46. schôdza

Dámy a páni ja som už v podstate ani nejak nechcela vystupovať k tejto téme ale, keďže sme sa tu začali rozprávať naozaj aj o tých, o tých nepoctivých sociálnych podnikoch, ktoré začali rásť ako huby po daždi a ja si teda naozaj myslím, že to bolo aj tou ešte opätovne zníženou dépehačkou z tých 10 na tých 5%, tak ja by som nás rada len predviedla ešte raz tou, tou takou kauzou, pretože pán minister sa k nej nejako veľmi nevyjadril a ja by som bola rada, keby možno, keby možno to aj trochu okomentoval. To už potom nechám naňho, že ako to bude? Ale faktom je, že vďaka, vďaka tej zníženej 5% dépehačke si takéto firmy ako napríklad firma AMG Security mohli dovoliť ísť naozaj s oveľa nižšími cenami ako konkurencia, pretože sa práve vďaka zamestnávaniu znevýhodnených ľudí, či už zdravotne znevýhodnených alebo inak znevýhodnených sa stali skrátka sociálnym podnikom. Aj vďaka tomu, že tie, že tie podmienky registrácie, že nešlo naozaj len o tú dépehačku ale aj tie podmienky registrácie boli pomerne, pomerne jednoduché. Čiže v praxi to znamená, že, že ministerstvo konkrétne napríklad v tejto firme AMG Security si vlastne zazmluvnilo túto firmu a platilo jej pomerne štedré príspevky za a to boli práve tie vyrovnávacie príspevky za zamestnávanie osôb, ktoré majú napríklad nejaký zdravotný hendikep. Aby sme si to vedeli predstaviť v číslach, tak táto firma dostala za každé jedno euro v prepočte teda tržieb v prepočte až 33 centov dotácii. Hej? Tu sme v takomto, v takejto matematike sme. Čiže ide o firmu AMG Security zo Zvolena. Ešte raz si to povedzme. V marci v roku 2025 dostala od úradu práce Zvolen štvoricu alebo zazmluvnila si, podpísala štvoricou zmlúv na vyrovnávacie príspevky a tých, z tých tá celková suma týchto príspevkov prevýšila 2 milióny eur. To je ako rovnaké naozaj počudovania hodné ako, ako spomínaných 17 miliónov na preškolenie 200 Rómov. Takže čo tým chceme vlastne povedať? Skutočne tie, tie sumy, tie sumy sú úplne absolútne zarážajúce a mňa by, mňa by skutočne zaujímalo, že či pán minister nejakým spôsobom poslal nejakú kontrolu napríklad do AMG Security? Alebo do iných napríklad takýchto esbéesiek, pretože si povedzme, že teda túto firmu sociálny podnik AMG Security zo Zvolena vlastní tamojší podnikateľ Michal Antalič a jej každoročné zisky presahujú sumu milión eur. A pán Antalič má v portfóliu aj ďalšie spoločnosti a tie ponúkajú veľmi podobné služby ako AMG Security. Ale sociálnymi podnikmi nie sú, nie sú. A teda tohto pána Antaliča je naozaj veľmi ťažké vnímať ako nejakého dobročinného podnikateľa, ktorý pred nejakým svojim výnosom z podnikania uprednostňuje nejaké dobro znevýhodnených. Čiže on vyslovene využil tú možnosť, že si tam zamestnal, aj to je otázne či ich naozaj zamestnal 30% týchto znevýhodnených, rôzne znevýhodnených ľudí, aby mohol získať štatút sociálneho podniku. Čiže prečo som opäť otvorila túto naozaj to bola medializovaná kauza. Myslím, že aj iné kolegyne sa k tomu vyjadrovali. A prečo som to otvorila? Pretože prichádzame tu naozaj so sériou opatrení, ktoré majú úplne na novo definovať sociálne podniky a to je v poriadku. Samozrejme budeme sa v druhom čítaní baviť, že ako sme sa rozhodli robiť tieto zmeny a či to naozaj nepoškodí tie, tie skutočné menšie sociálne podniky, ktoré na tom môžu zahučať. Ale