Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Ďakujem za tvoj prejav, kolega Ledecký. Ja by som chcela len znovu upozorniť, že to zvýšenie DPH môže byť pre mnohé sociálne podniky otázkou prežitia. Hovoríme o podnikoch, ktoré nevznikli preto, aby maximalizovali zisk, ale aby vytvárali pracovné miesta pre ľudí, ktorí majú na trhu práce najhoršiu pozíciu ako zdravotne znevýhodnení. Treba povedať, že tieto podniky často balancujú na hranici udržateľnosti a každý nečakaný nárast nákladov pre nich znamená zásadný problém. Takže obávam sa, že by to pre mnohé z nich bolo likvidačné, na čo by znova doplatili ľudia. Dotklo by sa to konkrétnych ľudí, samospráv, ktoré na to, na tieto služby nadväzujú. To je presný opak toho, čo má sociálna ekonomika dosahovať.
Ak existujú prípady zneužívania systému, je povinnosťou štátu ich riešiť. Ale riešením nemôže byť plošné opatrenie, ktoré zasiahne aj tých, ktorí fungujú poctivo a plnia verejný záujem. Takýto prístup nerozlišuje medzi podvodom a poctivou prácou a v konečnom dôsledku poškodzuje celý sektor.

Ďakujem za slovo.
Roman, veľmi správne si sa vo svojom prejave pýtal, že čo urobila táto vláda pre ľudí. Ja sa tiež chcem opýtať koaličných poslancov, čo je podľa vás neslušné? Je neslušné upozorňovať na zákon, ktorý pomáha mafii? Alebo je neslušné takýto zákon predkladať? Je neslušné povedať, že zníženie premlčacej lehoty za znásilnenie poškodzuje obete? Alebo je neslušné hlasovať za takýto odporný návrh? Je neslušné ožobračovať národ, zatiaľ čo dvíhate platy sami sebe? Alebo je neslušné postaviť sa a tu nahlas povedať, že páni, tak toto nie.
Vy dnes riešite slušnosť prejavu, ale neriešite obsah zákonov. Neriešite, komu slúžia. Neriešite, koho poškodzujú. Podľa mňa je hanba niečo iné. Hanba je, keď poslanec, ktorý v tejto sále skladal sľub, hlasuje za zákony proti ľuďom, keď chráni vyvolených namiesto spravodlivosti, keď si z mandátu urobí nástroj vlastnej ochrany. A ak je dnes neslušné na toto upozorňovať, tak potom máme problém, ktorý nemá nič spoločné s tónom rozpravy. Má spoločné s tým, ako sa v tejto krajine vládne.

Ďakujem za slovo, ďakujem Igorovi za jeho prejav. Igor vystihol si to úplne presne. Tento parlament sa stal miestom, kde sa neriešia problémy bežných ľudí, ale miestom ktoré slúži pár vyvoleným poslancom, ktorí sa chcú zbaviť zodpovednosti. Ono sa to tu čoraz viac začína podobať tomu, čo sa dialo počas komunizmu. To o čom tu rokujeme dnes v podstate v parlamente vytvorí niečo, čo sa podobá na komunistické politbyro. Jednoducho o tom, čo je ešte dovolený prejav a čo už bude potrestané bude rozhodovať výbor ovládaný väčšinou. Pár ľudí lojálnych k moci, ktorí si sadnú a povedia: Toto už bolo priveľa. Toto sa nám nepáči. Toto potrestáme. Ale nejde tu len o prejavy tu v tejto sále, oni si trúfajú regulovať aj to, čo môžu poslanci hovoriť mimo tejto sály, na verejných podujatiach, na sociálnych sieťach. Toto už nie je o poriadku v rokovacej sále, ale toto je zásah do slobody prejavu ako takej. Vládna väčšina si chce vyhradiť právo rozhodovať, ktorý názor je ešte prípustný a ktorý už je nevhodný. Bez súhlasu, bez nezávislej autority, len na základe vlastného pocitu a politického záujmu. Takto presne fungovalo politbyro. Moc rozhodovala o tom, kto čiaru prekročil a následne ho potrestala. Nie za čin, ale za názor. Nie za porušenie zákona, ale za to, že povedal niečo, čo prekážalo a presne tam dnes mierime. Kde sa nebude zakazovať hovoriť, ale tre.....

