46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem, pán Pročko, za vašu faktickú poznámku. Ja len úplne, úplne v skratke na doplnenie. Áno, máme, máme fakt že zásadný problém, povedzme aj ako ste spomenuli tých 17 miliónov, ale ja stále vidím nejaký potenciál v týchto sociálnych podnikoch, aby, aby reálne takéto sociálne podniky aj fungovali. Lebo v súčasnosti to, čo sa deje, podľa mňa v rámci tohto zákona, čo prišli, že nejakým spôsobom sa snažíme, snažíme opraviť to, čo nefungovalo, ale ja som presvedčený, že reforma týchto sociálnych podnikoch je viac-menej nutná a nemôžeme sa tuná baviť len v rámci jedného rezortu o tom, ako by mali tieto sociálne podniky fungovať, ale my sa musíme baviť v rámci všetkých rezortov, že povedzme, poviem to tak na takom prípade, že povedzme že ktoré, ktoré služby by mali robiť takéto sociálne podniky. Ale opäť by som pove... opäť by som zdôraznil, práve ak majú takéto sociálne podniky fungovať a máme informácie o tom, že niektoré sociálne podniky vykonávali svoju činnosť nejakým spôsobom nekalo, že či dochádzalo ku kontrolám v týchto sociálnych podnikoch. Lebo ja si dovolím povedať, že sociálne podniky, ktoré boli, kde je správca alebo kde správcom je buď obec alebo mesto, že práve takýchto podnikoch sa to netýka.
Ďakujem.

Vážený pán minister, pani kolegyne, páni kolegovia, v prvom rade chcem poprosiť pána ministra, aby zodpovedal potom na tie otázky, ktoré vzniesli sme v rozprave ako v diskusných príspevkoch, tak aj vo faktických, pretože, keď začnem takto, téma sociálnych podnikov je na stole preto, že presne pred rokom, keď sa vznikla, keď sa znížila dépeháčka, vzniklo a zaregistrovalo svoju činnosť veľmi veľa sociálnych podnikov, ktoré potom využili to pravidlo, že do tých 800-tisíc bez DPH môžu dostať zákazku priamym zadaním a mnohé dostávali zákazky priame od rôznych ministerstiev. A boli to sociálne podniky, ktoré buď nemali žiadnu históriu predtým, alebo naopak mali históriu, ale mali nulové až záporné zisky a zrazu mali miliónové zisky na, alebo teda miliónové obraty. Čiže toto rozpútalo diskusiu. A my miesto toho, aby sme riešili ten problém, ktorý je, urobíme to zasa typicky slovensky, potrebu... potrestáme všetkých.
Na Slovensku máme vyše 611 sociálnych podnikov, v ktorých pracuje niekoľko tisíc ľudí, ktorí sú buď zdravotne znevýhodnení, alebo znevýhodnení z dôvodu veku, chýbajúcej praxe alebo dlhodobej evidencie v úrade, teda medzi nezamestnanými. Pán Pročko pred chvíľočkou povedal, že z tých 17 miliónov, ktoré splnomocnenec vlády chce použiť na vyškolenie 200 Rómov, je 85-tisíc na jedného. Viete si predstaviť, že za 85-tisíc si dokážete zabezpečiť ročný jazykový kurz v zahraničí aj s letenkami? A my tu budeme niekoľko týždňov školiť ľudí. A tých 17 miliónov je zhodou okolností presne tých 17 miliónov, ktoré chýbajú v rozpočte ministerstva práce na tento rok, aby mohli pokračovať sociálne podniky v takom objeme ako doteraz. Pán minister krúti hlavou a nesúhlasí, ale, poprosím, pozrite si dôvodovú správu, kde to máte vyčíslené, že mínus 17 miliónov tento rok, mínus necelých 19 miliónov ďalší rok a mínus necelých 21 miliónov ďalší rok. Čiže my vychádzame z čísiel, ktoré ste nám oficiálne dali do dôvodovej správy, preto sú to takéto sumy, o ktorých hovorím. Ja som si to ešte overovala, keď ste krútili hlavou, keď rozprával pán poslanec Ledecký.
