46. schôdza

, že najviac sociálnych podnikov na Slovensku vzniklo v roku 2025. Rástli tu ako huby po daždi a to kvôli tomu, že sa teda znížila DPH z 10 na 5%.
Dámy a páni v súčasnosti je na Slovensku 631 sociálnych podnikov. 558 sociálnych podnikov vzniklo v rokoch 2020 až 2023, za predchádzajúcej vlády v čase, keď DPH bola 10% predpokladám pre sociálne podniky. Čo je prvá lož pani Petrík, že zníženie DPH na 5% v roku 2025 spôsobila obrovský nárast sociálnych podnikov na Slovensku a s týmto teda argumentuje hlavná predstaviteľka sociálnej oblasti pani Petrík z Progresívneho Slovenska, ktoré tu chce riadiť krajinu. Nie je to prvý samozrejme prešľap pani Petrík, nie je to prvá lož pani Petrík.
Zopakujem hneď druhú. Ona pri tej istej téme dokázala v tlačovej správe uviesť, že Erik Tomáš, minister práce, chystá túto novelu zákona potichu a pokútne. Potichu a pokútne. Napísala pani Petrík vo svojej tlačovej správe, ešte teraz hovorí, že je to pravda. Pritom pred zverejnením tejto tlačovej besedy minister práce, Erik Tomáš mal tri tlačové besedy na túto tému za účasti dokonca Najvyššieho kontrolného úradu, predstaviteľov Najvyššieho kontrolného úradu za účasti ľudí, ktorí pracujú v tých sociálnych podnikoch. Boli tam zdravotne znevýhodní ľudia. Bola tam pani bez rúk. Boli tam ľudia, ktorí nemajú zrak a tak ďalej, a ja som mal tri transparentné tlačové besedy. A pani Petrík po týchto troch besedách dokázala povedať, že ja túto novelu pripravujem potichu a pokútne. Máte pocit, že toto je korektný dialóg medzi opozíciou a koalíciou?
Takže prvá lož, ktorú pani Petrík povedala je, že najviac podnikov alebo sociálne podniky rástli ako huby po daždi počas roka 25. Pričom 558 podnikov zo 600 vzniklo v rokoch 20 až 23, kedy bola DPH stále 10%. A druhá lož, že sa tento zákon pripravoval nejak potichu. Pritom bol široký sociálny dialóg, s tými ktorých sa to týka, tak ako vždy v prípade ministerstva práce pod súčasným vedením.
Na novele zákona sa začalo pracovať začiatkom roka 2025, čo je tiež známe. Odborné diskusie dokonca začali koncom roka 24, ale práve, keď ma opozícia začala vyzývať, že prijmite, čo najrýchlejšie sprísnenie tých kritérií lebo tu máme týchto špekulantov, tak som teda presadil skrátené legislatívne konanie, a napokon si to tá opozícia rozmyslela. Ale už je to jedno, už sme v riadnom konaní, je to tak. Ja len, aby som teda hovoril chronologicky fakty.
A viete pani Petrík kedy a v akom období vznikla tá vaša spomínaná AMG Security, ten sociálny podnik? Kedy získal tento sociálny podnik štatút? Keď vy ste si tu dokonca dovolili naznačovať, že je to možno aj otázka nejakého biznisu? Štatút AMG Security a to všetci, ktorí sa tomu venujú, lebo vy tomu ani nevenujete pozornosť, ale potom len prvoplánovo chcete kritizovať, získala v roku 2021. Za predchádzajúcej vlády, keď bol ministrom práce Milan Krajniak, nechajte, ja pokračujem. To ešte nekončí, pani Petrík, to ešte nekončí, tak si to vypočujete celé. Lebo viete dobre, že aspoň korektný politik snažím sa vecne diskutovať, ale každá akcia si vyžiada reakciu. Takže, pani Petrík táto AMG Security vznikla a získala štatút v roku 2021. Teda v čase, keď bol minister práce pán Krajniak a v čase keď sedeli vo vláde vaši teraz opoziční kamaráti, s ktorými idete vytvárať tú alternatívu voči súčasnej vláde, tú alternatívu pre Slovensko. V roku 2021 vznikla AMG Security a získala zákazky predstavte si na ministerstve práce pod vedením pána Krajniaka. A pani Petrík teraz dobre počúvajte, na magistráte bratislavskom pod vedením pána Valla, vášho liblinga predpokladám. Čiže asi aj tam je nejaký kšeft predpokladám. Tam je kšeft predpokladám, tam je kšeft, že pani Petrík? A potom napríklad aj na Bratislavskej župe pána župana Drobu za SaS, asi aj tam je nejaký kšeft. Dokonca získala na viacerých samosprávnych a štátnych inštitúciách od roku 2021, aj v prezidentskom paláci za pani Čaputovej, Aj toto je kšeft, pani Petrík, áno? Takže vyprosujem si od vás, naozaj tieto klamstvá, lži, zavádzania a naznačovania nejakých vecí. AMG Security získala štatút za predchádzajúcej vlády a ak aj získa nejakú zákazku povedzme na úrade práce Zvolen, či čo ste hovorili, tak sú jej vyplácané teda sumy na základe tých vyrovnávacích príspevkov, keďže má toľko zamestnancov, tak toľko sa vypláca. Rovnako, ako na bratislavskom magistráte, na Bratislavskej župe, v prezidentskom paláci za pani Čaputovej. Toto je vaša politika pani Petrík, tak vy sa jednoducho chováte. Ja vám dodám zoznam štátnych a samosprávnych inštitúcií, kde všade AMG Security teda pôsobila. Pán Krajčí tiež sa k tomu tak ako pridal k vám. Tak tiež chcem teda oznámiť, že za vašej vlády pán Krajčí, táto AMG Security doslova rozkvitla. Predstavte si aj takú vec, že v roku 24 na ministerstve práce za môjho vedenia sme rozviazali kontrakt s AMG Security pre neplnenie podmienok a následne sa opäť prihlásila do súťaže a opäť práve kvôli tým zvýhodneným podmienkam, ktorými mi chceme spolu prísnejšie nastaviť vyhrala tú súťaž, opäť. Takže asi tak. Takže, ak niekto tu chce AMG Security lepiť na nás, a tak ďalej, tak je to veľmi, veľmi teda nekorektné.
