46. schôdza

Pani poslankyňa Petrík, postrehla som, že ste hovorili, že teda váš bod neprišiel vôbec do pléna na prerokovanie. Možno keby ste umelo nepredlžovali túto schôdzu, tak by určite na prerokovanie prišlo. Chvála pánubohu, vlastne včera bola aj rokovací poriadok schválený, aby sa predišlo takýmto obštrukciám a aby aj vaše zákony prišli ako prerokovaný bod.
Čo sa týka rovnosť pohlaví medzi mužmi a ženami, viete o tom, že naša vláda sa naozaj zaviazala a máme v podstate aj čo sme v septembri schválili ústavu, že sa tejto rovnosti v odmeňovaní mužom a žien budeme venovať. Máme to v ústave a ak si dobre spomínate, z dielne ministerstva spravodlivosti tiež prišlo na prerokovanie takého bodu, že o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi v kótovaných spoločnostiach a súvisiacich opatreniach. Takže naozaj táto snaha vlády tu je a je to vidieť aj na tomto predloženom vládnom návrhu zákona a myslím si, že sama viete, že tá smernica z Európskej komisie je naozaj veľmi dlhá, má desiatky a desiatky strán a nie všetko sa dá implementovať na každý členský štát a my musíme posúdiť, čo bude teda akože vhodné a môžeme to tu implementovať, aby sme aj nezaťažovali niečím podniky. Ale robíme krok po kroku a naozaj máme to, ešte raz opakujem, v ústave už zakotvené, teda aj od septembra, že sa tejto rovnosti pohlaví budeme venovať.

Ďakujem pekne.
Ja s tebou, Simona, veľmi súhlasím, že škoda, že dostávajú sa tieto zákony na rad až teraz, lebo najprv museli byť pro mafiánske zákony, potom museli byť zákony, ktoré mali zrušiť inštitúcie bojujúce proti korupcii, potom museli byť...
===== Ďakujem pekne. Ja s tebou Simona veľmi súhlasím, že škoda, že dostávajú sa tieto zákony na rad až teraz, lebo najprv museli byť promafiánske zákony, potom museli byť zákony, ktoré mali zrušiť inštitúcie bojujúce proti korupcii, potom museli byť rôzne iné zákony, ktoré potreboval presadiť pán Gašpar, potom tu bol náhubkový etický kódex a rokovací poriadok a aj keď sme častokrát dávali návrhy, procedurálne návrhy, aby sme predradili dôležité zákony, tak táto koalícia vždy si povedala, že potrebuje riešiť tieto, takže áno, zákony, ktoré pomáhali ľuďom sa na rad nedostali, taká je pravda, tak si môžu úplne všetci ľudia pozrieť všetky rokovacie alebo poriadky alebo, alebo aj priebehy týchto schôdzí za ostatných dva aj pol roka, taká je pravda. Som veľmi rada, že si nasvietila aj tému v tvojej úplne poslednej časti, a to je vlastne odmeňovania asistentov a asistentiek Národnej rady, lebo skutočne mňa napríklad to veľmi prekvapilo, pretože vláda hovorila ako chce obmedzovať firmy alebo zamestnávateľov, aby nedávali ľuďom na dohody alebo na iné takéto pracovné pomery, keď teda vykazujú, vykazujú známky tá ich činnosť trvalého pracovného pomeru alebo čiastočného pracovného pomeru a, a hneď prišli sme do Národnej rady a hneď bum, boli sme prinútení to takýmto spôsobom robiť. Takže ja si myslím, že by sa mala Národná rada trošku v tomto smere zlepšiť a robiť to tak ako to ľuďom káže alebo nariaďuje. Tak ďakujem ti za to, a som rada, že už konečne tu máme nejaké zákony, ktoré aspoň trochu môžu pomôcť ľuďom.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Plevíková, my sme sa tejto téme tuto s kolegyňou Jurík venovali, ešte befory the school, hej, ešte predtým ako vy ste vôbec vedeli, čo je to, čo sú to kótované spoločnosti a čo je to rovné odmeňovanie, pri všetkej úcte. A čo sa týka tých návrhom zákonov, ktoré nám tu stoja, tak ja budem veľmi rada, keď sa začneme správať podľa nového rokovacieho poriadku napríklad pri mojom bode, ktorý je, myslím je to bod 58, kde navrhujem už od októbra vyššiu ochranu odborárov, odborárskych predákov pri nečestných zamestnávateľov, ktorí ich vyhadzujú bez toho, aby dostali súhlas odborovej organizácie. Som veľmi zvedavá, či tento návrh zákona prejde prerokovaním, pretože už som počula rôzne šumy, že pán Branislav Ondruš sa chystá kandidovať na predsedu KOZ a bude chcieť tento návrh zákona nejakým spôsobom použiť tu v parlamente, aby si tým zvýšil svoje šance v kampani. Tak ja som veľmi zvedavá, či tento môj návrh zákona vôbec dostane šancu, aby sme sa tu o ňom rozprávali.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, budem sa venovať trošku hlbšie tejto problematike, ale pozrieme sa na to trochu iným spôsobom ako sme to tu doteraz počuli. V prvom rade musím povedať, že, že KDH, v KDH sme jednoznačne za to, aby bolo rovnaké odmeňovanie mužov a žien, nielen preto, že to je v ústave, nielen preto, že to je v Zákonníku práce, ale preto jednoducho, že to je takto má to byť a má to byť spravodlivé. Ale možno sa rozídeme s niektorými s tým, v tom, že za čo sa vlastne majú odmeňovať muži a za čo ženy, pretože ženy na rozdiel od mužov prinášajú na svet deti, prinášajú našich nových občanov a vlastne oni sú pre tých zamestnávateľov vlastne do normy pracovných miest. Takže zákon tu opísal dosť, dosť ako by som povedal jasne, minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Skutočne, ide tu o ,o to, aby sa rovnakým spôsobom odmeňovali muži a, a ženy a vychádza sa ako, ako, ako sme počuli zo Smernice Európskej únie, je to len, samozrejme, naša nadradená inštitúcia, takže vlastne tieto, tieto smernice, ktoré aj v tomto prípade musíme prijať a zakomponovať do našej legislatívy. Nejdem tu podrobne opisovať, teda už to povedal pán minister aj moja predrečníčka, že v čom spočíva, v čom spočíva tento zákon, všetko to výkazníctvo, všetko, všetky tie kroky, ktoré mali smerovať k tomu, že ak sa zistí, že neoprávnene je odmeňovaná žena, ináč ako možnože sa majú napraviť tieto kroky a napokon, ak sa, ak k tomu nedôjde, tak potom prichádzajú na rad pokuty až do 20-tisíc eur.
