46. schôdza

Ďakujem za slovo.
Mišo, tvoja rozprava bola plná faktov, plná pravdy. Na jednej strane oni chcú, aby sme my boli slušní, ale slušnosť, s ktorou oni prichádzajú do pléna tejto Národnej rady svojím správaním, svojimi zákonmi iba potvrdzujú svoj charakter. A keď si rozprával, tak ja som si uvedomil, že táto vládna koalícia stratila súdnosť. Súdnosť je schopnosť rozhodovať sa správne. Oni absolútne stratili súdnosť. V tejto strašnej dobe, kedy ľudia trpia, neviem, či ste hluchí, slepí alebo ako znášate to, keď sa stretávate s ľuďmi, keď tvrdíte, že sa stretávate s ľuďmi, ja tomu neverím, lebo keby ste sa stretávali s ľuďmi, tak by vás štvalo to, čo žijú tí ľudia.
Namiesto tohto prvého bodu, ktorý už druhý deň rokujeme, sme mali, napríklad strana HLAS mala prísť a mala opraviť energopomoc. Vaše percentá klesajú v prieskumoch. Vy ste tu mali prísť a mali ste ako prvý bod zaradiť energopomoc, lebo tá pomoc, ktorú, s ktorou sa chválite so svojou ministerkou, je absolútne dokašlaná, nepomáha ľuďom. Ako je možné, že my poslanci dostávame energopomoc, a rodiny, kde majú štyri deti, nedostanú nič, rodiny, kde kúria drevom, nedostanú nič? Toto je to, že vy ste stratili súdnosť. Vy pozeráte iba na svoje blaho, na svoje teplo, na svoj biznis, na svoje majetky a kašlete na ľudí. A všetko to sa vám vráti. A môžete sa tváriť, akí ste slušní, ako pekne sa obliekate. Stratili ste súdnosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ja naozaj nerozumiem, ako môže koalícia na začiatku roku 2026 pri piatich naplánovaných schôdzach Národnej rady, keď fňukajú, že koľko je tu zákonov a čo všetko treba urobiť, a pritom hovoria, že teda je to veľa a to nestíhame a nedá sa a neviem čo, a potom ako prvú najdôležitejšiu vec predložia takýto etický kódex, rokovací poriadok a vlastne my tu už niekoľko dní riešime toto. A ešte je to aj zbabrané.
A stále sa zamýšľam nad tým slovom slušnosť, lebo ja mám pocit tieto dva roky, čo som tu, že tu si každý môže trieskať, kto chce, čo chce, zamieňať obsahy slov a rozprávať o slušnosti, a robiť úplný opak. Ja tomu nerozumiem. Ja normálne nerozumiem tomu, že, že čo ľudí z koalície mamy alebo školy, alebo rodina, alebo priatelia proste naučili, lebo ako môžeme takto neslušne sa tu správať, ako môžu priniesť vôbec návrh zákona, ktorý buď pomáha mafii, alebo je nevykonateľný, alebo len z úcty k inštitúcii je proste ten návrh zákona odfláknutý?
A aj taká vec ako ten etický kódex, ku ktorému sa stále vraciame, však to je nevykonateľné. Ako chcete posudzovať, kto má slušné nohavice? Ako chcete posudzovať, ktorá žena bude vhodne oblečená? Kto to, preboha, bude dnes v roku 2026 posudzovať v parlamente, či budeme vhodne formálne oblečené, samozrejme, iba my ženy, u mužov to naozaj nebolo, čo je proste neuveriteľné. A vy to bez úcty k tejto inštitúcii napíšete do etického kódexu. A my vieme, že to je iba zástierka, že nás chcete umlčať, že potrebujete kratšie časy, aby sme sa tu nevykeciavali, lebo vy len potrebujete stláčať gombíky. To je tak neúctivé, tak neslušné, a vy sa tu budete oháňať slovom slušnosť. Ja tomu proste fakt nerozumiem. Je to jedna veľká hanba.

Ďakujem za slovo.
Mišo, úplne sa stotožňujem s tým, čo si, o čom si hovoril. A je dobré, že si zopakoval a pripomenul výroky koalície, ktoré sú hanlivé. A správne si povedal, že nápisy na tričkách a mikinách tie vyjadrujú pravdu. A to túto vládu najviac hnevá.