ja sa pýtam čo sme urobili, aby sme napríklad ušetrili tie peniaze alebo ich naozaj efektívne vynakladali? Tie peniaze z tých vyrovnávacích príspevkov? Ja viem, že ľudia, ktorí sa nevenujú sociálnej oblasti si povedia, čo sú to tie vyrovnávacie príspevky? Ale to sú skutočne príspevky ministerstva práce pre sociálne podniky, aby mohli zamestnávať znevýhodnených zamestnancov. Čiže vlastne im prispieva ministerstvo na mzdu. To je akože neskutočne štedrá vec. A preto by s ňou malo byť nakladané hospodárne. A naozaj by s ňou malo byť nakladané tak, že vieme na ministerstve vieme komu tie peniaze dávame. A keďže na ministerstve sa rozdali peniaze v objeme 2 miliónov eur jednej takejto esbéeske, tak ja pochybujem o tom, že buď to teda to ministerstvo naozaj nevedelo, že teda to je akože absolútne babráctvo alebo možno to už nechcem konšpirovať o tom aj vedelo. To by bol ešte väčší prúser. Takže skutočne mojou otázkou teda je, keď to mám teraz takto zhrnúť, čo ministerstvo urobilo za rok 2025 v oblasti kontrol sociálnych podnikov, lebo aj keď ich je ako povedala kolegyňa Turčanová už vyše 600 stále to nie je až tak veľa, aby sme to za ten rok nevedeli nejako namatkovo skontrolovať. A ako sa napríklad aj vysporiadalo ministerstvo ak zistilo v rámci tejto kontroly nejaké nezrovnalosti, tak ako sa s tým vysporiadalo? Ja neviem akože prišli ste s nejakou informáciou pre verejnosť nech vieme, že skutočne tie sociálne podniky beriete vážne a chcete, aby sme oddelili zrno od pliev, keď to poviem takto na hrubo. Takže veľmi by som chcela počuť od pána ministra, že ako sa vysporiadal s konkrétne s týmito konkrétnymi situáciami, ktoré nie sú za pár drobných. To sú milióny eur v oblasti sociálnych podnikov. A že teda či aj v tomto novom návrhu nejakým spôsobom ráta s väčšími kontrolami. Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pani poslankyňa Šrobová.

Ďakujem veľmi pekne kolegyni Petrík za jej vystúpenie. Naozaj štát nemôže trestať poctivé sociálne podniky, ktorých je väčšina tým, že udelí im ďalšiu administratívu alebo ďalšiu byrokraciu. To sú často podniky, ktoré stoja na jednom človeku, ktorý zamestnáva pár zdravotne znevýhodnených a jednak znevýhodnených osôb a aj oni sami nám hovoria, že už teraz je tej byrokracie veľa a jednoducho je to neúnosné pre nich, aby vykonávali všetky tie funkcie a ešte aj vypĺňali ďalšie a ďalšie papiere. A len preto, že tu máme nejaké nepoctivé teda sociálne podniky, ktoré sa aj už preukazujú a len preto teda, že štát má problém kontrolovať či je naozaj ten príspevok opodstatnený a či ten sociálny podnik naozaj vykonáva takú buď činnosť a má právo vykonávať takú činnosť akú vykonáva. Tam sa vytvoril áno aj priestor pri tej zníženej DPH na zneužívanie inštitúcie sociálneho podniku. Je to teda otázne ako s tým, ako s tým naložiť ale nemôžu ešte raz hovorím nemôžu poctivé sociálne podniky, ktoré naozaj vykonávajú tú činnosť, na ktorú sú určené a majú ťažké tie podmienky na Slovensku. Neustále, neustále štát ich menej podporuje ako by ich mal skutočnosti podporovať a ešte im pridáva ďalšiu administratívnu záťaž a ďalšiu byrokraciu. Sú to, sú to ľudia, sú to ľudia, ktorí to vykonávajú len preto, že chcú, pretože, keby to nerobili oni tak tých ľudí nikto iný nezamestná. Takže ešte raz. Nerobme im to ťažšie ako to majú. Ďakujem.