Nuž, nezvyknem to a robím to prvý raz vôbec ako tu vystupujem, že vo svojom vystúpení sa opriem o jednu analýzu, ktorú, ktorú skutočne považujem za veľmi kvalitnú a ktorá sa pozerá na celý tento problém z hľadiska, z hľadiska skúmania, skúmania reality aká je v Európskej únii a vlastne na celom svete a vôbec prístupu potom, akým spôsobom Európska únia pristupovala, pristúpila k tomuto problém, problému. Je to štúdia, štúdia, štúdia INESS-u, ktorú napísal Róbert Chovanculiak a, a venuje sa rodovým rozdielom na trhu práce, tak sa nazýva táto inštitúcia. Takže budem, budem dosť veľa citovať z tejto, z tejto, z tejto analýzy, pretože opakujem, s mnohými, mnohými ak nie všetkými závermi ku ktorým prichádza na základe štúdie množstva, množstva zdrojov a prieskumov na základe ktorých vlastne INESS prichádza k tomuto záveru. Takže otázka je, štúdia, otázka je, aké sú príčiny rozdiely, rozdielov v odmeňovaní mužov a žien, a či pri ich odstraňovaní pomôžu nové regulačné povinnosti zamestnávateľov štúdia ukazuje, že tento rozdiel nie je výsledkom diskriminácie zo strany zamestnávateľov, ale odrazom objektívnych rozdielov na trhu práce medzi mužmi a ženami, ktoré následne vyúsťujú do rozdielneho odmeňovania. Toto posúva, toto čo hovoríme, toto posúva diskusiu o úroveň nižšie, ktoré je potrebné zodpovedať, kde sa berú tieto objektívne rozdiely na trhu práce. Ide predovšetkým o otázku takzvanej horizontálnej a vertikálnej segregácie, ťažké pojmy, ale budú vysvetlené. Teda, že ženy v priemere pracujú menej často v sektoroch s vyššími mzdami, napríklad, infokomunikačné technológie, technické smery inžinierstvo, prírodné vedy a menej často vo vyšších manažérskych pozíciách firiem. Významný podiel na tomto rozdiele hrajú rôzne preferencie a priority žien, a nejde automaticky o výsledok diskriminácie. Výskum v tejto štúdií opisuje príčiny rozdielnych výsledkov mužov a žien na trhu práce, znamená to, že rozsah zmeny, ktorú môžu dosiahnuť intervenčné politiky európske...(Nezrozumiteľne vyslovené.) je limitovaný, limitovaný. Je to skutočne by som povedal od stola. A v lepšom prípade budú predstavovať tieto, tieto snahy plytvanie zdrojmi. V tom horšom prinesú dokonca mnohé nezamýšľané dôsledky. To však neznamená, že neexistujú, neexistuje priestor na zlepšenie. Na základe triezveho pohľadu na zdroj a príčiny rozdielov medzi mužmi a ženami predstavujeme, predstavuje táto štúdia niektoré opatrenia, ktoré môžu pomôcť zlepšiť postavenie žien na trhu práce, s týmto sa stotožňujem, pretože ten zámer je úplne taký istý aj v prípade KDH.
Takže, samozrejme, autori študujú tie z roku 2004, opisujú, poznajúc smernicu pochopiteľne, opisujú, že vlastne k čomu bude viesť prijatie tej legislatívy s tou nadriadené, nadriadené orgánu, opísal ich pán minister, opísala ich kolegyňa predrečníčka, takže nejdem ich nejako, nejako špeciálne opisovať, len poviem, poviem toľko, že aj tie percentá tu boli. Čo je hlavným argumentom, prečo vlastne vznikla táto iniciatíva vlastne na pôde Európskej únie. Hlavným argumentom pre vznik, to už zase citujem štúdiu: "Hlavným argumentom pre vznik tejto novej mašinérie sú štatistiky, ktoré hovoria o tom, že ženy v Európskej únii zarábajú menej o 12,7 % ako muži, na Slovensku je to 16,6 %, toto mediálne populárne číslo sa však nezohľadňuje, že ženy a muži pracujú v rozdielnych sektoroch na rozdielnych pozíciách, rôzne dlho, rôzne veľa času venujú starostlivosti o deti a domácnosť, rôzne často striedajú práce, majú rôznu ochotu sťahovať sa za ňou a tak ďalej. Keď sa porovnania očistia a tieto ďalšie faktory, tak veľká časť rozdielu v odmeňovaní mužov a žien mizne, mizne keď to zohľadníte. Napríklad, a tí autori sa opierajú o mnohé štúdie, jedna z nich, volá sa Gender pay gap report, za rok 2024 rozdiel medzi platmi a mužov a žien uvádza na, na úrovni 17 %. Keď však tento rozdiel očistili rôzne špecifiká práce, tak poklesol na 1 %, zo 17 na 1 %. Iné výskumy prichádzajú zmiernime rôznymi číslami, ale trend je jednoznačný pre všetkých. V čase rozdiely medzi platmi mužov a žien klesajú, a keď ich očistíme rôzne objektívne špecifiká, tak poklesnú na minimum. Podobné výsledky sa ukazujú aj na slovenských dátach, kde za, kde sa najdôležitejším faktorom môže ukazovať, ukazuje ako materstvo a následná starostlivosť o deti zo strany žien. To potvrdzujú napríklad aj štúdie z digitálnej ekonomiky, to je nov, najnovší, teda najnovšia, najnovší smer, ktorým sa rozvíja ekonomika, kde máme najpresnejšie a najkomplexnejšie dáta. Napríklad, na platforme UBER objavili výskumníci rozdiel v platoch 7 % v prospech mužov. Ale keď hľadali príčinu, tak tá nebola v diskriminácii, ale v tom, že muži jazdili rýchlejšie, dlhšie a v exponových, v exponovaných časoch a miestach. Tieto výskumy ukazujú, že rozdiely v platoch mužov a žien nie sú výsledkom nejakej diskriminácie zamestnávateľom, ale odrazom objektívnych rozdielov na trhu práce. To pekne ukazuje skutočnosť, že pri vstupe do prvého zamestnania sú rozdiely medzi platmi mužov a žien výrazne menšie. Ale to, že určité skupiny žien zarábajú viac ako muži, aj toto ukázalo. Navyše práca nie je len o pláci, ale aj o tom, ako sa v nej cítite a ako vás napĺňa. A existuje veľký a rastúci rozdiel medzi, vo vnímaní zmysluplnosti zamestnania medzi, medzi mužmi a ženami, v tomto prípade v prospech žien. To všetko neznamená, že ženy a muži majú na trhu práce úplne rovnaké postavenie a všetko je vyriešené, súhlasím, neznamená to. Ja len hovorím, čo sa deje a stotožňujem sa s tou štúdiou. Znamená to len to, že diskriminácia zamestnávateľov nehrá rozhodujúcu roľu, nehrá rozhodujúcu roľu, ale existujúce objektívne rozdiely medzi pohlaviami