Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo pán predsedajúci, chcem nadviazať na slová kolegyne Hanuliakovej, s ktorými plne súhlasím. Ale to najviac cynické na tomto celom je fakt, že tri týždne sme tu sledovali ako sa parlament mení na arénu osobnej pomsty ministra vnútra. Tri týždne, počas ktorých koalícia odkladala bokom všetko, čo trápi ľudí, ich každodenné problémy, bezpečnosť, ceny, neistotu. A dnes tu máme pred sebou novelu, lebo sa v krajine rozmohlo kradnutie. Vráťme sa však na začiatok tohto volebného obdobia. Vy ste v skrátenom konaní menili trestný zákon. Vy ste zvyšovali hranice trestných činov. Vy ste dávali zlodejom šancu cítiť sa beztrestne. A teraz, keď sa naplnilo presne to, pre čím vás odborníci varovali idete narýchlo upratovať svoj vlastný bordel. A ešte máte tú drzosť tvrdiť, že za to môže opozícia. Ja už naozaj neviem, za čo všetko ešte môže opozícia podľa tejto vlády. Veď vy tu vládnete, vy máte moc, vy máte zodpovednosť, vy ste si sami schválili zmeny trestného zákona a všetci vás vopred varovali aké následky to môže mať. A teraz keď sa naplnilo presne to pred čím odborníci vás varovali idete narýchlo po sebe upratovať. Toto nie je riadenie štátu. Toto je hasenie požiaru, ktorý ste si založili vlastnými rozhodnutiami.

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, Jožko, za tvoju rozpravu, za tvoje vystúpenie, v ktorom si vystúpil spôsobom tebe vlastným. Miestami sme sa aj zasmiali, ale hovoril si aj o dôležitých veciach. Hovoril si o kľúčových inštitúciách. Podľa mňa normálna vláda by inštitúcie posilňovala, ale táto ich likviduje. Normálna vláda by tento štát budovala, ale táto, táto ho rozbíja a presne tak to celé pôsobí. Ako skupina ľudí, ktorá systematicky odstraňuje všetkých, ktorí im môžu klepnúť po prstoch. Jednoducho si povedal, že keď im zákony nevyhovujú, tak si spravia také, ktoré ich už nikdy nebudú obťažovať. Viete, keď vláda zneužíva moc, zakrýva dve veci. Vlastný strach a vlastné problémy a presne toto tu dnes vidíme. Nie silu, nie sebavedomie, ale paniku. Paniku z kontroly, paniku z nezávislých inštitúcií. Ale viete, čo je najdôležitejšie? Že ich moc je len dočasná a ľudia vedia, že táto garnitúra nevládne pre ľudí, ale pre samých seba a preto som presvedčená, že ľudia im to všetko vo voľbách aj spočítajú.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vám, pani poslankyňa Hanuliaková, ďakujem za váš príspevok. Presne ste pomenovali dôvody, prečo rušia Úrad na ochranu oznamovateľov. Chcú odstrániť nepohodlných ľudí a dosadiť si svojich poslušných, ktorí budú konať tak, ako si želajú oni. A keď tu máme hovoriť o morálke, či spravodlivosti, tak im nejde o spravodlivosť, ani o morálku. Vidíme, že táto vláda už dva roky píli piliere spravodlivosti a štát je v morálnom rozklade. Úrad na ochranu oznamovateľov nie je prekážkou pre slušných ľudí. Je prekážkou pre tých, ktorí nechcú, aby sa ich rozhodnutia dali preveriť. Prekážkou pre tých, ktorí potrebujú ticho, nie pravdu. Tento úrad chráni ľudí, ktorí sa neboja povedať, že niečo nie je v poriadku. A práve preto ho rušia, lebo takých ľudí nechcú. A v tejto chvíli nejde o právne technikálie, ide o atmosféru, o odvahu. Táto krajina už aj tak trpí tichom. Ľudia sa boja ozvať proti vlastným nadriadeným, proti úradom, proti politickému tlaku. A oni im dnes toto ticho chcú premeniť na povinnosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem aj vám, pani poslankyňa Jaurová, za vašu rozpravu. A úplne presne ste pomenovali podstatu. Toto je ďalší diel toho istého seriálu. Keď je niečo vláde nepohodlné, tak to jednoducho