Ale teraz vážne. Ako myslím si, že nikto z nás nespochybňuje dôležitosť sociálnej ekonomiky, pretože sociálne podniky majú zmysel. Poznám množstvo sociálnych podnikov, kde nejde o zisk, ale o výsledky, ktoré vidno v osudoch ľudí, a našim cieľom by malo byť práve otváranie dverí tým, ktorých trh práce prehliada, pretože cez prácu, cez vzdelávanie a inklúziu budú sociálne podniky svet, v ktorom má každý človek svoju hodnotu a šancu byť plnohodnotnou súčasťou spoločnosti. Práve preto si všetky sociálne podniky zaslúžia rozumné, spravodlivé a presné pravidlá.
Vládny návrh zákona reaguje na reálne zneužívanie štatútu sociálneho podniku, špekulatívne schémy obchádzania pravidiel, to je legitímny cieľ. Nikto z nás tu nebude obhajovať podvody, práve naopak, sami sme na mnohé z týchto podvodov upozorňovali. Problém teda je, ak sa kvôli zlyhaniam niektorých sprísňujú podmienky pre všetkých. Dnes teda znižujeme prudko vyrovnávacie príspevky, najmä pre zamestnávanie zdravotne znevýhodnených a vlastne aj inak znevýhodnených. Skraciame lehoty pre nové podniky na hranicu reálnej uskutočniteľnosti, zavádzame masívnu administratívnu záťaž, a mne asi toto vadí najviac, individuálne integračné projekty, nové výkazy kontroly. Zisk musíme socializovať v tak krátkom čase, že si obce nestihnú našetriť ani na svoje stroje či technológie. Už to spomínal pán poslanec Janckulík, prešli sme si niekoľko obcí, ktoré majú vlastné sociálne podniky. Stavajú z nich byty, vieme, že dnes je nájomných bytov nedostatok, máloktorá obec kvôli iným problémom, o ktorých nechcem tu hovoriť, lebo to je téma možno na ďalší bod programu, že nie sú vysporiadané pozemky, obce už tie pozemky nemajú, potrebujeme to zjednodušiť, ale proste stavajú za pomoci vlastných obecných sociálnych podnikoch stavajú nájomné byty, čím sa im podarilo veľmi efektívne využívať aj štátny fond rozvoja bývania a vytvárať pracovné príležitosti a teda aj ubytovacie kapacity pre vlastných ľudí, aby sa nemuseli z regiónov vysťahovávať práve aj kvôli pracovnej a bytovej otázke. Oni využívali práve to, že si tie, za tých pár rokov, tých päť rokov, dokázali našetriť na stavebné mechanizmy a mohla som naozaj vidieť, že to neboli že len miešačky, lešenia, ale aj žeriavy a ďalšia ťažká technika, a dostala som otázku od pánov starostov a znova ju tu zopakujem, pán minister, i keď neviem, či dnes budeme vedieť hneď im dať odpoveď na to, že ako sa bude teda posudzovať, keď on, keďže sa skráti lehota na tri roky, ten stroj ešte nestihne odpísať, ale zároveň na nový nestihne našetriť, čiže ten, ktorý práve nebude potrebovať, bude musieť predať, aby mohol dokúpiť ten, ktorý bude potrebovať. A teraz z toho, keď ho predá, tak či nebude musieť potom nejako doplatiť, či sa mu nanovo nezaráta do zisku, ktorý nebol využitý a nebude musieť doplatiť povedzme do daní tento stroj.
Že je tam veľmi veľa otázok, ktoré oni majú a na ktoré, sa priznám, ja som nevedela odpovedať, lebo myslím si, že to je naozaj otázka na tvorcu zákona, ako sa to bude ďalej uplatňovať, ale bola by som veľmi nerada, ak by začalo dochádzať práve k zániku obecných sociálnych podnikov, pretože tie naozaj dokážu robiť dobrú robotu jednak pri rekonštrukciách, opravách, ale, ako som spomínala, aj pri výstavbe. V jednej obci dokonca takýto sociálny podnik nielenže využíva, zatepľuje jednu, jednu školu, zároveň rozširuje kapacitu druhej školy a popritom ešte stavia aj ďalšie multifunkčné ihrisko a ďalšie k tomuto. Čiže vie si to nakombinovať, využíva na to síce aj eurofondy a rôzne schémy, ktoré sú, ale zároveň to vie urobiť efektívne, ak im zmeníme teda vyrovnávací príspevok, ak im do toho zmeníme dépeháčku, dostanú sa do situácie, že tieto projekty v reálnom čase a v reálnych cenách nebudú vedieť dokončiť, za čo im budú hroziť zasa sankcie, keďže, hovorím, sú to aj eurofondové veci.