na trhu práce. Konkrétne, že ženy systematicky pracujú v iných odboroch a na iných pozíciách ako muži. Otázka je, odkiaľ sa berú tieto rozdiely a či znova nie sú výsledkom diskriminácie. Už mi uplynulo 10 minút, je to skutočne veľmi zaujímavé čítanie, ja vám skúsim koľko stihnem z toho prečítať, aj tak iba vyberám niektoré časti. Jedným z najdôležitejších rozdielov medzi mužmi a ženami na trhu práci, ktoré vysvetľuje značnú časť rozdielov v platoch, je zamestnávanie v rôznych sektoroch, už sme to spomínali. Muži zvyknú pracovať častejšie v technických a prírodných sektoroch ako strojárstvo, priemysel, infokomunikačné technológie, ženy v sektoroch, ktoré zahŕňajú styk s ľuďmi ako sociálne služby, školstvo a zdravotníctvo. Tento rozdiel je možno pozorovať už pri výbere odboru štúdia. Napríklad v odboroch ako sú prírodné a technické vedy inžinierstva a matematika, dosahuje podiel žien 33 %, zvyšok sú muži. Tieto štatistiky vytvárajú politický dopyt po intervenciách, v ktorých by riešili pri relatívne nízky podiel žien v niektorých sektoroch. Táto agenda vychádza z predpokladu, že v spoločnosti existujú závažné inštitucionálne a kultúrne prekážky, ktoré bránia ženám vo výbere tohto kariérneho smeru. Táto interpret, interpretácia, však odporuje veľkej časti ekonomického a psychologického evolučné a neurovedeckého výskumu. Dôkazy z týchto disciplín skôr poukazujú na to, že rodové rozdiely v záujme tieto technické odbory sú do značnej miery formované inými faktormi, nie diskrimináciou a nie stereotypmi. Napriek tomu, že v minulosti aj v západnom svete určite existovala diskriminácia žien v určitých odboroch a sektoroch, dnešné dáta a štúdie ukazujú, že dôležitejšiu rolu hrá, hrajú skôr iné faktory. Nedávna metaštúdia ukázala, že posledné dekády diskriminácia a zamestnávania žien na typicky mužských povolaniach výrazne klesla a prakticky vymizla. Naopak, začala sa objavovať skôr diskriminácia mužov voči mužom pri typicky ženských povolaniach. Navyše autori túto štúdiu pri, spojili aj s prieskumom medzi akademikmi a laikmi, kde sa pýtali, akú diskrimináciu odháza, odhadujú, a tu sa ukázalo, že akademici aj laici nestihli aktualizovať svoje presvedčenia a nadhodnocovali prítomnosť diskriminácie žien a to vrátane výskumníkov, ktorí sa venujú otázkam rozdielov medzi mužmi a ženami. Teda zatiaľ, čo zamestnávania, zamestnávatelia v priemere už netrpia stereotypmi, my stále máme stereotypy o zamestnávateľoch. Na to môže kritik zareagovať, že negatívny vplyv diskriminácie voči ženám začína sa už skôr, ešte predtým, ako si vôbec začínajú vyberať povolanie. V tejto oblasti je hlavným a najrobustnejším psychologickým poznatkom rozdielnosť záujmov, profesijných preferencií a životných priorít medzi mužmi a ženami. Rozdiely v ich záujmoch sa potvrdzujú od začiatku ich skúmania opakovane a prakticky vo všetkých krajinách sveta. Muži sa zaujímajú v priemere viac o veci, o veci, to znamená objekty, stroje, abstraktné systémy. Ženy v priemere viac o ľudí, vzťahy, pocity, starostlivosť. To je jeden z najrobustnejších poznatkov psychologických vedách, ktorý je univerzálny...
===== ... a prakticky vo všetkých krajinách sveta. Muži sa zaujímajú v priemere viac o veci, o veci, to znamená objekty, stroje, abstraktné systémy. Ženy v priemere viac o ľudí. Vzťahy, pocity, starostlivosť. To je jeden z najrobustnejších poznatkov psychologických vedách, ktorý je univerzálne platný pre všetky kultúry na svete. A tento rozdiel je pomerne výrazný. Ak vyberiete náhodného muža, respektíve ženu, tak je 75 % pravdepodobnosť, že bude viac orientovaný na veci, respektíve na ľudí. Tento rozdiel v záujmoch je príčinou, ktorá následne formuje aj rozdiely v profesijných preferenciách. Muži tiahnu k povolaniam, ktoré sú spojené s vecami, ako som opisoval a ženy k povolaniam, ktoré sú spojené s ľuďmi. Výskum našiel rozdiely aj v životných prioritách. Muži prikladajú väčšiu dôležitosť kariére, ženy viac work-life balancu. Tu by mohol znova kritik podotknúť, že aj tieto univerzálne a dlhodobé rozdiely v záujmoch sú samé o sebe výsledkom kultúrnych a socializačných faktorov. A v minulosti to tak určite aj bolo. V prvej polovici 20. storočia pred vlnami feministických hnutí ozaj existovali inštitucionálne aj kultúrne prekážky, ktoré držali ženy mimo časti ekonomiky a vzdelávania. A tým limitovali ich potenciál a existoval priestor na zrovnoprávňovanie a ten sa vo veľkej časti sveta aj nastal. Univerzity sa otvorili ženám a dnes sú na nich úspešnejšie ako muži. To je pravda. Tvoria v nich väčšinu. Ženy sa tiež stali kariérne úspešnými v mnohých prestížnych odboroch a sektoroch, kde predtým dominovali muži. Podieť žien v týchto odboroch za posledného polstoročia dramaticky narástol. Ide však znova predovšetkým o odbory, ktoré sú už skôr zamerané na živé bytosti. Medicína, právo, veterinárstvo. Než o odbory zamerané na veci. To znamená infokomunikačné technológie, strojárstvo, matematika. Tento rozdiel je vysledovateľný a rovnaký prakticky v každom jednom štáte na svete bez ohľadu na kultúru a históriu. To je robustnosť výsledkov, ktorá je, je v psychologických vedách absolútne nevídaná. Hovorí autor Chovanculiak z inštitútu INESS. Skutočne môžem pokračovať ďalej, je toho, je toho, je toho veľa, ale už sa minula polovica času a už ma aj smädí. Takže ale predsa len, predsa len ešte skúsim niečo vtesnať do tej svojej polhodiny. Toto je ťažko vysvetliteľný jav pre tých, ktorí vidia príčinu nízkeho podielu žien týchto technických odboroch a v diskrimináciách kultúry. Prečo by sa ženy dokázali vyrovnať mužom a dokonca ich prekonať v niektorých odboroch a v iných nie a to na celom svete v rovnakej