Dnes tu rokujeme v čase, keď veľká časť ľudí na Slovensku rieši úplne iné starosti než to, čo si tu vláda zvolila za svoju prioritu. Riešia, čo si môžu dovoliť kúpiť v obchode, prepočítavajú ceny potravín, rozmýšľajú, ako zaplatia energie a či im výplata vystačí do konca mesiaca. Toto je realita bežného života. A práve preto je legitímne a nevyhnutné pýtať sa, čomu sa vláda v takých situácii venuje ako svojej priorite, či rieši drahotu, zdravotníctvo, chudobu v regiónoch alebo neistotu ľudí, ktorí žijú z mesiaca na mesiac. Odpoveď vidíme dnes priamo tu v sále. Nerokuje sa o tom, ako ľuďom pomôcť, rokuje sa o tom, ako si vláda uľahčí život v parlamente. Namiesto riešení pre ľudí riešime opozíciu. Namiesto odpovedí na nepríjemné otázky riešia, ako ich obmedziť. Namiesto toho, aby vzniesli zodpovednosť za svoje rozhodnutia, tak menia pravidlá tak, aby túto zodpovednosť nemuseli počúvať. V čase, keď ľudia rátajú každé euro, oni riešia svoj vlastný komfort. V čase, keď majú pomáhať Slovensku, tak oni pomáhajú sebe. Toto je ich skutočná priorita, nie ľudia, ale moc. (Potlesk.)

Ďakujem.
No bolo veľmi zaujímavé, a pre mňa poučné, pozerať a sledovať vaše vystúpenie. Myslel som si, že pán Hlina je excelentný, ale naozaj to vaše vystúpenie bolo emotívne. Ale už som pochopil, prečo sa tak vlastne bránite tomu, aby bola prijatá zmena tohto rokovacieho poriadku. Pretože vám záleží na tom, aby ste tu ďalej naďalej provokovali, aby sa tu strhla bitka, aby to bolo cez médiá vidno, aby to videli deti v školách, aby o tom rozprávali stredoškoláci, aby to riešila celá spoločnosť.
Viete, povedali ste, že sa bojíme pána Matoviča. Áno, bojíme sa ho, pretože on ako predseda vlády za dva roky, ani nie za dva roky minister financií a za krátke obdobie poslanec Národnej rady, kriminalizoval a v podstate akoby som to nazval, bol ako keby, ako keby človek, ktorý, ktorý v čase covidu nám prikazoval, čo máme robiť, ako máme žiť. A ak teda sme, ak ste opoziční poslanci naozaj rozhorčení z tohto návrhu zákona a ste rozhorčení o tom, že tak dlho o tom rokujeme a záleží vám na tom, aby sme prešli na ďalšie body rokovania, tak sa dohodnime, že zrušíme alebo ukončíme túto debatu a pôjdeme rokovať o ďalších zákonoch, ktoré sú teda potrebné pre celú našu spoločnosť.

Ďakujem pekne.
Najprv aby sme si tu ozrejmili, pomýlil som si pána poslanca Horvátha s pánom poslancom Sitkárom. Veľmi sa mi podobáte, kolegovia, tak sa ospravedlňujem.
Čo sa týka pána Macáška, chcem sa poďakovať všetkým opozičným kolegom, že vystúpili, ale pán Macášek je služobne najmladší poslanec za SMER a chcem mu poďakovať za to, že nabral odvahu, vystúpil, povedal svoj názor a doslova, dá sa povedať, že mi aj vzdal takú, taký hold k môjmu vystúpeniu, čo si cením. Ale, pán Macášek, ja vám to poviem takto. Keďže vás ešte považujem za človeka, ktorý ste tu veľmi krátko a verím, že nechcete byť súčasťou toho, čo sa tu deje posledné dva roky, my to, čo robíme, to, že tu nosíme tie tričká, to, že ukazujeme transparenty, to, že sa snažíme povedať názor, svoj názor na základe ktorého sme boli zvolení do tejto snemovne, je preto, aby sme ľuďom hovorili pravdu, aby sa zamysleli nad tým, aké životy žijú, čo im vládni poslanci, vládni predstavitelia na čele s Robertom Ficom pred voľbami sľubovali a aká je realita.
A vy ste tu hovorili, že čo tu stváral Matovič, keď bol covid. No v prvom rade Matovič chránil zdravie a životy ľudí, pán Macášek. Kto chcel sa nemusel zaočkovať. Nie všetci sú zaočkovaní, nie všetci sú zaočkovaní, lebo si vybrali, že nechcú byť zaočkovaní. Takže Matovič chránil vaše zdravie a zdravie Slovákov a Sloveniek, ako hovoríte vy.
Ale ešte vám poviem jednu vec, nad ktorou sa zamyslite, prosím. Tak ako ľuďom nevysvetlíte tie dvojnásobné platy, ktoré si zvýšil Fico a ľuďom zvýšil dane, tak nevysvetlíte tomuto národu, že alkohol tu nie je problém, ale problém sú mikiny a tričká. Môžte sa tu roztrhať od zlosti, môžte tu rozprávať, čo chcete, ľuďom toto nevysvetlíte. Ľudia nie sú hlúpi. Zamyslite sa nad tým. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Najskôr ho odôvodním a na konci ho teda poviem.