S faktickou pán poslanec Krajčí. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo aj za tento príspevok. Simona, veľmi so záujmom som si to naozaj vypočul a musím povedať, že veľmi dobré pripomienky. A aj mňa by naozaj zaujímalo ako sa realizujú kontroly sociálnych podnikov. Veľmi správne si podotkla hlavne, keď je to predmetov rôznych zvýhodnení a nakoniec sú to financie ministerstva sociálnych vecí, ktoré majú naozaj putovať tým, ktorý to reálne potrebujú a nemajú, nemá to byť ani len náhodou predmetom nejakých špinavých biznisov či dokonca podvodov. Takže určite veľmi podporujem to, aby bola v tejto veci transparentnosť, aby sa verejnosť mohla niekde dozvedieť kde ako sa tie kontroly realizujú, ako dopadli, aké boli sankcie, kto bol kontrolovaný a samozrejme je to veľmi dôležitý nástroj pri poskytovaní vyrovnávacích príspevkov či zvýhodnení v sadzbe DPH ako bolo povedané. Takže verím, že pán minister nám to povie, vysvetlí. Eventuálne nás uvedie do pravdy, keď o tom ešte my nevieme. Ďakujem pekne.

Reagovať bude aj pani poslankyňa Petrík.

Ja budem reagovať čisto na teba teraz Marek. Využijem to, že dodržím rokovací poriadok na 100% aj keď sa trošku dám možno bokom k téme sociálnych podnikov. Ale keď hovoríš o tých kontrolách, tie kontroly v oblasti sociálnych vecí sa musia diať žiaľ na mnohých miestach aj v úplne iných oblastiach. To je v oblasti opatrovateľskej, v oblasti posudkovej činnosti, v oblasti veď pán minister veľmi dobre vie fiktívnych péeniek a podobne. A tie kontroly musí niekto vykonávať. Väčšinou ich vykonávajú úrady práce. Ja neviem inšpektoráty práce. Skrátka to sú ľudia. Za nimi sú všetko ľudia. A na jednej strane chceme, aby tá kontrola bola, na druhej strane tí ľudia sú zahltení obrovským množstvom práce a pracujú za smiešne mzdy častokrát. A proste to nestíhajú. Ja poznám kopec napríklad sociálnych kurátoriek, ktoré majú takéto štósy rodín a detí, ktoré potrebujú odkontrolovať. Oni to proste nestíhajú fyzicky a ešte aj za tie smiešne peniaze. A potom tu máme nejaký projekt za 40 miliónov eur poradní komplexnej pomoci kde nasilu sme zamestnali nejakých ľudí, ktorí majú jedného až dvoch klientov denne. Majú celkom dobré platy, lebo to sú peniaze z Európskej únie a títo ľudia nerobia takmer nič. ...peniaze. A potom tu máme nejaký projekt za 40-miliónov k poradni komplexnej pomoci, kde nasilu sme zamestnali nejakých ľudí, ktorí majú 1 - 2 klientov denne. Majú celkom dobré platy, lebo to sú peniaze z Európskej únie a títo ľudia nerobia takmer nič. Takže takáto je efektivita aktuálne na ministerstve práce.

Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Ledecký, máte slovo.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Ja som myslel, že som povedal všetko, ale potom som sa zamyslel a zistil som, že niektoré veci som zabudol, alebo nepovedal. A takisto z tej rozpravy vyplynuli veci. Ja keď som navštívil sociálne podniky, tak čo ma zarazilo a s čím som vôbec nepočítal a ani som nepredpokladal, že toto môže byť problém, ale toto naozaj vážne problém je, keďže od 1. januára sa zvýšilo, alebo sa previedla záťaž platenia nemocenských dávok z 10 dní na 14 dní na zamestnávateľov, týkalo sa to aj sociálnych podnikov. A pre tie sociálne podniky to je obrovská záťaž. Ja to hovorím preto, aby som to pripomenul, že my dneska od 1. januára sme chceli proste znižovať tie vyrovnávacie príspevky, chceli sme zvyšovak DPH a tak ďalej. Ale vlastne treba si uvedomiť, keď hovoríme o celom systéme, že toto je veľmi veľká záťaž 14 dní a že tie sociálne podniky platia pre tých zamestnancov nemocenské, lebo viete, jeden podnikateľ mi hovoril, že on zamestnáva 9 ľudí, 9 zdravotne znevýhodnených a že už viac ako rok fungujú a myslím, že dokonca dva roky a že ešte nikdy neboli všetci 9 v práci. Že vďaka tomu, že furt bol niekto v nemocnici. Tu si treba uvedomiť, že keďže sa jedná o ľudí, ktorí majú nejaký zdravotný hendicap, čiže tam je jasné, že oni to svoje nemocenské nezneužívajú, lebo naozaj sú chorí a napriek tomu chcú pracovať a pracujú, napriek tomu musia podať nejaký výkon a zamestnávateľ za nich odvádza odvody a všetky peniaze, ktoré potrebuje ako zo zamestnancov odviesť štátu. Navyše ešte tie 4 dni, keď sú tí ľudia na nemocenských dávkach, to znamená, že naozaj ten štát, keď hovoríme, že ušetril na tom, že miesto 10 dní, 14 dní nemocenskej platia podnikatelia, zamestnávatelia, tak duplom ušetril a tých sociálnych podnikoch, lebo tie nemocenské tam majú určite vo väčšej intenzite. Čiže naozaj treba si uvedomiť, ja viem, že toto asi ministerstvo, toto ministerstvo nezmení, lebo jednak by sa narušil systém a jednak je to pre ministerstvo veľmi výhodné, ale treba na to myslieť, kedy sa im budú rušiť ďalšie výhody, lebo na tom naozaj od 1. 1. toho roku sociálne podniky dosť výrazne doplácajú.
Veľmi veľa sa tu hovorilo aj obecných podnikoch, možno 200 tých obecných podnikov je. Vedzme, že na Slovensku máme 3 tisíc samospráv, tak z tohoto pohľadu je to veľmi nízke číslo. Ale ja si myslím, že je to vysoké číslo, vďaka Bohu a keď chceme rozvíjať obecné podniky, tak naozaj máme priestor. A ekonomicky viete, dneska keď staviate byty nižšieho štandardu a keď hovoríme o bytoch nižšieho štandardu, tak ako v Bratislave asi máloktorý obyvateľ má také príjmy, aby sa do toho bytu dostal. Lebo parametre na to obsadeniu sú, že aký je príjem toho občana, čo chce obsadiť ten byt. Ale v našom regióne 90 % občanov spĺňa kritéria. Čiže to sú, u nás je to stredná trieda, alebo vyššia stredná trieda, ktorí majú také príjmy, že spĺňajú kritéria, aby do tých bytov nižšieho štandardu mohli. Až tak financujú 80 % tých byt bytov, 80 % peňazí vám dá, ktoré nemusíte vrátiť. Keď ste v najmenej rozvinutom okrese, tak vám dá 90 %, ktoré nemusíte vrátiť. A keď to stavia sociálny podnika, ktorému in house môže dať tá obec a kartu, že nemusí robiť výberové konanie, nemusí sa trápiť, nič, dá tu zákazku vám priamo, tak ten sociálny podnik si vie krásne zarobiť na tom tých 10 %. To znamená, že de facto tie byty môže staviať každá samospráva. Nemusí mať vôbec žiadne príjmy. Nestojí ju to nič a ešte navyše keď sa tie byty postavie, tak príjem z nájmu ide rozpočtu obce. A tie nájmy sa vypočítavajú z toho, za koľko sa ten byt postaví. Čiže keď si zoberiete, na každom jednom tom bode je nejaký rozvojový impulz, ktorý pomáha štátu, pomáha samospráve, pomáha tým ľuďom, ktorí žijú v tom znevýhodnenom regióne. Čiže naozaj tie obecné, sociálne podniky, ako tu niekoľkokrát zaznelo, plnia jednu úžasnú úlohu.