zruší presne tak, ako zrušili RTVS, presne tak ako zrušili ÚŠP, tak teraz idú rušiť Úrad na ochranu oznamovateľov. Síce sa tu tvária, že ide o zefektívnenie systému, ale všetci veľmi dobre čo tu prebieha. Nie reforma, ale odveta, pomsta. Úrad na ochranu oznamovateľov prekáža tým, ktorí nechcú, aby sa o ich podvodoch a o ich sprepytujem svinstvách hovorilo nahlas. Toto vláda nechce. Nechce oznamovateľov, nechce kontrolu, nechce pravdu, nechce nič čo by im pripomenulo, že Slovensko nie je ich súkromný majetok. Ale takto sa správa iba vláda, ktorá sa bojí, ktorá vie, že ak ľudia budú mať ešte chvíľu priestor hovoriť pravdu, celá ich fraška sa rozsype. Toto je presne to, čo ste pomenovali, systematické odstraňovanie inštitúcií, ktoré bránia vláde v zneužívaní moci. Ak toto prejde, výsledok nebude menej korupcie, bude menej ľudí, ktorí ju nahlásia, menej ľudí, ktorí sa ozvú, menej ľudí, ktorí sa odvážia postaviť proti vlastnému systému. A presne to je tá najväčšia výhra pre tých, ktorým tento úrad prekážal.

Ďakujem za slovo. Dovoľte mi predniesť stanovisko za klub SLOVENSKO. Naše hnutie SLOVENSKO počas našej vlády urobilo mimoriadny krok v prospech matiek dôchodkýň. Zaviedli sme tzv. rodičovský dôchodok, kedy matka mala približne 300 eur ročne za jedno vychované dieťa. Vy ste im to ukradli a teraz im idete zalepiť oči. Môžete sa hanbiť. A navyše, koľko z tých matiek dôchodkýň, ktorým to budete prepočítavať, zomrie? To nie je na pochvalu. To je hanba. (Potlesk.)

Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dnes tu rokujeme o návrhu zákona, ktorý má definovať náš vzťah k tým najzraniteľnejším občanom. Zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti by mal byť prejavom sociálnej zrelosti a garanciou dôstojnosti. Mali sme dostať návrh, ktorý konečne naplní sľub, že starostlivosť o našich odkázaných, o našich chorých a hendikepovaných bude humanizovaná a bude sa odohrávať v prirodzenom domácom prostredí. Sľubovalo sa posilnenie komunitných a terénnych služieb, sľubovala sa flexibilita. V dôvodovej správe návrhu sľubujete podporu preferencie voľby riešenia dôsledkov odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v záujme humanizácie a individualizácie foriem tejto pomoci prioritne využitím komunitne orientovaných terénnych a ambulantných sociálnych služieb v prirodzenom domácom prostredí. Je to úloha vyplývajúca aj z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím má Slovensko smerovať k humanizácii a individualizácii podpory. Prioritnému využívaniu komunitne orientovaných terénnych a ambulantných služieb v prirodzenom domácom prostredí v rátane ich prepájania s neformálnou starostlivosťou. Tento cieľ je správny. Dôležitý a všetci sa s ním stotožňujeme. Lenže musím povedať, že to čo sľubujete v dôvodovej správe, je v priamom rozpore s tým, čo reálne predkladáte do zákona. Je to fingovaná zmena, ktorá predstiera podporu komunitných služieb, ale v skutočnosti ich oslabuje a robí tisíce rodín neudržateľnými. Začnem však prvým zlyhaním, ktorým je podfinancovanie. Vaše vlastné ministerstvo hovorilo, že na stabilizáciu a rozvoj sociálnych služieb je potrebná injekcia v objeme až do jednej miliardy eur a aj ten minimalistický variant, ten najúspornejší scenár počítal s 518 miliónmi eur. Preto sa musím opýtať, prečo ministerstvo predkladá návrh, v ktorom je na reformu vyčlenených len 300 miliónov eur. Ak sa finančná potreba finančných služieb nezmenila, prečo ministerstvo predkladá návrh, ktorý je o takmer 220 miliónov eur nižší, než je úsporné minimum, ktoré si samé stanovilo. Ministerstvo nemá žiadnu