skupine sektorov. Prečo aj tie odbory, v ktorých sú dnes, v ktorých sú dnes úspešné ženy, boli v minulosti výhradne mužskou doménou? To naznačuje, že problém nebude ani tak v tom, že ženy niekam nechcú vpustiť, ale skôr v tom, že tam chcú menej vstupovať ako muži. Druhý ťažko vysvetliteľný jav z pohľadu kritikov je skutočnosť, že v rovnostárskejších, bohatších a slobodnejších štátoch v severnej Európe napríklad existujú výrazné rozdiely medzi pohlaviami a to nielen vo výbere odborov, ale aj v ďalších psychologických vlastnostiach dokonca aj v tých fyziologických. Ak je príčinou nižšieho výberu technických odborov diskriminácia kultúra, tak by ženy mali v týchto štátoch tvoriť väčší podiel než v krajinách, ktoré nie sú tak rovnostárske. To však vôbec nepozorujeme. Ja len prečítam ďalšiu vec, ktorá, ktorá mňa zaujala. To sme hovorili, teraz hovoríme, hovorili sme o jednom type segregácie, teraz budeme hovoriť o vertikálnej segregácii. O vertikálnej segregácii žien. Ide viaceré štáty sú známe bojom proti tejto vertikálnej segregácii žien. To znamená, postavenia, hej, na tej vertikále. Ide predovšetkým o severské štáty Európy, ktoré majú dlhú históriu a pozitívne naladenú kultúru k rovnoprávnosti pohlaví. Napríklad Dánsko. Dánsko je štát, kde sa už pred sto rokmi stala prvá žena na svete ministerkou. Konkrétne školstva. Dnes má tento štát už skoro tri dekády špeciálne ministerstvo pre rovnosť pohlaví. Silná emancipácia žien je v Dánsku viditeľná napríklad v ich vysokej participácii na trhu práce. Avšak táto vysoká participácia žien neznamená nízky PG, to znamená ten rozdiel medzi platmi. Ten je tam napriek silnej historickej kultúrnej aj inštitucionálnej podpore žien na trhu práce vo výške 12,7 % a podobne ako u nás, keď ho výskumníci očistili o rôzne objektívne rozdiely a porovnávali rovnakú prácu mužov a žien, tak klesol skoro o 11 percentuálnych bodov. Jedným z hlavných vysvetlení rozdiel v odmeňovaní je aj v Dánsku relatívne nízky podiel žien na manažérskych pozíciách. Konkrétne majú tento podiel vo výške 28 %. Čo jen najnižší, najnižší podiel v rámci celej Európskej únie. Vidíme, že štát, vidíme tak, že štát s pozitívne naladenou kultúrou a inštitúciami nedokáže odstrániť problém vertikálnej segregácie. Ako smiešny sa v tomto kontexte zdá odhad Európskej únie, že za 30 rokov stúpne hrubý domáci produkt o 6 až 9 %, ak sa podarí vyrovnať, odstrániť rozdiely medzi mužmi a ženami. Takže viacero výskumov ukazuje, že mnohé politiky, ktoré sa prijali v severských štátoch cieľom pomôcť ženám, v skutočnosti priniesli nezamýšľané negatívne dôsledky ako je vyšší rozdiel medzi platmi a vertikálnu segregáciu. Napríklad štedrá a dlhá platená materská a rodičovská dovolenka vplýva negatívne na dlhodobú kariéru žien. Alebo povinné kvóty podielu žien správnych radách firiem viedli k zníženiu trhovej hodnoty spoločnosti a k mladšiemu neskúsenejšiemu vedeniu. Keďže však ani severské štáty so silnou kultúrou a históriou rovnostárstva posilnenou inštitucionálnou podporou žien nedokázali odstrániť problém vertikálnej segregácie nízky podiel žien v manažmente a vyrovnať platové rozdiely, je užitočné pozrieť sa aj na iné vysvetlenia. A tu samozrejme autori pán Chovanculiak z Inštitútu INESS opisuje ďalšie veci. Ja len prejdem stručne k záveru, budem mať poslednú tretinu svojho času. V spoločnosti môžu vzniknúť a pretrvávať rozdiely, ktoré nie sú výsledkom niekoho zlého zámeru alebo diskriminácie. Existuje napríklad veľký viac ako 30-percentný rozdiel medzi platmi slobodných, bezdetných a ženatých bezdetných mužov. To znamená slobodných bezdetných a ženatých bezdetných. Skúste si tipnúť, kto zarába viac. Sú to ženatí. Sú to ženatí. Existencia tohto rozdielu však neznamená, že v spoločnosti prevládajú stereotipné predstavy o slobodných mužoch, alebo že ich zamestnávatelia diskriminujú. Vôbec nie. Vysvetlením pokojne môže byť to, že rodinný stav mužov koreluje s nejakými ich preferenciami, vlastnosťami či s ochotou vytrvalo a dlhodobo spoľahlivo pracovať. A táto korelácia vytvára štatistický fenomén v podobe rozdielnych miest. Podobne to môže byť aj s rozdielmi v platoch a pozíciách mužov a žien. Ich existencia môže byť výsledkom mnohých faktorov, ktoré však nemajú nič spoločné s niekoho zlým zámerom. Napríklad do tej mieri, do akej sú výsledkom vyššej variability mužov alebo môže to byť, môže byť tento rozdiel výsledkom rôznych preferencií. Ženy majú, ženy majú v svojom živote viac životných cieľov ako muži. Ale ich menšia časť sa týka pracovných úspechov. Je to jednoducho tak. Ženy tiež považovali ich dosiahnutie za menej žiadúce v porovnaní s rodinným životom, aj keď rovnako dosiahnuteľné ako muži. Tento výskum nehovorí, že neexistujú ženy, ktoré by boli ochotné obetovať sa, boli ochotné obetovať rodinu kariére. Taktiež nehovorí, že je to ochotná spraviť väčšina mužov. Výskum hovorí len o tom, že v relatívne malej skupine ľudí, ktorí sú ochotní kariére obetovať rodinný život, je viac mužov ako žien. Štúdie ukazujú, že hlavným zdrojom nižšieho odmeňovania žien na trhu práce je materstvo. Ženy, ktorým sa narodí alebo si adoptujú dieťa, budú mať nižšie mzdy, lebo prerušia kariérny rast. Budú menej pracovať a neskôr preferovať flexibilnejšie zamestnanie. Toto je však úplne iný typ problému než tie, ktoré rieši Európska únia. To nevyriešia žiadne komplexné reporty zamestnávateľov. Aj keby ich písali každý deň. Hovorí autor štúdie. Európska regulácia, unijná regulácia tak predstavuje čistú stratu pre spoločnosť. Problém s rôznych odmeňovacím sa nedá odstrániť dovtedy, kým budú ženy okrem zamestnancov zároveň aj matkami. Ale môžeme ho zmierňovať. To si však vyžaduje