46. schôdza

Ďakujem za slovo aj za tento príspevok. Simona, veľmi so záujmom som si to naozaj vypočul a musím povedať, že veľmi dobré pripomienky. A aj mňa by naozaj zaujímalo ako sa realizujú kontroly sociálnych podnikov. Veľmi správne si podotkla hlavne, keď je to predmetov rôznych zvýhodnení a nakoniec sú to financie ministerstva sociálnych vecí, ktoré majú naozaj putovať tým, ktorý to reálne potrebujú a nemajú, nemá to byť ani len náhodou predmetom nejakých špinavých biznisov či dokonca podvodov. Takže určite veľmi podporujem to, aby bola v tejto veci transparentnosť, aby sa verejnosť mohla niekde dozvedieť kde ako sa tie kontroly realizujú, ako dopadli, aké boli sankcie, kto bol kontrolovaný a samozrejme je to veľmi dôležitý nástroj pri poskytovaní vyrovnávacích príspevkov či zvýhodnení v sadzbe DPH ako bolo povedané. Takže verím, že pán minister nám to povie, vysvetlí. Eventuálne nás uvedie do pravdy, keď o tom ešte my nevieme. Ďakujem pekne.

Ja budem reagovať čisto na teba teraz Marek. Využijem to, že dodržím rokovací poriadok na 100% aj keď sa trošku dám možno bokom k téme sociálnych podnikov. Ale keď hovoríš o tých kontrolách, tie kontroly v oblasti sociálnych vecí sa musia diať žiaľ na mnohých miestach aj v úplne iných oblastiach. To je v oblasti opatrovateľskej, v oblasti posudkovej činnosti, v oblasti veď pán minister veľmi dobre vie fiktívnych péeniek a podobne. A tie kontroly musí niekto vykonávať. Väčšinou ich vykonávajú úrady práce. Ja neviem inšpektoráty práce. Skrátka to sú ľudia. Za nimi sú všetko ľudia. A na jednej strane chceme, aby tá kontrola bola, na druhej strane tí ľudia sú zahltení obrovským množstvom práce a pracujú za smiešne mzdy častokrát. A proste to nestíhajú. Ja poznám kopec napríklad sociálnych kurátoriek, ktoré majú takéto štósy rodín a detí, ktoré potrebujú odkontrolovať. Oni to proste nestíhajú fyzicky a ešte aj za tie smiešne peniaze. A potom tu máme nejaký projekt za 40 miliónov eur poradní komplexnej pomoci kde nasilu sme zamestnali nejakých ľudí, ktorí majú jedného až dvoch klientov denne. Majú celkom dobré platy, lebo to sú peniaze z Európskej únie a títo ľudia nerobia takmer nič. ...peniaze. A potom tu máme nejaký projekt za 40-miliónov k poradni komplexnej pomoci, kde nasilu sme zamestnali nejakých ľudí, ktorí majú 1 - 2 klientov denne. Majú celkom dobré platy, lebo to sú peniaze z Európskej únie a títo ľudia nerobia takmer nič. Takže takáto je efektivita aktuálne na ministerstve práce.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Ja som myslel, že som povedal všetko, ale potom som sa zamyslel a zistil som, že niektoré veci som zabudol, alebo nepovedal. A takisto z tej rozpravy vyplynuli veci. Ja keď som navštívil sociálne podniky, tak čo ma zarazilo a s čím som vôbec nepočítal a ani som nepredpokladal, že toto môže byť problém, ale toto naozaj vážne problém je, keďže od 1. januára sa zvýšilo, alebo sa previedla záťaž platenia nemocenských dávok z 10 dní na 14 dní na zamestnávateľov, týkalo sa to aj sociálnych podnikov. A pre tie sociálne podniky to je obrovská záťaž. Ja to hovorím preto, aby som to pripomenul, že my dneska od 1. januára sme chceli proste znižovať tie vyrovnávacie príspevky, chceli sme zvyšovak DPH a tak ďalej. Ale vlastne treba si uvedomiť, keď hovoríme o celom systéme, že toto je veľmi veľká záťaž 14 dní a že tie sociálne podniky platia pre tých zamestnancov nemocenské, lebo viete, jeden podnikateľ mi hovoril, že on zamestnáva 9 ľudí, 9 zdravotne znevýhodnených a že už viac ako rok fungujú a myslím, že dokonca dva roky a že ešte nikdy neboli všetci 9 v práci. Že vďaka tomu, že furt bol niekto v nemocnici. Tu si treba uvedomiť, že keďže sa jedná o ľudí, ktorí majú nejaký zdravotný hendicap, čiže tam je jasné, že oni to svoje nemocenské nezneužívajú, lebo naozaj sú chorí a napriek tomu chcú pracovať a pracujú, napriek tomu musia podať nejaký výkon a zamestnávateľ za nich odvádza odvody a všetky peniaze, ktoré potrebuje ako zo zamestnancov odviesť štátu. Navyše ešte tie 4 dni, keď sú tí ľudia na nemocenských dávkach, to znamená, že naozaj ten štát, keď hovoríme, že ušetril na tom, že miesto 10 dní, 14 dní nemocenskej platia podnikatelia, zamestnávatelia, tak duplom ušetril a tých sociálnych podnikoch, lebo tie nemocenské tam majú určite vo väčšej intenzite. Čiže naozaj treba si uvedomiť, ja viem, že toto asi ministerstvo, toto ministerstvo nezmení, lebo jednak by sa narušil systém a jednak je to pre ministerstvo veľmi výhodné, ale treba na to myslieť, kedy sa im budú rušiť ďalšie výhody, lebo na tom naozaj od 1. 1. toho roku sociálne podniky dosť výrazne doplácajú.
Veľmi veľa sa tu hovorilo aj obecných podnikoch, možno 200 tých obecných podnikov je. Vedzme, že na Slovensku máme 3 tisíc samospráv, tak z tohoto pohľadu je to veľmi nízke číslo. Ale ja si myslím, že je to vysoké číslo, vďaka Bohu a keď chceme rozvíjať obecné podniky, tak naozaj máme priestor. A ekonomicky viete, dneska keď staviate byty nižšieho štandardu a keď hovoríme o bytoch nižšieho štandardu, tak ako v Bratislave asi máloktorý obyvateľ má také príjmy, aby sa do toho bytu dostal. Lebo parametre na to obsadeniu sú, že aký je príjem toho občana, čo chce obsadiť ten byt. Ale v našom regióne 90 % občanov spĺňa kritéria. Čiže to sú, u nás je to stredná trieda, alebo vyššia stredná trieda, ktorí majú také príjmy, že spĺňajú kritéria, aby do tých bytov nižšieho štandardu mohli. Až tak financujú 80 % tých byt bytov, 80 % peňazí vám dá, ktoré nemusíte vrátiť. Keď ste v najmenej rozvinutom okrese, tak vám dá 90 %, ktoré nemusíte vrátiť. A keď to stavia sociálny podnika, ktorému in house môže dať tá obec a kartu, že nemusí robiť výberové konanie, nemusí sa trápiť, nič, dá tu zákazku vám priamo, tak ten sociálny podnik si vie krásne zarobiť na tom tých 10 %. To znamená, že de facto tie byty môže staviať každá samospráva. Nemusí mať vôbec žiadne príjmy. Nestojí ju to nič a ešte navyše keď sa tie byty postavie, tak príjem z nájmu ide rozpočtu obce. A tie nájmy sa vypočítavajú z toho, za koľko sa ten byt postaví. Čiže keď si zoberiete, na každom jednom tom bode je nejaký rozvojový impulz, ktorý pomáha štátu, pomáha samospráve, pomáha tým ľuďom, ktorí žijú v tom znevýhodnenom regióne. Čiže naozaj tie obecné, sociálne podniky, ako tu niekoľkokrát zaznelo, plnia jednu úžasnú úlohu.
