Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. K tomuto návrhu chcem vystúpiť zo svojej profesionálnej skúsenosti sociálnej pedagogičky. Pracovala som s deťmi z vylúčených rómskych komunít. S ich rodinami riešili sme aj školskú dochádzku. Chodili sme za rodičmi. Zisťovali sme, prečo deti v škole chýbajú. A pomáhali sme im vrátiť sa do vyučovacieho procesu. Poznám teda aj tú časť problému, ktorú v štatistike neospravedlnených hodín nevidíte. Podmienky, v ktorých dieťa vyrastá, prekážky, ktoré rodina nedokáže sama prekonať. Ale aj význam osobného záujmu, dôvery a pravidelnej práce s rodičmi zo strany školy. Z tejto skúsenosti vychádzam, keď hovorím, že návrh na odoberanie prídavkov za záškoláctvo nepodporím. Som presvedčená, že môže ešte zhoršiť situáciu detí, ktorým má, že vraj údajne, pomôcť. A odmietam spôsob, akým sa jeho presadzovanie spája s predstavou, že rómskych rodičov treba predovšetkým potrestať. Na vzdelanie rómskych detí mi záleží. Viem presne, čo znamená dokončiť školu a získať kvalifikáciu. Práve preto budem posudzovať tento návrh podľa toho, či im pomôže pravidelne sa vzdelávať. Heslo o odoberaní dávok na to nestačí. A týmto návrhom chcete vytvoriť tlak na rodičov, lenže následky sa pri rodičovi nezastavia. V domácnosti sa spoločne platí jedlo, bývanie aj ďalšie základné potreby. A odobratie príjmu môže zasiahnuť aj súrodencov, ktorí do školy riadne chodia. Teda finančný zásah do rodiny sa nedá presne oddeliť tak, aby ho pocítil iba človek, ktorého chcete potrestať. Rodič má povinnosť zabezpečiť školskú dochádzku. Túto povinnosť nespochybňujem. Z nej však nevyplýva, že akákoľvek sankcia automaticky prinesie zlepšenie. A kde dieťa do školy nechodí, musíme vedieť prečo. Až potom vieme posúdiť, čo môže zabrať. Iný postup potrebujeme pri vedomom zanedbávaní, iný pri šikane, i neprejavenej rodinnej kríze. Samotný počet absencií nám o týchto okolnostiach nepovie dosť. Pri mojej práci som sa stretávala aj s materiálnymi prekážkami. Niekedy bolo potrebné pomôcť s obuvou, oblečením alebo jedlom. Pre človeka so zabezpečeným príjmom sa to môže zdať ako jednoduchý problém. Lenže pre rodinu v núdzi však môže ísť o výdavok, ktorý práve v danej chvíli nedokáže zvládnuť. Musíme poznať jej možnosti, okolnosti aj to, čo pre svoje dieťa robí. Nemôžeme ju označiť za nezodpovednú bez širšieho zisťovania okolností. Chudoba a zanedbávanie nie sú to isté. Ak ten rozdiel prestaneme vnímať, budeme posudzovať rodičov podľa obsahu ich peňaženky. Predovšetkým však dieťa nemôže za to, v akých podmienkach vyrastá. Aj keby sa v konkrétnom prípade preukázalo zlyhanie rodiča, dieťa stále potrebuje jesť, obliecť sa a dostať sa do školy. Jeho ochrana musí byť súčasťou každého zásahu. Poznala som aj deti, pre ktoré bola teplá strava v škole dôležitým dôvodom prísť. Aj takáto pomoc umožnila, aby boli na vyučovaní, učili sa a postupne si vytvárali vzťah ku škole. Keď sme sa zaujímali o ich situáciu a pomohli odstrániť prekážku, deti začali chodiť rady do školy. Aj osobná intervencia mala výsledok. Chodili sme za rodičmi, hovorili sme s nimi a hľadali sme riešenie. Niekedy opakovane. A nie vždy to bolo jednoduché. Potrebovali vidieť, že ich berieme vážne a že nám na ich deťoch záleží. Vďaka tomu sme mohli od rodičov očakávať aj spoluprácu a dohodnúť sa na