Ja tomu rozumiem, rozumiem, prečo majú byť vlajky v sále, rozumiem, prečo anglickú kráľovnú neťahá jeden kôň, ale viacej koní, rozumiem tomu, prečo vlastne história aj parlamenty vytvorili spravodajcu aj predkladateľa, prečo je to rozloženie také, aké je a potom by sme to mali rešpektovať. Ak teraz rozprávame o tom, že chceme byť slušní, a teda už sa meníme a už to tu bude v poriadku, tak vás chcem poprosiť a dám procedurálny návrh, lebo už dlhodobo registrujem, že ani na mieste predkladateľa, ani na mieste spravodajcu neidentifikujem nikoho a môžem sa mýliť, prípadne ma opravte, a chcel by som, aby sa zjednala náprava.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v úvode zareagovať na nejaké vyjadrenia, ktoré mi vládni poslanci adresovali v rozprave k rokovaciemu poriadku. Nechcela som veriť totiž vlastným ušiam, keď som počula ako Tibor Gašpar, pardon, obžalovaný Tibor Gašpar, podpredseda parlamentu, v rozprave k rokovaciemu poriadku sa obrátil na mňa, ako sme vraj my porušovali právny štát a vraj je Dušan Kováčik rovnaký občan ako všetci ostatní občania. Toto povedal v rozprave k rokovaciemu poriadku. A tu len chcem to uviesť na správnu mieru, že to vôbec nie je pravda. Dušan Kováčik vôbec nie je rovnaký občan ako všetci ostatní občania, Dušan Kováčik, ten, ktorého vládna koalícia rukami-nohami vyťahovala z väzenia, pretože zatiaľ čo obyčajný občan, ktorý pracuje, ktorý platí dane, ktorý nikdy v živote nemal problémy so zákonom, tak o toho obyčajného občana sa táto vládna koalícia ani neobzrie, naňho kašle, jemu zvyšuje dane, jemu zvyšuje poplatky, naňho navalila byrokratickú záťaž a celý, celé, čo robí, robí tomuto obyčajnému občanovi zle. Zatiaľ čo tu máme (reakcia z pléna), zatiaľ čo pánovi Dušanovi Kováčikovi, ktorý bol teda odsúdený, odsúdený za závažné trestné činy, tak tam si idú koalícia ruky-nohy dolámať, aby mu uľahčila život, aby mu ten život spríjemnila, aby ho vytiahli z väzenia, dokonca sa angažuje nielen teda minister spravodlivosti, ale osobne sa angažuje aj premiér Fico.
Takže tu na Slovensku momentálne máme dve kategórie občanov. Máme kategórie občanov, na ktorých sa kašle, to sú tí bežní pracujúci ľudia, ktorí platia dane, makajú, nemajú problém so zákonom, a potom sú tu ľudia z klanu, pre ktorých vládna koalícia dokonca mení zákony, ako keď sa tu schvaľovala mafiánska novela Trestného zákona, ktorá bola presne šitá na mieru pána obžalovaného podpredsedu, pána Gašpara. A celá filozofia je - občan, ty plať dane a my si tu budeme žiť na úkor občana. A potom, po dva a pol roka šafárenia, táto vládna koalícia sa ešte ide vysmievať občanom do tváre, keď ako prvý bod schôdze po dvojmesačnom oddychu predloží do parlamentu zákon o oblečení a o nejakej, o nejakom oblečení, aké topánky majú nosiť a ako sa budú cenzurovať prejavy opozičných poslancov. Toto pokladám naozaj za absolútne totálny výsmech. Namiesto toho, aby ste riešili napríklad infláciu, ktorú máme najvyššiu v eurozóne, aby ste riešili nízke platy, reálne mzdy, máme najnižšie z celej Európskej únie, aby ste riešili drahé potraviny, tie dražejú najrýchlejšie v celom regióne, aby ste riešili zbabranú energopomoc, kedy sa vám stalo, nastavili ste ju teda tak, vzorec, že rodina s deťmi energopomoc nedostane, ale poslanec dostane energopomoc na nejakú svoju tretiu, štvrtú nehnuteľnosť. To je fakt super energopomoc.
Čerpanie eurofondov. Čerpanie eurofondov po dva a pol roku je minimálne 10 %. Plán obnovy, ktorý vybuchol, ako dnes rozprával minister Drucker, čo znamená, že peniaze ležia v šuflíku a pre občanov sa nevyužívajú, ani sa k nim nedostanú. Ale vy riešite rokovací poriadok.
