u neho. Nie je u neho, má pravdu, ale proste takto to nemôže byť, proste to sú peniaze, ktoré mohli v jeho rezorte poslúžiť oveľa lepšie, než tak ako to poslúžia teraz, hej? Čiže problém Slovenska je rezortizmus. To je jedna vec, no ale teraz poďme k tej DPH-čke. Sociálne podniky, samozrejme, majú svoj význam, majú svoj zákon, zamestnávajú okolo 9-tisíc ľudí, teraz sme s pánom ministrom pozerali presne tie čísla, ale treba pozerať aj na to, že tu máme ďalších 350-tisíc firiem oproti teda cca 600 sociálnym podnikom. Treba pozerať proste vždy na akoby ten celý pohľad. Máme sociálny rezort, ktorý skutočne slúži na pomoc sociálne odkázaným, respektíve všetkým, ktorí to potrebujú, hej? V tomto prípade aj sociálne podniky, čiže je úplne správne, že máme zákon. Ja som presvedčený, že je aj úplne správne, že sa teraz precizuje a že sa teda robí tak, aby bol účinnejší a efektívnejší, to je všetko v poriadku, hej? O tom je sociálna oblasť, ale zároveň som presvedčený, že mal a malo by to byť tak, že dane, všeobecne dane, proste je to neurčená platba, ktorú teda štát vlastne vyzberáva od ľudí, od firiem, od všetkých, finančné prostriedky, ktoré idú do štátneho rozpočtu, následne sú rozdelené medzi jednotlivé rezorty, napríklad aj do sociálnych vecí a potom pomáhajú. Dane v tom prvom kroku ich výberu nemajú slúžiť ako nás, ako sociálny nástroj. Nemajú slúžiť ako sociálny nástroj. Preto som ja presvedčený, že keď sa už tak...
===== ktoré idú do štátneho rozpočtu, následne sú rozdelené medzi jednotlivé rezorty, napríklad aj do sociálnych vecí a potom pomáhajú. Dane v tom prvom kroku ich výberu nemajú slúžiť ako sociálny nástroj. Nemajú slúžiť ako sociálny nástroj. Preto som ja presvedčený, že keď sa už teda dostanem k DPH, že jednoducho nie je správne, dlhodobo nie je správne, veď to nie je problém, ktorý vznikol že teraz, on sa len zväčšil teraz, nie je správne, aby súčasťou výhod sociálnych podnikov bola nižšia DPH. Správne riešenie by bola rovnaká sadzba, resp. rovnaké sadzby DPH, ako sú kompletne v celej ďalšej ekonomike. Proste takto by to jednoducho malo byť. Prečo? Preto, že za a) sociálne podniky majú svoj set výhod, hovorím furt to budem opakovať proste správnych výhod, ktoré sú popísané v tej sociálnej oblasti v ich zákone a ktoré teda iné firmy nemajú, ktoré teda nemusia zamestnávať napríklad znevýhodnených, ale jednoducho v tomto to má byť vyrovnané. Prečo? Pretože zasa, veď tu máme prípadovú štúdiu, zasa použijem slová kolegu Ledeckého, veď keď tá firma šije nejaké odevy, uniformy, čokoľvek, nie je normálne, aby ste si subdodávku kúpili za 23 % a potom ste to predali za 5 % DPH a vlastne ten váš zisk bol vlastne to, že ste teda od štátu dostali vrátku. Poviem to ešte inak a to krivilo celú tú, celé proste súťaže, verejné obstarávanie. Nemôžte byť sociálny podnik, ktorý bude dodávať napríklad kancelársku výpočtovú techniku a proste nakupujete počítače s DPH 23 % a proste predávate ich s 5 %. To jednoducho toto za prvé nie je správne, pretože to kvôli potenciálnym 600 podnikom kriví, kriví ekonomickú situáciu, kriví konkurenčné podmienky pre ďalších 350 tis. podnikov, ktoré sú aktívne v našej ekonomike. Takže toto sú veci, ktoré jednoducho by nemali byť. Ono je to výhoda, ktorá je, dala by sa kľudne povedať, že nekalá. Je to niečo, čo viacej vo finále poškodí, ako pomôže. A zasa sa obrátim na slová kolegu Ledeckého. Seriózne sociálne podniky toto povedia. Im to vôbec spôsobuje akoby tiež problémy. Ja som presvedčený, že tie podniky by bez tejto výhody dokázali fungovať s rozumným setom výhod v sociálnej oblasti, to sú tie ich, kde vlastne je ich oblasť, dokázali by fungovať a zároveň jednoducho by sme vyčistili zasa nejaké proste to