Ďalej, čo tu mám v poznámkach. Zavádzanie povinnosti vypracovať individuálny projekt integrácie pre každého jedného znevýhodneného zamestnanca. V našich podmienkach je to nesmierne zaťažujúce, hovoríme o tisíckach zamestnancov a pýtam sa teda, že kde vezmú tieto podniky kapacity na neustále písanie projektových revízií a následnú administráciu. Reálne hrozí, že sociálne podniky sa zmenia na písacie dielne, aby sa namiesto človeka sa stredobodom pozornosti stane šanón a pečiatka. Silný dôraz kladiem na samosprávy, o tom som už hovorila. Preto môj návrh je, ale to vlastne budeme riešiť v druhom, pre verejné sociálne podniky buď ponechať sadzbu DPH na úrovni 5 %, alebo, ak o tom hovoríme, vrátiť sa na pôvodných 10 %, lebo vtedy to fungovalo. A pre súkromné sociálne podniky práve preto, že tam najviac špekulácií bolo, účasť verejného sektora je v nich menšia, na úrovni 19 %. Sociálny podnik je teda viazaný na reinvestovanie celého zisku späť do rozvoja obce.
Už len na záver teda, keďže čas sa mi kráti, poviem len, sociálna ekonomika nemá byť laboratóriom pre administratívne experimenty, ale má byť nástrojom služby, solidarity a regionálneho rozvoja. Ak dnes teda sprísňujeme pravidlá, robme to cielene a netrestajme poctivých. Ak meníme zákon, robme to tak, aby prežil zdravý rozum, nie byrokracia.
A ešte jedna maličká poznámka, kým, kým mám čas, veľmi veľa sociálnych podnikov, práve tých novovzniknutých v súkromnom sektore, boli firmy, ktoré zriadili sociálny podnik o troch zamestnancoch, uchádzali sa o verejnú zákazku, tú získali a potom takmer sto percent práce okrem nejakých ekonomických nechali robiť pôvodnej, materskej firme. Čiže subdodávky, ktoré môžu byť takmer stopercentné, likvidujú tento trh a deformujú ho, a preto navrhujem, že skúsme sa radšej zamerať na to, aby naozaj sme podporili obecné sociálne podniky a neubližovali práve tým, lebo tí robia dobrú robotu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem, Andrejka, za tvoje vystúpenie. A tak ako si hovorila, že je veľmi dôležité, aby sme sa zoznámili, ako tie sociálne podniky fungujú v tých jednotlivých regiónoch, lebo, ako sa hovorí, že lepšie jedenkrát vidieť ako stokrát počuť a, ako si aj spomínala, my sme viaceré sociálne podniky navštívili, viacerých starostov a presvedčili sme sa na vlastné oči, ako to funguje, že tam nikto nezneužíva tie svoje právomoci a práveže pomáha. A dozvedeli sme sa aj iné veci, napríklad ako ja som spomínal v mojom prvom vystúpení, Štátny fond rozvoja bývania ohľadom výstavby bytov, že je to veľmi dobrý nástroj, ktorý len treba nejako zlepšiť, vylepšiť, napríklad čo sa týka podlahovej plochy bytu, aby sa táto podlahová plocha zväčšila, aby aj rodiny s tromi deťmi mohli si takýto byt prenajať a by im to veľmi pomohlo. Takže veľmi je dôležité, aby tieto sociálne podniky boli zachované, ale, samozrejme, súhlasím, treba urobiť poriadok, aby niektorí ľudia to nezneužívali, hlavne kvôli dépeháčko, aby, lebo potom kriví vlastne celý systém, ale určite by som povedal, že treba sa aj stretávať s týmito ľuďmi, ktorí prevádzkujú tieto sociálne podniky a oni najlepšie vedia, čo funguje, ako funguje, čo sa dá zlepšiť, ako by sa im dalo ešte pomôcť a tiež vedia, je to, ako by som povedal, že vždy je dôležité sa stretnúť, lebo oni vedia najle...