Poďme teda k tomu, čo ten rokovací poriadok rieši. V dôvodovej správe k zákonu vládna koalícia hovorí, že "cieľom novely zákona je reagovať na problémy aplikačnej praxe", citujem, "na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky." No tak poslanci vládnej koalície by asi mali byť féroví k ľuďom a povedať, čo tá aplikačná prax v skutočnosti znamená. Aplikačná prax pre vás je, že poslanci opozície si dovolia kritizovať a vyjadrovať názor na zákony, ktoré tu predkladáte. Toto je vaša, váš problém s aplikačnou praxou, že veľa, veľa vás kritizujeme. Ale pritom neriešite problémy s aplikačnou praxou, ktoré sa týkajú napríklad alkoholu. Však to je dobre známa, stará známa vec, ktorá tu bola už od roku 2016. Ja si ešte pamätám pána, vtedy, myslím, bol podpredseda parlamentu, pána Glváča, ktorý mal problém sa tu v parlamente vykoktať a splietal dve na tri, pretože bol pod vplyvom návykových látok. Takže to sa nerieši. To aplikačná prax neni.
Najväčší problém poslancov opozície, poslancov koalície, pardon, je, že v parlamente sa dlho hovorí. A čo sa má v parlamente robiť, ak nie hovoriť? Čo sa má v parlamente robiť, ak nie rozoberať legislatívu, ktorú do parlamentu nosíte? A napríklad na základe opozičných, opozičných pripomienok sa mnohé zákony opravili. Ja teraz poviem poslednú novelu, ktorú tu ideme schvaľovať na tejto schôdzi, je to napríklad novela o cestnej premávke pána Vážneho. Čiže ešte nezačala platiť tá predchádzajúca novela, ktorú ste schválili, a už robíte novelu novely z jediného dôvodu, lebo ste tam dali totálne sprostosti, na ktoré sme upozorňovali v opozícii. Týka sa to tých detí, ktoré nemôžu chodiť, napríklad keď sa učia bicyklovať, nemôžu chodiť po chodníku. Tak to teraz meníte. Super, ja sa teším. Ale meníte to len preto, že sme vás na to upozornili. Alebo opozičné kolegyne upozornili na to, že vlastne v novele Trestného zákona pred rokom a pol skracujete premlčacie doby za znásilnenie, za znásilnenie a za násilie na ženách. A vy, poslanci koalície, ste ani nevedeli, že také niečo tam máte, ste sa s otvorenými ústami, ste tu tvrdili, že nie-nie, to vôbec nerieši táto novela, neni to pravda, nakoniec to pravda bola a nakoniec ste to museli aj opraviť. Ale bolo to práve po diskusii v Národnej rade.
To znamená, že mnohé veci, mnohé vaše nedostatky a zbabrané návrhy zákonov sa riešia práve vďaka pripomienkam kolegov z opozície. A namiesto toho, aby ste boli vďační, aby ste povedali ďakujem, ďakujeme, že to robíte pre ľudí, že nemusíme tu mať zbabrané návrhy zákonov, tak namiesto toho sem prinesiete novelu rokovacieho poriadku, kde poviete, že viete čo, radšej vám zavrieme ústa, nech už nič nehovoríte.
Ak sa rozprávame o tom, že čo by parlament mal riešiť alebo aké, tam, čo najväčší problém, tak určite nie sú, nie je to tričko môjho kolegu Michala Šipoša alebo mikina môjho kolegu Igora Matoviča, ale napríklad je to to, že medializované informácie o tom, že pán predseda Národnej rady, pán Raši, dal rozhovor čínskemu špiónovi, ktorého v Českej republike poslali do väzby, ktorý sedí vo väzbe. Tak toto ja pokladám za absolútne vážne zlyhanie, priatelia, dať, predseda, druhý najvyšší ústavný činiteľ, rozhovor čínskemu špiónovi, ktorého Češi okamžite posadili, posadili do basy, a hovoria, že mohol vyzradiť nejaké citlivé informácie, ktoré sa týkajú základnej bezpečnosti štátu. Keby platil etický kódex teraz, tak poviem, že na základe tohto etického kódexu by pán predseda napríklad nemal byť predsedom alebo by mal dostať pokutu, pretože je tam jasne napísané, že sa majú poslanci zdržať konania, ktoré vážnym spôsobom narušuje dôveryhodnosť Národnej rady. Ak niečo narušuje dôveryhodnosť Národnej rady, tak je to práve styky s čínskym špiónom, a to sa týka aj pána poslanca HLAS-u, pána Barteka, ktorý mu dával rozhovor. O pánovi Blahovi ani, ani nehovorím.