revidovanú analýzu. Jedinou skutočnou zmenou je, že ministerstvo sa rozhodlo ignorovať vlastné analytické závery. Týmto signálom ministerstvo hovorí, že nie je ochotné zaplatiť ani to minimum, ktoré si samé stanovilo. Ďalej vláda sľubuje kombináciu domácej starostlivosti s profesionálnymi ambulantnými službami. Ale v praxi robíte presný opak. Zákon znemožňuje kombinovať rodinnú starostlivosť s formálnou. Slovenská katolícka charita varuje pre ľudí v najťažších stupňoch odkázanosti znižujete podiel financií na ambulantné služby zo súčasných takmer 600 eur na 270 eur. Týmto spôsobom im beriete takmer 300 eur, ktoré im budú chýbať. Pýtam sa, prečo trestáte rodiny, ktoré sa snažia udržať svojich blízkych doma a zároveň zodpovedne využívajú profesionálnu pomoc. Prečo im radikálne zvyšujete finančnú a časovú záťaž? Musím konštatovať, že rodinný opatrovateľ sa psychicky zlomí a bude nútený vzdať sa domácej starostlivosti a presunúť svojho blízkeho do pobytových zariadení. Na záver by som chcela upozorniť aj na úvahy o zrušení kapacitných limitov v sociálnych službách. Tento smer uvažovania presne zapadá do toho, čo nastavuje predložený návrh zákona. Odklon od komunitných foriem starostlivosti a návrat k pobytovým zariadeniam. Komisárka Zuzana Stavrovská jasne upozorňuje, že zrušenie limitov by viedlo k výstavbe veľkých zariadení, kde je menej súkromia, horšie podmienky na vytvorenie domáceho prostredia a vyššie riziko šírenia infekcií. Tento krok je v priamom rozpore s Plánom obnovy, s Dohovorom OSN a dokonca aj s Národnou stratégiou deinštitucionalizácie, ktorú pripravilo samotné ministerstvo. Všetky tieto dokumenty hovoria jasne. Smerovať k menším komunitným službám a nie späť k veľkým ústavom a preto je úplne legitímne položiť si otázku, prečo ministerstvo zvažuje opak toho, k čomu sa Slovensko zaviazalo. Prečo oslabuje terénne a komunitné služby, prečo zvyšuje tlak na rodiny. Preto je na mieste položiť si otázku. Komu tento zákon v skutočnosti slúži? Lebo odkázaným určite nie. Áno reforma je potrebná. Všetci si to uvedomujeme. Však predložený návrh by uškodil viac ako by pomohol. Nemôžeme podporiť zákon, ktorý je v rozpore s tým, čo sľubuje. Nemôžeme podporiť zákon, ktorý škodí rodinám, odkázaným ľuďom. Nemôžeme podporiť návrh, ktorý nás vracia späť. Slovensko potrebuje systém, ktorý stojí na strane človeka, potrebuje starostlivosť, ktorá je dostupná, komunitná a dôstojná. A tento návrh ňou nie je. Ďakujem za pozornosť.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, je fascinujúce sledovať, ako ďaleko je táto vláda ochotná zájsť len preto, aby mala čo najmenej svedkov vlastného konania. Zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov nie je legislatíva, je to reflex. Reflex moci, ktorá neznesie, keď jej niekto vidí pod ruky a presne o toto tu ide. Aby nevidel. Úrad na ochranu oznamovateľov nebol prekážkou pre slušných ľudí, bol prekážkou pre tých, ktorí nechcú, aby sa ich rozhodnutia preveriť, dali preveriť. Prekážkou pre tých, ktorí potrebujú ticho, nie pravdu. Tento úrad chráni ľudí, ktorí sa nebáli povedať, že niečo nie je v poriadku a práve preto ho rušíte, lebo tu nechcete takých ľudí. Nie na ministerstvách, nie na polícii, nie v štátnych podnikoch, nikde. Dnes tu sedíme, dnes tu nesedíme preto, že by tento systém bol zlý. Sedíme tu preto, lebo tento systém fungoval. Lebo niektorí oznamovatelia dostali ochranu, ktorú ste im vy nemohli odoprieť. Lebo úrad rozhodol proti ministerstvu vnútra, lebo úrad mal chrbtovú kosť. A vy teraz robíte všetko preto, aby žiadna inštitúcia v tejto krajine nezostala nezávislá.