nerovné pole pôsobnosti. Toto inak je, ten problém vlastne začal už keď bola 10 % DPH a 20 %. Už tam to bolo, nech poviem tú históriu trošku, ale zároveň to znenie zákona o DPH bolo také, že jednoducho dala sa táto výhoda použiť len pre akoby neplatcov DPH. To znamená iný sociálny podnik, resp. obce alebo konečný spotrebiteľ. A tá zmena, ktorá to akože tento problém ešte zväčšila, bola vlastne k 1.7.2024, kedy sa do zákona napísalo, áno, tam skutočne to aj únia posudzovala a proste to znenie bolo také, že by sa to malo z hľadiska teda nejakej zase tej rovnosti súťaže z tohto pohľadu dať, že teda môžu tú svoju výhodu používať proste v celej svojej činnosti, alebo skôr teda musia už potom. To bolo 20, 10. To je ešte taký ten rozdiel, povedzme že menší. No ale tým, že sa vlastne základná sadzba zmenila na 23 % a zvýhodnená na 5 %, no tak sa to dostalo už do skutočne tejto absurdnej situácie, kedy je to jednoducho neudržateľné. Ale toto skutočne len ukazuje vlastne, že ten problém, jeho následky sa len zväčšili, ale ten problém je tu stále ten jeden a ten istý a ja to zopakujem ešte raz, že daňový systém, dane nemajú slúžiť vlastne na suplovanie, alebo na zvýrazňovanie alebo proste na sociálne výhody. To je to vlastne, čo stále ako Saska hovoríme, dane majú byť jasné, jednoduché a následne to, že sa vlastne všetci ľudia, firmy vyzbierame, tak následne potom prerozdelenie v štátnom rozpočte, tam už to má pomáhať. Aj tá celá DPH, keď sa na ňu pozriem, veď sociálne podniky, nech ten problém tu vnímame akokoľvek pálčivo teraz, stále je to hovorím len 600 podnikov, ale keď sa pozrieme na sú DPH a na tie rôzne sadzby a výnimky, výnimky z výnimiek, to čo sa proste výrazne zvýraznilo počas tejto vlády, tak toto je inak problém aj v celom tom výbere tej DPH a ja to poviem, lebo to súvisí vlastne zase so sociálnymi vecami. Zoberme si, že je rok 2024, predvlani a 2025, vlani. Vlani klesol, na základe toho, že tá DPH za jedno vyššia sadzba, za druhé väčší chaos, klesla efektivita výberu tak, že keby bola aspoň taká ako v 2024, tak nemuselo mať Slovensko 23 % základnú sadzbu, ale 22 %. Inými slovami, asi 500 mil. sa zasa stratilo. A prečo 500 mil.? Pretože tie mohli prísť do štátneho rozpočtu a mohli pomáhať proste potom aj v tej sociálnej oblasti, aj vo všetkých ostatných. Takže to, že tu by bolo dobré, keby bola tá sadzba 23 % DPH má ešte ďalšie následnosti v tom, že viete, koľko byrokracie by odišlo? Aj teraz, keď ministerstvo financií, teda nepodarilo sa im v decembri presadiť, aby teda bola 23 % DPH, nepodarilo sa, tak teraz sa hľadajú cesty, že ako vlastne ju dať, tých 23 % a teda hľadať nejaký set kritérií, aby teda sa potom tým sociálnym podnikom, ktoré ich splnia, nejak to akoby dávalo tou formou sociálnej nejakej pomoci, už teda z ministerstva sociálnych vecí, tak akože OK. Už to teda bude ten systém rozumnejší, ale zas je to kopa byrokracie. Som presvedčený, že by to bolo lepšie bez toho celého. A to isté by inak fungovalo aj v ekonomike. Najlepšie riešenie by bolo, keby sme mali jednu sadzbu DPH. Jednoduchú, efektívnu, bez výnimiek, boli by tam tri výhody. Za jedno by ľudia zaplatili menej, lebo však s nižšou sadzbou DPH by ste zaplatili vo finále menej. Za druhé by štát získal rovnako, pretože efektivita by bola vyššia a dalo by sa aj efektívnejšie bojovať s podvodníkmi. A ten tretí benefit by bol, že podvodníci by mali menej. A to je benefit aj pre štát, lebo ten podvodník je potom, proste robí aj štátu zle a to je benefit aj pre občanov, lebo podvodník, ktorý je slabší a má menej peňazí, tak menej škodí aj občanom, aj celej spoločnosti. Čiže toto sú veci, ktoré som chcel povedať. Zároveň ešte chcem, aby sme len nekritizovali, poďakovať pánovi ministrovi, že teda pochopili, že stiahlo sa to skrátené legislatívne konanie, že nakoniec je priestor, aby sa aj tento zákon doladil, aby sa teda hádam nejak čo najlepšie doladila aj tá DPH a aby vlastne vo finále tú v apríli bol prijatý čo najlepší zákon, ktorý skutočne tej sociálnej časti slovenskej ekonomiky viac pomôže ako poškodí a bude to na prospech vlastne vo finále celej spoločnosti. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Vďaka Marián za tvoj príspevok. Nemôžem so všetkým súhlasiť, čo si povedal, ale je to fajn, je to dobrá diskusia, bavme sa o tom. Čo sa týka, lebo väčšinou z tvojho príspevku si práve poukazoval na tú DPH, čo sa týka, či má byť zvýhodnená, nemá byť zvýhodnená. No, ja si osobne myslím a som toho názoru, že určitým spôsobom by tá DPH mala byť zvýhodnená, ale to je presne ten spôsob, ako tú DPH by sme mali zvýhodniť, lebo my sa vôbec nebavíme tu o službách v rámci sociálnych podnikov, ktoré poskytujú povedzme nejaké verejnoprospešné služby a väčšina týchto sociálnych podnikov, alebo povedzme tie sociálne podniky, ktoré boli zriadené mestami a obcami, sú práve tie sociálne podniky, ktoré poskytujú nejakú verejnoprospešnú službu práve pre svojich obyvateľov. Ja rozumiem, že ak máme sociálny podnik, čo je taký negatívny príklad toho, že mal nejakú strážnu službu a získal na základe toho nejaké benefity, nejaké vrátky, alebo whatever, hocičo, že na tom trhu to spôsobuje nejakým spôsobom tú nerovnováhu, ale ja si osobne myslím, že my by sme sa mali koncentrovať práve na tieto sociálne podniky, ktoré fakt, že, ktoré sú zriaďované povedzme tými mestami a tými obcami a ktoré reálne pomáhajú tým ľuďom a reálne pomáhajú tej obci. A to je najväčší problém toho, že v rámci tohto zákona, ktorý aj ja oceňujem, že prišiel do tohto parlamentu, že my máme nejaký veľký, povedzme big picture, že čo chystá ministerstvo práce a čo chystá ministerstvo financií, lebo ministerstvo financií pár dní dozadu predstavilo nejakým spôsobom koncept fungovania tých sociálnych podnikov na tej úrovni tých daní atď., ale my stále sa nebavíme o tom, že o nejakej reforme tých sociálnych podnikov, ako by mohli pomáhať, ako by mohli integrovať ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, resp. ktorí si našli tam prácu, ale potom a čo potom, keď v tom sociálnom podniku budú končiť, pôjdu opäť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. My sa s Mariánom pravidelne na túto tému bavíme, lebo keďže je v Saske team leader pre financie a Saska je pravicová strana, takže sa bavíme čo a ako, aby naozaj nikto to nezvyšoval. Tak Marián najprv ty si hovoril, že bol tu pozmeňujúci návrh na konci roka na 23 %, na 19 % bol ten pozmeňujúci návrh, čiže na 19 %, ale v jednom sme zajedno, že dôležité sú tie celkové benefity. Je úplne jedno, no nie je celkom jedno, ale že či tie benefity budú aj DPH, alebo pôjdu len v tejto sociálnej oblasti, ale dôležité sú tie celkové benefity a na čom Marián akože trvá a je presvedčený, že jednoducho ten systém musí byť tak nastavený, žeby nikto to DPH nezneužíval, lebo to je veľké lákadlo nejakým spôsobom využívať každú jednu zvýhodnenú sadzbu, alebo nejaké zvýhodnenie v tej oblasti DPH. A preto to ešte raz zopakujem. Ja si nemyslím, že tí poslanci od pána Huliaka, ktorý to de facto boli ten rozhodujúci činiteľ, ktorý zastavili tie zmeny, aby sa nemenilo to DPH, že oni tie klapky na očiach a DPH je najdôležitejšie, aby pre sociálne podniky sa nezvýšilo. No dobre, tak DPH ostane ďalej, neporiešime špekulantov a potom samozrejme priškrtí sa na vyrovnávacích príspevkoch alebo na iných veciach, lebo ten systém to neudrží. Čiže naozaj je dôležité pozrieť sa na ten systém celkovo a nastaviť ho dobre.