===== to ľuďmi, ktorí prevádzkujú tieto sociálne podniky a oni najlepšie vedia čo funguje, ako funguje, čo sa dá zlepšiť. Ako by sa im dalo ešte pomôcť. A tiež vedia. Je to akoby som povedal, že vždy je dôležité sa stretnúť, lebo oni vedia najlepšie vysvetliť ako to má celý ten systém fungovať. Lebo my tu môžeme vymýšľať koleso z voza ale to koleso je vymyslené. A oni najlepšie títo ľudia z toho regiónu ako to spraviť. Ďakujem.

Ja by som rada reagovala na kolegyňu Turčanovú k tomu keď hovorila, že v tej dôvodovej správe o tých 17 miliónoch a 19-tich a 20-tich. Ja, keď som si to čítala ja som to pochopila tak, že tam ide o úsporu týchto miliónov pri zavedení nového zákona. Tak teraz neviem či som to ja dobre pochopila. Možno pán minister to nejak dovysvetluje. Ale to ma vedie k poznámke, že keď som predtým spomínala tú esbéesku, ktorú tiež spomínala kolegyňa Turčanová, že teda tejto esbéeske ešte raz si to zopakujme AMG Security dal úrad práce vo Zvolene zákazku, zákazky v podobe štyroch zmlúv za mesiac marec 2025 v sume vyše 2 miliónov eur. A teraz ja sa pozriem na dôvodovú správu k tomuto návrhu zákona kde hovoria o nejakej úspore 17 miliónov. Tak to už je, to už je aká matematika prosím vás toto, že na jednej strane dokážete v roku 2025 prifáriť vyše 2 milióny eur len jednej esbéeske a potom, keď už vám prihára tak potom už hľadáte všetky možné spôsoby ako ušetriť alebo ako urobiť nejakú úsporu napríklad za rok, teraz neviem či si to dobre pamätám 2026 úsporu v sume 17 miliónov eur. No tak iste, keď ste najskôr proste vyhodili 2 milióny eur pre jednu esbéesku a potom teda sa snažíte to nejakým spôsobom vyvážiť. To je, to je absolútne diletantstvo.

Ďakujem kolegovia. Nebudem reagovať na všetkých. Možno pani poslankyňa na teba. V tej tabuľke č. 4a) je vplyv na rozpočet verejnej správy a je to tam so zápornou sumou. Čiže z toho som vychádzala, že tam má byť tá úspora. Respektíve, že tieto prostriedky zrejme už ani neboli rozpočtované, hej? Čiže z tohto úplne krátko. Ale naozaj aj tá debata, ktorá tu je vlastne o tom, že všetci uznávame potrebnosť a dôležitosť sociálnych podnikov naozaj. Tak isto si všetci uvedomujeme, že do tohto systému ale to je asi bežné v každom štáte, že sa nám dostanú aj ľudia, ktorí chcú proste systém obchádzať a zneužiť. A našou úlohou spoločnou by malo byť vyhľadať týchto a potrestať ale zasa netrestať všetkých. Keď hovoril pán poslanec Dubovický o tom, že vlastne nie je kontrola. No ja si myslím, že kontrola ministerstvo vie jednoducho urobiť kontrolu. Pretože registrovaný sociálny podnik ak je a využíva výhody, tak zároveň predpokladám, že aspoň na tých 30% zamestnancov, keďže tú podmienku musí splniť poberá vyrovnávací príspevok. Čiže úrady práce o ňom túto vedomosť majú, že či má takýchto zamestnancov alebo nie. A keď majú tak nie je problém vlastne. Keďže zmluvy sú zverejnené tak sa k tejto informácii dopracovať. Čiže toto si myslím, že je ľahko overiteľné. Ďakujem.