postupnú zmenu kultúrneho nastavenia spoločnosti. Napríklad na Slovensku je bežné, že matka s deťmi ostáva doma mnoho rokov. To nie je samo o sebe zlé, ale musíme si uvedomiť, že cenou za to sú nižšie mzdy žien. Autori štúdie napríklad navrhujú, čo s tým robiť. My v kresťanskodemokratickom hnutí máme úplne jasno, že ak je žena doma s dieťaťom na materskej, prináša minimálne rovnakú hodnotu pre spoločnosť, ako keď pracuje, pretože vychováva deti, vychováva na ďalším občanom. Neznamená to, že teraz, teraz ideme krátiť rodičovskú dovolenku. Ale skúsme ísť inou cestou. Spomínajú ju aj autori štúdie. Uplatniť flexibilnú rodičovskú dovolenku, ktorá umožňuje zrýchlené čerpanie rodičovských príspevkov. To znamená, že tá matka, tá žena má právo na rodičovský príspevok, nebereme jej ho, ale stojí na nej, stojí len na nej, v akom čase si ho vyčerpá. A teraz konkrétne, konkrétne ku postojom KDH a končím s touto štúdiou. Jednoducho ale stotožňujem sa s ňou. S mnohými závermi tejto štúdie sa, sa stotožňujem. Čo robiť, aby boli ženy a muži rovnako oceňovaní. My sme, my sme podporovali a dlhodobo podporujeme, aj keď to už je vlastne už v agónii vôbec rodičovský dôchodok. Samozrejme, že to je, že to je záťaž pre dôchodkový systém, ale vytvára spravodlivý prístup. Ak si vychoval pre spoločnosť dieťa, matka, otec, tak máš mať za to odmenu za svojho života. To znamená, že štát ti z toho, tie tvoje deti ti prispievajú na to, že si ich vychoval. Tie tvoje deti zo svojich odvodov časť odkroja a ti ich pošlú, aby, aby si cítil za svojho života, že jednoducho si vychoval deti pre spoločnosť. Štúdie, ja spomeniem ďalšie štúdie. Krásny príklad je Maďarsko alebo aj Poľsko môžem povedať, kde išli cestou razantného zvyšovania, zvyšovania sociálnych dávok pre rodiny, pre matky. Cestou bezúročných pôžičiek alebo ja neviem nákup auta a tak ďalej. Žiaľ štúdie ukazujú, že nahadzovanie peňazí lopatou týmto spôsobom nevedie k výsledku. Nevedie k tomu, že tie rodiny sú ochotnejšie mať viac detí. Ale tie štúdie hovoria a ja sa s nimi stotožňujem, že ak chceme, aby ženy mali porovnateľné postavenie s mužmi aj čo sa týka miezd, tak im vytvorme podmienky na to, aby materstvo nebol pre nich trest. To znamená, hovorme o konkrétnych veciach, ktoré trápia aj Slovensko v roku 2026. Veď si zoberme konsolidačný, tretí konsolidačný balík. Podľa výpočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosah tretieho konsolidačného balíku na rodinu s dvoma deťmi bude takmer 900 eur tento rok. Len zvýšenie zdravotných odvodov o 1 %, čo znie úplne nevinne zo strany zamestnanca, bude pri priemernej mzde predstavovať úbytok na čistej mzde zhruba 200 eur. To sú čísla a v týchto ťažkých podmienkach chceme od našej, našej spoločnosti, aby sa reprodukovala. Máme, máme najrýchlejšie starnúcu populáciu Európskej únie. Musíme s tým niečo robiť. Preto, preto potrebujú rodiny od nás osobitnú pozornosť a tá osobitná pozornosť môže byť v tom napríklad, že predškolské zariadenia budú skutočne k dispozícii. V Nemecku, v Nemecku štáty, štáty alebo jednotlivé spolkové krajiny majú doslova predpísaný vzorec, koľko škôlok musí byť na, na určitý počet obyvateľov. Jednoducho toto je, toto je pomoc pre ženy. Tá žena matka alebo aj otec, keď je doma s dieťaťom, musí vedieť, že keď mu dieťa ochorie, tak ho má kam priviesť k lekárovi, ktorý sa oňho postará a musí vedieť, že sa tam k tomu lekárovi dostane. To znamená, musí mať dostupnú dopravu. Žena na, na rodičovskej dovolenke, otec na rodičovskej dovolenke, ktorý poberá príspevok, by mal mať možnosť bez problémov, to je apel na pána ministra, my sme to tu predkladali viackrát, má právo si zarobiť bez nejakých vážnejších prekážok peniaze. Nie tým, že mu zdvihneme odvody, minimálne odvody tak, že zaplatí pomaly viac ako zarobí. Jednoducho musí dostať tie peniaze jednoduchým spôsobom od toho zamestnávateľa, aby si mohla privyrobiť, mohli privyrobiť. Čo so skráteným pracovnými úväzkami? Čo so zdieľanými miestami? Nemáme moderný Zákonník práce. Prečo by sa na jednej pracovnej pozícii nemohlo striedať viac ľudí? Sú štáty, ktoré to dokážu. Máme ...
=====

... Jednoducho musí dostať tie peniaze jednoduchým spôsobom od toho zamestnávateľa, aby si mohla privyrobiť, mohli privyrobiť. Čo so skrátenými pracovnými úväzkami? Čo so zdieľanými miestami? Nemáme moderný Zákonník práce. Prečo by sa na jednej pracovnej pozícii nemohlo striedať viac ľudí? Sú štáty, ktoré to dokážu. Máme v Európskej únii, sme tretí od konca čo sa týka alebo druhý dokonca čo sa týka využívania skrátených pracovných úväzkov. A tie skrátené pracovné úväzky to sú možno pre tých, ktorí sa rozhodli mať rodinu a jednoducho vedia, sú schopní si rozložiť svoju pozornosť medzi rodinu a zamestnanie. Nie plné zamestnanie, čiastočné zamestnanie. A mohol by som pokračovať. Takýchto opatrení by mohlo byť veľmi veľa. Len to by sme skutočne úprimne museli chcieť a museli by sme si tento problém všímať. Vedľajším produktom, opakujem vedľajším produktom takejto politiky by bolo, že sa budú stierať rozdiely medzi platmi mužov a žien. Pretože, keď tá žena je menej pri dieťati, skôr naskočí opäť do zamestnania, kariérne môže postupovať. Nebude to pre ňu urobiť nejaký vážny problém. Nepredbehnú ju zatiaľ ďalší, ale jednoducho bude mať možnosť. Sú štáty, kde nastupujú ženy do zamestnania po dvoch mesiacoch od pôrodu. Ja osobne si to neželám, hej, pretože o deti sa treba starať, ale vytvorme im možnosť. Napríklad, už som to tu dnes spomínal, vytvorme im takú možnosť, že rodičovský príspevok bude flexibilný. Dostaneš ho, matka, otec, dostaneš ho. Vyčerpaj si ho ako chceš, keď naskočíš do toho vlaku zamestnania skôr je to tvoja vec.