Cieľom tohto stretnutia, dúfam, že cieľom tohto stretnutia nie je ušetriť štátu peniaze, ale nastaviť funkčný systém. Ja keď sa pozriem, že narýchlo, čo sa v decembri malo schváliť, to znamená DPH sa mala zvýšiť na 19 % a mali sa znížiť vyrovnávacie príspevky, tak celkom to nehovorí o tom, že ideme nastaviť funkčný systém. Hovorí to naopak o tom, že ideme ušetriť nejaké peniaze na úkor sociálnych podnikov. Ale dneska sme tu, kde naozaj pánovi ministrovi treba poďakovať, že nie sme v skrátenom rokovaní, kde za dva dni by bolo všetko prerokované, ale sme v normálnom legislatívnom procese, kde predpokladám, že bude priestor dva mesiace si na niektoré veci, ktoré tuna jednolivý poslanci upozorňujú sa zamyslieť a nastaviť ten systém tak, aby bol ešte viacej motivačný pre tých, kto naozaj chcú v tomto systéme prinášať nejaké výsledky.
Dnes tu padlo tých 17 miliónov od pána Daška, tu spomínali, že pre 200 ľudí to je 17 miliónov (...nezrozumiteľne vyslovené...). Len základné zručnosti, toto je na tom najhoršie, že cieľ nie je niekoho zamestnať, naozaj len naučiť základné zručnosti. Že nič, nič, proste tí ľudia sa odškolia a skončia tam, kde sú. Čiže toto je na tom výrazne najhoršie.
A takisto tu bola spomínaná administrácia. Ja som spomínal birokraciu. Naozaj nesnažme sa vyrábať nové papiere, ale snažme sa vyrábať, aby ten systém mal výsledky. Aby tí ľudia naozaj keď ich chceme integrovať, aby sme ich integrovali a nie je podstatné, čo tie sociálne podniky budú písať na to ústredie. A dobre, tak napíšu na to ústredie papier, tam to niekto, keď bude mať čas bude vôbec čítať. A čo sa udeje, čo na základe toho papiera ten úradník urobí. Že zle napisal, že ho treba napísať nanovo. No ja neviem čo, no aký zmysel to dáva.
A keď mám ešte troška čas, tak spomeniem strešnú organizáciu ASES, ktorá tu je. No pán minister, ja si myslím, že keď tá strešná organizácia dostala na niekoľko rokov 6,6 milióna z eurofondov projekt a vy budete kontrolovať niekoľko rokov tie výstupy toho projektu a tak ďalej, tak tá strešná organizácia musí vás počúvať. Preto neberiem za objektívne, že ona zastupuje tu nejaké sociálne podniky. A čo ma na tej strešnej organizácii zaujalo, že keď si človek otvorí register sociálnych podnikov, ktoré spravuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, je tam napísané, že ASES má len 32 členov. Tento register je pravidelne aktualizovaný, takže si to neviem vysvetliť, lebo vy ste spomínali, že je ich približne 200. Tak neviem, či 200, alebo 32. A keď sa pozriem na stránku ASES, tak tam sa k tomu nedopátram. Rovnako sa nedopátram k stanovám ASES a ma to vždy presmeruje na úvodnú stránku. Takže ja si myslím, že keď ten ASES robí takú vynikajúcu prácu, tak by sa mal svojimi výsledkami pochváliť a ja by som sa mal relevantne dozvedieť, že koľko tých sociálnych podnikov nás naozaj zastupuje. Lebo strešná organizácia by mala zastupovať najmenej 30 % sociálnych podnikov. A ja si to neviem z verejných zdrojov nikde dohľadať, že či naozaj zastupuje tých 30 % sociálnych podnikov, alebo nezastupuje. Ja, keď som oslovil jednotlivé sociálne podniky a oslovil som ich možno 100, aké majú skúsenosti s ASES a či sú pod strešnou organizáciou a či to celé funguje, tak dostal som samé negatívne reakcie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, nevystúpil som v rozprave, pretože poznáte ma, že ja v rozprave nemám problém vystúpiť. Vystúpim až v druhom čítaní kde si ešte môžeme vymienať názory. Tu som usúdil, že vystúpim len v záverečnom slovo, ale pokúsim sa veľmi podrobne zareagovať na všetky pripomienky, ktoré tu boli vznesené.
Na úvod sa chcem poďakovať naozaj za konštruktívnu diskusiu všetkým opozičným poslancom a poslankyniam s výnimkou Simony Petrík, samozrejme. A k tej sa o chvíľu dostanem, pretože naozaj u pani Simony Petrík sa lož stáva pracovnou metódou a toto síce môže ona robiť, ale ja to nemusím samozrejme rešpektovať. Keďže väčšinou len vládni predstavitelia sú konfronotvaní médiami so svojimi výrokmi a činmi, opoziční nie, tak jednoducho musím časť svojho ministerského obdobia venovať aj vyvracaniu lží a mýtov zo strany opozičných politikov, akou je pani poslankyňa Petrík. Napriek tomu všetkým vám ostatným ďakujem za konštruktívne postoje, pripomienky, dokonca aj kolegom z Progresívneho Slovenska z ktorého pani Petrík pochádza. Dokonca ma milo prekvapil aj pán Ledecký, pretože naozaj tieto vystúpenia boli na rozdiel od tých predchádzajúcich naozaj konštruktívne.
Len chcem opäť pripomenúť, že pán Ledecký mi dnes poďakoval za to, že teda sa to napokon nedeje v skrátenom legislatívnom konaní, ale dobre viete, že pán Ledecký ma najpvr na skrátené legislatívne konanie pri tomto zákone a pri tejto téme verejne vyzýval. No je to tak. No tak hovorím len....no dobre, takže dobre. A druhá vec ešte ste spomínali alianciu pre sociálnu ekonomiku. Ja nepoznám inú organizáciu strešnú. My sme mali ju oficiálne na ministerstve práve na niekoľkých rokovaniach. Tvrdia nám, že zastrešujú 200 sociálnych podnikov, čo je približne tretina z tých 600 sociálnych podnikov. A bolo mi povedané, že prečo. Ja som sa opýtal prečo nekomunikujete aj z opozičnými poslancami. No bolo mi povedané, že sa vás snažili skontaktovať, že sa vás pán Ledecký aj skontaktovali, ale vy ste odmietli s nimi komunikovať. Neviem, či to tak je, ale takto mi to bolo povedané. Ja by som bol najradšej, aby celý tento sektor spolu komunikoval. A keď teda ste teraz hovorili o tom, že sa neviete dopátrať k nejakej činnosti a tak ďalej, tak potom asi bolo treba, keď vás oslovili s nimi komunikovať. Ale to len tak na margo, teda fakt.
Poďme teda k postate. Ja si myslím, že všetci sme sa tu zhodli, že tento návrh zákona, táto novela zákona bola predložená kvôli tomu, aby sme na jednej strane odstránili špekulantov zo systému, ktorí existujú. A na tom sa všetci zhodneme. Nikto nepoprel, že tu nejakí špekulati sú. Ale na druhej strane, aby sme zachovali činnosť sociálnych podnikov a účel sociálnych podnikov, pretože nikto nespochybnil, že sociálne podniky majú miesto v našom sociálnom systéme. Áno. Toto je základ debaty. Novelu zákona ministerstvo predkladá kvôli tomu, aby sme jednoducho ten systém vyčistili a na druhej strane, aby sme nezničili tie sociálne podniky, ktoré jednoducho majú na to účel. Áno, je možné, že po prijatí tej novely zaniknú niektoré sociálne podniky, prepustia sa nejakí ľudia, ale veď jednoducho je tu motivácia nastaviť ten systém tak, aby pôsobili v tomto systéme len tie sociálne podniky, ktoré jednoducho pôsobiť majú a majú na to absolútne oprávnenie a môžu plniť teda svoj účel. Len pre vás, pre vašu informáciu, o akej skupine ľudí, zamestnancov sociálnych sa tu rozprávame. V sociálnych podnikov pôsobí niečo vyše 9 tisíc ľudí a z toho 6 tisíc je znevýhodnených. Väčšina zdravotne zdravotne znevýhodnených, menšina inak znevýhodnených ľudí. Takže o takomto, o takejto skupine ľudí sa tu rozprávame a o takejto skupine ľudí tu vedieme jednoducho túto dlhú dišputu, ale je to v poriadku. Ja som sociálny demokrat a predsa zdravotne znevýhodnení a odkázaní ľudia musia byť jendou z cieľových skupín nás, sociálnych demokratov, ale predpokladám všetkých ľudí.
No a teraz poďme ku konštruktívnym poznámkam a k tým lživým, populistickým a dokonca zaváňajúcim jednoducho konšpiráciou, čo si pani Petrík aj priznala. Tak povedzem prvú lož pani Petrík. Pani Petrík povedala, že najviac sociálnych podnikov na Slovensku vzniklo v roku 2025. Rástli tu ako huby po daždi a to kvôli tomu, že sa teda znížila DPH z 10 na 5 %. Dámy a páni, súča.....
