Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Julo, ja ti v prvom rade chcem poďakovať, že si priniesol tento návrh do Národnej rady. Úprimne si myslím, že politici by mali byť práve tí, ktorí v ťažkých časoch ako prví preukážu solidaritu s obyčajnými ľuďmi. Nie v statuse na sociálnej sieti, nie v tlačovej správe, ale konkrétnym činom. A zmrazenie platov ústavných činiteľov je jednoduché, symbolické, ale mimoriadne silné gesto. Gesto, ktoré môže ukázať, že aj tí, ktorí rozhodujú o tých druhých, sú ochotní niesť dôsledky vlastných rozhodnutí, že si nebudujú výnimky pre seba, ale stoja pevne nohami na zemi ako ostatní v tejto krajine.
Ľudia dnes žijú pod neustálym tlakom. Ceny rastú, pomoc štátu slabne, nové dane sa kopia, zrušené opatrenia bolia. A popritom všetkom sledujú, ako vláda si žije v pohodlí, ako si zvyšuje platy, nakupuje nové lietadlá, nakupuje drahé autá, ako robí všetko pre to, aby sa jej tieto ťažké časy akosi netýkali. A to nie je správne, to nie je fér. Preto si veľmi vážim, že si priniesol návrh, ktorý má morálnu váhu, lebo presne to dnes Slovensko potrebuje. Politiku, ktorá má morálnu silu a nielen moc. A predstaviteľov, ktorí nezabudli, komu majú slúžiť.
Ďakujem ti ešte raz a verím, že sa nájde dostatok poslancov, ktorí v tomto návrhu uvidia to, čo vidieť majú, teda príležitosť obnoviť aspoň kúsok dôvery medzi politikou a ľuďmi. Ďakujem ti.

A ja nechcem, aby Slovensko zlyhalo. Chcem, aby sme boli hrdí a aby sme si raz mohli povedať, že sme sa nebáli postaviť na stranu pravdy a že sme nezostali ticho, že sme sa rozhodli byť ľuďmi a podľa toho aj hlasovali.
Ďakujem.