Pán poslanec Viskupič, ja súhlasím s tou základnou tézou a chcem ju aj podporiť vo svojej faktickej poznámke, že sociálna politika by sa nemala robiť cez daňovú politiku. Účel daňovej politiky je iný ako robiť sociálnu politiku a teda môžeme diskutovať o tom, že akým spôsobom robiť sociálnu politiku, akým spôsobom robiť daňovú politiku, ale to miešanie týchto dvoch odlišných úloh štátu v konečnom dôsledku vytvára problémy, vytvára komplikovaný systém a vytvára priestor pre zneužívanie jedného aj druhého systému. Ja sa tak trochu teším na záverečné slovo pána ministra, lebo teda predpokladám, že naloží opozícii aká je nekonzistentná a raz od neho žiada, aby zvýšil DPH pre sociálne podniky a potom ho kritizuje, keď s tým návrhom príde a teda možno by bolo zaujímavejšie, keby to povedal v rozprave, ale tak rešpektujem, že má právo povedať to v záverečnom slove, ale jednoducho je fakt, že aj v rámci opozície máme na niektoré veci rozličné názory a ako som ja vnímal tú decembrovú diskusiu, tak z veľkej časti kritizovali ten návrh aj tí, ktorí si myslia, že nemala by byť zvýhodnená DPH pre sociálne podniky, ale kritizovali, že to prichádza v skrátenom legislatívnom konaní, resp. ako pozmeňovák a že to prichádza na poslednú chvíľu, že teda v decembri by sa mali zmeniť pravidlá, akým spôsobom budú fungovať nejaké subjekty pôsobiace na trhu od januára, čiže to som ja vnímal ako hlavný predmet kritiky, ale teda vidím, že existujú rôzne názory aj na to, či premietať sociálnu politiku do daňovej politiky a špeciálne ešte do DPH, kde sa mi to zdá, že ešte problematickejšie, ako keby sa to premietalo do dane z príjmu.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister kedysi dávno bol u nás v podniku, ktorého som stále majiteľom a ja som tiež rád zamestnal sociálne odkázaného človeka, alebo človeka, ktorý má nejaký zdravotný postih, ale to je neskutočné množstvo byrokracie, neskutočné množstvo vecí, ktoré musíte plniť, zbytočných, byrokratických vecí. Sociálne podniky naozaj majú svoju výhodu, ono je to pekné a mám plno priateľov, ktorí zamestnávajú sociálne odkázaných a naozaj, keď prídete do podniku, kde je taký človek, ktorý má Downov syndróm a to milý, príjemný človek a obsluhuje vás a je to také pekné, fakt naozaj, to sú srdeční ľudia, alebo Wilsonov syndróm má jeden chlapec, ktorého ja poznám a to je taký, že vás objíme, keď prídete bez rozdielu, či ste smerák, alebo hlasák alebo či ste z hnutia SLOVENSKO, vás objíme, pritúli sa k vám, je to veľmi príjemné, veľmi osobné, ale štát pre toto, aby naozaj to bolo príjemné nerobí, nerobí nič. Teraz ja bez akejkoľvek narážky pán minister
===== ...či ste z hnutie SLOVENSKO, vás objíme, pritúli sa k vám. Je to veľmi príjemné, veľmi osobné. Ale štát pre toto, aby naozaj to bolo príjemné nerobí nič. Teraz ja bez akejkoľvek narážky, pán minister, dajme viac možností a právomocí a viac uvoľnime tú uzdu pre podnikateľov, ktorí by mohli aj tiež zamestnávať sociálne odkázaných. Nerobme z nich vazalov, ktorí musia plniť podmienky, ktoré chce štát lebo štát je ten, ktorý určuje, čo sa môže, čo sa nemôže. Včera to predviedli tuná koaliční poslanci, ktorí budú určovať, čo sa môže a čo sa nemôže. Kto bude ako rozprávať, kto sa musí ako obliekať. Sociálne podniky sú skvelá záležitosť, skvelá, ale aj ten príklad toho Daška, veď to je čistá katastrofa. Erik, nehovor mi, že nevidíš, že to je bohapustý kšeft.