No, a teda povedzme si teda ešte jednu vec, že bola tu správna argumentácia aha od pána Krajčího, od pána poslanca Krajčího, že jeho by tiež zaujímalo, ako tie kontroly prebiehajú v tých sociálnych podnikov, lebo proste naozaj to je alfa a omega kontroly, aby teda fungovali. Aj keď treba povedať, že taká dobrá kontrola ročne dokáže skontrolovať maximálne 5 až 10% týchto podnikov. Tak si zoberte 50-60 podnikov ročne. No, len máme protokol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý teda skúmal obdobie 2018 až 2023 a práve výhrady Najvyššieho kontrolného úradu smerujú k tomuto obdobiu, že tam neboli prakticky žiadne kontroly. Áno aj roky 18 až 20 povedzme, vláda ešte sociálno-demokratická alebo vláda Smeru ak chcete, ale tri roky vašej vlády pán Krajčí. Tieto tri roky vlády hodnotí Najvyšší kontrolný úrad, ako tie kde prakticky zlyhávala kontrola. A my popritom zákone, ako som povedal a ako som aj pani Petrík vysvetlil, asi videla predsedu Najvyššieho kontrolného úradu na mojej tlačovej besede sme mali niekoľko pracovných rokovaní s Najvyšším kontrolným úradom, kde sme sa zhodli, že spolu s Najvyšším kontrolným úradom po novom budeme kontrolovať 5 až 10% týchto sociálnych podnikov. Čo som povedal na tých tlačových besedách, ale kedy pani Petrík si všimla tie tlačové besedy, tak by to vedela. Ale ona tvrdí, že ja som ten zákon pripravoval pokútne potichu. Toto je podľa nej korektná diskusia. Takže áno, kontrola bude 5 až 10% a bude to v súčinnosti s Najvyšším kontrolným úradom, ale ešte raz to nebude stačiť. Vy musíte urobiť nejaké systémové zmeny. Systémové zmeny, ktoré budú brániť zneužívaniu sociálnych podnikov, pretože osem rokov tu fungujú v tomto režime. Nezaviedol ich Erik Tomáš, zaviedol ich niekto iný. Ale áno, majú svoj význam a teraz prišiel ten čas, že sa na ne treba pozrieť. Ale nie kvôli roku 2025, nie vtedy nastal ten problém. Ako vy hovoríte, že zníženie tej DPH na 5% vtedy narástli, vtedy teda normálne bol nárast tých sociálnych podnikov ako húb po daždi a pritom som vám povedal štatistiku.
Druhú vec, ktorú ste uviedli a tú chcem tu dať na správnu mieru teraz vy pán Ledecký, lebo ste hovorili, že ešte problém mohol nastať v júli minulého roka, keď došlo k vyhodeniu určitých paragrafov zo zákona, ktorý ale spadá pod ministerstvo financií. A vy ste to uviedli tak, že to bola nejaká iniciatíva ministerstva financií, ktorý ju vlastne komunikoval s Európskou komisiou. Ja to musím upresniť, pán Ledecký. To bolo naplnenie európskej smernice. Čiže, tam sa nedá svietiť. Jednoducho áno, niekedy v zákone bolo že sociálne podniky môžu svoje tovary a služby poskytovať buď objektom verejnej správy, buď fyzickým osobám alebo iným sociálnym podnikom, a nemajú narúšať teda súťaž, teda hospodársku súťaž. Toto v tom zákone bolo, ale vypadlo to kvôli tomu, lebo to prikazovala európska smernica, tak to mám odkomunikované zo strany ministerstva financií.
Čiže tam sa nedalo jednoducho svietiť, ako sa hovorí.