=====

, že najviac sociálnych podnikov na Slovensku vzniklo v roku 2025. Rástli tu ako huby po daždi a to kvôli tomu, že sa teda znížila DPH z 10 na 5%.
Dámy a páni v súčasnosti je na Slovensku 631 sociálnych podnikov. 558 sociálnych podnikov vzniklo v rokoch 2020 až 2023, za predchádzajúcej vlády v čase, keď DPH bola 10% predpokladám pre sociálne podniky. Čo je prvá lož pani Petrík, že zníženie DPH na 5% v roku 2025 spôsobila obrovský nárast sociálnych podnikov na Slovensku a s týmto teda argumentuje hlavná predstaviteľka sociálnej oblasti pani Petrík z Progresívneho Slovenska, ktoré tu chce riadiť krajinu. Nie je to prvý samozrejme prešľap pani Petrík, nie je to prvá lož pani Petrík.
Zopakujem hneď druhú. Ona pri tej istej téme dokázala v tlačovej správe uviesť, že Erik Tomáš, minister práce, chystá túto novelu zákona potichu a pokútne. Potichu a pokútne. Napísala pani Petrík vo svojej tlačovej správe, ešte teraz hovorí, že je to pravda. Pritom pred zverejnením tejto tlačovej besedy minister práce, Erik Tomáš mal tri tlačové besedy na túto tému za účasti dokonca Najvyššieho kontrolného úradu, predstaviteľov Najvyššieho kontrolného úradu za účasti ľudí, ktorí pracujú v tých sociálnych podnikoch. Boli tam zdravotne znevýhodní ľudia. Bola tam pani bez rúk. Boli tam ľudia, ktorí nemajú zrak a tak ďalej, a ja som mal tri transparentné tlačové besedy. A pani Petrík po týchto troch besedách dokázala povedať, že ja túto novelu pripravujem potichu a pokútne. Máte pocit, že toto je korektný dialóg medzi opozíciou a koalíciou?
Takže prvá lož, ktorú pani Petrík povedala je, že najviac podnikov alebo sociálne podniky rástli ako huby po daždi počas roka 25. Pričom 558 podnikov zo 600 vzniklo v rokoch 20 až 23, kedy bola DPH stále 10%. A druhá lož, že sa tento zákon pripravoval nejak potichu. Pritom bol široký sociálny dialóg, s tými ktorých sa to týka, tak ako vždy v prípade ministerstva práce pod súčasným vedením.
Na novele zákona sa začalo pracovať začiatkom roka 2025, čo je tiež známe. Odborné diskusie dokonca začali koncom roka 24, ale práve, keď ma opozícia začala vyzývať, že prijmite, čo najrýchlejšie sprísnenie tých kritérií lebo tu máme týchto špekulantov, tak som teda presadil skrátené legislatívne konanie, a napokon si to tá opozícia rozmyslela. Ale už je to jedno, už sme v riadnom konaní, je to tak. Ja len, aby som teda hovoril chronologicky fakty.
A viete pani Petrík kedy a v akom období vznikla tá vaša spomínaná AMG Security, ten sociálny podnik? Kedy získal tento sociálny podnik štatút? Keď vy ste si tu dokonca dovolili naznačovať, že je to možno aj otázka nejakého biznisu? Štatút AMG Security a to všetci, ktorí sa tomu venujú, lebo vy tomu ani nevenujete pozornosť, ale potom len prvoplánovo chcete kritizovať, získala v roku 2021. Za predchádzajúcej vlády, keď bol ministrom práce Milan Krajniak, nechajte, ja pokračujem. To ešte nekončí, pani Petrík, to ešte nekončí, tak si to vypočujete celé. Lebo viete dobre, že aspoň korektný politik snažím sa vecne diskutovať, ale každá akcia si vyžiada reakciu. Takže, pani Petrík táto AMG Security vznikla a získala štatút v roku 2021. Teda v čase, keď bol minister práce pán Krajniak a v čase keď sedeli vo vláde vaši teraz opoziční kamaráti, s ktorými idete vytvárať tú alternatívu voči súčasnej vláde, tú alternatívu pre Slovensko. V roku 2021 vznikla AMG Security a získala zákazky predstavte si na ministerstve práce pod vedením pána Krajniaka. A pani Petrík teraz dobre počúvajte, na magistráte bratislavskom pod vedením pána Valla, vášho liblinga predpokladám. Čiže asi aj tam je nejaký kšeft predpokladám. Tam je kšeft predpokladám, tam je kšeft, že pani Petrík? A potom napríklad aj na Bratislavskej župe pána župana Drobu za SaS, asi aj tam je nejaký kšeft. Dokonca získala na viacerých samosprávnych a štátnych inštitúciách od roku 2021, aj v prezidentskom paláci za pani Čaputovej, Aj toto je kšeft, pani Petrík, áno? Takže vyprosujem si od vás, naozaj tieto klamstvá, lži, zavádzania a naznačovania nejakých vecí. AMG Security získala štatút za predchádzajúcej vlády a ak aj získa nejakú zákazku povedzme na úrade práce Zvolen, či čo ste hovorili, tak sú jej vyplácané teda sumy na základe tých vyrovnávacích príspevkov, keďže má toľko zamestnancov, tak toľko sa vypláca. Rovnako, ako na bratislavskom magistráte, na Bratislavskej župe, v prezidentskom paláci za pani Čaputovej. Toto je vaša politika pani Petrík, tak vy sa jednoducho chováte. Ja vám dodám zoznam štátnych a samosprávnych inštitúcií, kde všade AMG Security teda pôsobila. Pán Krajčí tiež sa k tomu tak ako pridal k vám. Tak tiež chcem teda oznámiť, že za vašej vlády pán Krajčí, táto AMG Security doslova rozkvitla. Predstavte si aj takú vec, že v roku 24 na ministerstve práce za môjho vedenia sme rozviazali kontrakt s AMG Security pre neplnenie podmienok a následne sa opäť prihlásila do súťaže a opäť práve kvôli tým zvýhodneným podmienkam, ktorými mi chceme spolu prísnejšie nastaviť vyhrala tú súťaž, opäť. Takže asi tak. Takže, ak niekto tu chce AMG Security lepiť na nás, a tak ďalej, tak je to veľmi, veľmi teda nekorektné.
No, a teda povedzme si teda ešte jednu vec, že bola tu správna argumentácia aha od pána Krajčího, od pána poslanca Krajčího, že jeho by tiež zaujímalo, ako tie kontroly prebiehajú v tých sociálnych podnikov, lebo proste naozaj to je alfa a omega kontroly, aby teda fungovali. Aj keď treba povedať, že taká dobrá kontrola ročne dokáže skontrolovať maximálne 5 až 10% týchto podnikov. Tak si zoberte 50-60 podnikov ročne. No, len máme protokol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý teda skúmal obdobie 2018 až 2023 a práve výhrady Najvyššieho kontrolného úradu smerujú k tomuto obdobiu, že tam neboli prakticky žiadne kontroly. Áno aj roky 18 až 20 povedzme, vláda ešte sociálno-demokratická alebo vláda Smeru ak chcete, ale tri roky vašej vlády pán Krajčí. Tieto tri roky vlády hodnotí Najvyšší kontrolný úrad, ako tie kde prakticky zlyhávala kontrola. A my popritom zákone, ako som povedal a ako som aj pani Petrík vysvetlil, asi videla predsedu Najvyššieho kontrolného úradu na mojej tlačovej besede sme mali niekoľko pracovných rokovaní s Najvyšším kontrolným úradom, kde sme sa zhodli, že spolu s Najvyšším kontrolným úradom po novom budeme kontrolovať 5 až 10% týchto sociálnych podnikov. Čo som povedal na tých tlačových besedách, ale kedy pani Petrík si všimla tie tlačové besedy, tak by to vedela. Ale ona tvrdí, že ja som ten zákon pripravoval pokútne potichu. Toto je podľa nej korektná diskusia. Takže áno, kontrola bude 5 až 10% a bude to v súčinnosti s Najvyšším kontrolným úradom, ale ešte raz to nebude stačiť. Vy musíte urobiť nejaké systémové zmeny. Systémové zmeny, ktoré budú brániť zneužívaniu sociálnych podnikov, pretože osem rokov tu fungujú v tomto režime. Nezaviedol ich Erik Tomáš, zaviedol ich niekto iný. Ale áno, majú svoj význam a teraz prišiel ten čas, že sa na ne treba pozrieť. Ale nie kvôli roku 2025, nie vtedy nastal ten problém. Ako vy hovoríte, že zníženie tej DPH na 5% vtedy narástli, vtedy teda normálne bol nárast tých sociálnych podnikov ako húb po daždi a pritom som vám povedal štatistiku.