Hovoríte o tom, že chcete zaviesť do tohto chrámu, chrámu slova chcete zaviesť slušnosť. Tak podľa môjho názoru slušnosť a respektíve neslušné je, keď sem nosíte mafiánske novely zákona. Neslušné je, keď sem nosíte rôzne prílepky, ktoré pomáhajú konkrétnym podnikateľom. Ja si veľmi dobre pamätám ešte za, pred 2016 - ´20 ako sem potajomky vo výbore sa priniesol prílepok, ktorý pomohol jednému konkrétnemu podnikateľovi. A teraz robíte to isté. Prílepky rôzne pre rôzne lobistické skupiny, ktoré tu nosíte do parlamentu. Neslušné je, keď začínate schôdzu pred Vianocami s tým, že idete zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie. Chvalabohu, Ústavný súd vám klepol po prstoch. Ale toto je neslušné. Neslušné je, že nemáte tú česť vnútornú rešpektovať ústavu. Keď raz ústava hovorí, že bezodkladne požiadate o dôveru parlamentu, bezodkladne znamená bezodkladne, to neznamená o mesiac, o dva, o štyri, be-zod-klad-ne. Už sme sa pomaly ocitli v štádiu, kedy budeme musieť do ústavy písať, do ústavy budeme musieť písať, že vláda požiada o dôveru na tretí deň od neviem čoho, pretože tu sa už nerešpektuje absolútne nič. V každej normálnej krajine by stačilo, keď je napísané bezodkladne, tak na ďalšej schôdzi prvá vec nabehne vláda a požiada o dôveru, lebo toto je rešpektovanie ústavy. Nie, že teraz sa tu ministri vyhovárajú, že pre mňa bezodkladne, a čo to je, pani redaktorka? No pre mňa to je pol roka. To je neslušné.
Neslušné je, čo tu stvárate, napríklad kauza slayáda, 17 miliónov eur. Prepánakráľa, toto je neslušnosť, že štát kúpi pozemok, o ktorom sa Kmec, ktorý tu ešte sedí v parlamente, vyjadrí, že ani ho, nie, pozeráte sa nesprávne, nesedí teraz, ale ešte je stále poslancom, hoci by už nemal byť, teraz tu nie je, lebo asi oddychuje doma, v každom prípade slayáda, pozemok, o ktorom sa sám Kmec vyjadril, že je, že bol nevyužiteľný, tak štát ho kúpil za 17 miliónov eur, hoci v roku 2021 sa, predávala ho firma za päť miliónov eur. To povedzte mi, to v akom štáte (povedané so smiechom), pozemok v roku 2021, ktorý mal hodnotu päť miliónov eur, tak zrazu za pár, za tri alebo štyri roky má hodnotu 17 miliónov eur. A štát to kúpil. Výborný, výborný biznis pre niekoho.
Alebo neslušné je, keď pán, pán Kmec rozdáva dotácie a rozdáva ich takým spôsobom, že zrazu medzi dotáciami vidíte, miliónové dotácie dostáva, má dostať asistent pána Barteka za HLAS, miliónové dotácie má dostať poradca pána prezidenta, ktorý je za HLAS, čestný predseda HLAS-u, miliónové dotácie má dostať sponzor HLAS-u. Ale veď toto je neslušné v čase konsolidácie, prepánakráľa. Zdierate ľudí z kože, zvyšujete im, dražoba, poplatky, diaľničná známka! Som si kupovala diaľničnú známku, prepánakráľa, za našej vlády stála 60 eur, teraz stojí 90 eur! Skoro ako v Rakúsku. A diaľnic máme úplne minimálne. Deväťdesiat eur! Ešte čo idete zvýšiť?! Čo? Za chvíľu budeme platiť ako za diaľničnú známku koľko? Stopäťdesiat eur? A pritom sa nepridá ani kilometer diaľnic? Toto je neslušné. (Reakcie z pléna.)
Tak poprosím, navrhovateľ, predkladateľ, nech sme slušní, poďme do toho slušne. Ďakujem a tu? (Rečnícka ukázala rukou na miesto spravodajcu. Reakcia z pléna.) Super, ďakujem. Super. Takže pokračujem.
Neslušné je, keď sa, neslušné je, keď sa nakúpia hasičské autá predražené od firmy, ktorá sídli v nejakom rodinnom dome, o ktorých potom samotní hasiči hovoria, že sú absolútne nevhodné a že sa im rozpadávajú. To je neslušné. To vám nepríde neslušné, že vy ohrozujete život občanov Slovenskej republiky? Keď bude horeť, tak tam prídu na nejakej starej kraksni, ktorá sa rozpadáva, ale ste ju kúpili totálne predraženú. Toto je neslušné!