No a teraz pani Petrík, teraz samozrejme ona nevie prežiť to, že DPH je agendou ministerstva financií, neustále sa to snaží lepiť, ako na nás. Na mňa konkrétne, aby teda nejakým spôsobom deklarovala pred svojou skupinou voličov, že aj tá DPH je problém ministerstva práce. Lebo ona si myslí, že ona tak oblbne tých svojich voličov, ale ja budem teda trvať na tom, aj vy všetci ktorí teda tomu rozumiete trochu alebo chcete rozumieť a nechcete účelovo podsúvať verejnosti všelijaké bludy, tak musíte chápať, že ak sa bavíme o DPH je to daň a je to teda v gescii ministerstva financií. A ja som úplne otvorene teda priznal, že napriek tomu, že môj, teda náš zákon z ministerstva práce je tak nastavený, že je priechodný v koaličnej väčšine, tak sme nakoniec urobili to, že bude to riadne konanie a v rámci druhého čítania, ak ministerstvo financií vymyslí, ak ministerstvo financií, nie ministerstvo práce vymyslí mechanizmus ako sa vysporiadať s tou DPH, tak ho tam do toho zákona dáme. Ale je to agenda ministerstva financií. Ako som povedal, ja, pracovná skupina ZMOS a tak ďalej a ja sa veľmi teším, čo ste napokon priznali pani Petrík aj pán Ledecký, že ministerstvo financií urobilo veľmi podobný režim, aký sa snažím voči opozícii robiť ja pri veľkých témach, že si vás zavolali na ministerstvo financií a vám vysvetlili ten mechanizmus.
Ja som úvodnom slove o tom nehovoril preto, lebo som to považoval za pracovný nejaký návrh, ale tým, že vás už s tým oboznámili, ja som o tom nevedel, tak sa len tomu teším. Áno a ten mechanizmus má spočívať v tom, že sa síce DPH zvýši, ale sa vymyslí nejaký systém vratiek cez ministerstvo práce pred tie dobré, keď to tak poviem sociálne podniky, pre tie ktoré plnia účel. Ale jednoduché to pán minister financií resp. ministerstvo financií mať nebude. Takže sme zvedaví, ako to napokon dopadne, ale je dobré, že tento zákon potom vytvára na to priestor, že sa lebo by sa potom musel prijať prijímať individuálny zákon, novela zákona o DPH. Ale ja som túto ponuku ministrovi financií teda dal, aby sa to teda vyriešilo komplexne. Ale ešte raz, zmeny ktoré presadzujeme my v zákone sú nastavené a DPH nie je súčasťou našej agendy, čo každý racionálny politik musí uznať a vedieť.
Bola tu taká poznámka k tej DPH, od pani poslankyne Turčanovej, že tak povedzme, že dajme možno tú DPH na 10%. Nie je to možné, pani poslankyňa, pretože Európska únia umožňuje len tri sadzby DPH, a tým pádom toto by bola už štvrtá sadzba a preto to možné nie je. Musíme buď sa rozhodnúť 5, 19 alebo 23. Nie je možné urobiť štvrtú sadzbu DPH. Tak preto to možné jednoducho nie je. Ako ste si mali možnosť všimnúť a pán Dostál správne pochopil lebo navnímal tú situáciu v opozícii, že vraj ani v opozícii sa neviete zhodnúť, že čo je dobré a čo zlé riešenie, ale nebudem budem korektný. S výnimkou pani Petrík musím byť trošku drsnejší, lebo si to zaslúži za to, ako pristupuje k robeniu politiky, najmä v posledných týždňoch, ale pán Dostál je to tak. Vy ste si všimli. Napríklad jedna strana navrhuje zvýšiť DPH, Slovensko Oľano navrhuje ponechať DPH. Potom sú tu dokonca rozpory alebo rozporuplné názory, ak dovolíte v rámci vašej strany. Pán Viskupič má iný názor ako pán Ledecký. Takže takto to je proste, len to konštatujem a aspoň vidíte, aké je náročné tento mechanizmus nastaviť. Lebo nestačí len kritizovať, pripomienkovať, ale treba prísť aj s nejakým riešením a teda ja na záver budem mať na vás samozrejme konštruktívnu výzvu. Ja sa k tomu vrátim, ale len to teda svedčí, že nie je to teda také jednoduché nastaviť ten systém ako taký.
Vyrovnávací príspevok, ja som počúval pozorne a priznám sa, že nie vždy som chápal. Pán Ledecký povedal, že on má informácie, lebo tak ako námatkovo, že chodí po tých sociálnych podnikoch a že nie väčšina nevyužíva tú maximálnu výšku, maximálnu výšku toho vyrovnávacieho príspevku. No, my máme informácie z ústredia práce, kde naozaj s výnimkou obecných sociálnych podnikov, obecných a kto mu sa dostanem väčšina využíva ten maximálny príspevok od štátu. Prvé, čo chcem opäť (nezrozumiteľne povedané) a obecné podniky tých je asi 170 sociálnych podnikov tie vôbec nemajú problém so znížením vyrovnávacieho príspevku, lebo samozrejme oni kedy dávali vyššie mzdy ako minimálnu mzdu, tak potom by sa im mohli spätiť iní zamestnanci. To je presne o tom princípe, čo hovorím, že ak tu máme 127 000 pracujúcich ľudí za základnú minimálnu mzdu bez akejkoľvek podpory a potom 1500 eurami máme podporovať iných ľudí, ktorí by si inak prácu nenašli, tak ten princíp je trošku, trošku nespravodlivý, áno. Pani Petrík povedala, že však ste to mali čím skôr riešiť, však kasičku a haha o kasičku ide. No, nejde o kasičku, lebo keby som to riešil skôr, tak už skôr už rok dozadu by ste ma kritizovali a to budete samozrejme populisticky robiť. Ide brať, ide krátiť, ide brať týmto ľuďom, týmto znevýhodneným, len chcem teda povedať, že tu je len príspevok štátny eurofondový príspevok nejaký jeho strop, ale nikto nebráni tomu zamestnávateľovi, ktorý vyrába tovary a služby a dodáva tovary a služby, aby tie platy tým ľuďom proste nechal. Nemusí automaticky znížiť on ten plat, keď sa len zníži ten príspevok vyrovnávací, nemusí to robiť. Ale ak to zníži no, tak on sa na to bude vyhovárať...