Takže, vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyne, je nás tu síce pomenej o takejto hodine, tak ale chcem sa vyjadriť k tomuto uzneseniu, ktoré predložil môj kolega Peter Pollák.
Chcem povedať, že v tejto krajine sa stalo niečo mimoriadne nebezpečné. Spoločnosť si zvykla na diskrimináciu. Zvykla si na to, že určitá skupina ľudí je dlhodobo vylučovaná. Zvykla si na to, že niektorí politici si z Rómov urobili terč. Zvykla si na to, že rómske deti chodia do segregovaných tried a škôl, že sa ich vzdelávací systém od malička snaží nie povzbudiť, rozvíjať a podporovať, ale skôr vytlačiť na okraj, odsunúť ich bokom, uzavrieť ich do zvláštnych kategórií, do ktorých nepatria.
Dámy a páni, Rómovia, každý tretí Róm žije v príbytku bez vody. Niektoré domácnosti nemajú kúrenie, elektrinu, kanalizáciu, tisíce rómskych detí vyrastá v provizórnych obydliach. A čo je najhoršie, veľká časť spoločnosti to nielenže nepovažuje za problém, veľká časť spoločnosti považuje za problém samotných Rómov. Nie nerovnosť, nie chudobu, nie systémové zlyhania, ale prítomnosť ľudí, ktorí sa narodili ako Rómovia. Toto je dôsledkom toho, že niektorí politici na Rómov dlhodobo, vedome a opakovane útočia. Aj Robert Fico si viackrát kopol do Rómov a to verejne ako premiér tejto krajiny. Človek, ktorý sa rád nazýva sociálnym demokratom, ale nikdy neprejavil solidaritu s najchudobnejšou skupinou obyvateľstva.
Namiesto toho počujeme rétoriku odsudzovania a povýšeneckého poučovania o tom, že Rómovia si za to môžu sami. Akoby niekto túžil po živote v biede, akoby niekto chcel, aby jeho dieťa vyrastalo v spoločnosti, ktorá ho automaticky považuje za menejcenné. Rómovia nie sú problém, problém je chudoba. Problém je, že nám tu zomierajú deti, pretože žijú v stredovekých podmienkach. Problém je, že rodiny nemajú prístup k pitnej vode, elektrine, k zdravotnej starostlivosti či kvalitnému vzdelaniu. Problém je, že štát zatvára oči pred neznesiteľnými podmienkami, v ktorých žijú tisíce ľudí. A napriek tomu od rôznych politikov počúvame ešte aj ďalšie vyjadrenia, že Rómom sa nechce pracovať. Kolegovia, diskriminácia voči Rómom nie je len otázkou minulosti, je to problém, ktorý nás stále sprevádza, preto je našou povinnosťou konať. Toto uznesenie je jasnou výzvou k zodpovednosti vlády k tomu, aby prijala konkrétne kroky, ktoré odstránia systémové prekážky, ktoré Rómov držia v chudobe, v segregácii a vylúčení.
Na záver mi dovoľte obrátiť sa najmä na kolegov a kolegyne z radov majority. Viem, že pre niektorých z vás môže byť ťažké stotožniť sa s touto skúsenosťou, možno ju nepoznáte z vlastného života, možno sa vás osobne nikdy nedotkla, avšak diskriminácia Rómov oslabuje celú spoločnosť, pretože krajina, ktorá nevie dať šancu svojim vlastným deťom bez ohľadu na ich pôvod, sa pripravuje o budúcnosť. My Rómovia sme aj príbehy vytrvalosti, odvahy, talentu a lásky k životu. Aj medzi nami sú učitelia, zdravotníci, umelci, vedci, rodičia, ktorí dávajú zo seba všetko pre svoje deti, no to, čo od štátu potrebujeme, nie je súcit. Potrebujeme rovnaké šance, rovnaké pravidlá hry. Potrebujeme, aby nás konečne prestali vnímať ako problém, ale aby nás vnímali ako rovnocenných občanov Slovenskej republiky.
A preto tu dnes stojím nielen ako poslankyňa, ale aj ako matka, učiteľka a žena, ktorá verí, že Slovensko môže byť krajinou, kde farba pleti nerozhoduje o osude človeka, môže byť krajinou, kde sa deti rodia s rovnakými príležitosťami a kde sa politika nebuduje na strachu, ale na nádeji.
Dnes máme šancu niečo zmeniť, dnes môžeme povedať nezabudli sme, stojíme si za svojím slovom a budeme konať. Len ak túto tému opäť necháme premlčať a pripustíme si, že nenávisť je len názor a rovnosť iba prázdne slovo, tak táto krajina, tak v tejto krajine všetci zlyháme. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Pani poslankyňa, chcem sa spýtať, či končíte, lebo ináč preruším rozpravu, a budete...

Škopová, Anežka, poslankyňa NR SR
Za chvíľku. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
... pokračovať zajtra, lebo je osem hodín. (Povedané súbežne s rečníčkou.)

Škopová, Anežka, poslankyňa NR SR
Za chvíľku. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Za chvíľu, hej? Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Igor, aj za tento tvoj návrh zákona, ktorý ja vítam. Tento návrh zákona má potenciál významne ovplyvniť životy mnohých občanov. Zavedenie štvordňového pracovného týždňa môže znamenať aj posun v tom, ako pristupujeme k práci, rodinnému životu a nášmu zdraviu. Súčasný rýchly životný štýl kladie na pracujúcich značné nároky. Ľudia majú stále väčší problém vyvážiť svoje pracovné a súkromné povinnosti.
Táto nerovnováha často vedie k stresu, vyhoreniu a k problémom v rodinnom živote. Najmä ženy, ktoré sa snažia skĺbiť svoju rolu matky s kariérou, pociťujú tento tlak mimoriadne silno. Zamestnané matky, najmä tie s viacerými deťmi čelia obzvlášť náročným výzvam, a zavedenie štvordňového pracovného týždňa by im mohlo poskytnúť potrebný priestor, uľahčiť im zvládať každodenné povinnosti.
Práve pre tieto dôvody verím, že zavedením štvordňového pracovného týždňa by mohlo byť významnou pomocou pre rodiny, zamestnané matky a otcov. Viac voľného času by im umožnilo lepšie zvládať každodenné povinnosti, viac sa venovať svojim deťom a zároveň vytvoriť si čas na oddych, osobný rozvoj či záľuby. Rodina by mala byť v centre záujmu našej spoločnosti, a to bez ohľadu na to, aké nároky na nás kladie pracovný život.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 174. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 171 zo 16. januára 2024 v znení neskorších rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhov zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Rasťo, ďakujem za tvoje vystúpenie aj za to, že predkladáš toto uznesenie, myslím si, že dnes tu rokujeme o uznesení, ktoré by v normálne fungujúcom štáte ani nemalo byť potrebné, a predsa je. Hovoríme o fabrike, ktorej činnosť bude spojená s chemickým odpadom s rizikami pre zdravie ľudí a ktorá má vyrásť na úrodnej pôde, v poľnohospodárskej oblasti bez existujúcej priemyselnej infraštruktúry a vláda nám k tomu neposkytla žiadne dáta, žiadnu analýzu, žiadne porovnanie alternatívnych lokalít, iba rozhodla napriek tomu, že si hovoril vo svojom vystúpení, že ide o rizikový projekt v súvislosti so životným prostredím a verejným zdravím, a potom sa čudujeme, že ľudia neveria štátu, že ľudia sa búria, že majú pocit, že o nich rozhoduje bez nich.
Kým sa v regióne začne stavať továreň, ktorá môže ovplyvniť zdravie ľudí, kvalitu pôdy, kvalitu vody, ovzdušia, máme práve a povinnosť tieto dôsledky poznať, a preto vás prosím, podporte toto uznesenie, nie kvôli opozícii, nie kvôli politickým bodom, ale kvôli tomu, že sa dotýka, že sa to dotýka bezprostredne ľudí.
Ďakujem.