Druhú vec, ktorú ste uviedli a tú chcem tu dať na správnu mieru teraz vy pán Ledecký, lebo ste hovorili, že ešte problém mohol nastať v júli minulého roka, keď došlo k vyhodeniu určitých paragrafov zo zákona, ktorý ale spadá pod ministerstvo financií. A vy ste to uviedli tak, že to bola nejaká iniciatíva ministerstva financií, ktorý ju vlastne komunikoval s Európskou komisiou. Ja to musím upresniť, pán Ledecký. To bolo naplnenie európskej smernice. Čiže, tam sa nedá svietiť. Jednoducho áno, niekedy v zákone bolo že sociálne podniky môžu svoje tovary a služby poskytovať buď objektom verejnej správy, buď fyzickým osobám alebo iným sociálnym podnikom, a nemajú narúšať teda súťaž, teda hospodársku súťaž. Toto v tom zákone bolo, ale vypadlo to kvôli tomu, lebo to prikazovala európska smernica, tak to mám odkomunikované zo strany ministerstva financií.
Čiže tam sa nedalo jednoducho svietiť, ako sa hovorí.
No a teraz pani Petrík, teraz samozrejme ona nevie prežiť to, že DPH je agendou ministerstva financií, neustále sa to snaží lepiť, ako na nás. Na mňa konkrétne, aby teda nejakým spôsobom deklarovala pred svojou skupinou voličov, že aj tá DPH je problém ministerstva práce. Lebo ona si myslí, že ona tak oblbne tých svojich voličov, ale ja budem teda trvať na tom, aj vy všetci ktorí teda tomu rozumiete trochu alebo chcete rozumieť a nechcete účelovo podsúvať verejnosti všelijaké bludy, tak musíte chápať, že ak sa bavíme o DPH je to daň a je to teda v gescii ministerstva financií. A ja som úplne otvorene teda priznal, že napriek tomu, že môj, teda náš zákon z ministerstva práce je tak nastavený, že je priechodný v koaličnej väčšine, tak sme nakoniec urobili to, že bude to riadne konanie a v rámci druhého čítania, ak ministerstvo financií vymyslí, ak ministerstvo financií, nie ministerstvo práce vymyslí mechanizmus ako sa vysporiadať s tou DPH, tak ho tam do toho zákona dáme. Ale je to agenda ministerstva financií. Ako som povedal, ja, pracovná skupina ZMOS a tak ďalej a ja sa veľmi teším, čo ste napokon priznali pani Petrík aj pán Ledecký, že ministerstvo financií urobilo veľmi podobný režim, aký sa snažím voči opozícii robiť ja pri veľkých témach, že si vás zavolali na ministerstvo financií a vám vysvetlili ten mechanizmus.
Ja som úvodnom slove o tom nehovoril preto, lebo som to považoval za pracovný nejaký návrh, ale tým, že vás už s tým oboznámili, ja som o tom nevedel, tak sa len tomu teším. Áno a ten mechanizmus má spočívať v tom, že sa síce DPH zvýši, ale sa vymyslí nejaký systém vratiek cez ministerstvo práce pred tie dobré, keď to tak poviem sociálne podniky, pre tie ktoré plnia účel. Ale jednoduché to pán minister financií resp. ministerstvo financií mať nebude. Takže sme zvedaví, ako to napokon dopadne, ale je dobré, že tento zákon potom vytvára na to priestor, že sa lebo by sa potom musel prijať prijímať individuálny zákon, novela zákona o DPH. Ale ja som túto ponuku ministrovi financií teda dal, aby sa to teda vyriešilo komplexne. Ale ešte raz, zmeny ktoré presadzujeme my v zákone sú nastavené a DPH nie je súčasťou našej agendy, čo každý racionálny politik musí uznať a vedieť.
Bola tu taká poznámka k tej DPH, od pani poslankyne Turčanovej, že tak povedzme, že dajme možno tú DPH na 10%. Nie je to možné, pani poslankyňa, pretože Európska únia umožňuje len tri sadzby DPH, a tým pádom toto by bola už štvrtá sadzba a preto to možné nie je. Musíme buď sa rozhodnúť 5, 19 alebo 23. Nie je možné urobiť štvrtú sadzbu DPH. Tak preto to možné jednoducho nie je. Ako ste si mali možnosť všimnúť a pán Dostál správne pochopil lebo navnímal tú situáciu v opozícii, že vraj ani v opozícii sa neviete zhodnúť, že čo je dobré a čo zlé riešenie, ale nebudem budem korektný. S výnimkou pani Petrík musím byť trošku drsnejší, lebo si to zaslúži za to, ako pristupuje k robeniu politiky, najmä v posledných týždňoch, ale pán Dostál je to tak. Vy ste si všimli. Napríklad jedna strana navrhuje zvýšiť DPH, Slovensko Oľano navrhuje ponechať DPH. Potom sú tu dokonca rozpory alebo rozporuplné názory, ak dovolíte v rámci vašej strany. Pán Viskupič má iný názor ako pán Ledecký. Takže takto to je proste, len to konštatujem a aspoň vidíte, aké je náročné tento mechanizmus nastaviť. Lebo nestačí len kritizovať, pripomienkovať, ale treba prísť aj s nejakým riešením a teda ja na záver budem mať na vás samozrejme konštruktívnu výzvu. Ja sa k tomu vrátim, ale len to teda svedčí, že nie je to teda také jednoduché nastaviť ten systém ako taký.
Vyrovnávací príspevok, ja som počúval pozorne a priznám sa, že nie vždy som chápal. Pán Ledecký povedal, že on má informácie, lebo tak ako námatkovo, že chodí po tých sociálnych podnikoch a že nie väčšina nevyužíva tú maximálnu výšku, maximálnu výšku toho vyrovnávacieho príspevku. No, my máme informácie z ústredia práce, kde naozaj s výnimkou obecných sociálnych podnikov, obecných a kto mu sa dostanem väčšina využíva ten maximálny príspevok od štátu. Prvé, čo chcem opäť (nezrozumiteľne povedané) a obecné podniky tých je asi 170 sociálnych podnikov tie vôbec nemajú problém so znížením vyrovnávacieho príspevku, lebo samozrejme oni kedy dávali vyššie mzdy ako minimálnu mzdu, tak potom by sa im mohli spätiť iní zamestnanci. To je presne o tom princípe, čo hovorím, že ak tu máme 127 000 pracujúcich ľudí za základnú minimálnu mzdu bez akejkoľvek podpory a potom 1500 eurami máme podporovať iných ľudí, ktorí by si inak prácu nenašli, tak ten princíp je trošku, trošku nespravodlivý, áno. Pani Petrík povedala, že však ste to mali čím skôr riešiť, však kasičku a haha o kasičku ide. No, nejde o kasičku, lebo keby som to riešil skôr, tak už skôr už rok dozadu by ste ma kritizovali a to budete samozrejme populisticky robiť. Ide brať, ide krátiť, ide brať týmto ľuďom, týmto znevýhodneným, len chcem teda povedať, že tu je len príspevok štátny eurofondový príspevok nejaký jeho strop, ale nikto nebráni tomu zamestnávateľovi, ktorý vyrába tovary a služby a dodáva tovary a služby, aby tie platy tým ľuďom proste nechal. Nemusí automaticky znížiť on ten plat, keď sa len zníži ten príspevok vyrovnávací, nemusí to robiť. Ale ak to zníži no, tak on sa na to bude vyhovárať...
=====

mzdový príspevok, nejaký jeho strop, ale nikto nebráni tomu zamestnávateľovi, ktorý vyrába tovary a služby a dodáva tovary a služby a zarába, aby tie platy tým ľuďom proste nechal.