=====

Ďakujem veľmi pekne.
Rovnaké odmeňovanie mužov a žien za rovnakú prácu, treba povedať hneď na úvod, že bola to strana HLAS – sociálna demokracia, ktorá presadila do novely ústavy rovnaké odmeňovanie mužov a žien a bola to podmienka strany HLAS – sociálna demokracia, aby teda bola táto zásada, tento princíp súčasťou nášho základného zákona. Ruka v ruke s tým a treba priznať, že sa to zišlo v čase, ministerstvo práce transponuje alebo, ak chcete, prenáša európsku smernicu o rovnakom odmeňovaní mužov a žien do slovenskej legislatívy. Tak ako iné krajiny, aj my máme na to termín najneskôr do júna 2026 a tým pádom, samozrejme, je čas, aby sme to presadili.
Chcem povedať, že teda táto novela zákona prináša tieto zmeny. Po prvé, zamestnávateľ musí zaviesť takzvané štruktúry odmeňovania, to znamená zhodnotenie práce na základe štyroch hlavných kritérií, a to, a tými sú zručnosti, úsilie, zodpovednosť a pracovné podmienky. Popri tých hlavných štyroch kritériách bude musieť zamestnávateľ ešte hodnotiť aj takzvané mäkké zručnosti ako napríklad sociálne a komunikačné schopnosti.
Druhou zmenou je, že zamestnávateľ bude povinný po novom zabezpečiť nediskriminačné podmienky pred vznikom zamestnania, napríklad ak pôjde o inzeráty, aby jednoducho napríklad udával tú pracovnú pozíciu v dvojtvare a podobne.
Ďalšia vec, povinnosť ďalšia pre zamestnávateľa bude informovať zamestnancov o priemernej výške v odmeny v ich kategórii, v ich zaradení, aby presne vedeli, aká je priemerná výška odmeny na tých pracovných pozíciách, na ktorých sa hýbu oni.
Po ďalšie, pôjde o povinnosť zamestnávateľov podávať správy o tom, ako napĺňajú literu zákona, ako napĺňajú to hodnotenie podľa spomínaných štruktúr odmeňovania tak, aby nebolo diskriminované to nežnejšie pohlavie, teda ženy, pretože jednoducho v súčasnosti ten nepomer, samozrejme, sa týka žien. Ženy zarábajú, alebo určité percento žien zarába menej ako muži. No a tieto správy budú musieť predkladať rôzne firmy podľa toho, koľko majú zamestnancov, pokiaľ pôjde o firmu, ktorá zamestnáva nad 250 zamestnancov, tak budú musieť tieto firmy podávať túto správu každoročne. A pokiaľ ide o zamestnávateľa, ktorú, ktorá má, ktorý má viac ako sto zamestnancov, sto a viac zamestnancov, tak to bude raz za tri roky. Tie firmy, ktoré majú počet zamestnancov do sto, tie nebudú musieť podávať správu, ale, samozrejme, budú musieť napĺňať spomínané štruktúry odmeňovania.
Teraz asi to najdôležitejšie. Pokiaľ bude zaznamenaný mzdový rozdiel vyšší ako 5 %, tak v takom prípade, po prvé, bude musieť zamestnávateľ riadne, do šiestich mesiacov tento rozdiel zdôvodniť alebo odstrániť a pokiaľ sa tak teda nestane, tak bude musieť vykonať spoločné posúdenie spolu so zástupcami zamestnancov, teda s odbormi. Ak neodstráni alebo riadne nezdôvodní vyšší ako 5-percentný rozdiel v mzde na rovnakej pozícii, v takom prípade nastúpia sankcie, ktoré sú naozaj prísne. V prípade nedodržania rovnakého odmeňovania mužov a žien môže ísť o sankciu až do výšky 200-tisíc eur zo strany inšpektorátu práce a v prípade, že si nesplní zamestnávateľ tú povinnosť podať správu, tak dostane sankciu, tentokrát od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a to do výšky 4-tisíc eur.
Zákon predkladáme v parlamente, ale ruka v ruke s tým sa pracuje na metodike, na nejakej jednotnej metodike pre zamestnávateľov, aby boli tie hodnotiace kritériá jasne stanovené. Na tej metodike pracuje v rámci pripomienkového konania okrem, samozrejme, samotného ministerstva práce aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, čo je veľmi teda dôležité, ako aj, samozrejme, inštitút sociálnej politiky a ďalšie, ďalšie subjekty v rámci takzvaného vnútorného pripomienkového konania a následne, už sme na konci, samozrejme toto ponúkneme aj na pripomienkovanie samotným zamestnávateľským zväzom, aby sa k tomu teda mohli vyjadriť. Do júna 2026 musí byť účinný zákon, ale potom budú mať zamestnávatelia ešte jeden mesiac, a to konkrétne do 31. júla, na to, aby sa pripravili a nastavili na tie hodnotiace kritériá, teda na tú novú štruktúru odmeňovania. Takže budeme prvýkrát hodnotiť to odmeňovanie mužov a žien od 1. augusta tohto roka.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1142. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1200 z 8. januára ´26 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania o tomtom bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi, aby som sa za klub Progresívne Slovensko vyjadrila k tomuto návrhu zákona o rovnom odmeňovaní.