Posledná vec ku ktorej sa vyjadrím je v podstate rezignácia zamestnávateľov. Viete, keď minister práce vyhlási, viete čo, dnes sme sa na tripartite dohodli, že vlastne všetci súhlasíme s tým, že tento zákon, o ktorom tu ideme rokovať, že v podstate s ním všetci súhlasia. No ja to pokladám za rezignovanie zo strany zamestnávateľov, pretože ctím si právo Európskej únie. Skutočne musíme prijímať smernice Európskej únie, nikdy nepôjdem proti tomu, ale mohli by sme byť trošku možno odvážnejší a nie takí, takí, koľko sme mali predpisov, ktoré sa prijímali dva roky po prijatí smernice, po povinnosti. Teraz, teraz ideme veľmi rýchlo to prijať možno že preto, že to je také ľúbivé. Zamestnávatelia, vidím, že rezignovali, aj keď jedným dychom hovoria o tom, že im to bude samozrejme robiť problémy. Mňa osobne najviac na tom znepokojuje, že nám vyrastá úplne nová byrokratická povinnosť pre firmy. Pre firmy, ktoré sú dnes ťažko skúšané z každého jedného konca, ktoré prestávajú investovať, ktoré prestávajú platiť dane, ktoré prestávajú mať zákazky, čo sa nám prejavuje na zastavené hospodárskeho rastu a napokon na poklese reálnych miezd. Môžeme to už očakávať podľa mňa tento rok, tak tieto firmy ideme zaväzovať novou povinnosťou, novou popri tom čo sme im doteraz navešali na krk, tak vláda ich bude zaväzovať novou ďalšou povinnosťou. Toto je prístup mňa. Predpokladám, že aj KDH vôbec k celej tejto problematike a ďakujem vám pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti za tvoje odborné a veľmi precízne vystúpenie. Absolútne sa stotožňujem ja, aj Kresťanskodemokratické hnutie, že žiadna žena nesmie byť diskriminovaná a dostať nižšiu mzdu za rovnaký objem práce a kvalitu len preto, že je žena. Toto je absolútne neprijateľné a nepredstaviteľné. Chcem podporiť tvoje vystúpenie jedným ilustračným príkladom, pretože z vážnych dôvodov nemôžem vystúpiť, nevystúpim v rozprave, tak len teraz. Ako riaditeľ, zamestnávateľ veľkej organizácie, školy, som mal v jednej chvíli šesťdesiat zamestnaných žien a päť mužov. Ukážem vám porovnanie dvoch žien. Obidve boli u mňa zamestnané desať rokov, jedna mala štyri deti a odpracovala na škole reálne tri roky. Druhá bola slobodná, nemala žiadne dieťa a celých desať rokov pracovala, naberala na seba pozície, funkcionality, bola tam od rána do večera. Obidve mali to isté zaradenie. Pri odmeňovaní som pozeral na to, že či mám odmeniť tieto dve ženy na rovnakej pozícii za to čo robia pre deti, ktoré sú v škole alebo za to čo robia pre deti, ktoré majú doma. Jedna štyri vlastné, druhá žiadne. Tá dilema je vám jasná, netreba ju nijako podrobnejšie rozoberať. Na škole sme to riešili tak, že sme veľmi pomáhali tej kolegyni maminke, ktorá častokrát pre tie štyri deti musela skôr odísť, byť na OČR-ke, nie zúčastňovať sa v tej miere ako tá slobodná učiteľka. Ale je dôležité, aby si túto úlohu podpory rodín plnil štát, aby sme ju nekládli na zamestnávateľov a podnikateľov, pretože tým deformujeme systém. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Kolega Jožko Hajko, ďakujem za tvoje vystúpenie. Bolo založené na faktoch. To je kľúčové. Aj ja, a to hovorím úplne hneď na začiatok môjho príspevku, som jednoznačne za rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu, o tom nemôže pochýb, hej. Ale rovnako ako si hovoril, skutočne tie rozdiely v minulosti boli a existovali, ale aj zároveň je fakt, že sa postupom času skutočne zmenšujú, ten problém sa prirodzene tým vývojom sveta zmenšuje a dnes nie je zásadný, fakt nie je zásadný. A treba mať preto na pamäti, že každý zákon, ktorý prijímame, každý jeden zákon prináša skutočne nové povinnosti, novú byrokraciu, ale novú kontrolnú činnosť samozrejme. To sú inak aj nové náklady štátu a proste aj sankcie, hej. A toto všetko zasa jasne poškodí podnikateľské prostredie na Slovensku, poškodí. No a dnes mám pocit, že pomaly už najväčším stereotypom čelia podnikatelia, podnikateľky, zamestnávatelia, zamestnávateľky, že jednoducho, že oni sú nejakí tí zlí a už už mám pocit, že im treba akoby najviac pomáhať. Jednoducho Slovensko dnes najviac potrebuje pomôcť našej ekonomike. Ak pomôžeme ekonomike, pomôžeme všetkým, ktorí sú v nej zamestnaní, mužom, ženám, všetkým. No a to lepšie podnikateľské prostredie samozrejme pomôže viacej aj celej Európskej únii, lebo to je to, o čo tu dneska hráme, aby sme proste neprehrali ten, ten, ten ekonomický a druhá vec je aj vojenský súboj proste s ostatnými blokmi, aby sme boli jednoducho funkční. Čiže, majme, prosím, skutočne aj toto na pamäti. A končím zasa s tým, že ale áno, samozrejme, ja som prvý kto hovorí, aby za rovnakú prácu bolo rovnaké odmeňovanie. A poviem potom aj viacej. Ďakujem.

Ďakujem za priestor. Ja som veľmi pozorne počúval tú štúdiu, ktorú ste tu predkladal a použijem slová klasika Lasicu po slovensky, nie po americky, fíha. Pretože tá štúdia poukázala na veľmi závažné alebo teda zaujímavé veci, ktoré sa týkali porovnania platov mužov a žien či v horizontálnej alebo vertikálnej rovine, ale ten záver, ktorý z toho vyplynul a ktorý ste vy teda tu nejakým spôsobom odprezentovali bol ten, že rovnosť platov medzi mužmi a ženami je len jeden z dielčích problémov celého systému. Na to, aby sa zvýšila populácia v rámci Slovenskej republiky alebo aby sa zlepšili životné podmienky, treba pripraviť a realizovať aj iné opatrenie, iné kroky sociálneho charakteru, ktoré táto vláda pripravuje a celkom určite rieši. Takže štúdia veľmi zaujímavá, som vás, opakujem fíha, pretože zo začiatku sa to ukazovalo, že tie rozdiely medzi mužmi a ženami nie sú až také veľké a naozaj je to pravda, ako spomenul aj pán Horecký, že je niekedy veľká dilema ako odmeniť muža aj ženu za rovnakých pracovných podmienkov a v rovnakom postavení. Ja som mal teda našťastie to šťastie, že som pracoval v odvetviach, kde takýto problém nebol, ženy aj muži sme mali rovnaké mzdy. Ale plne podporujem to, aby sa, ak je problém v niektorých tých zamestnávateľov, aby sa takýto zákon prijal a naozaj aby sa urobila rovnosť tak ako má byť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa veľmi ospravedlňujem, že takto okupujem tento rečnícky pult, ale ponáhľam sa nie domov, ale na tlačovú besedu dole, takže aj skrátim aj moje vystúpenie, ak dovolíte. Pán minister tu na začiatku povedal, že ženy sú nežnejšie pohlavie, takže budem sa snažiť byť aj nežná, priam filozofická.