Hovoríte, že ochranu presuniete inde. Všetci však vieme, čo to znamená. Že oznámenia, že oznamovatelia po novom budú prosiť o ochranu tých, na ktorých konanie poukazovali. Je to ako dať ovcu pod ochranu vlkovi a tváriť sa pri tom, že sme ju zabezpečili lepšie než predtým. Už dnes vieme, že mnoho oznamovateľov, mnoho prebiehajúcich oznámení sa dnes dostane do slepej uličky. Že ľudia, ktorí sa odvážili ozvať, ostanú bez ochrany. A to nie je len fráza, tieto prípady riešia životy, kariéry, rodiny aj budúcnosť Slovenska. Odborníci upozorňujú, že tento krok odradí stovky ľudí od toho, aby vôbec niečo nahlásili. A to je presne cieľ. Menej oznamovateľov, menej kontroly, viac priestoru pre netransparentné konanie. A nezabúdajme na medzinárodný kontext. Európska únia má jasné pravidlá a odporúčania o ochrane oznamovateľov. Tento krok nie je len domáca záležitosť. Slovensko riskuje stratu dôveru, možné finančné korekcie, stratu reputácie a v konečnom dôsledku aj odchod kvalifikovaných ľudí, ktorí sa nechcú vystavovať nespravodlivosti. Vláda jednoducho ignoruje, že nezávislý úrad je súčasťou európskych záväzkov.
A ešte k samotnému návrhu, k samotnému účelu návrhu. Úrad dnes poskytuje ochranu širokému spektru oznamovateľov, nie len tým, ktorí sú priamo obeťami. Nový návrh túto ochranu výrazne zužuje. V praxi to znamená, že človek, ktorý vidí machinácie vo svojom prostredí, ktorý chce zastaviť korupciu, už nebude chránený, pokiaľ sa jeho situácia nehodí do vopred definovaného rámca. Toto nie je len legislatívna zmena, toto je demotivácia, zastrašovanie a odchod ľudí zo systému. Mimovládne organizácie Via Iuris, Nadácia Zastavme korupciu a ďalšie ďalej upozorňujú, že tento krok výrazne oslabí mechanizmy ochrany a dôveru občanov v štát. To nie je teória, už dnes vidíme, že ľudia váhajú, či sa odvážia nahlasovať nezákonnosti a vláda im teraz jasne hovorí nebudete chránení, nemajte odvahu. Je to reflex moci, ktorá neznesie kontrolu, ktorá nevie zniesť kritiku, ktorá si chce všetko podmaniť. Tento krok nie je náhoda, je to plánovaná reforma, je to politické rozhodnutie, ktoré má jednu logiku – odstrániť nezávislú ochranu, odstrániť hlasy, ktoré by odvážne upozornili na nespravodlivosť a tým urobiť život vláde pohodlnejším. A potom je tu to najdôležitejšie, odkaz, ktorý týmto návrhom posielate do celej krajiny, odkaz, ktorý pochopí každý zamestnanec, každý úradník, každý lekár, každý policajt, každý človek, kto niekedy niečo videl, čo bolo nespravodlivé, tak odkaz znie: ak sa ozvete, nikto vás neochráni, a ak ste si mysleli, že vás štát ochráni, tak ste boli naivní.