Hneď na úvod považujem za naozaj dôležité povedať jednu vec, ktorá v tejto diskusii často zaniká napriek tomu, že pán minister sa tu hneď v úvode pochválil, ako HLAS prišiel ako prvý s týmto nejakým zakotvením rovného odmeňovania do ústavy, to je nádherné, ale pravdou je, že tento zákon prinieslo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny do parlamentu len preto, že nám to prikazuje smernica Európskeho parlamentu a Rady Európy z mája 2023. Inak by sme sa ho od vlády Roberta Fica pravdepodobne nedočkali nikdy.
Ale tento zákon tu nie je po prvý raz, tému rovného odmeňovania som do Národnej rady priniesla prvýkrát konkrétne ja a to ešte v roku 2017, keď som návrh zákona o rovnosti v odmeňovaní podávala na schôdzu parlamentu. Odvtedy sme ho..
=====

Ďakujem pekne. Ja s tebou Simona veľmi súhlasím, že škoda, že dostávajú sa tieto zákony na rad až teraz, lebo najprv museli byť promafiánske zákony, potom museli byť zákony, ktoré mali zrušiť inštitúcie bojujúce proti korupcii, potom museli byť rôzne iné zákony, ktoré potreboval presadiť pán Gašpar, potom tu bol náhubkový etický kódex a rokovací poriadok a aj keď sme častokrát dávali návrhy, procedurálne návrhy, aby sme predradili dôležité zákony, tak táto koalícia vždy si povedala, že potrebuje riešiť tieto, takže áno, zákony, ktoré pomáhali ľuďom sa na rad nedostali, taká je pravda. Tak si môžu úplne všetci ľudia pozrieť všetky rokovacie alebo poriadky alebo, alebo aj priebehy týchto schôdzí za ostatných dva aj pol roka, taká je pravda. Som veľmi rada, že si nasvietila aj tému v tvojej úplne poslednej časti, a to je vlastne odmeňovania asistentov a asistentiek Národnej rady, lebo skutočne mňa napríklad to veľmi prekvapilo, pretože vláda hovorila ako chce obmedzovať firmy alebo zamestnávateľov, aby nedávali ľuďom na dohody alebo na iné takéto pracovné pomery, keď teda vykazujú, vykazujú známky tá ich činnosť trvalého pracovného pomeru alebo čiastočného pracovného pomeru a, a hneď prišli sme do Národnej rady a hneď bum, boli sme prinútení to takýmto spôsobom robiť. Takže ja si myslím, že by sa mala Národná rada trošku v tomto smere zlepšiť a robiť to tak ako to ľuďom káže alebo nariaďuje. Tak ďakujem ti za to, a som rada, že už konečne tu máme nejaké zákony, ktoré aspoň trochu môžu pomôcť ľuďom.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Plevíková, my sme sa tejto téme tuto s kolegyňou Jurík venovali, ešte Befory the school, hej, ešte predtým ako vy ste vôbec vedeli, čo je to, čo sú to kótované spoločnosti a čo je to rovné odmeňovanie, pri všetkej úcte. A čo sa týka tých návrhom zákonov, ktoré nám tu stoja, tak ja budem veľmi rada, keď sa začneme správať podľa nového rokovacieho poriadku napríklad pri mojom bode, ktorý je, myslím je to bod 58, kde navrhujem už od októbra vyššiu ochranu odborárov, odborárskych predákov pri nečestných zamestnávateľov, ktorí ich vyhadzujú bez toho, aby dostali súhlas odborovej organizácie. Som veľmi zvedavá, či tento návrh zákona prejde prerokovaním, pretože už som počula rôzne šumy, že pán Branislav Ondruš sa chystá kandidovať na predsedu KOZ a bude chcieť tento návrh zákona nejakým spôsobom použiť tu v parlamente, aby si tým zvýšil svoje šance v kampani. Tak ja som veľmi zvedavá, či tento môj návrh zákona vôbec dostane šancu, aby sme sa tu o ňom rozprávali.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, budem sa venovať trošku hlbšie tejto problematike, ale pozrieme sa na to trochu iným spôsobom ako sme to tu doteraz počuli. V prvom rade musím povedať, že, že KDH, v KDH sme jednoznačne za to, aby bolo rovnaké odmeňovanie mužov a žien, nielen preto, že to je v ústave, nielen preto, že to je v Zákonníku práce, ale preto jednoducho, že to je takto má to byť a má to byť spravodlivé. Ale možno sa rozídeme s niektorými s tým, v tom, že za čo sa vlastne majú odmeňovať muži a za čo ženy, pretože ženy na rozdiel od mužov prinášajú na svet deti, prinášajú našich nových občanov a vlastne oni sú pre tých zamestnávateľov vlastne do normy pracovných miest. Takže zákon tu opísal dosť, dosť ako by som povedal jasne, minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Skutočne, ide tu o ,o to, aby sa rovnakým spôsobom odmeňovali muži a, a ženy a vychádza sa ako, ako, ako sme počuli zo Smernice Európskej únie, je to len, samozrejme, naša nadradená inštitúcia, takže vlastne tieto, tieto smernice, ktoré aj v tomto prípade musíme prijať a zakomponovať do našej legislatívy. Nejdem tu podrobne opisovať, teda už to povedal pán minister aj moja predrečníčka, že v čom spočíva, v čom spočíva tento zákon, všetko to výkazníctvo, všetko, všetky tie kroky, ktoré mali smerovať k tomu, že ak sa zistí, že neoprávnene je odmeňovaná žena, ináč ako možnože sa majú napraviť tieto kroky a napokon, ak sa, ak k tomu nedôjde, tak potom prichádzajú na rad pokuty až do 20-tisíc eur.
