Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vám, pani poslankyňa Hanuliaková, ďakujem za váš príspevok. Presne ste pomenovali dôvody, prečo rušia Úrad na ochranu oznamovateľov. Chcú odstrániť nepohodlných ľudí a dosadiť si svojich poslušných, ktorí budú konať tak, ako si želajú oni.
A keď tu máme hovoriť o morálke či spravodlivosti, tak im nejde o spravodlivosť, ani o morálku. Vidíme, že táto vláda už dva roky píli piliere spravodlivosti a štát je v morálnom rozklade. Úrad na ochranu oznamovateľov nie je prekážkou pre slušných ľudí. Je prekážkou pre tých, ktorí nechcú, aby sa ich rozhodnutia dali preveriť, prekážkou pre tých, ktorí potrebujú ticho, nie pravdu. Tento úrad chráni ľudí, ktorí sa neboja povedať, že niečo nie je v poriadku. A práve preto ho rušia, lebo takých ľudí nechcú. A v tejto chvíli nejde o právne technikálie, ide o atmosféru, o odvahu. Táto krajina už aj tak trpí tichom. Ľudia sa boja ozvať proti vlastným nadriadeným, proti úradom, proti politickému tlaku. A oni im dnes toto ticho chcú premeniť na povinnosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem aj vám, pani poslankyňa Jaurová, za vašu rozpravu. A úplne presne ste pomenovali podstatu. Toto je ďalší diel toho istého seriálu. Keď je niečo vláde nepohodlné, tak to jednoducho zruší presne tak, ako zrušili RTVS, presne tak, ako zrušili ÚŠP, tak teraz idú rušiť Úrad na ochranu oznamovateľov. Síce sa tu tvária, že ide o zefektívnenie systému, ale všetci veľmi dobre vieme, čo tu prebieha - nie reforma, ale odveta, pomsta.
Úrad na ochranu oznamovateľov prekáža tým, ktorí nechcú, aby sa o ich podvodoch a o ich, prepytujem, svinstvách hovorilo nahlas. Toto vláda nechce, nechce oznamovateľov, nechce kontrolu, nechce pravdu, nechce nič, čo by im pripomenulo, že Slovensko nie je ich súkromný majetok. Ale takto sa správa iba vláda, ktorá sa bojí, ktorá vie, že ak ľudia budú mať ešte chvíľu priestor hovoriť pravdu, celá ich fraška sa rozsype. Toto je presne to, čo ste pomenovali - systematické odstraňovanie inštitúcií, ktoré bránia vláde v zneužívaní moci. Ak toto prejde, výsledok nebude menej korupcie, bude menej ľudí, ktorí ju nahlásia, menej ľudí, ktorí sa ozvú, menej ľudí, ktorí sa odvážia postaviť proti vlastnému systému. A presne to je tá najväčšia výhra pre tých, ktorým tento úrad prekážal.

Ďakujem za slovo.
Dovoľte mi predniesť stanovisko za Klub SLOVENSKO. Naše Hnutie SLOVENSKO počas našej vlády urobilo mimoriadny krok v prospech matiek dôchodkýň. Zaviedli sme takzvaný rodičovský dôchodok, kedy matka mala približne 300 eur ročne za jedno vychované dieťa. Vy ste im to ukradli a teraz im idete zalepiť oči. Môžete sa hanbiť. A navyše, koľko z tých matiek dôchodkýň, ktorým to budete prepočítavať, zomrie? To nie je na pochvalu. To je hanba. (Potlesk.)

Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dnes tu rokujeme o návrhu zákona, ktorý má definovať náš vzťah k tým najzraniteľnejším občanom. Zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti by mal byť prejavom sociálnej zrelosti a garanciou dôstojnosti. Mali sme dostať návrh, ktorý konečne naplní sľub, že starostlivosť o našich odkázaných, o našich chorých a hendikepovaných bude humanizovaná a bude sa odohrávať v prirodzenom domácom prostredí. Sľubovalo sa posilnenie komunitných a terénnych služieb, sľubovala sa flexibilita. V dôvodovej správe návrhu sľubujete podporu preferencie voľby riešenia dôsledkov odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v záujme humanizácie a individualizácie foriem tejto pomoci prioritne využitím komunitne orientovaných terénnych a ambulantných sociálnych služieb v prirodzenom domácom prostredí. Je to úloha vyplývajúca aj z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím má Slovensko smerovať k humanizácii a individualizácii podpory. Prioritnému využívaniu komunitne orientovaných terénnych a ambulantných služieb v prirodzenom domácom prostredí v rátane ich prepájania s neformálnou starostlivosťou. Tento cieľ je správny. Dôležitý a všetci sa s ním stotožňujeme. Lenže musím povedať, že to čo sľubujete v dôvodovej správe, je v priamom rozpore s tým, čo reálne predkladáte do zákona. Je to fingovaná zmena, ktorá predstiera podporu komunitných služieb, ale v skutočnosti ich oslabuje a robí tisíce rodín neudržateľnými. Začnem však prvým zlyhaním, ktorým je podfinancovanie. Vaše vlastné ministerstvo hovorilo, že na stabilizáciu a rozvoj sociálnych služieb je potrebná injekcia v objeme až do jednej miliardy eur a aj ten minimalistický variant, ten najúspornejší scenár počítal s 518 miliónmi eur. Preto sa musím opýtať, prečo ministerstvo predkladá návrh, v ktorom je na reformu vyčlenených len 300 miliónov eur. Ak sa finančná potreba finančných služieb nezmenila, prečo ministerstvo predkladá návrh, ktorý je o takmer 220 miliónov eur nižší, než je úsporné minimum, ktoré si samé stanovilo. Ministerstvo nemá žiadnu revidovanú analýzu. Jedinou skutočnou zmenou je, že ministerstvo sa rozhodlo ignorovať vlastné analytické závery. Týmto signálom ministerstvo hovorí, že nie je ochotné zaplatiť ani to minimum, ktoré si samé stanovilo. Ďalej vláda sľubuje kombináciu domácej starostlivosti s profesionálnymi ambulantnými službami. Ale v praxi robíte presný opak. Zákon znemožňuje kombinovať rodinnú starostlivosť s formálnou. Slovenská katolícka charita varuje pre ľudí v najťažších stupňoch odkázanosti znižujete podiel financií na ambulantné služby zo súčasných takmer 600 eur na 270 eur. Týmto spôsobom im beriete takmer 300 eur, ktoré im budú chýbať. Pýtam sa, prečo trestáte rodiny, ktoré sa snažia udržať svojich blízkych doma a zároveň zodpovedne využívajú profesionálnu pomoc. Prečo im radikálne zvyšujete finančnú a časovú záťaž? Musím konštatovať, že rodinný opatrovateľ sa psychicky zlomí a bude nútený vzdať sa domácej starostlivosti a presunúť svojho blízkeho do pobytových zariadení. Na záver by som chcela upozorniť aj na úvahy o zrušení kapacitných limitov v sociálnych službách. Tento smer uvažovania presne zapadá do toho, čo nastavuje predložený návrh zákona. Odklon od komunitných foriem starostlivosti a návrat k pobytovým zariadeniam. Komisárka Zuzana Stavrovská jasne upozorňuje, že zrušenie limitov by viedlo k výstavbe veľkých zariadení, kde je menej súkromia, horšie podmienky na vytvorenie domáceho prostredia a vyššie riziko šírenia infekcií. Tento krok je v priamom rozpore s Plánom obnovy, s Dohovorom OSN a dokonca aj s Národnou stratégiou deinštitucionalizácie, ktorú pripravilo samotné ministerstvo. Všetky tieto dokumenty hovoria jasne. Smerovať k menším komunitným službám a nie späť k veľkým ústavom a preto je úplne legitímne položiť si otázku, prečo ministerstvo zvažuje opak toho, k čomu sa Slovensko zaviazalo. Prečo oslabuje terénne a komunitné služby, prečo zvyšuje tlak na rodiny. Preto je na mieste položiť si otázku. Komu tento zákon v skutočnosti slúži? Lebo odkázaným určite nie. Áno reforma je potrebná. Všetci si to uvedomujeme. Však predložený návrh by uškodil viac ako by pomohol. Nemôžeme podporiť zákon, ktorý je v rozpore s tým, čo sľubuje. Nemôžeme podporiť zákon, ktorý škodí rodinám, odkázaným ľuďom. Nemôžeme podporiť návrh, ktorý nás vracia späť. Slovensko potrebuje systém, ktorý stojí na strane človeka, potrebuje starostlivosť, ktorá je dostupná, komunitná a dôstojná. A tento návrh ňou nie je. Ďakujem za pozornosť.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, je fascinujúce sledovať, ako ďaleko je táto vláda ochotná zájsť len preto, aby mala čo najmenej svedkov vlastného konania. Zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov nie je legislatíva, je to reflex. Reflex moci, ktorá neznesie, keď jej niekto vidí pod ruky a presne o toto tu ide. Aby nevidel. Úrad na ochranu oznamovateľov nebol prekážkou pre slušných ľudí, bol prekážkou pre tých, ktorí nechcú, aby sa ich rozhodnutia preveriť, dali preveriť. Prekážkou pre tých, ktorí potrebujú ticho, nie pravdu. Tento úrad chráni ľudí, ktorí sa nebáli povedať, že niečo nie je v poriadku a práve preto ho rušíte, lebo tu nechcete takých ľudí. Nie na ministerstvách, nie na polícii, nie v štátnych podnikoch, nikde. Dnes tu sedíme, dnes tu nesedíme preto, že by tento systém bol zlý. Sedíme tu preto, lebo tento systém fungoval. Lebo niektorí oznamovatelia dostali ochranu, ktorú ste im vy nemohli odoprieť. Lebo úrad rozhodol proti ministerstvu vnútra, lebo úrad mal chrbtovú kosť. A vy teraz robíte všetko preto, aby žiadna inštitúcia v tejto krajine nezostala nezávislá.