Dámy a páni ja som už v podstate ani nejak nechcela vystupovať k tejto téme ale, keďže sme sa tu začali rozprávať naozaj aj o tých, o tých nepoctivých sociálnych podnikoch, ktoré začali rásť ako huby po daždi a ja si teda naozaj myslím, že to bolo aj tou ešte opätovne zníženou dépehačkou z tých 10 na tých 5%, tak ja by som nás rada len predviedla ešte raz tou, tou takou kauzou, pretože pán minister sa k nej nejako veľmi nevyjadril a ja by som bola rada, keby možno, keby možno to aj trochu okomentoval. To už potom nechám naňho, že ako to bude? Ale faktom je, že vďaka, vďaka tej zníženej 5% dépehačke si takéto firmy ako napríklad firma AMG Security mohli dovoliť ísť naozaj s oveľa nižšími cenami ako konkurencia, pretože sa práve vďaka zamestnávaniu znevýhodnených ľudí, či už zdravotne znevýhodnených alebo inak znevýhodnených sa stali skrátka sociálnym podnikom. Aj vďaka tomu, že tie, že tie podmienky registrácie, že nešlo naozaj len o tú dépehačku ale aj tie podmienky registrácie boli pomerne, pomerne jednoduché. Čiže v praxi to znamená, že, že ministerstvo konkrétne napríklad v tejto firme AMG Security si vlastne zazmluvnilo túto firmu a platilo jej pomerne štedré príspevky za a to boli práve tie vyrovnávacie príspevky za zamestnávanie osôb, ktoré majú napríklad nejaký zdravotný hendikep. Aby sme si to vedeli predstaviť v číslach, tak táto firma dostala za každé jedno euro v prepočte teda tržieb v prepočte až 33 centov dotácii. Hej? Tu sme v takomto, v takejto matematike sme. Čiže ide o firmu AMG Security zo Zvolena. Ešte raz si to povedzme. V marci v roku 2025 dostala od úradu práce Zvolen štvoricu alebo zazmluvnila si, podpísala štvoricou zmlúv na vyrovnávacie príspevky a tých, z tých tá celková suma týchto príspevkov prevýšila 2 milióny eur. To je ako rovnaké naozaj počudovania hodné ako, ako spomínaných 17 miliónov na preškolenie 200 Rómov. Takže čo tým chceme vlastne povedať? Skutočne tie, tie sumy, tie sumy sú úplne absolútne zarážajúce a mňa by, mňa by skutočne zaujímalo, že či pán minister nejakým spôsobom poslal nejakú kontrolu napríklad do AMG Security? Alebo do iných napríklad takýchto esbéesiek, pretože si povedzme, že teda túto firmu sociálny podnik AMG Security zo Zvolena vlastní tamojší podnikateľ Michal Antalič a jej každoročné zisky presahujú sumu milión eur. A pán Antalič má v portfóliu aj ďalšie spoločnosti a tie ponúkajú veľmi podobné služby ako AMG Security. Ale sociálnymi podnikmi nie sú, nie sú. A teda tohto pána Antaliča je naozaj veľmi ťažké vnímať ako nejakého dobročinného podnikateľa, ktorý pred nejakým svojim výnosom z podnikania uprednostňuje nejaké dobro znevýhodnených. Čiže on vyslovene využil tú možnosť, že si tam zamestnal, aj to je otázne či ich naozaj zamestnal 30% týchto znevýhodnených, rôzne znevýhodnených ľudí, aby mohol získať štatút sociálneho podniku. Čiže prečo som opäť otvorila túto naozaj to bola medializovaná kauza. Myslím, že aj iné kolegyne sa k tomu vyjadrovali. A prečo som to otvorila? Pretože prichádzame tu naozaj so sériou opatrení, ktoré majú úplne na novo definovať sociálne podniky a to je v poriadku. Samozrejme budeme sa v druhom čítaní baviť, že ako sme sa rozhodli robiť tieto zmeny a či to naozaj nepoškodí tie, tie skutočné menšie sociálne podniky, ktoré na tom môžu zahučať. Ale ja sa pýtam čo sme urobili, aby sme napríklad ušetrili tie peniaze alebo ich naozaj efektívne vynakladali? Tie peniaze z tých vyrovnávacích príspevkov? Ja viem, že ľudia, ktorí sa nevenujú sociálnej oblasti si povedia, čo sú to tie vyrovnávacie príspevky? Ale to sú skutočne príspevky ministerstva práce pre sociálne podniky, aby mohli zamestnávať znevýhodnených zamestnancov. Čiže vlastne im prispieva ministerstvo na mzdu. To je akože neskutočne štedrá vec. A preto by s ňou malo byť nakladané hospodárne. A naozaj by s ňou

=====