konkrétnych krokoch. Preto ma pri tomto návrhu zaujíma, akú prácu s rodinou predpokladáte. Čo sa má počas troch mesiacov, keď prídavok dostáva osobitný príjemca, skutočne udiať? Kto bude s rodinou hovoriť? Kto zistí príčinu absencií? Kto zabezpečí pomoc a kto overí, či zabrala? Uplynutie troch mesiacov samo o sebe nič nevypovedá o tom, či rodina dostala účinnú pomoc. Ak sa za ten čas iba evidovali ďalšie absencie, situácia dieťaťa sa nemusela vôbec zmeniť. A práve preto je v tejto debate zásadná sociálno-právna ochrana detí a sociálna kuratela. Pán minister, osobná práca s rodinou potrebuje ľudí, ktorí na ňu majú čas a podmienky. A práve pracovníci sociálno-právnej ochrany detí a kurately vás upozorňujú, že situácia na ich pracoviskách je neudržateľná. To je varovanie, ktoré sa priamo týka schopnosti štátu chrániť deti. Títo pracovníci chodia do rodín, spolupracujú so školami a súdmi. Posudzujú závažné situácie a nesú veľkú zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Do tejto agendy má pribudnúť aj práca spojená s vašimi opatreniami proti záškoláctvu. Preto sa pýtam, na akých ľuďoch má váš návrh stáť, keď zamestnanci už pri dnešných povinnostiach upozorňujú, že ich je málo. Vo svojom liste, ktorý vám zaslali, opisujú súvislosť, ktorú nemôžete obísť. Nedostatok pracovníkov zvyšuje záťaž tých, ktorí zostávajú. Dlhodobé preťaženie vedie k vyčerpaniu, vyhoreniu a odchodom. Práca po odídenom kolegovi nezmizne, naopak, ostane. Prevezmú ju ďalší ľudia, ktorí sú už teraz preťažení. A nízke odmeňovanie podľa zamestnancov sťažuje obsadenie aj tých miest, ktoré sú voľné. Avšak dôsledky tohto stavu pocítia deti. Ak má pracovníčka priveľa prípadov, má menej času na návštevu rodiny, rozhovor s dieťaťom aj overenie toho, čo sa deje v škole. Môže jej chýbať priestor vrátiť sa do domácnosti a zistiť, či sa situácia skutočne zlepšila. Pri záškoláctve je pritom práve táto opakovaná práca dôležitá. Jeden pohovor nemusí odhaliť strach dieťaťa, napätie medzi rodičmi a školou, ani problém, o ktorom sa rodina hanbí hovoriť. Dobré vzťahy vznikajú postupne. Aj riešenie môže vyžadovať viacero stretnutí a spoluprácu viacerých odborníkov. Vy stanovujete obdobie, po ktorom má nasledovať zastavenie prídavku. Kto však zaručí, že počas tohto obdobia bude mať niekto kapacitu s rodinou naozaj pracovať? Ak rodina dostane upozornenie, ale potrebná pomoc sa k nej nedostane, uplynutie lehoty nie je dôkazom, že pomoc odmietla. Ak sa príčina absencií poriadne nepreverí, pokračovanie záškoláctva ešte neznamená, že ju vyrieši finančný trest. Tu vidím vážne riziko vášho návrhu. Nedostatok kapacít štátu sa môže premietnuť do sankcie voči rodine. Systém nebude mať priestor na dostatočnú intervenciu, no rozhodnutie o zastavení výplaty bude možné vydať. Peniaze rodinám ubudnú a problém dieťaťa zostane. Toto je podstata mojej výhrady. Pri záškoláctve potrebujeme čas rozpoznať problém a konať. Na to potrebujeme dostupných pracovníkov, ktorí poznajú situáciu dieťaťa a služby, ktoré mu dokážu pomôcť. Váš návrh pridáva sankciu do systému, ktorého pracovníci sami varujú pred neudržateľnou záťažou. Odobratie prídavku nenahradí chýbajúcu návštevu rodiny, rozhovor s dieťaťom ani odbornú pomoc. Preto nemožno otázku sociálnej kurately odsunúť ako vedľajší problém. Od jej kapacít závisí, či