Hovoríte, že ochranu presuniete inde. Všetci však vieme, čo to znamená. Že oznámenia, že oznamovatelia po novom budú prosiť o ochranu tých, na ktorých konanie poukazovali. Je to ako dať ovcu pod ochranu vlkovi a tváriť sa pri tom, že sme ju zabezpečili lepšie než predtým. Už dnes vieme, že mnoho oznamovateľov, mnoho prebiehajúcich oznámení sa dnes dostane do slepej uličky. Že ľudia, ktorí sa odvážili ozvať, ostanú bez ochrany. A to nie je len fráza, tieto prípady riešia životy, kariéry, rodiny aj budúcnosť Slovenska. Odborníci upozorňujú, že tento krok odradí stovky ľudí od toho, aby vôbec niečo nahlásili. A to je presne cieľ. Menej oznamovateľov, menej kontroly, viac priestoru pre netransparentné konanie. A nezabúdajme na medzinárodný kontext. Európska únia má jasné pravidlá a odporúčania o ochrane oznamovateľov. Tento krok nie je len domáca záležitosť. Slovensko riskuje stratu dôveru, možné finančné korekcie, stratu reputácie a v konečnom dôsledku aj odchod kvalifikovaných ľudí, ktorí sa nechcú vystavovať nespravodlivosti. Vláda jednoducho ignoruje, že nezávislý úrad je súčasťou európskych záväzkov.
A ešte k samotnému návrhu, k samotnému účelu návrhu. Úrad dnes poskytuje ochranu širokému spektru oznamovateľov, nie len tým, ktorí sú priamo obeťami. Nový návrh túto ochranu výrazne zužuje. V praxi to znamená, že človek, ktorý vidí machinácie vo svojom prostredí, ktorý chce zastaviť korupciu, už nebude chránený, pokiaľ sa jeho situácia nehodí do vopred definovaného rámca. Toto nie je len legislatívna zmena, toto je demotivácia, zastrašovanie a odchod ľudí zo systému. Mimovládne organizácie Via Iuris, Nadácia Zastavme korupciu a ďalšie ďalej upozorňujú, že tento krok výrazne oslabí mechanizmy ochrany a dôveru občanov v štát. To nie je teória, už dnes vidíme, že ľudia váhajú, či sa odvážia nahlasovať nezákonnosti a vláda im teraz jasne hovorí nebudete chránení, nemajte odvahu. Je to reflex moci, ktorá neznesie kontrolu, ktorá nevie zniesť kritiku, ktorá si chce všetko podmaniť. Tento krok nie je náhoda, je to plánovaná reforma, je to politické rozhodnutie, ktoré má jednu logiku – odstrániť nezávislú ochranu, odstrániť hlasy, ktoré by odvážne upozornili na nespravodlivosť a tým urobiť život vláde pohodlnejším. A potom je tu to najdôležitejšie, odkaz, ktorý týmto návrhom posielate do celej krajiny, odkaz, ktorý pochopí každý zamestnanec, každý úradník, každý lekár, každý policajt, každý človek, kto niekedy niečo videl, čo bolo nespravodlivé, tak odkaz znie: ak sa ozvete, nikto vás neochráni, a ak ste si mysleli, že vás štát ochráni, tak ste boli naivní.