V tejto chvíli nejde práve o, nejde o právne technikálie, ide o atmosféru, o odvahu, veď táto krajina už aj tak trpí tichom. Ľudia sa boja ozvať proti nadriadeným, proti úradom, proti politickému tlaku a vy im dnes toto ticho chcete premeniť na povinnosť. Úrad na ochranu oznamovateľov bol pre mnohých miestom, jediným miestom, kde mali šancu prežiť. Nie kariérne, ľudsky. Kde im niekto povedal, že to, čo robíte, má zmysel a my vás v tom nenecháme samých. A teraz im vy hovoríte opak. A toto, ak toto prejde, jasný výsledok nebude menej korupcie, ale bude menej ľudí, ktorí ju nahlásia. Menej ľudí, ktorí sa ozvú. Menej ľudí, ktorí sa odvážia postaviť proti vlastnému systému a presne to je tá najväčšia výhra pre tých, ktorým tento úrad prekážal. Preto vyzývam vás, nezrušte jedinú inštitúciu v tejto krajine, ktorá mala odvahu chrániť odvahu. Lebo ak potrestáme ľudí, ktorí sa ozývajú, odmeníme tým tých, ktorí zneužívajú. A ak odstránime ochranu oznamovateľov, ostane tu len ticho. A v tichu sa vždy najlepšie kradne.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Budem reagovať na slová môjho kolegu Lukáša.
Lukáš povedal, že tu žijete rozprávku a má úplnú pravdu, len s jedným rozdielom, s rozdielom, že vy tu žijete rozprávku a ľudia vonku žijú realitu. My tu štyri dni rozprávame a riešime váš politický príbeh o tom, ako Slovensko zachránite tým, že zrušíte jeden úrad. A medzičasom realita vyzerá takto, ľudia riešia existenčné problémy, riešia, že potraviny sú drahé, že sa nevedia dostať k lekárovi, že sa rozpadá infraštruktúra. To je svet, v ktorom žijú bežní ľudia. Nie vo vašom parlamente, kde sa štyri dni rieši osobná úľava ministra vnútra, že sa zbaví jednej nepohodlnej kontrolnej inštitúcie.
A presne ako povedal Lukáš, čo je to za rozprávku? Rozprávku, kde vláda vždy obeť, kde je vláda vždy obeť a každý, kto jej nastaví zrkadlo, je zrazu rozprávkový zloduch, ktorého treba vyhnať. Lebo takto to pôsobí. Ak niekto kontroluje vaše rozhodnutia, tak je to problém. A ak ten problém nemôžete vyargumentovať, tak ho jednoducho zrušíte. A medzičasom ľuďom vonku neponúknete ani jeden konkrétny krok, ktorý by im uľahčil život. Ani jeden.
Takže áno, Lukáš mal úplnú pravdu. Je to rozprávka, len škoda, že v nej žijete vy a následky tejto rozprávky si odnesú ľudia, ktorí o ňu vôbec nestáli.

===== ...pokutoval vaše ministerstvo, keď si dovolil povedať, že ste porušili zákon, vtedy sa to celé začalo. Odplata. Čistá odplata v priamom prenose. A dnes tu máme jej finále. Vy idete rušiť úrad, ktorý vám prekáža a idete si postaviť nový, vlastný, kontrolovaný. úrad, ktorý nebude chrániť ľudí, ale bude chrániť vás pred ľuďmi. Prosím vás, koho tým chcete presvedčiť? Ktorý oznamovateľ pôjde nahlasovať korupciu na úrad, ktorý vznikol po tom, čo ste zlikvidovali ten predchádzajúci len preto, že na vás siahol? A toto je rozdiel medzi vami a oznamovateľmi. Oni riskujú svoju kariéru, svoju rodinu a bezpečie, keď upozornia na korupciu. Vy riskujete len to, že o vás vyjde pravda. A presne toho sa bojíte.

===== ...pokutoval vaše ministerstvo, keď si dovolil povedať, že ste porušili zákon, vtedy sa to celé začalo. Odplata. Čistá odplata v priamom prenose. A dnes tu máme jej finále. Vy idete rušiť úrad, ktorý vám prekáža a idete si postaviť nový, vlastný, kontrolovaný. úrad, ktorý nebude chrániť ľudí, ale bude chrániť vás pred ľuďmi. Prosím vás, koho tým chcete presvedčiť? Ktorý oznamovateľ pôjde nahlasovať korupciu na úrad, ktorý vznikol po tom, čo ste zlikvidovali ten predchádzajúci len preto, že na vás siahol? A toto je rozdiel medzi vami a oznamovateľmi. Oni riskujú svoju kariéru, svoju rodinu a bezpečie, keď upozornia na korupciu. Vy riskujete len to, že o vás vyjde pravda. A presne toho sa bojíte.