Nemusí automaticky znížiť on ten plat, keď sa len zníži ten príspevok vyrovnávací, nemusí to robiť. Ale ak to zníži, no tak on sa bude na to vyhovárať. Takže kľúčová vec, prečo to robíme je a teraz tá doložka 17 miliónov EUR, to je to ušetrenie v prípade, že by sme teda znížili na tých 915. To nie je, že celkový objem peňazí na to použitých. Celkový objem peňazí na takýto vyrovnávacích príspevok pri zachovanom počte plus mínus 600 sociálnych podnikov je 75 miliónov Eur pri súčasnom štedrom systéme.
Áno?
A tento systém my ešte vieme, sme, sme urobili taký audit eurofondov, ktoré my máme v rezorte práce a vieme ho vykryť do konca tohto roka, v prípade, že dôjde k zníženiu toho vyrovnávacieho príspevku, aspoň od 1. mája alebo aspoň od 1. júla tohto roka. Vtedy ešte vieme tých, ten, ten rozpočet na tento rok vykryť z eurofondov, ale v roku 27 už nie. Už to bude čistý nápor na štátny rozpočet 75 miliónov Eur.
A ja som toto vysvetľoval ľuďom zo sociálnych podnikov, oni to pochopili. Oni povedali, že no tak potom áno, urobme nejaký kompromis, lebo ja sa bavím s týmito ľuďmi, sedel som za jedným okrúhlym stolom a je to s nimi vydiskutované, pretože v opačnom prípade by možno musel prísť tvrdší zásah a zmenili by sme obligatórny výdavok na, na fakultatívny. No v takom prípade by dostali iba tí, čo by boli prví, hej? To a to nie je dobré. To nie je dobre, dobrý prístup.
Takže preto tu chcem poprosiť o nejaký korektný prístup k tomu. Po prvé, ak máme podporovať miesta pracovné alebo ľudí, ktorí by si ináč prácu hľadali ťažko, tak podporujeme vo výške minimálnej mzdy, pretože tu máme iných ľudí na minimálnej mzde 128 tisíc, ktorí ešte stále poberajú minimálnu mzdu bez podpory, ale hlavne preto, že sa nám minú prostriedky.
Ja aj na rok 27, my na rok 27 budeme musieť hľadať v rámci revízie, dúfam, že príde, nejaké prostriedky na rok 27, aby tých 75 miliónov v roku bolo aspoň to, hej? Ale už to bude po tom krátenom príspevku. Toto je racionálny prístup.
Ja, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a teraz sa nechceme tu chváliť, je buď na prvom alebo druhom mieste v úspešnosti čerpania eurofondov.
My naozaj čerpáme dobre, ale to je preto, že máme takzvané mäkké eurofondy, tak sa čerpajú jednoduchšie. Ale predpokladám, že vznikne tlak pred rokom pred koncom roka 26 u iných ministerstiev na nevyčerpanie tých prostriedkov a my sa o to budeme uchádzať. Ale je iné, keď sa máte uchádzať o 75 miliónov a iné, keď sa máte uchádzať o 110 miliónov Eur, hej? Však rozumiete tomu dobre.
Takže len o to tu ide a je to vydiskutované s tou skupinou, áno, s alianciou pre sociálnu ekonomiku, aj keď je tu neustále ona nejakým spôsobom napádaná a tak ďalej, a nemôže sa brániť. No a viac krát sa to spomenulo 17 miliónov Eur pre pána Daška pre nejaké nejaký program. Len mám pocit, že ste si to najprv mýlili, lebo pán Ledecký začal argumentovať, že že však Tomáš potrebuje 17 miliónov na tie vyrovnávacie príspevky a Daško ich má.
Ja nebudem teda komentovať, ja fakt ten program nepoznám a tak ďalej, ale je to 75 miliónov, nie 17, áno, na rok. Len aby bolo jasné, že porovnávame 17 so 75, to nie je. Čiže 75. Samozrejme, je to len odhad, pretože my nevieme, koľko podnikov ešte vznikne alebo zanikne. Takže vzhľadom na súčasný stav.
No, bola tu poznámka od pani Turčanovej.
Akékoľvek obmedzenia, ktoré my teda, ktoré my navrhujeme v tom zákone, sa samozrejme týkajú iba ľudí, ktorí sú na vyrovnávacom príspevku. Sú tam aj zdraví ľudia, tých sa samozrejme tieto veci netýkajú. No mali sme takúto otázku.
A potom tu bola, bol tu taký, také, taká dišputa od myslím kolegu z Progresívneho Slovenska, on sa mi ospravedlnil, že musel ísť niekde, áno. A on, že veľmi mu nevonia ten a myslím, že aj pán Ledecký tu povedal, že mu veľmi nevonia to, že chceme zakázať súbeh práce v sociálnom podniku s inou pracovnou činnosťou, či už s iným pracovným úväzkom alebo so živnosťou alebo ešte s niečím iným. Musím hneď zopakovať, že povoľujeme iný pracovný úväzok, ale do výšky zárobku životného minima.
Ale viete, je tu taká schizofrénia, pretože ak tvrdíte, že toto nie je dobré opatrenie, tak na jednej strane hovoríme, že my vyrovnávacími príspevkami pomáhame ľuďom sa zamestnať, ktorí by sa ináč nezamestnali, ale na druhej strane im chceme umožniť, že pracujte aj v ďalších dvoch povolaniach. No ak si dokážu nájsť prácu v tých ďalších dvoch povolaniach alebo robiť niečo na živnosť, no tak oni nepotrebujú podporované zamestnanie, hej? O tom to je.
My pomáhame naozaj iba tým, ktorí si tú prácu nevedia nájsť. Tak keď si vedia nájsť ešte inú prácu alebo dokonca založiť živnosť, no tak načo ich potom podporujeme?
To má byť proste pre tých ľudí, ktorí naozaj teda to nedokážu a jednoducho a jednoducho preto to robíme. Len aby som vysvetľoval logiku tých našich, logiku tých našich krokov.
Obecné podniky. Ako som povedal, nemajú problém so znížením príspevku. Obecné podniky a teda samosprávy súhlasia so zmenami, ktoré sme priniesli a preto pre tento náš zákon bola aj riadna väčšina a je riadna koaličná väčšina. Ja by som bol samozrejme najradšej, aby sme sa napokon dohodli aj s opozíciou, to by bolo úplne najlepšie.
Bolo tu od pána kolegu z Progresívneho Slovenska povedané, že nesiahajte nejakým spôsobom na na tie obecné alebo teda neznižujte alebo nezvyšujte ešte nápor na samosprávy. Tak som pochopil, že pán kolega ste hovorili, že nezvyšujme ešte väčší nápor na samosprávy zo strany Ministerstva práce cez tento zákon, lebo už majú toho na pleciach dosť.
No len treba povedať, že to je zase záležitosť tej DPH-čky, ktorá sa teda bude riešiť Ministerstvom financií. Vyrovnávacie príspevky, oni nemajú problém mestá, obce a obecné podniky, ale musíme si uvedomiť, sociálna ekonomika tu nie je na to, aby riešila, riešila. Škoda. že ma nepočúvate, pán kolega, lebo sa vám prihováram. Ja vám odpovedám teraz asi. Hej?
Lebo ste povedali, že nemá, nemá, nemajú prečo tá novela zaťažovať ešte viac tie samosprávy. Tak len chcem vysvetliť, že ide o DPH-čku, ktorá ešte nie je doriešená. To nie je súčasťou toho zákona. Ministerstvo financií to vyrieši.
S vyrovnávacími príspevkami so zníže, so znížením nemajú problém samosprávy, lebo oni dávajú naozaj na úrovni minimálnej mzdy maximálne, no ale hlavne sociálna ekonomika nemá čo riešiť v činnosti samospráv a rozpočty samospráv. Sociálna ekonomika je tu na pomoc, ZŤP ľuďom. Ona tu nie je na to, aby len som vám to racionálne vysvetlil. Nie je tu na to, aby sanovala rozpočet samospráv. Toto, toto nie je účelom sociálnej ekonomiky, čo musíte teda súhlasiť. To je pomoc jednoducho ľuďom.
Bola tu taká viackrát poznámka, uštipačná. Viackrát sa to teda samozrejme z úst pani Petrík, ako vždy, aj z úst pani Turčanovej sa to myslím objavilo.