.

Ďakujem za slovo.
Roman, aj tebe ďakujem za tvoj prejav plný faktov. Chcem povedať, že v čase pandémie som nebola poslankyňou, ale pamätám si, ako zdravotníci robili nadľudské výkony. A zároveň si pamätám, čo v tom čase robila táto vláda. Nie, nevyzývala na dodržiavanie pravidiel, nehľadala zodpovednosť, nenabádala ľudí k opatrnosti. Naopak, bola to táto vláda, ktorá organizovala protesty počas toho, ako nám tu zomierali ľudia. Ktorá burcovala proti rúškam, proti očkovaniu, proti všetkému, čo malo ľudí chrániť. Ktorá spochybňovala vedcov, lekárov, hygienikov.
Dámy a páni, to, čo robí táto vláda, nie je amnestia. Je to politická odmena pre voličov, ktorých roky živili klamstvami. Je o Ficovej politickej minulosti, ktorú sa snaží prepísať. A dnes keď tá, keď ten istý Robert Fico vystupuje a vyzýva na dodržiavanie hygienických pravidiel kvôli slintačke, keď zrazu káže médiám, aby nezneužívali situáciu, tak je to vrchol cynizmu. A keď nám denne zomierali stovky ľudí, vtedy v ňom nebolo ani gram štátnika. Vtedy sa táto vláda správala cynicky a vedome podnecovala chaos, aby z neho mohla ťažiť. Sám Robert Fico nechránil ľudí, Robert Fico chránil sám seba. V čase, keď Slovensko potrebovalo jednotu, zodpovednosť a dôveru, on šíril pochybnosti, konšpirácie a hnev. Ale história si pamätá. Pamätá si, kto burcoval námestia, kto spochybňoval vedu, kto robil politiku z tragédie.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Peter, aj za tvoj príspevok, aj za ten tvoj pohľad, ktorý si do toho vniesol. A úplne s tebou súhlasím, keď si hovoril o tom, že tento návrh zákona vôbec nerieši zamestnanosť ako takú. Tento návrh zákona sa javí a je výhodný len pre populistických politikov. Tento návrh je tvrdý a represívny. Týmto zákonom si urobili terč doslova z ľudí, ktorí sú, ktorí sa nevedia ani brániť. Títo ľudia pochádzajú z chudobnej komunity, do ktorej, a do tejto situácie sa vlastne ani nedostali svojím zapríčinením. Viem, že v tejto sále možno nie je populárne povedať, ale ja to poviem, že Rómovia nie sú nepriateľ, ľudia v hmotnej núdzi nie sú problém, problémom je štát, ktorý zlyháva tam, kde má pomáhať, a ktorý sa bojí pozrieť do zrkadla, a tak radšej ukazuje prstom na tých najchudobnejších.
Tento zákon odmietam a odmietam aj logiku, na ktorej stojí. Nie sila, ale podpora mení životy, nie trest, ale dôvera dáva nádej a ak niekto chce hovoriť o motivácii, tak začnite tým ľuďom konečne dávať férové šance, nemajte na nich bič, ale most. Most, ktorým vytvoríte príležitosti, ktoré oni tak potrebujú.
Ďakujem. (Potlesk.)