Najskôr, pán minister, spôsobím problém tak trochu sebe, lebo vás pochválim, opäť raz, nielen teda za to, že tu takto diskutujeme, ale aj za to, že teda samozrejme podporíme, ako už povedala aj kolegyňa Petrík, tento návrh. No a teda spôsobím teda problém aj vám, keďže ho podporíme, pretože ja si veľmi dobre spomínam na rozpravu, ktorá tu bola o inej transpozície smernice a síce Women on Boards, to bola práve o tých kótovaných spoločnostiach a keď ju sem priniesol minister Susko, tak tu zožal takú kritiku, že sem vlastne prináša progresívne návrhy. Tak asi aj o vás to budú hovoriť. Tak sa ospravedlňujem, ale jedna jedna. No ale keďže mne remíza veľmi nevyhovuje, tak mi dovoľte ešte jednu poznámku a tá sa týka komunikácie vašej strany čo sa týka napríklad aj tohto návrhu zákona. Viete, cudzie perie nie je nikdy pekné, ani teda na pekných ľuďoch a chváliť sa tým, že toto je váš návrh zákona, keď áno, samozrejme, že ho predkladá vaše ministerstvo, ale na druhej strane ho tu máme vďaka tomu zlému Bruselu, tak to by sa asi skutočne nemalo diať. Áno, ja som bola v jednej diskusnej relácii s kolegom práve z vašej strany, kde sa ho teda opýtali na nejaký dobrý návrh, ktorý prináša strana HLAS na túto schôdzu. A on povedal tento. A ja súhlasím, že to je dobrý návrh, ale neprináša ho strana HLAS, ale musíme to robiť, pretože to je transpozícia smernice. Smernica, ktorá teda, ako ste aj vy hovorili, musí byť transponovaná do 7. júna 2026 a na ktorej sa skutočne dlho a odborne pracovalo. Ja som mala to šťastie, že som som na nej pracovala ešte v Európskom parlamente a som teda rada, že ju máme aj teraz tu v našom parlamente. Musím ale opraviť pani kolegyňu zo SMER-u, ktorá pred chvíľou povedala, že smernice nám umožňujú vyberať si podľa toho, že aké máme špecifiká v jednotlivých členských štátoch. No to je veľké nepochopenie toho ako funguje vôbec právo EÚ, pretože čo sa týka smerníc, tak oni zavádzajú minimálne požiadavky, ktoré musia členské štáty zaviesť. My si nemôžme vyberať niečo ako menu a la card čo sa nám páči, čo sa nám nepáči. My to musíme zaviesť minimálne v takej podobe v akej je tá smernica. A to si myslím, že sa stalo aj v tejto transpozícii, ale myslím, že s kolegyňou Petrík budeme pripravovať v druhom čítaní aj pozmeňujúce návrhy, pretože sú tam určite vylepšenia na ktorých, verím, sa dohodneme práve kvôli tomu, že nám ide, dúfam, o jednu vec. Nedá mi ale nezdôrazniť aj to, a zaznelo tu niekoľkokrát, že my sme za rovnosť medzi mužmi a ženami a nehovorím, že ste to povedali vy, pán minister, ale práve vystupujúci. My sme za rovnosť medzi mužmi a ženami, ale... Tak kolegovia, všetko čo je pred ale je nepodstatné, váš názor sa skutočne odzrkadľuje v tom čo poviete za tým ale. A to napríklad aj teda v tej kritike voči tejto smernice a špeciálne voči tomuto návrhu. Keďže sme v prvom čítaní, tak ja som sa chcela vyjadriť k vlastne cieľu tohto návrhu alebo k tej jeho základnej filozofii, ale už veľa povedal aj pán kolega Hajko z KDH o tom, aké je potrebné posilniť rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu, ako treba zvýšiť transparentnosť odmeňovania, aké dôležité je zefektívniť aj tie mechanizmy na to, aby keď už teda dôjde k nejakej diskriminácii, tak aby ten človek sa mohol domôcť spravodlivosti.
Ale ja by som chcela, keďže teda mám veľmi málo času, hovoriť najmä o rozdieloch medzi príjmovou a platovou nerovnosťou, pretože na jednej strane máme príjmovú nerovnosť a to je vlastne širší pojem, ktorý zahŕňa vôbec celú tú nerovnosť medzi mužmi a ženami v spoločnosti a kde sa neporovnáva len samotný príjem a teda príjem za rovnakú prácu na hodinu, ale je to jednoducho situácia, ktorá popisuje to, že ženy zarábajú menej, pretože pracujú zväčša v profesiách, ktoré sú pre našu spoločnosť síce nesmierne dôležité, ale zároveň sú veľmi podhodnotené. Len taká zaujímavosť pre vás. Analýzy ukazujú, že keď aj ženy pracujú v takejto podhodnotenej pozícii, tak akonáhle sa tam nejakými mechanizmami zvýši počet mužov, tak tam stúpajú aj platy. A naopak, keď je nejaká profesia v ktorej pracujú väčšinou muži a vyrovná sa to tam a príde tam viac žien, tak tam tie platy klesajú. Tak si myslím, že teda to len dobre ilustruje to, že skutočne máme problém, diskriminačný problém konkrétne. No ale čo sa týka teda tej príjmovej, tak tam samozrejme musíme započítať aj kariérne prestávky, ktoré väčšinou majú teda ženy čo sa týka materskej, rodičovskej, že majú menej nadčasov, pretože jednoducho majú na svojich pleciach ešte aj starostlivosť či už o deti alebo napríklad potom aj o starších ľudí. Napríklad aj to, že sú menej v manažérskych pozíciách a to tu tiež aj pán Hajko spomínal, že hoci ženy sú čím ďalej tým vzdelanejšie a viac a viac absolventov našich vysokých škôl sú práve ženy, čiže absolventky, tak napriek tomu sa ženy často nedostávajú práve do tých vrcholných pozícií, nehovoriac o tom, že čo sa týka vzdelania, tak samozrejme sú viac orientované k sektorom, ktoré sú opäť raz menej platené. Dáta hovoria, že ten priemerný rozdiel čo sa týka príjmovej stránky tak je 13 percent na hodinu. A teda kým muž zarobí sto eur, tak na ženu to pripadá len na 88 eur. Najvyššie rozdiely majú v Lotyšsku, najnižšie v Belgicku, v Taliansku. Sú to väčšinou krajiny, ktoré podporujú rodovú rovnosť...
===== hovoria, že ten priemerný rozdiel, čo sa týka príjmovej stránky, tak je 13 % na hodinu, a teda kým muž zarobí 100 eur, tak na ženu to pripadá len na 88 eur. Najvyššie rozdiely majú v Lotyšsku, najnižšiu v Belgicku, v Taliansku. Sú to väčšinou krajiny, ktoré podporujú rodovú rovnosť a ktoré sa starajú vlastne o to, aby ženy v tej spoločnosti mali rovné postavenie alebo rovnaké postavenie ako muži.