Len chcem upozorniť, že lehota na registráciu sociálneho podniku je odjakživa 30 dní. Takže ak vy tu argumentujete, že za dva, tri týždne, to je od pani Remišovej ste prevzali, za dva, tri týždne alebo štyri týždne vznikne sociálny podnik, no tak je to lehota, 30 dní. K tomu ešte samozrejme predchádza proces na takzvaných koordinačných centrách. To je tri mesiace, pán Ledecký to ovláda, že tam sa pýtajú na ten, na ten zámer a tak ďalej, že či áno, ale od podania žiadosti do, do, do zaregistrovania sociálneho podniku je musí uplynúť maximálne 30 dní.
No tak kedy majú potom vzniknúť? Dva tri týždne, štyri. Takže len aby ste si s tým nepracovali, že tu akože rýchlo vznikajú proste za 30 dní nejaké podniky. To je zákon tá vec. Je to zákonná vec. Lebo vždy niečo tak ako ste sa snažíte mne pripísať.
Ešte raz, od 18, od roku 2018 tu funguje tento systém, ktorý som ja teda nezakladal.
No.
Obmedzenia som hovoril, kontroly sme hovorili. To sme teda vyriešili. Áno, ešte tu boli také námety, ktoré boli pôvodne v zákone, ale my sme ich nakoniec museli z toho zákona vyradiť, pretože nás ÚVO upozornilo na to, že bolo by to v rozpore s európskymi pravidlami. My sme chceli zaviesť, že subdodávateľ, že subdodávky môžu sociálne podniky vybaviť iba 20% ceny zákazky.
Pamätáte si to?
Bolo to prezentované na tej tlačovej besede alebo na tých troch tlačových besedách, ktoré pani Petrík nesledovala a preto hovorila, že som pokútne a potichu pripravil zákon.
A o okrem iného sme ešte samozrejme nastavili to, že, že nemôžu sociálne podniky byť v konzorciách, súťažiť v konzorciách.
Aj na jednu aj na druhú vec nám ÚVO v rámci medzirezortného pripomienkového konania povedalo, že to nie je možné, lebo je to v rozpore s európskymi pravidlami. V rozpore s európskymi pravidlami a tým pádom sme to tam, sme to z toho vyradili. Naopak, vyhoveli sme SAS, že sme povedali, že dobre, nebudeme žiadať preposúdenie zdravotného, preposúdenie toho človeka na konkrétnu pracovnú činnosť. Čiže keď je zdravotne postihnutý človek a pracuje v sociálnom podniku, potrebuje len potvrdenie invalidity. My sme chceli, aby bola bolo aj preposúdený lekárom na konkrétnu pracovnú činnosť. Uviedol som príklad, že asi človek bez rúk nemôže murovať, keď to tak poviem. Áno?
O tom to malo byť, ale dobre, vzali sme to späť. Väčšia byrokracia, väčšia záťaž pre týchto ľudí. Jednoducho sme uznali, že stačí teda iba potvrdenie invalidity.
Dokonca sme im napokon uľavili, lebo sme do toho zákona pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní dáme to, že doteraz si to ten človek musel zháňať sám, to právoplatné rozhodnutie o invalidite. Po novom už si túto informáciu vymení Sociálna poisťovňa s Úradom práce a odbremeníme napokon toho človeka.
Ja som sa snažil zodpovedať všetko. Dúfam, že som zodpovedal všetko. Hovorím, keď bude druhé čítanie, tak, tak sa prihlásim aj do rozpravy.
Ale mám tu výzvu voči opozícii.
Keďže som to tu načal, že bolo úplne evidentné z tej rozpravy, že aj opozičné strany a ešte pani Veslárová, ale ja som vám odpovedal, hej, že čo sa týka, vy ste sa vy ste tu naznačili, že ZŤP je ťažké integrovať proste ľudí ZŤP, ale toto zákon na to zákon novela zákona pamätá. To sa netýka ZŤP ľudí. V prípade ZŤP ľudí, zdravotne znevýhodnených ľudí, nie je povinnosť integrovať tých ľudí na otvorenom pracovnom trhu.
Takže to tam, to tento problém nie je. To sa týka tých inak znevýhodnených, nie zdravotne, lebo tam naozaj ťažko požadovať niečo také, aby bola povinnosť integrovať. Bolo by fajn, keby ich integrujú, ale ale vyžadovať sa ako povinnosť pod hrozbou sankcie, to by nebolo dobré a to tam teda nie je.
Takže na záver výzva na opozíciu.
Skúsim to, tak ako vždy, veď ma už poznáte. Ďakujem za väčšinu konštruktívnej diskusie. Ale teraz výzva, pretože ani vy medzi sebou nemáte zhodu, ako to vyriešiť. Sú tu rozdielne názory.
Ja navrhujem, pretože tá ďalšia schôdza bude až v apríli, kontaktujem kľúčových aktérov týchto strán, k tejto, tejto téme a budem sa snažiť hľadať kompromis, aby takáto zmena prešla, ak sa dá ústavnou väčšinou, respektíve aj možno s podporou opozície. Ak teda bude to, to proste bude jasné, či budete chcieť alebo nebudete chcieť prispieť nejakým riešením alebo, alebo alebo len škodiť, ako hovorí, ka, alebo len škodiť ako pani Petrík, pretože veď váš predseda hnutia jasne povedal, že čo je úlohou opozície.
No nie, no ja to musím tu hovoriť, veď ma poznáte, ale toto, čo dnes predviedla pani Petrík a čo, no veď veď dobre, dobre, dobre a ja sa teším na rovnaké odmeňovanie mužov, jeminé. Už je tu aj pani Jurík, ja sa teším. Lebo ju idem, lebo ju idem pochváliť. Ako pani Jurík ako pracovala na tej smernice

ako pracovala na tej smernici, idem ju tiež pochváliť. Tiež ma raz pochválila, neviem, či potom mňa, za to ste niečo neschytali, dúfam, že nie, lebo, no vidíte a už mi to musíte vrátiť, už ste dostali pokyn, že mi to idete vrátiť. Ale dobre, som pripravený. Takto som pripravený.
A dobre, čiže výzva na opozíciu je zavolám, budem teda vás poprosím, máte nejaký návrh, ako tento zákon vylepšiť alebo dokonca prísť s vlastným riešením, na ktorým by sme sa mali zamyslieť?
Ak teda to riešenie nedáte, teda ak ho dáte, tak možno dôjde k nejakému kompromisu a k dohode. Ak nedáte, tak budem samozrejme komunikovať, že ste len kritizovali, ale ste nedodali, nenavrhli žiadne riešenia. Čiže poďme do riešení. Máme čas do apríla, pretože môžeme potom mať rozpravu v druhom čítaní, samozrejme, to k tomu patrí, ale bolo by dobré, aby už možno na výbore, ktorý tomu bude predchádzať, sa predložili nejaké pozmeňujúce návrhy alebo proste ešte predtým v rámci nejakých pracovných skupín sme to vyriešili, lebo k takýmto témam ja veľmi rád prizývam opozíciu, ale asi toľko z mojej strany. Dúfam, že stále to vnímate z mojej strany ako konštruktívny prístup, ale keď počujem nejaké nezmysly alebo, alebo snahu proste poškodiť, tak sa samozrejme pozvem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Rovnaké odmeňovanie mužov a žien za rovnakú prácu, treba povedať hneď na úvod, že bola to strana HLAS – sociálna demokracia, ktorá presadila do novely ústavy rovnaké odmeňovanie mužov a žien a bola to podmienka strany HLAS – sociálna demokracia, aby teda bola táto zásada, tento princíp súčasťou nášho základného zákona. Ruka v ruke s tým a treba priznať, že sa to zišlo v čase, ministerstvo práce transponuje alebo, ak chcete, prenáša európsku smernicu o rovnakom odmeňovaní mužov a žien do slovenskej legislatívy. Tak ako iné krajiny, aj my máme na to termín najneskôr do júna 2026 a tým pádom, samozrejme, je čas, aby sme to presadili.
Chcem povedať, že teda táto novela zákona prináša tieto zmeny. Po prvé, zamestnávateľ musí zaviesť takzvané štruktúry odmeňovania, to znamená zhodnotenie práce na základe štyroch hlavných kritérií, a to, a tými sú zručnosti, úsilie, zodpovednosť a pracovné podmienky. Popri tých hlavných štyroch kritériách bude musieť zamestnávateľ ešte hodnotiť aj takzvané mäkké zručnosti ako napríklad sociálne a komunikačné schopnosti.