V tejto chvíli nejde práve o, nejde o právne technikálie, ide o atmosféru, o odvahu, veď táto krajina už aj tak trpí tichom. Ľudia sa boja ozvať proti nadriadeným, proti úradom, proti politickému tlaku a vy im dnes toto ticho chcete premeniť na povinnosť. Úrad na ochranu oznamovateľov bol pre mnohých miestom, jediným miestom, kde mali šancu prežiť. Nie kariérne, ľudsky. Kde im niekto povedal, že to, čo robíte, má zmysel a my vás v tom nenecháme samých. A teraz im vy hovoríte opak. A toto, ak toto prejde, jasný výsledok nebude menej korupcie, ale bude menej ľudí, ktorí ju nahlásia. Menej ľudí, ktorí sa ozvú. Menej ľudí, ktorí sa odvážia postaviť proti vlastnému systému a presne to je tá najväčšia výhra pre tých, ktorým tento úrad prekážal. Preto vyzývam vás, nezrušte jedinú inštitúciu v tejto krajine, ktorá mala odvahu chrániť odvahu. Lebo ak potrestáme ľudí, ktorí sa ozývajú, odmeníme tým tých, ktorí zneužívajú. A ak odstránime ochranu oznamovateľov, ostane tu len ticho. A v tichu sa vždy najlepšie kradne.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Budem reagovať na slová môjho kolegu Lukáša.
Lukáš povedal, že tu žijete rozprávku a má úplnú pravdu, len s jedným rozdielom, s rozdielom, že vy tu žijete rozprávku a ľudia vonku žijú realitu. My tu štyri dni rozprávame a riešime váš politický príbeh o tom, ako Slovensko zachránite tým, že zrušíte jeden úrad. A medzičasom realita vyzerá takto, ľudia riešia existenčné problémy, riešia, že potraviny sú drahé, že sa nevedia dostať k lekárovi, že sa rozpadá infraštruktúra. To je svet, v ktorom žijú bežní ľudia. Nie vo vašom parlamente, kde sa štyri dni rieši osobná úľava ministra vnútra, že sa zbaví jednej nepohodlnej kontrolnej inštitúcie.
A presne ako povedal Lukáš, čo je to za rozprávku? Rozprávku, kde vláda vždy obeť, kde je vláda vždy obeť a každý, kto jej nastaví zrkadlo, je zrazu rozprávkový zloduch, ktorého treba vyhnať. Lebo takto to pôsobí. Ak niekto kontroluje vaše rozhodnutia, tak je to problém. A ak ten problém nemôžete vyargumentovať, tak ho jednoducho zrušíte. A medzičasom ľuďom vonku neponúknete ani jeden konkrétny krok, ktorý by im uľahčil život. Ani jeden.
Takže áno, Lukáš mal úplnú pravdu. Je to rozprávka, len škoda, že v nej žijete vy a následky tejto rozprávky si odnesú ľudia, ktorí o ňu vôbec nestáli.

Ďakujem za slovo.
Peter, ďakujem za tvoje slová. Presne si pomenoval, že dnes tu namiesto problémov, ktoré trápia celé Slovensko, sa zaujímame o problém, ktorý trápi len ministra vnútra. Pán minister Eštok, celý parlament, aj ľudia doma vidia, čo sa tu dnes deje. Vy tu nestojíte pre občanov, nestojíte tu pre spravodlivosť, nestojíte ani pre ochranu tých, ktorí upozorňujú na korupciu. Vy tu stojíte pre seba a pre svoj pokoj. Lebo keď Úrad na ochranu oznamovateľov pokutoval vaše ministerstvo, keď si dovolil povedať, že ste porušili zákon, vtedy sa to celé začalo. Odplata. Čistá odplata v priamom prenose. A dnes tu máme jej finále. Vy idete rušiť úrad, ktorý vám prekáža, a idete si postaviť nový, vlastný, kontrolovaný. Úrad, ktorý nebude chrániť ľudí, ale bude chrániť vás pred ľuďmi. Prosím vás, koho tým chcete presvedčiť? Ktorý oznamovateľ pôjde nahlasovať korupciu na úrad, ktorý vznikol po tom, čo ste zlikvidovali ten predchádzajúci len preto, že na vás siahol? A toto je rozdiel medzi vami a oznamovateľmi. Oni riskujú svoju kariéru, svoju rodinu a bezpečie, keď upozornia na korupciu, vy riskujete len to, že o vás vyjde pravda. A presne toho sa bojíte.