Nuž, nezvyknem to a robím to prvý raz vôbec ako tu vystupujem, že vo svojom vystúpení sa opriem o jednu analýzu, ktorú, ktorú skutočne považujem za veľmi kvalitnú a ktorá sa pozerá na celý tento problém z hľadiska, z hľadiska skúmania, skúmania reality aká je v Európskej únii a vlastne na celom svete a vôbec prístupu potom, akým spôsobom Európska únia pristupovala, pristúpila k tomuto problém, problému. Je to štúdia, štúdia, štúdia INESS-u, ktorú napísal Róbert Chovanculiak a, a venuje sa rodovým rozdielom na trhu práce, tak sa nazýva táto inštitúcia. Takže budem, budem dosť veľa citovať z tejto, z tejto, z tejto analýzy, pretože opakujem, s mnohými, mnohými ak nie všetkými závermi ku ktorým prichádza na základe štúdie množstva, množstva zdrojov a prieskumov na základe ktorých vlastne INESS prichádza k tomuto záveru. Takže otázka je, štúdia, otázka je, aké sú príčiny rozdiely, rozdielov v odmeňovaní mužov a žien, a či pri ich odstraňovaní pomôžu nové regulačné povinnosti zamestnávateľov štúdia ukazuje, že tento rozdiel nie je výsledkom diskriminácie zo strany zamestnávateľov, ale odrazom objektívnych rozdielov na trhu práce medzi mužmi a ženami, ktoré následne vyúsťujú do rozdielneho odmeňovania. Toto posúva, toto čo hovoríme, toto posúva diskusiu o úroveň nižšie, ktoré je potrebné zodpovedať, kde sa berú tieto objektívne rozdiely na trhu práce. Ide predovšetkým o otázku takzvanej horizontálnej a vertikálnej segregácie, ťažké pojmy, ale budú vysvetlené. Teda, že ženy v priemere pracujú menej často v sektoroch s vyššími mzdami, napríklad, infokomunikačné technológie, technické smery inžinierstvo, prírodné vedy a menej často vo vyšších manažérskych pozíciách firiem. Významný podiel na tomto rozdiele hrajú rôzne preferencie a priority žien, a nejde automaticky o výsledok diskriminácie. Výskum v tejto štúdií opisuje príčiny rozdielnych výsledkov mužov a žien na trhu práce, znamená to, že rozsah zmeny, ktorú môžu dosiahnuť intervenčné politiky európske...(Nezrozumiteľne vyslovené.) je limitovaný, limitovaný. Je to skutočne by som povedal od stola. A v lepšom prípade budú predstavovať tieto, tieto snahy plytvanie zdrojmi. V tom horšom prinesú dokonca mnohé nezamýšľané dôsledky. To však neznamená, že neexistujú, neexistuje priestor na zlepšenie. Na základe triezveho pohľadu na zdroj a príčiny rozdielov medzi mužmi a ženami predstavujeme, predstavuje táto štúdia niektoré opatrenia, ktoré môžu pomôcť zlepšiť postavenie žien na trhu práce, s týmto sa stotožňujem, pretože ten zámer je úplne taký istý aj v prípade KDH.
Takže, samozrejme, autori študujú tie z roku 2004, opisujú, poznajúc smernicu pochopiteľne, opisujú, že vlastne k čomu bude viesť prijatie tej legislatívy s tou nadriadené, nadriadené orgánu, opísal ich pán minister, opísala ich kolegyňa predrečníčka, takže nejdem ich nejako, nejako špeciálne opisovať, len poviem, poviem toľko, že aj tie percentá tu boli. Čo je hlavným argumentom, prečo vlastne vznikla táto iniciatíva vlastne na pôde Európskej únie. Hlavným argumentom pre vznik, to už zase citujem štúdiu: "Hlavným argumentom pre vznik tejto novej mašinérie sú štatistiky, ktoré hovoria o tom, že ženy v Európskej únii zarábajú menej o 12,7 % ako muži, na Slovensku je to 16,6 %, toto mediálne populárne číslo sa však nezohľadňuje, že ženy a muži pracujú v rozdielnych sektoroch na rozdielnych pozíciách, rôzne dlho, rôzne veľa času venujú starostlivosti o deti a domácnosť, rôzne často striedajú práce, majú rôznu ochotu sťahovať sa za ňou a tak ďalej. Keď sa porovnania očistia a tieto ďalšie faktory, tak veľká časť rozdielu v odmeňovaní mužov a žien mizne, mizne keď to zohľadníte. Napríklad, a tí autori sa opierajú o mnohé štúdie, jedna z nich, volá sa Gender pay gap report, za rok 2024 rozdiel medzi platmi a mužov a žien uvádza na, na úrovni 17 %. Keď však tento rozdiel očistili rôzne špecifiká práce, tak poklesol na 1 %, zo 17 na 1 %. Iné výskumy prichádzajú zmiernime rôznymi číslami, ale trend je jednoznačný pre všetkých. V čase rozdiely medzi platmi mužov a žien klesajú, a keď ich očistíme rôzne objektívne špecifiká, tak poklesnú na minimum. Podobné výsledky sa ukazujú aj na slovenských dátach, kde za, kde sa najdôležitejším faktorom môže ukazovať, ukazuje ako materstvo a následná starostlivosť o deti zo strany žien. To potvrdzujú napríklad aj štúdie z digitálnej ekonomiky, to je nov, najnovší, teda