Na Slovensku sme v prípade príjmovej rovnosti medzi pätnástimi a dvadsiatimi percentami. Čo je však horšie, je to, že namiesto toho, aby tento rozdiel klesal, tak zatiaľ čo v rokoch ´20-´21 priemerne 0,83 eura na každé euro, ktoré zarobil muž, čo predstavovalo rozdiel 17 %, tak v I. kvartáli ´25 dosiahol tento rozdiel už 18,7 % a priemerná mesačná hrubá mzda žien bola v porovnaní s mužmi nižšia o 365 eur. Čiže toto všetko spôsobujú, ovplyvňujú faktory, o ktorých som hovorila.
Zároveň tu ale teda máme platovú nerovnosť, a to je vlastne ten pay gap a odpoveďou na túto platovú nerovnosť je smernica, ktorú dnes aj Slovensko transponuje. A opäť opakujem, transponuje, pretože musí. A tá platová nerovnosť je o tom, a toto aj často šokuje ľudí a spomínala to aj kolegyňa Petrík, že na rovnakých pozíciách majú za rovnakú prácu ženy stále menej ako muži. A to dúfam, že sa zhodneme v tomto pléne, že skutočne nie je normálne. Keď si porovnáme mzdu alebo teda plat a kvalifikáciu, zodpovednosť, pozíciu, tak jednoducho nie je dôvod na to, aby tam bol akýkoľvek rozdiel.
Tu opäť dáta. Sú krajiny, kde je ten rozdiel nulapercentný, nula, pretože majú efektívne zákony, ktoré pôsobia preventívne na túto diskrimináciu. Zároveň priemer Európskej únie je sedem percent. My na Slovensku sme na deviatich percentách. Inak povedané, či už čo sa týka príjmovej alebo platovej nerovnosti, tak ženy sú diskriminované počas celého svojho života len preto, že sú ženy. A celý svoj život platia takú pomyselnú daň za to, že sú ženy, pretože jednak čo sa týka tých príjmov alebo na starostlivosť na neplatenú prácu a podobne, tak jednoducho stále, a mohla by som hovoriť ešte aj napríklad o menštruačnej chudobe, tak celý svoj život platia niečo len preto, že sa narodili ako ženy. Zároveň musím povedať, že aj chudoba má ženskú tvár. To znamená, že ženy sú oveľa častejšie ohrozené chudobou aj postihované chudobou, a to aj v dôsledku práve príjmovej a platovej nerovnosti, ale napríklad aj nižšej zamestnanosti, ktorá je teda stále nižšia u žien ako u mužov.
Veľmi rýchla štatistika. Dve tretiny Slovákov nesúhlasia s rodovými rozdielmi v odmeňovaní. Väčšina Slovákov odmieta názor o nižšej kompetentnosti žien vo vedení, ale až 80 % vníma, že spoločnosť vytvára tlak na ženy, aby boli ideálnymi matkami a súčasne ideálnymi zamestnankyniami.
A ja teraz pozdravujem všetkých ľudí s kvietkami, psíkmi a ulovenými rybami, ktorí mi neustále píšu do komentárov, že moje deti sú hladné. Moje deti nikdy nie sú hladné, ešte aj pečiem doma, ale vidíte, takto to, žiaľ, funguje v našej spoločnosti.
Tieto rozdiely majú skutočne vážne dôsledky či už na dôchodky, alebo vôbec na, znižujú šancu žien na finančnú, na finančnú nezávislosť, napríklad v prípade, keď sa žena rozhodne odísť s deťmi z domácnosti. A aj preto, a opäť zdôrazním, že táto smernica nám prišla z toho veľmi zlého Bruselu. Som veľmi rada, že ju tu máme a že takýmto spôsobom veľmi konkrétne ideme zlepšiť situáciu žien na Slovensku. A opäť raz tu Európska únia pomáha v niečom, čo je každodenný praktický život žien a vôbec ľudí, pretože rovnosť ako taká profituje pre celú spoločnosti, a nielen pre tú diskriminovanú časť.
Toto všetko teda nie je o schopnostiach, ale o možnostiach a práve aj transpozícia tejto smernice takéto možnosti a hlavne dodržiavanie zákona zavádza a nedá mi, musím sa vrátiť jednou vetou aj k tomu, že v ústave už teda máme aj rovnaké odmeňovanie medzi mužmi a ženami, vraj teda vďaka strane HLAS. Ja si myslím, že pre stranu HLAS toto bola len výhovorka, aby mohli podporiť ústavu, aby sa stále mohli oháňať s tým, že ale my sme tam zaviedli, pretože toto sme do ústavy zavádzať nepotrebovali. Máme stále článok 12 v ústave, ktorý zakazuje diskrimináciu, a tým pádom to bolo dostatočné.
Čo sme ale nemali, tak bol efektívny zákon, ktorý by zaviedol práve účinný mechanizmus na to, aby sme toto mohli sankcionovať a aby sa jednoducho diskriminovaným osobám dostalo spravodlivosti. Práve vďaka tejto smernici ho mať budeme.
Na záver si neodpustím. Jedným z hlavných faktorov rovnosti spoločnosti je aj právo žien rozhodnúť sa, či a kedy sa stanú matkami. A toto jednoducho nie je oddeliteľné. Opäť raz rodová rovnosť nie je nejaké menu á la card, z ktorého si vyberáte. Áno, platové, platová rovnosť áno, ale právo na interrupciu nie. Takto to jednoducho nefunguje. A bez efektívne zabezpečeného práva na úplnú kontrolu nad svojím telom v skutočnosti v spoločnosti nikdy nedosiahneme rovnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, kolegyňa Jurík. Ja chcem povedať len toľko, ja som tu už v parlamente zažil všeličo. Dokonca som mal aj taký rozhovor s jedným človekom, ktorý mi tvrdil, že emancipácia žien je vlastne prapôvod všetkého zla na svete. A jednoducho, sme predsa len spoločnosťou, ktorá je taká paternalistická, spiatočnícka, poverčivá, držiaca určitých foriem a vzorcov správania, ktoré nás niekedy tak trošku brzdia vo vývoji. Ja si uvedomujem, že táto regulácia, ktorá tu príde, nie je ideálna, pretože predsa len zase zavádzame nové regulácie a obmedzenia, niečo podobné, ale osobne som presvedčený, že niekedy je potrebné, jednoducho, urobiť niektoré kroky, ktoré nás niekam posunú aj keď ako keby si ich neželáme, len preto, aby sme si udržali ten krok s tou vyspelou časťou sveta, s ktorou by sme chceli ten krok udržať a nemôžeme si vyberať a preto za tento návrh jednoducho hlasovať budem. Ďakujem.