Alebo napríklad správanie v opozícii. Tuto pán Raši hovoril, pán predseda, vy ste hovorili, že vy keď ste boli v opozícii, tak ste sa správali veľmi slušne. No tak dovoľte mi pripomenúť, ako slušne ste sa správali. Tu pred parlamentom vystupoval Robert Fico, ktorý kričal z plných úst a burcoval ľudí, ako si majú zobrať lopaty a lopatami rozmlátiť parlament. Toto tam vykrikoval. Potom išiel na tlačovku, kde vykrikoval, ako napchá rožok do huby Eduardovi Hegerovi a potom organizoval mítingy, kde hovoril a kde burcoval dav, aby kričal, že prezidentka je americká, nedá sa to ani v tejto sále povedať, ja som slušná. Takže takto slušne ste sa správali v opozícii, takéto slušné bolo vaše správanie.
Takisto nie je slušné, a myslím si to vo všeobecnosti, tak by sa nemal správať premiér, keď najprv podpíše 15 miliardový kšeft, ktorý tu budeme splácať ešte ďalšie a ďalšie generácie dopredu, ide k Trumpovi, odfotí sa s ním a potom za dva dni Trump douráža našich vojakov, aj našich vojakov, lebo aj tí bojovali v zahraničných misiách, totálne ich douráža a neslušné je, že v tejto krajine nemáme premiéra, ministra obrany ani ministra zahraničných vecí, ktorí by sa našich statočných vojakov, ktorí zomierali v zahraničných misiách, áno, aj v Iraku, áno, aj v Afganistane, a boli zranení, ktorý by sa ich zastal. To je neslušné. Jedinýkrát, kedy bol aktivovaný článok päť, bolo pri Afganistane, keď sme tam išli bojovať, naši vojaci položili život, naši vojaci boli zranení, ale nikto sa ich tu nezastal, hoci Trump ich znevažuje. To je neslušné.
Takisto je neslušné, že podlisuje sa Robert Fico Trumpovi, potom ide na Európsky summit a rozpráva tam o tom, že Trumpovi preskočilo. No toto je vyslovene neslušná zahraničná politika. Vyzeráme ako úplne jeden zmätočný štát, kde ráno sa hovorí ináč, druhýkrát sa hovorí ináč a politika na všetky štyri svetové strany je v podstate len jeden veľký chaos, jeden absolútne veľký chaos.
Viete, čo je ešte neslušné? A to už bude posledná vec, ktorú poviem. Neslušné je, keď vláda v čase konsolidácie si zdvihne na dvojnásobok platy. A neslušné je, keď to urobí cez taký, cez taký podvod, že si to ani nepríde do parlamentu a nepovie, chceme si zdvihnúť platy, zdvihnite nám platy, ale zdvihne si to cez paušálne nezdanené náhrady na dvojnásobok. A potom ľudí zdiera a hovorí, no viete, každý musí trpieť. Robert Fico povedal, na konsolidácii sa musí podieľať absolútne každý, viem, že vás to bude bolieť. Áno, občanov to bolí, ale nie, nebolí to papalášov, ktorí sa vyvážajú v limuzínach, vo vládnych špeciáloch chodia na futbal, rozdávajú dotácie, zvýšili si na dvojnásobok platy, týchto nebolí táto konsolidácia. Táto konsolidácia bolí obyčajných pracujúcich ľudí, ktorí nikdy nemali problém so zákonom, ktorí pracujú, odvádzajú dane a ktorí živia tento štát.
Pán poslanec, Maca, Macášek? Áno. Dovoľte mi zareagovať aj na vás, lebo som to vo faktickej poznámke nemohla urobiť. Ale vy ste sa vyjadril, že vraj hovoríme neslušné veci, ktoré potom musia počúvať deti v školách, tak? Správne som to pochopila, výborne. Tak viete čo? Mne sa zdá, že vy žijete v nejakej inej realite, pretože ja, keď si zapnem tlačovú konferenciu Roberta Fica, tak pomaly niet jedinej tlačovej konferencie, kedy by tam nebolo nejaké neslušné slovo, kedy by on niekomu nenadával, nehovoril, že sviňa protislovenská, prostitútka, hlúpa hus, trafená hlúpa hus. Niet jedinej tlačovej konferencie, kde by on nerozoštvával, nešíril nenávisť a nehovoril slová. Keď sú jeho tlačové konferencie, ja si myslím, že televízie by tam mali dávať obrovský nápis - mládeži do 18 rokov neprístupné - pretože od naj, v tlačových konferenciách pána premiéra sa mladí ľudia naučia len nadávať, rozoštvávať, klamať, nenávidieť a šíriť nenávisť. Čiže ak niečo je neslušné, to nie sú tu prejavy v parlamente kolegov, kolegýň, ktorí tu kritizujú normálne konštruktívne zákony, ale sú to napríklad tlačové konferencie pána, pána premiéra.