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ja len drobná poznámka. Nepočúval som ťa úplne celého, kolega Viskupič, ale zachytil som tam to slovné spojenie, ktoré ja keď počujem, tak sa mi už ježia všetky chlpy na tele, že finančné dopady na samosprávy, dokonca na tento rok, tam môžu nejaké potenciálne proste byť a vzniknúť aj v kontexte toho, čo teda avizuje minister financií, nie úplne samozrejme minister práce, v kontexte tých podnikov a kadejaké na to naviazané veci, ktoré môžu mať nejaké potenciálne dopady na samosprávy na tento rok. Prosím vás, nebláznime. Tu mesiac po tom, ako si tie samosprávy mnohé schvaľovali svoje rozpočty na tento rok, mnohé ich nestihli do toho 20. novembra. Schvaľovali potom teda vyrovnané, poťažmo, prebytkové tie rozpočty. Nebavme sa prosím vás mesiac po tom, ako tu samosprávy, naozaj obce, mestá schvaľovali svoje rozpočty o tom, že tu môžu vzniknúť ďalšie nejaké negatívne, potencionálne, finančné dopady na tento rok. Už tá sekera, ktorá bola zaťatá, takmer 400-miliónová za posledný rok, na tento rok, ktorá je projektovaná na úrovni takmer teda 400-miliónov je katastrofálna, akumuluje sa to neuveriteľne rýchlym spôsobom ,ktorý nie schopné, nie je schopná tá samospráva jednoducho abstrahovať. To sú naozaj ďalekosiahle dopady, ktoré vznikajú na poslednú chvíľu. Aj na túto schôdzu, ja to poviem opäť, aj keď nie je to úplne k tomu, čo dnes, ale reagujem na pána Viskupiča v tom, že nepredkladá sa tu ani jeden jediný zákon, ani jedna jediná legislatíva na túto schôdzu, ktorá by zlepšovala tú aktuálnu situáciu samospráv. Čiže opäť do apríla sa neudeje nič a v apríli, v máji skrz vratky na DPFO sa stane opäť to, že jednoducho v tých samosprávnych účtoch, na tých samosprávnych účtoch nebude žiadna hotovosť. Čiže len opäť by som poprosil to, že prosím vás, naozaj sa nebavme o negatívnych dopadoch na ... (Presušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. No, ja to vidím tak, že preto som aj povedal, že som rád, že to skrátené legislatívne konanie vlastne sa teda zrušilo a máme dosť štandardný priestor. O tomto je parlament. Áno, veď je normálne mať aj rôzne názory. Tu je presne to plénum, tá pôda, kde sa má o tom diskutovať, kde máme jeden druhého presviedčať. A presne o tom to je podľa mňa táto rozprava. Je slušná, je vecná, je odborná a jednoducho jej výsledkom budú určite námety, ktoré možno pán minister, možno niekto ďalší prenesie do pozmeňovákov a proste výsledkom bude lepší zákon. Takto nejak si to ja predstavujem, takto nejak by to malo byť. No, čo sa týka aj tých daní, jednoznačne proste nemalo by sa to miešať, to ja zopakujem, za tým si stojím. Proste tá dépeháčka by mala byť rovnaká. Absolútne súhlasím, že ten pokus v decembri, áno, ono to bolo na 19, že by tam bolo zostalo nejaké zvýhodnenie, to je samozrejme pravda. A zároveň bolo to na poslednú chvíľu. Čiže celé to nebolo nijak štandardné. Samozrejme, nie je normálne, aby proste sa v polovici decembra dozvedali firmy, akékoľvek, či sociálne podniky, či obce, či ktokoľvek o pravidlách, že sa zmenia vlastne v priebehu dvoch týždňov. Toto samozrejme ten proces sa chváliť nijak nedá, hej. Ale tak aj to by mohlo byť dobré a zrovna, myslím, že pán minister to v celku akoby dodržiava, že treba vytvárať ten priestor na štandardnú legislatívnu robotu, v štandardných termínoch, v štandardných procesoch a potom je výsledok lepší zákon, ktorý vlastne potom je lepší pre všetkých, bez ohľadu na to, koho volia. Ďakujem pekne ešte raz všetkým.