najnovšia, najnovší smer, ktorým sa rozvíja ekonomika, kde máme najpresnejšie a najkomplexnejšie dáta. Napríklad, na platforme UBER objavili výskumníci rozdiel v platoch 7 % v prospech mužov. Ale keď hľadali príčinu, tak tá nebola v diskriminácii, ale v tom, že muži jazdili rýchlejšie, dlhšie a v exponových, v exponovaných časoch a miestach. Tieto výskumy ukazujú, že rozdiely v platoch mužov a žien nie sú výsledkom nejakej diskriminácie zamestnávateľom, ale odrazom objektívnych rozdielov na trhu práce. To pekne ukazuje skutočnosť, že pri vstupe do prvého zamestnania sú rozdiely medzi platmi mužov a žien výrazne menšie. Ale to, že určité skupiny žien zarábajú viac ako muži, aj toto ukázalo. Navyše práca nie je len o pláci, ale aj o tom, ako sa v nej cítite a ako vás napĺňa. A existuje veľký a rastúci rozdiel medzi, vo vnímaní zmysluplnosti zamestnania medzi, medzi mužmi a ženami, v tomto prípade v prospech žien. To všetko neznamená, že ženy a muži majú na trhu práce úplne rovnaké postavenie a všetko je vyriešené, súhlasím, neznamená to. Ja len hovorím, čo sa deje a stotožňujem sa s tou štúdiou. Znamená to len to, že diskriminácia zamestnávateľov nehrá rozhodujúcu roľu, nehrá rozhodujúcu roľu, ale existujúce objektívne rozdiely medzi pohlaviami na trhu práce. Konkrétne, že ženy systematicky pracujú v iných odboroch a na iných pozíciách ako muži. Otázka je, odkiaľ sa berú tieto rozdiely a či znova nie sú výsledkom diskriminácie. Už mi uplynulo 10 minút, je to skutočne veľmi zaujímavé čítanie, ja vám skúsim koľko stihnem z toho prečítať, aj tak iba vyberám niektoré časti. Jedným z najdôležitejších rozdielov medzi mužmi a ženami na trhu práci, ktoré vysvetľuje značnú časť rozdielov v platoch, je zamestnávanie v rôznych sektoroch, už sme to spomínali. Muži zvyknú pracovať častejšie v technických a prírodných sektoroch ako strojárstvo, priemysel, infokomunikačné technológie, ženy v sektoroch, ktoré zahŕňajú styk s ľuďmi ako sociálne služby, školstvo a zdravotníctvo. Tento rozdiel je možno pozorovať už pri výbere odboru štúdia. Napríklad v odboroch ako sú prírodné a technické vedy inžinierstva a matematika, dosahuje podiel žien 33 %, zvyšok sú muži. Tieto štatistiky vytvárajú politický dopyt po intervenciách, v ktorých by riešili pri relatívne nízky podiel žien v niektorých sektoroch. Táto agenda vychádza z predpokladu, že v spoločnosti existujú závažné inštitucionálne a kultúrne prekážky, ktoré bránia ženám vo výbere tohto kariérneho smeru. Táto interpret, interpretácia, však odporuje veľkej časti ekonomického a psychologického evolučné a neurovedeckého výskumu. Dôkazy z týchto disciplín skôr poukazujú na to, že rodové rozdiely v záujme tieto technické odbory sú do značnej miery formované inými faktormi, nie diskrimináciou a nie stereotypmi. Napriek tomu, že v minulosti aj v západnom svete určite existovala diskriminácia žien v určitých odboroch a sektoroch, dnešné dáta a štúdie ukazujú, že dôležitejšiu rolu hrá, hrajú skôr iné faktory. Nedávna metaštúdia ukázala, že posledné dekády diskriminácia a zamestnávania žien na typicky mužských povolaniach výrazne klesla a prakticky vymizla. Naopak, začala sa objavovať skôr diskriminácia mužov voči mužom pri typicky ženských povolaniach. Navyše autori túto štúdiu pri, spojili aj s prieskumom medzi akademikmi a laikmi, kde sa pýtali, akú diskrimináciu odháza, odhadujú, a tu sa ukázalo, že akademici aj laici nestihli aktualizovať svoje presvedčenia a nadhodnocovali prítomnosť diskriminácie žien, a to vrátane výskumníkov, ktorí sa venujú otázkam rozdielov medzi mužmi a ženami. Teda zatiaľ, čo zamestnávania, zamestnávatelia v priemere už netrpia stereotypmi, my stále máme stereotypy o zamestnávateľoch. Na to môže kritik zareagovať, že negatívny vplyv diskriminácie voči ženám začína sa už skôr, ešte predtým, ako si vôbec začínajú vyberať povolanie. V tejto oblasti je hlavným a najrobustnejším psychologickým poznatkom rozdielnosť záujmov, profesijných preferencií a životných priorít medzi mužmi a ženami. Rozdiely v ich záujmoch sa potvrdzujú od začiatku ich skúmania opakovane a prakticky vo všetkých krajinách sveta. Muži sa zaujímajú v priemere viac o veci, o veci, to znamená objekty, stroje, abstraktné systémy. Ženy v priemere viac o ľudí, vzťahy, pocity, starostlivosť. To je jeden z najrobustnejších poznatkov psychologických vedách, ktorý je univerzálny...