Ďakujem za slovo.
Kolega Peter, presne si to povedal. Táto koalícia nerobí zákony pre ľudí, robí zákony pre seba. Ľudia dnes platia viac, viac za potraviny, viac na odvodoch, viac za úplne obyčajný život. Každý mesiac im z peňaženky ubúda viac peňazí a každý mesiac od tejto vlády počujú, že sa majú uskromniť. A teraz vidíme, s čím táto koalícia začína nový rok. Nie zákonom, ktorý by pomohol ľuďom, nie zákonom, ktorý by znížil ceny, nie zákonom, ktorý by riešil zdravotníctvo alebo chudobu. Nie, začína zákonom, ktorý rieši ich vlastnú moc, svoje pohodlie, svoj pokoj od kritiky. Toto je presný obraz tejto koalície. Ľudia nech platia, ľudia nech mlčia, ale oni nech vládnu bez otázok. A potom sa čudujú, že ľudia sú nahnevaní. Tento zákon nie je o poriadku v parlamente, je o tom, aby sme mali pokoj, aby ste mali pokoj, pokoj od kritiky, pokoj od pravdy, lenže my tu nie sme na to, aby sme vám ten pokoj zabezpečili, my sme tu na to, aby sme hovorili za ľudí, ktorí dnes platia za to vaše šafárenie.

Ďakujem za slovo.
Viete, čo degraduje tento parlament? Nie tričká, nie mikiny, ale poslanci, ktorí chodia pod vplyvom alkoholu do práce. A presne o tom tu hovorila moja kolegyňa. Ak niekto príde do práce pod vplyvom alkoholu, nie je spôsobilý rozhodovať o zákonoch. A napriek tomu sa tu tvárite, že problémom tohto parlamentu sú poslanci, ktorí hovoria nahlas pravdu. Ak by vám naozaj išlo o slušnosť, alkohol by bola prvá vec, ktorú by ste riešili. Jasný zákaz, jasné pravidlá, jasné sankcie, lenže neriešite nič. V etickom kódexe, ktorým sa tu oháňate, o alkohole nie je ani jedno slovo. A to nie je náhoda, lebo alkohol vám neprekáža, prekáža vám kritika, prekáža vám, že sa tu pomenúvajú vaše zlyhania, vaše zákony proti ľuďom, vaše rozhodnutia, ktoré krajinu posúvajú dozadu. Tak sa nehrajte na ochrancov politickej kultúry. Kým tolerujete opitých poslancov, nemáte žiadne právo hovoriť o slušnosti. Žiadne. Tento zákon úroveň parlamentu nezvýši, len zakryje problém, ktorý má meno, a to je vaša koalícia.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Mišo, úplne sa stotožňujem s tým čo si o čom si hovoril. A je dobré, že si zopakoval a pripomenul výroky koalície, ktoré sú hanlivé. A správne si povedal, že nápisy na tričkách a mikinách tie vyjadrujú pravdu. A to túto vládu najviac hnevá. Dnes tu rokujeme v čase, keď veľká časť ľudí na Slovensku rieši úplne iné starosti než to, čo si tu vláda zvolila za svoju prioritu. Riešia čo si môžu dovoliť kúpiť v obchode, prepočítavajú ceny potravín, rozmýšľajú ako zaplatia energie a či im výplata vystačí do konca mesiaca. Toto je realita bežného života. A práve preto je legitímne a nevyhnutné pýtať sa čomu sa vláda v takých situácii venuje ako svojej priorite? Či rieši drahotu, zdravotníctvo, chudobu v regiónoch alebo neistotu ľudí, ktorí žijú z mesiaca na mesiac. Odpoveď vidíme dnes priamo tu v sále. Nerokuje sa o tom ako ľuďom pomôcť. Rokuje sa o tom ako si vláda uľahčí život v parlamente. Namiesto riešení pre ľudí riešime opozíciu. Namiesto odpovedí na nepríjemné otázky riešia ako ich obmedziť. Namiesto toho, aby vzniesli zodpovednosť za svoje rozhodnutia, tak menia pravidlá tak, aby túto zodpovednosť nemuseli počúvať. V čase, keď ľudia rátajú každé euro, oni riešia vlastný komfort. V čase, keď majú pomáhať Slovensku, tak oni pomáhajú sebe. Toto je ich skutočná priorita. Nie ľudia ale moc. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem nadviazať na slová kolegyne Hanuliakovej, s ktorými plne súhlasím. Ale to najviac cynické na tomto celom je fakt, že tri týždne sme tu sledovali, ako sa parlament mení na arénu osobnej pomsty ministra vnútra. Tri týždne, počas ktorých koalícia odkladala bokom všetko, čo trápi ľudí, ich každodenné problémy, bezpečnosť, ceny, neistotu. A dnes tu máme pred sebou novelu, lebo sa v krajine rozmohlo kradnutie. Vráťme sa však na začiatok tohto volebného obdobia. Vy ste v skrátenom konaní menili Trestný zákon. Vy ste zvyšovali hranice trestných činov. Vy ste dávali zlodejom šancu cítiť sa beztrestne. A teraz keď sa naplnilo presne to, pred čím vás odborníci varovali, idete narýchlo upratovať svoj vlastný bordel a ešte máte tú drzosť tvrdiť, že za to môže opozícia. Ja už naozaj neviem, za čo všetko ešte môže opozícia podľa tejto vlády. Veď vy tu vládnete, vy máte moc, vy máte zodpovednosť, vy ste si sami schválili zmeny Trestného zákona a všetci vás vopred varovali, aké následky to môže mať. A teraz, keď sa naplnilo presne to, pred čím odborníci vás varovali, idete narýchlo po sebe upratovať. Toto nie je riadenie štátu, toto je hasenie požiaru, ktorý ste si založili vlastnými rozhodnutiami.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti, Jožko, za tvoju rozpravu, za tvoje vystúpenie, v ktorom si vystúpil spôsobom tebe vlastným. Miestami sme sa aj zasmiali, ale hovoril si aj o dôležitých veciach. Hovoril si o kľúčových inštitúciách. Podľa mňa normálna vláda by inštitúcie posilňovala, ale táto ich likviduje. Normálna vláda by tento štát budovala, ale táto, táto ho rozbíja a presne tak to celé pôsobí. Ako skupina ľudí, ktorá systematicky odstraňuje všetkých, ktorí im môžu klepnúť po prstoch. Jednoducho si povedal, že keď im zákony nevyhovujú, tak si spravia také, ktoré ich už nikdy nebudú obťažovať.
Viete, keď vláda zneužíva moc, zakrýva dve veci - vlastný strach a vlastné problémy. A presne toto tu dnes vidíme. Nie silu, nie sebavedomie, ale paniku. Paniku z kontroly, paniku z nezávislých inštitúcií. Ale viete, čo je najdôležitejšie? Že ich moc je len dočasná a ľudia vidia, že táto garnitúra nevládne pre ľudí, ale pre samých seba, a preto som presvedčená, že ľudia im to všetko vo voľbách aj spočítajú.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa Bihariová, ďakujem ti za tvoju rozpravu. Hovorila si o právnom štáte, ktorý táto vláda systematicky rozoberá. Ruší jednu inštitúciu za druhou a ak to takto pôjde ďalej, tak po nich nezostane nič, doslova nič, len prázdny priestor tam, kde kedysi stál funkčný štát.
A viete, pripomína mi to jednu známu udalosť. Je to ako keď sa niekto sťahuje z bytu a nezostanú po ňom ani parkety, ani vaňa, svetlá, proste len čistý vyžratý holobyt. A určite to všetci veľmi dobre tušíte, o akom byte hovorím. Ten byt sa nachádzal tu neďaleko v istom luxusnom komplexe Bonaparte. Áno, presne ten byt, z ktorého sa Fico odsťahoval tak, že po ňom nezostalo takmer nič, len stopy po tom, že niekto odtiaľ systematicky povytrhával všetko, čo bolo pribité klincami. A toto je presne to chronické správanie, ktoré vidíme aj dnes - rozoberanie, rozoberanie inštitúcií, pravidiel, kontrolných mechanizmov. Tak ako Fico rozobral byt, v ktorom býval, tak rozoberajú aj túto krajinu. Ale na rozdiel od tohto bytu my Slovensko opravíme, vrátime všetko, čo zničili, spravodlivosť, ÚŠP aj verejnoprávnu televíziu.