Za normálnych okolností v etickom kódexe, o tom už hovorili aj kolegovia, mali by byť vymedzené napríklad zabezpečenie etického konania, to znamená konflikt záujmov, lobovanie. Mohli by sme napríklad zaviesť register lobistov, to znamená, že keď príde za pánom Tarabom alebo za niekým, za nejakým poslancom lobovať nejaký veľkopodnikateľ, aby sa mu vyčistil pozemok, kde má, ktorý je, v podstate sú tam ekologické záťaže, a lobuje za to, aby sa mu mohol vyčistiť za naše spoločné peniaze, za štátne, tak by sa mal zapísať presne do toho registra lobistov, že sa s ním stretol a že také zákony bude presadzovať. Myslíte, že riešite register lobistov? Kdeže, toto vy vôbec neriešite, žiadny konflikt záujmov, absolútne nič.
Sloboda slova. Povedal to môj kolega a citoval francúzskeho filozofa Voltaira o slobode slova, áno, ja, toto je úplný nonsens, že vy idete cenzurovať nielen to, čo my povieme tu, ale vy idete cenzurovať, čo povieme na mítingoch! To kde ste videli, prepánakráľa, že keď ja niečo poviem na, na proteste, na mítingu, na stretnutí s občanmi, tak vy idete cenzurovať a za to mi budete dávať pokuty, vy si snáď robíte srandu! Toto naposledy zažili naši rodičia, ktorých perzekuoval komunistický režim za to, čo hovorili, za vyjadrenia, za to, že chodili do kostola. To kde sme?! To čo je toto za zvrátenosť?! Veď toto je absolútne návrat do čias komunizmu a ideme niekde za naším vzorom. Áno, však Robert Fico povedal, že náš vzor je Vietnam, Čína a ešte dodám Severná Kórea.
Na záver už len toľko, lebo mi ostala už len jedna minúta, keby vám záležalo na ľuďoch, tak stiahnete tento návrh zákona a začnete okamžite riešiť niečo, čo ľudí trápi - dražoba, ceny, energopomoc, zdravotníctvo, na liekoch napríklad platia ľudia stále viac a viac - a začnete sa naozaj venovať problémom ľudí, začnete sa venovať tomu obyčajnému človekovi, chudákovi, ktorý pracuje, maká, platí dane, živí tento štát, snaží sa robiť poctivo, neporušuje zákon, len chce, aby ste mu nekládli polená pod nohy a aby ten štát ho trochu podržal, keď to bude potrebovať. Tomu by ste sa mali venovať a nie tu chodiť s takýmito doslova neslušnými zákonmi, kedy sa vysmievate slušným občanom do tváre.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pani poslankyňa, vy ste spomenuli teda viacero vecí ohľadom aj tých káuz. Ono, samozrejme, nedajú sa všetky vymenovať, lebo to by som potreboval mať čas na tú faktickú poznámku tak minimálne tri rokovacie dni, ale, áno, ono sa naozaj ťažko verí niekomu, ako je pán podpredseda Tibor Gašpar, ktorý teda tu bude hovoriť o slušnosti, o tom, ako sa tu máme slušne správať a podobne. Ja si myslím, tomu nemôžu už veriť ani kolegovia a kolegyne v koalícii.
Ale teda keby ste to naozaj mysleli vážne, tak odhliadnuc od toho, že by tie pracovné stretnutia, ktoré boli, na ktorých sa zúčastnili aj zástupcovia z opozície, tak drvivá väčšina nie je nejakým spôsobom zapracovaná. A tá druhá vec, že keby sa chceme baviť o tom, ako zlepšiť ten rokovací poriadok, aby ten parlament, už len ten proces, akým prijíma tie zákony, tak to tu absolútne nie je. Práve naopak, to len obmedzuje a, a to na konci dňa, tie zákony budú ešte horšie, pretože nie raz sa stalo, vy ste to vo svojej rozprave spomenuli, boli tu zákony, ktoré sa potom museli na niekoľkýkrát opravovať. A my sme vám to tu v tej rozprave niekoľkokrát hovorili, sme práve preto v tej rozprave vystupovali, sme na to upozorňovali, pretože vy ste sa k tomu nemali ambíciu ani, ani nejakým spôsobom dôvod vyjadriť. A na konci dňa sa ukázalo, že sme mali pravdu.
Vy ste spomenuli ten cestný zákon. Ja som tu vystupoval niekoľkokrát k tomu cestnému zákonu a hovoril som presne o tom, že sa to stane. A dneska alebo teda na tejto schôdzi tu taký zákon máme, ktorý upravuje presne to, čo ja som spomínal. Takže ono na konci dňa aj vy na to zase doplatíte a nemyslím si, že je to dobré, to jednak robiť takýmto spôsobom, keď už teda chcete meniť alebo myslíte si, že je potrebné zmeniť rokovací poriadok, tak začnite, prosím, najprv od seba, pretože ten spôsob, akým sa tu prijímajú zákony, je neakceptovateľný. Ja som neraz zažil na výboroch, že ani štátny tajomník za rezort, za ktoré vy máte zodpovednosť ako koalícia, nevedel o tom, že tam príde nejaký pozmeňovák, nejaký prílepok a pozeral sa von oknom, lebo ani nevedel, čo má na to povedať.