sa príčina záškoláctva vôbec odhalí. A či sa dieťaťu dostane pomoci. Bez tejto práce môže štát vedieť zastaviť výplatu, ale stále nebude vedieť dostať dieťa späť do školy. Rovnako musíme hovoriť o zodpovednosti školy a rezortu školstva. Minister Drucker vašu iniciatívu verejne podporil. Preto sa pýtam, aká konkrétna dohoda vznikla medzi vašimi rezortmi. Čo má zabezpečiť Ministerstvo školstva pri odstraňovaní príčin záškoláctva? Ako sa bude preverovať školské prostredie? V niektorých lokalitách existujú školy, ktoré navštevujú výlučne rómske deti. A samotná existencia školy však ešte nezaručuje, že dieťa sa tam cíti prijaté a dostáva kvalitné vzdelanie. Záleží na tom, kto s ním pracuje. Ak pedagóg nemá k týmto deťom vzťah, nerozumie ich prostrediu alebo k nim pristupuje s predsudkami, prejaví sa to pri vyučovaní. Dieťa cíti, keď sa s ním zaobchádza podradne. Cíti, keď sú jeho schopnosti vopred podceňované a jeho snaha nikoho nezaujíma. Podobne musíme skúmať príčiny núdze v rodine. Ak je rodina obeťou úžery, potrebuje ochranu pred úžerníkom. Ďalšie zníženie príjmu môže jej závislosť ešte prehĺbiť. Ak prechádza vážnou krízou, potrebuje dostupnú pomoc, aby ju zvládla. Každý z týchto problémov vyžaduje konkrétne riešenie. Finančný tlak sám o sebe nezabezpečí, že rodina bude schopná problém odstrániť. Aj Slovenská katolícka charita upozornila, že krátenie prídavkov môže najviac ublížiť deťom v generačnej chudobe a marginalizovaných rómskych komunitách. Varovala pred tým, že odobratie peňazí môže ešte zväčšiť prekážku, ktorú rodina nedokáže sama prekonať. To je vážna výhrada k samotnému princípu návrhu. Pri opatrení, ktoré sa má dotknúť detí, musíme posudzovať aj riziko, že ich situáciu zhorší. Nestačí oznámiť dobrý úmysel a dôsledky ponechať na rodiny. Pán minister, ja verím, že mnohé z týchto súvislostí poznáte. Preto Deti musíme posudzovať aj riziko, že ich situáciu zhorší. Nestačí oznámiť dobrý úmysel a dôsledky ponechať na rodiny. Pán minister, ja verím, že mnohé z týchto súvislostí poznáte. Preto považujem váš dôraz na represiu za politickú voľbu. Hrozba odobratia dávky sa vysvetľuje jednoduchšie. Ak môže priniesť rýchly potlesk. Ale každodenná práca s rodinou je náročnejšia a jej výsledok nemusí prísť okamžite. Lenže práve takúto prácu má minister sociálnych vecí zabezpečiť. Má vytvoriť podmienky pre ľudí, ktorí pomáhajú ľuďom. Deťom a má chrániť rodiny v núdzi pred ďalším prepadom. Aj vtedy, keď sú tie rodiny rómske. Rómske dieťa má rovnaké právo na ochranu a pomoc. Jeho pôvod nesmie byť dôvodom na menšiu citlivosť voči hladu, strachu alebo ponižovaniu. Tento návrh nepodporím a žiadam jeho stiahnutie. Podpora určená na potreby dieťaťa má zostať využiteľná v jeho prospech. Štát má zabezpečiť, aby sa k nemu dostala a súčasne dôsledne sledoval, ako pracujú s rodičmi aj zo školy. Na to potrebujeme dostupnú pomoc a sociálnu kuratelu, ktorá má kapacitu rodinu skutočne sprevádzať. Potrebujeme vedieť, čo dieťaťu bráni chodiť do školy a odstrániť túto prekážku. Ja som zažila, že takáto práca dokáže priniesť výsledok. Preto ja ju tu budem presadzovať a preto nebudem hlasovať za odobratie prídavkov, prostriedkov, ktoré dieťa potrebuje práve vtedy, keď jeho situácia je najťažšia. Ďakujem. Ďakujem pekne za vaše vystúpenie, pani poslankyňa. V ďalšej