===== ... a prakticky vo všetkých krajinách sveta. Muži sa zaujímajú v priemere viac o veci, o veci, to znamená objekty, stroje, abstraktné systémy. Ženy v priemere viac o ľudí. Vzťahy, pocity, starostlivosť. To je jeden z najrobustnejších poznatkov psychologických vedách, ktorý je univerzálne platný pre všetky kultúry na svete. A tento rozdiel je pomerne výrazný. Ak vyberiete náhodného muža, respektíve ženu, tak je 75 % pravdepodobnosť, že bude viac orientovaný na veci, respektíve na ľudí. Tento rozdiel v záujmoch je príčinou, ktorá následne formuje aj rozdiely v profesijných preferenciách. Muži tiahnu k povolaniam, ktoré sú spojené s vecami, ako som opisoval a ženy k povolaniam, ktoré sú spojené s ľuďmi. Výskum našiel rozdiely aj v životných prioritách. Muži prikladajú väčšiu dôležitosť kariére, ženy viac work-life balancu. Tu by mohol znova kritik podotknúť, že aj tieto univerzálne a dlhodobé rozdiely v záujmoch sú samé o sebe výsledkom kultúrnych a socializačných faktorov. A v minulosti to tak určite aj bolo. V prvej polovici 20. storočia pred vlnami feministických hnutí ozaj existovali inštitucionálne aj kultúrne prekážky, ktoré držali ženy mimo časti ekonomiky a vzdelávania. A tým limitovali ich potenciál a existoval priestor na zrovnoprávňovanie a ten sa vo veľkej časti sveta aj nastal. Univerzity sa otvorili ženám a dnes sú na nich úspešnejšie ako muži. To je pravda. Tvoria v nich väčšinu. Ženy sa tiež stali kariérne úspešnými v mnohých prestížnych odboroch a sektoroch, kde predtým dominovali muži. Podieť žien v týchto odboroch za posledného polstoročia dramaticky narástol. Ide však znova predovšetkým o odbory, ktoré sú už skôr zamerané na živé bytosti. Medicína, právo, veterinárstvo. Než o odbory zamerané na veci. To znamená infokomunikačné technológie, strojárstvo, matematika. Tento rozdiel je vysledovateľný a rovnaký prakticky v každom jednom štáte na svete bez ohľadu na kultúru a históriu. To je robustnosť výsledkov, ktorá je, je v psychologických vedách absolútne nevídaná. Hovorí autor Chovanculiak z inštitútu INESS. Skutočne môžem pokračovať ďalej, je toho, je toho, je toho veľa, ale už sa minula polovica času a už ma aj smädí. Takže ale predsa len, predsa len ešte skúsim niečo vtesnať do tej svojej polhodiny. Toto je ťažko vysvetliteľný jav pre tých, ktorí vidia príčinu nízkeho podielu žien týchto technických odboroch a v diskrimináciách kultúry. Prečo by sa ženy dokázali vyrovnať mužom a dokonca ich prekonať v niektorých odboroch a v iných nie a to na celom svete v rovnakej skupine sektorov. Prečo aj tie odbory, v ktorých sú dnes, v ktorých sú dnes úspešné ženy, boli v minulosti výhradne mužskou doménou? To naznačuje, že problém nebude ani tak v tom, že ženy niekam nechcú vpustiť, ale skôr v tom, že tam chcú menej vstupovať ako muži. Druhý ťažko vysvetliteľný jav z pohľadu kritikov je skutočnosť, že v rovnostárskejších, bohatších a slobodnejších štátoch v severnej Európe napríklad existujú výrazné rozdiely medzi pohlaviami a to nielen vo výbere odborov, ale aj v ďalších psychologických vlastnostiach dokonca aj v tých fyziologických. Ak je príčinou nižšieho výberu technických odborov diskriminácia kultúra, tak by ženy mali v týchto štátoch tvoriť väčší podiel než v krajinách, ktoré nie sú tak rovnostárske. To však vôbec nepozorujeme. Ja len prečítam ďalšiu vec, ktorá, ktorá mňa zaujala. To sme hovorili, teraz hovoríme, hovorili sme o jednom type segregácie, teraz budeme hovoriť o vertikálnej segregácii. O vertikálnej segregácii žien. Ide viaceré štáty sú známe bojom proti tejto vertikálnej segregácii žien. To znamená, postavenia, hej, na tej vertikále. Ide predovšetkým o severské štáty Európy, ktoré majú dlhú históriu a pozitívne naladenú kultúru k rovnoprávnosti pohlaví. Napríklad Dánsko. Dánsko je štát, kde sa už pred sto rokmi stala prvá žena na svete ministerkou. Konkrétne školstva. Dnes má tento štát už skoro tri dekády špeciál
=====