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti, Július, za tvoj prejav a ďakujem ti aj za prejavené povzbudenie pre všetky ženy, ktoré si venoval. Chcem na teba nadviazať, že vlastne v tvojej rozprave si úplne presne pomenoval to, o čo tu ide. Vy tu dnes nerušíte len úrad. Vy tu dnes zrušíte posledný zvyšok odvahy tejto krajiny, lebo všetci dobre vieme, čo má byť ten váš úrad. To nie je žiadna ochrana oznamovateľov, to je ochrana vlády pred oznamovateľmi. A toto je presne váš štýl, keď niečo funguje mimo vášho dosahu, treba to zlikvidovať a postaviť si vlastnú búdku, kde bude sedieť váš človek a bude dávať pozor, ak by sa náhodou k vám nedostalo, aby sa k vám náhodou nedostalo niečo, čo nechcete počuť. A teraz jasne. Ten nový úrad nebude budovať dôveru, ten ju rozbije, lebo ľudia nie sú hlúpi. Keď im vláda, ktorá sama má plné ruky káuz, povie poďte nahlasovať sem k nám, tak výsledok je jediný, budú sa báť viac ako doteraz. Zatvárate dvere oznamovateľom a ešte k nim pribíjate tabuľku vstup len na vlastné riziko. Takže to pomenujem úplne jednoducho. Toto nie je pomoc ľuďom, ktorí chcú nahlasovať korupciu, toto je nástroj na to, aby ste mali pod kontrolou, kto sa ozýva, aby ste mali prehľad, aby ste vedeli zasiahnuť skôr, než sa niečo prevalí. Preto hovorím, že budem hlasovať proti tomuto, lebo štát... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Igor, tebe ďakujem za tvoj prejav. Presne si pomenoval realitu. Krádeže v obchodoch stúpajú, bezpečnosť klesá a ľudia to cítia každý deň, a to je len jeden z mnohých problémov, ktoré sa tu hromadia. Lenže táto vláda to ignoruje. Krajina sa nám rozpadáva, na železnici máme incidenty takmer každý deň, obyčajní ľudia riešia existenčné problémy a táto vláda, tá rieši sama seba namiesto toho, aby táto vláda pracovala na tom, čo trápi občanov. Ako prioritu si dali zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Úradu, ktorý chráni ľudí, ktorí upozornili na korupciu a pochybenia. A presne to je ten problém.
Namiesto riešení pre ľudí riešite politické záujmy. Namiesto bezpečnosti riešite moc. Namiesto práce pre občanov riešite tých, ktorí vám pripomínajú zodpovednosť. Zrušenie tohto úradu nie je reforma. To je odkaz všetkým poctivým občanom - radšej mlčte, lebo štát vás už chrániť nebude. Krajina sa rúca a vláda sa hrá na to, že nemá nič dôležitejšie na práci ako likvidovať tých, čo hovoria nepríjemné fakty. Toto je vaša priorita. Nie ľudia, nie bezpečnosť, nie fungujúci štát. Vaša priorita ste vy sami.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tebe, Igor, ďakujem za opäť skvelé vystúpenie, ktoré bolo plné pravdy. Hovoril si o babráckej vláde a áno, súhlasím s tebou, vládnu nám tu až takí babráci, čo nevedia urobiť výber daní. Urobili tri konsolidácie a výber daní klesol. Podľa odhadov IFP bude výpadok na daniach takmer 1,3 miliardy eur oproti plánom schváleným v rozpočte. Dlh stúpa a namiesto poriadku v rozpočte prichádza len väčší zmätok. Pretože to čo tu dnes sledujeme nie je o náhode, ale o vedomom výbere koho sa vláda rozhodla podržať a koho obetovať. Kým bežní ľudia nesú dôsledky konsolidácie na svojich pleciach, kým rodiny počítajú každé euro, táto vláda zatvára oči pred tými, ktorí by mali prispievať najviac. A tak namiesto toho, aby štát zdanil hazard, luxusné zisky a predražené zákazky siaha na peňaženky obyčajných ľudí, na dôchodcov, ktorí žijú z mesiaca na mesiac, na rodiny, ktoré sa boja otvorenia obálky s účtom, na živnostníkov, ktorí už dávno nie sú stredná vrstva, ale len ďalšia skupina, ktorá ledva prežíva. Vláda sa oháňa slovami ako zodpovednosť a konsolidácia a to je možno to najhoršie, že sme sa dostali do bodu, že štát neplní svoju základnú úlohu. A preto to, čo pripravujeme, je to pre ľudí. Takže ľudia, prevrat v roku 2027 je o ...(Potlesk v sále.)