Druhou zmenou je, že zamestnávateľ bude povinný po novom zabezpečiť nediskriminačné podmienky pred vznikom zamestnania, napríklad ak pôjde o inzeráty, aby jednoducho napríklad udával tú pracovnú pozíciu v dvojtvare a podobne.
Ďalšia vec, povinnosť ďalšia pre zamestnávateľa bude informovať zamestnancov o priemernej výške v odmeny v ich kategórii, v ich zaradení, aby presne vedeli, aká je priemerná výška odmeny na tých pracovných pozíciách, na ktorých sa hýbu oni.
Po ďalšie, pôjde o povinnosť zamestnávateľov podávať správy o tom, ako napĺňajú literu zákona, ako napĺňajú to hodnotenie podľa spomínaných štruktúr odmeňovania tak, aby nebolo diskriminované to nežnejšie pohlavie, teda ženy, pretože jednoducho v súčasnosti ten nepomer, samozrejme, sa týka žien. Ženy zarábajú, alebo určité percento žien zarába menej ako muži. No a tieto správy budú musieť predkladať rôzne firmy podľa toho, koľko majú zamestnancov, pokiaľ pôjde o firmu, ktorá zamestnáva nad 250 zamestnancov, tak budú musieť tieto firmy podávať túto správu každoročne. A pokiaľ ide o zamestnávateľa, ktorú, ktorá má, ktorý má viac ako sto zamestnancov, sto a viac zamestnancov, tak to bude raz za tri roky. Tie firmy, ktoré majú počet zamestnancov do sto, tie nebudú musieť podávať správu, ale, samozrejme, budú musieť napĺňať spomínané štruktúry odmeňovania.
Teraz asi to najdôležitejšie. Pokiaľ bude zaznamenaný mzdový rozdiel vyšší ako 5 %, tak v takom prípade, po prvé, bude musieť zamestnávateľ riadne, do šiestich mesiacov tento rozdiel zdôvodniť alebo odstrániť a pokiaľ sa tak teda nestane, tak bude musieť vykonať spoločné posúdenie spolu so zástupcami zamestnancov, teda s odbormi. Ak neodstráni alebo riadne nezdôvodní vyšší ako 5-percentný rozdiel v mzde na rovnakej pozícii, v takom prípade nastúpia sankcie, ktoré sú naozaj prísne. V prípade nedodržania rovnakého odmeňovania mužov a žien môže ísť o sankciu až do výšky 200-tisíc eur zo strany inšpektorátu práce a v prípade, že si nesplní zamestnávateľ tú povinnosť podať správu, tak dostane sankciu, tentokrát od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a to do výšky 4-tisíc eur.
Zákon predkladáme v parlamente, ale ruka v ruke s tým sa pracuje na metodike, na nejakej jednotnej metodike pre zamestnávateľov, aby boli tie hodnotiace kritériá jasne stanovené. Na tej metodike pracuje v rámci pripomienkového konania okrem, samozrejme, samotného ministerstva práce aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, čo je veľmi teda dôležité, ako aj, samozrejme, inštitút sociálnej politiky a ďalšie, ďalšie subjekty v rámci takzvaného vnútorného pripomienkového konania a následne, už sme na konci, samozrejme toto ponúkneme aj na pripomienkovanie samotným zamestnávateľským zväzom, aby sa k tomu teda mohli vyjadriť. Do júna 2026 musí byť účinný zákon, ale potom budú mať zamestnávatelia ešte jeden mesiac, a to konkrétne do 31. júla, na to, aby sa pripravili a nastavili na tie hodnotiace kritériá, teda na tú novú štruktúru odmeňovania. Takže budeme prvýkrát hodnotiť to odmeňovanie mužov a žien od 1. augusta tohto roka.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1142. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1200 z 8. januára ´26 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania o tomtom bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi, aby som sa za klub Progresívne Slovensko vyjadrila k tomuto návrhu zákona o rovnom odmeňovaní.
Hneď na úvod považujem za naozaj dôležité povedať jednu vec, ktorá v tejto diskusii často zaniká napriek tomu, že pán minister sa tu hneď v úvode pochválil, ako HLAS prišiel ako prvý s týmto nejakým zakotvením rovného odmeňovania do ústavy, to je nádherné, ale pravdou je, že tento zákon prinieslo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny do parlamentu len preto, že nám to prikazuje smernica Európskeho parlamentu a Rady Európy z mája 2023. Inak by sme sa ho od vlády Roberta Fica pravdepodobne nedočkali nikdy.
Ale tento zákon tu nie je po prvý raz, tému rovného odmeňovania som do Národnej rady priniesla prvýkrát konkrétne ja a to ešte v roku 2017, keď som návrh zákona o rovnosti v odmeňovaní podávala na schôdzu parlamentu. Odvtedy sme ho..
===== ale tento zákon tu nie je po prvý raz. Tému rovného odmeňovania som do Národnej rady priniesla prvýkrát konkrétne ja, a to ešte v roku 2017, keď som návrh zákona o rovnosti v odmeňovaní podávala na schôdzu parlamentu. Odvtedy sme ho predkladali niekoľkokrát, buď ja samostatne, naposledy aj spolu s kolegyňou Beátou Jurík sme ho predložili snáď, to bolo, myslím, aj rok dozadu, a aktuálne je aj teraz zaradený ako jeden z bodov tejto schôdze, konkrétne je to bod 45, pretože pre chaos v parlamente a takéto neustále utínanie schôdzí zo strany vládnej koalície sa doteraz tento bod nedostal na rad a bol niekoľkokrát presúvaný. V tomto volebnom období sme ho už predložili druhýkrát, raz už aj bol prerokovaný a nebol schválený.
A prečo to celé hovorím? Tým chcem povedať, že transparentné podmienky odmeňovania mužov a žien sme tu mohli mať už dávno. Ale nie, my musíme byť dotlačení Európskou úniou, aby sa tu konečne schválil rozumný zákon, ktorý pomôže ženám k férovým, k férovým platom.
Ja keď som tento zákon opakovane predkladala, ja som to robila preto, že som videla reálny problém v praxi a počúvala som skúsenosti ľudí, najmä žien na trhu práce. A dnes sa iba v podstate potvrdzuje, že to nebola len nejaká marginálna téma, čo v minulosti radi túto tému nazývali niektorí kolegovia poslanci, dokonca aj poslankyne, ale je to problém, ktorý si vyžiadal reakciu na európskej úrovni. A preto vítam, že Európska únia v oblasti rodovej rovnosti koná. Koná aktívne, koná spôsobom, ktorý nejde proti ekonomickej realite. Transparentnosť odmeňovania je účinným nástrojom, ako predchádzať nespravodlivostiam, ktoré sa dlhodobo prehliadali alebo relativizovali.
V diskusii často zaznievajú aj obavy z administratívnej záťaže zamestnávateľov, preto považujem za naozaj dôležité zdôrazniť, že návrh zákona pracuje s rozumnou a aj s odstupňovanou mierou administratívy podľa veľkosti podnikov alebo firiem. Tento princíp proporcionality ja považujem za kľúčový a správny. Tento prístup v podstate potvrdilo aj rozhodnutie tripartity, ktorá návrh zákona jednohlasne podporila. Takže áno, zástupcovia zamestnávateľov upozornili na administratívne nároky a to je úplne legitímne o nich hovoriť, ale zároveň platí, že ani zamestnávatelia nepovažovali túto reguláciu za neprimeranú alebo neúnosnú. Bola som dokonca účastná aj jedného debináru, ktorý už pripravoval zamestnávateľov na túto smernicu. Boli tam aj českí, aj slovenskí zamestnávatelia a naozaj ja som nepočula jednu výhradu. Bolo veľmi cítiť, že chcú takéto niečo, že to v podstate aj pre nich bude znamenať možno aj nejaké naozaj že spoločenské zvýhodnenie a dobrý imidž, keď začnú akceptovať vlastne tieto nové, nové podmienky. Len proste potrebovali vedieť, čo všetko ich čaká v rámci administratívy a či to vôbec teda časovo zvládnu.