Cieľom tohto stretnutia, dúfam, že cieľom tohto stretnutia nie je ušetriť štátu peniaze, ale nastaviť funkčný systém. Ja keď sa pozriem, že narýchlo, čo sa v decembri malo schváliť, to znamená DPH sa mala zvýšiť na 19 % a mali sa znížiť vyrovnávacie príspevky, tak celkom to nehovorí o tom, že ideme nastaviť funkčný systém. Hovorí to naopak o tom, že ideme ušetriť nejaké peniaze na úkor sociálnych podnikov. Ale dneska sme tu, kde naozaj pánovi ministrovi treba poďakovať, že nie sme v skrátenom rokovaní, kde za dva dni by bolo všetko prerokované, ale sme v normálnom legislatívnom procese, kde predpokladám, že bude priestor dva mesiace si na niektoré veci, ktoré tuna jednolivý poslanci upozorňujú sa zamyslieť a nastaviť ten systém tak, aby bol ešte viacej motivačný pre tých, kto naozaj chcú v tomto systéme prinášať nejaké výsledky.
Dnes tu padlo tých 17 miliónov od pána Daška, tu spomínali, že pre 200 ľudí to je 17 miliónov (...nezrozumiteľne vyslovené...). Len základné zručnosti, toto je na tom najhoršie, že cieľ nie je niekoho zamestnať, naozaj len naučiť základné zručnosti. Že nič, nič, proste tí ľudia sa odškolia a skončia tam, kde sú. Čiže toto je na tom výrazne najhoršie.
A takisto tu bola spomínaná administrácia. Ja som spomínal birokraciu. Naozaj nesnažme sa vyrábať nové papiere, ale snažme sa vyrábať, aby ten systém mal výsledky. Aby tí ľudia naozaj keď ich chceme integrovať, aby sme ich integrovali a nie je podstatné, čo tie sociálne podniky budú písať na to ústredie. A dobre, tak napíšu na to ústredie papier, tam to niekto, keď bude mať čas bude vôbec čítať. A čo sa udeje, čo na základe toho papiera ten úradník urobí. Že zle napisal, že ho treba napísať nanovo. No ja neviem čo, no aký zmysel to dáva.
A keď mám ešte troška čas, tak spomeniem strešnú organizáciu ASES, ktorá tu je. No pán minister, ja si myslím, že keď tá strešná organizácia dostala na niekoľko rokov 6,6 milióna z eurofondov projekt a vy budete kontrolovať niekoľko rokov tie výstupy toho projektu a tak ďalej, tak tá strešná organizácia musí vás počúvať. Preto neberiem za objektívne, že ona zastupuje tu nejaké sociálne podniky. A čo ma na tej strešnej organizácii zaujalo, že keď si človek otvorí register sociálnych podnikov, ktoré spravuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, je tam napísané, že ASES má len 32 členov. Tento register je pravidelne aktualizovaný, takže si to neviem vysvetliť, lebo vy ste spomínali, že je ich približne 200. Tak neviem, či 200, alebo 32. A keď sa pozriem na stránku ASES, tak tam sa k tomu nedopátram. Rovnako sa nedopátram k stanovám ASES a ma to vždy presmeruje na úvodnú stránku. Takže ja si myslím, že keď ten ASES robí takú vynikajúcu prácu, tak by sa mal svojimi výsledkami pochváliť a ja by som sa mal relevantne dozvedieť, že koľko tých sociálnych podnikov nás naozaj zastupuje. Lebo strešná organizácia by mala zastupovať najmenej 30 % sociálnych podnikov. A ja si to neviem z verejných zdrojov nikde dohľadať, že či naozaj zastupuje tých 30 % sociálnych podnikov, alebo nezastupuje. Ja, keď som oslovil jednotlivé sociálne podniky a oslovil som ich možno 100, aké majú skúsenosti s ASES a či sú pod strešnou organizáciou a či to celé funguje, tak dostal som samé negatívne reakcie.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka, preto konštatuje a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
Áno, nech sa páči.