Takže začnite od seba. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem tebe, Veronika, za to, že viackrát si spomenula to, že tu sme v parlamente zažili neslušné zákony. A presne si pomenovala a vymenovala tie zákony, ktoré od roku 2023 od októbra táto, v tejto snemovni táto vládna koalícia priniesla, väčšinou v skrátenom legislatívnom konaní si ich odsúhlasila. Ale neboli to zákony, ktoré by slúžili pre pomoc alebo pre zlepšenie tých obyčajných ľudí, ktorých si spomínala, tých, ktorí pracujú, tých, ktorí sú slabí, ktorí sú chudobní, ktorí sú odkázaní na pomoc. A oni, ich asi alebo ich predstava o tom je taká, že my sme mali, keď schvaľovali Trestný zákon, zatlieskať. Alebo keď menili STVR, mali sme im zatlieskať a poďakovať. Alebo keď, keď si zvýšili platy, tak mali sme sa im pokloniť alebo ja neviem. Veď to bolo prirodzené, že sme protestovali a že sme mali možno aj transparenty, že sme mali tričká, na ktorých sme mali odkazy, lebo ľudia nie sú slepí, ľudia nie sú hluchí. To iba vy si myslíte, že táto budova je škrupina, cez ktorú nevidno a, a nie je počuť cez ňu. Ľudia vonku dobre vedia a dobre cítia to, čo všetko ste urobili - poplatky, dane, konsolidácia, zničenie malých podnikateľov, krádeže. A za to, za toto všetko sme mali poďakovať? Za toto všetko sme mali mlčať a neozvať sa? Tak potom viete čo? Staneme sa vašimi pomocníkmi v kampani a budeme robiť kampaň vám - SNS, HLAS-u a SMER-u - a budeme všetko hovoriť na vás, akí ste zlatí, ako to dobre robíte. Toto by ste chceli. (Potlesk.)

Ďakujem pekne a začnem tam, kde Lukáš skončil. Až naprší a uschne.
Veronika, ďakujem za tvoje vystúpenie a za to, že si to zhrnula. Ja som to pritom, keď si to hovorila, ja som sa pozeral na pár prítomných koaličných poslancov, ktorí tu sedia, a strašne by som si prial vidieť, čo im ide v hlavách, lebo ja fakt nechcem uveriť, že tí ľudia si to neuvedomujú, lebo myslím si, že každý normálny človek, keď toto počúval aj to, čo si to zhrnula, ako si sa pýtala, čo je slušné a čo nie je slušné, či je slušné sem prísť s návrhom zákona, ktorý ubližuje ľuďom, tak je, no ja si myslím, že každý normálne zmýšľajúci človek sa nad tým aspoň musí zamyslieť a musí vnímať, čo je dobré a čo je zlé. Len obávam sa, že, bohužiaľ, naozaj mnohí tí koaliční poslanci žijú buď v inom svete, majú inú realitu, ako je tá pre tých bežných ľudí na Slovensku. Ja chodím a my chodíme všetci medzi ľudí, to nie je o tom, že by sme tu boli zavretí, a tí ľudia hovoria, čo ich trápi.
Zbabraná energopomoc, presne ako si to povedala. Proste to nefunguje, je to nespravodlivé. My sme tu mali už druhý deň hovoriť o tom, ako to poďme narovnať, ako to poďme napraviť, aby ľudia mali, tí, ktorí si zaslúžia, reálne tú energopomoc a nie, že ľudia, ktorí majú šesť, sedem investičných bytov, tak dostanú energopomoc, a mamička s jedným dieťaťom energopomoc nedostane.
Ale my tu už dva roky riešime zákony, ktoré sú úplne v rozpore s tým, čo bolo v programovom vyhlásení vlády. Však podľa toho sa malo ľuďom už dneska žiť lepšie, bezpečnejšie, kvalitnejšie. Ľudia vnímajú, že bezpečnosť je horšia, všetko je drahšie, o kvalite sa nedá ani hovoriť. Veď takéto pamflety ako je aj tento návrh zákona, však to je strašné, keď tu prídu a povedia, že chlap by mal nosiť oblek, žena by mala nosiť sukňu. Ďakujem krásne, no to je naozaj kvalita par excellence.
Ešte raz, až naprší a uschne, milá vlá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)