Chcem sa ale pristaviť pri samotnej podstate problému. Platová diskriminácia podobne ako iné formy diskriminácie sa veľmi často nedeje vedome. Nevyplýva zo zlého úmyslu, ale zo zaužívaných postupov, stereotypov či dokonca historických nastavení. Práve preto sú dáta také dôležité. Nie na to, aby niekoho verejne pranierovali, ale aby podniky videli realitu takú, aká naozaj je. Netreba zabúdať ani na postavenie zamestnancov a zamestnankýň v regiónoch s obmedzenými pracovnými príležitosťami. Vypýtať si spravodlivú odmenu za svoju prácu tam, kde nie je na výber nejaká iná, môže byť naozaj ťažké. Aj preto vítam, že tento zákon presúva časť bremena nejakého dokazovania od jednotlivca na systém. Je to dobrá správa najmä pre ženy.
K forme, akou tento zákon transponuje smernicu, mám aj isté výhrady. Tie sa týkajú konkrétne kritérií stanovených pre vytvorenie práve tej štruktúry odmeňovania u zamestnávateľov, o ktorej hovoril aj pán minister. Takisto mám výhrady alebo možno skôr otázky k systému kontroly, lebo toto bude robustná zmena a to si opäť bude vyžadovať kontrolu. A takisto aj by som rada možno chvíľu hovorila o výške pokút za nedodržanie tohto zákona. Takže poďme k tým kritériám.
Pán minister už spomenul, že smernica hovorí o štyroch zásadných kritériách, ktoré musia obsahovať pravidlá odmeňovania a musia byť posudzované. To je vlastne minimálny štandard, ktorý táto smernica vyžaduje. A nimi sú: zručnosti, úsilie, zodpovednosť a pracovné podmienky. Tieto štyri kritériá vyžaduje Európska únia, smernica Európskej únie: zručnosti, úsilie, zodpovednosť a pracovné podmienky. Slovenské pochopenie alebo teda vyloženie si týchto kritérií je také, že sme uznali len zodpovednosť a pracovné podmienky. Úsilie sme limitovali na mäkké zručnosti, napríklad úplne odtiaľ vypadlo vzdelanie ako faktor posudzovania v rámci úsilia, a iné zručnosti tam vypadli tiež, pretože nemáme len mäkké zručnosti. A naopak sa tam pridali dve kritériá, a to je zložitosť a namáhavosť, ako spomenul pán minister, ale z môjho pohľadu to je podkategória pracovných podmienok, hej? Zložitosť a namáhavosť práce, to je, to sú pracovné podmienky. Takže toto napríklad nemuselo byť osobitne, mohli sme radšej dodržať tie základné štyri kritériá, ale my sme v podstate reálne minimálny štandard smernice nedodržali.
Teraz krátko k tým pokutám, ktoré ste spomínali pán minister. Mňa tam najmä zaujala tá pokuta 4-tisíc eur pre podniky, keď, myslím, nezverejnia tú každoročnú správu. No viete, podniky nad, čo ja viem, tak zhruba poviem, nad 150 zamestnancov vyššie, pre nich to je nič zaplatiť 4-tisíc eur pokutu. Naozaj že veľké firmy, veľké, neviem, reťazce a podobne, pre nich je zaplatiť 4-tisíceurovú pokutu namiesto toho, aby sa museli potrápiť so stransparentnením platov u mužov a žien a ešte ich tam aj rozdeliť podľa tých štruktúr, podľa, podľa toho, aká je ich základná zložka mzdy, aká je ich pohyblivá zložka mzdy, a čo vlastne smernica aj vyžaduje, aké sú tam odmeny, proste to chce nejakú prácu navyše. A viem si úplne ľahko predstaviť, že niektoré firmy sa na to môžu vykašľať a radšej zaplatia pokutu 4-tisíc eur.
A na to nadväzuje aj tá ďalšia moja otázka, a to je opäť tá otázka, ktorú som vám kládla aj pred, pri minulom návrhu zákona, a to je systém kontroly. Pretože toto bude naozaj veľmi náročné odkontrolovať, aby sme teda zistili, či zamestnávatelia skutočne túto smernicu dodržia. Tam oni budú musieť naozaj sa preorientovať na úplne iný spôsob komunikácie vôbec odmeňovania, takže nebude to jednoduché a preto sa pýtam, akým spôsobom to chcete naozaj odkontrolovať tak, že budete ich vedieť postihovať. Ináč smernica hovorí o odstrašujúcich pokutách, ešte poviem, že tie pokuty by mali byť také, aby boli odstrašujúce a ja tých 4-tisíc eur naozaj za odstrašujúce nepovažujem. Čiže tá odpoveď z mojej strany by asi bola, že by bolo fajn odstupňovať. My sme to tak mali aj v našom návrhu zákona, že odstupňovať tú sumu pokuty podľa, podľa veľkosti podniku, nejakých, aby sme sa pohybovali v nejakej realite.
V diskusiách o tejto téme navyše často zažívame situáciu, keď sa samotná existencia rozdielov v odmeňovaní spochybňuje. Čiže chcem sa ešte povenovať aj tomu spochybňovaniu. Ja som rada, že sa to deje stále menej a menej, ale skutočne akonáhle otvorím túto tému na sociálnych sieťach, tak mi tam vybuchnú komentáre od najmä mužov, ktorí tvrdia, že to je vymyslená vec, že to snáď nemyslíme vážne, že ženy zarábajú menej ako muži, veď, samozrejme, však muži sú oveľa výkonnejší, tak nemáme sa čo čudovať a podobne. To sú všetko tie stereotypné názory, ktoré verím tomu, že aj vďaka tomu, že táto smernica bude transponovaná, že sa o nej aj hovorí nielen od nás z radov opozičných poslankýň, ale teda už aj teraz v pléne parlamentu, aj na pôde ministerstva. Ja verím, že tomuto sa už vyhneme, pretože fakty sú naozaj jasné. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším rozdielom v odmeňovaní žien a mužov v Európskej únii. Tento rok sa to pohybovalo, myslím, na úrovni 19 %, kde priemer Európskej únie je 12 %. A to ešte nehovoríme o rozdieloch v odmeňovaní na rovnakej pracovnej pozícii, ktorý je okolo deviatich percent. To znamená, že keď máme dvoch rovnakých, neviem, manažérov a manažérov a manažérku kvality v nejakom podniku, tak tá manažérka kvality má v priemere o 9 % nižšiu mzdu, ako jej kolega na rovnakej pracovnej, na rovnakej pracovnej pozícii.
Tento zákon nám konečne umožní prestať strácať čas s touto dojmológiou a ideologickými spormi o tom, či problém existuje, alebo nie, a konečne sa budeme môcť pozrieť na dáta. Takže čoskoro presne zistíme, ako vyzerá rozdiel v odmeňovaní v realite aspoň na úrovni tých väčších zamestnávateľov.
No a už len na záver by som chcela vyjadriť naozaj nádej, ale zároveň aj očakávanie, že slovenské inštitúcie, najmä ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, nebudú tieto údaje vnímať len ako formálnu povinnosť, ale aj ako mimoriadne cenný nástroj alebo zdroj informácií, s ktorým budú aj aktívne pracovať a naďalej sa tejto téme aktívne, aktívne venovať.
A ešte teda doplním dve vety, dve veci, a to je, že teda táto smernica by sa mala týkať aj verejných inštitúcií, takže budem veľmi, veľmi zvedavá na nejaké výsledky a dáta potom aj z verejných inštitúcií, ministerstiev a rôznych iných ďalších organizácií, patriacich pod štát. A tá druhá vec, ktorú chcem povedať, tá sa možno netýka rodového alebo rozdielov v rodovom odmeňovaní, ale v neférovosti v odmeňovaní napríklad práve asistentov a asistentiek v Národnej rade, ktorí sú nútení pracovať na živnosti napriek tomu, že ich práca nevykazuje známky toho, že by mali pracovať na živnosť, takže to som si ešte dovolila ako taký nejaký dôvetok na konci naozaj ozvučiť, pretože naozaj nepožívajú sociálnu ochranu takú, akú by mali mať, pretože sú nútení pracovať na živnosti.
Čiže ja verím, že aj takýmto zákonom a takýmito ďalšími zákonmi budeme poukazovať aj na takéto nerovnosti a nespravodlivosti. Za klub Progresívne Slovensko môžem povedať, že tento zákon napriek výhradám podporíme a verím, že teda prispeje k spravodlivejšiemu, transparentnejšiemu a dôstojnejšiemu pracovnému prostrediu na Slovensku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)